Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/51/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a členov senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v právnej veci žalobcu AG PROFIS, s.r.o., so sídlom Levočská 20, Prešov, právne zastúpený BENČÍK & PARTNERS ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s.r.o., so sídlom Františkánske námestie 4, Prešov, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí žalovaného č. 100755162/2019 zo dňa 29. marca 2019, č. 100755239/2019 zo dňa 29. marca 2019, na základe správnych žalôb, takto

rozhodol:

I. Žaloby z a m i e t a.

II. N e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov konania

odôvodnenie:

I.

Stručný priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Prešov (ďalej len „správca dane“) na základe vykonanej daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január - december 2014, podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane rozhodnutím č. 101908317/2018 zo dňa 26.09.2018, v sume 2 601,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2014; rozhodnutím č. 101908407/2018 zo dňa 26.09.2018, v sume 3 680,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2014. Správca dane odôvodnil rozhodnutia tým, že zo strany žalobcu došlo pri uplatnení práva na odpočítanie dane k porušeniu základných ustanovení a o dani z pridane hodnoty (ďalej len „“).

2. Počas výkonu daňovej kontroly správca dane preveroval skutočnosti týkajúce sa zdaniteľných obchodov uskutočnenia dodania služieb na základe faktúry č. 0214/0507 zo dňa 07.05.2014 v celkovej sume 32 200 eur (oprava elektroinštalácie športovej haly) Stredná odborná škola, Hlavná 6, 091 01 Stropkov, IČO 00398861 a na základe faktúry č. 0314/0626 zo dňa 26.06.2014 v celkovej sume 35 800 eur (oprava vnútorných rozvodov elektroinštalácie v objekte školského internátu) pre odberateľa Stredná odborná škola technická, Volgogradská 1, 080 01 Prešov.

3. Správca dane preveroval uvedené zdaniteľné obchody miestnym zisťovaním dňa 10.08.2016 u daňových subjektov Stredná odborná škola a Stredná odborná škola technická ( zápisnice o miestnom zisťovaní č. 103681372/2016 zo dňa 10.08.2016, č. 103751323/2016 zo dňa 19.08.2016). Zistil, že

Stredné odborné školy prijali faktúry č. 0214/0507 zo dňa 07.05.2014, č. 0514/0908, predmetom faktúr bola oprava sociálnych zariadení (faktúra č. 0214/0507), oprava elektroinštalácie športovej haly (faktúra č. 0514/0908), oprava sociálnych zariadení (faktúra č. 0214/0507) a oprava elektroinštalácie športovej haly (faktúra č. 0514/0908). Za účelom objasnenia zdaniteľných obchodov spísal správca dane so žalobcom zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 103780965/2016 zo dňa 26.08.2016.

4. Žalobca si v zdaňovacom období máj 2014 uplatnil odpočítanie dane v sume 2 601 eur na základe faktúry č. 2014032 zo dňa 14.05.2014 za opravu sociálnych zariadení Strednej odbornej školy Stropkov od dodávateľa B.P., s.r.o. Prešov.

5. V zdaňovacom období jún 2014 si žalobca uplatnil odpočítanie dane v sume 3 680 eur na základe faktúry č. 2014035 zo dňa 25.06.2014 za opravu rozvodov a elektroinštalácie, tretie poschodie, Stredná odborná škola technická, Volgogradská 1, 080 01 Prešov od dodávateľa B.P., s.r.o. Prešov.

6. Podľa výpisu v Obchodnom registri Slovenskej republiky (ďalej len „Obchodný register“) bol od 07.06.2009 do 02.03.2019 konateľom spoločnosti B.P., s.r.o. Prešov T. G., ktorého správca dane vypočul ako svedka dňa 20.09.2016 za účelom preverenia uvedených zdaniteľných obchodov, žalobca sa výsluchu svedka nezúčastnil, napriek tomu, že bol správcom dane o výsluchu svedok upovedomený.

7. Za účelom zistenia jednotlivých subdodávateľov, ktorí mali vykonávať práce podľa vyjadrenia svedka T. G., správca dane dňa 09.01.2017 nahliadol do daňového spisu z daňovej kontroly z pridanej hodnoty daňového subjektu B.P., s.r.o. Prešov za zdaňovacie obdobie apríl, máj, jún 2014 a zistil, že dodávateľom daňového subjektu B.P., s.r.o. Prešov v zdaňovacom období máj 2014 bola spoločnosť FAX & COPY PLUS spol. s r. o. Podľa výpisu z Obchodného registra je konateľom spoločnosti FAX & COPY PLUS spol. s.r.o. od 14.02.2014 P. S..

8. Dodávateľom daňového subjektu B.P., s.r.o. Prešov v zdaňovacom období jún 2014 bola spoločnosť AIRSTREAM, s.r.o. V čase výkonu daňovej kontroly spoločnosť AIRSTREAM, s.r.o. už reálne neexistovala, dňa 26.02.2015 zanikla v dôsledku zlúčenia, právnym nástupcom sa stala spoločnosť Opan food s.r.o. Podľa Obchodného registra bol konateľom spoločnosti AIRSTREAM, s.r.o. od 09.01.2012 do 23.09.2014 W. M..

9. Správca dane dňa 09.01.2017 nahliadol do daňového spisu z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty daňového subjektu BRASTRECH s.r.o. za zdaňovacie obdobie január - december 2014 (úradný záznam č. 100067900/2017), z ktorého vyhotovil kópiu zápisnice o ústnom pojednávaní č. 21149942/2015 zo dňa 03.11.2015, ktorej predmetom bolo ústne pojednávanie s P. na Daňovom úrade Košice, pobočka Spišská Nová Ves.

10. Dňa 09.01.2017 správca dane nahliadol do daňového spisu z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty daňového subjektu DROTÁR Autošport. s.r.o.za zdaňovacie obdobie február - december 2014 (úradný záznam č. 10077718/2017), z ktorého vyhotovil kópie zápisnice na ústnom pojednávaní č. 102505071/2016 zo dňa 08.02.2016 spísané so svedkom P. S.. Svedok uviedol, že nikdy za spoločnosť FAX & COPY PLUS spol. s.r.o. nevystavil žiadnu faktúru, ani neuskutočňoval žiadne zdaniteľné obchody, za uvedenú spoločnosť nepodal žiadne daňové priznanie.

11. Správca dane konštatoval, že subdodávateľ FAX & COPY PLUS spol. s.r.o. vo vzťahu daňovému subjektu B.P., s.r.o. Prešov a ani žalobca nemali vlastných zamestnancov, nemali personálne vybavenie, nemali materiálno-technické vybavenie na realizáciu daných prác. Zo strany dodávateľa B.P., s.r.o. Prešov, resp. subdodávateľa FAX & COPY PLUS spol. s.r.o. nemohlo dôjsť k vecnému plneniu, teda zdaniteľné obchody sa neuskutočnili týmto dodávateľom, respektíve subdodávateľom tak, ako je uvedené na faktúre č. 2014032 zo dňa 14.05.2014. Zdaniteľný obchod deklarovaný faktúrou č. 2014032 zo dňa 14.05.2014 od dodávateľa B.P., s.r.o. Prešov sa neuskutočnil. Zo strany daňového subjektu B.P., s.r.o. Prešov išlo len o formálne vystavenie faktúry pre žalobcu a teda nedošlo k vzniku daňovej povinnosti v zmysle a žalobcovi tak nevzniklo právo na odpočítanie dane z predmetnej faktúry od uvedeného dodávateľa v zmysle .

12. Správca dane za účelom preverenia zdaniteľného obchodu za obdobie jún 2014 vypočul dňa 05.04.2017 svedka W. M., o čom upovedomil žalobcu, ktorý sa výsluchu svedka nezúčastnil.

13. Dňa 09.05.2017 správca dane oboznámil žalobcu so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole na ústnom pojednávaní, žalobcu poučil v zmysle § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku a spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 100791008/2017 zo dňa 09.05.2017, v zmysle ktorej žalobca nesúhlasil so zisteniami správcu dane v plnom rozsahu. Žalobca zaslal správcovi dane dňa 17.05.2017 vyjadrenie k uvedenej zápisnici.

14. O výsledku daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty sa zdaňovacie obdobie január - december 2014 vyhotovil správca dane Protokol č. 100968921/2017 zo dňa 18.05.2017, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole č. 100974488/2017 zo dňa 19.05.2017 bol žalobcovi doručený dňa 23.05.2017.

15. Žalobca v lehote stanovenej vo výzve zaslal elektronicky správcovi dane dňa 12.06.2017 vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly. Správca dane dňa 25.05.2018 oznámil žalobcovi, že 27.06.2018 uskutoční ústne pojednávanie vo veci oboznámenia s priebehom a výsledkami dokazovania v súvislosti s vyrubovacím konaním na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj - júl 2014 a december 2014.

16. Dňa 27.06.2018 na ústnom pojednávaní správca dane prerokoval žalobcom predložené pripomienky zo dňa 12.06.2017. Následne žalobca zaslal správcovi dane dňa 24.07.2018 elektronicky vyjadrenie k zápisnici o ústnom pojednávaní č. 101231022/2018 zo dňa 27.06.2018. Dňa 20.09.2018 správca dane prerokoval so žalobcom ním predložené pripomienky zo dňa 24.07.2018 (zápisnica č. 101850789/2018 zo dňa 20.09.2018).

17. Správca dane dospel k záveru, že zdaniteľné obchody deklarované faktúrami č. 2014032 zo dňa 14.05.2014, č. 2014035 zo dňa 25.06.2014 od dodávateľa B.P., s.r.o. Prešov (od 07.06.2014 B.P., s.r.o. Prešov v likvidácii) sa neuskutočnili. Deklarované obchodné transakcie považoval za jednoznačne nepreukázané a vykonštruované. Išlo len o formálne vystavenie faktúr pre žalobcu, a teda nedošlo k vzniku daňovej povinnosti v zmysle a žalobcovi tak nevzniklo právo na odpočítanie dane z týchto faktúr od uvedeného dodávateľa v zmysle . Správca dane konštatoval, že zo strany žalobcu došlo pri uplatnení práva na odpočítanie dane na základe faktúr č. 2014032 zo dňa 14.05.2014, č. 2014035 zo dňa 25.06.2014 k porušeniu základných ustanovení a .

18. Podľa správcu dane pripomienky žalobcu vo vyjadrení k protokolu zo dňa 18.05.2017 a vo vyjadrení k zápisnici o ústnom pojednávaní č. 101231022/2018 dňa 27.06.2018 neobsahujú žiadne skutočnosti a dôkazy, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu výsledkov zistení z vykonanej predmetnej daňovej kontroly spísaných v protokole, podľa ktorých žalobca porušil , , žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by poukazovali na rozpor s uplatňovanou legislatívou, protizákonný postup správcu dane alebo spochybnili závery správcu dane. Správca dane považoval všetky pripomienky k protokolu z daňovej kontroly doručené dňa 12.06.2017 a vo vyjadrení k zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 27.06.2018 za prerokované a konanie v tejto veci, ktoré nevyžadovalo ďalšie dokazovanie za ukončené. Správca dane tiež oboznámil žalobcu, že zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 20.09.2018 bola posledná.

19. Voči predmetným rozhodnutiam správcu dane podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolania.

II.

Stručné zhrnutie napadnutých rozhodnutí

20. Žalobou napadnutými rozhodnutiami:

21. Zo dňa 29.03.2019 číslo: 10755162/2019 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 26.09.2018 č. 101908317/2018, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 2 601,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2014.

22. Zo dňa 29.03.2019 číslo: 100755239/2019 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 26.09.2018 č. 101908407/2018, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 3 680,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2014.

23. V odôvodneniach napadnutých rozhodnutí žalovaný poukázal na odvolania žalobcu voči prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane, ktoré obsahovali identické námietky ako sú uvádzané v žalobných dôvodoch, opísal stručne priebeh administratívneho konania pred správcom dane, stotožnil sa so záverom správcu dane, že bolo bez pochýb preukázané, že faktúry č. 2014032 zo dňa 14.05.2014, č. 2014035 zo dňa 25.06.2014, z ktorých žalobcovi správca dane neuznal právo na odpočítanie dane, neodzrkadľujú tie skutočnosti, ktoré sú nimi deklarované. V napadnutých rozhodnutiach citoval najmä ustanovenia , a , , a , , , , , , , , , , , , , Daňového poriadku.

24. Vo vzťahu k odvolacím námietkam konštatoval, že z výpovede konateľa spoločnosti B.P., s.r.o. Prešov T. G., o ktorej bol zákonným a procesne správnym spôsobom upovedomený žalobca, vyplýva, že táto spoločnosť v roku 2014 vykonávala iba sprostredkovateľskú činnosť, jednotlivé práce pre žalobcu boli vykonané formou subdodávky. Na konkrétnych subdodávateľov si T. G. už nevedel spomenúť. Správca dane po nahliadnutí do daňového spisu z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty u dodávateľa B.P., s.r.o. Prešov za zdaňovacie obdobia apríl 2014, máj 2014, jún 2014 zistil, že v kontrolovanom období máj 2014 bola dodávateľom tejto spoločnosti iba spoločnosť FAX & COPY PLUS spol. s.r.o. a v kontrolovanom období jún 2014 bola dodávateľom tejto spoločnosti iba spoločnosť AIRSTREAM, s.r.o.

25. Žalovaný poukázal na zápisnice z vypočutia svedka OD., konateľa spoločnosti FAX & COPY PLUS spol. s r. o., a zároveň poukázal na to, že vo vyrubovacom konaní správca dane navyše vykonal výsluch svedka P. S., o čom upovedomil žalobcu, ktorý sa na výsluchu zúčastnil (zápisnica č. 10244073/2017 zo dna 25.10.2017). Svedok potvrdil svoje výpovede zistené správcom dane z iných daňových spisov, do ktorých nahliadol. Z týchto výpovedi vyplýva, že P. S. (od 14.02.2014 konateľ spoločnosti FAX & COPY PLUS spol. s.r.o.), nikdy nevykonával s touto spoločnosťou ekonomickú činnosť, nevystavoval faktúry, t. j. nemohol dodať spoločnosti B.P., s.r.o. Prešov práce a služby, ktoré ďalej táto spoločnosť fakturovala žalobcovi. Na základe vyjadrenia T. G., že práce boli vykonané subdodávateľsky a vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť B.P. s.r.o. Prešov iných dodávateľov v kontrolovanom období máj 2014 nemala, žalovaný konštatoval, že faktúra č. 2014032 zo dna 14.05.2014 bola týmto daňovým subjektom vystavená len formálne.

26. Vo vzťahu k žalobcom namietanému čestnému vyhláseniu PI. zo dňa 07.11.2017, že ako konateľ spoločnosti FAX & COPY PLUS spol. s r. o. vykonal v rokoch 2013 - 2014 pomocné a rekonštrukčné stavebné práce žalobcu, žalovaný uviedol, že toto tvrdenie je v príkrom rozpore s realitou. Na základe údajov v Obchodnom registri žalovaný konštatoval, že jediným konateľom spoločnosti v kontrolovanom období máj 2014 bol P. S., ktorý jednoznačne vylúčil akúkoľvek činnosť, ktorú údajne mala vykonávať spoločnosť FAX & COPY PLUS spol. s.r.o., keďže odkedy bol jej konateľom, táto nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť. Navyše čestné vyhlásenie A. Y. je na úrovni tvrdenia žalobcu, keďže ani do podania odvolania proti rozhodnutiu správcu dane toto vyhlásenie nepredložil správcovi dane. Uvedené je v rozpore s konaním v dobrej viere a len dopĺňa celkový obraz o povahe obchodov medzi žalobcom a jeho dodávateľom, resp. subdodávateľom.

27. Žalovaný ďalej konštatoval, že zdaniteľný obchod deklarovaný faktúrou č. 2014032 sa neuskutočnil tak, ako to tvrdí konateľ spoločnosti B.P., s.r.o. Prešov, t. j. tejto spoločnosti nevznikla daňová povinnosť v zmysle a v nadväznosti na túto skutočnosť žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane z tejto faktúry v zmysle citovaného zákona. Z obchodného vzťahu deklarovaného faktúrou č. 2014032 medzi dodávateľom B.P., s.r.o. Prešov a odberateľom žalobcom vznikla daňová povinnosť dodávateľovi iba na základe , t. j. v takom prípade právo na odpočítanie nevzniká. Správca dane v napadnutých rozhodnutiach nespochybnil materiálnu existenciu plnenia medzi žalobcom a jeho odberateľom. Stavebné práce overil aj miestnym zisťovaním u odberateľa (zápisnica o miestnom zisťovaní č. 103681372/2016 zo dňa 10.08.2016), z tohto dôvodu nebolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie, ako to navrhoval žalobca.

28. Žalovaný poukázal na výpoveď svedka W., z ktorej vyplýva že spoločnosť AIRSTREAM, s.r.o. pre spoločnosť B.P., s.r.o. Prešov v zdaňovacom období jún 2014 dodala upratovacie a pomocné práce na škôlke v Prešove. Svedok si nepamätal, že spoločnosť, v ktorej bol v tom čase konateľom dodala služby

- oprava rozvodov a elektroinštalácie - tretie poschodie Strednej odbornej školy technickej.

29. Žalovaný konštatoval, že z výpovedí T. G. a W. M. vyplýva, že v spoločnosti, v ktorých boli konateľmi, údajne poskytovali v tomto konkrétnom prípade iba pomocné stavebné práce, resp. aj upratovacie práce. Faktúra číslo 2014035 zo dňa 25.06.2014 je však vystavená za opravu rozvodov a elektroinštalácie a z rozpisu prác, ktorý je prílohou tejto faktúry žalovaný konštatoval, že v žiadnom prípade nešlo iba pomocné, resp. upratovacie práce a potvrdil W. a už vôbec nie na škôlke v Prešove.

30. Žalovaný poukázal na skutočnosť, ktorú xyz uviedol do zápisnice č. 21042054/2015 zo dňa 21.10.2015, že pri otváraní zákazky bol prítomný niekto, kto sa predstavil ako M.. Podľa názoru žalovaného v tom čase mohol a mal konateľ spoločnosti B.P., s.r.o. Prešov vedieť, kto bude subdodávateľom pre žalobcu a jeho dodávateľom, respektíve kto túto osobu zastupuje. Jeho vyjadrenie však takúto skutočnosť vylučuje a nekorešponduje s jeho tvrdením, že so spoločnosťou AIRSTREAM, s.r.o. mal v zdaňovacom období jún 2014 obchodný vzťah. Na základe uvedeného žalovaný prijal záver, že dodávateľské faktúry v zdaňovacom období jún 2014 od spoločnosti AIRSTREAM, s.r.o. svojmu odberateľovi, t. j. spoločnosti B.P., s.r.o. Prešov boli vystavované len formálne.

31. Žalovaný konštatoval, že zdaniteľný obchod deklarovaný faktúrou č. 2014035 sa neuskutočnil tak, ako to tvrdí konateľ spoločnosti B.P., s.r.o. Prešov, t. j. tejto spoločnosti nevznikla daňová povinnosť v zmysle a v nadväznosti na túto skutočnosť žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane z tejto faktúry v zmysle citovaného zákona. Z obchodného vzťahu deklarovaného faktúrou č. 2014035 medzi dodávateľom B.P.. s.r.o. Prešov a odberateľom žalobcom vznikla daňová povinnosť dodávateľovi iba na základe , t. j. v takom prípade právo na odpočítanie nevzniká. Správca dane v napadnutých rozhodnutiach nespochybnil materiálnu existenciu plnenia medzi žalobcom a jeho odberateľom. Stavebné práce overil aj miestnym zisťovaním u odberateľa (zápisnica o miestnom zisťovaní č. 103751323/2016 zo dňa 19.08.2016), z tohto dôvodu nebolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie, ako to navrhoval žalobca.

32. Žalovaný argumentoval, že v zmysle ustanovenia konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia. Žalobca si pri realizácii zdaniteľného obchodu mohol overiť, či spoločnosť B.P, s.r.o. Prešov má kapacity na vykonanie ním objednaných prác. Ak by postupoval v zmysle svojich povinnosti, ktoré mu z tohto ustanovenia vyplývajú, mohol a mal vedieť, že tieto práce budú musieť byť vykonané subdodávateľsky. To znamená, že si mohol a mal overiť, či jeho dodávateľ tiež postupoval v zmysle tohto ustanovenia, keďže ako platiteľ dane musí bez pochýb splniť všetky podmienky stanovené , aby jeho uplatnenie práva na odpočítanie z dodávateľskej faktúry bolo úspešné. To neznamená, že mal zasahovať do obchodných postupov svojho dodávateľa, resp. nejakým spôsobom porušiť obchodné tajomstvo. Navyše ako zhotoviteľ stavby zodpovedal za uskutočnené práce v zmysle Zmluvy o dielo č. 0104/0416 a v zmysle Zmluvy o dielo č. 2404/2014 medzi ním a odberateľom. Samotné konanie žalobcu nebolo v súlade s konaním v dobrej viere. O tejto skutočnosti svedčí aj tvrdenie o čestnom vyhlásení A. Y., kde na základe verejne dostupného registra, akým je Obchodný register je bez pochýb zrejmé, že takého vyhlásenie nemohla táto osoba uskutočniť ako konateľ spoločnosti FAX & COPY PLUS spol. s.r.o.

33. Podľa názoru žalovaného bolo bez pochýb preukázané, že faktúry č. 2014032 zo dňa 14.5.2014, č. 2014035 zo dňa 25.6.2014, z ktorých žalobcovi správca dane neuznal právo na odpočítanie dane neodzrkadľuje tie skutočnosti, ktoré sú nimi deklarované. Samotné dodanie služieb v zmysle Zmluvy o dielo č. 2404/2014 a Zmluvy o dielo č. 0104/0416 odberateľovi ešte neznamená, že tieto boli dodané žalobcovi tak, ako to je deklarované faktúrami, z ktorej si uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

34. Žalovaný zdôraznil, že správca dane už v procese kontroly a o vyrubovacom konaní postupoval procesne správne v súlade so zásadami daňového konania v zmysle § 3 Daňového poriadku. Žalobca nebol nijako ukrátený na svojich právach, bol oboznámený so zisteniami správcu dane, mal

možnosť klásť svedkom otázky, namietať zistenia správcu dane, správca dane neprimerane nezaťažil žalobcu, keďže vykonal rozsiahle a vyčerpávajúce dokazovanie. Žalovaný konštatoval, že rozhodnutie správcu dane je zákonné nie je arbitrárne a závery správcu dane sú podložené objektívnymi dôkazmi, ktoré správca dane získal v súlade s § 24 Daňového poriadku a konštatoval, že jeho námietky sú neopodstatnené a účelové.

III.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

35. Správny súd uznesením č. k. - 96 zo dňa 12.03.2019 na pojednávaní spojil, s poukazom na ustanovenie (ďalej len „“) veci vedené na Krajskom súde v Prešove pod spisovými značkami , , na spoločné konanie, ďalej vedené pod spisovou značkou .

36. Žalobca sa žalobami doručenými správnemu súdu dňa 31.05.2019 domáhal preskúmania zákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného zo dňa 29.03.2019 číslo: 10755162/2019 a zo dňa 29.03.2019 číslo: 100755239/2019. V predmetných žalobách žalobca navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovými rozhodnutiami správcu dane a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie. Namietal, že žalovaný svojimi rozhodnutiami a procesným postupom ukrátil žalobcu na jeho právach. Namietal nezákonnosť napadnutých rozhodnutí v hmotnoprávnej a procesnoprávnej rovine.

37. Namietal, že žalovaný neuznal žalobcovi za zdaňovacie obdobie máj 2014 právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry od dodávateľa B.P., s.r.o. Prešov za opravu sociálnych zariadení SOŠ Stropkov v sume 2 601 EUR.

38. Namietal, že žalovaný neuznal žalobcovi za zdaňovacie obdobie jún 2014 právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry od dodávateľa B.P., s.r.o. Prešov za opravu rozvodov a elektroinštalácie - tretie poschodie SOŠT Volgogradská Prešov v sume 3 680 EUR.

39. Žalobca považuje rozhodnutia žalovaného za nezákonné, arbitrárne, vychádzajúce z nesprávneho právneho názoru a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nedostatočne zistený skutkový stav daňovej veci. Žalobca uvádza, že v rámci výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania so správcom dane spolupracoval a predložil správcovi dane všetky doklady a vysvetlenie k zdaniteľným obchodom. Žalobca v plnej miere splnil svoju dôkaznú povinnosť a v súlade s § 24 ods. 1 Daňového poriadku preukázal všetky skutočnosti, ktoré uviedol v daňovom priznaní listinnými dôkazmi a vyjadreniami a údaje uvedené v daňovom priznaním boli potvrdené aj materiálnou existenciou plnenia a potvrdené dodávateľom žalobcu. Na základe uvedeného má žalobca za to, že vyčerpávajúcim spôsobom preukázal dodávateľsko-odberateľský vzťah medzi ním a dodávateľom B.P., s.r.o. Prešov a oprávnenosť odpočítania DPH z dodávateľských faktúr. Preto namieta neuznanie odpočítania DPH žalovaným a vyrubený rozdiel dane považuje za svojvoľné a ničím neodôvodnené rozhodnutie žalovaného.

40. Žalobca namietal, že celé kontrolné zistenia správcu dane sú postavené na spochybňovaní dodávateľa, resp. subdodávateľa žalobcu. Pretože o materiálnej existencii plnenia nie sú pochybnosti a správca dane si poskytnuté stavebné práce overil priamo na mieste samom, neexistuje právne relevantný dôvod na neuznanie odpočítania dane z dodávateľských faktúr. Žalobca realizoval stavebné práce subdodávateľský cez svojho dodávateľa, ktorý stavebné práce žalobcovi riadne dodal a vystavil za poskytnuté služby faktúr, ktoré žalobca riadne uhradil. Navyše žalobca predložil v rámci výkonu daňovej kontroly správcovi dane ako dôkaz Čestné prehlásenie Petra Chovanca zo dňa 06.11.2017, v ktorom čestne prehlásil, že ako konateľ spoločnosti FAX COPY PLUS s.r.o. (subdodávateľ žalobcu) vykonal pomocné a rekonštrukčné stavebné práce pre žalobcu v roku 2013 a 2014 podľa textu vydaných faktúr, podaného daňového priznania, kontrolného výkazu a evidencie DPH. Žalovaný sa nevysporiadal ani so skutočnosťou, že zdaniteľné obchody boli potvrdené konateľom dodávateľa B.P., s.r.o. Prešov T. G.. Správca dane sa vôbec nezaoberal dôkazmi znejúcimi v prospech žalobcu, ale práve naopak, vzal do úvahy iba dôkazy, ktoré boli v neprospech žalobcu, a na týchto dôkazoch postavil celé rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane, ktoré potvrdil žalovaný napadnutými rozhodnutím, a to napriek skutočnosti, že ide o dôkazy, ktoré nie je možné pripísať na vrub žalobcu.

41. Žalobca uvádza, že účtovníctvo je kvalitným a judikatúrou uznaným dôkazným prostriedkom slúžiacim na preukázanie tvrdení daňových subjektov, poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu v Brne z 30.01.2008 č. k.: -119 z ktorého vyplýva, že daňový subjekt je povinný v zmysle platných zákonných ustanovení viesť účtovníctvo či iné povinné záznamy či evidencie. Zmyslom a účelom účtovníctva je poskytnúť tomu, kto ich vedie, aj oprávnenej tretej osobe (vo veciach daní správcovi dane), vierohodný, úplný, transparentný a správny prehľad o jeho predmete, ktorým je zjednodušene povedané hospodárenie daňového subjektu. Z hľadiska metód zaznamenávania sa u účtovníctva jedná o štandardizovaný, formalizovaný a značne detailný prehľad o hospodárení, ktorý by, ak je vedený predpísaným spôsobom, nemal umožniť, aby o hospodárení dotknutého daňového subjektu bol podaný skreslený obraz. Daňový subjekt preto splní svoju dôkaznú povinnosť vo vzťahu k tvrdeniam, ktoré správcovi dane predostrie, ak preukáže tieto tvrdenia svojím účtovníctvom, ibaže správca dane preukáže, že vo vzťahu k týmto tvrdeniam je účtovníctvo daňového subjektu nevierohodné, neúplné, nepresvedčivé alebo nesprávne. V žalovanom prípade správca dane ani žalovaný nenamietali, aby účtovníctvo žalobcu bolo nevierohodné, neúplne, nepresvedčivé alebo nesprávne.

42. Žalobca namietal, že postup správcu dane, ktorým správca dane odmietol žalobcovi priamo sa zúčastniť procesných úkonov, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, dávať svedkom otázky pri ústnom pojednávaní, trpí vadou nezákonnosti. Správca dane konal v rozpore so základnými zásadami správy daní a odmietol žalobcovi daňovú spravodlivosť (denegatio iustitiaé). Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného a správcu dane za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nedostatočne zistený skutkový stav daňovej veci. Správca dane porušil § 3 ods. 2 Daňového poriadku. Správca dane prevzal poznatky z iných daňových kontrol iných daňových subjektov a na základe takto získaných poznatkov vyrubil žalobcovi rozdiel dane. Žalobca namietal, že ak správca dane chcel ako dôkaz použiť výpovede svedkov v daňovej kontrole žalobcu, mal svedkov vypočuť v rámci daňovej kontroly vykonávanej u žalobcu tak, aby mal žalobca právo sa k výpovedi svedka vyjadriť a konfrontovať sa s jeho vyjadreniami, prípadne dať svedkovi otázky. Správca dane až na námietku žalobcu realizoval výsluch svedka vo vyrubovacom štádiu daňového konania, ale napriek tomu správca dane nevykonal všetky žalobcom navrhnuté dôkazy.

43. Správca dane postavil neuznanie odpočítania dane z dodávateľských faktúr na tom, že spochybnil subdodávateľa a uzavrel, že zo strany dodávateľa, resp. subdodávateľa nemohlo dôjsť k vecnému plneniu, teda zdaniteľné plnenia sa neuskutočnili týmto dodávateľom, resp. subdodávateľom a obchodné transakcie deklarované v mene vyššie uvedených spoločností správca dane považuje za nepreukázané a vykonštruované. Žalovaný v napadnutých rozhodnutiach navyše uvádza, že konateľ žalobcu si pri realizácii zdaniteľných obchodoch mohol overiť, či spoločnosť B.P., s.r.o. Prešov má kapacity na vykonanie objednaných prác a mohol a mal vedieť, že tieto práce budú musieť byť vykonané subdodávateľsky. Žalobca uvádza, že nie je v jeho kompetenciách a ani to nie je jeho zákonná povinnosť, zisťovať subdodávateľa. Žalobca nesmie zasahovať do obchodných vzťahov svojich obchodných partnerov a vôbec nie zisťovať informácie, ktoré tvoria obchodné tajomstvo. Skutočnosť, že správca dane spochybňuje subdodávateľa nemôže byť pripísaná na ťarchu žalobcu, ktorý so subdodávateľom neobchodoval. V tomto zmysle vyznieva aj súdna judikatúra, podľa ktorej v rámci reťazenia predaja tovarov a služieb každý subjekt (dodávateľ a odberateľ) zodpovedá za svoj úsek dodávateľsko- odberateľského mechanizmu. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k.: z 15.03.2011, skutočnosti vymedzené v a v tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno daňového subjektu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a daňový subjekt ani nemôže na základe týchto skutočností znášať dôkaznú núdzu. Najvyšší súd SR vyslovil právny názor, že ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Ak tieto skutočnosti budú uplatnené proti daňovému subjektu, účasť na dokazovaní mu musí byť umožnená. Je nevyhnutné rozlišovať okruh dôkazov, ktoré daňový subjekt štandardne uchováva o existencii zdaniteľného plnenia od následného forenzného dokazovania. Najvyšší súd SR vo viacerých svojich rozhodnutiach konštatoval, že v prípade, ak u daňového úradu vzniknú pochybnosti z dôvodu preverovania účtovnej evidencie dodávateľov, resp. subdodávateľov nemôže to mať negatívny dopad na výsledok daňovej

kontroly. Daňový subjekt nemôže predpokladať, že pri niektorých dodávateľoch by mal nad rámec svojich povinnosť zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že pri týchto spoločnostiach nebude účtovná evidencia riadne vedená.

44. Žalobca uviedol, že v žalovanom prípade nebola spochybnená materiálna existencia plnenia, preto žalovaný nezákonne neuznal žalobcovi odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr. Napadnuté rozhodnutia vydal žalovaný v rozpore so zisteným skutkovým stavom a tým porušil základné zásady správy daní uvedené v § 3 Daňového poriadku, podľa ktorých má správca dane postupovať zákonným spôsobom a prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutiami správcu dane.

Stručné zhrnutie argumentov žalovaného

45. Žalovaný sa k správnym žalobám vyjadril písomným podaním zo dňa 30.08.2019, v ktorom navrhol žaloby ako nedôvodné zamietnuť.

46. K námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že žalobca s malými obmenami kopíruje znenie odvolania proti rozhodnutiam správcu dane. Žalovaný sa zaoberal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré sú v podstate totožné so žalobnými námietkami, už v odvolacom konaní . Na základe zisteného a popísaného skutkového stavu, či už v rozhodnutí správcu dane alebo v rozhodnutí žalovaného, je absolútne zrejmé, že podstatou neuznania odpočítania dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr od spoločnosti B.P., s.r.o. je skutočnosť, že obchodný vzťah medzi týmto dodávateľom a žalobcom nemohol prebehnúť tak, ako je deklarované dodávateľskými faktúrami, na základe ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane.

47. Žalovaný zdôraznil, že správca dane, či už v procese kontroly a vo vyrubovacom konaní, postupoval procesne správne v súlade zo zásadami daňového konania v zmysle § 3 Daňového poriadku. Žalobca nebol nijako ukrátený na svojich právach, bol oboznámený so zisteniami správcu dane, mal možnosť klásť svedkom otázky, namietať zistenia správcu dane, správca dane neprimerane nezaťažil žalobcu, keďže vykonal rozsiahle a vyčerpávajúce dokazovanie.

48. Žalobca bol výzvou zo dňa 10.09.2019 vyzvaný, aby sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného, pričom toto právo nevyužil.

VI.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

49. Podľa (ďalej len „") každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

50. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

51. Podľa žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

52. Podľa v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné body“).

53. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

54. Podľa dodanie služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa , vrátane a)prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b)poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c)prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d)služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.

55. Podľa daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

56. Podľa , , právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

57. Podľa , právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

58. Podľa (ďalej len „“), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

59. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

60. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

61. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov), b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

62. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

63. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

64. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

65. Podľa § 25 ods. 4 Daňového poriadku ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.

66. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

67. Podľa § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní.

68. Podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

69. Podľa § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

70. Správny súd posúdil preskúmavané rozhodnutia žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách podľa , oboznámil sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného a dospel k záveru, že žaloby žalobcu nie sú dôvodné. Preskúmaním obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že so všetkými právne relevantnými a podstatnými námietkami sa žalovaný v žalobami napadnutých rozhodnutiach dôsledne vysporiadal. Nie je úlohou správneho súdu opakovať odpovede na tieto žalobné námietky, pokiaľ sa s totožnými odvolacími námietkami dostatočne vysporiadal žalovaný v rámci odvolacieho konania. Správny súd dospel k záveru, že sa žalovaný logickým a konzistentným spôsobom v odôvodnení svojich rozhodnutí vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu ako odvolateľa. S právnym posúdením, ako aj právnymi závermi žalovaného sa správny súd stotožnil.

71. Predmetom preskúmania v tomto konaní boli rozhodnutia žalovaného číslo: 10755162/2019 zo dňa 29.03.2019, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 26.09.2018 č. 101908317/2018, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 2 601 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2014 žalobcovi a rozhodnutie žalovaného číslo: 100755239/2019 zo dňa 29.03.2019, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 26.09.2018 č. 101908407/2018, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 3 680 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2014 žalobcovi. Žalobca sa správnymi žalobami domáhal zrušenia uvedených rozhodnutí, namietal neuznanie odpočítania DPH žalovaným a vyrubený rozdiel dane považoval za svojvoľné a ničím neodôvodnené rozhodnutie žalovaného. Žalobca namietal, že celé kontrolné zistenia správcu dane sú postavené na spochybňovaní dodávateľa, resp. subdodávateľa žalobcu, žalovaný sa nevysporiadal so skutočnosťou, že zdaniteľný obchod bol potvrdený konateľom dodávateľa B.P., s.r.o. Prešov T. G.. Žalobca ďalej namietal, postup správcu dane, ktorým správca dane odmietol žalobcovi priamo sa zúčastniť procesných úkonov, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, dávať svedkom otázky pri ústnom pojednávaní.

72. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o určení rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2014, jún 2014 pri daňovej kontrole vykonanej u žalobcu a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci dodržali základné zásady daňového konania a vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru o dôvodnosti vyrúbenia rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty pri deklarovanom, ale podľa daňových orgánov dostatočne nepreukázanom zdaniteľnom plnení zo strany žalobcom tvrdeného dodávateľa (spoločnosť B.P., s.r.o. Prešov).

73. Správny súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január - december 2014. Žalobca si v zdaňovacom období máj 2014 uplatnil odpočítanie dane v sume 2 601 eur na základe faktúry č. 2014032 zo dňa 14.05.2014 za opravu sociálnych zariadení Strednej odbornej školy Stropkov od

dodávateľa B.P., s.r.o. Prešov. V zdaňovacom období jún 2014 si uplatnil odpočítanie dane v sume 3 680 eur na základe faktúry č. 2014035 zo dňa 25.06.2014 za opravu rozvodov a elektroinštalácie

- tretie poschodie Strednej odbornej školy technickej Prešov. Medzi účastníkmi konania bolo spornou otázkou, či tovar fakturovaný deklarovaným dodávateľom bol týmto dodávateľom aj skutočne dodaný, teda či je odrazom reálneho plnenia a teda či na základe neho vznikol žalobcovi nárok na odpočítanie dane. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že správca dane a žalovaný sa ustanoveniami Daňového poriadku ako aj ustanoveniami dôsledne riadili. Vznik daňovej povinnosti u dodávateľa uvedeného na faktúre zakladá nárok daňovníka žalobcu na odpočet dane. Zákonodarca požaduje, aby daňovník preukázal existenciu podmienok, ktoré sú pre uplatnenie tohto nároku zákonom stanovené. Pokiaľ si daňovník uplatňuje právo na odpočítanie dane na základe deklarovaných dodávateľských faktúr, musí byť schopný preukázať, že tovar ktorý deklaruje, fyzicky dodal deklarovaný dodávateľ, pretože samotná existencia faktúr, na ktorých je uvedená daň, nezakladá právo na odpočítanie dane.

74. Správny súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zistil, že správca dane za účelom preverenia podmienok pre splnenie nároku na odpočítanie dane u žalobcu z deklarovaných faktúr vykonal rozsiahle dokazovanie. Ako svedka vypočul konateľa spoločnosti B.P., s.r.o. Prešov FrV., za účelom preverenia uvedených zdaniteľných obchodov o čom upovedomil žalobcu, ktorý sa výsluchu svedka nezúčastnil. Za účelom zistenia jednotlivých subdodávateľov, ktorí mali vykonávať práce podľa vyjadrenia svedka T. G., správca dane dňa 09.01.2017 nahliadol do daňového spisu z daňovej kontroly z pridanej hodnoty daňového subjektu B.P., s.r.o. Prešov za zdaňovacie obdobie apríl, máj, jún 2014 a zistil, že dodávateľom daňového subjektu B.P., s.r.o. Prešov v zdaňovacom období máj 2014 bola spoločnosť FAX & COPY PLUS spol. s.r.o., ktorej konateľom je od 14.02.2014 P. a v zdaňovacom období jún 2014 spoločnosť AIRSTREAM, s.r.o, ktorej konateľom od 09.01.2012 do 23.09.2014 bol W. M.. Správca dane vypočul ako svedka W. M. dňa 05.04.2017, žalobca sa výsluchu svedka nezúčastnil, napriek tomu, že bol o výsluchu upovedomený. Správca dane dňa 09.01.2017 tiež nahliadol do daňového spisu z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty daňového subjektu BRASTRECH s.r.o. za zdaňovacie obdobie január - december 2014, nahliadol do daňového spisu z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty daňového subjektu DROTÁR Autošport. s.r.o.za zdaňovacie obdobie február - december 2014, zo spisu vyhotovil kópie zápisnice na ústnom pojednávaní so svedkom OD., ktorý uviedol, že nikdy za spoločnosť FAX & COPY PLUS spol. s.r.o. nevystavil žiadnu faktúru a ani neuskutočňoval žiadne zdaniteľné obchody, za uvedenú spoločnosť nepodal žiadne daňové priznanie. Subdodávateľ FAX & COPY PLUS spol. s r. o. vo vzťahu daňovému subjektu B.P., s.r.o. Prešov a ani žalobca nemali vlastných zamestnancov, nemali personálne vybavenie, nemali materiálno- technické vybavenie na realizáciu daných prác. Dňa 09.05.2017 správca dane oboznámil žalobcu so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole a poučil ho v zmysle § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku. Žalobca sa vyjadril k zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100791008/2017 zo dňa 09.05.2017. O výsledku daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty sa zdaňovacie obdobie január - december 2014 vyhotovil správca dane Protokol č. 100968921/2017 zo dňa 18.05.2017, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v doručil žalobcovi dňa 23.05.2017. Žalobca v lehote stanovenej vo výzve zastal elektronicky správcovi dane dňa 12.06.2017 vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly. Správca dane dňa 27.06.2018 na ústnom pojednávaní prerokoval pripomienky k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie máj - júl 2014 a december 2014 so splnomocneným zástupcom žalobcu. Následne žalobca zaslal správcovi dane dňa 24.07.2018 elektronicky vyjadrenie k zápisnici o ústnom pojednávaní č. 101231022/2018 zo dňa 27.06.2018. Dňa 20.09.2018 správca dane prerokoval so žalobcom ním predložené pripomienky zo dňa 24.07.2018. Správca dane dospel k záveru, že zdaniteľný obchod deklarovaný faktúrou č. 2014032 zo dňa 14.05.2014 a faktúrou č. 2014035 zo dňa 25.06.2014 od dodávateľa B.P., s.r.o. Prešov (od 07.06.2014 B.P., s.r.o. Prešov v likvidácii) sa neuskutočnil, deklarované obchodné transakcie považoval za jednoznačne nepreukázané a vykonštruované, v ktorých šlo len o formálne vystavenie faktúry pre žalobcu, a teda nedošlo k vzniku daňovej povinnosti v zmysle , preto žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane z týchto faktúr od uvedeného dodávateľa v zmysle . Správca dane konštatoval, že zo strany žalobcu došlo pri uplatnení práva na odpočítanie dane v sume 2 601 eur na základe faktúry č. 2014032 zo dňa 14.05.2014 a v sume 3 680 eur na základe faktúry č. 2014035 zo dňa 25.06.2014 k porušeniu základných ustanovení a .

75. Správny súd konštatuje, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. či sp. zn. ) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.

76. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení zákonných podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa správny súd stotožňuje so skutkovými závermi žalovaného v tom rozsahu, ako si ich súd osvojil zo zistení uvedených žalovaným, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise. Na druhej strane podstatou žalôb, ktorými sa žalobca spoločne domáha preskúmania napadnutých rozhodnutí správcu dane a žalovaného, je právna otázka, či ním vytýkané pochybenia správcu dane počas vykonávania daňovej kontroly sú tak závažného charakteru, že by mali postačovať na zrušenie napadnutých rozhodnutí.

77. Až po prípadnom vyslovení ich nedôvodnosti súdom vzniká právo žalobcovi na prieskum zákonnosti samotných napadnutých rozhodnutí (meritórne námietky). Naopak, ak správny súd dôjde k záveru, že už prvé procesné, resp. iné pochybenia žalovaného naplnia zrušovacie dôvody uvedené zákonodarcom v ustanovení , potom preverovanie oprávnenosti ďalších námietok je v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva [najmä rozsudok Ruiz Torija v. Španielsko, resp. neskôr Garcia Ruiz v. Španielsko (vo veci č. 30544/96 z 20.01.1999)] nehospodárne. Obdobný postup je možné analogicky použiť aj vo vzťahu k argumentácii žalovaného.

78. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva jasný právny názor, že správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutí bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.

79. Žalobca namietal prostredníctvom svojich námietok proti spochybneniu riadnej realizácie zdaniteľných obchodov a záverom správcu dane. Správny súd zdôrazňuje, že iba skutočnosť, že žalobca disponuje došlou faktúrou doplnenou inými účtovnými dokladmi (napríklad dodacie listy, skladové príjemky či príjmové doklady o platbe v hotovosti a iné), a tiež že v materiálnej forme existuje predmet zdaniteľného obchodu, nie je procesnou prekážkou pre správcu dane, aby uplatňujúc svoju právomoc (§ 44 ods. 1 Daňového poriadku) hodnovernosť vystavenia a obsahu týchto dôkazných prostriedkov preveril.

80. Na základe uvedeného musí správny súd predovšetkým zdôrazniť, že samotná existencia faktúry došlej od dodávateľa B.P., s.r.o. Prešov (od 07.06.2014 B.P., s.r.o. Prešov v likvidácii) ( ) je nutnou, avšak nie absolútnou podmienkou pre priznanie práva na odpočítanie DPH. Správca dane je povinný ( Daňového poriadku) pri správe daní preveriť vierohodnosť pôvodu faktúry ( ) ako aj hodnovernosť údajov povinne uvedených jej vystaviteľom vo faktúre ( v spojení s ) vo vzťahu nielen k existencii tovaru, resp. dôsledkom vykonanej služby prezentovaných žalobcom ako daňovým subjektom ale aj k postupu, ktorý bol obsahom tvrdeného zdaniteľného obchodu s tým, že oprávnené pochybnosti o hodnovernosti uskutočnení zdaniteľných obchodov presúvajú dôkazné bremeno na žalobcu. Navyše v preskúmavanej veci je spochybnená reálnosť dodania tovaru a služieb od dodávateľa zdaniteľných obchodov deklarovaných na faktúre, nie neexistencia materiálneho plnenia.

81. Správny súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený v rozsudku sp. zn. , 45-50/2016, zo dňa 07. 03. 2017, podľa ktorého limity obozretnosti podnikateľa predovšetkým vymedzuje súkromné právo prostredníctvom - generálne stanovenej zodpovednosti štatutárnych orgánov (viď ustanovenia , 135a ods. 1 [odborná starostlivosť konateľa], [odborná starostlivosť člena predstavenstva akciovej spoločnosti] ako aj [odborná starostlivosť člena predstavenstva družstva] ), resp. - zmluvne uloženej povinnosti určitú špeciálnu (obchodnú) činnosť vykonávať s odbornou starostlivosťou. Pre preskúmavanú vec je irelevantné, že najmä pôsobí smerom dovnútra podnikateľa (viď v spojení s odsekom 5 ), zaväzujú podnikateľa ako zmluvnú stranu v zdaniteľných obchodov na obozretný prístup k vzniku zdaniteľných súkromnoprávnych vzťahov, t.j. - povinnosť zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa zdaniteľného obchodu (najmä cez verejne prístupné obchodné a živnostenské či daňové registre,

zoznamy dlžníkov, úpadcov alebo reštrukturalizovaných subjektov, a to aj historické údaje, alebo relevantné mediálne správy), so zohľadnením záujmov spoločnosti a súčasne všetkých jej spoločníkov. Z uvedeného potom vyplýva, že štatutárny orgán musí mať nielen dostatočné informácie o obsahu a rozsahu zdaniteľných obchodov so svojimi obchodnými partnermi, ale aj zvažovať možné riziká z tohto obchodovania pre tento daňový subjekt vyplývajúcich v zmysle právnych predpisov, vrátane daňových.

82. Pokiaľ žalobca ako daňový subjekt nie je spôsobilý preukázať naplnenie vyššie uvedených zákonných požiadaviek obozretného podnikania, žalobca minimálne mal vedieť a tým aj hodnoverne preukázať, na základe akých reálnych činností bolo vykonané dodanie tovaru a služieb od dodávateľov za podmienok vymedzených v a ako tento tovar a služby nadobudol.

83. Uvedený právny názor správneho súdu nemôže zmeniť ani tvrdenie žalobcu s poukazom na právne názory vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. . Uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu boli už ďalšou judikatúrnou činnosťou najvyššieho súdu prekonané. V rozsudku sp. zn. najvyšší súd vyslovil názor, že podmienky uvedené v a a v sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, zákon to neustanovuje ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa. Podľa záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedených v rozsudku sp. zn. uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. Ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle .

84. Správny súd preto rovnako ako žalovaný konštatuje, že dôkazné bremeno je podľa § 24 Daňového poriadku na daňovom subjekte, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty a ktorý si aj tento nárok uplatnil. Daňový subjekt je teda povinný preukázať správcovi dane všetky skutočnosti týkajúce sa jeho daňových povinností, uplatnenia práva na odpočítanie dane a reálnosti zdaniteľných obchodov predložením dôkazov, ktoré má k dispozícii. Žalobca si túto povinnosť v rámci daňovej kontroly ani vo vyrubovacom konaní nesplnil a nepreukázal správcovi dane uskutočnenie zdaniteľného plnenia dodávateľmi uvedenými na faktúrach.

85. V súvislosti s rozložením dôkazného bremena medzi daňovníka a správcu dane, poukazuje správny súd na aktuálnu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.01.2018 pod sp. zn. , ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 39/2018, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol “V prípade, že daňové orgány oprávnene a dôvodne spochybnia existenciu a pôvod tovaru, ktorý mal byť predmetom obchodovania, je dôvodne na mieste otázka, s akou odbornou starostlivosťou daňový subjekt pristupoval k realizácii zdaniteľného obchodu, keď obchodoval s niečím, čo existovalo. Obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania, naopak, dá sa hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality z pridanej hodnoty všetkými zúčastnenými článkami v obchodnom reťazci. Správca dane je oprávnený v prípade spochybnenia reálneho obchodu v rámci obchodného reťazca žiadať od daňového subjektu, aby preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosiahnutie účelu jeho hospodárskej činnosti. Správca dane má právo preveriť pôvod tovaru, ako aj doplnením dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, ak vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledku dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť tvrdení daňového subjektu, že so sporným tovarom skutočne obchodoval. Dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že predmet obchodu skutočne existoval.“

86. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu uvádzané ním v daňovom priznaní. Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícií. Ak správca dane pri preverovaní predložených písomných podkladov spochybní

vierohodnosť, pravdivosť, alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, nespája sa to teda so vznikom jeho dôkaznej povinnosti. V takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či preloží alebo navrhne ďalšie dôkazy (rozsudok NS SR p. zn. ). Správca dane v danom prípade vykonaným dokazovaním zistil, že deklarované zdaniteľné obchody neboli reálne uskutočnené tak, ako to bolo uvedené na preverovaných faktúrach.

87. Z ustanovení § 24 ods. 1 a ods. 2 vyplýva, že dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní s uplatňovaním zásady prejednávacej, ktorá zdôrazňuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení. V daňovom konaní ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte. Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi.

88. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR č. -17 zo dňa 16.12.2009 daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť ( Daňového poriadku), a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej.

89. Aj z ustálenej judikatúry NSSR (napríklad č. zo dňa 18.05.2011) ako aj z judikatúry Nejvyššího správního soudu ČR (napr. rozsudok č. -44, ) vyplýva, že dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte, pretože ide o skutočnosti, ktoré sú súčasťou jeho daňového priznania. Pod dôkaznou povinnosťou je treba chápať presné skutkové vymedzenie činnosti a označenie dôkazov preukazujúcich tvrdenia daňového subjektu.

90. Správny súd poznamenáva, že správa dani vo vzťahu k fiškálnym záujmom štátu je príslušnými hmotnoprávnymi a procesnými predpismi verejného práva upravená tak, že daňový subjekt má okrem iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, pričom v rámci daňového konania nesie dôkazné bremeno. Správca dane je oprávnený a zároveň i povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov, samozrejme za zachovania procesných práv daňových subjektov zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku na uplatnené vrátenie DPH.

91. Správny súd sa nestotožňuje s námietkou žalobcu vo vzťahu k čestnému prehláseniu PI.a (čestne prehlásil, že ako konateľ spoločnosti FAX COPY PLUS s.r.o. (subdodávateľ žalobcu) vykonal pomocné a rekonštrukčné stavebné práce pre žalobcu v roku 2013 a 2014 podľa textu vydaných faktúr, podaného daňového priznania, kontrolného výkazu a evidencie DPH, potvrdil úhradu v hotovosti cez registračnú pokladňu), na ktoré podľa žalobcu žalovaný a správca dane neprihliadli. K uvedenému správny súd uvádza, že Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti už viackrát riešil otázku týkajúcu sa problematiky uplatňovania čestných prehlásení v daňovom konaní. Čestné vyhlásenia predložené daňovým subjektom nemožno považovať v daňovom konaní za dôkaz, a to napriek tomu, že Daňový zákon obsahuje len demonštratívny výpočet dôkazných prostriedkov. (viď. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR napr. rozsudok č. k. z 18. apríla 2012, rozsudok č. k. z 3. februára 2016; rozsudok č. k. z 12. decembra 2017; rozsudok č. k. z 21. februára 2018 a pod.). Čestné vyhlásenie nie je dôkazom v pravom zmysle, ale dôkaz iba nahrádza, pričom pripustenie čestného vyhlásenia ako dôkazu je vecou voľnej úvahy správneho orgánu. Čestné vyhlásenie predstavuje jednostranný úkon, ktorý nemôže nahrádzať dôkaz, pretože to v spojení s nedovoľuje. Čestné vyhlásenie

môže nahradiť dôkaz len za výnimočnej procesnej situácie a za splnenia striktných podmienok, ktoré sú upravené v Správnom poriadku (čestné vyhlásenie nemôže byť v rozpore so všeobecným záujmom, ani ním nemôže byť porušená rovnosť medzi účastníkmi konania), ktorý sa však na daňové konanie nevzťahuje, preto predloženie čestných vyhlásení je v daňovom konaní právne irelevantné. Navyše v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa s uvedenou námietkou žalovaný náležite vysporiadal, konštatoval, že jediným konateľom spoločnosti v kontrolovanom období máj 2014 bol P. ktorý jednoznačne vylúčil akúkoľvek činnosť, ktorú údajne mala vykonávať spoločnosť FAX & COPY PLUS spol. s r. o., keďže odkedy bol jej konateľom, táto nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť, žalovaný zdôraznil, že čestné vyhlásenie Petra Y. je na úrovni tvrdenia žalobcu, keďže ani do podania odvolania proti rozhodnutiu správcu dane toto vyhlásenie nepredložil správcovi dane. Na základe uvedeného správny súd sa stotožnil s postupom žalovaného, keďže bolo nesporne preukázané, že žalovaný sa otázkou posúdenia čestného prehlásenia riadne zaoberali a svoje stanovisko v svojom rozhodnutí premietli.

92. Reálnosť sporných obchodov nepotvrdili dodávateľ ani subdodávatelia žalobcu, a ani sám žalobca správcovi dane nepredložil taký dôkaz, ktorý by preukazoval reálnosť dodávok od vyššie uvedenej spoločnosti. Vychádzajúc z uvedeného nemôže byť pochýb o tom, že žalobca musel mať vedomosť o tom, že sporné faktúry sú faktúrami fiktívnymi, čo muselo u žalobcu vzbudiť podozrenie (pochybnosti), t.j. musel mať vedomosť o tom, že uplatnením DPH na vstupe z tejto faktúry sa stane účastníkom daňového úniku (čím je splnená aj druhá podmienka neuznania odpočtu DPH na vstupe). Ak chcel žalobca, aby mu správca dane uznal odpočítanie dane z vyššie uvedených faktúr, bol povinný správcovi dane preukázať, že služby uvedené na týchto faktúrach boli ďalej použité na účely jeho podnikania ako platiteľa, čo však žalobca nevykonal.

93. Z ustanovenia § 24 ods. 1 a 2 Daňového poriadku vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pri tom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Objasnenie všetkých otázok, okolností, či vyvrátenie pochybností nemožno totiž podsunúť iba pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu. Na tento účel má správca dane využiť prostriedky ktorými možno objasniť okolnosti rozhodujúce (nielen cieľovo pre správne určenie daňovej povinnosti), pre posúdenie toho-ktorého výdavku, lebo tieto vo svojom súhrne aj jednotlivo podmieňujú správnosť určenia dane.

94. Vo vzťahu k námietke, ktorou žalobca rozporuje, že správca dane počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nevykonal štandardné dokazovanie a že správca dane prevzal poznatky z iných daňových kontrol iných daňových subjektov, použil ako dôkaz zápisnice o ústnom pojednávaní, ktoré získal z nahliadnutia do spisov iných daňových subjektov, k tomuto správny súd poukazuje na právnu úpravu v otázke daňového dokazovania, z ktorej vyplýva, vo vzťahu k právnej otázke použiteľnosti výpovedí a iných dokumentov z daňových konaní týkajúcich sa iných subjektov, že listiny, ktorými je poznateľný celý obsah výpovedí svedkov z iných konaní môžu byť za splnenia určitých podmienok podkladom pre rozhodnutie v daňovom konaní, ak boli vyhotovené v súlade so zákonom a rovnako je potrebné, aby sa do sféry správcu dane dostali zákonným spôsobom. V konečnom dôsledku musia byť uvedené listiny žalobcovi sprístupnené, aby sa mohol zoznámiť s ich obsahom a prípadne navrhnúť ďalšie dôkazy, ktoré by zistenia vyplývajúce z dotyčných listín upresnili, korigoval či vyvrátili. V tomto smere správny súd poukazuje na skutočnosť, že použité dôkazy boli vyhotovené zákonným spôsobom, správca dane sa k nim dostal legálnym spôsobom. Žalobca mal mať možnosť sa v rámci daňového konania k jednotlivým takto získaným listinným dôkazom vyjadriť, a to tak v rámci daňovej kontroly, prejednania protokolu o daňovej kontrole, ako aj v rámci vyrubovacieho konania.

95. Ako vyplýva z ustanovenia § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Správny súd zastáva názor, že ust. § 24 ods. 4 Daňového poriadku nevylučuje, aby správca dane v rámci zisťovania skutkového stavu prihliadal okrem iných, aj na dôkazy získané v inom daňovom konaní. Uvedený postup správcu dane je prejavom

základnej zásady správy daní (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku), v zmysle ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Je pravdou, že použiteľnosť dôkazov v konaní je podmienená ich zákonnosťou, avšak nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu, ku ktorej správny súd uvádza, že preskúmaním obsahu predloženého administratívneho spisu zistil, že žalobca bol o zistených skutočnostiach počas výkonu daňovej kontroly za kontrolované zdaňovacie obdobie oboznámený správcom dane.

96. Správny súd poukazuje na obsah administratívneho spisu pod položkou 4/ zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 21.06.2016, ktorého sa žalobca zúčastnil (začatie daňovej kontroly z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2014), pod položkou 12/ zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 26.08.2016, ktorého sa žalobca zúčastnil (objasnenie zdaniteľných obchodoch deklarovaných faktúrami a vyjadrenie žalobcu), pod položkou 15/ upovedomenie o vypočutí svedka Miroslava T., pod položkou 16/ upovedomenie o vypočutí svedka xyz, pod položkou 17/ zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 29.09.2016, ktorého sa žalobca nezúčastnil, (vypočutie svedka xyz), pod položkou 18/ zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 20.09.2016, ktorého sa žalobca nezúčastnil, (vypočutie svedka O. T.), pod položkou 30/ upovedomenie o vypočutí svedka W. M., upovedomenie o vypočutí svedka pod položkou 32/ M. A., pod položkou 33/ zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 17.02.2017, ktorého sa žalobca nezúčastnil, (vypočutie svedka M. A.), pod položkou 36/ upovedomenie o vypočutí svedka W. M., pod položkou 42/ upovedomenie o vypočutí svedka W. M., pod položkou 44/ upovedomenie o vypočutí svedka U. U., pod položkou 45/ zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 05.04.2017, ktorého sa žalobca nezúčastnil, (vypočutie svedka W. M. v súvislosti s výkonom daňovej kontroly), pod položkou 46/ zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 05.04.2017 žalobca sa nezúčastnil,(vypočutie svedka U. U.), pod položkou 47/ zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 09.05.2017, žalobca sa zúčastnil, (oboznámenie so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2014, oboznámenie s pochybnosťami a pravdivosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom k výkonu daňovej kontroly DPH a vrátenie dokladov, ktoré boli predložené na účely výkonu daňovej kontroly), pod položkou 48/ vyjadrenie k zápisnici o ústnom pojednávaní, vyjadrenie žalobcu zo dňa 16.05.2017, pod položkou 51/ výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 19.05.2017, aby sa žalobca v zmysle § 46 ods. 8 Daňového poriadku vyjadril k zisteniam uvedených v protokole zo dňa 18.05.2017 a označil dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly, pod položkou 52/ vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly žalobcom zo dňa 09.06.2017, pod položkou 55/zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 08.08.2017 za prítomnosti žalobcu, (vypočutie svedka v súvislosti s vyrubovacím konaním vykonávaným u žalobcu M., pod položkou 58/ upovedomenie o vypočutí svedka M.. O. T., pod položkou 59/ upovedomenie o vypočutí svedka L.. L. O., pod položkou 60/ zápisnica o ústnom pojednávaní za prítomnosti žalobcu, (vypočutie svedka O. A.), pod položkou 64/ upovedomenie o vypočutí svedka P. S., pod položkou, 65/ upovedomenie o vypočutí svedka L.. L. O., pod položkou 68/ upovedomenie o vypočutí svedka O. Z., pod položkou 69/ zápisnica o ústnom pojednávaní, žalobca sa zúčastnil, (vypočutie svedka O. Z.), pod položkou 72/ upovedomenie o vypočutí svedka P. S., pod položkou 73/ zápisnica o ústnom pojednávaní za prítomnosti žalobcu (vypočutie svedka P. S.), pod položkou 75/ upovedomenie o vypočutí svedka L.. L. O., pod položkou 78/ upovedomenie o vypočutí svedka M. G., pod položkou 79/ zápisnica o ústnom pojednávaní za prítomnosti žalobcu (vypočutie svedka M. G.), pod položkou 81/ upovedomenie o vypočutí svedka A.. P. S., pod položkou 83/ upovedomenie o vypočutí svedka A.. P. S., pod položkou 84/ zápisnica o ústnom pojednávaní, bol predvolaný žalobca, ale sa nezúčastnil (vypočutie svedka A.. P. S.), pod položkou 86/ upovedomenie o vypočutí svedka N. W., pod položkou 87/ zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 26.03.2018, žalobca sa nezúčastnil (vypočutie svedka N. W.), pod položkou 91/ zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 27.04.201, žalobca prítomný (vypočutie svedka M. G.), pod položkou 92/ oznámenie o ústnom pojednávaní vo veci oboznámenia s priebehom a výsledkami dokazovania v súvislosti s vyrubovacím konaním na DPH za zdaňovacie obdobie január, december 2014 a január, december 2015, pod položkou 93/ zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 27.06.2018, žalobca prítomný (predmet prerokovanie pripomienok predložených žalobcom k zisteniam uvedených v protokole z daňovej kontroly zo dňa 18.05.2017 na základe výzvy na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 19.05.2017, oboznámenie s priebehom a výsledkami dokazovania v súvislosti s vyrubovacím konaním za zdaňovacie obdobie daň z pridanej hodnoty máj - júl a december 2014), pod položkou 94/ vyjadrenie žalobcu k zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 27.06.2018, pod položkou 95/ oznámenie o ústnom pojednávaní vo veci oboznámenia s priebehom a výsledkami dokazovania v súvislosti s vyrubovacím konaním na

dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január, december 2014 a január, december 2015, pod položkou 96/ zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 20.09.2018, žalobca prítomný (prerokovanie pripomienok predložených žalobcom v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 27.06.2018 v súvislosti s vyrubovacím konaním za zdaňovacie obdobie máj - júl a december 2014).

97. S poukazom na obsah administratívneho spisu správny súd konštatuje, že nie je teda dôvodná námietka žalobcu, že mu žalovaný neumožnil konfrontovať sa s niektorými dôkazmi, priamo sa zúčastniť procesných úkonov, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, dávať svedkom otázky pri ústnom pojednávaní. Správca dane oboznámil žalobcu so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole na ústnom pojednávaní, žalobcu poučil v zmysle § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, dňa 27.06.2018 na ústnom pojednávaní oboznámil žalobcu s priebehom a výsledkami dokazovania, prerokoval žalobcom predložené pripomienky zo dňa 12.06.2017, dňa 20.09.2018 správca dane prerokoval so žalobcom ním predložené pripomienky zo dňa 24.07.2018. Správcom dane teda bolo žalobcovi umožnené sa k týmto zisteniam vyjadriť. Rovnako mu umožnené vyjadriť sa k zisteniam uvedeným v Protokole o výsledku daňovej kontroly. K výsledkom daňovej kontroly sa žalobca vyjadril. S poukazom na obsah administratívneho spisu správny súd konštatuje, že uvedené námietky nie sú dôvodné. Uvedené skutočnosti nenasvedčujú nezákonnému postupu správcu dane v rozpore s § 24 ods. 4 a § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku. Správny súd poukazuje na obsah administratívnych spisov, z ktorých nesporne vyplýva, že v predmetnej daňovej kontrole žalobca bol upovedomený o výsluchoch a relevantných úkonoch uskutočnených správcom dane.

98. Podľa § 63 ods. 1 Daňového poriadku ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

99. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

100. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

101. Správny súd vzhľadom na žalobné námietky uplatnené žalobcom uvádza, že napadnuté rozhodnutia majú všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia požadované v zmysle § 63 Daňového poriadku. Uvedené rozhodnutia vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené. Správny súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi zistenými v predchádzajúcich konaniach o tom, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane v rozpore s ustanovením v nadväznosti na a , keďže reálne nepreukázal, že k uskutočneniu zdaniteľného obchodu, z ktorého si uplatnil nárok na odpočet DPH a oslobodenie od DPH, skutočne došlo. Na základe uvedených skutočností správny súd považuje postup správcu dane, ako aj žalovaného za zákonný. Napadnuté rozhodnutia žalovaného aj ich odôvodnenia sú jasné, zrozumiteľné, vydané v medziach logickej správnej úvahy, pričom žalovaný sa v dostatočnej miere vysporiadal s námietkami žalobcu.

102. Na základe vyššie uvedených skutočnosti súd žaloby podľa ako nedôvodné zamietol.

103. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. a nasl. tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v konaní, nepriznal ich náhradu. Žalovaný na náhradu trov konania zo zákona nemá nárok, keďže v danom prípade neboli splnené podmienky podľa a .

104. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Prešove prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súd, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove ( v spojení s )

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, )

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).