Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/30/2026

Uznesenie

Okresný súd Prešov v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpenej JUDr. Danielom Tarbajom, advokátom, so sídlom Zámocká 525/28, 091 01 Stropkov, IČO: 53 450 345, proti žalovaným: 1/ E. E. F., E. E. G. XX, XXX XX H., I.: XX XXX XXX, X/ J. E., E. E. K. G. XXX/XX, XXX XX D., I.: XX XXX XXX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam, a to parcela registra „C” č. 1022 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 370 m2, parcela registra „C” č. 1023 – záhrada o výmere 1325 m2, a stavba – rodinný dom so súp. č. XXX na parcele registra „C” č. 1022, spoluvlastnícky podiel 1/1, zapísané na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Prešov, katastrálny odbor, pre okres: L., obec: D., katastrálne územie: D., podľa Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. M./XXXX zo dňa 22.06.2012 k Zmluve o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.06.2012.

II. P o u č u j e žalovaných v 1. a 2. rade, že môže podať voči žalobkyni žalobu, ktorej predmetom bude navrátenie veci do pôvodného stavu, prípadne nárok na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

III. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.05.2026 domáhala, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam, a to parcela registra „C” č. 1022 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 370 m2, parcela registra „C” č. 1023 – záhrada o výmere 1325 m2, a stavba – rodinný dom so súp. č. XXX na parcele registra „C” č. 1022, spoluvlastnícky podiel 1/1, zapísané na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Prešov, katastrálny odbor, pre okres: Prešov, obec: D., katastrálne územie: D., podľa Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. M./XXXX zo dňa 22.06.2012 k Zmluve o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.06.2012, ako aj náhrady trov konania.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že dňa 22.06.2012 žalobkyňa spolu s N. B. a L. B. uzavreli so žalovanou v 1. rade Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere”). Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru na bývanie vo výške 30.000 eur s úrokovou sadzbou 5,89 % p.a.. Dohodnutých bolo 288 mesačných splátok po 193,48 eur, pričom prvá splátka bola splatná dňa 27.07.2012 a posledná dňa 27.06.2036. Na zabezpečenie pohľadávky z úveru bola dňa 22.06.2012 uzavretá medzi žalobkyňou ako záložkyňou a žalovanou v 1. rade ako záložným veriteľom Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam (vklad povolený pod č. V-3438/2012), pričom

záloh tvorili nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Prešov, katastrálny odbor, pre katastrálne územie: D., obec: Kapušany, okres: Prešov, a to parcela registra „C” č. XXXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 370 m2, parcela registra „C” č. XXXX – záhrada o výmere 1325 m2, a stavba – rodinný dom so súp. č. XXX na parcele č. XXXX (ďalej len „Nehnuteľnosti”). Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou Nehnuteľností v podiele 1/1. Nehnuteľnosti sú jediným obydlím žalobkyne, jej manžela N. B. a syna L. B., ktorý je mentálne retardovaný v pásme imbecility (pozn. napriek tomu s ním banka uzatvorila úverovú zmluvu). Všetci traja majú v Nehnuteľnostiach evidovaný trvalý pobyt. Žalovaná v 1. rade podala žalobu o zaplatenie pohľadávky z úveru vo výške 29.573,33 eur s príslušenstvom (konanie OS Prešov sp. zn. ). Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. -173 zo dňa 30.01.2019 bola žaloba žalovanej v 1. rade zamietnutá z dôvodu premlčania pohľadávky. Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. -215 zo dňa 09.06.2020 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. Pohľadávka žalovanej v 1. rade bola teda právoplatne judikovaná ako premlčaná v celom rozsahu. Vo veci žaloby o zdržanie sa výkonu záložného práva rozhodol Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. -268 zo dňa 02.06.2021 tak, že žalovanej v 1. rade uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou Nehnuteľností. Na odvolanie žalovanej v 1. rade Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. -434 zo dňa 27.02.2025 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. -376 zo dňa 26.09.2023 čo do žaloby žalobkyne voči žalovanej v 1. rade vo výroku o uložení povinnosti žalovanej zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou Nehnuteľností, vzťahujúcom sa k predčasnému zosplatneniu úveru na základe Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.06.2012. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 05.04.2025 a je zapísaný na LV č. XXX pod P 125/2025. Krajský súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že zo Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 22.06.2012 nevyplýva, že by si zmluvné strany dohodli možnosť predčasného zosplatnenia úveru. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo dňa 26.08.2015 je preto neplatné pre rozpor so zákonom podľa v spojení s . Podľa záverov odvolacieho súdu neexistuje pohľadávka žalovanej v 1. rade nevyhnutná pre realizáciu výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Napriek existencii právoplatného rozsudku, ktorým bola žalovanej v 1. rade uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k Nehnuteľnostiam, žalovaná v 1. rade opätovne pristúpila k výkonu záložného práva. Dňa 18.03.2026 žalovaný v 2. rade zaslal žalobkyni Výzvu na sprístupnenie nehnuteľnosti. Prostredníctvom právnej zástupkyne žalobkyňa Listom zo dňa 01.04.2026 vzniesla námietku premlčania pohľadávky a upozornila žalovaných na existenciu právoplatného rozsudku zakazujúceho dražbu. Žalovaní na uvedené upozornenia nereagovali. Dňa 05.05.2026 žalovaný v 2. rade vydal Oznámenie o dražbe zn. 017/2026, v zmysle ktorého je dražba Nehnuteľností vytýčená na deň 11.06.2026 o 10:00 hod. v Hoteli Bélier, Jarková 1, Prešov. Navrhovateľom dražby je žalovaná v 1. rade. Najnižšie podanie je stanovené na sumu 92.600 eur podľa znaleckého posudku č. 60/2026 I. B. O. zo dňa 16.04.2026. Žalovaná v 1. rade tak v rozpore s právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. , ktorým jej bola uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k Nehnuteľnostiam, iniciovala novú dobrovoľnú dražbu tých istých Nehnuteľností prostredníctvom žalovaného v 2. rade. Dražba je vytýčená na 11.06.2026, teda bezprostredne hrozí zásah do základných práv žalobkyne.

3. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v predmetnej veci je potreba bezodkladnej úpravy pomerov daná existenciou právoplatného súdneho rozhodnutia, ktorým bola žalovanej v 1. rade uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k Nehnuteľnostiam žalobkyne. Žalovaná v 1. rade napriek tomuto právoplatnému rozsudku a záverom z neho vyplývajúcim, ako aj s poukazom na právoplatné judikovanie premlčanosti dlhu opätovne pristúpila k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, čím flagrantne porušuje právoplatné súdne rozhodnutia. Žalovaný v 2. rade ako dražobník je priamym vykonávateľom tejto dražby. Dražba je vytýčená na deň 11.06.2026. V prípade, že súd bezodkladne neupraví pomery medzi stranami, hrozí, že k dobrovoľnej dražbe dôjde, čím by došlo k nezvratnému zásahu do vlastníckeho práva žalobkyne podľa SR, ako aj práv jej blízkych osôb na obydlie podľa čl. 19 v spojení s SR. Osvedčenie práva žalobkyne vyplýva priamo z právoplatných rozsudkov Krajského súdu v Prešove č.k. -215 zo dňa 09.06.2020 a č.k. -434 zo dňa 27.02.2025, ktorým bola pohľadávka žalovanej v 1. rade právoplatne posúdená ako premlčaná a uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k Nehnuteľnostiam. Skutočnosť, že žalovaná v 1. rade napriek existencii týchto rozhodnutí iniciovala novú dražbu, predstavuje bezprostredné a reálne ohrozenie práv žalobkyne. Žalobkyňa prostredníctvom svojej

právnej zástupkyne opakovane vzniesla námietku premlčania, a to aj voči žalovanému v 2. rade listom zo dňa 01.04.2026. V zmysle záložný veriteľ sa nemôže domáhať uspokojenia zo zálohu, ak sa dlžník dôvodne dovolal premlčania pohľadávky. Neexistuje tak pohľadávka nevyhnutná pre realizáciu výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Nehnuteľnosti sú jediným obydlím žalobkyne a jej rodiny. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ (rozsudok vo veci C-598/21 zo dňa 09.11.2023, ako aj rozsudok vo veci C- 34/13 Kušionová c/a Smart Capital) strata rodinného obydlia predstavuje najvážnejší zásah do práva na rešpektovanie obydlia podľa čl. 7 Charty základných práv EÚ a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Každý, komu takýto zásah hrozí, musí mať možnosť predložiť primeranosť tohto opatrenia na súdne preskúmanie. V danom prípade nejde len o abstraktnú hrozbu, ale o situáciu, kedy žalovaná v 1. rade koná v priamom rozpore s právoplatným súdnym rozhodnutím. Ohrozenie práv žalobkyne je nielen konkrétne a reálne, ale vzhľadom na vytýčenie dražby na deň 11.06.2026 hrozí bezprostredne. Bez nariadenia neodkladného opatrenia súdom dôjde k nezvratnému zásahu do základných práv žalobkyne – vlastníckeho práva, práva na obydlie a práva na ľudskú dôstojnosť. Na základe uvedeného je dôvodné konštatovať potrebu neodkladnej úpravy pomerov podľa . V predmetnom prípade dochádza ku konfliktu dvoch práv, a to práva na uspokojenie pohľadávky a práva na obydlie. Nevyhnutné je z tohto dôvodu posúdenie primeranosti a proporcionality výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, ktoré musí byť ako každý iný výkon práva v súlade so zásadou dobrých mravov v zmysle . Už len vzhľadom na výšku eventuálneho dlhu (29.573,33 €) a hodnoty nehnuteľnosti podľa znaleckého posudku (92.600,- €), ide o zjavne neprimeranú sumu vo vzťahu k hodnote draženej nehnuteľností (obydlie žalobkyne), ktorej hodnota nepochybne niekoľkonásobne prevyšuje výšku dlhu. Veriteľ do výšky eventuálneho dlhu zahrnul aj neprijateľné poplatky a pokuty, pričom máme aj za to, že ide o nesprávnu výšku, keďže úver je bezúročný a bez poplatkov, resp. úverová zmluva je neplatná. Súdny dvor EÚ v tomto rozhodnutí Kušionová C-34/13 v bodoch 63-65 konštatoval, že strata rodinného obydlia môže vážne ohroziť nielen práva spotrebiteľa, ale aj uviesť rodinu dotknutého spotrebiteľa do osobitne citlivej situácie. V sporoch týkajúcich sa problematiky dobrovoľnej dražby je podľa ustálenej súdnej praxe rozhodujúca skutková otázka o výške pohľadávky a jej pomerovania k hodnote draženej nehnuteľnosti. V tomto smere poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 23.02.2022, ako aj na prejudiciálne konanie vo veci C-351/23 (opätovne vec, kde bola predložená prejudiciálna otázka slovenským súdom) a v ktorej bol vydaný rozsudok zo dňa 24.06.2025.

4. Z obsahu pripojených listinných dôkazov vyplýva, že dňa 22.6.2012 bola uzavretá písomná zmluva o splátkovom úvere medzi veriteľom – žalovanou v 1. rade a žalobkyňou, N. B. a L. B. ako dlžníkmi pod č. 5029423835. Žalovaná v 1. rade ňou poskytla dlžníkom úver na bývanie vo výške 30.000 eur s úrokovou sadzbou 5,89 % p.a. s poskytnutou zľavou v deň uzatvorenia zmluvy vo výške 5,39 % p.a. Dohodnutých bolo 288 splátok po 193,48 eur. Prvá splátka bola splatná 27.7.2012 a posledná mala byť splatná 27.6.2036.

5. Na zabezpečenie pohľadávky z úveru bola dňa 22.06.2012 uzavretá medzi žalobkyňou ako záložnou dlžníčkou a žalovanou v 1. rade ako záložným veriteľom Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorej vklad bol povolený pod č. V-3438/2012, pričom záloh tvorili nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Prešov, katastrálny odbor, pre katastrálne územie: D., obec: Kapušany, okres: Prešov, a to parcela registra „C” č. XXXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 370 m2, parcela registra „C” č. XXXX – záhrada o výmere 1325 m2, a stavba – rodinný dom so súp. č. XXX na parcele č. XXXX.(ďalej len „nehnuteľnosti“)

6. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 30.01.2018, č. k. -173 žalobu žalovanej v 1. rade voči žalobkyni, N. B. a L. B. o zaplatenie pohľadávky vo výške 29.573,33 eur s príslušenstvom titulom zosplatneného úveru zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.06.2012 zamietol z dôvodu premlčania pohľadávky. Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. -215 zo dňa 09.06.2020 predmetný rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.06.2020.

7. Žalobou zo dňa 15.03.2016 sa žalobkyňa domáhala určenia, že voči žalovaná v 1. rade je povinná zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam, pričom toto konanie bolo vedené pod sp. zn. . Vo veci žaloby o zdržanie sa výkonu záložného práva rozhodol Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. -268 zo dňa 02.06.2021 tak, že žalovanej v 1. rade uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou predmetných nehnuteľností.

8. Na odvolanie žalovanej v 1. rade Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. -434 zo dňa 27.02.2025 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. -376 zo dňa 26.09.2023 čo do žaloby žalobkyne voči žalovanej v 1. rade vo výroku o uložení povinnosti žalovanej zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností, vzťahujúcom sa k predčasnému zosplatneniu úveru na základe Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.06.2012. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 05.04.2025 a je zapísaný na LV č. XXX pod P 125/2025.

9. Krajský súd v Prešove v odôvodnení rozsudku konštatoval, že zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 22.06.2012 nevyplýva, že by si zmluvné strany dohodli možnosť predčasného zosplatnenia úveru. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo dňa 26.08.2015 je preto neplatné pre rozpor so zákonom podľa v spojení s . Podľa záverov odvolacieho súdu s ohľadom na neplatné vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo dňa 26.08.2015 z dôvodu absencie dohody o možnosti žalovaného (veriteľa) žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky podľa so žalobcami (dlžníkmi), neexistuje ani pohľadávka žalovaného nevyhnutná pre realizáciu výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, v dôsledku čoho považoval odvolací súd za dôvodné vyhovieť žalobe o zdržanie sa výkonu záložného práva vo vzťahu k Oznámeniu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 26.08.2015 v zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora z 9.11.2023 vo veci C-598/21.

10. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX k. ú. D., je zrejmé, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností parc. č. XXXX, parc. č. XXXX, ako aj stavby súpisné číslo XXX evidovanej na pozemku parc. č. XXXX (ďalej len „nehnuteľnosti“).

11. Na predmetnom liste vlastníctva sa nachádza okrem iného oznámenie o konaní dobrovoľnej dražby sp. zn. 017/2026 zo dňa 06.05.2026 dražobníkom – žalovaným v 2. rade, ktorej navrhovateľom je žalovaný v 1. rade.

12. Z oznámenia o dražbe zn. 017/2026 zo dňa 05.05.2026 vydaného žalovaným v 2. rade ako dražobníkom je zjavné, že dátum konania 1. kola dražby je určený na 11.06.2026, pričom navrhovateľom dražby je žalovaný v 1. rade a predmetom dražby sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k. ú. D..

13. Predmet dražby bol ohodnotený znaleckým posudkom znalca I. B. O. č. 60/2026 zo dňa 16.04.2026 na hodnotu 92.600 eur.

14. Dňa 18.03.2026 žalovaný v 2. rade zaslal žalobkyni výzvu na sprístupnenie nehnuteľnosti. Prostredníctvom právnej zástupkyne žalobkyňa listom zo dňa 01.04.2026 vzniesla námietku premlčania pohľadávky a upozornila žalovaných na existenciu právoplatného rozsudku zakazujúceho dražbu.

15. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

16. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

17. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa , , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, nenakladala s určitými vecami alebo právami, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

19. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

20. Podľa , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

21. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

22. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

23. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

24. Podľa ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

25. Podľa , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Neodkladné opatrenie podľa je vykonateľné jeho vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

26. Podľa súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

27. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

28. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

29. Podľa , súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

30. Podľa v znení účinnom ku dňu 22.06.2012 (ďalej len „“), záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

31. Podľa , záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

32. Podľa , ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

33. Podľa v znení účinnom od 1.6.2014, ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov.

34. Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

35. Podľa a , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

36. Podľa , o dobrovoľných dražbách dražobník je povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia, ak je dražobníkovi preukázané vykonateľným rozhodnutím, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby; ak ide o neodkladné opatrenie súdu, postačí, ak je dražobníkovi preukázané, že toto bolo súdom nariadené, ak bolo navrhovateľovi dražby alebo dražobníkovi vykonateľným rozhodnutím súdu alebo vykonateľným rozhodnutím orgánu verejnej správy zakázané s predmetom dražby nakladať.

37. Neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť len ak sú splnené zákonné podmienky. Vydanie neodkladného opatrenia môže byť nariadené buď z dôvodu potreby bezodkladného upravenia pomerov alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V posledne menovanom prípade žalobca musí aspoň osvedčiť, že protistrana koná tak, že v konečnom dôsledku môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu núteného výkonu rozhodnutia, teda, že obava z ohrozenia je reálna. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov, regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená. Súčasne je nevyhnutné zohľadniť, že neodkladným opatrením nemožno upraviť pomery spätne, teda právne účinky uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia smerujú vždy do budúcnosti. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti, pričom samotný atribút bezodkladnosti bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenia bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu (viď komentár , Števček a kolektív, komentár, Praha: C.H. Beck, 2016).

38. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd môže rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, pričom je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže rozhodnúť len na základe dôkazov, ktorými žalobca osvedčuje naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov ( ). Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Ustanovenie upravuje, aby v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia a taktiež osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana.

39. Súd sa pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zaoberal otázkou jeho prípustnosti a dôvodnosti. V tomto smere preto skúmal najmä existenciu zákonného dôvodu potrebného na nariadenie neodkladného opatrenia a to, či sú v danej veci splnené podmienky podľa , za ktorých možno neodkladné opatrenie nariadiť, a teda potreba bezodkladnosti úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená.

40. V danom prípade mal súd na základe žalobkyňou uvádzaných a osvedčených skutočností za preukázanú existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu. Žalobkyňa preukázala a osvedčila tvrdenie, že pôvodne medzi ňou, N. B. a L. B. ako dlžníkmi a žalovanou v 1. rade ako veriteľom bola dňa 22.06.2012 uzavretá zmluva o splátkovom úvere P. XXXXXXXXXX. Pohľadávka z tejto zmluvy bola zabezpečená záložným právo k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalobkyne na základe zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej dňa 22.06.2016 medzi žalobkyňou ako záložcom a žalovanou v 1. rade ako záložným veriteľom. Žalovaná v 1. rade ako záložný veriteľ navrhla vykonať záložné právo formou dobrovoľnej dražby. Dražobníkom je žalovaný v 2. rade. Uvedené je zrejmé z oznámenia o dražbe zn. 017/2026 zo dňa 05.05.2026, z ktorého tiež vyplýva, že prvé kolo dobrovoľnej dražby sa

má uskutočniť dňa 11.06.2026, pričom suma ohodnotenia predmetu dražby a zároveň najnižšie podanie je 92.600 eur.

41. Pokiaľ ide o pohľadávku zo zmluvy o splátkovom úvere č. 5029423835, ktorá je zabezpečená záložným právom, výkon ktorého sa má realizovať dobrovoľnou dražbou, tak je nepochybné, že tento nárok bol právoplatne rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 30.01.2018, č. k. -173 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. -215 zo dňa 09.06.2020 judikovaný ako premlčaný v celom rozsahu. Uvedený právoplatný rozsudok je záväzný pre strany sporu, v danom prípade žalobkyňu a žalovanú v 1. rade ( ). Aj súd v tomto konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí rešpektovať prejudiciálny účinok predmetného právoplatného rozhodnutia súdu u tých istých strán. Ustanovenie síce umožňuje záložnému veriteľovi uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná, avšak súd zastáva názor, že je to iba v prípade, ak dlžník do vykonania dražby nevznesie námietku premlčania. Ak sa záložný dlžník dovolal (dôvodne) premlčania nároku, je nepochybné, že záložný veriteľ sa už nemôže domáhať predaja alebo iného speňaženia zálohu, a teda ani uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženého zálohu a že záložné právo nemôže naďalej (ani v budúcnosti) byť spôsobilým právnym prostriedkom na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky. Je evidentné, že žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne opakovane vzniesla námietku premlčania, a to aj voči žalovanému v 2. rade listom zo dňa 01.04.2026.

42. Osvedčenie práva žalobkyne ďalej vyplýva priamo aj z právoplatného rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. -434 zo dňa 27.02.2025, ktorým bola žalovanej v 1. rade uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou sporných nehnuteľností vzťahujúcom sa k predčasnému zosplatneniu úveru na základe Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.06.2012. Podľa záverov odvolacieho súdu s ohľadom na neplatné vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo dňa 26.08.2015 z dôvodu absencie dohody o možnosti žalovaného (veriteľa) žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky podľa so žalobcami (dlžníkmi), neexistuje ani pohľadávka žalovaného nevyhnutná pre realizáciu výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Je zjavné, že žalovaná v 1. rade, aj napriek tomu, že existuje uvedený právoplatný rozsudok súdu, opätovne pristúpila k výkonu záložného práva a iniciovala novú dražbu sporných nehnuteľností.

43. Podľa o dobrovoľných dražbách (ďalej len „“) navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona ().

44. Ustanovenie predstavuje základnú zákonnú podmienku vykonania dražby, ktorá pristupuje k samotnému podaniu návrhu na vykonanie dražby navrhovateľom. Navrhovateľ dražby, v danom prípade žalovaná v 1. rade, je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť, a teda, že neexistujú žiadne prekážky podľa alebo osobitných predpisov, prípadne prekážky nelegislatívnej povahy, ktoré by bránili vykonaniu dražby. Uvedenou zákonnou povinnosťou má veriteľ osvedčiť splnenie zákonných podmienok pre výkon záložného práva tak, ako ich definuje a záložná zmluva. Písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby sa týka pravosti pohľadávky, ktorá svedčí o existencii a uplatniteľnosti existujúcej pohľadávky, výšky ku dňu podania návrhu na vykonanie dražby a splatnosti pohľadávky, ktorá je základnou podmienkou aktivovania uhradzovacej funkcie záložného práva. Vyhlásenie navrhovateľa dražby musí byť kumulatívne vo všetkých jeho troch prvkoch. Relevantnou otázkou písomného vyhlásenia je nielen pravosť pohľadávky, ale aj jej výška, keďže práve pri stanovení výšky môže dôjsť k posúdeniu primeranosti alebo neprimeranosti výkonu záložného práva. Nemožno opomenúť, že do vyčíslenia pohľadávky navrhovateľ dražby uvedie nepreskúmateľnú sumu, prípadne do výšky pohľadávky ingeruje aj rôzne sankcie, ktoré v konečnom dôsledku navyšujú dlh dlžníka. V spotrebiteľskej praxi sa táto tendencia viaže osobitne k plneniam z neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré vstupujú do umelého navyšovania vymáhanej pohľadávky v procese dražby. Podobný problém ako pri stanovení výšky pohľadávky vyvstáva aj v súvislosti s vyhlásením o splatnosti pohľadávky, keďže samotné určenie splatnosti v zmluve o hlavnom záväzku, môže byť založené na neplatnej zmluvnej podmienke, prípadne zmluvnej podmienke, ktorá je neplatná pre jej neprijateľnosť. V spotrebiteľských záväzkoch je typickým príkladom porušenie kogentných noriem regulujúcich splatnosť záväzku, porušenie

ods. 9 , ktorý ustanovuje podmienky a najskorší možný okamih vyhlásenia jednorazovej splatnosti spotrebiteľského záväzku, ktorého predmetom je plnenie. (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 19.06.2025)

45. K následkom nesprávnej výšky pohľadávky sa vyjadril aj najvyšší súd so záverom, že „... ak záložný veriteľ vo vyhlásení podľa uplatní pohľadávku, ktorej základ bude spočívať v neprijateľnej zmluvnej podmienke, dochádza k porušeniu tohto ustanovenia, pretože záložný veriteľ uplatní pohľadávku, ktorá neexistuje, čo spôsobuje porušenie ustanovení (o dobrovoľných dražbách) zakotvujúce možnosť domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa cit. zákona, pretože týmto neprípustným spôsobom dochádza k porušeniu práv dlžníka (resp. záložcu), od ktorého veriteľ prostredníctvom dobrovoľnej dražby vymáha aj nároky bez právneho základu...“ (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. z 23. februára 2022, nález Ústavného súdu SR sp. zn. z 13. júla 2023).

46. Aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 7. decembra 2022 v spore o určenie neplatnosti dražby bolo možné aj podľa právnej úpravy ustanovenia v znení účinnom do 31. mája 2014 prejudiciálne posúdiť či spochybniť neplatnosť záložnej zmluvy v spojitosti s konštatovaním porušenia ustanovení Výkonu dražby nepredchádza žiadna predbežná kontrola a ani iné preskúmanie pohľadávky a preverenie splnenia podmienok, preto je nevyhnutné dikciu prvej vety i v znení účinnom do 31. mája 2014 vykladať extenzívne tak, že dôvodom neplatnosti dražby môže byť porušenie akýchkoľvek procesných alebo hmotnoprávnych podmienok výkonu záložného práva a výkonu dražby, ktoré vedú k spochybneniu platnosti zmluvy, platnosti záložnej zmluvy, existencie záložného práva, pravosti a splatnosti pohľadávky, jej výšky a charakteru pohľadávky, ktorá môže byť tvorená plneniami v rozpore s dobrými mravmi, či z neprijateľných zmluvných podmienok. Podľa názoru ústavného súdu je tento záver najvyššieho súdu plne ústavne konformný (uznesenie sp. zn. z 21. júna 2023)

47. So zreteľom na uvedené možno konštatovať, že žalobkyňa osvedčila, že pohľadávka vo výške 29.573,33 eur nevyhnutná pre realizáciu daného záložného práva formou dobrovoľnej držby za deklarovaného nezmeneného stavu neexistuje, keďže nedošlo k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru zo dňa 26.08.2015 tak, ako to právoplatne judikoval odvolací súd v uvedenom rozsudku č.k. -434 zo dňa 27.02.2025, a nenastala ani konečná splatnosť úveru, keďže tá nastane až 27.06.2036.

48. Za daných okolností ostali žalobkyni nateraz v zásade dve možnosti, a to buď žiadať o predbežnú ochranu súdu podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho napr. v zákaze výkonu záložného práva dražbou alebo možnosť následnej ochrany v konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby, keďže dôvodom neplatnosti môže byť aj porušenie hmotného práva, majúce za následok predčasnosť výkonu záložného práva.

49. Súdy už mnohokrát konštatovali, že zmyslom a cieľom dobrovoľných dražieb nie je to, aby niekto kúpil lacno a rýchlo. Súdy jasne rozhodli, že aj na súdne procesy vyvolané dražbami na majetok spotrebiteľov dopadá ex offo ochrana pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami či ochrana obydlia (uznesenie ústavného súdu vo veci sp. zn. ) a že v rámci výkonu záložného práva má dôležitý význam inštitút neodkladného opatrenia (uznesenie ústavného súdu vo veci sp. zn. ).

50. Súdnym dvorom bol poskytnutý výklad práva Európskej únie k možnosti vykonania tzv. dobrovoľných dražieb, ktoré Súdny dvor z možnosti ich použitia na spotrebiteľov nevylúčil pod podmienkou, že spotrebiteľom bude garantovaná ochrana pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami a že súd má posúdiť (overiť) efektivitu ochranných opatrení, pričom sa konkrétne spomína inštitút neodkladného opatrenia. Súdny dvor konštatoval, že „60. Pokiaľ ide o účinnú a odrádzajúcu povahu, na jednej strane písomné pripomienky, ktoré Súdnemu dvoru predložila slovenská vláda, spresňujú, že v priebehu tohto konania o mimosúdnom výkone záložného práva môže príslušný vnútroštátny súd na základe a prijať predbežné opatrenia zakazujúce pokračovanie v uskutočnení tohto predaja.... 66. Konkrétne, pokiaľ ide o dôsledky, ktoré pre spotrebiteľa a jeho rodinu spôsobuje vysťahovanie z obydlia predstavujúceho ich hlavné bydlisko, Súdny dvor už zdôraznil dôležitosť toho, aby príslušný vnútroštátny súd disponoval predbežnými opatreniami umožňujúcimi

prerušenie, prípadne zmarenie protiprávneho konania o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou v prípade, keď je prijatie takýchto opatrení potrebné na zabezpečenie efektivity ochrany zaručenej smernicou 93/13 (pozri v tomto zmysle rozsudok Aziz, EU:C:2013:164, bod 59). 67. V prejednávanej veci možnosť príslušného vnútroštátneho súdu prijať predbežné opatrenie, ako je uvedené v bode 60 tohto rozsudku, môže zjavne predstavovať primeraný a účinný prostriedok na zabránenie uplatňovaniu nekalých podmienok, čo musí overiť vnútroštátny súd.“. (viď nález Ústavného súdu SR sp. zn. z 13.07.2023)

51. Súd v tomto smere poukazuje aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-351/2023 GR REAL, v zmysle ktorého článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. v spojení s článkami 7 a 47 Charty základných práv sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá umožňuje, aby mimosúdny nútený výkon hypotekárneho záložného práva, zriadeného k nehnuteľnosti predstavujúcej rodinné obydlie spotrebiteľa so súhlasom tohto spotrebiteľa v prospech poskytovateľa úveru, ktorý je predajcom alebo dodávateľom, pokračoval napriek tomu, že pred súdom prebieha konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia smerujúceho k prerušeniu tohto výkonu, a tomu, že existujú navzájom sa zhodujúce nepriame dôkazy o prípadnej existencii potenciálne nekalej podmienky v zmluve, na ktorej je tento výkon založený, pričom táto vnútroštátna úprava nestanovuje žiadnu možnosť domáhať sa súdnou cestou určenia neplatnosti toho istého výkonu z dôvodu existencie nekalých podmienok v tejto zmluve.

52. V predmetnom prípade naviac nesporne dochádza ku konfliktu dvoch práv, a to práva na uspokojenie pohľadávky žalovanej v 1. rade a práva na obydlie žalobkyne a jej rodiny.

53. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ (rozsudok vo veci C-598/21 zo dňa 09.11.2023, ako aj rozsudok vo veci C- 34/13 Kušionová c/a Smart Capital) strata rodinného obydlia predstavuje najvážnejší zásah do práva na rešpektovanie obydlia podľa čl. 7 Charty základných práv EÚ a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Každý, komu takýto zásah hrozí, musí mať možnosť predložiť primeranosť tohto opatrenia na súdne preskúmanie.

54. V danom prípade nejde len o abstraktnú hrozbu, ale o situáciu, kedy žalovaná v 1. rade koná v priamom rozpore s právoplatným súdnym rozhodnutím. Ohrozenie práv žalobkyne je nielen konkrétne a reálne, ale vzhľadom na vytýčenie dražby na deň 11.06.2026 hrozí bezprostredne. Bez nariadenia neodkladného opatrenia súdom dôjde k nezvratnému zásahu do základných práv žalobkyne – vlastníckeho práva, práva na obydlie a práva na ľudskú dôstojnosť.

55. Vychádzajúc zo zistených a osvedčených skutočností so zreteľom na okolnosti prípadu (obydlie žalobkyne) majúc pri tom na zreteli zmysel neodkladného opatrenia, a teda preventívnu ochranu, dospel súd k záveru, že žalobkyňa dostatočným spôsobom osvedčila potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, keďže z predložených listinných dôkazov (oznámenie o opakovanej dražbe a list vlastníctva) je zrejmé, že žalovaná v 1. rade už uskutočnila úkony smerujúce k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, pričom samotná zmluva o úvere a pohľadávka z nej vyplývajúca (a tým aj akcesorická záložná zmluva) bola žalobkyňou opodstatnene spochybnená s poukazom na vyššie uvedené právoplatné rozsudky súdu, ktorými sú viazané tak sporové strany, ako aj súd v tomto konaní.

56. Naviac je nevyhnutné z tohto dôvodu upriamiť pozornosť aj na posúdenie primeranosti a proporcionality výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby v súlade s námietkou žalobkyne.

57. V tomto smere je treba mať na zreteli aj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. , z ktorého vyplýva, že „úlohou všeobecného súdu je posúdiť vplyv pravdivosti vyhlásenia veriteľa podľa § 7 ods. 2 už z hľadiska predchádzajúceho nálezu ÚS SR sp. zn.: , aby nebola vec predaná za dlh, ktorý je v hrubom nepomere k hodnote zálohu“.

58. Už len vzhľadom na výšku eventuálneho dlhu (29.573,33 eur) a hodnoty nehnuteľnosti podľa znaleckého posudku (92.600 eur), ide o zjavne neprimeranú sumu vo vzťahu k hodnote draženej nehnuteľností (obydlie žalobkyne), ktorej hodnota nepochybne niekoľkonásobne prevyšuje výšku dlhu.

59. Uvedené okolnosti vo svojom súhrne vyvolávajú dôvodné pochybnosti o existencii a splatnosti pohľadávky žalovanej v 1. rade a jej výške. Dané okolnosti možno považovať za opodstatňujúce

pre požadovanú úpravu právnych vzťahov. Žalobkyňa nemá ako proces samotnej realizácie dobrovoľnej dražby dočasne pozastaviť, než žiadať súd o poskytnutie tejto preventívnej ochrany formou nariadenia neodkladné opatrenia. Je preto žiaduce upraviť pomery strán a zamedziť realizácii dobrovoľnej dražby.

60. So zreteľom na uvedené sú podľa názoru súdu splnené všetky zákonné predpoklady k nariadeniu neodkladného opatrenia. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel tak vo vzťahu k žalovanej v 1. rade ako záložnému veriteľovi, ako aj vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, ktorý ako dražobník realizuje predmetnú dražbu.

61. Pokiaľ ide o dražobníka, dáva súd do pozornosti, že v zmysle o dobrovoľných dražbách je dražobník povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia, ak je dražobníkovi preukázané vykonateľným rozhodnutím, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalovanej v 1. rade bola uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou vyššie uvedenými rozsudkami (citované v bode 8., 9. rozsudku), z ktorých obsahu výroku možno vyvodiť záver, že žalovaná v 1. rade nie je oprávnená vykonať, a teda ani navrhnúť ďalšie vykonanie dražby vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam vzťahujúcom sa k predčasnému zosplatneniu úveru na základe Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.06.2012 . Vydanie predmetných rozhodnutí pritom vyplýva aj z listu vlastníctva č. XXX k. ú. D., kde sú uvedené pod P 125/2025, pričom žalovaný v 2. rade bol s nimi preukázateľne oboznámený, keďže ich uviedol aj v oznámení o dražbe zn. 017/2026 zo dňa 05.05.2026. Za situácie, že žalovaná v 1. rade napriek uvedenému výkon dražby navrhla, bol dražobník povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia, čo sa evidentne nestalo.

62. Nariadený rozsah neodkladného opatrenia je primeraný vyššie uvedenému sledovanému legitímnemu účelu. Nariadením tohto neodkladného opatrenia nevznikne žalovanej v 1. rade ani tretím osobám žiadna ujma, pretože súčasný právny vzťah k predmetným nehnuteľnostiam sa nezmenil - predmetné záložné právo naďalej existuje a pozastavený je len jeho výkon dobrovoľnou dražbou. Naviac je potrebné poukázať na to, že následky plynúce z neodkladného opatrenia pre žalovaného ako subjektu, ktorého predmetom činnosti je okrem iného aj poskytovanie a spravovanie úverov ako súčasť jeho podnikateľských aktivít, sú mizivé v porovnaní s reálnou hrozbou straty bývania pre žalobkyňu a jej rodinu. Samotná strata bývania je jedným z najvýznamnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie (pozri rozsudky ESĽP McCann v. Spojené kráľovstvo, č. 19009/04, § 50, ESĽP 2008, a Rousk v. Švédsko, č. 27183/04, § 137). V práve Európskej únie predstavuje právo na obydlie jedno zo základných práv zaručených čl. 7 Charty, ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť pri vykonávaní Smernice č. 93/13/EHS.

63. Čo sa týka trvania neodkladného opatrenia súd uložil zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k sporným nehnuteľnostiam na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. V-3438/2012 zo dňa 22.06.2012 k Zmluve o splátkovom úvere č. 5029423835 zo dňa 22.06.2012 bez časového obmedzenia z dôvodu, že o zdržaní sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou daných nehnuteľností vzťahujúcom sa k predčasnému zosplatneniu úveru na základe Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 5029423835 zo dňa 22.06.2012 už bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. -376 zo dňa 26.09.2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. -434 zo dňa 27.02.2025, avšak žalovaná v 1. rade napriek tomu (teda nerešpektujúc toto rozhodnutie) opätovne pristúpila k výkonu záložného práva. Z osvedčených skutočností nemožno prijať záver o opodstatnenosti a primeranosti aktuálneho výkonu záložného práva a zároveň z nich nevyplýva ani podstatná zmena pomerov, pre ktorú by bolo potrebné a možné opätovne preskúmať otázku zosplatnenie úveru. S ohľadom na to preto nie je v súčasnosti možné určiť dobu, po ktorú budú trvať dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené. Koncepcia inštitútu neodkladného opatrenia vychádza z princípu ochrany práv a oprávnených záujmov navrhovateľa bez vopred vymedzeného časového ohraničenia, pokiaľ trvajú dôvody jeho nariadenia ( ).

64. Toto neodkladné opatrenie môže byť zrušené postupom podľa , podľa ktorého súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Na podanie návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia je legitimovaná nielen osoba, ktorej bola neodkladným opatrením

uložená povinnosť (aj spočívajúca v dodržovaní zákazu), ale aj samotný navrhovateľ neodkladného opatrenia.

65. V predmetnej veci súd neuložil žalobkyni povinnosť podať v určitej lehotu žalobu vo veci samej ( ), pretože vzhľadom na okolnosti prípadu, ako už súd vyššie uviedol, sa týmto neodkladným opatrením podľa názoru súdu dosiahla úprava pomerov medzi stranami v požadovanej miere. Súd má za to, že toto neodkladné opatrenie postačuje na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany v rozsahu vymedzeným samotným účelom tohto neodkladného opatrenia a v podstate procesne konzumuje vec samu. Z tohto dôvodu nepovažoval súd uloženie povinnosti podať žalobu vo veci samej (s identickým obsahom) za opodstatnené.

66. Majúc na zreteli , súd poučil žalovaných, že môže podať proti žalobkyni žalobu o navrátenie veci do pôvodného stavu, prípadne aj žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej im výkonom tohto neodkladného opatrenia.

67. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

68. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

69. O trovách konania súd rozhodol v zmysle . Súd nezistil žiadny dôvod pre použitie ustanovenia . Žalobkyňa bola v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia plne úspešná, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné jeho doručením ( ).