Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_34Ek-1382-2018.pdf
PDF · 135.23 KB
No categories available
34Ek/1382/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného V.. G. I., T.. XX.XX.XXXX, U. H. K.G. XXXX/ XX, XXX XX H., zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO 36 864 421, proti povinnému V.. D. C., T.. XX.XX.XXXX, U. H. O.. B. XXXX/X, XXX XX U., zast. Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 3, 917 01 Trnava, IČO 36 857 548, o vymoženie 100 000 eur s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Lukášom Liščákom, so sídlom exekútorského úradu Nám. Sv. Michala, 920 01 Hlohovec, ktorý ju vedie pod sp. zn. 432EX 437/18, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Lukášom Liščákom pod sp. zn. 432EX 437/18 a na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 34Ek/1382/2018 v celom rozsahu v zmysle § 61 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku z a s t a v u j e .
II. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) z a m i e t a .
III. Súd oprávnenému nárok náhradu trov exekučného konania v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie a v súvislosti s konaním o sťažnosti n e p r i z n á v a .
IV. Súd p r i z n á v a povinnému nárok náhradu trov exekučného konania v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie a v súvislosti s konaním o sťažnosti vo výške 774,40 eur, ktoré je oprávnený zaviazaný uhradiť povinnému do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V. Súd z a v ä z u j e oprávneného nahradiť trovy exekučného konania súdnemu exekútorovi JUDr. Lukášovi Liščákovi, so sídlom exekútorského úradu Nám. Sv. Michala, 920 01 Hlohovec, vo výške 234 eur a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 20.09.2018 domáhal od povinného vymoženia 100 000 eur s prísl. na základe exekučného titulu - notárska zápisnica sp. zn. T. XX/XXXX, T. XXXX/XXXX, T. XXXX/XXXX spísaná notárkou JUDr. Danielou Šikutovou, so sídlom notárskeho úradu Panenská 6, 811 03 Bratislava dňa 16.02.2009 (ďalej ako ,,exekučný titul“). Po preskúmaní návrhu na zastavenie vydal súd dňa 02.10.2018 poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Lukáša Liščáka, so sídlom exekútorského úradu Nám. Sv. Michala, 920 01 Hlohovec.
2. Upovedomenie o začatí exekúcie si povinný prevzal dňa 15.10.2018. Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 23.10.2018 . Dňa 23.10.2018 bol oprávnený vyzvaný na vyjadrenie sa k návrhu na zastavenie exekúcie. Dňa 29.10.2018 vydal súdny exekútor upovedomenie o odklade exekúcie v súlade s ustanovením § 61h ods. 1 písm. f) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Dňa 06.11.2018 bolo súdnemu exekútorovi doručené doplnenie návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Dňa 16.11.2018 bolo súdnemu exekútorovi doručené vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného na rozhodnutie dňa 22.11.2018. 3. Súd dňa 04.03.2019 vydal uznesenie, ktorým exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Lukášom Liščákom pod sp. zn. 432EX 437/18 a na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 34Ek/1382/2018 v celom rozsahu zastavil. Proti predmetnému uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote sťažnosť. Sudca, ktorý o sťažnosti rozhodoval vydal dňa 03.06.2020 uznesenie, ktorým v celom rozsahu sťažnosti oprávneného vyhovel, uznesenie sp. zn. 34Ek/1382/2018 zo dňa 04.03.2019 zrušil a vec vrátil vyššiemu súdnemu úradníkovi na opätovné rozhodnutie. Rozhodnutie o sťažnosti nadobudlo právoplatnosť dňa 08.06.2020.
4. Vzhľadom na vyššie uvedené, posúdil súd prostredníctvom vyššieho súdneho úradníka návrh povinného na zastavenie exekúcie opätovne.
5. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
7. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
10. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie prostredníctvom svojho právneho zástupcu. V návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že exekučným titulom, na podklade ktorého je vedená exekúcia je notárska zápisnica T. XX/XXXXX, T. XXXX/XXXX, T. zo dňa 16.02.2009 spísaná notárom JUDr. Daniela Šikutová, so sídlom Panenská 6, Bratislava v ktorej Dlžník p. V.. I. Č., H. G. XXXX/XX, XXX XX U., nar. XX.XX.XXXX uznal svoj dlh voči veriteľovi vo výške 150 000 eur v súlade s uzatvorenou zmluvou o pôžičke medzi veriteľom a dlžníkom a súhlasil, že v prípade nesplnenia záväzku v lehote splatnosti, t.j. do 31.08.2009, bude veriteľ oprávnený požadovať vrátenie celého dlhu aj s príslušenstvom v súlade s uzatvorenou zmluvou o pôžičke od dlžníka. V notárskej zápisnici zároveň ručiteľ, na základe predchádzajúceho vyhlásenie ručiteľa zo dňa 16.02.2009, ktorá je spolu so zmluvou o pôžičke súčasťou notárskej zápisnice, vyhlásil, že sa zaväzuje splniť záväzok dlžníka najviac do výšky 100 000 eur, ktorý vznikol titulom uzatvorenia zmluvy o pôžičke. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza ustanovenie § 548 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej ako ,,OZ“), ktoré ustanovuje, že ,,ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval“. Povinný uvádza, že predmetné ustanovenie vyjadruje subsidiárnu povahu ručenia a teda povinnosť ručiteľa uspokojiť pohľadávku veriteľa je podmienená tým, že dlžník nesplnil splatný dlh, hoci bol na to po jeho splatnosti písomne vyzvaný. V danom prípade sa však veriteľ (oprávnený) preukázateľne v súlade s ustanovením § 548 ods. 1 OZ neobrátil s písomnou výzvou na dlžníka, v ktorej by sa dožadoval splnenia celého dlhu aj s príslušenstvom. Povinný uvádza, že veriteľ (oprávnený) sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie obracia priamo na ručiteľa, ešte pred tým, než si splnil svoju povinnosť vyzvať na splnenie celého dlhu s príslušenstvom priamo od dlžníka. Keďže si veriteľ (oprávnený) nesplnil svoju zákonnú povinnosť, ktorá mu vyplýva z ustanovení o ručení, predmetnú notársku zápisnicu nemožno považovať za vykonateľný exekučný titul voči ručiteľovi, na podklade ktorého by mala byť vedená exekúcia. Povinný ďalej uvádza, že ďalšou skutočnosťou, ktorá bráni vedeniu exekúcie na podklade predmetného exekučného titulu je skutočnosť, že zmluva o pôžičke uzatvorená medzi oprávneným ako veriteľom a dlžníkom a súčasne vyhlásenie ručiteľa boli uzatvorené v jeden a ten istý deň ako došlo k podpísaniu notárskej zápisnice a to dňa 16.02.2009. K vyhláseniu dlžníka o uznaní dlhu v notárskej zápisnici a tiež k vyhláseniu povinného o ručení došlo súčasne s uzavretím zmluvy o pôžičke, teda v čase, keď žiadny dlh neexistoval - existoval len záväzok dlžníka vrátiť v určitej lehote poskytnutú pôžičku a záväzok povinného ako ručiteľa splniť záväzok dlžníka, do výšky 100 000 eur, za podmienky, že on sám dlh nesplatí. Podľa povinného teda bolo možné do budúcna len predpokladať, že by mohol dlh vzniknúť, nebolo však určité či vôbec vznikne a v akej výške. Povinný konštatuje, že v čase spísania notárskej zápisnice žiadny dlh neexistoval a teda vykonateľnosť predmetnej notárskej zápisnice podľa príslušných predpisov, tak voči dlžníkovi ako aj voči ručiteľovi, podľa predpisov procesného práva ani nemohla nastať. Povinný ďalej namieta, že pri vyhlásení ručiteľa je uvedený iba záväzok splnenia dlhu za osobu dlžníka a to do výšky najviac 100 000 eur, avšak nikde v súvisiacom texte sa nenachádza zákonom predpokladaná presná špecifikácia oprávnenej osoby. Nielenže nie je dostatočne určité a zrejmé, komu má ručiteľ plniť, ale v čase spísania žiadny dlh neexistoval a už vôbec neexistovala povinnosť ručiteľa čokoľvek plniť. Povinný ďalej uvádza, že ďalšou podstatnou skutočnosťou, ktorá bráni vedeniu exekúcie je fakt, že zo strany povinného došlo k dobrovoľnému splneniu záväzku a to v sume 100 000 eur. Ručiteľ (povinný) dobrovoľne a po predchádzajúcej ústnej dohode s dlžníkom dňa 13.01.2010 v pobočke ČSOB Banky v Trnave vložil na účet veriteľa (oprávneného) finančné prostriedky v plnej výške v akej sa zaviazal ručiť za dlžníka a to v sume 2 x 50 000 eur. Ručiteľ (povinný) teda splnil veriteľovi (oprávnenému) svoj záväzok, čo navyše uznal aj sám veriteľ vo svojej svedeckej výpovedi zaznamenanej do zápisnice o pojednávaní z pojednávania konanom dňa 28.06.2011 na Okresnom súde Trnava, sp. zn. 10C/90/2010, kde uviedol ,,predkladám súdu potvrdenie z banky o realizovaní platieb 2 x 50 000 eur na môj účet“. Nakoľko došlo k splneniu ručiteľského záväzku zo strany ručiteľa, nie je veriteľ oprávnený požadovať od ručiteľa ďalšie plnenie nad rámec plnenia na aké sa zaviazal v ručiteľskom záväzku zo dňa 16.02.2009 a zároveň nie je možné, aby ručiteľ plnil bez právneho dôvodu veriteľovi opätovne to isté plnenie, ktoré už splnil a to dňa 13.01.2010. Povinný ďalej uvádza, že súdny exekútor, ktorý bol poverený výkonom exekúcie zablokoval viaceré účty povinného, a to aj napriek skutočnosti, že mal vedomosť, o tom že stačilo zablokovať jeden účet povinného, nakoľko na tomto sa nachádza suma prevyšujúca sumu vymáhanú v exekúcii. Povinný má za to, že výkon exekúcie uvedeným spôsobom a zároveň vedomosť oprávneného o realizácii úhrady a teda zániku pohľadávky voči osobe povinného, je úmyselným konaním oprávneného zameraným na poškodenie majetkových pomerov povinného a tiež jeho dobrého mena, v dôsledku čoho nemá povinný inú možnosť, než sa obrátiť na exekučný súd za účelom poskytnutia právnej ochrany. Povinný je toho názoru, že exekúcia je nepochybne vedená neoprávnene a v rozpore so zákonom, nakoľko exekučný titul nie je spôsobilým exekučným titulom a navyše tu existuje okolnosť, ktorá spôsobila zánik vymáhaného nároku, ktorou je dobrovoľné splnenie ručiteľského záväzku v plnej výške zo strany povinného a to dňa 13.01.2010. Na podporu svojich tvrdení priložil povinný k návrhu na zastavenie exekúcie návrh na začatie exekúcie zo dňa 03.10.2018, upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 04.10.2018, upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie zo dňa 04.10.2018, potvrdenie o zablokovaní bankového účtu povinného zo dňa 17.10.2018, notársku zápisnicu NZ 40/2009 zo dňa 16.02.2009 spolu so zmluvou o pôžičke zo dňa 16.02.2009 a ručiteľským záväzkom zo dňa 16.02.2009, fotokópiu zápisnice z pojednávania zo dňa 28.06.2011 a potvrdenie o vklade 2x 50 000 eur zo dňa 13.01.2010. Dňa 16.01.2019 doručil súdny exekútor súdu doplnenie návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 06.11.2018, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 06.11.2018. V predmetnom doplnení návrhu povinného na zastavenie exekúcie povinný uvádza, že povinný dlh voči oprávnenému splnil, pričom táto skutočnosť bola konštatovaná aj v osobitnom súdnom spore, ktorý bol vedený medzi žalobcom V.. G. I., K. XXXX/XX, XXX XX H., T.. XX.XX.XXXX, proti žalovanému v prvom rade - V.. D. C. a žalovanému v druhom rade N.. G. D. o zaplatenie 100 000 eur s prísl. a o určenie neúčinnosti právneho úkonu. Prílohou k doplneniu návrhu na zastavenie exekúcie bola fotokópia zápisnice o pojednávaní z pojednávania konanom dňa 28.06.2011 na Okresnom súde Trnava, sp. zn. 10C/90/2010, pričom z uvedenej zápisnice, ako aj z predloženého Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.09.2018, sp. zn. 5Cdo/144/2017 je podľa tvrdení povinného zrejmé a nesporné, že povinný ako ručiteľ zaplatil oprávnenému (žalobcovi) sumu vo výške 100 000 eur. Povinnému nie je preto zrejmé, z akého dôvodu oprávnený duplicitne žiada od povinného uhradiť údajnú pohľadávku 100 000 eur, tento krát prostredníctvom exekučného konania. Povinný opätovne zdôraznil, že exekučné konanie sp. zn. 432EX 437/18 je vedené neoprávnene, nakoľko pohľadávka oprávneného voči povinnému zanikla, v dôsledku čoho navrhuje povinný aby bolo exekučné konanie zastavené. K doplneniu návrhu na zastavenie exekúcie priložil ako prílohu povinný Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.09.2018, sp. zn. 5Cdo/144/2017.
11. K návrhu na zastavenie exekúcie sa vyjadril aj oprávnený a to prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že nesúhlasí so zastavením exekúcie. Oprávnený uvádza, že povinný oprávnenému vytýka, že nedodržal ustanovenie § 548 ods. 1 OZ a teda neobrátil sa s písomnou výzvou na dlžníka, v ktorej by sa dožadoval splnenia celého dlhu vo výške 150 000 eur aj s príslušenstvom. Oprávnený uvádza, že túto podmienku splnil tak, že si celú pohľadávku uplatnil u dlžníka písomnou formou tak, že po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu - dlžníka dňa 21.01.2015 Okresným súdom Trnava sp. zn. 36K/42/2014 si oprávnený prihlásil pohľadávku zabezpečenú ručením povinného v konkurze na majetok úpadcu - dlžníka u správcu konkurznej podstaty JUDr. Stanislava Volára prihláškou doručenou správcovi konkurznej podstaty dňa 13.03.2015 a tiež prihláškou doručenou správcovi konkurznej podstaty dňa 06.11.2018. Podľa názoru oprávneného, doručenie prihlášky pohľadávky zabezpečenej ručením povinného správcovi konkurznej podstaty je potrebné považovať za písomnú výzvu dlžníka na splnenie dlhu. Na podporu tohto tvrdenia priložil k vyjadreniu k návrhu na zastavenie exekúcie oprávnený kópiu súhrnnej prihlášky nezabezpečených pohľadávok k č. k. 36K/42/2014 vrátane prihlášky č. 1 s prílohami, ktorá bola správcovi konkurznej podstaty doručená dňa 13.03.2015 a kópiu prihlášky pohľadávky č. 6 k sp. zn. 36K/42/2014, vrátane súhrnu a prílohy, ktorá bola doručená správcovi konkurznej podstaty dňa 06.11.2018. Oprávnený ďalej namieta tvrdenie povinného, že neexistencia dlhu dlžníka a povinného (ručiteľa) v čase spisovania notárskej zápisnice predstavuje dôvod pre materiálnu nevykonateľnosť notárskej zápisnice. Oprávnený uvádza, že povinný sa odvoláva na uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15CoE/147/2010 zo dňa 31.08.2010, podľa ktorého prekážkou pre materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu je skutočnosť, že notárska zápisnica o uznaní dlhu a súhlase osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice bola spísaná v rovnaký deň ako bola uzavretá zmluva o pôžičke, pretože v ten deň neexistoval žiaden dlh, a uznať možno iba dlh, ktorý už vznikol a nie dlh, ktorý vznikne v budúcnosti. Právny zástupca oprávneného sa odvoláva na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24CoE/66/2015 zo dňa 20.04.2016 a následné uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 17Er/582/2012 zo dňa 11.10.2016, ktoré rieši prípad praktického položenia znamienka rovnosti medzi pojmy záväzok a dlh, pričom podľa nich takto zjednodušený postup nemôže byť prijateľný. Podľa oboch súdov v prípade, ak ešte formálne neexistuje dlh v rovine povinnosti dlžníka požičanú sumu alebo jej časť vrátiť veriteľovi a v rovine zodpovedajúceho práva veriteľa vrátenie požadovať, to isté neplatí, a z podstaty veci ani nemôže platiť aj o zmluvne prevzatom záväzku dlžníka dlh vrátiť za podmienok spravidla bližšie určených v zmluve, najmä čo do určenia času, ktorý má dlžník na to, aby začal s vracaním dlhu alebo dlh vrátil jednorazovo. Nevykonateľnosť exekučného titulu môže byť založená iba na neexistencii právneho záväzku v čase spisovania notárskej zápisnice. Na podporu týchto tvrdení pripojil oprávnený ako dôkaz kópiu Uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24CoE/66/2015 zo dňa 20.04.2016 a kópiu Uznesenia Okresného súdu Trnava sp. zn. 17Er/582/2012 zo dňa 11.10.2016. Oprávnený ďalej uvádza, že existencia záväzku dlžníka podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 16.02.2009 a existencia záväzku povinného podľa vyhlásenia ručiteľa zo dňa 16.02.2009 pred podpisom notárskej zápisnice nie sú sporné medzi oprávneným a povinným. Podľa § 546 OZ ,,ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník“. Je teda zrejmé, že ručiteľský záväzok vzniká pred vznikom ručiteľského dlhu. Záver o nevykonateľnosti notárskej zápisnice by bolo možné odôvodniť len neexistenciou právneho záväzku v čase spisovania notárskej zápisnice, nie však neexistenciou dlhu v zmysle povinnosti povinného splniť ručiteľský záväzok a jej zodpovedajúcemu právu oprávneného splnenie ručiteľského záväzku od povinného požadovať, pričom v danom prípade o takýto prípad nejde. Oprávnený ďalej uvádza, že povinný zmätočne označuje okolnosti, ktoré dňa 16.02.2009 vznikli postupne, hoci v ten istý deň, ako okolnosti, ktoré vznikli súčasne, pričom z obsahu vyhlásenia ručiteľa zo dňa 16.02.2009, je zrejmé, že povinný podpísal ručiteľské vyhlásenie až po uzavretí zmluvy o pôžičke zo dňa 16.02.2009 a z obsahu notárskej zápisnice je zrejmé, že jej spísanie nasledovalo až po podpise vyhlásenia ručiteľa zo dňa 16.02.2009. Oprávnený má za to, že výška záväzku povinného bola vo vyhlásení ručiteľa určená jednoznačne a určito, rovnako ako by ju formuloval aj súd v petite rozsudku, keby vo veci rozhodoval v civilnom sporovom konaní, takže formulácii určenia výšky záväzku v notárskej zápisnici nie je čo vytknúť z hľadiska určitosti. Oprávnený tiež namieta, tvrdenie povinného týkajúce sa absencie presnej špecifikácie oprávneného. K tomuto tvrdeniu uvádza oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu, že vyhlásenie povinného v notárskej zápisnici jasne a nepochybne určuje záväzok aj osobu oprávneného, ako osobu, ktorej má povinný plniť. Toto tvrdenie je zjavné aj na základe konania povinného, ktorý dobrovoľne, i keď bez právneho dôvodu prejavil vôľu oprávnenému zaplatiť 2 x 50 000 eur titulom splatenia ručiteľského záväzku podľa vyhlásenia ručiteľa zo dňa 16.02.2009 a notárskej zápisnice a teda povinný nemal pochybnosti o oprávnenej osobe, ktorej má ako ručiteľ splniť svoj ručiteľský záväzok. Oprávnený tvrdí, že tvrdenia povinného o neurčitosti osoby oprávnenej na prijatie plnenia ručiteľského záväzku povinného sú iba účelové tvrdenia. Oprávnený konštatuje, že argument povinného o tom, že splnil svoj ručiteľský záväzok v sume 100 000 eur a to tak, že po predchádzajúcej ústnej dohode s dlžníkom na účet povinného vložil dňa 13.01.2010 2x 50 000 eur opomína skutočnosť , že k splneniu ručiteľského záväzku došlo zo strany povinného - ručiteľa skôr ako došlo k vzniku ručiteľského dlhu, ktorý ako povinnosť splnenia dlhu vzniká až doručením písomnej výzvy oprávneného - veriteľa dlžníkovi na splnenie dlhu. Oprávnený sa stotožňuje s právnou argumentáciou povinného o tom, že splnenie ručiteľského záväzku ešte pred tým, než si oprávnený splnil svoju povinnosť písomne vyzvať na splnenie celého dlhu s príslušenstvom priamo dlžníka je v rozpore so zákonom a v rozpore so subsidiárnou povahou inštitútu ručenia vo vzťahu k hlavnému záväzku dlžníka a že takýto postup je preto porušovaním, resp. obchádzaním ustanovenia § 546 OZ a § 548 ods. 1 OZ. Dňa 13.01.2010 nebolo možné zo strany povinného (ručiteľa) splniť dlh, nakoľko tento vznikol až uplatnením pohľadávky vo výške 99 036,73 eur voči dlžníkovi dňa 13.03.2015 a vo výške 145 049,32 eur dňa 06.11.2018. Oprávnený má za to, že po vzniku notárskej zápisnice nenastali žiadne okolnosti, ktoré spôsobili zánik povinnosti povinného podľa notárskej zápisnice. Takouto okolnosťou nie je ani zaplatenie povinného 2 x 50 000 eur dňa 13.01.2010 oprávnenému, nakoľko v tom čase nebolo možné splniť ručiteľský záväzok povinného podľa notárskej zápisnice pre rozpor § 546 OZ a § 548 ods. 1 OZ. Z dôvodu subsidiarity ručiteľského záväzku povinného voči hlavnému záväzku dlžníka úhradu povinného, ktorý dňa 13.01.2010 zaplatil na bankový účet oprávneného 2x 50 000 eur s titulom platby ,,vypl.ručenia, Zápis.N40/09 z 16.02.2009“ nemožno považovať za platné splnenie ručiteľského záväzku povinného, nakoľko v tom čase oprávnený ešte písomne nevyzval dlžníka, aby splnil hlavný záväzok oprávnenému. Oprávnený uvádza, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie na jednej strane účelovo tvrdí, ž vraj povinný mohol dobrovoľne splniť a údajne aj splnil svoj ručiteľský záväzok dňa 13.01.2010 a že vraj v tom čase nemuseli byť splnené zákonné podmienky podľa ustanovenia § 546 OZ a § 548 ods. 1 OZ. Na druhej strane povinný tvrdí, že vraj oprávnený nemá právo uplatňovať si nárok voči povinnému v tejto exekúcii v súčasnosti z dôvodu, že oprávnený písomne nevyzval dlžníka na splnenie dlhu. Na jednej strane tak povinný uznáva subsidiárnu povahu ručiteľského záväzku povinného voči hlavnému záväzku dlžníka, keď ide o uplatnenie práva na plnenie oprávneného voči povinnému v tejto exekúcii, na druhej strane povinný popiera subsidiárnu povahu ručiteľského záväzku povinného voči hlavnému záväzku dlžníka, keď ide o údajné splnenie ručiteľského záväzku povinného zo dňa 31.01.2010. Ide o zmätočný a nekonzistentný výklad práva, ktoré je explicitne ustanovené v § 546 OZ a § 548 ods. 1 OZ, z ktorých jednoznačne vyplýva, že ručiteľský záväzok povinného je od počiatku subsidiárnym záväzkom vo vzťahu k hlavnému záväzku dlžníka a subsidiarita ručiteľského záväzku je záväzná univerzálne pre oprávneného aj pre povinného. Povinný sám v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že povinný sa ústne dohodol s veriteľom (oprávneným) a potom zaplatil 2 x 50 000 eur. To znamená, že povinný dňa 13.01.2010 pri vynaložení primeranej starostlivosti musel mať vedomosť o tom, že oprávnený písomne nevyzval dlžníka na splnenie hlavného záväzku a povinný pri platení oprávnenému dňa 13.01.2010 úmyselne konal v rozpore s § 546 OZ a § 548 ods. 1 OZ. Oprávnený konštatuje, že v tejto exekúcii nejde o duplicitné uplatňovanie nároku oprávneného. Oprávnený sa vyjadril aj k doplneniu návrhu na zastavenie exekúciu od povinného zo dňa 06.11.2018, pričom uviedol, že Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo/144/2017 zo dňa 26.09.2018, ktorým bolo odmietnuté dovolanie oprávneného bez meritórneho prejednania veci nie je dôkazom o tom, že dňa 13.01.2010 povinný splnil svoj záväzok podľa vyhlásenia ručiteľa zo dňa 16.02.2009 a notárskej zápisnice, nie je dôkazom o tom, že dňa 13.01.2010 oprávnený písomne vyzval dlžníka na splnenie dlhu zabezpečeného ručením povinného podľa vyhlásenia ručiteľa zo dňa 16.02.2009 a notárskej zápisnice. Oprávnený ďalej uvádza, že súdny spor na ktorý sa povinný odvoláva (č. k. 10C/90/2010 pre Okresným súdom Trnava) sa už dávno právoplatne skončil a povinný sa mohol na rozhodnutia prvostupňového aj odvolacieho súdu v tejto veci odvolať už vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 22.10.2018. Okrem toho, predmetom súdneho konania č. 10C/90/2010 pred Okresným súdom Trnava nebolo zaplatenie ručiteľského záväzku povinného, takže rozsudok v tejto veci nijako nezaväzuje exekučný súd v tejto exekúcii, nejde tu o vec už raz právoplatne rozhodnutú. Oprávnený žiada exekučný súd, aby dôsledne posúdil subsidiárny charakter záväzku povinného podľa vyhlásenia ručiteľa zo dňa 16.02.2009 a notárskej zápisnice a aby vyvodil záver o dôvodnosti tejto exekúcie. Podľa oprávneného konal povinný dňa 13.01.2010 vedome, úmyselne v rozpore s ustanoveniami § 546 OZ a § 548 ods. 1 OZ. Povinný toho dňa zaplatil oprávnenému 2 x 50 000 eur na základe neexistujúceho právneho dôvodu, teda bez právneho dôvodu s cieľom vytvoriť ilúziu splnenia ručiteľského záväzku a ilúziu následnej existencie nároku povinného voči dlžníkovi z titulu náhrady za plnenie poskytnuté veriteľovi podľa ustanovenia § 550 OZ, aby povinný pre seba od dlžníka získal 100 000 eur. S ohľadom na znenie ustanovení § 546 OZ a § 548 ods. 1 OZ nemôže byť pochýb o tom, že povinný dňa 13.01.2010 neplnil svoju ručiteľskú povinnosť, keďže povinný pre nesplnenie zákonnej podmienky podľa § 548 ods. 1 OZ nemohol splniť povinnosť, ktorá mu ešte nevznikla. Na základe vyššie uvedených skutočností, navrhuje oprávnený, aby súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie.
12. Súd návrh na zastavenie exekúcie posúdil spolu s vyjadrením oprávneného a spolu s prílohami, ktoré účastníci konania súdu predložili.
13. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza štyri dôvody, ktoré podľa neho predstavujú dôvod na zastavenie exekúcie - uznanie dlhu v čase, keď ešte neexistoval, nesplnenie podmienky vyzvať dlžníka na plnenie podľa § 548 ods. 1 OZ, nejednoznačná identifikácia oprávneného v exekučnom titule a zánik vymáhaného nároku jeho splnením. Prvé tri dôvody zastavenia exekúcie, ktoré uvádza povinný predstavujú dôvody podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, avšak posledný dôvod - zánik vymáhaného nároku jeho splnením predstavuje dôvod zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku.
14. K námietke povinného, že oprávnený nie je v exekučnom titule jednoznačne označený súd uvádza, že preskúmal túto námietku a považuje ju za neopodstatnenú.
15. Súd opätovne preskúmal notársku zápisnicu a dospel k záveru, že osoba oprávnená je v nej identifikovaná dostatočne - menom, priezviskom, dátumom narodenia, rodným číslom a miestom trvalého pobytu. Z takejto identifikácie je jasné, kto je osobou oprávnenou a komu je potrebné dlh splniť.
16. Súd je toho názoru, že oprávnený je v exekučnom titule dostatočne identifikovaný a je jednoznačne určiteľný. Námietka nejednoznačnej identifikácie oprávneného nepredstavuje dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
17. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namietal aj skutočnosť, že v notárskej zápisnici došlo k uznaniu dlhu, ktorý v čase uznania ešte neexistoval. K predmetnej námietke súd uvádza, že táto skutočnosť nepredstavuje dôvod na zastavenie exekúcie. Pre skutočnosť, že notárska zápisnica bola spísaná v rovnaký deň ako došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke a k uznaniu dlhu nie je možné považovať notársku zápisnicu za materiálne nevykonateľnú.
18. Dňa 16.02.2009 uzavrel V.. I. Č. (dlžník) s V.. G. I. (veriteľ) zmluvu o pôžičke, pričom predmetom tejto pôžičky boli finančné prostriedky vo výške 150 000 eur, ktoré bol dlžník povinný vrátiť veriteľovi do 31. augusta 2009 bezúročne, pričom zmluvné strany sa dohodli, že od 31.08.2009 bude pôžička úročená úrokom 26 % ročne a v prípade, ak by bol dlžník v omeškaní s vrátením celého dlhu, dohodli si zmluvné strany úrok z omeškania vo výške 10 % ročne. Následne dňa 16.02.2009 V.. D. C. v písomnom vyhlásení ručiteľa vyhlásil, že pohľadávku pochádzajúcu zo zmluvy o pôžičke medzi V.. I. Č. a V.. G. I. uspokojí najviac do výšky 100 000 eur, ak dlžník V.. I. Č. nezaplatí veriteľovi V.. G. I. najneskôr do 31. augusta 2009 čiastku 150 000 eur s príslušenstvom, pričom príslušenstvo tvorí úrok vo výške 26% ročne zo sumy 150 000 eur od 31. augusta 2009 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 10 % ročne, pričom termín splatnosti pohľadávky je určený do 31. augusta 2009. Dňa 16.02.2009 bola následne spísaná notárska zápisnica, ktorá v tomto konaní predstavuje exekučný titul. V predmetnej notárskej zápisnici V.. I. Č. (v notárskej zápisnici označený ako povinná osoba v I. rade) uznal dlh vo výške 150 000 eur s príslušenstvom čo do dôvodu a výšky voči osobe oprávnenej - V.. G. I. a vyhlásil, že súhlasí s exekúciou vedenou v zmysle Exekučného poriadku na základe notárskej zápisnice ako exekučného titulu. V notárskej zápisnici je tiež uvedené, že Ing. D. C. sa ako ručiteľ a ako osoba povinná v II. rade vyhlásil, že sa zaväzuje splniť záväzok osoby povinnej v I. rade najviac do výšky 100 000 eur, ktorý vznikol titulom uzatvorenia zmluvy o pôžičke zo dňa 16.02.2009 a tým sa stáva povinnou osobou v II. rade popri dlžníkovi v I. rade.
19. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namieta, že dlžník uznal dlh v čase, keď žiaden dlh ešte neexistoval, nakoľko nebol splatný. Podľa povinného existoval len záväzok dlžníka vrátiť veriteľovi predmet zmluvy o pôžičke, pričom k vzniku dlhu by došlo až po tom, ako by dlžník svoj záväzok nesplnil riadne a včas.
20. Skutočnosť, že záväzok nebol splatný v čase vyhotovenia notárskej zápisnice nemá žiadny vplyv na platnosť vyhlásení povinného v I. rade a povinného v II. rade urobených v notárskej zápisnici, ktorá je exekučným titulom, keďže uznať možno aj nesplatný dlh.
21. Skutočnosť, že povinný uznal dlh v čase, keď ešte nebol splatný nerobí notársku zápisnicu nevykonateľnou. Súd má za to, že notárska zápisnica je vykonateľná a predstavuje spôsobilý exekučný titul, nakoľko povinný v I. rade v nej uznal dlh voči veriteľovi a tiež súhlasil s vykonateľnosť notárskej zápisnice v prípade, ak dlh nesplní riadne a včas.
22. Skutočnosť, že zo strany povinného v I. rade došlo k uznaniu dlhu pred jeho splatnosťou nerobí notársku zápisnicu nevykonateľnou. Notárska zápisnica, ktorá obsahuje súhlas osoby povinnej s jej vykonateľnosťou sa stáva formálne vykonateľnou uplynutím doby plnenia.
23. Vzhľadom na vyššie uvedené je zjavné, že notárska zápisnica je platná, vykonateľná, predstavuje spôsobilý exekučný titul na podklade ktorého je možné viesť exekúciu a preto námietka povinného, že notárska zápisnica nemôže byť vykonateľná, nakoľko v nej došlo k uznaniu dlhu v čase keď ešte neexistoval nepredstavuje dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
24. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie tiež namieta, že dlžník nebol písomne vyzvaný na splnenie dlhu v zmysle § 548 ods. 1 OZ a preto ručiteľovi (povinnému) nevznikla povinnosť uhradiť dlh za dlžníka.
25. Podľa § 546 OZ, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.
26. Podľa § 548 ods. 1 OZ, ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval.
27. Ako je vyššie uvedené, ustanovenie § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka uvádza, že splnenie dlhu od ručiteľa je možné požadovať v prípade, ak dlžník aj napriek výzve veriteľa nesplní svoju pohľadávku.
28. Právo požadovať plnenie od ručiteľa predstavuje základné právo veriteľa. Občiansky zákonník však vyžaduje, aby ručiteľ dlh splnil ak ho nesplní dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval. Z uvedeného vyplýva, že ručiteľovi vznikne povinnosť plniť až vtedy, keď veriteľ písomne vyzval dlžníka, aby dlh splnil.
29. V tomto prípade veriteľ (oprávnený) preukázal, že dlžníka vyzval na splnenie pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu a to prostredníctvom prihlášky pohľadávky do konkurzu. Okresný súd Trnava dňa 21.01.2015 vyhlásil uznesením sp. zn. 36K/42/2014 na dlžníka (v exekučnom titule osoba povinná v I. rade) konkurz. Oprávnený si nárok na pohľadávku dlžníka uplatnil po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu - dlžníka a to zaslaním prihlášky do konkurzu správcovi konkurznej podstaty JUDr. Stanislavovi Volárovi dňa 13.03.2015 a následne aj dňa 06.11.2018.
30. Súd má tiež za preukázané, že správcovi konkurznej podstaty dlžníka boli prihlášky do konkurzu doručené, nakoľko oprávnený k návrhu na zastavenie exekúcie pripojil kópiu súhrnnej prihlášky nezabezpečených pohľadávok k č. k. 36K/42/2014 vrátane prihlášky č. 1 s prílohami, ktorá bola správcovi konkurznej podstaty doručená dňa 13.03.2015 a kópiu prihlášky pohľadávky č. 6 k sp. zn. 36K/42/2014, vrátane súhrnu a prílohy, ktorá bola doručená správcovi konkurznej podstaty dňa 06.11.2018 spolu s doručenkami.
31. Súd k uvedenému uvádza, že doručenie prihlášky do konkurzu vyhláseného na povinného je možné považovať za písomnú výzvu veriteľa na splnenie dlhu dlžníkom.
32. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má súd za to, že veriteľ písomne vyzval dlžníka na splnenie dlhu, ktorý vyplýva z notárskej zápisnice (exekučného titulu) a to formou prihlášky do konkurzu, ktorý bol vyhlásený na dlžníka. Oprávnený si teda splnil povinnosť stanovenú v § 548 ods. 1 OZ - písomne vyzval dlžníka na splnenie dlhu. Nakoľko dlžník ani s dostatočným časovým odstupom neuhradil oprávnenému splatný dlh, oprávnený v súlade s ustanoveniami OZ požadoval splnenie dlhu od dlžníkovho ručiteľa a to v takom rozsahu, v akom sa ručiteľ za dlh dlžníka zaviazal ručiť.
33. Súd má za preukázané, že k výzve dlžníka na zaplatenie dlhu došlo a teda bola aj splnená podmienka uvedená v ustanovení § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej je veriteľ povinný najprv vyzvať písomne dlžníka na splnenie dlhu a v prípade, že dlžník si tento dlh nesplní, môže veriteľ požadovať splnenie dlhu od ručiteľa a to v takom rozsahu, v akom za pohľadávku veriteľa ručí.
34. Námietka povinného, že oprávnený nemôže požadovať plnenie dlhu od ručiteľa, nakoľko dlžník nebol písomne vyzvaný na splnenie dlhu je neopodstatnená a nepredstavuje dôvod na zastavenie exekúcie, nakoľko vzhľadom na vyššie uvedené má súd za preukázané, že k výzve dlžníka na splnenie dlhu došlo a to prostredníctvom prihlášky pohľadávky do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu - dlžníka.
35. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie tiež uviedol, že povinný dlh vo výške 100 000 eur voči oprávnenému uhradil a to dňa 13.01.2010, nakoľko v uvedený deň na základe dohody s dlžníkom v pobočke ČSOB banky v Trnave povinný vložil na účet oprávneného 2 x 50 000 eur. Povinný tvrdenú skutočnosť preukázal predložením potvrdenia o vklade zo dňa 13.01.2010, z ktorého je zjavné, že dňa 13.01.2010 o 15:12 boli na účet oprávneného vložené finančné prostriedky vo výške 50 000 eur a následne 13.01.2010 o 15:14 boli na účet oprávneného vložené finančné prostriedky vo výške 50 000 eur. Spolu teda povinný vložil na účet oprávneného finančné prostriedky v celkovej výške 100 000 eur, ktoré predstavujú výšku vymáhaného nároku v tomto exekučnom konaní.
36. Oprávnený nepoprel skutočnosť, že povinný dňa 13.01.2010 vykonal úhradu na účet oprávneného vo výške 100 000 eur.
37. Súd má na základe vyššie uvedených skutočností za preukázané, že dňa 13.01.2010 došlo k splneniu nároku, ktorý je vymáhaný v tomto exekučnom konaní.
38. Nakoľko zo strany povinného došlo v čase pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie k celkovému splneniu vymáhaného nároku, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie nedôvodne, nakoľko pohľadávka, ktorú žiadal vymáhať v exekučnom konaní bola uhradená už dňa 13.01.2010.
39. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že v tomto konaní je prítomný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, nakoľko po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, nakoľko dňa 13.01.2010 (v čase pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie) došlo k splneniu vymáhaného nároku, keď povinný v pobočke banky vložil na účet oprávneného finančné prostriedky vo výške 2x 50 000 eur, ktoré predstavujú výšku vymáhaného nároku v exekučnom konaní.
40. Oprávnený od povinného v tejto exekúcii požaduje opätovné splnenie nároku aj napriek tomu, že k splneniu nároku došlo už dňa 13.01.2010, tak ako bolo uvedené vyššie. Oprávnený nemôže od povinného opätovne požadovať zaplatenie nároku vo výške 100 000 eur, nakoľko tento nárok už bol zo strany povinného splnený.
41. Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je to uvedené vo výroku I. tohto uznesenia a exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Lukášom Liščákom pod sp. zn. 432EX 437/18 a na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 34Ek/1382/2018 v celom rozsahu v zmysle § 61 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil.
42. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
43. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
44. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
45. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
46. Oprávnený si vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie a tiež v sťažnosti voči uzneseniu sp. zn. 34Ek/1382/2018 zo dňa 04.03.2019 neuplatnil nárok trovy exekučného konania v súvislosti s podaním vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie a v súvislosti s podaním sťažnosti. Z tohto dôvodu súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku III. tohto uznesenia a nárok na trovy exekučného konania v súvislosti s podaním vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie a v súvislosti s podaním sťažnosti oprávnenému nepriznal.
47. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
48. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
49. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
50. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
51. Povinný si vo vyjadrení k sťažnosti uplatnil nárok na trovy exekučného konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s podaním vyjadrenia k sťažnosti oprávneného. Povinný si uplatnil nárok na 774,40 eur za 2x jednu polovicu právneho úkonu za 2 úkony právnej služby - návrh na zastavenie exekúcie, vyjadrenie k sťažnosti vo výške á 312,87 eur + 2x režijný paušál á 9,80 eur + DPH. 52. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej ako ,,Vyhláška"), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby - ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
53. Podľa § 13a ods. 5 Vyhlášky, za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 a 2, patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie.
54. Podľa § 15 písm. a) Vyhlášky, advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy.
55. Vzhľadom na vyššie uvedené znenie Vyhlášky, má povinný nárok na dva úkony právnej služby v polovičnej sadzbe (podanie návrhu na zastavenie exekúcie a vyjadrenie k sťažnosti oprávneného), pričom polovičná sadzba za jeden právny úkon predstavuje 312,86 eur. Povinný má teda nárok na 2 x 312,87 eur (2x 1 právneho úkonu) + 21,24 eur (9,80 eur + 9,80 eur - 2 x režijný paušál za rok 2019) + DPH vo výške 129,06 eur, čo spolu predstavuje sumu 774,40 eur.
56. Vzhľadom na skutočnosť, že došlo k zastaveniu exekúcie v celom rozsahu, teda povinný mal v konaní úspech, rozhodol súd tak ako je to uvedené vo výroku IV. tohto uznesenia a povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie a súvislosti s podaním vyjadrenia k sťažnosti povinného priznal a to vo výške 774,40 eur.
57. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.
58. Podľa § 199c ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
59. Podľa § 199c ods. 3 Exekučného poriadku, za zaplatenie trov exekútora oprávneným v rozsahu odmeny a paušálnych výdavkov ručia spoločne a nerozdielne tí, ktorí boli oprávnenými od začatia exekúcie. Ustanovenia Občianskeho zákonníka o ručení sa použijú rovnako. Ak tieto osoby na výzvu exekútora svoju povinnosť dobrovoľne nesplnia, možno nárok voči nim uplatniť na ich všeobecnom súde žalobou.
60. Súd vyzval súdneho exekútora na vyčíslenie trov exekúcie pre prípad, že bude exekúcia zastavená. Súdny exekútor doručil súdu vyčíslenie trov exekúcie súdneho exekútora, v ktorom si uplatnil nárok na trovy konania v súlade s vyhláškou o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti č. 68/2017 Z. z.. Podľa § 18 písm. b) si súdny exekútor uplatnil nárok na odmenu za prijatie do úschovy vymáhanej čiastky vo výške 124 117,30 eur vo výške 165 eur a podľa § 21 si uplatnil náhradu paušálnych výdavkov vo výške 30 eur plus DPH vo výške 39 eur, čo spolu predstavuje sumu 234 eur.
61. Nakoľko súd rozhodol o zastavení exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku z dôvodu, že nárok, ktorý oprávnený žiadal vymôcť v tomto konaní bol zo strany povinného uhradený v čase pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie a oprávnený mal vedomosť o vykonaní tejto úhrady, ide teda o dôvod zastavenia exekúcie, ktorý možno oprávnenému pričítať. Z tohto dôvodu súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku V. tohto uznesenia a zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania v sume 234 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.