Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Cb/45/2013

Potvrdené rozhodnutím 14Cob/182/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a Mgr. Zuzany Štolcovej, v sporovej právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému: UNICO, s.r.o., so sídlom Závodská č. 42, 010 01 Žilina, IČO: 36 392 715, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Václavom Jaroščiakom, advokátom, so sídlom G. A. XXXX/ XX, XXX XX Q., v konaní o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 1.674,94 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/45/2013-381 zo dňa 22. januára 2019, takto rozhodol: Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/45/2013-381 zo dňa 22. januára 2019 v napadnutom výroku I., ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.674,94 Eur s príslušenstvom a vo výroku III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e . Žalobca m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou v právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému: UNICO, s.r.o., so sídlom Závodská č. 42, 010 01 Žilina, IČO: 36 392 715, právne zastúpenému: JUDr. Václav Jaroščiak, advokát, so sídlom M. Rázusa 14, 010 01 Žilina, o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 1.674,94 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.674,94 EUR spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.674,94 EUR od 29.4.2012 do zaplatenia, toto všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobou zo dňa 9.1.2013, ktorá bola súdu doručená dňa 10.1.2013 žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 1.674,94 EUR spolu s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.674,94 EUR od 29.4.2012 do úplného zaplatenia a na náhradu trov konania. Na odôvodnenie žalobou uplatneného práva uviedol skutkové tvrdenia, podľa obsahu ktorých dňa 20.2.2012 došlo (pravdepodobne v dôsledku mrazu) k prasknutiu vodovodného potrubia v nebytových priestoroch vo vlastníctve žalovaného v budove na D. Z.. Č.. XX, H. Ž.. V dôsledku toho došlo ku zatečeniu vody do nebytových priestorov, ktoré sa nachádzali o poschodie nižšie, ktoré mala od žalovaného prenajaté poškodená spoločnosť ART-IN-DECO, s.r.o., Žilina. Na základe poistnej zmluvy, ktorú mal žalobca uzatvorenú s poškodenou spoločnosťou, hlásenia škodovej udalosti, vykonanej ohliadky a doložených dokladov o rozsahu poškodenia bolo poškodenému poskytnuté poistné plnenie v celkovej výške 1.674,94 EUR. Príčinou vzniku škody na majetku poškodeného bola skutočnosť, že priestory vo vlastníctve žalovaného, v ktorých došlo ku prasknutiu vodovodného potrubia, neboli v čase vzniku škody vykurované a ani nebolo nijakým iným spôsobom zabezpečené tam sa nachádzajúce vodovodné potrubie pred prasknutím a následným vytečením v dôsledku mrazu (napríklad jeho vypustením). Z uvedeného dôvodu je u žalovaného naplnená podstata zodpovednosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka, keďže si počínal takým neopatrným a nezodpovedným spôsobom, že nepredchádzal možným škodám na majetku. K roztrhnutiu vodovodného potrubia došlo v nebytových priestoroch, do ktorých mal v danom čase prístup výlučne žalovaný ako ich majiteľ, a tak musel a mal vedieť o ich technickom stave a spôsobe zabezpečenia týchto pred vznikom škody. Žalobca poukázal na úpravu § 420 ods. 1, § 415, § 813 všetko Občianskeho zákonníka. S odkazom na úpravu § 813 Občianskeho zákonníka zdôraznil, že právo poškodeného na náhradu škody prešlo výplatou poistného plnenia na žalobcu, pričom listom z 28.3.2012 si žalobca u žalovaného tento nárok na náhradu škody aj uplatnil a vyzval ho na zaplatenie žalovanej sumy. Žalovaný však na túto výzvu úhradou nereagoval, dostal sa do omeškania so splnením svojho záväzku uplynutím 15-dňovej lehoty od 13.4.2012 ako najneskoršieho termínu doručenia výzvy, t.j. dňa 29.4.2012.

2.Na základe uznesenia č.k. 19Cb/45/2013-36 zo dňa 11.3.2013 sa k žalobe vyjadril žalovaný podaním zo dňa 3.4.2013, ktoré bolo súdu doručené dňa 5.4.2013. V obsahu svojho vyjadrenia uviedol, že žalobca vymáha svoju pohľadávku z dôvodu poskytnutého poistného plnenia poistenému - firme ART- IN-DECO, s.r.o. z titulu poistnej udalosti zo dňa 20.2.2012, v rámci ktorej došlo k úniku a pretečeniu vody z prasknutého potrubia v budove nad priestorom dielne poisteného a následne k poškodeniu majetku poisteného, t.j. poistného klienta žalobcu. Jednalo sa o poškodenie tovaru a prevádzkového zariadenia. Žalobca svoj nárok opiera o úpravu § 420 Občianskeho zákonníka s odôvodnením, že žalovaný ako majiteľ objektu zodpovedá za škodu porušením právnej povinnosti. Žalovaný akúkoľvek zodpovednosť v tomto prípade odmieta, nakoľko subjekt AWS s.r.o. po dohode so subjektom ART- IN-DECO, s.r.o. bez vedomia a súhlasu žalovaného ako vlastníka objektu prerušili potrubie (prívod a spiatočku) prvého poschodia, čo malo za následok v zimnom období prasknutie vodovodného potrubia nad dielňou ART-IN-DECO, s.r.o.. Týmto svojvoľným konaním spôsobil a zavinil nájomca - ART-IN- DECO, s.r.o. spoločne s ďalším nájomcom AWS s.r.o. zatečenie priestorov a tým aj škodu majiteľovi budovy, t.j. žalovanému. Zodpovednosť teda nesú firmy ART-IN-DECO, s.r.o. a AWS s.r.o.. Žalovaný bol s klientom žalobcu (ART-IN-DECO, s.r.o.) v nájomnom vzťahu na základe Nájomnej zmluvy č. XX/ XXXX zo dňa 10.9.2008. Akékoľvek stavebné a iné zásahy do prenajatých priestorov boli v zmysle tejto Nájomnej zmluvy, a to bodu IV. ods. 2 písm. f/ možné len so súhlasom prenajímateľa, teda žalovaného. Zároveň Nájomná zmluva v bode IV. ods. 2 písm. f/ nájomcovi ukladá povinnosť počas nájmu vykonávať všetky opatrenia pre zabránenie vzniku havárie. O spôsobe odpojenia a prerušenia vykurovaného potrubia sa žalovaný ako prenajímateľ nebytových priestorov dozvedel až po vzniku havárie (prasknutia vodovodného potrubia v miestnosti nad poškodenou dielňou, v ktorej bol násilne odpojený radiátor). Konateľ UNICO, s.r.o. ihneď po havárii zabezpečil odstávku vody a prijal opatrenia k tomu, aby ďalšie škody nevznikali. V rámci zisťovania príčin havárie bol zistený násilný a nepovolený zásah do vykurovacieho systému zo strany nájomcov ART-IN-DECO, s.r.o. a AWS s.r.o.. Prerušenie vykurovacieho potrubia bolo zdokumentované a fotografiu o tom pripojil žalovaný ako prílohu uvedeného vyjadrenia (č.l. 40). Haváriu a zatečenie priestorov v užívaní firmy ART-IN-DECO, s.r.o. zavinila táto spoločnosť a spoločnosť AWS s.r.o., ktorá bola nájomcom v susediacich priestoroch. Žalovaný preto odmieta svoju zodpovednosť za vznik popísanej škody a tvrdí, že túto nezavinil a ani nemohol vzniku škody zabrániť. Navrhol žalobu zamietnuť. V priebehu konania, a to konkrétne na pojednávaní dňa 5.11.2013 žalovaný uviedol oproti pôvodnému vymedzeniu procesnej obrany uviedol procesnú obranu, podľa obsahu ktorej vybudovanie paralelného samostatného vykurovania pre subjekt ART-IN-DECO, s.r.o. a AWS s.r.o., ktoré realizoval subjekt AWS s.r.o., bolo realizované s vedomím žalovaného a s jeho súhlasom, pričom súčasťou tohto súhlasu žalovaného bola požiadavka, aby nedošlo ku narušeniu existujúceho stavu a aby neboli rušené v smere vykurovania iné subjekty, ktoré mali prenajaté ostatné nebytové priestory. S odkazom na úpravu § 415 Občianskeho zákonníka žalovaný zdôraznil, že na začiatku vykurovacej sezóny niekedy v mesiaci november 2011 vykonal ohliadku predmetných priestorov a v rámci toho aj ohliadku umyvárne. Keďže sa jedná o priestor, ktorý nebol často využívaný, stiahol vykurovanie tohto priestoru na minimum, aby bolo zabezpečené, že nedôjde k zamrznutiu vody vo vykurovacom potrubí, a to konkrétne na 5 až 8 stupňov. Následne keďže takto vyreguloval teplotu, vykonal asi o jeden týždeň ďalšiu kontrolu, kedy zistil, že je to dostačujúce, priestory sú dostatočne vykurované. V čase keď žalovaný vykonával kontrolu - v mesiaci november 2011, už bolo realizované paralelné samostatné vykurovanie subjektom AWS. K poistnej udalosti došlo vo februári 2012, keď žalovaný prišiel na miesto samé a videl, že priestory užívané a prenajaté subjektu ART- IN-DECO sú zatopené z potrubia, ktoré prasklo v priestore umyvárne. Pôvodne si myslel, že k tejto skutočnosti došlo z dôvodu prerušenia systému vykurovania, a to potrubia prívodového i spätného v priestoroch ART-IN-DECO. Neskôr si však uvedomil, že prerušenie, ktoré pôvodne považoval za príčinu celej poistnej udalosti, nie je pod umyvárňou, takže odstavenie nemôže byť príčinou a vykonal ďalšiu ohliadku predmetného priestoru a zistil, že v priestore dielne, teda nie v priestoroch ART-IN- DECO sú nové rozvody, v rámci ktorých je realizovaná odbočka do umyvárne. Na tejto odbočke bol osadený ventil, pričom tento ventil už bol umiestnený v priestoroch užívaných subjektom ART-IN-DECO, takže jedine tento subjekt mal k tomuto ventilu prístup a mohol s ním manipulovať. Žalovaný tvrdí, že príčinou poistnej udalosti je zastavenie tohto ventilu a tým odstavenie vykurovania v umyvárni, kde došlo následne ku zamrznutiu vody vo vykurovacom potrubí v dôsledku fyzikálnych vlastností zamrznutej vody a k roztrhnutiu potrubia a následnému zatopeniu priestorov ART-IN-DECO. Podaním zo dňa 8.6.2015 poukázal žalovaný na dojednanie podľa článku V. bod 3 Nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným ako prenajímateľom a subjektom ART-IN-DECO, s.r.o. ako nájomcom a v nadväznosti na toto dojednanie tvrdil, že je zodpovednosť žalovaného za škodu vylúčená a tým je vylúčené i postihové právo podľa § 813 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že označené zmluvné dojednanie nebolo stranami sporu spochybňované. Pre prípad ak by sa súd s týmto záverom nestotožnil navrhol nariadiť znalecké dokazovanie s vymedzením otázok podľa bodu 1. až 5 na č.l. 180.

3.Žalobca v priebehu konania po vykonaní dôkazu výsluchom svedkov p. W. E. a p. D. E. a po vykonaní ohliadky učinil písomné vyjadrenie podaním zo dňa 16.4.2015, ktoré bolo súdu doručené 17.4.2015. Vyjadril sa ku skutkovým zisteniam vyplývajúcim z vykonaného dokazovania a v zmysle článku II. tohto podania vymedzil právne posúdenie uplatneného nároku s odkazom na úpravu § 420a Občianskeho zákonníka, keď poznamenal, že žalovaný ako podnikateľ sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ako bolo zistené aj v priebehu tohto sporu, sústavne venoval a naďalej venuje prenájmu obchodných a podnikateľských priestorov vo svojom vlastníctve tretím osobám. Žalobca je preto názoru, že takáto činnosť javí charakter prevádzkovej činnosti, s ktorou je spojená aj osobitná forma zodpovednosti za spôsobenú škodu. Podľa článku IV. uvedeného vyjadrenia žalobca skonštatoval, že výsledkom vykonaného dokazovania tak podľa názoru žalobcu je, že žalovaný bol vlastníkom aj užívateľom priestorov, v ktorých došlo ku prasknutiu vodovodného potrubia, a preto bol povinný sám udržiavať tieto priestory v takom stave, aby nedošlo ku vzniku škody na majetku iných. Keďže je nepochybné, že v rozhodujúcom čase neboli tieto priestory žalovaného vykurované, je nepochybné, že žalovaný nepostupoval ani v súlade s prevenčnou povinnosťou a vytopenie priestorov v nájme poškodeného takto sám žalovaný spôsobil. V dôsledku toho za škodu zodpovedá.

4.Po vykonanom dôkaze znaleckým dokazovaním a doplnením znaleckého dokazovania žalobca zotrval na podanej žalobe. Žalovaný v rámci záverečného prednesu na pojednávaní dňa 22.1.2019 poukázal na úpravu podľa § 813 Občianskeho zákonníka, teda tzv. postihové právo, ktoré je možné uplatňovať iba vtedy, ak poistený má právo na náhradu škody voči zodpovednému subjektu a ak poistenému nevznikne právo na náhradu škody voči škodcovi, postihové právo nie je možné uplatňovať. Poukázal na dojednanie podľa Nájomnej zmluvy, ktoré uviedol už v jeho podaní z 8.6.2015 a v zmysle ktorého prenajímateľ zabezpečuje ostrahu v prenajatých priestoroch a nezodpovedá nájomcovi za škody spôsobené krádežou, zatečením, technickými poruchami a živelnými pohromami. Zdôraznil, že toto dojednanie je výsledkom zmluvnej voľnosti a nebolo v konaní nijako napadnuté, ani spochybnené, je platné a účinné a pre účastníkov zmluvy záväzné. Jeho výkladom dospieva k názoru, že postihové právo v zmysle úpravy § 813 Občianskeho zákonníka proti žalovanému žalobcovi nevzniklo, a teda žalobca uplatňuje právo, ktoré nemá žiaden právny základ. Zdôraznil, že pôvodne uplatňoval žalobca svoje právo s odkazom na úpravu § 415 Občianskeho zákonníka a podaním zo dňa 17.4.2015 právny základ tohto nároku prekvalifikoval na § 420a Občianskeho zákonníka. Na strane žalovaného sa nejedná o výkon prevádzkovej činnosti, ktorá by mohla byť aplikovateľná cez úpravu § 420a Občianskeho zákonníka (č.l. 369) a táto kvalifikácia neobstojí. Z opatrnosti žalovaný namietol premlčanie s odkazom na skutočnosť, že podanie zo 17.4.2015 je učinené po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty na náhradu škody a ide o uvedenie nového právneho základu novým podaním, a teda malo byť hodnotené samostatne. V rámci konania sa neriešila výška škody, ktorá bola spôsobená. Žalovaný nebol účastníkom konania, kde sa toto preukazovalo a zastáva názor, že výška škody je preukázaná viac menej len poistnou udalosťou, nie je preukázané, že skutočne taká škoda vznikla, nie je preukázaný v podstate asi celý nárok (č.l. 369). Žalovaný vychádza zo záveru, že škodu, ktorá vznikla ART-IN- DECO, a ktorá je predmetom sporu, zavinil poškodený v celom rozsahu sám a to svojím konaním tým, že zavrel kohúty a zabránil tomu, aby priestory, v ktorých došlo ku prasknutiu potrubia, boli dostatočne vykurované a aby nedošlo v týchto priestoroch ku zamrznutiu vody vo vodovodnom potrubí. Tu poukázal na ustanovenie § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka a zopakoval, že zavretie kohútov nemohlo byť spôsobené inak, než konaním poškodeného. Pokiaľ ide o všeobecnú zodpovednosť, prevenčnú zodpovednosť, pri hodnotení tejto zodpovednosti platia tie isté podmienky pre naplnenie ako pri § 420 Občianskeho zákonníka, a teda podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil (č.l. 370).

5.Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalovaného, výsluchom svedkov p. W. E. a p. D. E., výsluchom svedka p. D. L., ohliadkou vykonanou na žalobcu (č.l. 109) a oboznámením zápisnice a fotodokumentácie z ohliadky, znaleckým dokazovaním znalcom B.. Ľ. T., D.., znalcom z odboru stavebníctvo, pozemné stavby - vodohospodárske stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, poruchy stavieb, ktorý bol podaný jednak v písomnej podobe a následne doplnením tohto znaleckého posudku ústne znalcom na pojednávaní dňa 4.12.2018, oboznámením listinných dôkazov: Poistnou zmluvou uzatvorenou medzi žalovaným a subjektom ART-IN-DECO, s.r.o. s dátumom uzatvorenia Poistnej zmluvy 13.10.2008 (č.l. 5 až 10), Zmluvou o nájme nebytových priestorov č. XX/XXXX uzatvorenou medzi prenajímateľom UNICO, spol. s r.o. a nájomcom ART-IN-DECO, s.r.o. zo dňa 10.9.2008 (č.l.14 až 17), oznámením odboru likvidácie poistných udalostí žalovaného zo dňa 27.3.2012 o vysporiadaní poistnej udalosti poskytnutím poistného plnenia subjektu ART-IN-DECO, s.r.o. žalovaným v sume 1.674,94 EUR pri špecifikácii výpočtu poistného plnenia a nezohľadnení nelikvidných položiek - podlaha v sume 661,- EUR a zmluvného dojednania o spoluúčasti 33,19 EUR (č.l. 22), výpisom z účtu o poukázaní platby 1.674,94 EUR žalovaným subjektu ART-IN-DECO, s.r.o. (č.l. 23) a celým spisovým materiálom.

6. Podľa Článku 8 (Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len : Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

7. Podľa Článku 9 CSP: Strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon.

8. Podľa Článku 15 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

9. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP: Súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.

10. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP: Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

11. Podľa § 153 ods. 1, 2, 3 CSP: Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

12. Podľa § 154 CSP: Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

13. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP: Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

14. Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

15. Podľa § 1 ods.1, 2 Obchodného zákonníka: Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

16. Podľa § 382 Obchodného zákonníka: Poškodená strana nemá nárok na náhradu tej časti škody, ktorá bola spôsobená nesplnením jej povinnosti ustanovenej právnymi predpismi vydanými za účelom predchádzania vzniku škody alebo obmedzenia jej rozsahu.

17. Podľa § 373 ods. 1 Obchodného zákonníka: Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

18. Podľa § 757 Obchodného zákonníka: Pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.

19. Podľa § 420a ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka: Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou. Škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená

a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti,

b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie,

c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti. Zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného.

20. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka: Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

21. Podľa § 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka: Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

22. Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.

23. Podľa § 397 Obchodného zákonníka: Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

24. Podľa § 574 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka: Veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva svojho práva alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda sa musí uzavrieť písomne. Dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná.

25. Podľa § 369 ods. 1 veta prvá, druhá Obchodného zákonníka (v znení platnom a účinnom v čase vzniku záväzku - február 2012): Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.

26. Podľa § 768k Obchodného zákonníka: Práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.

27. Medzi stranami v konaní boli nesporné nasledovné skutkové okolnosti: Uzatvorenie Poistnej zmluvy medzi subjektom ART-IN-DECO, s.r.o., IČO: 44 079 532 (ďalej len poškodený) ako poisteným a žalobcom dňa 13.10.2008 na poistenie majetku - hnuteľných vecí s popisom miesta poistenia - druh prevádzky dielňa - drevoobrábanie, D. XX, Ž. (č.l. 4 až 10), vznik poistnej udalosti - prasknutie vodovodného potrubia v nebytových priestoroch vo vlastníctve žalovaného umiestnených na D. Z.. Č.. XX, Ž., konkrétne v priestore umyvárne nachádzajúcej sa nad priestorom prenajatým žalovaným ako prenajímateľom subjektu ART-IN-DECO, s.r.o. ako nájomcovi na základe Nájomnej zmluvy č. XX/XXXX zo dňa 10.9.2008 (č.l. 14 až 17), skutočnosť uzatvorenia a obsah Nájomnej zmluvy č. XX/XXXX zo dňa 10.9.2008 medzi prenajímateľom žalovaným a nájomcom ART-IN-DECO, s.r.o., skutočnosť zatečenia vody z prasknutého vodovodného potrubia z priestorov umyvárne do priestorov prenajatých žalovaným subjektu ART-IN-DECO, s.r.o., skutočnosť likvidácie poistnej udalosti a rozsahu poskytnutého poistného plnenia zo strany žalovaného v prospech poškodeného ART-IN-DECO, s.r.o., na základe oznámenia z 27.3.2012 (č.l. 24) v sume 1.674,94 EUR, ktorá suma bola žalobcom subjektu ART-IN-DECO, s.r.o. poukázaná podľa výpisu z účtu bezhotovostne dňa 28.3.2012 (č.l. 23). Z uvedených medzi stranami nesporných skutkových okolností súd ako zo základu vychádzal na základe aplikácie podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP, nakoľko v konaní neboli preukázané konkrétne skutočnosti, ktoré by zakladali dôvodné pochybnosti súdu o ich pravdivosti.

28. Žalobca v konaní uplatnil voči žalovanému právo na náhradu škody, pričom od počiatku konania tvrdil porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti zo strany žalovaného podľa § 415 Občianskeho zákonníka. V priebehu konania podaniami zo dňa 16.4.2015 (č.l. 158) a zo dňa 8.3.2018 (č.l. 296) žalobca pri nezmenenom vymedzení základných skutkových okolností, na ktorých bola a je žaloba založená, ktoré zahŕňali predovšetkým vymedzenie skutkového základu žalovanej pohľadávky uplatnenej ako náhrada škody žalobcom voči žalovanému ako subjektu zodpovednému za škodu (konkrétne mala v zmysle tvrdení žalobcu táto škoda vzniknúť v dôsledku neopatrného a nezodpovedného počínania si žalovaného, kedy v dôsledku tohto došlo ku prasknutiu vodovodného potrubia v priestore umyvárne a následnému zatečeniu vody z tohto prasknutého vodovodného potrubia do priestorov prenajatých subjektom ART-IN-DECO, s.r.o. a vzniku škody na hnuteľných veciach tohto subjektu, pričom táto poistná udalosť bola zo strany žalobcu likvidovaná úhradou poistného plnenia poškodenému ART-IN- DECO, s.r.o. v sume 1.674,94 EUR), poukázal okrem úpravy podľa § 415 Občianskeho zákonníka i na úpravu podľa § 420a Občianskeho zákonníka. Žalobca zdôraznil, že žalovaný je podnikateľom, ktorý sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti venoval a venuje prenájmu obchodných a podnikateľských priestorov tretím osobám, z čoho žalobca vyvodzoval záver, že táto činnosť žalovaného vykazuje znaky

- javí sa ako činnosť prevádzkového charakteru, a to odôvodňuje podľa právneho názoru žalobcu posudzovanie zodpovednosti žalovaného podľa § 420a Občianskeho zákonníka. Uvedené vyjadrenia žalobcu učinené v priebehu konania súd nevyhodnotil ako zmenu žaloby, ale ako vymedzenie právneho posúdenia žalobou uplatneného práva stranou sporu - žalobcom, pričom v tejto súvislosti súd primárne zdôrazňuje, že otázka právneho posúdenia žalobou uplatneného práva je výlučnou kompetenciou súdu, kedy súd na tvrdený a dokazovaním preukázaný skutkový stav pri právnom posúdení uplatneného práva aplikuje konkrétne hmotno-právne ustanovenia. Za kľúčové pri tomto závere hodnotí súd vyššie konštatované vymedzenie základných skutkových okolností, z ktorých žaloba vychádza a ktoré žalobca od začiatku konania až k momentu meritórneho rozhodnutia nezmenil v kvalite uvedenia takých nových alebo odlišných skutkových tvrdení, ktoré by skutkový základ žaloby, a teda vymedzenie podstatných skutkových okolností, z ktorých žaloba vychádza menili a v dôsledku čoho by bol odôvodnený postup súdu podľa § 140 ods. 2 CSP, teda rozhodovanie o zmene žaloby. Uvedené považoval súd za potrebné skonštatovať vzhľadom na obsah záverečného prednesu právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní 22.1.2019.

29. Žalobca v konaní uplatnil právo na náhradu škody tvrdiac, že mu toto svedčí ako subjektu aktívne vecne legitimovanému na základe úpravy § 813 Občianskeho zákonníka, pretože svojmu poistencovi

- subjektu ART-IN-DECO, s.r.o. vyplatil pri likvidácii poistnej udalosti sumu vo výške žalovanej istiny. Škoda mala vzniknúť zatečením vody do priestorov prenajatých subjektom ART-IN-DECO, s.r.o. ako nájomcom na základe Nájomnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným ako prenajímateľom, a to z priestorov umyvárne umiestnenej nad týmto prenajatým priestorom, kde v zimných mesiacoch došlo ku prasknutiu vodovodného potrubia. Podaním zo dňa 8.6.2015 poukázal žalovaný na dojednanie podľa článku V. bod 3 Nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným ako prenajímateľom a subjektom ART-IN-DECO, s.r.o. ako nájomcom a v nadväznosti na toto dojednanie tvrdil, že je zodpovednosť žalovaného za škodu vylúčená a tým je vylúčené i postihové právo podľa § 813 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že označené zmluvné dojednanie nebolo stranami sporu spochybňované. Na túto časť argumentácie poukázal a zopakoval ju aj v rámci záverečného prednesu. Súd v tejto časti vykonal dokazovanie oboznámením Nájomnej zmluvy zo dňa 10.9.2008 uzatvorenej medzi žalovaným ako prenajímateľom a subjektom ART-IN-DECO, s.r.o. ako nájomcom, a to ťažiskovo dojednaním podľa článku V. bod 3, na ktoré poukazoval žalovaný. V zmysle obsahu tohto dojednania je nepochybné, že zahŕňa dohodu zmluvných strán, podľa ktorej sa subjekt nájomcu (ART-IN-DECO, s.r.o.) vopred vzdáva svojich prípadne v budúcnosti vzniknuvších práv voči prenajímateľovi - žalovanému, ktoré by voči prenajímateľovi

- žalovanému mal z titulu jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú tomuto nájomcovi. Napriek žalovaným zdôrazňovanej nespornosti obsahu tohto zmluvného dojednania medzi zmluvnými stranami, bolo vzhľadom na obsah procesnej obrany žalovaného potrené vyhodnotiť toto zmluvné dojednanie z hľadiska kritéria jeho platnosti podľa hmotnoprávnej úpravy § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: Dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná. Táto hmotnoprávna úprava sa uplatní aj v obchodnoprávnych vzťahoch s poukazom na ustanovenie podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka. Na základe zohľadnenia vyššie uvedeného obsahu článku V. bod 3 Nájomnej zmluvy zo dňa 10.9.2008 a pri aplikácii úpravy podľa § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vyhodnotil súd označené zmluvné dojednanie ako dojednanie, ktorým sa poškodený ART- IN-DECO, s.r.o. vopred vzdal svojich práv zo zodpovednosti žalovaného za škodu, ktoré práva mohli vzniknúť nájomcovi až v budúcnosti (po uzatvorení zmluvy), ako absolútne neplatný právny úkon, ktorý z tohto dôvodu nemôže vylúčiť právo nájomcu na náhradu škody voči žalovanému a v nadväznosti na to ani právo žalobcu podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré bolo predmetom tohto sporu. V nadväznosti na to súd skonštatoval nedôvodnosť uvedenej časti procesnej obrany žalovaného. Súd zdôrazňuje, že posudzovanie naplnenia alebo nenaplnenia dôvodov platnosti právnych úkonov vo vzťahu k tým dôvodom, ktoré zakladajú absolútnu neplatnosť právnych úkonov (ako tomu bolo i v prípade neplatnosti podľa § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka), nie je v sporovom konaní viazané na námietku strany sporu a ani prípadná nespornosť tejto otázky takýto prieskum platnosti právneho úkonu súdom nevylučuje.

30.Medzi žalobcom a žalovaným neexistoval priamy zmluvný vzťah, čo z vykonaného dokazovania a tiež zo samotných tvrdení strán sporu v tomto konaní vyplývalo ako nesporné a tým aplikácia úpravy § 373 a nasledujúce Obchodného zákonníka na právne posúdenie tejto veci do úvahy neprichádza. Úprava náhrady škody podľa § 373 a nasledujúce Obchodného zákonníka sa viaže výlučne na porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu založeného zmluvou. Rovnako nebola odôvodnená v tejto veci pri právnom posúdení ani aplikácia ustanovení § 373 a nasledujúce v spojení s § 757 Obchodného zákonníka, pretože v konaní primárne žalobcom nebolo tvrdené a ani dokazovaním nebolo preukázané porušenie povinnosti podľa Obchodného zákonníka, v dôsledku ktorého by mala predmetná škoda vzniknúť. Taktiež nebolo v konaní žalobcom tvrdené a dokazovaním preukázané porušenie konkrétneho ustanovenia právneho predpisu v zmysle úpravy § 382 Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide o úpravu Občianskeho zákonníka týkajúcu sa inštitútu náhrady škody, súd primárne uvádza, že táto úprava je aplikovateľná subsidiárne i na obchodno-právne vzťahy, pričom v tejto súvislosti súd zdôrazňuje statusy strán sporu ako podnikateľských subjektov. Tento záver vyplýva z úpravy § 1 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ktorá úprava zakladá subsidiárnu pôsobnosť Občianskeho zákonníka v obchodno-právnych vzťahoch. V nadväznosti na to vyhodnocoval súd, či prichádza do úvahy právne posúdenie žalovanej pohľadávky a výsledkov vykonaného dokazovania podľa úpravy § 420a ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, teda ako škody spôsobenej prevádzkovou činnosťou. Uvedená právna úprava predpokladá z hľadiska subjektu tejto zodpovednosti škodcu, ktorý škodu spôsobil svojou prevádzkovou činnosťou. Takouto prevádzkovou činnosťou sa rozumie činnosť škodcu (v tomto prípade žalovaného) vykonávaná sústavne v určitej prevádzke a spravidla predstavuje samotný predmet činnosti podľa podnikateľského oprávnenia. V pomeroch prejednávanej veci túto podmienku súd za naplnenú vzhľadom na registrovaný predmet činnosti žalovaného, ktorý nezahŕňa činnosť prenájmu nehnuteľností alebo nebytových priestorov tretím osobám, nepovažoval za naplnenú. Pre úplnosť tejto časti súd dodáva, že registrovaný predmet činnosti žalovaného podľa jeho výpisu z obchodného registra v relevantnej dobe, teda v čase vzniku škody (február 2012) ako realitná agentúra nie je súdom hodnotený ako napĺňajúci uvedenú podmienku s vyústením do záveru o dôvodnosti právneho posúdenia veci podľa § 420a Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o široko vymedzenú činnosť spočívajúcu ťažiskovo vo výkone služieb sprostredkovateľskej povahy. Rovnako v tejto časti považuje súd za dôležité uviesť, že realizácia prenájmu nebytových priestorov žalovaným poškodenému subjektu ART-IN-DECO, s.r.o. nie je súdom hodnotená ani z povahy veci ako činnosť majúca prevádzkovú povahu v zmysle jej zadefinovania podľa § 420a ods. 2 Občianskeho zákonníka. U prevádzkovej činnosti sa predpokladá sústavný, resp. aspoň opakovaný výkon aktívnej činnosti (teda nie len existencia stavu ako tomu bolo na strane žalovaného, keď tento nebytový priestor len prenajal), majúcej určitý vplyv na okolie či už v dôsledku aktívneho výkonu samotnej činnosti alebo v dôsledku použitia veci pri tejto činnosti (napríklad prevádzkovanie teplárne, prevádzkovanie energetického zariadenia, výrobného zariadenia, prevádzkovanie banskej činnosti, prevádzkovanie chovu zvierat a podobne). Súd zároveň poukazuje na právny názor podľa komentára k § 420a Občianskeho zákonníka: Fekete, I.: Občiansky zákonník I. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, strana 1 072: Pod právny režim ustanovenia § 420a Občianskeho zákonníka nemožno podradiť prípady, kedy zodpovedný subjekt za škodu zodpovedá podľa iných zákonných ustanovení (napríklad v režime všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 . Z uvedeného právneho názoru vyplýva, že posudzovanie škody podľa úpravy § 420a Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy až pri naplnení špecifických podmienok vyplývajúcich z hmotnoprávnej úpravy.

31. Následne súd hodnotil výsledky vykonaného dokazovania vo väzbe na aplikáciu úpravy § 415 Občianskeho zákonníka a § 420 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka pri právnom posúdení prejednávanej veci. Vo vzťahu k týmto hmotno-právnym ustanoveniam súd opakuje, že ich aplikácia na právne posúdenie tejto veci (na žalobcom uplatnené právo na náhradu škody voči žalovanému v statuse oboch ako podnikateľov, pri skutkovom vymedzení učinenom žalobcom tak, ako je citované vyššie), prichádza v prejednávanej veci do úvahy na základe zohľadnenia vzťahu subsidiarity hmotnoprávnej úpravy podľa Občianskeho zákonníka k úprave podľa Obchodného zákonníka s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. Predpokladom vzniku zodpovednosti za porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka spočívajúcej v zákonnej v povinnosti každého predchádzať škodám, je porušenie tejto právnej povinnosti, pričom obsahom tejto právnej povinnosti je povinnosť každého počínať si tak, aby ku vzniku škody nedošlo. Ak dôjde ku vzniku škody na majetku, zdraví a podobne a ochrana poškodeného objektu je predmetom špeciálnej právnej úpravy, zodpovednosť škodcu je založená podľa špeciálnej právnej úpravy. Ak však nie je možné označiť konkrétnu právnu povinnosť vyplývajúcu z konkrétnej špeciálnej právnej úpravy, ktorá by bola porušená škodcom, avšak ku vzniku škody došlo, čo bolo aj v tomto konaní nesporné, bolo potrebné v prejednávanej veci vyhodnotiť, či došlo ku porušeniu všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka. V pomeroch tejto veci to znamenalo vyhodnotiť, či žalovaný ako prenajímateľ nebytového priestoru a zároveň aj vlastník celého objektu, v ktorom sa nebytový priestor, k zatopeniu ktorého došlo v dôsledku roztrhnutia vodovodného potrubia v umyvárni postupoval a počínal si tak, aby ku vzniku tejto škody nedošlo. Porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka zakladá zodpovednosť podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podmienky vzniku tejto zodpovednosti zahŕňajú porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a zavinenie, ktoré zavinenie je prezumované. Prezumpcia zavinenia znamená, že právna úprava vychádza z predpokladu naplnenia podmienky zavinenia a škodcovi dáva hmotno-právny priestor (možnosť) zbaviť sa svojej zodpovednosti tým, že preukáže, že škodu (jej vznik) nezavinil, a to ani svojou nevedomou nedbanlivosťou ako najnižšou formou zavinenia. Uvedené podmienky musia byť naplnené súčasne, pretože citovaná právna úprava ich usporadúva kumulatívne, a len pri ich súčasnom naplnení je možné zodpovednosť škodcu konštatovať. Vo vzťahu k podmienke porušenia právnej povinnosti, a to konkrétne všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka a ku tvrdeniu žalovaného o absencii zavinenia žalovaného na vzniku škody vykonal súd dokazovanie oboznámením Nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným ako prenajímateľom a subjektom ART-IN-DECO, s.r.o. ako nájomcom, výsluchmi svedkov p. D. E. a p. W. E., realizáciou ohliadky priestoru umyvárne a priestoru, do ktorého voda z roztrhnutého potrubia v umyvárni zatiekla, ako aj súvisiacich priestorov, znaleckým dokazovaním a doplnením znaleckého dokazovania znalcom B.. Ľ.Z. T., D.., znalcom z odboru stavebníctvo, pozemné stavby - vodohospodárske stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, poruchy stavieb, ktoré dôkazy vyhodnotil súd podľa § 191 ods. 1 CSP. Súd na základe takéhoto dokazovania skonštatoval, že v konaní bolo preukázané naplnenie podmienky porušenia právnej povinnosti, a to konkrétne všeobecnej prevenčnej povinnosti žalovaného podľa § 415 Občianskeho zákonníka a zároveň žalovaným, ktorého v tomto smere ťažilo dôkazné bremeno, nebolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že vznik škody nezavinil v zmysle úpravy § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka a teda, že absentuje jeho zavinenie na vzniku škody. Súd na tomto mieste zdôrazňuje, že všeobecná prevenčná povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka v pomeroch prejednávanej veci kládla na žalovaného ako na vlastníka a prenajímateľa nebytových priestorov prenajatých subjektu nájomcu - ART-IN-DECO, s.r.o. a ako na vlastníka priestoru umyvárne, v ktorom došlo k roztrhnutiu vodovodného potrubia a ako na vlastníka i súvisiacich priestorov požiadavku, aby si počínal tak, aby vzhľadom na konkrétne okolnosti a pomery v čase a v mieste, kedy došlo ku vzniku škody a bezprostredne pred tým, naplnil takú mieru opatrnosti a aj primeranej predvídavosti, ktorú bolo možné od neho (ako aj kohokoľvek iného v jeho pozícii) požadovať, aby ku vzniku škody nedošlo. V priebehu konania žalovaný uviedol oproti svojmu pôvodnému pred konaním a aj v konaní uvádzanému tvrdeniu, že subjekt AWS s.r.o. realizoval novú vetvu vykurovacieho systému s vedomím žalovaného (pôvodne žalovaný svoju vedomosť o realizácii tejto činnosti popieral, ako to vyplýva z vyjadrenia sa k žalobe a aj predsúdnej komunikácie). Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že táto vetva vykurovacieho systému sa dotýkala i priestoru prenajatého poškodeným - subjektom ART-IN- DECO, s.r.o., na ktorom novom rozvode vykurovania boli nainštalované uzatváracie ventily (fotografia na č.l.55 B a fotografia na č.l. 236 označená na základe jej identifikácie znalcom pri ústnom doplnení znaleckého posudku podľa č.l. 342 ako A). Z výpovede svedka p. D. E. vypočutého na pojednávaní dňa 13.12.2013 a vypočutého po poučení podľa § 126 ods. 1 OSP (Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok - ďalej len OSP) vyplýva, že ako syn konateľky subjektu AWS organizoval kúrenárske práce v priestoroch prenajatých týmto subjektom od žalovaného a ďalších priestoroch umiestnených na adrese D. XX, Ž. vrátane priestoru prenajatého žalovaným subjektu ART-IN-DECO, s.r.o.. V rámci týchto prác bol zabezpečený iný spôsob vykurovania, a to konkrétne vykurovanie na pevné palivo, a to v troch priestoroch, ktoré boli prenajaté jednak subjektu AWS, potom subjektu Autoservis M+H a stolárskej dielni p. E.. Dohotovené vykurovanie bolo spustené niekedy v októbri, pričom pri realizácii bolo dodržané to, čo žiadal konateľ žalovaného p. A., teda aby nebolo zasiahnuté do existujúceho vykurovacieho systému ostatných priestorov a aby bolo zabezpečené temperovanie priestoru nad týmito prevádzkarňami vrátane umyvárne. Svedok vyjadril svoj názor, podľa ktorého k poistnej udalosti, o ktorej vie, že tam mala nastať vo februári nasledovného roka, došlo z dôvodu, že niekto nedobrovoľne zatiahol ventily, ktoré sa nachádzali v priestoroch stolárskej dielne užívanej p. E.. K týmto ventilom mal svedok p. D. E. prístup len počas realizácie plnenia, keď už bolo plnenie ukončené, prístup tam nemal, ventily museli by zatiahnuté oba. Po výmene vykurovania na nový systém sa priestor umyvárne nad označenými troma prenajatými priestormi vykuroval prostredníctvom už nového systému. Pri realizácii nového vykurovania bola dodržaná požiadavka p. A., aby bola zabezpečená teplota na úrovni temperovania tohto priestoru, ventily boli ponechané otvorené a v zásade sa tento priestor vykuroval rovnako ako všetky ostatné. Svedok uviedol, že nemá vedomosť o tom, či priamo p. E. bol informovaný o tom, že v dielni sú umiestnené tie ventily a na čo slúžia, ale za prítomnosti svedka boli o tom informovaní zamestnanci p. E.. Priamo svedok p. E. usmernil zamestnancov p. E. tak, že v prípade ak by boli akékoľvek problémy s vykurovaním s novou časťou, čo znamená zavzdušnenie radiátorov, únik vody a podobne, aby títo svedka E. kontaktovali. Pri uvedenom usmernení danom svedkom pracovníkom stolárskej dielne p. E. bol prítomný svedok, syn p. A. a p. A.. Podľa názoru svedka bolo toto poučenie dostatočné a pochopiteľné. Z výpovede svedka p. W. E. na pojednávaní dňa 22.4.2014, vypočutého po poučení podľa § 126 OSP vyplýva, že pokiaľ ide o záber B na č.l. 55, je na ňom zobrazená už časť nového rozvodu vybudovaného subjektom AWS, ktorý sa nachádza v priestoroch dielne, ktorú mala prenajatú ART-IN- DECO, s.r.o.. Sú to dva ventily, s ktorými ART-IN-DECO, s.r.o. mohlo manipulovať, ale svedok s nimi nemanipuloval a nemá vedomosť o tom, že by s nimi niekto manipuloval a slúžili vlastne k odpojeniu vykurovania priestoru, ktorý malo prenajaté ART-IN-DECO, s.r.o.. Po vyhotovení novej vetvy kúrenia i do priestorov ART-IN-DECO, s.r.o. nebol svedok, ani jeho pracovníci upozorňovaní alebo zaúčaní na prácu s novým systémom, pretože kotol bol v priestoroch AWS, takže AWS zabezpečovalo po technickej stránke vykurovanie ako také, tlakovalo systém a podobne. Svedok uviedol, že ART-IN-DECO, s.r.o. mohlo akurát stiahnuť teplotu na vykurovacom telese na radiátore. Vetva kúrenia zobrazená na fotografii B č.l. 55 sa nachádzala v dielni ART-IN-DECO, s.r.o., nezabezpečovala vykurovanie umyvárne nad týmto priestorom, smerovala do priestorov ART-IN-DECO, s.r.o.. Do priestorov, ktoré malo ART-IN- DECO, s.r.o. prenajaté, mohol vstupovať len svedok p. E. a jeho zamestnanci, nik iný. V rámci vyjadrenia sa ako svedok pri realizácii procesného úkonu ohliadky p. W. E. uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by on alebo niekto z jeho zamestnancov manipuloval s ventilmi, ktoré sú na novej časti vykurovacieho potrubia. Vo veci súd vypočul ako svedka aj p. D. L., ktorý však na pojednávaní dňa 13.12.2013 po poučení svedka neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by mali vecnú relevanciu k prejednávanej veci a prispeli by k odstráneniu skutočností sporných a relevantných pre rozhodnutie tejto veci. Svedecké výpovede svedkov p. E. a p. E. vzhľadom na súdom dané poučenie menovaných ako svedkov podľa § 126 OSP o trestných následkoch krivej svedeckej výpovede a pri súčasnej absencii zistenia akýchkoľvek relevantných skutočností spôsobilých znížiť hodnovernosť týchto svedeckých výpovedí hodnotí súd ako vierohodné. Zároveň však vo vecnej rovine vo vzťahu k týmto svedeckým výpovediam (svedecká výpoveď p. E. a svedecká výpoveď p. E.) konštatuje, že tieto spoľahlivo a jednoznačne nepreukazujú v konaní ťažiskové tvrdenie žalovaného o tom, že s predmetnými ventilmi vykurovacieho systému, umiestnenými na jeho novej vetve v priestoroch prenajatých žalovaným subjektu ART-IN-DECO, s.r.o. manipuloval či už priamo svedok p. E. alebo iná tretia osoba (napríklad jeho zamestnanci alebo tí, ktorým ART-IN-DECO, s.r.o. prístup k ventilom umožnil) tak, že by tieto ventily uzatvorila, a tým odstavila vykurovanie (a aj temperovanie) v priestore nad prenajatým priestorom subjektu ART-IN- DECO, s.r.o., teda umyvárni. Na tomto mieste odôvodnenia považuje súd za dôležité zdôrazniť, že skutočnosť, že priestor umyvárne bol vykurovaný (a aj temperovaný) prostredníctvom vykurovacieho rozvodu vedeného z priestoru prenajatého subjektu ART-IN-DECO, s.r.o., vyplýva ťažiskovo zo záverov znaleckého dokazovania (V časti II. Nález písomného znaleckého posudku, bod 2.2 na strane 3 znalec opísal zistenia na ním vykonanej ohliadke, podľa ktorých je priestor umyvárne vykurovaný vykurovacími telesami umiestnenými v umyvárni a pripojenými prívodom a spiatočkou cez (podlahu) strop, ktorý je pod priestorom umyvárne s príslušenstvom. Nová časť potrubia, ktorá tiež ústi v strope nad prevádzkarňou je vyhotovená tak, aby bolo možné odstaviť priestor od vykurovania napr. v prípade jej neprevádzkovania. V rámci ústneho doplnenia písomného znaleckého posudku znalec na pojednávaní dňa 4.12.2018 uviedol poukazujúc na fotografiu na č.l. 236, že uzatvorením vykurovacieho ventilu tu odfotografovaného mohlo dôjsť ku poklesu teploty v príslušnom priestore a následnému roztrhnutiu vykurovacieho potrubia). Na uvedené súd poukazuje vzhľadom na obsah svedeckej výpovede svedka p. E., ktorý uviedol, že pokiaľ ide o záber B na č.l. 55, je na ňom zobrazená už časť nového rozvodu vybudovaného subjektom AWS, ktorý sa nachádza v priestoroch dielne, ktorú mala prenajatú ART-IN-DECO, s.r.o.. Sú to dva ventily, s ktorými ART-IN-DECO, s.r.o. mohlo manipulovať, ale svedok s nimi nemanipuloval a nemá vedomosť o tom, že by s nimi niekto manipuloval a slúžili vlastne k odpojeniu vykurovania priestoru, ktorý malo prenajaté ART-IN-DECO, s.r.o.. Uvedená časť obsahu svedeckej výpovede svedka p. E. pokiaľ sa vyjadril tak, že predmetné ventily slúžili vlastne k odpojeniu vykurovania priestoru, ktorý malo prenajaté ART-IN-DECO, s.r.o. je vykonaným dôkazom - znaleckým dokazovaním a z neho vyplývajúcimi zisteniami a závermi znalca ako sú citované vyššie vyvrátená. Súd podotýka, že táto časť svedeckej výpovede svedka p. E. nečiní jeho svedeckú výpoveď nehodnovernou, ale je súdom hodnotená ako výsledok nedostatočnej vedomosti tohto svedka o fungovaní predmetného nového rozvodu a na ňom umiestnených ventilov v priestore prenajatom subjektom ART-IN-DECO, s.r.o.. Za kľúčové a rozhodujúce súd však hodnotí, že skutočnosť tvrdená žalovaným, a to že s predmetnými ventilmi vykurovacieho systému, umiestnenými na jeho novej vetve v priestoroch prenajatých žalovaným subjektu ART-IN-DECO, s.r.o. manipuloval či už priamo svedok p. E. alebo iná tretia osoba (napríklad jeho zamestnanci alebo tí, ktorým ART-IN-DECO, s.r.o. prístup k ventilom umožnil) tak, že by tieto ventily uzatvorila, a tým odstavila vykurovanie (a aj temperovanie) v priestore nad prenajatým priestorom subjektu ART-IN-DECO, s.r.o., teda umyvárni, ako preukázaná nevyplynula jednak z označených svedeckých výpovedí a ani z ostatného vykonaného dokazovania dostatočne jednoznačne a spoľahlivo. Na základe vyhodnotenia uvedených výsledkov vykonaného dokazovania podľa § 191 ods. 1 a pri zohľadnení výsledkov vykonaného znaleckého dokazovania a doplnenia znaleckého dokazovania preto nie je možné skonštatovať, že by žalovaný, ktorého v tomto smere ťažilo dôkazné bremeno spoľahlivo preukázal, že škodu nezavinil v súlade s úpravou § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, teda že by sa zbavil svojej zodpovednosti tým, že by preukázal, že vznik škody nezavinil. K znaleckému dokazovaniu a jeho doplneniu ústne podaným doplnením písomne podaného znaleckého posudku znalcom B.. Ľ. T., D.., znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, vodohospodárske stavby, poruchy stavieb, odhad hodnoty nehnuteľností súd uvádza, že znalcovi bola uložená znalecká úloha, podstatou ktorej bolo odborné posúdenie príčiny vzniku škody. Znalecké dokazovanie vo veci navrhoval vykonať žalovaný (č.l. 174). Úlohou znaleckého dokazovania nebolo a ani to v pomeroch tohto sporového konania byť nemohlo, posudzovanie skutkových otázok. Znalecké dokazovanie vychádzalo z výsledkov skutkového dokazovania vykonaného súdom a tieto posúdilo po odbornej stránke. Uvedené súd považuje za dôležité uviesť vzhľadom na závery znalca pokiaľ ide i otázku žalobcu č. 1, 2 podľa č.l. 183 a otázku žalovaného č. 4 podľa č.l. 180 ako sú znalcom identifikované v časti IV. Záver písomného znaleckého posudku na strane 8 až 10 tohto posudku, kde znalec poukazoval na absenciu relevantných podkladov (projektová dokumentácia na rekonštrukciu a povolenie k prevádzke), a ktorou absenciou podkladov odôvodnil nemožnosť odborného posúdenia v uvedenej časti. Súd zároveň poukazuje na svoj procesný postup podľa č.l. 314 spisu, kedy žalovaný ani na výzvu súdu po presnej identifikácii absentujúcich podkladov na základe súčinnosti znalca tieto súdu nepredložil. Za účelom vysporiadania sa s námietkami žalovaného voči písomnému znaleckému posudku súd vykonal doplnenie znaleckého dokazovania prostredníctvom ústne podaného doplnenia znaleckého posudku znalcom na pojednávaní dňa 4.12.2018, na ktoré pojednávanie bol znalec predvolaný spolu s doručením podaní žalovaného zo dňa 6.3.2018 (č.l.290), zo dňa 18.9.2018 (č.l. 320) a s upovedomením súdu, že bude vyzvaný na vyjadrenie sa k týmto námietkam, čo znalec na pojednávaní 4.12.2018 učinil vo väzbe na otázky žalovaného. Na pojednávaní dňa 4.12.2018 súd zároveň vytvoril dostatočný procesný priestor pre strany na to, aby znalcovi kládli otázky čo využila výlučne žalovaná strana. Výsledkom vykonaného znaleckého dokazovania prostredníctvom písomne a ústne podaného znaleckého posudku je jednoznačný záver znalca, podľa ktorého príčinou roztrhnutia potrubia bol pokles teploty v priestore umyvárne, zníženie teploty v uvedenom priestore, ktoré spôsobilo roztrhnutie potrubia (uvedený záver jednoznačne vyplýva z odpovedí znalca na otázky1, 2, 3 a 5 písomného znaleckého posudku a vyjadrenia znalca na pojednávaní dňa 4.12.2018 podľa č.l. 340). Pokiaľ znalec najmä v rámci doplnenia znaleckého posudku realizovaného ústne na pojednávaní dňa 4.12.2018 vyjadroval svoje stanovisko k dôsledkom manipulácie s ventilmi v priestoroch prenajatých subjektu ART-IN-DECO, s.r.o. alebo s ventilom za kotlom slúžiacim na odstavenie celého systému, vyjadroval sa k navodenej skutkovej situácii tejto manipulácie bez toho, že by konkrétna manipulácia s týmito ventilmi pred roztrhnutím potrubia v umyvárni bola skutkovými výsledkami vykonaného dokazovania spoľahlivo a jednoznačne preukázaná tak, ako súd konštatoval vyššie. Súd opätovne zdôrazňuje, že tvrdenie žalovaného o manipulácii s ventilom novej vetvy vykurovacieho rozvodu umiestneného v priestore prenajatom žalovaným subjektu ART-IN-DECO, s.r.o. v zmysle tvrdení žalovaného zostalo v konaní po vykonanom dokazovaní sporné, a teda nepreukázané. Rovnako nebola preukázaná manipulácia s ventilom za kotlom slúžiacim na odstavenie celého systému. Vykonaným dokazovaním teda nebolo preukázané žalovaným, ktorého v tomto smere ťažilo dôkazné bremeno, že by vznik roztrhnutia potrubia v umyvárni nezavinil podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a teda súd vychádza zo záveru preukázania prezumovaného zavinenia žalovaného na vzniku škody. Žalovaný ako majiteľ objektu, v ktorom sa nachádzali všetky relevantné priestory (umyváreň, priestory prenajaté subjektu AWS s.r.o. a subjektu ART-IN-DECO, s.r.o., s.r.o.) síce mohol vykonať ohliadku priestorov umyvárne v mesiaci november 2011, a to i opakovane s odstupom jedného týždňa, avšak a to súd považuje za kľúčové, nakoľko mal vedomosť o novozrealizovanom rozvode vykurovacieho systému a v rámci toho o umiestnení a funkcii ventilov v priestore prenajatom subjektu ART-IN-DECO, s.r.o. (minimálne túto vedomosť ako vlastník predmetného priestoru a jeho prenajímateľ mal mať a tiež mohol mať), bolo by možné skonštatovať riadne splnenie všeobecnej prevenčnej povinnosti zo strany žalovaného podľa § 415 Občianskeho zákonníka v prejednávanej veci len, ak by žalovaný v konaní preukázal, že i v smere zabezpečenia temperovania (pojem vysvetlený znalcom pri ústnom znaleckom posudku na pojednávaní dňa 14.12.2018 ako zabezpečenie teploty v nevyužívanom priestore v intervale od 5 až do 8 stupňov celzia) priestoru umyvárne a vylúčenia odstavenia tohto priestoru umyvárne od temperovania uzatvorením ventilov v priestore ART-IN-DECO, s.r.o., vykonal potrebné preventívne úkony (napríklad vykonal kontrolu stavu predmetných ventilov pri využití súčinnosti poškodeného ART- IN-DECO, s.r.o., vyplývajúcej tomuto poškodenému zo všeobecnej hmotnoprávnej úpravy podľa § 668 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nájomca je povinný znášať obmedzenie v užívaní prenajatej veci v rozsahu potrebnom na vykonanie i udržiavania veci, a na základe ktorej právnej úpravy bolo v možnostiach žalovaného i realizovanie fyzickej kontroly predmetných ventilov, alebo že vykonal za rovnakým účelom komunikáciu so zástupcom alebo zamestnancami ART-IN-DECO, s.r.o. v čase trvajúcich zvýšených mrazov, ktoré predchádzali momentu roztrhnutia predmetného potrubia a podobne). Súd konštatuje na základe výsledkov vykonaného dokazovania, že sa žalovaný spoliehal len na vykonanie ohliadky priestoru umyvárne v novembri 2011 a týždeň na to a s tým sa uspokojil, čo však v pomeroch existencie konkrétnych relevantných okolností v danom čase a mieste nie je z pohľadu súdu možné hodnotiť ako dostatočné. Týmito relevantnými konkrétnymi okolnosťami má súd na mysli predovšetkým vedomosť žalovaného o realizácii novej vetvy rozvodu vykurovacieho systému, v rámci ktorej boli osadené ventily v priestore ART-IN-DECO, s.r.o., uzatvorením ktorých mohlo dôjsť k úplnému odstaveniu vykurovania a aj temperovania priestoru umyvárne a ku následnému roztrhnutiu potrubia a predchádzajúce výrazne nízke teploty, tak ako to vyplýva zo záverov znaleckého posudku, v rámci ktorého znalec dopytoval i SHMÚ a zistil, že v období od 1.2.2012 do 20.2.2012 bola priemerná mesačná teplota vzduchu v lokalite Žilina dlhodobo hlboko pod nulou - bod 3.1 písomného znaleckého posudku. V nadväznosti na to súd konštatuje, že si žalovaný nepočínal dostatočne obozretne, dôsledne, primerane predvídavo a prevenčne, ako to za daných konkrétne súdom uvedených okolností vyžadovala situácia, a tým porušil svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka správať sa tak, konať tak, aby nedošlo k rozthnutiu potrubia a ku vzniku škody. Jeho zavinenie na poručení prevenčnej povinnosti má povahu minimálne nevedomej nedbanlivosti, čo je z hľadiska označenej hmotno-právnej úpravy podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka postačujúca forma zavinenia na skonštatovanie naplnenia podmienky prezumovaného zavinenia. Samotný vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením všeobecnej prevenčnej povinnosti zo strany žalovaného bola v konaní spoľahlivo preukázaná platbou poistného plnenia v rozsahu žalovanej istiny žalovaným v prospech poškodeného ART-IN-DECO, s.r.o.. Taktiež poukázal na dojednanie nájomnej zmluvy medzi žalovaným a poškodeným ART-IN-DECO, s.r.o., podľa ktorého prenajímateľ nezodpovedá nájomcovi za krádežou, zatečením, technickými poruchami a živelnými pohromami. Na tomto mieste odôvodnenia považuje súd za významné zdôrazniť účinky sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 ods.1, 2 CSP, a to vo väzbe na obsah záverečného prednesu žalovaného učineného cestou právneho zástupcu na pojednávaní dňa 22.1.2019, až v obsahu ktorého žalovaný namietal uplatnenie žalovanej pohľadávky ako práva na náhradu škody spôsobenej prevádzkovou činnosťou podľa § 420a Občianskeho zákonníka z opatrnosti namietal premlčanie v nadväznosti na podanie žalobcu zo 17.4.2015 a žalovaným uvedené uplynutie všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty na náhradu škody a tak isto výšku škody, ktorú označil za viac menej preukazovanú zo strany žalobcu len poistnou udalosťou (č.l.369). Komplex uvedených skutkových tvrdení vrátane hmotno-právnej námietky premlčania bol zo strany žalovaného vznesený po nastúpení účinkov sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 ods. 1 CSP, a teda primárne z tohto dôvodu súd na tieto skutkové tvrdenia a prostriedky procesnej obrany žalovaného neprihliadal. Naviac tieto hodnotí i ako vecne nedôvodné. To uvádza súd primárne k námietke premlčania, v ktorej časti zdôrazňuje skutočnosť obchodno-právnej povahy žalobou uplatneného práva nezávisle na skutočnosti hmotno-právneho posúdenia základu žalovanej pohľadávky podľa hmotného práva Občianskeho zákonníka, čo však bolo odôvodnené vyššie vysvetlenou subsidiárnou aplikáciou hmotno- právnej úpravy Občianskeho zákonníka vo vzťahu k hmotno-právnej úprave Obchodného zákonníka. Uvedené nedopadá na inštitút premlčania, ktorý je v obchodno-právnych vzťahoch upravený komplexne vrátane štvorročnej premlčacej doby podľa § 397 Obchodného zákonníka. V nadväznosti na to pri vzniku škody dňa 20.2.2012 a podaní žaloby v tejto veci súdu dňa 10.1.2013 nie je námietka premlčania dôvodná ani vecne. K uplatneniu práva žalobcu ako práva na náhradu škody v súvislosti s prevádzkovou činnosťou žalovaného podľa § 420a Občianskeho zákonníka zaujal súd stanovisko vo vyššie uvedenom odôvodnení. Pokiaľ ide o preukázanie samotného vzniku a výšky škody, ani túto procesnú obranu nepovažuje na základe výsledkov vykonaného dokazovania, najmä a ťažiskovo výpisom z účtu žalovaného o poukázaní sumy vo výške žalovanej istiny poškodenému, za vecne relevantnú. Rovnako pokiaľ ide o túto časť, zdôrazňuje súd i úpravu podľa § 151 ods. 1, 2 a konštatuje, že námietka žalovaného vznesená v záverečnom prednese vo vzťahu k výške škody predstavuje neúčinné popretie skutkového tvrdenia žalobcu o dôvodnosti uplatnenej výšky žalovanej pohľadávky podľa § 151 ods. 1, 2 CSP. Vychádzajúc z uvedených záverov súd skonštatoval skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby v rozsahu tak, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku. Právo na zaplatenie sumy 1.674,94 EUR bolo žalobcovi voči žalovanému priznané ako právo na náhradu škody na základe aplikácie úpravy § 415, § 420 ods. 1 a § 813 všetko Občianskeho zákonníka. Vyplatením poistného plnenia prešlo na žalobcu právo na náhradu škody v súlade s úpravou podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

32.Pohľadávka žalobcu predstavuje právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky a žalovaný je so splnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi v omeškaní, pričom v nadväznosti na žalobcom produkovanú výzvu zo dňa 28.3.2012 a v nej uvedenú lehotu na plnenie - 15 dní od doručenia (č.l. 24) a nespornosť skutočnosti jej doručenia žalovanému, čo vyplýva i z jeho reakcie podľa listu zo dňa 13.4.2019, žalobca dôvodne uplatnil úrok z omeškania odo dňa 29.4.2012 až do zaplatenia. Pokiaľ ide o sadzbu úroku z omeškania, v tejto časti bola žalobcovi priznaná sadzba vyplývajúca zo zákona ku momentu vzniku omeškania a pri zohľadnení momentu vzniku škody podľa právnej úpravy citovanej vyššie (§ 369 ods. 1, §768k Obchodného zákonníka a pokiaľ ide o prevyšujúcu sadzbu úroku z omeškania, rozhodol súd o zamietnutí úroku z omeškania.

33.Podľa § 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34.Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35.Žaloba bola zamietnutá v časti celkom nepatrnej, a preto je stranou sporu v tomto konaní úspešnou žalobca, ktorému súd voči žalovanému podľa § 255 ods. 1 priznal plný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie na súde končí podľa § 262 ods. 1, 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie je prípustné do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).