Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/107/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Evy Mészárosovej v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Mýtna č. 48, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Bratislava, Mýtna č. 48, proti žalovanej: L. O. , narodená dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom N., U. č. XXXXX/XX, zastúpená JUDr. Romanom Juríkom, advokátom, Nové Zámky, Jazerná č. 19, o zaplatenie sumy 1.980,09 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 18. januára 2019, č.k. -195, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 18. januára 2019, č.k. -195, vo výroku II. ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 831,36 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % zo sumy 981,36 € od 16.10.2016 do 29.12.2016, zo sumy 966,36 € od 30.12.2016 do 28.4.2017, zo sumy 941,36 € od 29.4.2017 do 26.5.2017, zo sumy 921,36 € od 27.5.2017 do 28.6.2017, zo sumy 901,36 € od 29.6.2017 do 28.8.2017, zo sumy 881,36 € od 29.8.2017 do 13.9.2017, zo sumy 856,36 € od 14.9.2017 do 9.10.2017, zo sumy 831,36 € od 10.10.2017 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku III., ktorým žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava II. rozsudkom zo dňa 18.1.2019, č.k. -195, I. konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.148,73 € s príslušenstvom zastavil; II. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 831,36 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % zo sumy 981,36 € od 16.10.2016 do 29.12.2016, zo sumy 966,36 € od 30.12.2016 do 28.4.2017, zo sumy 941,36 € od 29.4.2017 do 26.5.2017, zo sumy 921,36 € od 27.5.2017 do 28.6.2017, zo sumy 901,36 € od 29.6.2017 do 28.8.2017, zo sumy 881,36 € od 29.8.2017 do 13.9.2017, zo sumy 856,36 € od 14.9.2017 do 9.10.2017 a zo sumy 831,36 € od 10.10.2017 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku; III. žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.Vychádzal zo žaloby doručenej súdu dňa 18.11.2016, ktorou sa pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka, a.s., domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.980,09 € s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 16.10.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom porušenia zmluvných povinností vyplývajúcich zo zmluvy o vydaní a používaní kreditnej karty. Pôvodný žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel dňa 4.10.2012 Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, na základe ktorej sa pôvodný žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX, pričom jej bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 900,- €, bola povinná splácať pôvodnému žalobcovi mesačnú splátku vo výške 30,- €. V zmysle dohodnutých podmienok banka odošle klientovi

informáciu z informačného systému banky o obratoch, ktoré obsahuje, okrem iných údajov, aj rozpis transakcií, rozpis všetkých poplatkov a úrokov spojených s používaním kreditnej karty a čerpaním a splácaním poskytnutého úverového rámca, výšku povinnej splátky, účet v prospech ktorého má byť povinná splátka uhradená a dátum splatnosti tejto splátky. Klient potvrdzuje správu o obratoch, ak do 15 dní nedoručí reklamáciu. Podanie reklamácie a nedoručenie výpisu z bankovej knihy nezbavuje klienta povinnosti uhradiť splátku. Dlžný zostatok je celkový debetný zostatok na kartovom účte po započítaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a užívaním, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň v mesiaci je kartový účet zaťažený úrokmi vypočítanými štandardnou úrokovou sadzbou. Žalovaná si svoje povinnosti neplnila napriek viacerým výzvam zo strany pôvodného žalobcu, ktorý vystavil ku dňu 8.10.2016 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom k uvedenému dňu a konečným zostatkom na úhradu vo výške 1.980,09 €.

2. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie prednesom sporových strán a ich právnych zástupcov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav veci. Podaním zo dňa 16.2.2017 žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 1.013,73 € s prislúchajúcim úrokom z omeškania, dňa 11.8.2017 vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 65,- €, podaním zo dňa 4.10.2017 vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 45,- € a podaním zo dňa 22.11.2017 vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 25,- €, navrhol konanie v tejto časti zastaviť. Uznesením zo dňa 23.2.2017, č.k. -69, pripustil vstup nového žalobcu do konania, spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., na miesto pôvodného žalobcu.; uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.3.2017. Právny zástupca žalovanej uviedol, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu, zmluva je neplatná z dôvodu písma. Žalovaná obdržala peniaze, ale nevie od koho, žalobca by sa mohol domáhať vydania bezdôvodného obohatenia. Žalovaná dostala kartu, ktorú aj používala, ale nevedela od koho, nemal vedomosť či žalovaná dostávala výpisy z účtu. Posledný výber z bankomatu bol v sume 50,- € dňa 18.3.2013 a nasledujúci deň začala plynúť premlčacia doba. Žalovaná splácala dobromyseľne tomu, koho považovala za veriteľa. Ďalej tvrdil, že v podaniach žalobcu sa vyskytuje odstrániteľný nedostatok procesnej podmienky, a to chýbajúci podpis v niekoľkých podaniach. Prvoinštančný súd uviedol, že zo žiadosti o aktiváciu Bankomatky Quatro č. 42588391 vyplýva, že dňa 4.10.2012 uzavrel pôvodný žalobca so žalovanou zmluvu o vydaní a poskytnutí kreditnej karty, ktorej predmetom bol schválený úverový rámec vo výške 900,- €, so štandardnou mesačnou splátkou vo výške 30,- € a štandardnou ročnou úrokovou sadzbou vo výške 22,80 %. Z Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., vyplývajú zásady zúčtovania úhrady a platby účtované na ťarchu účtu a úroky a poplatky z účtu. Z čl. V ods. 35 písm. a/ vyplýva možnosť veriteľa dlh zosplatniť. Z čl. X bodu 62 vyplýva, že banka je oprávnená kedykoľvek zmluvu vypovedať. Výpovedná doba je dva mesiace a začína plynúť okamihom doručenia výpovede. Výpoveď zmluvy zašle banka klientovi písomne. Z výpisu z Bankomatky Quatro ku dňu 8.10.2016 zaslaného žalovanej je zrejmé, že na základe rozpisu debetných transakcií a kreditných transakcií bol konečný stav účtu ku dňu 30.9.2016 vo výške - 1.980,09 €. Podľa vypovedania zmluvy a vyhlásenia predčasnej splatnosti dlžného zostatku zo dňa 4.12.2013, pôvodný žalobca vypovedal zmluvu č. 42522391 a vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy, výzvu sa žalovanej nepodarilo doručiť. Z Cenníka VÚB, a.s. pre produkty vydávané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. platných od 1.9.2009 vyplýva, že štandardná úroková sadzba bola vo výške 22,80 % ročne.

3.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami , , , , , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o pôžičke, , , , , , , , , nariadenia vlády Slovenskej republiky č. a dôvodil tým, že konanie zastavil v časti o zaplatenie istiny v sume 1.148,73 € s príslušenstvom vzhľadom na čiastočné späťvzatia zo strany žalobcu. K prvému späťvzatiu prišlo pred prvým pojednávaním, preto nezisťoval súhlas žalovaného so späťvzatím. Žalovaná podaním doručeným súdu dňa 13.12.2017 súhlasila so späťvzatím, hoci tento súhlas nebol potrebný. Vykonaným dokazovaním, po posúdení skutkovej stránky veci a právnom posúdení veci, mal za preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná. Pohľadávka pôvodného žalobcu a dlh žalovanej vznikli z ich záväzkového vzťahu, zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty uzavretej ako zmluvy spotrebiteľskej v zmysle ustanovenia nasl. a zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaná s pôvodným žalobcom uzavrela

zmluvu o vydaní a poskytnutí kreditnej karty č. XXXXXXXX, na základe ktorej bola žalovaná oprávnená čerpať finančné prostriedky v pred schválenom úverovom rámci v sume 900,- €, pričom bola povinná platiť mesačné splátky vo výške 30,- € pri úrokovej sadzbe vo výške 22,80 % mesačne. Žalovaná začala čerpať úverový rámec dňa 17.10.2012, avšak nesplácala zmluvne dohodnuté splátky. Pôvodný žalobca vzhľadom na neplnenie zmluvných povinností podľa čl. V bod 35 písm. a/, čl. X bodu 62 Obchodných podmienok a podľa vyhlásil okamžitú splatnosť úveru. Z predloženého výpisu zistil, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie sumy 1.980,09 €, po späťvzatiach si uplatnil sumu 831,36 €. Je názoru, že spotrebiteľská zmluva spĺňa všetky náležitosti a neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Veľkosť písma na zmluve aj Všeobecných obchodných podmienkach je dostatočná, aby sa spotrebiteľ mohol oboznámiť s jej obsahom. K námietke premlčania žalovanej dôvodil, že žalovaná pohľadávka nie je premlčaná, nakoľko na dlžnú sumu platí trojročná premlčacia doba. Dlh žalovanej vznikol po vypovedaní zmluvy a uplynutí lehoty na dodatočné plnenie dňa 14.12.2013 a od tohto dňa začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 14.12.2016. Žaloba bola podaná dňa 18.11.2016, t.j. pred uplynutím premlčacej doby. Tvrdenie žalovanej o premlčaní z bezdôvodného obohatenia považoval za nepravdivé, pretože žalobca sa nedomáha vydania bezdôvodného obohatenia, ale vyplatenia dlžnej sumy, ktorá vznikla na základe neplnenia zmluvných povinností zo strany žalovanej. K námietke žalovanej o nedostatku podpisu na podaniach právneho zástupcu žalobcu konštatoval, že ju považuje za nedôvodnú, nakoľko súd náležitosti žaloby a podaní skúma po ich doručení. Podľa jeho názoru bola žaloba žalobcu opatrená podpisom právneho žalobcu, taktiež aj ostatné podania právneho zástupca žalovaného (pravdepodobne žalobcu, poznámka odvolacieho súdu) sú opatrené podpisom a tak spĺňajú náležitosti podľa Pre úplnosť dodal, že podania právneho zástupcu žalobcu sú v súčasnosti podávané elektronicky so zaručeným podpisom. 3.2. Žalovanej uložil aj sankciu v dôsledku nesplnenia povinnosti riadne a včas v podobe úrokov z omeškania tak ako sú uvedené vo výrokovej časti rozsudku; vecne tento výrok neodôvodnil. 3.3. O trovách konania rozhodol podľa , , , a nakoľko mal žalobca v konaní úspech, priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

4. Proti tomuto rozsudku vo výroku II., ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 831,36 € s príslušenstvom a vo výroku III. o trovách konania, podala včas odvolanie žalovaná dôvodiac ustanovením , , , (neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávny procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Poukázala na to, že obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením zaručeného práva na súdnu ochranu alebo inú právnu ochranu (pozri napríklad Ústavný súd Slovenskej republiky sp.zn. , sp.zn. , Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn. , sp.zn. ). Uviedla, že opakovane upozorňovala súd prvej inštancie na absenciu podpisu na podaniach právneho zástupcu žalobcu JUDr. Jána Šoltésa, k čomu pripojila aj dôkazy, avšak prvoinštančný súd na podania žalobcu vo veci samej, na ktorých absentoval podpis, prihliadal akoby šlo o formálne perfektné podania. Tým porušil jej právo na spravodlivý proces a navodil stav nerovnosti strán. Ak by doručila na súd nepodpísané podanie vo veci, bezpochyby by sa ním nezaoberal, ani by nemohol, pretože mu to zakazuje procesný predpis. Podaniami žalobcu vo veci bez podpisu sa ale zaoberal, ako keby podpis obsahovali, čo ale procesné predpisy zakazujú. Žaloba síce vlastnoručný podpis obsahuje, no podania právneho zástupcu aktuálneho žalobcu ho dokázateľne neobsahujú. K už predloženým dôkazom o absencii podpisu na podaniach žalobcu priložila aj ďalšie dôkazy, ktoré nie sú k veci, iba k procesným podmienkam, na ktoré musí súd prihliadať počas celého konania ex offo. Dodala, že podpisom sa rozumie vlastnoručný podpis alebo elektronický podpis v súlade s príslušnými právnymi predpismi a aktmi Európskej únie o elektronickom podpise. Vytkla súdu prvej inštancie, že napriek jej námietkam sa vôbec nezaoberal otázkou kto je vlastne veriteľ, pričom v tomto zmysle žalobca nepriniesol žiadny dôkaz o tom, že by bol veriteľom (týka sa to tak banky ako aj spoločnosti Intrum Slovakia s.r.o.). Nepochybné bolo len vydanie platobnej karty a otvorenie kartového účtu. Vydanie platobnej karty ale automaticky nemá žiadnu súvislosť s poskytnutím úveru alebo pôžičky. Platobná karta je platobným prostriedkom v zmysle o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých

zákonov. Ani otvorenie účtu v banke automaticky nesúvisí s akýmkoľvek plnením zo strany banky. Prvoinštančný súd sa vôbec nezaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, hoci táto otázka bola od začiatku sporná, s čím súvisí aj právne posúdenie. Ďalej namietla, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku osobou veriteľa vôbec nezaoberal, keď osoba veriteľa súvisí s otázkou aktívnej vecnej legitimácie a platnosťou zmluvy. Poukázala na ustanovenie , pričom v zmluve sú uvedené na strane vydavateľa karty dva subjekty, okrem banky aj už zaniknutá spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. (CFH, a.s.). Všeobecné podmienky sa týkajú vydávania a poskytovania platobných kariet Všeobecnou úverovou bankou, a.s., v spolupráci s Consumer Finance Holding, a.s., z čoho je zrejmé, že platobnú kartu vydala banka, spolupracovala pritom s CFH, a.s., i keď nie je jasné, na čo bola banke taká spolupráca. Vydanie platobnej karty nie je až takou komplikovanou transakciou, že by si vyžadovala spoluprácu dvoch veľkých akciových spoločností. Neurčitosť v osobe veriteľa treba posúdiť aj v zmysle . Zmluva pritom nebola individuálne dohodnutá, sformuloval ju dodávateľ (zákonná vyvrátiteľná domnienka podľa ). Ak úver poskytla banka, mal to žalobca preukázať, ak ho poskytol CFH, a.s., nemal žalobca aktívnu vecnú legitimáciu. No aj v prípade, že išlo o bankový úver, žalobca nepreukázal, že pri postúpení pohľadávky postupoval v súlade s o bankách. Nestotožnila sa ani s právnym posúdením o platnosti zmluvy bez ohľadu na veľkosť písma. Počas celého konania poukazovala na túto otázku aj v súvislosti s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. . Ďalej vytkla prvoinštančnému súdu nesprávne právne posúdenie plynutia premlčacej doby. S ohľadom na vyššie uvedené považuje zmluvu za neplatnú. Ak plnila banka, plnila bez právneho dôvodu, v takom prípade vzniklo na strane žalovanej bezdôvodné obohatenie okamihom vyčerpania úveru, bolo to dňa 17.10.2012, dňa 18.10.2012. Subjektívna lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia potom uplynula dňa 17.10.2014 vo vzťahu k sume 600,- € a dňa 18.10.2014 vo vzťahu k sume 290,- €, pričom žaloba bola podaná až dňa 18.11.2016, teda viac ako dva roky po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty a viac ako rok po uplynutí objektívnej premlčacej lehoty. Ak plnenie bez právneho dôvodu poskytla spoločnosť CFH, a.s., premlčacie doby (subjektívna a objektívna) plynuli rovnako, keď navyše žalobca ani nebol aktívne vecne legitimovaný. Za chybný považuje aj výrok o rozsahu náhrady trov konania, nakoľko žalobca opakovane vzal sčasti žalobu späť, spolu v sume 1.148,73 € s príslušenstvom, čo je viac ako polovica pôvodne žalovanej istiny (1.980,09 €). Žalobca vzal žalobu späť z vlastného podnetu, bez jej zavinenia, teda procesne zavinil zastavenie konania v rozsahu 58 %, ona bola úspešná v rozsahu 42 %. Bez ohľadu na nesprávnosť výroku o plnení jej mal byť priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 8 %. Odvolaciemu súdu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne rozsudok prvoinštančného súdu v napadnutej časti zmeniť a žalobu zamietnuť; žiadala trovy konania.

5. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril, odvolanie nepodal.

6. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [, ( účinný od 1.7.2016), ďalej len ], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; ods. l ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 24. júna 2020; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, právni zástupcovia sporových strán, upovedomení zákonným spôsobom (, , , ). Rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu potvrdil ( ods. l, ods. 2, ods. 3 ) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.

7. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho rozsudku. Odvolateľka v odvolaní neuvádzala podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu.

8. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením

9. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovanej, že tým, že súd prvej inštancie prihliadol na podania žalobcu vo veci samej, na ktorých absentoval podpis jeho právneho zástupcu JUDr. Jána Šoltésa porušil jej právo na spravodlivý proces, pretože tak ako správne konštatoval prvoinštančný sú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (bod 38.), žaloba i ďalšie podania žalobcu sú riadne opatrené podpisom právneho zástupcu žalobcu a to tak JUDr. Tomáša Illeša, ktorý žalobcu zastupoval do 16.1.2017, kedy bolo súdu prvej inštancie doručené odvolanie plnej moci zo strany žalobcu Advokátskej kancelárii Illeš, Šimčák, Bröstl, s.r.o. (č.l. 24 spisu), tak aj JUDr. Jána Šoltésa. Podľa možno podanie urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Právny zástupca žalobcu JUDr. Ján Šoltés svoje podania vo veci zasielal elektronicky, pričom elektronická podateľňa prvoinštančného súdu overovala jeho elektronický podpis na jednotlivých dokumentoch, o čom sa v spise nachádzajú potvrdenky o overení. Odvolací súd nepovažoval za dôvodný odvolací dôvod žalovanej podľa , t.j., že neboli splnené procesné podmienky, keď odvolací súd skúmal, či napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo vydané v konaní postihnutou s niektorou z nasledovných procesných vád ( ), t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, procesnej subjektivity, procesnej spôsobilosti strany sporu, povinného zastúpenia, prekážky veci právoplatnej rozhodnutej veci alebo skôr začatého konania, zrozumiteľnosti a úplnosti žaloby, teda takú ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie, a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať. Odvolateľka sa vo svojom odvolaní obmedzila iba na citovanie právnej úpravy s odôvodnením, že na podaniach žalobcu vo veci samej absentuje podpis jeho právneho zástupcu JUDr. Jána Šoltésa, čo prvoinštančný súd akceptoval. Tak ako je uvedené vyššie, odvolací súd nezistil, že by podania žalobcu neboli riadne opatrené podpisom jeho právneho zástupcu.

10. Nebolo možné súhlasiť s tvrdením žalobkyne v odvolaní, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorá bola od začiatku sporná, pretože sa v odôvodnení napadnutého rozsudku osobou veriteľa vôbec nezaoberal, pričom osoba veriteľa súvisí s otázkou aktívnej vecnej legitimácie a platnosťou zmluvy s poukazom na ustanovenie , keď v zmluve sú uvedené na strane vydavateľa karty dva subjekty, okrem banky aj už zaniknutá spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. (CFH, a.s.). Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne právne posúdil zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu Všeobecnou úverovou bankou, a.s. ako veriteľom a žalovanou ako klientom dňa 4.10.2012, č. 42588391, za spotrebiteľskú zmluvu. Podľa bodu III. zmluvy, bol úverový rámec dohodnutý na výšku 900,- €, so štandardnou mesačnou splátkou vo výške 30,- € a štandardnou úrokovou sadzbou podľa platného Cenníka vo výške 22,80 % ročne. V uvedenej zmluve je riadne identifikovaný veriteľ, ktorým bola Všeobecná úverová banka, a.s., za ktorú koná na základe plnomocenstva Consumer Finance Holding, a.s. (CFH, a.s.). Súčasťou zmluvy sú aj Obchodné podmienky pre vydávanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer finance holding, a.s., s ktorými bola žalovaná oboznámená (článok VI. Zmluvy). Rovnako z výpisov z kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. je zrejmé, že veriteľom bola Všeobecná úverová banka, a.s. (č.l. 9-12 spisu), pretože v každom výpise je uvedené, že vydavateľom kreditnej platobnej karty je VÚB, a.s., IČO: 31 320 155, Bratislava, Mlynské Nivy č. 1, sprostredkovateľ a správca je Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, Kežmarok, Hlavné námestie č. 12, ktorý vykonáva sprostredkovanie úverov s jedným veriteľom, ktorým je VÚB, a.s. a sprostredkovanie poistenia vykonáva s viacerými poisťovňami. Žalovaná podľa týchto výpisov vykonávala debetné transakcie z kreditnej platobnej karty a zároveň aj kreditné transakcie, pričom na týchto výpisov sa nachádza číslo účtu pre úhradu, ktorý podľa kódu banky patril Všeobecnej úverovej banke, a.s. (0200). Z uvedeného dôvodu tak žalovaná mala vedomosť kto je veriteľom, a to VÚB, a.s., ktorému aj platila mesačné splátky. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd tvrdenie žalovanej v odvolaní o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu považoval za nedôvodné. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nemusel zaoberať otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, keďže ju nepovažoval za spornú, pričom uviedol, že mal za preukázané, že pohľadávka pôvodného žalobcu a dlh žalovanej vznikli z ich záväzkového vzťahu, keď pôvodným žalobcom bola spoločnosť VÚB, a.s.

11. Odvolací súd k argumentácii žalovanej uvedenej v odvolaní, že sa nestotožnila s právnym posúdením platnosti zmluvy bez ohľadu na veľkosť písma prvoinštančným súdom konštatuje, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil predmetnú zmluvu o poskytnutí o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty ako spotrebiteľskú zmluvu podľa o spotrebiteľských úveroch a dospel k správnemu právnemu záveru, že táto zmluva spĺňa všetky náležitosti a neobsahuje zmluvné podmienky, pričom veľkosť písma na zmluve a Všeobecných obchodných podmienkach považoval za dostatočnú, aby sa spotrebiteľ mohol oboznámiť s jej obsahom. Odvolací súd poukazuje na to, že veľkosť písma v spotrebiteľských zmluvách a súvisiacich dokumentoch bola doplnená do ustanovenia , účinným od 1.6.2014, pričom predmetná zmluva bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou uzavretá v roku 2012.

12. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia riadne vysporiadal aj s vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovanej, ktorú správne vyhodnotil ako nedôvodnú a náležite dôvodil tým, že dlh žalovanej vznikol po vypovedaní zmluvy a uplynutí lehoty na dodatočné plnenie dňa 14.12.2013, pričom žaloba na súd bola podaná dňa 18.11.2016, keď sa žalobca nedomáha zaplatenia žalovanej sumy titulom bezdôvodného obohatenia, ale plnenia zmluvných povinností zo strany žalovanej.

13. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že pre účely ochrany spotrebiteľov sa vytvoril systém únijných a vnútroštátnych noriem, ktorých účelom je zabezpečenie teoretickej aj praktickej rovnováhy v spotrebiteľských vzťahoch. Je ale nutné si uvedomiť, že účelom ochrany spotrebiteľa za žiadnych okolností nie je poskytovanie neprimeranej ochrany, ktorá by negovala samotné princípy existencie záväzkovoprávneho vzťahu ako vzťahu, z ktorého vyplývajú práva a povinnosti obom zmluvným stranám. Zároveň nemožno právnu úpravu ochrany spotrebiteľa vykladať tak, že by spotrebiteľ stratil akúkoľvek zodpovednosť za svoje konanie. Aj spotrebiteľ ako osoba plne disponujúca právnou spôsobilosťou musí v prípade uzavretia spotrebiteľskej zmluvy rešpektovať zásadu pacta sunt servanda a musí niesť plnú zodpovednosť nielen za svoje neuvážené ekonomické konanie, ale aj zavinenú neznalosť a neochotu zistiť si podmienky zmluvy a následky, ktoré pre neho z nej plynú. Poskytovanie absolútnej a bezbrehej ochrany spotrebiteľovi by znamenalo popretie zásady zmluvnej voľnosti vyjadrenej v , z dôvodu ktorého v každom konkrétnom spotrebiteľskom spore treba aplikovať princíp proporcionality a hľadať vyváženosť a spravodlivosť. V tejto súvislosti zároveň odvolací súd poukazuje na odlišné stanovisko sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky JUDr. Milana Ľalíka v rozhodnutí sp.zn. .

14. K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu odvolací súd dodáva, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ustanovenia dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten- ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napríklad , , ). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti namietané žalovanou v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.

15. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namietla, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne.

16. K odvolaniu žalovanej voči napadnutému rozsudku vo výroku III., ktorým súd prvej inštancie žalobcovi voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, odvolací súd uvádza, že rozhodnutie prvoinštančného súdu v tomto napadnutom výroku považuje za vecne správne, z dôvodu ktorého aj v tomto výroku napadnutý rozsudok podľa potvrdil. Žalobca sa žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 1.980, €, podaním doručeným súdu prvej inštancie vzal žalobu o zaplatenie sumy 998,73 € späť, žalovaná po podaní žaloby zaplatila žalobcovi celkom sumu 150,- €, preto vzal žalobca žalobu späť celkom v časti o zaplatenie sumy 1.148,73 € späť. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovanej v jej odvolaní, že žalobca vzal žalobu späť z vlastného podnetu, bez jej zavinenia, pretože aj jej zavinením došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby, a to v sume 150,- €, keďže túto sumu zaplatila žalobcovi až po podaní žaloby. Tým, že sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1.980,09 € a konanie v časti o zaplatenie sumy 1.148,73 € vzal späť, bol v zastavení konania úspešný v 58 %, žalovaná bola úspešná v 42 %. Žalovaná žiadala o priznanie nároku na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 8 %, avšak vzhľadom na celkový výsledok konania s prihliadnutím na zavinenie za zastavenie konania na oboch stranách sporu, bol žalobca v konaní plne úspešný, ako správne konštatoval prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (bod 44.).

17. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ods. l, v spojení s Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením ods. l, , , ods. l a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľka, ani nevzniesla žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. , , , ).

19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).