Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 48 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (58)4cc/378143.27f817.pdf
PDF · 123.29 KB
No categories available
5Cdo/136/2007
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava
Górásza a členov senátu JUDr. Vladimíra Maguru a JUDr. Sone Mesiarkinovej, v právnej
veci žalobcu: U.R., s.r.o., K.X., B.B., IČO: X., v dovolacom konaní zastúpený JUDr. D. K.,
advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v B.B., K.X., proti žalovanému: Ing. C. S.,
bývajúci v B., Č.X., o určenie neplatnosti právneho úkonu a určenie vlastníckeho práva,
ktorá vec sa viedla na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 8 C 23/2004, o dovolaní
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 7. decembra 2006 sp.zn. 12 Co
293/06, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 7. decembra 2006 sp.zn. 12 Co 293/06
z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Banská Bystrica (súd prvého stupňa) rozsudkom z 22. mája 2006 č.k.
8 C 23/2004-388 zamietol žalobu proti žalovanému Ing. C. S. a zastavil konanie proti
žalovanému T.T., spol. s r.o., K., A.X. (táto spoločnosť bola 6. októbra 2006 ex offo
vymazaná z obchodného registra). Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému Ing. C. S.
náhradu trov konania v sume 668 825,- Sk na účet jeho zástupcu. Žalovamému T.T., spol.
s r.o. nepriznal náhradu trov konania a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu
doplatok súdneho poplatku za návrh na začatie konania.
Súd prvého stupňa pri skúmaní, či žalobca má naliehavý právny záujem na ním
navrhovanom určení neplatnosti zmlúv o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva
k nehnuteľným veciam a určení jeho vlastníctva k takto prevedeným veciam v zmysle § 80
písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov –
ďalej iba „O.s.p.“) „akceptoval skutočnosti, ktoré označil žalobca ako naliehavý právny
záujem pre podanie tejto žaloby, keď žalobca tvrdil, že na základe neplatných právnych
úkonov došlo k prevodu vlastníckeho práva z neho na iného vlastníka a že nemá inú možnosť
nápravy ako prostredníctvom žaloby.“ Posudzujúc potom dôvodnosť určovacej žaloby dospel
k záveru, že žalobca nenáležite vyvodzuje neplatnosť zmlúv o zabezpečení záväzku
z neplatnosti nimi zabezpečovaných zmlúv o prevode obchodného podielu a o jeho výplate,
pretože tu nie sú žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok ich neplatnosť. Keďže
žalovaný nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na základe platných zmlúv
o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva, nie je tu potom ani dôvod na určenie
vlastníctva žalobcu k zabezpečovacími zmluvami prevedeným nehnuteľnostiam.
Krajský súd v Banskej Bystrici (odvolací súd), na odvolanie žalobcu, rozsudkom zo
7. decembra 2006 sp.zn. 12 Co 293/06 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch,
ktorými bola žaloba voči žalovanému Ing. C. S. zamietnutá a žalobcovi bola uložená
povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania a zaplatiť súdny poplatok. Žalobcovi
uložil aj povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v sume 74 294,-
Sk. Samostatným výrokom napokon pripustil proti svojmu rozsudku dovolanie.
Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutých častiach podľa
§ 219 O.s.p. majúc za to, že súd nižšieho stupňa rozhodol správne, keď zamietol žalobu o
určenie neplatnosti právnych úkonov a určenie vlastníckeho práva. Podľa odvolacieho súdu
ale zamietnutie žaloby neodôvodňuje zistenie o platnosti zabezpečovaných záväzkov, ale
nedostatok naliehavého právneho záujmu na žalobcom navrhovanom určení podľa § 80
písm. c/ O.s.p. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že žalobca sa
žalobou domáhal určenia neplatnosti zmlúv o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho
práva k nehnuteľným veciam tvrdiac, že sú neplatné týmto občianskoprávnym prostriedkom
zabezpečované zmluvy o prevode obchodného podielu a o odplate za tento prevod. Domáhal
sa teda toho, aby súd prejudiciálne určil neplatnosť právnych úkonov, z ktorých vyplýva
akcesorický zabezpečovací právny úkon. Žalobca ale nemohol mať naliehavý právny záujem
na takto požadovanom určení neplatnosti zmlúv o zabezpečení záväzku prevodom
vlastníckeho práva, pretože „prejudiciálne určenie neplatnosti právnych úkonov, z ktorých
neplatnosť akcesorického záväzku vyplývala, nemá právnu záväznosť, nakoľko dôvody
rozsudku nie sú právne záväzné a vykonateľné.“ V dôvodoch svojho rozsudku tiež uviedol,
že na základe zmluvy o prevode obchodného podielu došlo medzi účastníkmi k plneniam,
ktoré si účastníci dosiaľ nevysporiadali podľa zásad o vzájomne podmienenej povinnosti
vrátiť si všetko, čo nadobudli na základe neplatných zmlúv. Podľa odvolacieho súdu „len na
základe vyriešenia predbežnej otázky o neplatnosti právneho úkonu, na základe ktorého došlo
k plneniu, by nebolo možné domáhať sa vrátenia plnenia zrealizovanej zmluvy o predaji
obchodného podielu, preto by sa právne postavenie žalobcu vo vzťahu k platnosti právnych
úkonov zmlúv o prevode obchodného podielu alebo odplate za jej prevod nestalo neistým
a nebolo by riešením jeho právneho postavenia.“ K otázke platnosti právnych úkonov
prejudiciálne riešenej súdom prvého stupňa odvolací súd ešte poznamenal, že „môže
poukázať len na to, že okresný súd platnosť týchto úkonov neposudzoval z pohľadu tvrdení
žalobcu, najmä pokiaľ ide o realizáciu predaja obchodného podielu dvoma zmluvami, čo je
v rozpore s výkladom ust. § 115 ods. 3 Obchodného zákonníka a ponecháva tieto skutočnosti
na právne riešenie v spore, ktorý by sa otázkou platnosti týchto právnych úkonov ako
predmetom sporu zaoberal.“
Odvolací súd pripustil proti svojmu rozsudku dovolanie podľa § 238 ods. 3 O.s.p.
„na preskúmanie správnosti právneho posúdenia naliehavosti právneho záujmu na určení
neplatnosti právneho úkonu akcesorickej povahy vo vzťahu k právnemu úkonu, z ktorého by
mohla neplatnosť tejto zmluvy vyplývať vo vzťahu k nemožnosti určenia synalagmatického
záväzku možného určenia neplatnosti právneho úkonu a to zmluvy o prevode obchodného
podielu a o odplate zaň.“
Proti rozsudku odvolacieho súdu žalobca podal dovolanie. Navrhol napadnuté
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Mimoriadny opravný
prostriedok odôvodnil tým, že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Odvolací súd založil svoje potvrdzujúce
rozhodnutie na dôvodoch, ktorými sa súd prvého stupňa nezaoberal a ktoré účastníci
ani netvrdili. Tým mu odňal možnosť vyjadriť sa k novým skutočnostiam v súvislosti
s neplatnosťou právnych úkonov, navrhnúť dôkazy na ich vyvrátenie a vyjadriť sa k právnym
následkom z nich vyplývajúcim. Znemožnenie realizácie jeho procesných práv bola tak
dôsledkom nerešpektovania ústavného princípu dvojinštatnčnosti občiasneho súdneho
konania. Podľa žalobcu rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva aj na nesprávnom právnom
posúdení veci v otázke, že v predmetnom konaní súd nemohol prejudiciálne riešiť otázku
platnosti zmlúv o prevode obchodného podielu. Taký záver je v rozpore s ustanovením § 135
ods. 2 O.s.p. Konanie odvolacieho súdu, ale i konanie súdu prvého stupňa, sú naostatok
postihnuté aj vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súdy nižších
stupňov opomenuli skúmať, či predmetné zmluvy nie sú neplatné aj z iných dôvodov než
namietaných, najmä z dôvodu porušenia § 105a ods. 1 Obchodného zákonníka a ich rozporu
s ustanovením § 143 Občianskeho zákonníka. Podľa žalobcu je nesporné, že má naliehavý
záujem na navrhovanom určení neplatnosti zmlúv o zabezpečení záväzku prevodom
vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam a na určení vlastníctva k predmetným
nehnuteľnostiam.
Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno
napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 3 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu
v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p., a dospel k záveru, že ho treba zrušiť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon
pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Prípustnosť dovolania žalobcu vyplýva v danom prípade
z § 238 ods. 3 O.s.p. V tomto ustanovení je odvolaciemu súdu zverené oprávnenie založiť
výrokom rozsudku prípustnosť dovolania v prípade, že jeho rozhodnutie je zásadného
právneho významu. Ak odvolací súd vysloví prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia,
je dovolateľ oprávnený napadnúť jeho rozhodnutie len z dôvodu, že spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci, a to práve len v tej konkrétne vymedzenej otázke, pre ktorú bolo
dovolanie pripustené. V dovolacom konaní potom predmetom posudzovania a riešenia môžu
byť len právne otázky (na riešenie skutkových otázok dovolací súd nie je oprávnený a ani
vybavený procesnými prostriedkami – viď § 243a ods. 2, veta druhá O.s.p.). Vychádzajúc
z toho dovolací súd v predmetnom dovolacom konaní nepreskúmaval správnosť žiadneho
skutkového záveru, ale ani správnosť tých právnych záverov, ktoré nesúvisia s otázkou
zásadného právneho významu, pre ktorú bolo dovolanie pripustené.
Odvolací súd vidí zásadný význam svojho rozhodnutia po právnej stránke, pre ktorý
pripustil proti svojmu rozsudku dovolanie podľa § 238 ods. 3 O.s.p, v riešení otázky
„naliehavosti právneho záujmu na určení neplatnosti právneho úkonu akcesorickej povahy vo
vzťahu k právnemu úkonu, z ktorého by mohla neplatnosť tejto zmluvy vyplývať vo vzťahu
k nemožnosti určenia synalagmatického záväzku možného určenia neplatnosti právneho
úkonu a to zmluvy o prevode obchodného podielu a o odplate zaň.“
Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo
o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem.
Existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení (a preto i eventuálna
nutnosť v konkrétnej žalobe tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva jeho existencia)
je pri všetkých určovacích žalobách, kladných či záporných, jednou z nevyhnutných
podmienok toho, aby bolo súdu umožnené v rozsudku meritórne žalobe vyhovieť.
V rozhodovacej praxi súdov sa ustálilo, že žalobca má právny záujem na žiadanom určení, ak
by bez tohto určenia bolo ohrozené jeho právo alebo právny vzťah, ktorého je účastníkom,
alebo ak by sa jeho právne postavenie bez takéhoto určenia stalo neistým.
Cieľom určovacej žaloby je vydanie rozsudku, výrok ktorého odstraňuje žalobcovu
neistotu určením, či tu právo alebo právny vzťah (v prípade určenia neplatnosti zmluvy
právny vzťah z nej vyplývajúci) je alebo nie je. Zákon pre procesnú prípustnosť určovacej
žaloby teda predpokladá existenciu stavu neistoty žalobcu v tom, či ten-ktorý právny vzťah
alebo právo je alebo nie je a zároveň tiež preukázanie, že uvedenú neistotu je možné odstrániť
navrhovaným výrokom rozsudku. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu
aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením
žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť;
nezáleží na to, ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou
právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené
neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom.
Naliehavý záujem sa vieže k žalobe, resp. k otázke, či určovacia žaloba môže byť spôsobilým
procesným inštrumentom ochrany práva, zatiaľ čo identifikácia rozhodného hmotnoprávneho
vzťahu, o ktorého (preventívne) určenie z hľadiska potrieb žalobcu ide, vystihuje v spore
otázku aktívnej a pasívnej legitimácie. Určovacia žaloba je spravidla prípustná v prípade
spornosti v tých právnych vzťahoch k nehnuteľnostiam, o ktorých sa vedie príslušná
evidencia (kataster nehnuteľností); rozsudok súdu vyhovujúci takejto žalobe môže byť totiž
jedným z predpokladov zapísania osoby vlastníka v súlade s právnym stavom a vykonania
takej opravy evidovaných údajov o vlastníkovi.
Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd určil, že sú neplatné zmluvy medzi účastníkmi
o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam a že je vlastníkom
takto prevedených nehnuteľností na žalovaného.
Pri zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, platí všeobecný
režim o nadobudnutí vlastníckeho práva prevodom nehnuteľnosti podľa § 133 ods. 2 OZ a
podľa § 28 a nasl. zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (pozri napr. stanovisko
publikované v časopise Katastrálny bulletin č. 3 a 4/1997). Kladné rozhodnutie súdu o takejto
žalobe by nepochybne mohlo byť jedným z predpokladov opätovného zapísania žalobcu ako
vlastníka predmetných pozemkov. Žalobca mal právny záujem na žiadanom určení, pretože
to mohlo mať priaznivý dopad na jeho právne postavenie. Existujúci stav v evidencii
vlastníckych práv k predmetným nehnuteľnostiam je ohrozením žalobcovho právneho
postavenia a nemožno ho odstrániť inými prostriedkami (okrem splnenia rozväzovacej
podmienky uspokojením pohľadávky žalovaného zo zmlúv o prevode obchodného podielu
a o jeho výplate, ktoré ale vzhľadom na postoj účastníkov neprichádza do úvahy).
Pre posúdenie prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. nebolo
relevantné to, čo za významné považoval odvolací súd, t.j. že „prejudiciálne určenie
neplatnosti právnych úkonov, z ktorých neplatnosť akcesorického záväzku vyplývala, nemá
právnu záväznosť, nakoľko dôvody rozsudku nie sú právne záväzné a vykonateľné“ ani to,
že „len na základe vyriešenia predbežnej otázky o neplatnosti právneho úkonu, na základe
ktorého došlo k plneniu, by nebolo možné domáhať sa vrátenia plnenia zrealizovanej zmluvy
o predaji obchodného podielu, preto by sa právne postavenie žalobcu vo vzťahu k platnosti
právnych úkonov zmlúv o prevode obchodného podielu alebo odplate za jeho prevod nestalo
neistým a nebolo by riešením jeho právneho postavenia.“
Otázka naliehavosti právneho záujmu je významná len vo vzťahu k tomu určeniu, akého
sa žalobca domáha v návrhu na rozhodnutie súdu, nie však vo vzťahu k otázke, ktorú má súd
riešiť ako predbežnú. Vyriešenie otázky platnosti zmlúv o prevode obchodného podielu a
o odplate za jeho prevod bolo nevyhnutným predpokladom rozhodnutia o žalobe na určenie
neplatnosti zmlúv o zabezpečovacom prevode práva a súd ju mal vyriešiť bez ohľadu na to,
či zo zistenia ich neplatnosti vyplynú pre účastníkov nejaké iné záväzky. Možný dôsledok
vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia vzniknutého z neplatnej zmluvy ustanovený v § 457
Občianskeho zákonníka a „určenie synalagmatického záväzku“ nebol predpokladom
prípustnosti určovacej žaloby. V občianskom súdnom konaní môže súd riešiť rôzne
prejudiciálne otázky (§ 135 O.s.p.). Posúdenie otázky platnosti zmlúv o prevode obchodného
podielu alebo odplate za jeho prevod nie je otázkou uvedenou v § 135 ods. 1 O.s.p., ktoré
ustanovenie taxatívne vymedzuje prípady, ktoré súd nemôže v konaní riešiť ako otázky
predbežné. Preto je súd oprávnený riešiť túto otázku prejudiciálne, za splnenia podmienok
uvedených v § 135 ods. 2 O.s.p., t. j. za predpokladu, že o tejto otázke nebolo už vydané
príslušným orgánom rozhodnutie. Nie je rozhodujúce, že otázka platnosti zabezpečovaných
zmlúv a synalagmy môže byť riešená aj v samostatnom konaní o žalobe podľa § 80
písm. b/ a c/ O. s. p. (porovnaj napr. R 86/2001).
Z uvedeného vyplýva, že dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení otázky prípustnosti žaloby o určenie neplatnosti zmlúv
o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam a určení
vlastníctva k takto prevedeným veciam v zmysle § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho
poriadku. Dovolací súd preto dovolaním žalobcu napadnutý rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým,
že právny názor vyslovený v tomto rozsudku je pre neho záväzný a že v novom rozhodnutí
rozhodne znova o trovách pôvodného a aj dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Dovolací súd nepovažoval za opodstatnenú dovolaciu námietku žalobcu, že postupom
a rozhodnutím odvolacieho súdu, v dôsledku nerešpektovania ústavného princípu
dvojinštatnčnosti občiasneho súdneho konania, sa mu odňala možnosť konať pred súdom
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Kasačné rozhodnutie odvolacieho súdu má zabezpečiť účastníkom možnosť v súvislosti
so zmenou právneho názoru na vec vyjadriť sa k právnej stránke a k dokazovaniu podľa
ustanovenia § 118 ods. 3 O.s.p., prípadne v súvislosti s touto zmenou predložiť súdu nové
dôkazy. V danej veci ale nešlo o takú zmenu v právnom posúdení veci odvolacím súdom,
ktorá mala mať za následok zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa a vrátenie veci na ďalšie
konania. K tomu, aby odvolací súd dospel k ním prezentovanému právnemu záveru
o nedostatku podmienky naliehavosti právneho záujmu na žalobou navrhovanom určení,
nepotreboval vykonanie ďalšieho dokazovania. Svoje rozhodnutie odvolací súd neoprel
o nové skutkové zistenia, ku ktorému by sa účastníci mohli vyjadriť podľa ustanovenia § 118
ods. 3 O.s.p. V napadnutom rozhodnutí tak nešlo o rozhodnutie, ktoré by viedlo k porušeniu
procesných práv žalovaného skutkovo argumentovať, prípadne navrhnúť dôkazy.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. apríla 2008
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: