Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_34Ek-1382-2018.pdf
PDF · 130.97 KB
No categories available
34Ek/1382/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: V.. G. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX/XX, XXX XX H., zast. Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO 36 864 421, proti povinnému: V.. D. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ul. B. XXXX/X, XXX XX U., zast. Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 3, 917 01 Trnava, IČO 36 857 548, o vymoženie 100 000 eur s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Lukášom Liščákom, so sídlom exekútorského úradu Nám. Sv. Michala 5/A, 920 01 Hlohovec, ktorý ju vedie pod sp. zn. 432EX 437/18, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti oprávneného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 34Ek/1382/2018 zo dňa 04.03.2019, takto
rozhodol:
Súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 34Ek/1382/2018 zo dňa 04.03.2019 z r u š u j e v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 20.09.2018 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky 100 000 eur s prísl. na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice N 40/2009, Nz 4633/2009, NCRls 4621/2009 spísanej dňa 16.02.2009 notárom, JUDr. Danielou Šikutovou, so sídlom Notárskeho úradu v Bratislave, Panenská 6. Vykonaním exekúcie súd poveril súdneho exekútora, JUDr. Lukáša Liščáka, so sídlom Nám. Sv. Michala 5/A, 920 01 Hlohovec, ktorý ju vedie pod sp. zn. 432EX 437/18.
2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 04.03.2019 rozhodnutie, ktorým exekúciu v celom rozsahu zastavil (výrok I.) a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania v sume 234 eur (výrok II.). Povinný svoj návrh odôvodňoval tým, že dlžník (3. osoba) a povinný ako ručiteľ v notárskej zápisnici uznali dlh, ktorý v čase jej spísania neexistoval, keď zmluva o pôžičke, vyhlásenie ručiteľa a notárska zápisnica boli spísané v jeden deň (16.02.2009), v dôsledku čoho treba notársku zápisnicu považovať za materiálne nevykonateľný exekučný titul, ďalej tým, že oprávnený sa v súlade s ustanovením § 548 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) neobrátil s písomnou výzvou na dlžníka, v ktorej by sa dožadoval splnenia celého dlhu aj s príslušenstvom, v dôsledku čoho sa notárska zápisnica nemohla voči nemu ako ručiteľovi stať vykonateľnou, osoba oprávneného nebola v notárskej zápisnici dostatočne špecifikovaná, a nakoniec aj z dôvodu splnenia záväzku povinným v sume 100 000 eur dňa 13.01.2010. Na podporu svojich tvrdení priložil okrem iného fotokópiu zápisnice z pojednávania zo dňa 28.06.2011 a potvrdenie o vklade 2 x 50 000 eur zo dňa 13.01.2010. Dňa 06.11.2018 doručil súdnemu exekútorovi doplnenie návrhu na zastavenie exekúcie s kópiou zápisnice o pojednávaní zo dňa 28.06.2011 na Okresnom súde Trnava, sp. zn. 10C/90/2010 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.09.2018, sp. zn. 5Cdo/144/2017, ktorými preukazoval, že v osobitnom konaní bolo konštatované splnenie dlhu. Oprávnený nesúhlasil so zastavením exekúcie. Podmienku výzvy dlžníkovi splnil tak, že po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu
- dlžníka si prihlásil pohľadávku u správcu konkurznej podstaty JUDr. Stanislava Volára dňa 13.03.2015 a tiež dňa 06.11.2018, o čom na dôkaz predložil kópiu súhrnnej prihlášky nezabezpečených pohľadávok
k č. k. 36K/42/2014 vrátane prihlášky č. 1 s prílohami. Nesúhlasil ani s tvrdením o neexistencii dlhu v čase spisovania notárskej zápisnice. Podľa neho ak ešte formálne neexistuje dlh v rovine povinnosti dlžníka požičanú sumu alebo jej časť vrátiť veriteľovi a v rovine zodpovedajúceho práva veriteľa vrátenie požadovať, to isté neplatí aj o zmluvne prevzatom záväzku dlžníka dlh vrátiť za podmienok spravidla bližšie určených v zmluve, najmä čo do určenia času, ktorý má dlžník na to, aby začal s vracaním dlhu alebo dlh vrátil jednorazovo. Nevykonateľnosť exekučného titulu môže byť založená iba na neexistencii právneho záväzku v čase spisovania notárskej zápisnice (uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24CoE/66/2015 zo dňa 20.04.2016 a následné uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 17Er/582/2012 zo dňa 11.10.2016). Vyhlásenie povinného v notárskej zápisnici jasne a nepochybne určuje záväzok aj osobu oprávneného, ako osobu, ktorej má povinný plniť. K splneniu ručiteľského záväzku povinným v sume 100 000 eur uviedol, že k nemu došlo skôr ako došlo k vzniku ručiteľského dlhu, ktorý ako povinnosť splnenia dlhu vzniká až doručením písomnej výzvy oprávneného - veriteľa dlžníkovi na splnenie dlhu. Dňa 13.01.2010 nebolo možné zo strany povinného (ručiteľa) splniť dlh, nakoľko tento vznikol až uplatnením pohľadávky vo výške 99 036,73 eur voči dlžníkovi dňa 13.03.2015 a vo výške 145 049,32 eur dňa 06.11.2018. Po vzniku notárskej zápisnice nenastali žiadne okolnosti, ktoré spôsobili zánik povinnosti povinného podľa notárskej zápisnice, vrátane zaplatenia 2 x 50 000 eur dňa 13.01.2010 oprávnenému, nakoľko v tom čase nebolo možné splniť ručiteľský záväzok povinného podľa notárskej zápisnice pre rozpor § 546 OZ a § 548 ods. 1 OZ, a preto v tejto exekúcii nejde o duplicitné uplatňovanie nároku oprávneného. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo/144/2017 zo dňa 26.09.2018, ktorým bolo odmietnuté dovolanie oprávneného bez meritórneho prejednania veci nie je podľa neho dôkazom o tom, že dňa 13.01.2010 povinný splnil svoj záväzok podľa vyhlásenia ručiteľa zo dňa 16.02.2009 a notárskej zápisnice.
3/ Vyšší súdny úradník sa pri rozhodovaní podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku nezaoberal skutočnosťami tvrdenými povinným v doplnení návrhu na zastavenie exekúcie (doručeného súdnemu exekútorovi dňa 06.11.2018), nakoľko ho podal po zákonom stanovenej 15-dňovej lehote.
4/ Pri aplikácií ustanovení § 61k ods. 1, ods. 2, ods. 3 ods. 5, § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol podaný v zákonom stanovenej lehote (s odkladným účinkom) vyhodnotil ako dôvodný a notársku zápisnicu, ktorá je podkladom tejto exekúcie, ako materiálne nevykonateľnú. Pritom zistil nasledovné skutočnosti. Zmluvou o pôžičke uzavretou dňa 16.02.2009 podľa § 657 a nasl. OZ medzi Ing. Stanislavom Markusom ako veriteľom (oprávnený v exekúcii) a Ing. Marekom Čaneckým ako dlžníkom, sa veriteľ zaviazal poskytnúť pôžičku v celkovej sume 150 000 eur s príslušenstvom. Dňom uzavretia zmluvy o pôžičke boli finančné prostriedky vyplatené dlžníkovi. Dlžník sa v zmluve zaviazal požičanú sumu v plnej výške vrátiť k rukám veriteľa v lehote do 31.08.2009 ako bezúročnú a od 13.08.2009 mala byť pôžička úročená úrokovou sadzbou 26% ročne. Ďalej sa dohodli na úroku z omeškania vo výške 10 % ročne pre prípad omeškania dlžníka s vrátením celého dlhu (ďalej ako „príslušenstvo“). Po uzavretí zmluvy o pôžičke dňa 16.02.2009 vyhlásil ručiteľ, Ing. Vladimír Pecho (povinný v tejto exekúcii) podľa ustanovenia § 546 a nasl. OZ, že pohľadávku dlžníka, ktorá vznikla na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 16.02.2009, uspokojí najviac do výšky 100 000 eur, ak dlžník nezaplatí veriteľovi najneskôr do 31.08.2009 čiastku 150 000 s príslušenstvom. V ten istý deň bola spísaná notárska zápisnica, ktorá v tomto exekučnom konaní predstavuje exekučný titul. V nej Ing. Marek Čanecký (,,povinná osoba v I. rade“) a Ing. Vladimír Pecho (,,ručiteľ - povinná osoba v II. rade“) urobili vyhlásenie o uznaní dlhu a o súhlase povinnej osoby s exekúciou v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Povinná osoba v I. rade v notárskej zápisnici vyhlásila, že uznáva dlh vo výške 150 000 eur s príslušenstvom, ktorý vznikol titulom uzatvorenia zmluvy o pôžičke zo dňa 16.02.2009 tak, že ,,dlh vo výške 150 000 eur s príslušenstvom uznáva čo do výšky a dôvodu voči oprávnenej osobe Ing. Stanislavovi Markusovi a tento sa zaväzuje splniť najneskôr do 31.08.2009.“ Ďalej vyhlásila, že v prípade nesplnenia záväzku v lehote do 31.08.2009, čo je dátum konečnej splatnosti dlhu, oprávnená osoba má právo požadovať vrátenie celého dlhu s príslušenstvom a súhlasí s tým, aby predmetná notárska zápisnica sa stala vykonateľným exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Ručiteľ - osoba povinná v II. rade vyhlásil, že sa zaväzuje splatiť záväzok povinnej osoby v I. rade najviac do výšky 100 000 eur, ktorý vznikol titulom uzatvorenia zmluvy o pôžičke zo dňa 16.02.2009 a tým sa stáva povinnou osobou v II. rade popri dlžníkovi v I. rade. Povinná osoba v II. rade tiež v notárskej zápisnici vyhlásila, že výslovne súhlasí s tým, že v prípade nesplnenia záväzku sa táto notárska zápisnica stane vykonateľným exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku.
5/ Pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie vedenej na podklade notárskej zápisnice, vyšší súdny úradník skúmal jej materiálnu stránku preskúmaním náležitostí podľa § 45 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku a formálnu stránku (náležitosti podľa § 47 Notárskeho poriadku). Uviedol, že dlžník sa podľa zmluvy o pôžičke zaviazal vrátiť veriteľovi poskytnuté finančné prostriedky najneskôr do 31.08.2009. V prípade, ak by dlžník tieto prostriedky v stanovenom čase nevrátil, dostal by sa do omeškania, pričom za prvý deň omeškania sa považuje 01.09.2009. V uvedený deň by sa dlžník dostal do omeškania s plnením a teda vznikol by mu dlh voči veriteľovi. V tom prípade by bolo možné spísať notársku zápisnicu, v ktorej by dlžník uznal dlh voči veriteľovi. Takéto uznanie dlhu je však možné urobiť až v čase, keď dlh dlžníka voči veriteľovi skutočne existuje. Vyšší súdny úradník sa pri rozhodovaní spravoval aj závermi uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30.01.2013 sp. zn. 17CoE/214/2012, v ktorom konštatoval, že ,,uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka v notárskej zápisnici s účinkami exekučného titulu obsahujúcej vyhlásenie o právnom záväzku a súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v čase, keď k plneniu podľa zmluvy o pôžičke ešte nedošlo, nie je platným právnym úkonom a takto spísaná notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom z dôvodu, že zmluva o pôžičke je reálny kontrakt a v čase uznania dlhu žiadny dlh neexistoval.“, a závermi Krajského súdu v Banskej Bystrici v uznesení sp. zn. 15CoE/147/2010 zo dňa 31.08.2010, podľa ktorého ,,notárska zápisnica o uznaní dlhu a súhlase povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ktorá bola spísaná v rovnaký deň ako bola uzavretá zmluva o pôžičke alebo zmluva o úvere, nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom z dôvodu, že v čase uznania dlhu a vyhlásenia povinnej osoby o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ešte žiadny dlh neexistoval a uznať možno len dlh, ktorý už vznikol a nie ktorý snáď v budúcnosti vznikne.“ Na základe uvedeného konštatoval, že v čase spísania notárskej zápisnice, dňa 16.02.2009, žiaden dlh dlžníka voči veriteľovi neexistoval, nakoľko existoval len záväzok dlžníka vrátiť veriteľovi finančné prostriedky v stanovenej lehote, a v prípade, ak by ich nesplatil dlžník, bol by povinný splatiť tento záväzok ručiteľ. Bolo možné len predpokladať, že niekedy v budúcnosti vznikne dlh dlžníka voči veriteľovi, avšak nebolo možné presne určiť v akej výške a či vôbec takýto dlh nastane. Notárska zápisnica bola spísaná v čase, keď žiaden dlh dlžníka voči veriteľovi neexistoval a teda nebolo možné dlh uznať. Pretože notársku zápisnicu, na podklade ktorej sa exekúcia vykonáva, nebolo možné považovať za materiálne vykonateľnú v časti vymedzenia obsahu a rozsahu plnenia, nakoľko na základe vyhlásenia dlžníka, že uznáva dlh nie je možné identifikovať aký dlh uznáva (keďže v čase uznania žiaden dlh neexistoval), nemôže byť taká notárska zápisnica riadnym exekučným titulom. V dôsledku uvedeného je exekúcia neprípustná, a preto ju v celom rozsahu zastavil podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Tvrdeniami povinného, že nebol povinný plniť svoj ručiteľský záväzok, nakoľko nedošlo k písomnej výzve dlžníka pred vyzvaním ručiteľa na plnenie, že oprávnená osoba nebola jednoznačne identifikovaná v notárskej zápisnici a že povinný splnil dlh dňa 13.01.2010, sa vyšší súdny úradník nezaoberal, nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo už na základe skutočnosti, že notárska zápisnica, na podklade ktorej je vedená exekúcia nie je vykonateľná.
6/ Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka bola v zákonom stanovenej podaná sťažnosť oprávneného, ktorou žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na opätovné rozhodnutie. Splatnosť záväzku dlžníka zo zmluvy o pôžičke nie je podmienkou vzniku a existencie záväzku dlžníka aj ručiteľa, a preto podľa neho súd nezákonne, v rozpore s výkladovými pravidlami podľa § 35 ods. 2 OZ, doplnil výslovný obsah ustanovení § 657 OZ a § 546 OZ § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku v znení platnom ku dňu spísania notárskej zápisnice o takúto podmienku. Je právne bezvýznamná aj pre materiálnu vykonateľnosť notárskej zápisnice. Právny záver súdu o tom, že notárska zápisnica nie je vykonateľným exekučným titulom z dôvodu, že záväzok dlžníka nebol splatný v čase spísania Notárskej zápisnice je v rozpore s ustálenou právnou praxou (Nález Ústavného súdu SR z 13.7.2000 sp.zn. I. ÚS 5/2000, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30.01.2013, sp.zn. 17 CoE/214/2012), podľa ktorej dátum splatnosti záväzku v budúcnosti (po uznaní záväzku) nebráni materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice obsahujúcej právny záväzok vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky až po uzavretí notárskej zápisnice o uznaní záväzku.
7/ Ďalej považoval rozhodnutie súdu za vnútorne rozporné z dôvodu, že na jednej strane zistil, že k plneniu podľa Zmluvy o pôžičke došlo pred spísaním notárskej zápisnice vo výške 150.000,- eur dlžníkovi, že ručiteľ - povinný sa zaručil za tento dlh do výšky 100.000,- eur a na druhej strane v bode 24. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia protirečivo súd zhodnotil, že v čase spísania notárskej zápisnice žiaden dlh dlžníka voči veriteľovi neexistoval, nakoľko existoval len záväzok dlžníka vrátiť veriteľovi finančné prostriedky v stanovenej lehote. Je nepochybné a medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že v čase spísania notárskej zápisnice bola výška dlhu dlžníka 150.000,- eur a výška záväzku ručiteľa
- povinného 100.000,- eur. Súd už pred vydaním poverenia pritom preskúmaval materiálnu a formálnu stránku vykonateľnosti notárskej zápisnice, pričom dospel k záveru, že je platná a vykonateľná.
8/ Súd podľa neho nesprávne právne posúdil neurčitosť ručiteľského záväzku povinného obsiahnutého v notárskej zápisnici. Povinnosť, aby veriteľ písomne vyzval dlžníka na splnenie dlhu podľa § 548 ods. 1 OZ, nie je podmienkou vzniku ručiteľského záväzku. Absencia jej splnenia v čase pred spísaním notárskej zápisnice nerobí ručiteľský záväzok neurčitým ani notársku zápisnicu neplatnou a nevykonateľnou. Podľa ustálenej súdnej praxe (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 63/2009 z 25. novembra 2010) súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice nemá sám o sebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností, nijako nezasahuje do hmotných práv povinného, nezbavuje povinného možnosti urobiť predmetom súdneho konania samotný hmotnoprávny vzťah (povinnosť z neho vyplývajúcu). Súhlas povinného s vykonateľnosťou Notárskej zápisnice nemá za následok ani vzdanie sa práva povinného podľa ustanovenia § 574 ods. 2 OZ. Uvedené ustanovenie sleduje ochranu veriteľa pred následkami neuváženého vyhlásenia o vzdaní sa práv, ktoré mu môžu vzniknúť v budúcnosti (napr. právo na náhradu škody, práva vyplývajúce zo zodpovednosti za vady). Povinný sa v notárskej zápisnici nevzdal žiadneho svojho práva, nedošlo k zániku nejakej pohľadávky povinného, nedošlo k zániku zabezpečenia povinného. Súhlas povinného s vykonateľnosťou nemá hmotnoprávnu povahu, ide len o náležitosť, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať, aby bola ako exekučný titul vykonateľná z materiálneho hľadiska. Notárska zápisnica - exekučný titul má svoj základ v procesnom práve, teda je bez vzťahu na hmotnoprávny titul (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25.11.2010, sp. zn. 3 Cdo 63/2009).
9/ Právne relevantná časť notárskej zápisnice sa obsahovo aj svojim zmyslom a účelom približuje súdnemu zmieru, a nie uznaniu dlhu podľa § 558 OZ, ako nesprávne uviedol súd. Na platnosť a vykonateľnosť notárskej zápisnice zákon nevyžaduje, aby obsahovala náležitosti uznania dlhu podľa § 558 OZ, ale aby obsahovala náležitosti podľa ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c) EP ( § 41 ods. 2 písm. c) EP v znení platnom ku dňu spísania Notárskej zápisnice) a zákonné náležitosti podľa ustanovenia § 47 NP. V zmysle ustálenej súdnej praxe notárska zápisnica so súhlasom povinnej osoby s vykonateľnosťou sa spisuje v prípadoch, keď povinná osoba má plniť v budúcnosti a nie, keď už je dlh splatný. Materiálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice - exekučného titulu spočíva predovšetkým v dodržaní náležitostí podľa § 41 ods. 2 EP (dnešný § 45 ods. 1 písm. c) EP - pozn. oprávneného) a formálna vykonateľnosť dodržaním náležitostí uvedených v § 47 Notárskeho poriadku.
10/ Pre posúdenie formálnej a materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice sú relevantné len ustanovenia § 657 OZ, § 546 OZ, § 41 ods. 2 písm. c) EP v znení platnom v čase spísania notárskej zápisnice (súčasný § 45 ods. 1 písm. c) EP), § 47 Notárskeho poriadku. Subsidiarita ručiteľského záväzku povinného vo vzťahu k zabezpečenému záväzku dlžníka je všeobecná (R1/1979, Ro NSS z 30.11.2006, sp.zn. 1 Afs 73/2006). To znamená, že podmienka existencie písomnej výzvy veriteľa adresovanej dlžníkovi, aby dlžník splnil dlh (§ 548 ods. 1 OZ) musí byť splnená, aby si veriteľ mohol uplatniť svoj nárok od ručiteľa a aby ručiteľ mohol splniť svoj ručiteľský záväzok. K splneniu zákonnej podmienky podľa § 548 ods. 1 OZ došlo až dňa 13.3.2015 a následne aj 6.11.2018. Preto pred dňom 13.3.2015 nemohlo pre právnu prekážku zo zákona dôjsť k splneniu ručiteľského záväzku povinného. Ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie mal oprávnený vymáhateľný nárok na zaplatenie ručiteľského záväzku od povinného vo výške 100.000,- eur.
11/ Ďalej za rozhodujúce považoval rozlišovanie medzi právnym záväzkom, ktorého existencia bola podmienkou pre spísanie notárskej zápisnice a vymáhateľným nárokom, ktorého existencia je podmienkou pre nariadenie výkonu exekúcie na základe notárskej zápisnice, pričom vymáhateľný nárok nemusel existovať v čase spísania notárskej zápisnice. Súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol z akého právneho dôvodu má neplatnosť a nevykonateľnosť notárskej zápisnice vyplývať, či porušenie danej právnej normy skutočne vedie k neplatnosti a nevykonateľnosti notárskej zápisnice a aké skutkové zistenia preukazujú naplnenie predpokladov právnej normy, z ktorej vyplýva neplatnosť a nevykonateľnosť notárskej zápisnice. Napadnuté rozhodnutie súdu preto považoval za svojvoľné, neudržateľné, nepreskúmateľné, nemajúce žiadnu oporu v právnom poriadku SR. V danom prípade súd kládol prehnané formalistické požiadavky na formuláciu predmetu notárskej zápisnice a „vyhľadával“ dôvody neurčitosti ručiteľského záväzku povinného, ktorý je obsiahnutý v notárskej zápisnici, dôvody materiálnej nevykonateľnosti notárskej zápisnice, namiesto toho, aby poskytol súdnu ochranu účastníkom exekučného konania, pri preferencii výkladu v prospech platnosti, určitosti
ručiteľského záväzku povinného, platnosti, určitosti, materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. apríla 2015). Takýmto postupom sa súd bezdôvodne odchýlil od ustálenej súdnej praxe (napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 41CoE/401/2017 z 5.10.2017, bod 25.,26.). Neuviedol z akých dôvodov považoval argumentáciu oprávneného týkajúcu sa zákonných požiadaviek na materiálnu vykonateľnosť notárskej zápisnice za bezvýznamnú, a preto porušil základné právo oprávneného na súdnu ochranu (porovnaj III. ÚS 153/07). Do základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo oprávneného, aby sa o jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy (§ 546 OZ, § 45 ods. 1 písm. c) EP ( § 41 ods. 2 písm. c) EP v znení platnom v čase spísania Notárskej zápisnice), § 47 Notárskeho poriadku, § 548 ods. 1 OZ) a nie podľa § 558 OZ (porovnaj nález Ústavného súdu sp.zn. IV. ÚS 77/02 zo dňa 27. novembra 2002). Súd v napadnutom rozhodnutí aplikoval ustanovenia § 558 OZ a § 574 OZ bez relevantných dôvodov v rozpore s konštantnou rozhodovacou praxou. Rozhodnutím súdu oprávnený nedosiahol nútené vymoženie jeho vymáhateľného nároku od povinného a bola mu spôsobená majetková ujma vo výške 100.000,- eur.
12/ Povinný s podanou sťažnosťou nesúhlasil a uviedol, že z obsahu notárskej zápisnice je zjavné, že k poskytnutiu finančných prostriedkov veriteľom vo výške 150.000 eur došlo dňa 16.02.2009, v ten istý deň došlo k uznaniu dlhu zo strany dlžníka - Ing. Mareka Čaneckého, Bedřicha Smetanu 2789/10, 917 08 Trnava, a zároveň k podpísaniu uvedenej notárskej zápisnice. V danom prípade tak vyhlásenie dlžníka o uznaní dlhu vzniklo dňa 16.02.2009, t.j. v čase keď dlh ešte neexistoval. Podstatou uznania dlhu, ako jedného zo zabezpečovacích inštitútov je, že zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku existencie dlhu v čase uznania. Ide o jednostranný právny úkon adresovaný veriteľovi, ktorým dlžník dáva jasne najavo, že svoj dlh uznáva, čo do dôvodu a výšky. Keďže uznanie dlhu zakladá vyvrátiteľnú domnienku jeho existencie v čase jeho uznania, je zrejmé, že dlh musí v čase uznania existovať. Preto uznanie dlhu má byť urobené až po tom, čo dlh vznikol (spravidla v dobe keď nastala jeho splatnosť). V tomto prípade však k uznaniu došlo dňa 16.02.2009 a dlh mal dlžník vrátiť do 31.08.2009 v zmysle zmluvy o pôžičke, teda v čase, keď ešte žiaden dlh neexistoval - existoval iba záväzok dlžníka vrátiť oprávnenému finančné prostriedky na základe zmluvy o pôžičke. V tom čase bolo možné do budúcnosti len predpokladať, že by dlh mohol vzniknúť, nebolo však určité, v akej výške. Predmet plnenia, ako jeden z predpokladov materiálnej stránky vykonateľnosti, nebol vymedzený dostatočne určito, pretože v rámci neho bol vymedzený dlh, ktorý v čase spísania notárskej zápisnice neexistoval. Stotožnil sa s názorom, že uznanie dlhu v notárskej zápisnici s účinkami exekučného titulu obsahujúcej vyhlásenia o právnom záväzku a súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v čase, keď k plneniu podľa zmluvy o pôžičke ešte nedošlo, nie je platným právnym úkonom a takto spísaná notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom z dôvodu, že zmluva o pôžičke je reálny kontrakt a v čase uznania dlhu žiadny dlh neexistoval. Aj Krajský súd v Banskej Bystrici, vo svojom rozhodnutí sp. zn. 15CoE/147/2010 zo dňa 31.08.2010 v obdobnej veci správne konštatoval, že nakoľko žiadny dlh v čase spísania notárskej zápisnice neexistoval a uznať možno len dlh, ktorý už vznikol a nie ktorý snáď v budúcnosti vznikne (obdobne uznesenie Ústavného súdu SR z 12.05.2011, sp. zn. IV. ÚS 183/2011), nemohol povinný svojím konaním v notárskej zápisnici jednak platne uznať dlh, čo do dôvodu a výšky, ale ani súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Notárska zápisnica, ktorá má byť exekučným titulom, nespĺňa formálne a materiálne podmienky, a to okrem iného hlavne z dôvodu, že právo, ktoré môže vzniknúť v budúcnosti, je právom, ktoré v čase uzavretia dohody nie je ešte známe a nemožno s ním disponovať. Ani zákon nepripúšťa, aby sa niekto platne vzdal svojho práva, ktoré mu môže vzniknúť až v budúcnosti. Je evidentné, že v predmetnej veci, v čase uznania nebola známa ani výška dlhu, preto nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať alebo nie.
13/ Ďalšou podstatnou skutočnosťou, na základe ktorej má byť exekúcia zastavená, je fakt, že došlo v plnom rozsahu k splneniu dlhu (v exekúcii vymáhanej pohľadávky) a to v celom rozsahu vo výške 100.000,- eur. Už v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol a preukázal, že ako ručiteľ dobrovoľne a po predchádzajúcej ústnej dohode s dlžníkom, dňa 13.01.2010 v pobočke ČSOB banky v Trnave vložil na účet veriteľa (názov účtu: Markus Stanislav) finančné prostriedky v plnej výške v akej sa zaviazal ručiť za Dlžníka, t. j 2 x 50.000,- eur. Ručiteľ teda splnil svoj záväzok voči veriteľovi (oprávnenému), čo navyše uznal aj sám veriteľ vo svojej svedeckej výpovedi zaznamenanej do Zápisnice o pojednávaní z pojednávania konanom dňa 28.6.2011 na Okresnom súde Trnava, č. k. 10C/90/2010, kde uviedol: „Predkladám súdu potvrdenie z banky o realizovaní platieb 2-krát 50.000,- eur na môj účet“. V tejto súvislosti opätovne poukázal na už predložené potvrdenia o úhradách realizovaných dňa 13.01.2010 vo výške 2 x 50.000,- eur potvrdené pečiatkou ČSOB, a.s. o súhlase s originálom. Zdôraznil, že výkon exekúcie uvedeným spôsobom a zároveň vedomosť oprávneného o realizácií úhrady, a teda zániku
pohľadávky voči osobe povinného, je úmyselným konaním Oprávneného zameraným na šikanovanie a poškodenie majetkových pomerov Povinného a tiež jeho dobrého mena. V celom rozsahu sa stotožnil so závermi Okresného súdu Banská Bystrica a s vydaným uznesením sp. zn. 34Ek/1382/2018, teda, že exekúcia je nepochybne vedená neoprávnene a v rozpore so zákonom, nakoľko predložená notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom. Navyše je tu okolnosť, ktorá spôsobila zánik vymáhaného nároku - a to dobrovoľné splnenie ručiteľského záväzku v plnej výške zo strany povinného dňa 13.01.2010. Povinný si zároveň uplatnil trovy konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie za dva úkony právnej pomoci (návrh na zastavenie exekúcie, vyjadrenie k sťažnosti) v celkovej výške 774,40 Eur.
14/ Oprávnený dňa 12.02.2020 doručil súdu doplnenie sťažnosti spočívajúcej v predložení rozsudku Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 33Odo 204/2001 z 09.08.2001, ktorý stanovuje podmienky určitosti dojednania o zmluvnej pokute, ktoré sa zakladajú na § 37 ods. 1 OZ. Kategória určitosti právneho úkonu nesúvisí so splnením podmienky pre vznik konkrétneho nároku založeného týmto právnym úkonom. Dojednanie o zmluvnej pokute je určite, aj ak vznik nároku na zmluvnú pokutu je podmienené okolnosťou, ktorá ešte nenastala a nemusí nastať (podmienkou). Obdobne je to pri vyhlásení o ručiteľskom záväzku, keď splnenie podmienky pre vznik konkrétnej ručiteľskej povinnosti nesúvisí s určitosťou tohto vyhlásenia o ručiteľskom záväzku.
15/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
16/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
17/ Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
18/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
19/ Podľa § 45 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku exekučným titulom na účely tohto zákona je aj notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila,
20/ Podľa § 53 ods. 3 písm. h/ Exekučného poriadku súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica, ktorá nespĺňa zákonné náležitosti alebo záväzok v nej obsiahnutý odporuje zákonu alebo je v rozpore s dobrými mravmi.
21/ Podľa § 546 OZ dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.
22/ Podľa § 548 ods. 1 OZ ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval.
23/ Podľa § 558 OZ ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
24/ Podľa § 559 ods. 1 OZ splnením dlh zanikne.
25/ Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
26/ Podľa § 212 ods. 2 prvá veta CSP rozsudkom sa rozhoduje o celej prejednávanej veci.
27/ Podľa § 202 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd zastavuje exekúciu, vo výroku uznesenia uvedie dôvod, pre ktorý sa exekúcia zastavuje; to platí rovnako aj pre upovedomenie o zastavení exekúcie.
28/ Po preskúmaní sťažnosti, ktorá bola voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podaná včas, notárskej zápisnice, na podklade ktorej sa vedie exekúcia, návrhu povinného na zastavenie exekúcie a vyjadrenia oprávneného k nemu a ďalších dokumentov nachádzajúcich sa v elektronickom exekučnom spise, sudca vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a konštatoval, že je dôvodná. Pokiaľ ide o doplnenie sťažnosti oprávneného, súd sa ním nezaoberal, nakoľko bolo podané po zákonom stanovenej lehote na podanie sťažnosti. Pokiaľ by súd na neho prihliadol, sťažovateľovi by sa na úkor druhého účastníka konania poskytla lehota nad rámec zákonom stanovenej lehoty 15 dní, čím by bol v konaní narušený aj princíp rovností zbraní (obdobne ani vyšší súdny úradník neprihliadol na doplnenie návrhu na zastavenie exekúcie, ktoré povinný urobil po zákonom stanovenej lehote).
29/ Exekučným titulom v posudzovanej veci je notárska zápisnica N 40/2009, Nz 4633/2009, NCRls 4621/2009 spísaná dňa 16.02.2009 notárom, JUDr. Danielou Šikutovou, so sídlom Notárskeho úradu v Bratislave, Panenská 6, na základe ktorej sa oprávnený domáha od povinného (ako ručiteľa) vymoženia pohľadávky vo výške 100 000 eur s prísl.. Povinný uviedol okruh 4 dôvodov, pre ktoré by mala byť exekúcia zastavená (1. uznanie dlhu v čase, keď ešte neexistoval, 2. nesplnenie podmienky vyzvať dlžníka na plnenie podľa 548 ods. 1 OZ, 3. nejednoznačná identifikácia oprávneného v exekučnom titule a 4. zánik vymáhaného nároku jeho splnením). Vyšší súdny úradník sa zaoberal vo svojom uznesení iba otázkou uznania dlhu v notárskej zápisnici spísanej dňa 16.02.2009. Pritom posúdil, že notárska zápisnica je materiálne nevykonateľným exekučným titulom, nakoľko dlžník ňou uznal dlh, ktorý v čase spísania notárskej zápisnice ešte nebol splatný, čím bol v rozpore s ustanovením § 558 OZ, keďže v čase jeho uznania nebolo možné identifikovať dlh, ktorý ešte nevznikol. Zároveň sa uznaním takého neurčitého dlhu vopred vzdal svojich práv, čo podľa § 574 ods. 2 OZ spôsobuje jeho neplatnosť.
30/ Materiálnym predpokladom exekúcie je exekučný titul. Súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať (uznesenie Ústavného súdu SR z 20.04.2011, sp. zn. II. ÚS 165/2011). Oprávnenie preskúmať rozhodnutie z pohľadu či sa jedná o spôsobilý exekučný titul má v zmysle Exekučného poriadku jedine exekučný súd (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 26.02.2013, sp. zn. 4M Cdo 8/2012).
31/ Jedným z exekučných titulov je aj notárska zápisnica, a to pokiaľ spĺňa náležitosti uvedené v § 45 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, ktoré predstavujú materiálnu stránku jej vykonateľnosti. Formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice upravenej v § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok). S účinnosťou od 01.04.2017 v Exekučnom poriadku došlo k zásadnej zmene, keď exekučnému súdu okrem posudzovania formálnej a materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice, Exekučný poriadok ukladá posudzovať ju aj v rozsahu či záväzok v nej obsiahnutý neodporuje zákonu alebo či nie je v rozpore s dobrými mravmi (§ 53 ods. 3 písm. h Exekučného poriadku), čo v podstate predstavuje prieskum notárskej zápisnice aj po hmotnoprávnej stránke. Judikatúra, na ktorú poukazoval oprávnený, nereflektuje na súčasnú právnu úpravu možnosti exekučného súdu posudzovať notársku zápisnicu aj z pohľadu hmotného práva.
32/ Notárska zápisnica, ktorá obsahuje záväzok, ktorý je v rozpore so zákonom, je materiálne nevykonateľnou a exekúcia na jej podklade sa podľa § 53 ods. 3 písm. h/ Exekučného poriadku ani nemala začať. Súdu prináleží právomoc na podklade materiálne nevykonateľného exekučného titulu exekúciu zastaviť aj kedykoľvek v jej priebehu, ak také skutočnosti zistí (napr. už spomínané rozhodnutie Ústavného súdu SR z 23.11.2011, sp. zn. I. ÚS 456/2011, ale napr. aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5ECdo 215/2013 z 10.06.2014, sp. zn. 4Cdo 51/2004 z 29.09.2005). Preto v zmysle uvedeného nemohlo obstáť tvrdenie oprávneného, že súd už raz exekučný titul preskúmal (pri vydaní poverenia),
navyše v čase posudzovania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku bol účastníkom exekučného konania len oprávnený.
33/ Z notárskej zápisnice vyplývalo, že medzi oprávneným (ako veriteľom) a dlžníkom bola uzavretá zmluva o pôžičke, na základe ktorej bola dlžníkovi v deň spísania notárskej zápisnice poskytnutá pôžička (vyplatené finančné prostriedky), čo medzi účastníkmi nebolo sporné, a ktoré sa dlžník zaviazal vrátiť veriteľovi v dohodnutej lehote (do 31.08.2009). Sudca sa nestotožnil s názorom vyššieho súdneho úradníka, že vyhlásenie dlžníka o uznaní dlhu v notárskej zápisnici vzniklo v čase, keď ešte žiadny dlh neexistoval. Zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom, čo znamená, že k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. Uznanie dlhu, ako spôsob zabezpečenia záväzku, prichádza do úvahy teda až potom ako dlh vznikol. Ak má notárska zápisnica ako verejná listina mať účinok explicitného exekučného titulu, potom musí byť splnená požiadavka na to, aby v čase jej podpisovania „dlžníkom“ a zároveň vyjadrením súhlasu „dlžníka“ s jej vykonateľnosťou (t.j. aj nútenou exekúciou) reálne bola pôžička aj vyplatená. Takýto záver je v súlade s viacerými rozhodnutiami súdov SR (ktoré prešli aj testom ústavnosti posudzovanej Ústavným súdom SR, napr. rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 1CoE 166/2015 z 27.10.2015).
34/ V prejednávanej veci však nebola notárska zápisnica posúdená ako nevykonateľná pre to, že by veriteľ dlžníkovi pôžičku v čase spísania notárskej zápisnice (16.02.2009) nevyplatil (t.j. nevznikol záväzok), ale z dôvodu, že podľa notárskej zápisnice mal dlžník povinnosť dlh splatiť až dňa 31.08.2009, teda dlh dlžníka nebol v čase spísania notárskej zápisnice splatným. Prax všeobecných súdov SR nie je v otázke uznania nesplatného dlhu v notárskej zápisnici jednotná, o čom svedčia aj rozhodnutia prezentované účastníkmi konania. Napr. podľa rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 15CoE 147/2010 z 31.08.2010 je potrebné rozlišovať medzi „záväzkom“, za ktorý sa považuje jednak druh občiansko-právneho vzťahu a teória ho súčasne definuje ako povinnosť vychádzajúcu zo záväzkovo právneho vzťahu a na druhej strane kategóriou „dlhu“, ktorý je nutné interpretovať ako konkrétnu povinnosť subjektu poskytnúť druhému subjektu (oprávnenému) požadované a dlžníkom sľúbené plnenie. K uznaniu dlhu ako spôsobu zabezpečenia záväzku môže dôjsť až vtedy, keď sa stal záväzok splatným. Naproti tomu stojí iné rozhodnutie, vydané Krajským súdom v Trnave, sp. zn. 24CoE/66/2015-144 zo dňa 20.04.2016, v zmysle ktorého aj keď v čase poskytnutia veriteľom dlžníkovi pôžičky (ktorá má charakter tzv. reálneho kontraktu) a spísania notárskej zápisnice majúcej poslúžiť ako exekučný titul ešte formálne nemusí existovať dlh (v rovine povinnosti dlžníka požičanú sumu alebo jej časť veriteľovi vrátiť a tiež v rovine zodpovedajúceho práva veriteľa plnenie požadovať), to isté neplatí (a z podstaty veci ani nemôže platiť), aj o zmluvne prevzatom právnom záväzku dlžníka dlh vrátiť (za podmienok spravidla bližšie určených v zmluve, najmä teda čo do určenia času, ktorý má dlžník na to, aby začal s vracaním dlhu alebo tento vrátil i jednorázovo). Len neexistenciou aj takejto náležitosti (právneho záväzku) v čase spisovania notárskej zápisnice (či pri záujme na čo najväčšej presnosti nezhodou tvrdenia obsiahnutého v zápisnici s realitou) možno odôvodniť názor o nevykonateľnosti exekučného titulu. Platné právo Slovenskej republiky aj s tzv. hmotnoprávnym uznaním dlhu (podľa § 558 O) spája len následok v podobe vzniku vyvrátiteľnej právnej domnienky o trvaní dlhu v čase jeho uznania (s tým, že pri premlčanom dlhu takýto následok nastupuje iba vtedy, ak aj dlžník o premlčaní vedel) a z tohto pohľadu nielenže nemôže byť reči o odňatí dlžníkova práva namietať výšku dlhu v čase jeho uznania, ale existencia takéhoto práva je naopak imanentnou súčasťou procesu vyvracania príslušnej zákonnej domnienky (hoc aj so samozrejmým prenesením vyššej miery aktivity a dôkazného bremena na toho, kto má záujem domnienku neuplatniť, teda na dlžníka).
35/ Splatnosť dlhu (čas plnenia) určeného v exekučnej notárskej zápisnici má však podľa názoru sudcu vplyv na jej vykonateľnosť (možnosť domáhať sa núteného splnenia povinnosti), ktorá nastáva zásadne až uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie obsiahnuté v notárskej zápisnici. Skutočnosť, že záväzok nebol splatný v čase vyhotovenia notárskej zápisnice nemá žiadny vplyv na platnosť vyhlásení povinných urobených v notárskej zápisnici, ktorá je exekučným titulom. Keďže uznať možno aj nesplatný dlh (in: Fekete, I.: Občiansky zákonník. Veľký komentár, 3. zväzok, str. 657), splatnosť dlhu je relevantná len pre vykonateľnosť notárskej zápisnice, nie pre jej platnosť. Doba plnenia (dlhu zodpovedajúceho pohľadávke alebo iného nároku) je presné a určité určenie doby, do ktorej sa povinná osoba zaviazala predmet plnenia poskytnúť oprávnenej osobe, tým sa súčasne vymedzuje doba, po ktorej márnom uplynutí môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie, pretože notárska zápisnica obsahujúca súhlas s jej vykonateľnosťou sa stáva formálne vykonateľnou uplynutím
doby plnenia. Ústavný súd obdobne vo svojom rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 5/2000 zo dňa 13.07.2000 uviedol, že rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa hmotného práva a notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, teda procesného práva, je v dvoch náležitostiach. Predovšetkým nemôže ísť o jednoduchý písomný právny úkon, ale o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme, teda vo forme notárskej zápisnice. Okrem toho notárska zápisnica musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku.
36/ Vo vzťahu k rozhodnutiu Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 17CoE 214/2012 z 30.01.2013, o ktoré svoj názor oprel oprávnený, ale (paradoxne) aj vyšší súdny úradník (a to vzhľadom k tomu, že v uvedenom uznesení súd konštatoval, že „za prekážku materiálnej vykonateľnosti v notárskej zápisnici o uznaní záväzku nepovažoval ústavný súd, že v notárskej zápisnici bol uznaný dlh, ktorý v čase spísania notárskej zápisnice nebol splatný“) je potrebné uviesť, že uvedené rozhodnutie bolo zrušené Najvyšším súdom SR, sp. zn. 7ECdo 133/2013 zo dňa 28.01.2015 a následne Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením, sp. zn. 17CoE/86/2015 zo dňa 29.09.2016 zrušil aj rozhodnutie súdu prvej inštancie (ktorým bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnutá). Možno ešte podotknúť, že exekúcia v uvedenom konaní bola vedená na základe notárskej zápisnice, ktorej právnym dôvodom bola zmluva o úvere ako konsenzuálneho kontraktu, na rozdiel od zmluvy o pôžičke ako reálneho kontraktu.
37/ Na základe uvedeného sa sudca stotožnil s tvrdením oprávneného o tom, že pokiaľ bola notárska zápisnica spísaná v čase, keď ešte dlh dlžníka nebol splatným, nerobí notársku zápisnicu materiálne nevykonateľnou a keďže posúdenie tejto skutočnosti vyšším súdnym úradníkom bolo jediným dôvodom zastavenia exekúcie, bolo potrebné ho na základe dôvodne podanej sťažnosti podľa § 250 ods. 2 CSP zrušiť.
38/ Napadnuté rozhodnutie však malo aj iné vady, ktoré mali za následok nesprávnosť rozhodnutia, čo zakladá dôvod na jeho zrušenie. Vyšší súdny úradník totiž nerozhodol o celom návrhu povinného na zastavenie exekúcie, čím jeho postup nebol v súlade s ustanoveniami CSP a Exekučného poriadku. Pokiaľ prvé tri skutočnosti uvádzané povinným v návrhu na zastavenie exekúcie (1. uznanie dlhu v čase, keď ešte neexistoval, 2. nesplnenie podmienky vyzvať dlžníka na plnenie podľa 548 ods. 1 OZ, 3. nejednoznačná identifikácia oprávneného v exekučnom titule) možno právne posúdiť ako dôvod zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku (ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu), poslednú skutočnosť uvádzanú povinným (zánik vymáhaného nároku jeho splnením) je potrebné posúdiť ako dôvod zastavenia exekúcie spadajúci pod ustanovenie § 61k ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku (po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku). Exekučný poriadok nevylučuje rozhodnúť o zastavení exekúcie aj kumulatívne, z viacerých dôvodov predpokladaných v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Zastavenie exekúcie podľa konkrétneho zákonného ustanovenia má rôzne následky (napr. či také rozhodnutie môže do budúcna zakladať prekážku právoplatne rozhodnutej veci), čím je daná opodstatnenosť rozhodnúť o celom návrhu povinného. Zároveň sa vyšší súdny úradník neriadil ani ustanovením § 202 ods. 5 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého ak súd zastavuje exekúciu, vo výroku uznesenia uvedie dôvod, pre ktorý sa exekúcia zastavuje (na rozdiel od zamietnutia návrhu na zastavenie exekúcie, kde zákon túto povinnosť konajúcemu súdu neukladá). Napadnuté rozhodnutie vo výrokovej časti neobsahovalo zákonný dôvod, podľa ktorého bola exekúcia zastavená a preto je jeho rozhodnutie aj v dôsledku uvedeného nesprávne.
39/ Vzhľadom na nesprávne posúdenie vykonateľnosti notárskej zápisnice v súvislosti so splatnosťou dlhu dlžníka a fakt, že vyšší súdny úradník nerozhodol o celom návrhu povinného na zastavenie exekúcie, sudca jeho rozhodnutie, sp. zn. 34Ek/1382/2018 zo dňa 04.03.2019 podľa ustanovenia § 250 ods. 2 CSP zrušil v celom rozsahu, vrátane závislého výroku o trovách, a vrátil vyššiemu súdnemu úradníkovi na opätovné rozhodnutie, pričom je viazaný právnym názorom vysloveným sudcom v tomto rozhodnutí. V novom rozhodnutí zároveň rozhodne o trovách exekúcie, vrátane trov v súvislosti s rozhodovaním o sťažnosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustné odvolanie.