Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoCsp/4/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu O. O., so sídlom D. XX, XXX XX S., Y.: XX XXX XXX, právne zastúpený U. I. a M. so sídlom H. J. XXX, XXX XX M., proti žalovaným: 1/ W. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, XXX XX I. pri M., 2/ V. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX/ XX, XXX XX I. pri M., 3/ M. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, XXX XX I. pri M., žalovaný 3/ v konaní zastúpený procesným opatrovníkom žalovanou 2/, všetci právne zastúpení advokátkou JUDr. Katarína Andráš Lešková, so sídlom Plzenská 2, 080 01 Prešov, o zaplatenie 29.573,33 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. -173 zo dňa 30.01.2019 v spojení s opravným uznesením č.k. -207 zo dňa 10.12.2019, takto

rozhodol:

I. Nepriberá do konania L. H. A. L. M. O., so sídlom A. C., XXX XX S., Y.: XX XXX XXX.

II. Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením s upresnením, že o výške priznanej náhrady trov prvoinštančného konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

III. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením rozhodol tak, že: „Žalobu zamieta.

Žalovaní v 1. až. 3 rade majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil , , , , , , , .

3. Vychádzal zo zistenia, že dňa 22.06.2012 bola uzatvorená písomná zmluva o splátkovom úvere medzi veriteľom - žalobcom a všetkými troma žalovanými ako dlžníkmi č. XXXXXXXXXX. Žalobca ňou poskytol žalovaným úver na bývanie vo výške 30.000,- Eur s úrokovou sadzbou 5,89% p.a. a s poskytnutou zľavou v deň uzatvorenia zmluvy vo výške 5,39% p.a.. Dohodnutých bolo 288 splátok po 193,48 Eur, prvá bola splatná dňa 27.07.2012 a posledná mala byť splatná dňa 27.06.2036. Dňa 22.06.2012 bola uzatvorená aj Zmluva o zriadení záložného práva medzi žalobcom a žalovanou 2/ za účelom zabezpečenia pohľadávky z predmetnej úverovej zmluvy, a to na konkrétne nehnuteľnosti špecifikované v zmluve. Žalovaní úver riadne nesplácali. Riadne zaplatili len prvé dve splátky v júli a auguste 2012, ďalšie splátky boli už nepravidelné a v rôznych sumách. Spolu uhradili sumu 4.156,54 Eur.

Listom zo dňa 04.08.2015 boli všetci žalovaní vyzvaní na úhradu dlžných splátok s upozornením, že inak bude banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Tento list bol všetkým žalovaným doručený dňa 07.08.2015. Keďže žalovaní nereagovali a k žiadnej úhrade nedošlo, listom zo dňa 26.08.2015 žalobca vyhlásil ku dňu 25.08.2015 mimoriadnu splatnosť svojej pohľadávky. Tento list bol doručený všetkým žalovaným dňa 07.08.2015.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že úverovú zmluvu medzi stranami je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu upravenú v . Pokiaľ ide o právny predpis, a to o spotrebiteľských úveroch (podľa znenia účinného v čase uzatvorenia zmluvy), tak tento nie je možné aplikovať na daný zmluvný vzťah, a to vzhľadom na negatívne vymedzenie spotrebiteľského úveru podľa citovaného zákona. Ako vyplýva zo samotnej zmluvy, hneď v bode 1 sa uvádza, že ide o úver na bývanie, a to na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľnosti, pričom a je tiež nepochybné, že úver bol zabezpečený aj záložnou zmluvou k nehnuteľnosti, preto sa nejedná o spotrebiteľský úver a nie sú ani splnené predpoklady pre použitie citovaného zákona. Žalovaní úver nesplácali a poslednú úhradu poukázali dňa 22.09.2014, pričom žalobca všetkých žalovaných vyzval na úhradu dlžných splátok a zároveň ich upozornil aj na oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, pričom doručenie tohto listu, ako aj ďalšieho listu bolo preukázané doručenkami. Uviedol, že pri upozornení na možnosť zosplatnenia úveru žalobca dodržal aj zákonnú 15-dňovú lehotu uvedenú v . K námietke premlčania uviedol, že túto posúdil podľa , nakoľko niet pochýb, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá podľa názoru súdu mala aj pred 01.04.2014 občianskoprávny charakter. Už v čase výziev obsahujúcich upozornenie na možné zosplatnenie trvalo omeškanie žalovaných viac ako rok (žalobca uviedol 434 dní) a výzva bola zo dňa 04.08.2015 a k zosplatneniu úveru došlo až listom zo dňa 26.08.2015, teda v lehote dlhšej ako 15 dní po upozornení na zosplatnenie úveru, čím bola dodržaná zákonná lehota. Súd preto považoval vyhlásenie o predčasnej splatnosti úveru za platný právny úkon. Podľa druhej vety začína plynúť premlčacia doba nie od omeškania celej zosplatnenej pohľadávky, a teda nie od momentu účinnosti zosplatnenia ako prezentoval žalobca, ale od omeškania splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu, keďže je to tak zreteľne uvedené v zákone. Súd zastával názor, že malo by ísť o prvú omeškanú splátku, ktorá nebola uhradená, čo je logický dôsledok zásady upravenej v . Už zo spomínaného listu žalobcu zo dňa 04.08.2015 vyplýva, že žalovaní boli v tom čase v omeškaní so splátkami 434 dní, čo znamená, že neuhradili ešte aj splátku za máj 2014. V zmluve bola splatnosť mesačnej splátky dohodnutá na 27. deň v mesiaci, preto trojročná premlčacia doba by sa mala počítať od 27.05.2014 a uplynula 27.05.2017, pričom k takémuto istému záveru je možné dopracovať sa aj vzhľadom na výšku omeškaných splátok, ktoré žalobca uviedol v spomínanom liste - išlo o splátky vo výške 2.984,- Eur, čo predstavuje 15 dlžných splátok, čo opätovne znamená, že prvá omeškaná splátka podľa stavu k 04.08.2015 bola už v máji 2014, teda je nesporné, že žalovaní po spomínanom liste žalobcovi neuhradili nič. Pre úplnosť dodal, že aj keby sa vychádzalo z dátumu 26.08.2015, kedy žalobca s týmto dátumom úver zosplatnil, s poukazom na by museli byť žalovaní v omeškaní so splátkami minimálne 3 mesiace, teda od 27.05.2018 a aj v tom prípade by bola žaloba podaná až po jej uplynutí, keďže súdu bola doručená dňa 14.08.2018. Naviac poukázal na to, že sa javí absolútna neplatnosť zmluvy voči žalovanému 3/, ktorý je podľa správy psychológa z 26.07.2010 mentálne retardovaný v pásme imbecility a ide o trvalý stav. S poukazom na uvedené preto žalobu zamietol.

5. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaní boli v spore úspešní, a preto im priznal nárok na plnú náhradu trov konania, nakoľko nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu o nepriznaní tohto nároku. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v celom rozsahu. Odvolanie právne odôvodnil , a (ďalej len „“). Namietal, že začiatok premlčacej doby jeho nároku nie je možné stanoviť na dátum 27.05.2014, pretože pri prednostnej aplikácii , premlčacia doba začína plynúť od 18.09.2015, za aplikácie ustanovenia . Absolútna aplikácia je totiž de lege vylúčená na základe osobitného ustanovenia , vzhľadom k čomu nemohol byť aplikovaný ani . Uviedol, že ku dňu 27.05.2014 neboli splnené zmluvné podmienky na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky, pre ktoré musia byť kumulatívne splnené podmienky uvedené v Občianskeho

zákonníka. Z Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 26.08.2015, ktoré žalobca založil do súdneho spisu je zrejmé, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 25.08.2015, pričom vyzval žalovaných aby do 15 dní od prevzatia predmetnej listiny uhradili celú sumu pohľadávky. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti prevzal žalovaný 3/ dňa 30.08.2015 a žalovaní 1/ a 2/ dňa 31.08.2015, t.j. 01.09.2015 žalovaným začala plynúť 15-dňová lehota na dobrovoľné zaplatenie pohľadávky a jej márnym uplynutím, t.j. dňom 16.09.2015, si mohol žalobca uplatniť svoju pohľadávku v súdnom konaní, ako to predpokladá . Premlčacia doba plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať prvý raz a týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možne dôvodne vykonať podaním žaloby na súde a uvedený moment nastáva vo väčšine prípadov zročnosťou dlhu, t.j dňom, keď dlžník má prvý krát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave v obdobnej veci. Ďalej namietal, že vo vzťahu k žalovanému 3/ nie je možné posúdiť úverovú zmluvu ako absolútne neplatnú, nakoľko vo vzťahu nemu nebolo vykonané náležité dokazovanie o jeho duševnom stave ku dňu uzatvorenia zmluvy. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie rozhodol o ustanovení procesného opatrovníka žalovanému 3/ bez toho, aby sa k tomuto návrhu mohol žalobca adekvátne vyjadriť a akýmkoľvek spôsobom prezentovať opačný právny názor ohľadom možnosti ustanoviť procesného opatrovníka žalovanému 3/. Poukázal tiež na to, že samozrejme, ak by ku dňu uzatvorenia zmluvy vedel o stave žalovaného 3/, určite by s ním zmluvu o splátkovom kalendári neuzavrel. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že podanej žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná mu voči žalovaným aj náhradu trov konania v rozsahu 100%, eventuálne aby zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Žalovaní sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( (ďalej len „“)) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

11. K námietke porušenia práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký, pričom medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožnil realizáciu práv strany sporu dosiahol určitú intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom, že potom sa celé konanie nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu musí byť však hodnotené v kontexte celého konania, t.j. vplyv na ďalšie pochybenia,

možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.. Zároveň tiež nie je možné prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, ktoré tvoria právo na spravodlivý proces zákon normuje ako samostatné odvolacie dôvody. V predmetnom prípade mal odvolací súd za to, že táto odvolacia námietka nebola naplnená.

12. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. ). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka nebola naplnená.

13. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ). Ani táto odvolacia námietka nebola naplnená.

14. K návrhu Občianskeho združenia na pribratie konania v zmysle odvolací súd uvádza, že uvedené ustanovenie upravuje inštitút pribratia osobitného subjektu, ktorý je svojím charakterom inštitútom fakultatívnym, teda súdy nie sú povinné návrhom samotných sporových strán alebo tretích strán vyhovieť. V prípade, ak sa vstupu do konania domáha tretia osoba, ktorá nebola stranou sporového konania, či inak zúčastnenou osobou v konaní, potom z jej procesného postavenia vyplýva, že táto nepožíva žiadne procesné práva a povinnosti a ani právo na uskutočnenie určitého procesného postupu zo strany súdu (napr. výzva strane na ktorej má vystupovať, či súhlasí s pribratím tohto subjektu do konania). V prípade, ak súd dospeje k názoru, že účasť takéhoto subjektu nie je nevyhnutná pre konanie, potom je návrh na jej pribratie bez právnej relevancie. V predmetnom prípade mal odvolací súd za to, že účasť Občianskeho združenia nie je v konaní nevyhnutná, preto nepovažoval za potrebné vyzývať žalovaného, aby vyslovil, či súhlasí so vstupom tretieho subjektu do konania a rozhodol o nepribratí tohto Občianskeho združenia do konania.

15. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovanými je vzťahom spotrebiteľským, pretože uzatvorená zmluva je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaní sú spotrebiteľmi, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom aj predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa. Súd prvej inštancie preto správne uzavrel, ak na predmetný prípad aplikoval všeobecné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa v zmysle a nasl. účinného v čase uzatvorenia zmluvy.

16. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že je možné aplikovať aj na právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. májom 2014, keďže práve k predmetnej novele uvedeného

ustanovenia niet prechodného ustanovenia, musí byť predmetné ustanovenie súdu aplikované v čase jeho rozhodovania (obdobne rozsudok NS SR sp. zn. z 21. apríla 2015), preto súd prvej inštancie správne posúdil vzťah medzi sporovými stranami a správne aj pri otázke premlčania sa prioritne riadil právnou úpravou premlčania zakotvenou v , čo napokon nenamietal ani samotný žalobca v podanom odvolaní.

17. Súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu dôvodne vznesenej námietky premlčania, pričom túto premlčaciu dobu počítal od prvej splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu celého dlhu. Žalobca už v konaní na súde prvej inštancie, ako aj v odvolacím konaní s momentom od kedy je potrebné počítať premlčaciu dobu nesúhlasil a mal za to, že premlčanie je potrebné počítať odo dňa zročnosti celého dlhu, konkrétne odo dňa, kedy si mohol pohľadávku uplatnil prvý krát na súde. Odvolací súd sa preto na základe uvedeného zaoberal otázkou začatia plynutia premlčacej doby v prípade zosplatneného dlhu.

18. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu listom zo dňa 26.08.2015 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru z dôvodu, že žalovaní boli viac ako 3 mesiace v omeškaní so splátkami, pričom už listom zo dňa 04.08.2015 boli žalovaní upozornení, že sú v omeškaní viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti, teda ako správne uviedol súd prvej inštancie, žalovaní neuhradili minimálne splátku splatnú dňa 27.05.2014. Otáznym však v tomto prípade je, od ktorého dátumu je potrebné počítať premlčaciu dobu, či od vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru alebo od omeškania úhrady prvej splátky, pre ktorú sa právo mohlo vykonať prvýkrát.

19. K námietke žalobcu, že absolútna aplikácia ust. je de lege vylúčená na základe osobitného ustanovenia , odvolací súd uvádza, že umožňuje veriteľovi pri splnení zákonom uvedených predpokladov žiadať od dlžníka zaplatenie celej pohľadávky naraz. Veriteľ môže žiadať zaplatenie celej pohľadávky v dôsledku toho, že nebola zaplatená niektorá splátka, v prípade ak to bolo medzi zmluvnými stranami (veriteľom a dlžníkom) dohodnuté, resp. ak to bolo určené v rozhodnutí, za predpokladu kumulatívne splnených skutočností, a to: (i) ak sa dlžník dostal do omeškania so zaplatením niektorej zo splátok, (ii) veriteľ požiadal dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky, (iii) veriteľ požiadal o zaplatenie celej pohľadávky najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej pohľadávky. Ust. na druhej strane priamo vo svojom zákonnom znení odkazuje na možnosť postupu podľa , t.j. na možnosť požadovať od dlžníka vrátenie celej pohľadávky naraz, avšak za podmienok (i) uplynutia 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a (ii) súčasným upozornením spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní, že toto právo si uplatní. Z uvedeného tak vyplýva, že už len z gramatického výkladu uvedených ustanovení nemožno dospieť k záveru, že aplikácia ust. je de lege vylúčená osobitným ustanovením , pretože toto ustanovenie priamo odkazuje na možný postup podľa s určitými špecifikami, nakoľko sa vzťahuje na spotrebiteľský vzťah. Z uvedeného dôvodu považoval odvolací súd túto odvolaciu námietku za neopodstatnenú.

20. V predmetnom prípade je teda zrejmé, že premlčacia doba začala s ohľadom na ust. plynúť najneskôr odo dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, t.j. od 26.08.2015. Ako bolo už vyššie uvedené a ako vyplýva aj z obsahu spisu, dlžnou splátkou pre ktorú nastalo zosplatnenie je však už splátka splatná dňa 27.05.2014, teda od uvedeného dátumu začala plynúť premlčacia lehota v zmysle , teda od nezaplatenej splátky, pre ktorú došlo k uplatneniu práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru.

21. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, č.k. -83 zo dňa 28.06.2018, kde v bode 27. rozsudku odvolací súd uviedol, že: „Odvolací súd tiež poznamenáva, že taký právny úkon, akým je zosplatnenie celého dlhu by mal obsahovať dôležitý údaj a to identifikáciu tej nezaplatenej splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Práve totiž od splatnosti tejto splátky sa začína počítať premlčacia doba podľa . Preto možno celkom opodstatnene konštatovať nad rámec potreby pre rozhodnutie v merite veci, že právny úkon, ktorým veriteľ zosplatnil celý dlh je na úkor určitosti nejasný, vyvoláva otázniky a preto neplatný pre jeho neurčitosť ( ).“

22. Vo vzťahu k vyššie uvedenému teda možno konštatovať, že premlčacia doba v predmetnom prípade začala plynúť odo dňa neuhradenia prvej omeškanej splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu, t.j. odo dňa

27.05.2014 a uplynula dňa 27.05.2017. Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná dňa 14.08.2018, teda po uplynutí premlčacej doby, súd prvej inštancie správne žalobu zamietol.

23. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Preto na ďalšiu odvolaciu argumentáciu žalobcu, už nespôsobilú privodiť úspech jeho odvolaniu, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

24. Preto odvolací súd podľa napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v merite veci ako vecne správny potvrdil.

25. Pokiaľ ide o vecne správny výrok o trovách konania, odvolací súd poukazuje na to, že výrok o nároku na náhradu trov konania musí byť formulovaný tak, že v ňom musí byť uvedené nielen kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania ale musí v ňom byť uvedená aj formulácia, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti (pozri NS SR, sp. zn. ). V zmysle uvedeného potom odvolací súd upresnil, kto a ako o výške priznanej náhrady rozhodne.

26. Preto odvolací súd podľa ustanovenia s vyššie uvedeným upresnením potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením aj vo výroku o trovách prvoinštančného konania.

27. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešnými boli žalovaní, ktorým vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle v spojení s ). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaní boli v odvolacom konaní pasívni, k odvolaniu sa nevyjadrili, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnili, a podľa obsahu spisu im ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z Základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa v spojení s o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).