Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/136/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava

Górásza a členov senátu JUDr. Vladimíra Maguru a JUDr. Sone Mesiarkinovej, v právnej

veci žalobcu: U.R., s.r.o., K.X., B.B., IČO: X., v dovolacom konaní zastúpený JUDr. D. K.,

advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v B.B., K.X., proti žalovanému: Ing. C. S.,

bývajúci v B., Č.X., o určenie neplatnosti právneho úkonu a určenie vlastníckeho práva,

ktorá vec sa viedla na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. , o dovolaní

žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 7. decembra 2006 sp.zn. 12 Co

293/06, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 7. decembra 2006 sp.zn.

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica (súd prvého stupňa) rozsudkom z 22. mája 2006 č.k.

-388 zamietol žalobu proti žalovanému Ing. C. S. a zastavil konanie proti

žalovanému T.T., spol. s r.o., K., A.X. (táto spoločnosť bola 6. októbra 2006 ex offo

vymazaná z obchodného registra). Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému Ing. C. S.

náhradu trov konania v sume 668 825,- Sk na účet jeho zástupcu. Žalovamému T.T., spol.

s r.o. nepriznal náhradu trov konania a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu

doplatok súdneho poplatku za návrh na začatie konania.

Súd prvého stupňa pri skúmaní, či žalobca má naliehavý právny záujem na ním

navrhovanom určení neplatnosti zmlúv o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva

k nehnuteľným veciam a určení jeho vlastníctva k takto prevedeným veciam v zmysle § 80

písm. c/ ( v znení neskorších predpisov –

ďalej iba „“) „akceptoval skutočnosti, ktoré označil žalobca ako naliehavý právny

záujem pre podanie tejto žaloby, keď žalobca tvrdil, že na základe neplatných právnych

úkonov došlo k prevodu vlastníckeho práva z neho na iného vlastníka a že nemá inú možnosť

nápravy ako prostredníctvom žaloby.“ Posudzujúc potom dôvodnosť určovacej žaloby dospel

k záveru, že žalobca nenáležite vyvodzuje neplatnosť zmlúv o zabezpečení záväzku

z neplatnosti nimi zabezpečovaných zmlúv o prevode obchodného podielu a o jeho výplate,

pretože tu nie sú žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok ich neplatnosť. Keďže

žalovaný nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na základe platných zmlúv

o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva, nie je tu potom ani dôvod na určenie

vlastníctva žalobcu k zabezpečovacími zmluvami prevedeným nehnuteľnostiam.

Krajský súd v Banskej Bystrici (odvolací súd), na odvolanie žalobcu, rozsudkom zo

7. decembra 2006 sp.zn. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch,

ktorými bola žaloba voči žalovanému Ing. C. S. zamietnutá a žalobcovi bola uložená

povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania a zaplatiť súdny poplatok. Žalobcovi

uložil aj povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v sume 74 294,-

Sk. Samostatným výrokom napokon pripustil proti svojmu rozsudku dovolanie.

Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutých častiach podľa

majúc za to, že súd nižšieho stupňa rozhodol správne, keď zamietol žalobu o

určenie neplatnosti právnych úkonov a určenie vlastníckeho práva. Podľa odvolacieho súdu

ale zamietnutie žaloby neodôvodňuje zistenie o platnosti zabezpečovaných záväzkov, ale

nedostatok naliehavého právneho záujmu na žalobcom navrhovanom určení podľa § 80

písm. c/ Na odôvodnenie svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že žalobca sa

žalobou domáhal určenia neplatnosti zmlúv o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho

práva k nehnuteľným veciam tvrdiac, že sú neplatné týmto občianskoprávnym prostriedkom

zabezpečované zmluvy o prevode obchodného podielu a o odplate za tento prevod. Domáhal

sa teda toho, aby súd prejudiciálne určil neplatnosť právnych úkonov, z ktorých vyplýva

akcesorický zabezpečovací právny úkon. Žalobca ale nemohol mať naliehavý právny záujem

na takto požadovanom určení neplatnosti zmlúv o zabezpečení záväzku prevodom

vlastníckeho práva, pretože „prejudiciálne určenie neplatnosti právnych úkonov, z ktorých

neplatnosť akcesorického záväzku vyplývala, nemá právnu záväznosť, nakoľko dôvody

rozsudku nie sú právne záväzné a vykonateľné.“ V dôvodoch svojho rozsudku tiež uviedol,

že na základe zmluvy o prevode obchodného podielu došlo medzi účastníkmi k plneniam,

ktoré si účastníci dosiaľ nevysporiadali podľa zásad o vzájomne podmienenej povinnosti

vrátiť si všetko, čo nadobudli na základe neplatných zmlúv. Podľa odvolacieho súdu „len na

základe vyriešenia predbežnej otázky o neplatnosti právneho úkonu, na základe ktorého došlo

k plneniu, by nebolo možné domáhať sa vrátenia plnenia zrealizovanej zmluvy o predaji

obchodného podielu, preto by sa právne postavenie žalobcu vo vzťahu k platnosti právnych

úkonov zmlúv o prevode obchodného podielu alebo odplate za jej prevod nestalo neistým

a nebolo by riešením jeho právneho postavenia.“ K otázke platnosti právnych úkonov

prejudiciálne riešenej súdom prvého stupňa odvolací súd ešte poznamenal, že „môže

poukázať len na to, že okresný súd platnosť týchto úkonov neposudzoval z pohľadu tvrdení

žalobcu, najmä pokiaľ ide o realizáciu predaja obchodného podielu dvoma zmluvami, čo je

v rozpore s výkladom ust. a ponecháva tieto skutočnosti

na právne riešenie v spore, ktorý by sa otázkou platnosti týchto právnych úkonov ako

predmetom sporu zaoberal.“

Odvolací súd pripustil proti svojmu rozsudku dovolanie podľa

„na preskúmanie správnosti právneho posúdenia naliehavosti právneho záujmu na určení

neplatnosti právneho úkonu akcesorickej povahy vo vzťahu k právnemu úkonu, z ktorého by

mohla neplatnosť tejto zmluvy vyplývať vo vzťahu k nemožnosti určenia synalagmatického

záväzku možného určenia neplatnosti právneho úkonu a to zmluvy o prevode obchodného

podielu a o odplate zaň.“

Proti rozsudku odvolacieho súdu žalobca podal dovolanie. Navrhol napadnuté

rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Mimoriadny opravný

prostriedok odôvodnil tým, že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať

pred súdom v zmysle Odvolací súd založil svoje potvrdzujúce

rozhodnutie na dôvodoch, ktorými sa súd prvého stupňa nezaoberal a ktoré účastníci

ani netvrdili. Tým mu odňal možnosť vyjadriť sa k novým skutočnostiam v súvislosti

s neplatnosťou právnych úkonov, navrhnúť dôkazy na ich vyvrátenie a vyjadriť sa k právnym

následkom z nich vyplývajúcim. Znemožnenie realizácie jeho procesných práv bola tak

dôsledkom nerešpektovania ústavného princípu dvojinštatnčnosti občiasneho súdneho

konania. Podľa žalobcu rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva aj na nesprávnom právnom

posúdení veci v otázke, že v predmetnom konaní súd nemohol prejudiciálne riešiť otázku

platnosti zmlúv o prevode obchodného podielu. Taký záver je v rozpore s ustanovením § 135

ods. 2 Konanie odvolacieho súdu, ale i konanie súdu prvého stupňa, sú naostatok

postihnuté aj vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súdy nižších

stupňov opomenuli skúmať, či predmetné zmluvy nie sú neplatné aj z iných dôvodov než

namietaných, najmä z dôvodu porušenia a ich rozporu

s ustanovením . Podľa žalobcu je nesporné, že má naliehavý

záujem na navrhovanom určení neplatnosti zmlúv o zabezpečení záväzku prevodom

vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam a na určení vlastníctva k predmetným

nehnuteľnostiam.

Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ), preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

v rozsahu podľa , a dospel k záveru, že ho treba zrušiť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ). Prípustnosť dovolania žalobcu vyplýva v danom prípade

z V tomto ustanovení je odvolaciemu súdu zverené oprávnenie založiť

výrokom rozsudku prípustnosť dovolania v prípade, že jeho rozhodnutie je zásadného

právneho významu. Ak odvolací súd vysloví prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia,

je dovolateľ oprávnený napadnúť jeho rozhodnutie len z dôvodu, že spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci, a to práve len v tej konkrétne vymedzenej otázke, pre ktorú bolo

dovolanie pripustené. V dovolacom konaní potom predmetom posudzovania a riešenia môžu

byť len právne otázky (na riešenie skutkových otázok dovolací súd nie je oprávnený a ani

vybavený procesnými prostriedkami – viď , veta druhá ). Vychádzajúc

z toho dovolací súd v predmetnom dovolacom konaní nepreskúmaval správnosť žiadneho

skutkového záveru, ale ani správnosť tých právnych záverov, ktoré nesúvisia s otázkou

zásadného právneho významu, pre ktorú bolo dovolanie pripustené.

Odvolací súd vidí zásadný význam svojho rozhodnutia po právnej stránke, pre ktorý

pripustil proti svojmu rozsudku dovolanie podľa § 238 ods. 3 O.s.p, v riešení otázky

„naliehavosti právneho záujmu na určení neplatnosti právneho úkonu akcesorickej povahy vo

vzťahu k právnemu úkonu, z ktorého by mohla neplatnosť tejto zmluvy vyplývať vo vzťahu

k nemožnosti určenia synalagmatického záväzku možného určenia neplatnosti právneho

úkonu a to zmluvy o prevode obchodného podielu a o odplate zaň.“

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo

o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny

záujem.

Existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení (a preto i eventuálna

nutnosť v konkrétnej žalobe tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva jeho existencia)

je pri všetkých určovacích žalobách, kladných či záporných, jednou z nevyhnutných

podmienok toho, aby bolo súdu umožnené v rozsudku meritórne žalobe vyhovieť.

V rozhodovacej praxi súdov sa ustálilo, že žalobca má právny záujem na žiadanom určení, ak

by bez tohto určenia bolo ohrozené jeho právo alebo právny vzťah, ktorého je účastníkom,

alebo ak by sa jeho právne postavenie bez takéhoto určenia stalo neistým.

Cieľom určovacej žaloby je vydanie rozsudku, výrok ktorého odstraňuje žalobcovu

neistotu určením, či tu právo alebo právny vzťah (v prípade určenia neplatnosti zmluvy

právny vzťah z nej vyplývajúci) je alebo nie je. Zákon pre procesnú prípustnosť určovacej

žaloby teda predpokladá existenciu stavu neistoty žalobcu v tom, či ten-ktorý právny vzťah

alebo právo je alebo nie je a zároveň tiež preukázanie, že uvedenú neistotu je možné odstrániť

navrhovaným výrokom rozsudku. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu

aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením

žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť;

nezáleží na to, ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou

právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené

neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom.

Naliehavý záujem sa vieže k žalobe, resp. k otázke, či určovacia žaloba môže byť spôsobilým

procesným inštrumentom ochrany práva, zatiaľ čo identifikácia rozhodného hmotnoprávneho

vzťahu, o ktorého (preventívne) určenie z hľadiska potrieb žalobcu ide, vystihuje v spore

otázku aktívnej a pasívnej legitimácie. Určovacia žaloba je spravidla prípustná v prípade

spornosti v tých právnych vzťahoch k nehnuteľnostiam, o ktorých sa vedie príslušná

evidencia (kataster nehnuteľností); rozsudok súdu vyhovujúci takejto žalobe môže byť totiž

jedným z predpokladov zapísania osoby vlastníka v súlade s právnym stavom a vykonania

takej opravy evidovaných údajov o vlastníkovi.

Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd určil, že sú neplatné zmluvy medzi účastníkmi

o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam a že je vlastníkom

takto prevedených nehnuteľností na žalovaného.

Pri zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, platí všeobecný

režim o nadobudnutí vlastníckeho práva prevodom nehnuteľnosti podľa a

podľa a nasl. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych

a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (pozri napr. stanovisko

publikované v časopise Katastrálny bulletin č. ). Kladné rozhodnutie súdu o takejto

žalobe by nepochybne mohlo byť jedným z predpokladov opätovného zapísania žalobcu ako

vlastníka predmetných pozemkov. Žalobca mal právny záujem na žiadanom určení, pretože

to mohlo mať priaznivý dopad na jeho právne postavenie. Existujúci stav v evidencii

vlastníckych práv k predmetným nehnuteľnostiam je ohrozením žalobcovho právneho

postavenia a nemožno ho odstrániť inými prostriedkami (okrem splnenia rozväzovacej

podmienky uspokojením pohľadávky žalovaného zo zmlúv o prevode obchodného podielu

a o jeho výplate, ktoré ale vzhľadom na postoj účastníkov neprichádza do úvahy).

Pre posúdenie prípustnosti určovacej žaloby v zmysle nebolo

relevantné to, čo za významné považoval odvolací súd, t.j. že „prejudiciálne určenie

neplatnosti právnych úkonov, z ktorých neplatnosť akcesorického záväzku vyplývala, nemá

právnu záväznosť, nakoľko dôvody rozsudku nie sú právne záväzné a vykonateľné“ ani to,

že „len na základe vyriešenia predbežnej otázky o neplatnosti právneho úkonu, na základe

ktorého došlo k plneniu, by nebolo možné domáhať sa vrátenia plnenia zrealizovanej zmluvy

o predaji obchodného podielu, preto by sa právne postavenie žalobcu vo vzťahu k platnosti

právnych úkonov zmlúv o prevode obchodného podielu alebo odplate za jeho prevod nestalo

neistým a nebolo by riešením jeho právneho postavenia.“

Otázka naliehavosti právneho záujmu je významná len vo vzťahu k tomu určeniu, akého

sa žalobca domáha v návrhu na rozhodnutie súdu, nie však vo vzťahu k otázke, ktorú má súd

riešiť ako predbežnú. Vyriešenie otázky platnosti zmlúv o prevode obchodného podielu a

o odplate za jeho prevod bolo nevyhnutným predpokladom rozhodnutia o žalobe na určenie

neplatnosti zmlúv o zabezpečovacom prevode práva a súd ju mal vyriešiť bez ohľadu na to,

či zo zistenia ich neplatnosti vyplynú pre účastníkov nejaké iné záväzky. Možný dôsledok

vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia vzniknutého z neplatnej zmluvy ustanovený v § 457

a „určenie synalagmatického záväzku“ nebol predpokladom

prípustnosti určovacej žaloby. V občianskom súdnom konaní môže súd riešiť rôzne

prejudiciálne otázky ( ). Posúdenie otázky platnosti zmlúv o prevode obchodného

podielu alebo odplate za jeho prevod nie je otázkou uvedenou v , ktoré

ustanovenie taxatívne vymedzuje prípady, ktoré súd nemôže v konaní riešiť ako otázky

predbežné. Preto je súd oprávnený riešiť túto otázku prejudiciálne, za splnenia podmienok

uvedených v , t. j. za predpokladu, že o tejto otázke nebolo už vydané

príslušným orgánom rozhodnutie. Nie je rozhodujúce, že otázka platnosti zabezpečovaných

zmlúv a synalagmy môže byť riešená aj v samostatnom konaní o žalobe podľa § 80

písm. b/ a c/ (porovnaj napr. R 86/2001).

Z uvedeného vyplýva, že dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení otázky prípustnosti žaloby o určenie neplatnosti zmlúv

o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam a určení

vlastníctva k takto prevedeným veciam v zmysle § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho

poriadku. Dovolací súd preto dovolaním žalobcu napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Banskej Bystrici podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým,

že právny názor vyslovený v tomto rozsudku je pre neho záväzný a že v novom rozhodnutí

rozhodne znova o trovách pôvodného a aj dovolacieho konania ( ).

Dovolací súd nepovažoval za opodstatnenú dovolaciu námietku žalobcu, že postupom

a rozhodnutím odvolacieho súdu, v dôsledku nerešpektovania ústavného princípu

dvojinštatnčnosti občiasneho súdneho konania, sa mu odňala možnosť konať pred súdom

v zmysle

Kasačné rozhodnutie odvolacieho súdu má zabezpečiť účastníkom možnosť v súvislosti

so zmenou právneho názoru na vec vyjadriť sa k právnej stránke a k dokazovaniu podľa

ustanovenia , prípadne v súvislosti s touto zmenou predložiť súdu nové

dôkazy. V danej veci ale nešlo o takú zmenu v právnom posúdení veci odvolacím súdom,

ktorá mala mať za následok zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa a vrátenie veci na ďalšie

konania. K tomu, aby odvolací súd dospel k ním prezentovanému právnemu záveru

o nedostatku podmienky naliehavosti právneho záujmu na žalobou navrhovanom určení,

nepotreboval vykonanie ďalšieho dokazovania. Svoje rozhodnutie odvolací súd neoprel

o nové skutkové zistenia, ku ktorému by sa účastníci mohli vyjadriť podľa ustanovenia § 118

ods. 3 V napadnutom rozhodnutí tak nešlo o rozhodnutie, ktoré by viedlo k porušeniu

procesných práv žalovaného skutkovo argumentovať, prípadne navrhnúť dôkazy.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. apríla 2008

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: