Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Er/582/2012

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci exekúcie v prospech oprávneného: B.. E. G., U.. XX.XX.XXXX, I. XXXX/ XX, XXX XX R., zast. JUDr. Ľubomír Hlbočan, Vajnorská 20, 831 03 Bratislava, proti povinnému: 1. B.. C. T., U.. XX.XX.XXXX, G. XXX, XXX XX G., 2. B.. A. T., U.. XX.XX.XXXX, G. XXX, XXX XX G., 3. G.. M. T., U.. XX.XX.XXXX, G. XXX, XXX XX G., 4. G.. G. E., U.. XX.XX.XXXX, I.. I. XX, XXX XX F., zastúpení: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Anna Dírerová, Gajova 7, 811 09 Bratislava, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť istinu 26.024,03 EUR a trov exekúcie, o námietkach povinných proti exekúcii, takto

rozhodol:

I. Súd námietky povinných proti exekúcii z a m i e t a .

II. Súd návrh povinných na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 115079 zo dňa 22.01.2013 bol súdny exekútor JUDr. Anna Dírerová poverený vykonaním exekúcie na základe vykonateľnej notárskej zápisnice spísanej na notárskom úrade JUDr. Danielou Šikutovou so sídlom v Bratislave, č.k. N 826/2003, Nz 77319/2003 zo dňa 04.09.2003 (ďalej ako „notárska zápisnica“).

2. Súdny exekútor dňa 06.02.2013 doručil povinným upovedomenie o začatí exekúcie. Povinní v zákonom stanovenej lehote súdnemu exekútorovi doručili námietky proti exekúcii, ktoré boli podané v zákonom stanovenej lehote.

3. Povinní v námietkach proti exekúcii uviedli, že dňa 04.09.2003 uzatvorili s oprávneným Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol povinným pôžičku vo výške 26.024,03 EUR a povinní sa zaviazali vrátiť mu poskytnuté peňažné prostriedky najneskôr do 24.11.2003 v troch mesačných splátkach. V ten istý deň spísala notárka JUDr. Daniela Šikutová na žiadosť povinných o tomto úkone notársku zápisnicu č.k. N 826/2003, Nz 77319/2003, v ktorej povinní súhlasili s vykonateľnosťou. Jednotlivé splátky predstavujú samostatné plnenia, pričom pre každé z nich plynie trojročná premlčacia doba podľa § 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) osobitne. Posledná splátka bola splatná dňa 24.11.2003. Trojročná premlčacia doba začala teda plynúť dňa 25.11.2003 a uplynula dňa 25.11.2006. Pohľadávka zo zmluvy o pôžičke sa tak premlčala vo všeobecnej premlčacej dobe plynúcej postupne pre jednotlivé splátky. Povinný podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 09.07.2012, t.j. takmer po 5 rokoch a 8 mesiacoch od premlčania poslednej splátky. Vzhľadom na uvedené povinní vzniesli námietku premlčania v zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Povinní ďalej v námietkach uviedli, že obsahom notárskej zápisnice je výlučne záväzok vrátiť pôžičku oprávnenému a nie aj uznanie dlhu v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka (§ 558 , s ktorým sú spojené právne účinky pretrhnutia premlčacej doby a začatia plynutia novej desaťročnej premlčacej doby.

Z exekučného titulu (notárskej zápisnice), nevyplýva podľa povinných žiadna vôľa k založeniu práv či povinností vyplývajúcich z § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka prípadne z § 558 Občianskeho zákonníka. V texte notárskej zápisnice sa jednoznačne deklaruje vyhlásenie povinných o súhlase s jej vykonateľnosťou a nie uznanie dlhu. Uznanie dlhu nie je záväzok dlžníka vrátiť v určitom termíne požičané peniaze. Uznanie dlhu nikdy nebolo obligatórnou náležitosťou exekučnej notárskej zápisnice. Notársku zápisnicu nemožno zamieňať s uznaním dlhu. Spísanie zmluvy o pôžičke vo forme notárskej zápisnice nemožno označiť za kvalifikované uznanie práva podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka s následkami vo sfére plynutia premlčacej doby. Vymáhaná pohľadávka oprávneného sa premlčala v trojročnej premlčacej dobe niekoľko rokov predtým, ako oprávnený uplatnil svoje právo. Navyše notárska zápisnica by nebola exekučným titulom ani v prípade, ak by v nej povinní skutočne uznali právo oprávneného. V tejto súvislosti povinní poukázali na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31.08.2010, sp. zn. 15CoE/147/2010. Povinní ďalej uviedli, že uspokojili vymáhanú pohľadávku oprávneného v celom rozsahu ešte v pôvodných lehotách splatnosti, avšak bez vydania potvrdenia o tom, že dlh bol úplne splnený. Povinní taktiež uviedli, že oprávnený nemohol dôvodne navrhnúť vykonanie exekúcie proti každému z nich pre celú sumu a exekučný súd nemal poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie voči povinným spoločne a nerozdielne, pretože ide o delený záväzok a každý povinný vznáša námietku, že nie je dlžný viac ako 1/4 vymáhanej pohľadávky.

4. Oprávnený doručil súdu vyjadrenie k námietkam proti exekúcii, v ktorých uviedol, že námietky povinných považuje za bezpredmetné. Žiadny z povinných nezaplatil oprávnenému vymáhanú peňažnú čiastku. Povinný v III. rade a v IV. rade uzavrel dňa 03.01.2007 s oprávneným Záložnú zmluvu s mandátnu zmluvu, ktorou sa vymáhaná pohľadávka oprávneného zabezpečila na sumu 784.000,- Sk. Z tohto jednoznačne vyplýva, že vymáhaný nárok nezanikol splnením v pôvodných lehotách splatnosti. Oprávnený poukázal na to, že povinný v I. rade dňa 03.09.2011 písomne uznal svoj dlh voči oprávnenému. Z toho jednoznačne vyplýva, že vymáhaný nárok nezanikol splnením v pôvodných lehotách splatnosti. Námietka premlčania pohľadávky je podľa oprávneného nedôvodná. V uvedenom prípade sa jedná o otázku judikovaného práva - práva oprávneného na vykonanie exekúcie na základe už existujúceho exekučného titulu - notárskej zápisnice so súhlasom povinných s jej vykonateľnosťou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Premlčacia doba na výkon civilnej exekúcie je v zásade desaťročná. Notárskej zápisnici sa priznávajú rovnaké účinky aké má právoplatné rozhodnutie a teda sa mu priznáva aj rovnaká premlčacia doba na jeho vykonanie. Oprávnený ďalej uviedol, že obsahom exekučného titulu bol právny úkon - uznanie dlhu každým z povinných a osvedčenie o súhlase s vykonateľnosťou obsahu exekučného titulu. Povinní podpisom notárskej zápisnice prejavili vôľu, aby vznikol exekučný titul na výkon povinnosti uvedenej v jeho obsahu bez toho, aby vec bola z hľadiska hmotného práva preskúmaná v občianskom súdnom konaní. Podľa ustálenej judikatúry právny úkon uznanie dlhu nemusí výslovne obsahovať „uznanie dlhu“, pre určitosť uznávacieho prejavu vôle dlžníka stačí, ak jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi obsahuje právny dôvod, na základe ktorého je dlžník povinný plniť výšku dlhu a prísľub dlžníka splniť dlh. Notárska zápisnica je jednostranným právnym úkonom povinných adresovaným oprávnenému, oprávnený nebol jej účastníkom, nezakladá novú povinnosť povinných zaplatiť oprávnenému ďalší dlh v rovnakej výške určený na rovnaký účel ako je dlh povinných voči oprávnenému z titulu zmluvy o pôžičke z 04.09.2003. Obsahom notárskej zápisnice nie je právny úkon zmluva o pôžičke. Oprávnený má za to, že je na základe notárskej zápisnice - exekučného titulu oprávnený vymáhať celý dlh s príslušenstvom od ktoréhokoľvek z povinných. Záväzok povinných voči oprávnenému bol dojednaný ako solidárny. Solidárnosť záväzku vyplýva z dohody medzi oprávneným a povinnými dojednanej ústne pri uzatváraní zmluvy o pôžičke zo dňa 04.09.2003 a vyplýva tiež z konania povinných v súvislosti s dlhom podľa zmluvy o pôžičke a z účelu záväzku - financovanie dražobnej ceny nehnuteľnosti, ktorú nebolo možné rozdeliť (ani na štvrtiny ani na iné podiely).

5. Súd uznesením č.k. 17Er/582/2012-123 zo dňa 7.10.2014 námietkam povinných proti exekúcii vyhovel.

6. Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený opravný prostriedok, ktorým sa domáhal, aby súd námietky povinných proti exekúcii zamietol. Odvolací súd uznesením č. k. 24CoE/66/2015-144 zo dňa 20.4.2016 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd sa v rámci rozhodovania o podanom opravnom prostriedku zaoberal štyrmi zásadnými závermi, ku ktorým v napadnutom uznesení súd prvej inštancie dospel, a to, že 1. právo z exekučného titulu v prejednávanej veci premlčané nebolo, keďže notárska zápisnica obsahovala všetky zákonné náležitosti uznania dlhu, a teda exekučné konanie sa začalo pred uplynutím desaťročnej premlčacej doby; 2. v čase uznania dlhu a vyhlásenia povinných osôb o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice neexistoval dlh, len záväzok povinných vrátiť poskytnutú pôžičku, pričom uznať je možné len dlh, ktorý už vznikol; 3. uspokojenie pohľadávky tvoriacej predmet konania nebolo povinnými preukázané; 4. povahou záväzku z hľadiska, či išlo o delený záväzok alebo nie, sa už nebolo potrebné zaoberať z dôvodu nedostatku materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu v predmetnom konaní. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, uvedeným v bode 1., nakoľko v notárskej zápisnici povinní písomne uznali, že zaplatia svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky a zároveň doposiaľ nedošlo k preukázaniu neexistencie dlhu. Pokiaľ ide o záver súdu prvej inštancie obsiahnutý v bode 2., odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie nekorektné uchopenie pojmov dlh a záväzok, nakoľko nejde o pojmy totožného významu. Poukázal tiež na skutočnosť, že v zmysle § 41 ods. 2 pím. c) Exekučného poriadku, zákonnou požiadavkou na exekučný titul - notársku zápisnicu - nie je existencia dlhu v čase jej spísania, ale len to, aby zápisnica obsahovala právny záväzok, vyznačenie oprávnenej a povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a vyhlásenie povinnej osoby o súhlase s jej vykonateľnosťou. Záver o nevykonateľnosti exekučného titulu by tak bolo bývalo možné odôvodniť len neexistenciou právneho záväzku v čase spisovania notárskej zápisnice, nie však neexistenciou dlhu v zmysle povinnosti dlžníka vrátiť požičanú sumu, resp. jej časť veriteľovi a jej zodpovedajúcemu právu veriteľa vrátenie sumy požadovať. Inými slovami teda v čase spísania notárskej zápisnice, ktorá má slúžiť ako exekučný titul, nemusí ešte formálne existovať dlh, avšak musí existovať zmluvne prevzatý právny záväzok dlžníka dlh vrátiť, ktorý v tomto prípade aj existoval. Odvolací súd ďalej uviedol, že v súvislosti s uznaním dlhu nemohlo dôjsť k odňatiu práva dlžníka namietať výšku dlhu v čase jeho uznania, nakoľko následkom hmotnoprávneho uznania dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka je len vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky o trvaní dlhu v čase, keď bol uznaný, v žiadnom prípade však nie pozbavenie dlžníka uvedeného práva namietať jeho výšku. Odvolací súd, rovnako, ako súd prvej inštancie, uviedol, že pokiaľ ide o záver obsiahnutý v bode 3., uspokojenie vymáhanej pohľadávky nebolo povinnými preukázané a dodal, že v odvolacom konaní tento záver nebol ani spochybnený. K záveru súdu prvej inštancie v bode 4. odvolací súd skonštatoval, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentovalo vyporiadanie sa s námietkou povinných, týkajúcou sa povahy záväzku z exekučného titulu, resp. zo zmluvy o pôžičke, vzhľadom na skutočnosť, že sa ňou súd prvej inštancie už po zistení nedostatku materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu z dôvodu nehospodárnosti ďalej nezaoberal. V zmysle uvedeného odvolací súd preskúmanie napadnutého uznesenia uzavrel tak, že vyhovenie námietkam povinných proti exekúcii predostretým spôsobom nie je prípustné, predmetné rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V ďalšom konaní uložil súdu prvej inštancie riadiť sa vysloveným názorom odvolacieho súdu, vyporiadať sa s doposiaľ neposúdenou námietkou povinných týkajúcou sa procesného spoločenstva, a tým zároveň vyhodnotiť, či sú dané podmienky pre pokračovanie exekúcie, a následne, na základe na základe presvedčivého odôvodnenia, rozhodnúť o námietkach povinných proti exekúcii znova.

7. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“), ktorým sa podľa § 473 zrušuje zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Podľa § 391 ods. 1 až 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

8. Rešpektujúc názor odvolacieho súdu, v ďalšom konaní sa súd zaoberal námietkou vznesenou každým z povinných, podľa ktorej žiaden z nich nie je dlžný viac ako 1 vymáhanej pohľadávky. Povinní v tejto súvislosti uviedli, že oprávnený nemohol dôvodne navrhnúť vykonanie exekúcie proti každému z nich pre celú sumu a exekučný súd nemal poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie voči povinným spoločne a nerozdielne, pretože povahou ide v tomto exekučnom konaní o delený záväzok. Tento názor odôvodnili skutočnosťou, že zo zmluvy o pôžičke vystupuje na strane dlžníkov viacero subjektov (subjektívna kumulácia) a z tohto úkonu ani z povahy plnenia nerezultuje solidarita povinných. Povinní majú za to, že sa evidentne jedná o delený záväzok a v pochybnostiach sa spoločný záväzok s deliteľným plnením vždy považuje za delený zväzok. Povinní popreli, že by došlo k ústnej dohode o solidárnosti záväzku a uviedli, že konštatovanie, že solidárnosť povinných vyplýva zo spoločného a nerozdielneho účelu záväzku, je absurdné, nakoľko pri posudzovaní tohto druhu záväzku je určujúca povaha plnenia a nie účastníkmi deklarovaný účel právneho úkonu.

9. Podľa § 50 ods. 1 až 5 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť. Námietky proti exekúcii je exekútor povinný doručiť súdu najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkom. O námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia. Rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie. Ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

10. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Procesné skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok, hmotnoprávne skutočnosti sú okolnosti, na základe ktorých spravidla dochádza k zániku vymáhaného nároku (najčastejšie splnením).

11. Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Podľa § 511 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom

pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili.

Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

12. Podľa čl. 2 Zmluvy o pôžičke zo dňa 04.09.2003, uzatvorenej medzi povinnými v tomto exekučnom konaní ako dlžníkmi a oprávneným v tomto exekučnom konaní ako veriteľom (ďalej len ako „zmluva“): „Touto zmluvou o pôžičke požičiava veriteľ dlžníkom čiastku 784.000,- Sk / slovom sedemstoosemdesiatštyri tisíc slovenských korún / a dlžníci túto sumu v hotovosti od veriteľa preberajú.“ Podľa čl. 2 zmluvy: „Dlžníci sa zaväzujú požičanú čiastku v plnej výške, podľa čl. 1 tejto zmluvy, vrátiť k rukám veriteľa v lehote ...“. Podľa notárskej zápisnice (druhá strana): „Povinné osoby sa zaväzujú splatiť predmetnú pôžičku v plnej výške a vrátiť ju k rukám veriteľa v lehote ...“.

13. Po oboznámení sa s textom zmluvy a notárskej zápisnice súd zistil, že tieto dokumenty neobsahujú žiadne ustanovenie, z ktorého by bolo možné usúdiť, tak, ako to uvádzajú povinní vo svojich námietkach, že „evidentne sa jedná o delený záväzok“. Z textu ani z prejavenej vôle účastníkov v ňom žiadnym spôsobom nevyplýva vôľa či zámer rozdeľovať sumu, ktorá má byť veriteľovi vrátená, na podiely jednotlivých dlžníkov, a teda, zákonite tieto dokumenty ani neobsahujú žiadne určenie takýchto podielov. Práve naopak, z citovanej formulácie zmluvy i notárskej zápisnice vyplýva, že všetci dlžníci, resp. povinné osoby, to znamená - každý jeden z nich, sa zaviazali vrátiť veriteľovi požičanú sumu najviac v jednom dieli, ktorým je jej celok - v plnej výške, t. j. celú sumu. Dlžníci sa teda zaviazali vrátiť predmetnú sumu bez vymedzenia podielov a práve formulácia jej vrátenia „v plnej výške“ vyjadruje ich spoločný a nerozdielny dlh. Nemožno súhlasiť s tvrdením povinných, podľa ktorého žiaden z nich nie je dlžný viac ako 1 vymáhanej pohľadávky, nakoľko podiely dlžníkov na dlhu by boli vo vzájomnom pomere v zmysle § 511 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnaké len v prípade, že by právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nebolo ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. V tomto konkrétnom prípade bolo účastníkmi dohodnuté inak, a to tak, že všetci dlžníci, t. j. každý jeden z nich, sa zaviazali vrátiť k rukám veriteľa požičanú čiastku v plnej výške. Súd v zmysle § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka interpretoval sporný obsah právneho úkonu - zmluvy - podľa jeho jazykového vyjadrenia, v súlade so zaužívaným obvyklým významom slov a slovných spojení: „dlžníci“, „povinné osoby“ a „v plnej výške“. Súd pri výklade neprihliadol na vôľu povinných, aby bol záväzok dojednaný ako delený, týkajúcu sa zmluvy a vyjadrenú preukázateľne prvýkrát až ich neskorším prejavom, než bol prejav obsiahnutý v zmluve, t. j. v námietkach proti exekúcii, nakoľko táto neskôr vyjadrená vôľa povinných je v rozpore s ich jazykovým prejavom uvedeným v zmluve a v notárskej zápisnici.

14. Vzhľadom na doposiaľ uvedené sa súd stotožňuje s tvrdením oprávneného, podľa ktorého bol záväzok dojednaný ako solidárny. Súd považuje za jednoznačné, že každý dlžník na seba predmetnou zmluvou, s následným osvedčením notárskou zápisnicou, prevzal záväzok vrátiť celú dlžnú sumu, a teda, že dlžníci sa zaviazali splniť veriteľovi dlh spoločne a nerozdielne. Preto je veriteľ, resp. oprávnený, v zmysle § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek z nich.

15. Na základe uvedeného má súd za to, že sú dané podmienky pre pokračovanie exekúcie doterajším spôsobom, a preto súd námietky povinných proti exekúcii vo výroku I. tohto uznesenia zamietol.

16. Povinní dňa 4.8.2014 doručili tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku z dôvodu, že exekúcia sa začala a rozhodnutie sa doposiaľ nestalo vykonateľným. Vo svojom podaní sa povinní domáhali zastavenia exekúcie na základe názoru vysloveného v uznesení Krajského súdu v Trnave zo dňa 31.3.2014, č. k. 26CoE/26/2013-116, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o zamietnutí žiadosti súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti zmluvnej pokuty. Odvolací súd v tomto uznesení poukázal na

možnosť zastavenia exekúcie, ktorú by súd prvého stupňa mal v ďalšom konaní posúdiť. Nadväzujúc na uvedený pokyn odvolacieho súdu povinní uviedli, že exekúcia proti nim je vedená na základe notárskej zápisnice, v ktorej absentuje elementárna náležitosť jej materiálnej vykonateľnosti - súhlas s jej vykonateľnosťou. Pokračovanie v exekúcii by tak malo za následok neposkytnutie povinným náležitej, účinnej a rýchlej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Odvolací súd v uznesení, na ktoré poukazujú povinní, uviedol: „Preto napriek tomu, že súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdnej exekútorky len v časti zmluvnej pokuty [...], v ďalšom postupe konania by mal posúdiť i možnosť zastavenia exekúcie, keď takúto notársku zápisnicu nie je možné považovať za spôsobilý exekučný titul (ex tunc).“ Otázku vykonateľnosti exekučného titulu už podrobne posúdil súd prvej inštancie v rámci rozhodovania o námietkach povinných proti exekúcii, kedy námietkam práve, pokiaľ ide o skutočnosti uvedené v podnete povinných na zastavenie exekúcie, vyhovel. Jeho rozhodnutie v danej veci však bolo následne preskúmané odvolacím súdom, ktorý rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil, nakoľko sa s názorom súdu prvej inštancie o nevykonateľnosti exekučného titulu nestotožnil. Na základe uvedeného, keďže notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom pre toto exekučné konanie, súd návrh povinných na zastavenie exekúcie vo výroku II. tohto uznesenia zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.