Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/225/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Andreja Kekelyho, v právnej veci žalobcu: Slovenská republika, za ktorú koná VODOHOSPODÁRSKA VÝSTAVBA, ŠTÁTNY PODNIK, so sídlom Karloveská 2, P.O.BOX 45, 842 04 Bratislava, IČO: 00 156 752, zastúpeného spoločnosťou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanej: M. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. V. XX/XX, XXX XX M. W. U., zastúpenej JUDr. Martinom Masným, advokátom, so sídlom U. M. X, XXX XX A., o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -177 zo dňa 13.03.2019, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -177 zo dňa 13.03.2019 v prvej vete výroku p o t v r d z u j e . M e n í rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -177 zo dňa 13.03.2019 v druhej vete výroku tak, že žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol (veta prvá výroku). O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný má nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % (veta druhá výroku). 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa svojou žalobou v znení súdom pripustenej zmeny domáhal súdneho výroku, ktorým súdnym výrokom by súd určil, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom v nehnuteľnosti v k.ú M. W. U., vedenej na LV XXXX, u E-KN parcely č. 2096 - orná pôda o výmere 5 744m2, v podiele 8/60 k celku, (aby bol zapísaný na list vlastníctva XXXX u E-KN parcely č. 2096, namiesto osoby žalovanej M. F., rod. Y., H. V. XX/XX, XXX XX M. W. U.). Žalobu odôvodnil tým, že v predmetnej veci je vykonaný duplicitný zápis žalovanej a iných osôb u nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. M. W. U. (hodnovernosť údajov o vlastníckom práve je spochybnená na E-KN parc. č. 2096 a C-KN parc. č. 2005/15, C-KN parc. č. 2005/10, C-KN parc. č. 2005/2, C-KN parc. č. 2005/1, C-KN parc. č. 2005/7 a C-KN parc. č. 2005/9). S poukazom na uvedenú skutočnosť a právny dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva v minulosti žalobca žiadal, aby súd jeho žalobe vyhovel. Zastával názor, že podiel žalovanej na vyššie uvedenej nehnuteľnosti v zmysle ust. vydržal na základe právneho dôvodu definovaného v žalobe. 3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe žiadala žalobu zamietnuť s poukazom na to, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení a to tak v zmysle pôvodnej, ako aj zmenenej žaloby s poukazom na ust. . Uviedla, že určovacím výrokom súdu v prospech žalobcu by bol žalobca v prípade úspechu v spore zapísaný namiesto žalovanej opätovne ako duplicitný podielový spoluvlastník s podielom tam uvedeným. Tým sa nedosiahne cieľ sledovaný

odôvodnením žaloby, t.j. nedosiahne sa odstránenie duplicity zápisu na listoch vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam. 4. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že vo výpise z pozemkovej knihy pre kat. úz. M. W. U. PK vložke č. XXX, v ktorej sú okrem iných pozemnoknižných parciel zapísané aj PKN parcele č. 552/75 a č. 552/76. V jej časti B pod položkou 2 písm. b) nezl. R. F., ktorý je zapísaný ako podielový spoluvlastník s podielom 1 vo vyššie uvedených nehnuteľnostiach, ktorý menovaný nadobudol na základe zápisu č. 6517/1934 (č.l. 131 spisu). 5. Kúpno-predajnou zmluvou v Žiline uzavretou dňa 28.02.1942 podiel 1 z podielu 1 R. F. nadobudla nová spoluvlastníčka E. F. (položka 5. na č.l. 132 spisu). 6. Na základe takéhoto zápisu v uvedenej PK vložke č. XXX pre kat. úz. M. W. U. u PKN parciel č. 552/75 a 552/76 boli okrem iných zapísaní ako podieloví spoluvlastníci každý s podielom 1, a to R. F. a E. F.. 7. Pre účely výstavby Vodného diela Žilina sa okolo roku 1995 a v nasledujúcich rokoch boli realizované výkupy pozemkov pod Vodné dielo Žilina. Za týmto účelom bol vyhotovený aj geometrický plán, (ktorý náležitosťami a presnosťou zodpovedá predpisom) Ing. M. M., ktorý geometrický plán vyhotovil GEOPLÁN, Jarná 2, Rožňava, ktorý geometrický plán sa nachádza na č.l. 138 až 141 spisu. 8. Na č.l. 139 spisu sa nachádza príloha k uvedenému geometrickému plánu s parcelami a dielmi tam uvedenými, kde okrem iných parciel je vytvorená aj parcela s dielom 38. ako časť PKN parciel č. 552/75 a 552/76, ktorá je súčasťou veľkej EN parcely č. 2096, ktorá je na č.l. 139 spisu vyfarbená zelenou farbou. Ako je vyššie uvedené, z týchto PKN parciel bol vytvorený diel č. 38, diel, ktorý bol predmetom výkupu v rozsahu vyššie uvedených PKN parciel. Uvedené PKN parcely boli zlúčené ako do EN parcely č. 2096, ktorá mala charakter a bola aj zobrazená ako parcela pozemkového katastra. 9. Súčasťou spisu na č.l. 133 až 134 je aj Kúpna zmluva zo dňa 28.12.1994, ktorá bola odvkladovaná dňa 21.03.1995, Katastrálnym úradom v Banskej Bystrici pod č. V 685/1995. 10. Na základe predmetnej kúpnej zmluvy predávajúca: Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, M. W. U. odpredala kupujúcemu: Vodné dielo Žilina, akciová spoločnosť, 911 01 Trenčín, Soblahovská 2 okrem iných aj nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. M. W. U. a to: a/ PK vložka číslo XXX, parcely č. 552/75 a 552/76, Diel GP 38, podiel z vykupovanej výmery 1/3 - na z 1 - ny zo 6043 m2 - orná pôda, vedené na R. F. a podľa D 535/91-15 zo dňa 27.06.1991 patriace predávajúcej; b/ PK vložka číslo XXX, parcely č. 552/75 a 552/76, Diel GP 38, podiel z vykupovanej výmery 1/3 - na z 1 - ny zo 6043 m2 - orná pôda, vedené na E. F. r. T., druhý raz vydatú L. a podľa D 535/91-15 zo dňa 27.06.1991 a zo dňa 08.11.1994 patriace predávajúcej; ktoré sú súčasťou novovytvorenej C-KN parc. č. 2005 - vodná plocha o výmere 293.278 m2 podľa geometrického plánu č. 275-93-243 zo dňa 07.03.1994 a č. 10747494-275-93 zo dňa 17.01.1995. 11. V podstate sa jednalo sa o prevod vlastníckeho práva k časti nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú M. W. U. , vedených v PK vložke XXX, k PKN parceliam č. 552/75 a 552/76 už po predchádzajúcich nebohých spoluvlastníkoch R. F. a E. F.. 12. Na základe predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 28.12.1994 sa Vodné dielo Žilina, a.s. stalo vlastníkom nehnuteľností (bližšie špecifikovaných v zmluve) od predávajúcej Y. Y., dnes zapísaných pre kat. úz. M. W. U., na LV č. XXXX, ako C-KN parcely č. 2005/1, 2005/2, 2005/7, 2005/8, 2005/9, 2005/10, 2005/15 a iné. 13. Aj napriek tomu, že kúpnou zmluvou dňa 28.12.1994 boli vyššie uvedené nehnuteľnosti odpredané (vklad povolený ako je vyššie uvedené pod V 685/1995 dňa 21.03.1994), následne na základe osvedčenia o dedičstve vydaného Okresným súdom Žilina pod č.k. -76 dňa 13.10.2009 po poručiteľke Y. Y., zomr. XX.XX.XXXX, prešiel podiel 8/60, združ. pozemku - parc. č. 2097 zapísanej v PK vložke XXX ako PKN parcela č. 552/76 pod B 2b, 5 do vlastníctva X. Y., nar.XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX. 14. Po smrti nadobúdateľa uvedeného podielu X. Y., zomr. XX.XX.XXXX predmetný podiel na základe osvedčenia o dedičstve vydaného Okresným súdom Žilina pod sp.zn. dňa 06.09.2012 nadobudla podiel vo výške 8/60 na E-KN parc. č. 2096 - orná pôda o výmere 15525m2, zapísaný na LV č. XXXX pod položkou B 12 žalovaná M. F.. 15. Na základe tohto bola žalovaná (okrem iných) M. F., rod. Y. zapísaná ako podielová spoluvlastníčka s podielom 8/60 nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. M. W. U., na LV č. XXXX, k E-KN parcele č. 2096 - orná pôda o výmere 5744m2. V Poznámke aj pri uvedenej osobe spoluvlastníka je zapísaný údaj: Hodnovernosť údajov o vlastníckom práve k nehnuteľnostiam bola spochybnená na E-KN parc. č. 2096 a C-KN parc. č. 2005/15, 2005/10, 2005/2, 2005/1, 2005/7, 2005/9 a teda podľa z.č. sa takéto údaje nesmú používať (dotknuté subjekty sa môžu svojich práv domáhať prostredníctvom súdu), .

16. S poukazom na takýto zápis na list vlastníctva č. XXXX k E-KN parcele č. 2096 - orná pôda o výmere 5.744 m2 sa žalobca ako výlučný vlastník dotknutých parciel zapísaných na LV č. XXXX ako C-KN parciel č. 2005/1, 2005/2, 2005/7, 2005/9, 2005/10, 2005/15 a iných domáhal súdneho výroku, ktorým by žalobca bol zapísaný aj na LV kat. úz. M. W. U., LV č. XXXX ku E-KN parcele č. 2096 - orná pôda o výmere 5744 m2, namiesto spoluvlastníčky pod radovým číslom 15 M. F.. 17. Podľa tvrdenia právneho zástupcu žalobcu, takýmto určovacím výrokom a jeho následným zápisom na list vlastníctva namiesto pôvodnej spoluvlastníčky by sa odstránila duplicita zápisu (uvedená v Poznámke u osoby spoluvlastníka M. F., rod. Y.). 18. Vo veci bola vypočutá svedkyňa Y. Q., pracovníčka Okresného úradu Žilina, ktorá ako svedkyňa opísala prevod vlastníckeho práva k časti PKN parcelám č. 552/75 a 552/76, nachádzajúcim sa v k.ú M. W. U., vedeným v PKN vložke č. XXX z osoby predávajúcej Y. Y. na osobu kupujúceho Vodné dielo Žilina, akciová spoločnosť, ku ktorému došlo na základe kúpnej zmluvy zo dňa 28.12.1994 (vklad povolený pod č. V 685/1994 dňa 21.03.1994), až po zápis VODOHOSPODÁRSKEJ VÝSTAVBY š.p. Bratislava, Karloveská 2 na list vlastníctva XXXX ( kat. úz. M. W. U. ). Svedkyňa tiež vysvetlila, na základe akých právnych dôvodov (dedičských rozhodnutí sp. zn. po nebohej Y. Y., a sp. zn. po X. Y.) došlo k prechodu vlastníckeho práva z bývalej predávajúcej Y. Y. na osobu žalovanej M. F., po zápis M. F. na list vlastníctva č. XXXX, pre kat. úz. M. W. U., ku E-KN parcele č. 2096 v podiele 8/60. Svedkyňa identicky popísala skutkový stav konštatovaný v odôvodnení napadnutého rozsudku. Zároveň uviedla, že v prípade určenia žalobcu rozhodnutím súdu za podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti namiesto žalovanej v podiele 8/60 sa neodstráni duplicita zápisu. Na základe rozhodnutia súdu v tomto spore v prospech žalobcu, bude totiž žalobca zapísaný len ako duplicitný spoluvlastník v nehnuteľnosti k.ú. M. W. U., u E-KN parcely č. 2096 - orná pôda o výmere 5744m2, namiesto spoluvlastníčky M. F. s podielom 8/60. Následne by žalobca musel zrejme vyvolať konanie ohľadne výmazu jeho zápisu ako podielového spoluvlastníka na predmetný list vlastníctva postupom podľa o katastri nehnuteľností. Ak žalobca žalobou v tomto spore sleduje odstránenie duplicity zápisu, určovací výrok súdu nemôže znieť v prospech zápisu žalobcu namiesto žalovanej. Úspech žalobcu v tomto spore teda neodstráni duplicitu zápisu vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti. Pokiaľ by určovací výrok súdu bol definovaný inak, Okresný úrad Žilina by na základe takéhoto výroku súdu, vymazal duplicitného vlastníka - žalovanú. 19. Pri svojom rozhodovaní okresný súd vychádzal zo znenia ust. a judikatúry viažucej sa k tomuto zákonnému ustanoveniu, ako aj ust. až 4 a zároveň konštatoval, že strany v spore zaťažuje jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkazná povinnosť ( a - správne má byť uvedené - poznámka odvolacieho súdu). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane konania. Neunesenie dôkazného bremena stranou v spore znamená jej neúspech v civilnom sporovom konaní. 20. Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude aj tak nasledovať iné, ďalšie súdne konanie alebo viaceré súdne konania. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k ďalšiemu rozmnožovaniu sporov. Všeobecným predpokladom, aby súd žalobe vyhovel, je právny záujem žalobcu na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok pre žalobcu po právnej stránke významný a užitočný (aby mal pre žalobcu zmysel), a nie naopak, aby žalobca viedol zbytočné súdne konanie. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať žalobca, pričom naliehavý právny záujem musí existovať v čase začatia konania ale aj v čase, kedy bol rozsudok vyhlásený. Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom na zamietnutie žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite. Tento nedostatok bráni súdu zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku. Pri určovacej žalobe znie žalobný návrh na určenie, či tu právo je alebo či tu právo nie je. Keďže žalobca v určovacej žalobe tvrdí existenciu alebo neexistenciu určitého práva znamená to, že vyhovujúci rozsudok vydaný na jej základe bude mať deklaratórne účinky. 21. Osobitosti vykazujú určovacie žaloby, ktorými žalobca sleduje dosiahnutie zhody zápisu vo verejnom registri so skutočným právnym stavom. Príkladom je žaloba o určenie vlastníckeho práva, ak žalobca tvrdí, že je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je v katastri nehnuteľnosti zapísaná na žalovaného. Predmetnými žalobami sa žalobca domáha dosiahnutia právneho panstva nad vecou,

ktorá je predmetom sporu. Žaloba o určenie vlastníckeho práva je aj prostriedkom ochrany porušeného (nielen ohrozeného) práva. 22. V posudzovanom prípade je pre kat. úz. M. W. U., na liste vlastníctva č. XXXX je zapísaná E-KN parcela č. 2096 - orná pôda o výmere 5.744 m2, na ktorom je zapísaná ako podielová spoluvlastníčka s podielom 8/60 žalovaná. Žalobca (ako výlučný vlastník nehnuteľností kat. úz. M. W. U., zapísaných na LV č. XXXX, a to CKN parciel 2005/1, 2005/2, 2005/7, 2005/9, 2005/10, 2005/15 a iné ) sa svojou žalobou v tomto spore domáha určenia vlastníckeho práva k podielu žalovanej v E-KN parcele č. 2096 ( t.j. zápisu žalobcu namiesto žalovanej). Naliehavý právny záujem na požadovanom určení žalobca odôvodňuje odstránením dvojitého zápisu vlastníckeho práva. Inak povedané, žalobca ako výlučný vlastník dotknutých parciel zapísaných pre k.ú. M. W. U. na LV č. XXXX, ako C-KN parciel č. 2005/1, 2005/2, 2005/7, 2005/9, 2005/10, 2005/15 a iných sa domáha súdneho výroku, ktorým by bol žalobca zapísaný ako (spolu)vlastník nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. M. W. U., zapísanej LV č. XXXX, a to E-KN parcele č. 2096 - orná pôda o výmere 5744 m2 , namiesto spoluvlastníčky (osoby) zapísanej pod radovým číslom 15, t.j. M. F. (žalovanej). Podľa svojho tvrdenia sa žalobca domáha odstránenia duplicity zápisu, ktorú konštatuje Poznámka: hodnovernosť údajov o vlastníckom práve k nehnuteľnostiam bola spochybnená na E-KN parc. č. 2096 a C-KN parc. č. 2005/15, 2005/10, 2005/2, 2005/1, 2005/7, 2005/9 a teda podľa z.č. sa takéto údaje nesmú používať (dotknuté subjekty sa môžu svojich práv domáhať prostredníctvom súdu), . 23. Otázka, ktorú bolo potrebné súdom v danom prípade posúdiť bola tá, či určovacím výrokom súdu v zmysle žaloby žalobcu sa odstráni žalobou sledovaný cieľ - odstránenie duplicity zápisu vlastníckeho práva (naliehavosť právneho záujmu). Vychádzajúc s obsahu žaloby, najmä jej petitu, a tiež vyjadrenia svedkyne Y. Q. je zrejmé, že v prípade rozhodnutia súdu v zmysle podanej žaloby a určenia žalobcu za vlastníka podielu žalovanej vo výške 8/60 na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú M. W. U., zapísanej na LV č. XXXX, v E-KN parcele č. 2096 - orná pôda o výmere 5.744m2, žalobca dosiahne len zmenu zápisu osoby spoluvlastníka na vyššie uvedenej nehnuteľnosti (t.j. namiesto osoby M. F. bude tam zapísaný žalobca). To však neodstraňuje problém duplicity vlastníctva. Inak povedané žalobca nedosiahne žalobou ním sledovaný cieľ, ktorým je výmaz žalovanej z listu vlastníctva XXXX, v E-KN parcele č. 2096 - orná pôda o výmere 5.744m2, v podiele 8/60. Na základe uvedeného súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že pokiaľ chce žalobca žalobou dosiahnuť odstránenie duplicity zápisu vlastníctva (t.j. výmaz zápisu spoluvlastníka z listu vlastníctva), musí koncipovať výrok svojej žaloby voči žalovanej tak, aby v prípade jeho úspechu v spore, bol právoplatný výrok súdu priamo podkladom pre výmaz žalovanej ako podielovej spoluvlastníčky z listu vlastníctva Okresným úradom Žilina. Uvedenej požiadavke však petit žaloby v aktuálne prejednávanej veci nezodpovedá. Žalobca preto nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, v dôsledku čoho súd jeho žalobu zamietol. 24. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa a a priznal žalovanej, ktorá bola v spore úspešná, nárok na ich náhradu protistrane (žalobcovi), ktorý vo veci úspech nemal s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

25. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie; alternatívne navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že určí, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností Slovenskej republiky na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, pre okres A. obec a kat. územie M. W. U. ako pozemok parcely registra E parc. č. 2096 o výmere 5744 m2, druh pozemku: orná pôda v podiele 8/60 k celku. Súčasne žiadal, aby odvolací súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 26. Odvolateľ sa nestotožnil s právnym názorom prezentovaným súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku, a to najmä z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci a tiež z hľadiska procesnoprávnych pochybení, ktoré podľa jeho názoru spočívajú v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia a jeho absolútnej nepreskúmateľnosti. Vyčítal okresnému súdu, že vo svojom rozhodnutí neuviedol relevantný právny názor k meritu žalovanej veci i procesne právne absurdné posúdenie naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu, založený na nerealizovateľnom postupe pri uplatnení žalovaného nároku negatívne formulovaným žalobným petitom, spôsobujúcim povinnosť správneho orgánu vykonať výmaz údajov z katastra nehnuteľností. Z pohľadu žalobcu je zrejmé, že kľúčovou právnou otázkou v tomto spore je existencia/neexistencia naliehavého právneho

záujmu na požadovanej určovacej žalobe s možnosťou zlepšenia jeho právneho postavenia v prípade úspechu v spore. V danej súvislosti žalobca akcentoval, že od začiatku tohto sporového konania preukazoval značne komplikovaný skutkový stav nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu a taktiež žalovanej k sporenej nehnuteľnosti. Zdôrazňoval, že o predmetnú E-KN parcelu sa riadne stará, a teda je v nespochybniteľnej pozícii jej dobromyseľného užívateľa. Zároveň táto parcela E-KN je už po dobu viac ako dvoch desaťročí súčasťou líniovej stavby Vodného diela Žilina. Z uvedeného dôvodu je na jednej strane nespochybniteľný fakt, že žalovaná (a ani jej právni predchodcovia) nemohla/-i reálne po dobu od nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu spornú nehnuteľnosť užívať a starať sa o ňu. Zároveň je možné z pohľadu žalobcu konštatovať, že práve existencia duplicitného vlastníctva na E-KN parcele v kontexte zapísaných nových C-KN parciel a snaha o odstránenie tohto nesprávneho právneho stavu preukazuje existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Interpretáciu konajúceho súdu o neexistencii naliehavého právneho záujmu v spojení s výkladom o potrebe formulácie petitu tzv. určovacej žaloby v zmysle ust. odvolateľ označil za právne absurdnú a popierajúcu zmysel a zaužívanú právnu interpretáciu určovacej žaloby v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR. Odvolateľ prezentoval názor, že zo strany konajúceho súdu sa jedná nielen o nesprávnu interpretáciu ustálenej súdnej praxe a procesných predpisov, ale aj o arbitrárny postup, ktorý zasahuje do jeho práva na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces, ktoré mu boli týmto postupom súdu odopreté. Okresný súd nesprávne posúdil možnosť riešenia existencie duplicitného vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností v kontexte uplatnenia žaloby o určenie vlastníckeho práva a naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu s konštatovaním, že žalobca sa má na súd obrátiť s určovacou žalobou, ktorej petit by bol formulovaný negatívne (bod 26. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Žalobca v priebehu celého konania prezentoval svoj zámer a záujem vo vyriešení chybného stavu, t.j. zosúladení skutočného právneho stavu a stavu evidovaného v katastri nehnuteľností, a to spôsobom, aby súd ako jediný orgán oprávnený rozhodovať o existencii vlastníckeho práva, určil, že je to žalobca, ktorý je v skutočnosti vlastníkom spornej E-KN parcely, a nie žalovaná. V danej súvislosti žalobca citoval z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, napr. sp.zn. zo dňa 06.12.2012, sp.zn. zo dňa 30.04.2007, ktoré podľa jeho názoru negujú závery súdu prvej inštancie o nemožnosti zlepšenia jeho právneho postavenia v prípade jeho úspechu v tomto spore. Žalobca zotrval na názore, že práve rozsudkom, ktorý určí skutočnosť, že žalobca je vlastníkom spornej E-KN parcely, by bol odstránený súčasne právne pochybný stav evidovania duplicitného vlastníctva dvoch rozdielnych subjektov na parcelách E-KN a príslušných C-KN parcelách vo vlastníctve žalobcu, ktoré sú de facto v teréne zhodné a odlišná je iba ich evidencia v katastrálnom operáte, a to z dôvodu skutkového stavu opísaného žalobcom v priebehu prvoinštančného konania. Pri pozitívnom výroku súdu o určení vlastníckeho práva žalobcu by následne došlo k zápisu žalobcu namiesto žalovanej na príslušný list vlastníctva k parcele E-KN, čím by došlo k odstráneniu pochybností o tom, kto je v skutočnosti vlastníkom de facto jednej nehnuteľnosti - pozemku evidovaného v katastri nehnuteľností v odlišných registroch. V prípade vydania pre žalobcu priaznivého výroku rozsudku o existencii jeho vlastníckeho práva - evidovanie vlastníckeho práva žalobcu k parcele E-KN a viacerých parcelách C-KN, ktoré sú však de facto v teréne zhodné (možno povedať z pohľadu evidovania katastra nehnuteľností prekrývajúce sa), by následne bolo otázkou spadajúcou do správneho konania (zápis geometrického plánu na návrh žalobcu, ktorým by sa v celom rozsahu nahradila právne zbytočne evidovaná parcela E- KN už existujúcimi parcelami C-KN vo vlastníctve žalobcu) a nevyžadovalo by potrebu podania ďalšej žaloby o určenie vlastníckeho práva žalobcu, ani akékoľvek ďalšie súdne konanie. Úvaha vyjadrená konajúcim súdom v napadnutom rozhodnutí je preto v tejto časti rovnako nesprávna a zakladajúca sa na nesprávnom pochopení a interpretácii skutkového stavu a absolútne nesprávnom posúdení veci ako celku. V danej súvislosti odvolateľ poukázal na ust. katastrálneho zákona a zotrval na tvrdení, že výklad poskytnutý konajúcim súdom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ohľadne nutnosti formulovania negatívneho žalobného petitu na odstránenie evidencie vlastníckeho práva žalovanej, s následnou možnosťou výmazu vlastníckeho práva žalovanej, je od základu právne nesprávny a rozporný. Podľa názoru žalobcu negatívne formulovaným petitom určovacej žaloby nedôjde k odstráneniu/vyriešeniu základného dôvodu jej uplatnenia, a to neistého a rozporného právneho stavu, kedy nie je jasné (bez existencie autoritatívneho rozhodnutia súdu), aký subjekt je v skutočnosti vlastníkom určitej nehnuteľnosti. Výrok napadnutého rozsudku tak pramení z absolútnej neznalosti príslušných právnych predpisov ( o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam - katastrálny zákon v znení neskorších predpisov), ktorý neobsahuje žiadnu úpravu, umožňujúcu výmaz vlastníckeho práva k nehnuteľnosti z listu vlastníctva. Zároveň sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal možnosťou, že v prípade, ak by došlo k výmazu vlastníckeho práva žalovanej na základe rozsudku súdu zo

strany príslušného katastra nehnuteľností, akým spôsobom by následne novovzniknutý stav vplýval na existenciu vlastníckeho práva v spore úspešného žalobcu. Podľa názoru odvolateľa by sa tak iba zvýšila miera neprehľadnosti evidovania vlastníckych práv, s možnosťou ďalšieho spochybnenia vlastníctva žalobcu zo strany iných subjektov k sporenej nehnuteľnosti. Žalobca tiež poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa zaoberajú otázkou naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe s negatívnym určovacím a žalobným petitom (napr. uznesenie NS SR sp.zn. zo dňa 16.12.2014, rozsudok sp.zn. zo dňa 27.11.2009). Vyplýva z nich, že prostredníctvom takéhoto určenia nebude jednoznačne vyriešený vzájomný vzťah účastníkov k predmetu určenia, ani sa konečným spôsobom nevyrieši otázka vlastníctva predmetných nehnuteľností. Z určenia, že žalovaní nie sú spoluvlastníkmi nehnuteľností, bez ďalšieho nevyplýva, kto je vlastníkom, či je ním žalobkyňa, ktorá to ani netvrdí, alebo iný subjekt. V dôsledku toho nemožno vylúčiť ani ďalšie sporové konania o vlastníctvo predmetných nehnuteľností. Takáto žaloba je v rozpore s vyššie uvedenou zákonnou požiadavkou kladenou na určovaciu žalobu. 27. Ďalej odvolateľ namietal, že okresný súd odôvodnil svoje rozhodnutie jedným z dôkazných prostriedkov - výpoveďou svedka Ing. Y. Q., pracovníčky Okresného úradu Žilina, katastrálneho odboru, vykonaným na pojednávaní dňa 13.03.2009. Výsluch uvedenej svedkyne bol vykonaný za účelom objasnenia odborných skutočností súvisiacich s technickým a právnym procesom evidovania nehnuteľností zo strany Okresného úradu Žilina, katastrálneho odboru, ktorý je zodpovedný za evidenciu predmetnej E-KN parcely, určení vlastníckeho práva (spoluvlastníckeho podielu 8/60 vzhľadom k celku), ktoré je predmetom tohto sporu. V danej súvislosti žalobca poukázal na to, že Ing. Y. Q. je vo vzdialenom príbuzenskom pomere k žalovanej, ktorá skutočnosť nebola uvedená v písomnom vyhotovení zápisnice z pojednávania ani v napadnutom rozhodnutí, hoci táto skutočnosť vyplýva z nahrávky pojednávania vyhotovenej v zmysle ust. . Podľa názoru žalobcu mal preto konajúci súd prihliadnuť na výpoveď svedkyne a vyhodnotiť ju minimálne ako účelovú a v nadväznosti na to nemal v napadnutom rozsudku založiť svoj právny názor práve na tomto výsluchu. Z pohľadu žalobcu je zrejmé, že súd považoval za potrebné vykonanie tohto dôkazu z dôvodu značnej technickej a odbornej komplikovanosti (aj historických) procesov evidencie v rámci katastra nehnuteľností, a to najmä s dôrazom na existenciu duplicitného vlastníctva a (už právne nejestvujúcu) osobitnú evidenciu práv k líniovým stavbám. Žalobca však považuje za zarážajúce, do akej miery si okresný súd osvojil názory prezentované na pojednávaní Ing. Q., ktorá nielenže nedisponuje právnym vzdelaním, (a teda nie je odborne spôsobilá uvádzať skutočnosti majúce vplyv na právny názor súdu), no v zápisnici z pojednávania zo dňa 13.03.2019 sa nespomína ani to, že svedkyňa už v danom čase nebola pracovníčkou, resp. zamestnancom katastra nehnuteľností, zaoberajúcou sa problematikou vkladu vlastníckeho práva alebo obdobou problematikou, ktorá priamo nadväzuje na potencionálny výrok súdu o existencii vlastníckeho práva žalobcu. Podľa dostupných informácií uvedených na stránke minv.sk, menovaná je zamestnankyňou Okresného úradu Žilina, katastrálneho odboru, v časti oddelenie technické, dokumentácie a poskytovania informácií. Napriek tomu tento dôkazný prostriedok očividne značne ovplyvnil meritórne rozhodnutie súdu v tejto veci. V žalobcovi takýto postup konajúceho súdu vzbudil oprávnené pochybnosti o dodržaní princípu práva na spravodlivý proces a práva na prístup k nestrannému súdu a práva na prístup k spravodlivosti. Odvolateľ tiež nesúhlasil s názorom okresného súdu prezentovaným v bode 31. odôvodnenia jeho rozhodnutia, že pokiaľ došlo k preukázaniu nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, súd je oprávnený žalobu zamietnuť bez toho, aby sa zaoberal meritom veci ako takej. Takýto záver považuje odvolateľ za prejav arbitrárneho postupu súdu s poukazom na to, že súd pri svojom rozhodovaní ani neuviedol, aké dôkazné prostriedky tvrdenia a preskúmaný skutkový stav ho viedli k prijatiu uvedeného názoru. Okresný súd v napadnutom rozsudku neuviedol de facto žiadne právne relevantné úvahy a odôvodnenia, z akého dôvodu k tomuto názoru dospel a čo ho viedlo k jeho prijatiu. Súd prvej inštancie tak porušil právo žalobcu na spravodlivý súdny proces, porušil jeho právo na prístup k spravodlivosti a taktiež princíp zákazu denegatio iustitae.

28. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. 29. Uviedla, že napadnuté rozhodnutie nemožno považovať za nepreskúmateľné tak ako to uvádza žalobca vo svojom opravnom prostriedku. Záver súdu o neexistencii naliehavého právneho záujmu je totiž dostatočne odôvodnený v jeho písomnom vyhotovení v bodoch 26. až 30. S takto prezentovaným právnym názorom okresného súdu sa žalovaná v celom rozsahu stotožnila. Je totiž zrejmé, že v posudzovanom prípade žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanej určovacej žalobe.

31. Žalobca vo svojej odvolacej replike zotrval na argumentácii prezentovanej v rámci prvoinštančného i odvolacieho konania. Poukázal pritom na ust. a konštatoval, že dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je nevyhnutné aj z pohľadu práva neúspešnej strany namietať konkrétne skutkové alebo právne závery súdu pri uplatňovaní prípadných opravných prostriedkov. Nevyhnutné je vyhnúť sa tomu, aby text odôvodnenia bol popisný a formálny, ale aby naopak obsahoval jasné a logické argumenty, ktoré sú konzistentné a navzájom si neodporujú. Povinnosťou súdu je vždy vyrovnať sa s argumentmi sporových strán, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie. To znamená, že z odôvodnenia súdneho rozhodnutia sa má strana dozvedieť o dôvodoch prijatia, či odmietnutia svojho argumentu. Okresný súd v bode 26. odôvodnenia svojho rozhodnutia však neuviedol, akými dôkazmi sa pri formulovaní svojho právneho záveru riadil, ani ako vec právne posúdil. V bodoch 27. a 28. odôvodnenia rozhodnutia len citoval ust. a až 4 . Táto citácia právnych predpisov bez akéhokoľvek bližšieho výkladu ich aplikácie na skutkový stav však nezodpovedá náležitostiam riadneho odôvodnenia rozhodnutia, nakoľko nie je zrejmé, akými úvahami sa súd pri interpretácii a aplikácii práva riadil. Následne preto nie je ani možné posúdiť, či boli úvahy súdu správne alebo nie, a teda či aplikoval správny právny predpis, resp. či ho správne vyložil. Hoci v bode 29. odôvodnenia rozhodnutia okresný súd odkazuje na povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť strán sporu, vôbec sa už nezaoberá tým, či žalobca a žalovaná tieto povinnosti v spore splnili a ak nie, z akého dôvodu mal súd za to, že žalobca dôkazné bremeno v konaní neuniesol, čo ho viedlo k zamietnutiu žaloby. V bodoch 30. až 32. odôvodnenia rozsudku sa nachádza definícia naliehavého právneho záujmu podmieňujúceho úspech určovacej žaloby a osobitosti určovacej žaloby. Súd však nadväzne na to tieto náležitosti nevysvetľuje v kontexte skutkového stavu a ani neuvádza, z akého dôvodu mal za to, že žalobca naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby v danom prípade nepreukázal. Opomenul sa tiež vyjadriť aj k judikatúre, na ktorú žalobca poukazoval na strane 11. žaloby (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). V bode 33. odôvodnenia rozsudku je len opísaný skutkový stav bez akejkoľvek aplikácie právnych predpisov. V bode 34. odôvodnenia rozsudku súd uvádza, že podľa jeho názoru je potrebné posúdiť otázku odstránenia duplicity zápisu vlastníckeho práva a stotožňuje ju s naliehavosťou právneho záujmu. Následne však bez akéhokoľvek zdôvodnenia si súd osvojil výpoveď svedkyne, v ktorej Ing. Q. prezentovala len svoj subjektívny názor a nevyhodnotil ho v súlade s príslušnými ustanoveniami , t.j. v kontexte ostatných dôkazov a tiež sa nezaoberal hodnotou, či dôveryhodnosťou jej obsahu. Napokon v bode 35. odôvodnenia rozsudku súd vyjadril presvedčenie, že odstrániť duplicitu vlastníckeho práva je možné v danom prípade len tzv. negatívnym určovacím petitom, ktorý záver však nijakým spôsobom nezdôvodnil. Podľa názoru odvolateľa je tak rozsudok okresného súdu arbitrárny a nepreskúmateľný, keďže súd svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil. V danej súvislosti odvolateľ na podporu svojej argumentácie poukázal na právny názor prezentovaný v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 29.07.2010. Záverom odvolateľ namietal, že Okresný súd Žilina doposiaľ v obdobných prípadoch, v ktorých vystupoval totožný žalobca, nenamietal nedostatok naliehavého právneho záujmu na podaní určovacej žaloby z dôvodu tzv. pozitívneho určovacieho žalobného petitu. V dvoch prípadoch už boli dokonca vydané rozsudky (rozsudok Okresného súdu Žilina sp.zn. zo dňa 08.11.2018 a sp.zn. zo dňa 28.05.2019), ktoré odvolateľ pripojil ku svojmu podaniu. 32. Žalovaná vo svojej odvolacej replike zotrvala na svojej predchádzajúcej argumentácii prezentovanej v priebehu sporu. Žiadala rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. 33. Akcentovala, že sporové konanie je ovládané zásadou koncentrácie konania, kedy sporové strany sú povinné vykonať prostriedky procesného útoku a procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na pasivitu žalobcu v rámci celého súdneho konania, kedy žalobca navrhol, aby súd prvej inštancie vyžiadal od Okresného úradu Žilina, katastrálny odbor spätnú identifikáciu sporných nehnuteľností až na pojednávaní konanom dňa 23.01.2019, hoci predmetný úkon mohol navrhnúť už vo svojej žalobe zo dňa 13.12.2017, ktorú doručil súdu dňa 27.12.2017, alebo v rámci svojho vyjadrenia zo dňa 28.09.2019, kedy bol zo strany okresného súdu poučený o sudcovskej koncentrácii konania a napriek tomu zostal pasívny a neoznačil dôkazy v rámci sudcovskej koncentrácie konania, a teda neuniesol dôkazné bremeno. Vo vzťahu k žalobcom predloženým rozsudkom Okresného súdu Žilina žalovaný poukázal na ust. , na ktoré nie je možné prihliadať v rámci odvolacieho konania. Je zrejmé, že žalovaný v tomto spore nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanej určovacej žalobe.

34. Žalobca vo svojej odvolacej replike zo dňa 16.10.2019 poprel, že by nebol schopný v priebehu sporu označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a že neuniesol dôkazné bremeno v spore. Opätovne zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii prezentovanej v rámci odvolacieho konania. Uviedol,

že podal na súd kompletnú žalobu, ku ktorej pripojil aj listinné dôkazy preukazujúce jeho vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. Úplnú špecifikáciu parcely nemohol pripojiť k žalobe, nakoľko túto vyhotoví príslušný orgán katastra len na základe požiadavky súdu. Žalobca navrhol vykonanie tohto dôkazu len na lepšie pochopenie skutkového stavu. Nešlo teda o listinný dôkaz, z ktorého by odvodzoval svoje vlastnícke právo. Naopak žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 23.08.2018 len generálne poprela tvrdenia žalobcu bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia a označenia ďalších dôkazov a v žiadnom zo svojich podaní nenamietala ani naliehavý právny záujem žalobcu na podaní určovacej žaloby. Je to teda žalovaná strana, ktorá v spore neuniesla dôkazné bremeno. Pokiaľ žalovaná namietala, že rozsudky Okresného súdu Žilina pripojené k vyjadreniu zo dňa 16. 08. 2009 sú novotami v zmysle ust. , žalobca zdôraznil, že len z dôvodu právnej istoty poukázal na aplikáciu existujúcich právnych predpisov prvoinštančným súdom v skutkovo podobných prípadoch.

35. Na uvedené podanie žalovaná už procesne nereagovala.

36. Ďalšie podania strán sporu v rámci odvolacieho konania neboli produkované.

37. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. a contrario v spojení s toto rozhodnutie podľa v prvej vete výroku (t.j. vo veci samej) ako vecne správne potvrdil a v druhej vete výroku o trovách konania podľa zmenil spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

38. Vo vzťahu k meritu veci odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. . Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ).

39. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu žalobcu formulovanú v podanom opravnom prostriedku zo dňa 17.04.2019. Krajský súd zároveň poukazuje na zodpovednosť žalobcu za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi ( ).

40. Odvolateľ vo svojom opravnom prostriedku vo vzťahu ku skutkovými tvrdeniam len zopakoval svoju argumentáciu prezentovanú v prvoinštančnom konaní. Vyplýva z nej, že sa nestotožnil so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, tak ako boli prezentované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

41. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (, ). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov ( ), a nie strán sporu. Odvolacie námietky žalobcu k spôsobu vyhodnotenia dokazovania okresným súdom z uvedených dôvodov krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo žalobu žalobcu zamietol, t.j. z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení a ku svojim záverom dospel v kontexte všetkých ostatných vykonaných dôkazov.

42. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca sa svojou žalobou zo dňa 27.12.2017 v znení súdom pripustenej zmeny zo dňa 13.03.2019 domáhal určenia, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností Slovenskej republiky na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom pre okres A. obec a katastrálne územie M. W. U. ako pozemok parcely registra „E“, parcelné číslo 2096 o výmere 5744 m2,

druh pozemku: orná pôda v podiele 8/60 k celku, osoby žalovanej M. F., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. V. XX/XX, XXX XX M. W. U.. 43. Svoju žalobu odôvodnil tým, že v predmetnej veci je vykonaný duplicitný zápis žalovanej (a iných osôb) vo vzťahu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. M. W. U. (hodnovernosť údaju o vlastníckom práve bola spochybnená na E-KN parc. č. 2096 a C-KN parc. č. 2005/15 C-KN parc. č. 2005/10, C-KN parc. č. 2005/2, C-KN parc. č. 2005/1, C-KN parc. č. 2005/7 a C-KN parc. č. 2005/9, a teda podľa sa takéto údaje nesmú používať (dotknuté subjekty sa môžu svojich práv domáhať prostredníctvom súdu), . Titul nadobudnutia: osvedčenie o dedičstve č. , , č. Z 7370/12-561/12., X 67/2015 - Protokol o oprave chyby v katastrálnom operáte - 34215. Zároveň je však žalobca evidovaný ako vlastník nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom pre okres A., obec a katastrálne územie M. W. U. ako pozemok parcely registra C parcelné č. 2005/1 o výmere 96441 m2, druh pozemku: vodné plochy; pozemok parcely registra C parcela č. 2005/2 o výmere 82126 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria; pozemok parcely registra C parcelné č. 2005/7 o výmere 22623 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria; pozemok parcely registra C parcelné č. 2005/9 o výmere 37109 m2, druh pozemku: ostatné plochy; pozemok parcely registra C, parcelné č. 2005/10 o výmere 35538 m2, druh pozemku: vodné plochy a pozemok parcely registra C parcelné č. 2005/15 o výmere 3229 m2, druh pozemku: ostatné plochy (všetko v podiele 1/1 k celku s poznámkou: parc. č. 2005/15, 2005/10, 2005/2, 2005/1, 2005/7, 2005/9 a E-KN parc. č. 2094, 2096, a teda podľa sa takéto údaje nesmú používať (dotknuté subjekty sa môžu svojich práv domáhať prostredníctvom súdu), , zápisom GP 6/2013 sa CKN parc. č. 2005/2 vytvorila z CKN parc. č. 2005/19, č. Z 2276/13-224/13. Je teda zrejmé, že vlastnícke právo žalobcu a žalovanej k duplicitne evidovaným nehnuteľnostiam v rozsahu 8/60 vzhľadom k celku je sporné.

44. V zmysle ust. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

45. Základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby (akou je aj žaloba v preskúmavanej veci) je v zmysle (teraz - poznámka odvolacieho súdu) existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodovania. Určovacia žaloba má preventívny charakter, má miesto jednak tak, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak. V prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu; ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani naliehavý právny záujem na takomto určení. Ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je vylúčené, aby súčasne žalobu preskúmal po vecnej stránke (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.06.2009).

46. Existenciou naliehavého právneho záujmu žalobcu na ním požadovanom určení, je teda súd oprávnený zaoberať sa z úradnej povinnosti v každom štádiu konania. 47. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v je o právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje, ale zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo.

48. Aj určovacia žaloba podľa aktuálneho procesného predpisu upravená v má preventívny charakter. Predovšetkým prichádza do úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Ďalej sa uplatní v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky zodpovedá obsahu a povahe príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi stranami sporu. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú s predpokladom naliehavého právneho záujmu. Ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať splnenie týchto funkcií, nie je daný naliehavý právny záujem na určení. Závery o tom sú spojené nielen so žalobou o určenie, ale aj s otázkou, akého konkrétneho určenia sa žalobca žalobou domáha. Absencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je prvoradým dôvodom, pre ktorý žaloba nemôže obstáť. Pri zistení jeho absencie súdom je akékoľvek ďalšie dokazovanie vo veci nadbytočné. Existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení musí v konaní preukázať žalobca. V prípade, že súd dospeje k záveru, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, bez ďalšieho rozhodne o zamietnutí žaloby.

49. Určovacia žaloba je prípustná i v prípade spornosti v právnych vzťahoch evidovaných katastrom nehnuteľností. Stav spornosti môže byť okrem iného vyvolaný tiež omylom katastra pri identifikácii nehnuteľností, prípadne existenciou duplicitného zápisu, t.j. že určitá nehnuteľnosť, resp. jej časť, je zapísaná v prospech dvoch odlišných vlastníkov. Je nepochybné, že duplicitným zápisom pre akt vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností vznikol v právnych vzťahoch evidovaných v katastri nehnuteľností sporný stav, ktorý musí byť napravený, pretože v opačnom prípade by vo sfére vlastníckych vzťahov dotknutých účastníkov pretrvával stav právnej neistoty. Táto právna neistota by však podľa názoru odvolacieho súdu nebola odstránená vyhovením žalobe žalobcu v prejednávanej veci, keďže nedošlo k odstráneniu právnej neistoty v právnych vzťahoch jednotlivých (spolu)vlastníkov. Okrem toho aktuálna súdna prax už pripúšťa aj negatívnu určovaciu žalobu pre potreby odstránenia nežiaduceho zápisu v katastri nehnuteľností.

50. V danej súvislosti odvolací súd upriamuje pozornosť i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 30. mája 2018 (publikované pod R 31/2019), z ktorého vyplýva, že ak je nehnuteľnosť v katastri nehnuteľností vedená duplicitne ako vlastníctvo žalobcu aj žalovaného, má žalobca naliehavý právny záujem ( , resp. ) na negatívnom určení, že žalovaný nie je vlastníkom tejto nehnuteľnosti.

51. Možno teda zhrnúť, že ak je vlastníctvo k určitej nehnuteľnosti, prípadne jej spoluvlastníckemu podielu zapísané na viacerých listoch vlastníctva v prospech viacerých vlastníkov/ spoluvlastníkov a za situácie, že žalobca je už aktuálne zapísaný na liste vlastníctva ako jej/ich (spolu)vlastník parciel registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape, no súčasne je aj žalovaná zapísaná na liste vlastníctva ako (spolu)vlastníčka identických nehnuteľností ako parcely registra “E“ evidovanej na mape určeného operátu, žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem na ním formulovanej pozitívnej určovacej žalobe. Rozsudkom, ktorým by súd určil skutočnosť, že žalobca je vlastníkom spornej E-KN parcely, t.j. že je (spolu)vlastníkom tej istej časti zemského povrchu, ktorej je už ako vlastník parciel C-KN zapísaný na inom liste vlastníctva by totiž nedošlo k odstráneniu právne chybného stavu evidovania duplicitného vlastníctva dvoch rozdielnych subjektov na parcelách E-KN a príslušných C-KN, keďže tieto nehnuteľnosti sú de facto v teréne zhodné a odlišná je iba ich evidencia v katastrálnom operáte.

52. V prípade, ak by súd žalobe žalobcu v tomto spore vyhovel, žalobca by bol evidovaný jednak (tak ako doposiaľ) ako vlastník predmetných nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXXX pre okres A., obec a katastrálne územie M. W. U. parciel registra C: parcelné č. 2005/1 o výmere 96441 m2, druh pozemku: vodné plochy; pozemok parcely registra C parcela č. 2005/2 o výmere 82126 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria; pozemok parcely registra C parcelné č. 2005/7 o výmere 22623 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria; pozemok parcely registra C parcelné č. 2005/9 o výmere 37109 m2, druh pozemku: ostatné plochy; pozemok parcely registra C, parcelné č. 2005/10 o výmere 35538 m2, druh pozemku: vodné plochy a pozemok parcely registra C parcelné č. 2005/15 o výmere 3229 m2, druh pozemku: ostatné plochy a tiež na základe vyhovujúceho rozsudku aj na LV č. XXXX ako (spolu)vlastník parcely E-KN parc. č. 2096 o výmere 5744 m2 v podiele 8/60. Žalobca by tak bol ako vlastník duplicitne

evidovaný na dvoch listoch vlastníctva, ktoré sa týkajú však toho istého predmetu vlastníctva. Zmena by nastala len v tom, že namiesto žalovanej by bol na predmetný list vlastníctva č. XXXX pre okres A., obec a k.ú. M. W. U. zapísaný namiesto žalovanej žalobca. Je zrejmé, že k odstráneniu duplicity zápisu vlastníckeho práva k tej istej nehnuteľnosti by tak nedošlo. Správnym je preto záver okresného súdu, že v danom prípade má žalobca naliehavý právny záujem v zmysle ust. na negatívnom určení, že žalovaná nie je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. M. W. U. vedenej na LV č. XXXX ako E-KN parc. č. 2096 - orná pôda o výmere 5744 m2 v podiele 8/60 k celku. Na základe záznamu takéhoto výroku rozsudku do katastra nehnuteľností zostane evidovaný ako výlučný vlastník nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre okres A., obec a katastrálne územie M. W. U. výlučne žalobca, čím sa definitívne odstráni duplicita zápisu vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, a teda dôjde k úplnému vyriešeniu a obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva. Zároveň požadované určenie nebude mať povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu či tu je/nie je právny vzťah alebo právo, a teda nebude musieť nasledovať ďalšie katastrálne konanie, tak ako to prezentoval žalobca v rámci svojich odvolacích námietok.

53. Nakoľko súd prvej inštancie zamietol určovaciu žalobu žalobcu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je vylúčené, aby súčasne vykonal dokazovanie a žalobu preskúmal po vecnej stránke, a preto postupoval správne, keď sa nezaoberal argumentáciou žalobcu prezentovanou v jeho žalobe a podaniach produkovaných v rámci prvoinštančného konania. Z rovnakých dôvodov sa ani odvolací súd nezaoberal ďalšími odvolacími námietkami uvádzanými žalobcom vo vzťahu k hmotnoprávnej argumentácii nároku uplatneného žalobou. Žiada sa dodať, že pokiaľ odvolateľ vo svojom opravnom prostriedku poukazoval na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR o tom, že negatívna určovacia žaloba nie je prípustná, uvedené rozhodnutia riešili skutkovo odlišné prípady, t.j. stav, keď žalobca nebol evidovaný na príslušnom liste vlastníctva ako vlastník sporných nehnuteľností. Napokon aktuálna judikatúra Najvyššieho súdu SR (R 31/2019) uzavrela, že ak je nehnuteľnosť v katastri nehnuteľností vedená duplicitne ako vlastníctvo žalobcu aj žalovaného, má žalobca naliehavý právny záujem v zmysle na negatívnom určení, že žalovaný nie je vlastníkom tejto nehnuteľnosti. Neobstojí teda argumentácia žalobcu, že v zmysle ust. katastrálneho zákona príslušný správny orgán nemôže zapísať takéto rozhodnutie do katastra nehnuteľností. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia správny orgán zapisuje totiž práva k nehnuteľnostiam uvedené v , ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli aj rozhodnutím štátneho orgánu.

54. Ako už bolo uvedené vyššie, do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu dôkazov (, ). Odvolacie námietky žalobcu k spôsobu vyhodnotenia dokazovania okresným súdom z uvedených dôvodov krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo žalobu žalobcu zamietol, keď konštatovaní absenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určovacom žalobnom petite. Navyše okresný súd nezaložil svoje rozhodnutie výlučne na výpovedi svedkyne Ing. Y. Q., ale toto vychádza i z aktuálnej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že príbuzenský vzťah menovanej svedkyne k žalovanej sporovej strane nebol uvedený v písomnom vyhotovení zápisnice o súdnom pojednávaní. Rozhodujúcim je totiž to, že ho obsahoval zvukový záznam v zmysle ust. .

55. Ani rozhodnutia súdu tej istej inštancie v obdobných prípadoch nie sú rozhodnutiami, ktorými by bol súd prvej inštancie v tomto konaní viazaný. Z ust. totiž vyplýva, ktorými rozhodnutiami je súd pri svojom rozhodovaní viazaný. Je zrejmé, že označené rozhodnutia Okresného súdu Žilina takými nie sú.

56. Okresný súd vykonal v prejednávanej veci dokazovanie náležitým spôsobom a v potrebnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. , súčasne spôsobom plne zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania umožnil stranám sporu realizáciu ich procesných práv a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu strán, ako aj meritum veci. Po vykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. až , aj správne a presvedčivo odôvodnil. Odvolacie dôvody žalobcu vyhodnotil krajský súd ako neopodstatnené, pričom zároveň nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací

súd prihliada z úradnej povinnosti ( ). V dôsledku toho krajský súd rozsudok okresného súdu v prvej vete výroku ako vecne správny potvrdil.

57. Odvolací súd však v súlade s ust. zmenil odvolaním napadnutý a od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania (veta druhá výroku), ktorý síce plne zodpovedá procesnému úspechu strán v konaní a v ňom uvedeným zákonným ustanoveniam, no nie je z neho zrejmé, kto má proti komu nárok na náhradu trov konania.

58. V danej súvislosti odvolací súd poznamenáva, že nepovažuje za správnu takú interpretáciu ustanovenia , podľa ktorej má aplikácii tohto ustanovenia zodpovedať výrok rozhodnutia o trovách konania vyslovujúci, že strana sporu má nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť totiž vykonateľné ( ). Podľa výslovného znenia ustanovenia po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, rozhoduje súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, už len o výške náhrady trov konania a v prípade zastúpenia advokátom aj o prijímateľovi tejto náhrady. To znamená, že súd prvej inštancie v rozhodnutí podľa nemôže rozhodnúť o uložení povinnosti jednej sporovej strane zaplatiť náhradu trov konania druhej sporovej strane. Ak by napriek tomu tak rozhodol, prekročil by zákonné zmocnenie vyplývajúce z , čím by zároveň nerešpektoval , podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, a porušil by tak princíp legality ako jeden zo základných princípov právneho štátu. Neprípustnosť takého postupu nevyhnutne znamená, že o tom, kto a komu má povinnosť zaplatiť náhradu trov konania (ak prichádza do úvahy priznanie ich náhrady), musí rozhodnúť súd rozhodujúci o nároku na náhradu trov v zmysle . Tomu musí zodpovedať aj formulácia výroku o trovách konania, t. j. musí v ňom byť uvedené, kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania, s tým, že následne bude o výške tejto náhrady rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením ( ), čo je nutné uviesť aspoň v odôvodnení súdneho rozhodnutia. Len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti. Obdobný názor prezentoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. zo dňa 23.03.2017. Odvolací súd je však na rozdiel od dovolacieho súdu toho názoru, že informácia o ďalšom procesnom postupe súdu, t.j., že následne bude o výške náhrady trov konania rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením ( ) je postačujúca v odôvodnení súdneho rozhodnutia a táto nemusí byť súčasťou jeho výrokovej časti.

59. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s a a žalovanej ako strane sporu majúcej v tomto štádiu konania plný úspech, priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %. O výške náhrady týchto trov rozhodne súdny úradník po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením ( ).

60. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( a ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( a ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).