Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Csp/71/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou: JUDr. Lucia Lacová, v spore žalobcu: XXX.A., a.s., B. C. D. X, XXX XX A. - E. F., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova č. 8, 811 05 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 853 186, proti žalovanej: F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. D. XXX, XXX XX G., právne zastúpená: JUDr. Martina Gecáková, advokátka so sídlom Třebíčska č. 12, 066 01 Humenné, IČO: 42 344 051, v konaní o zaplatenie 23.263,41 Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu 23.263,41 Eur, zmluvný úrok 7.401,51 Eur, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 23.263,41 Eur od 19.07.2022 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

III. Súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanej v rozsahu 50,00 % s tým, že o samotnej výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súdneho úradníka.

IV. Súd n e p r i b e r á H. I. J. H. G. E., so sídlom K. C. D. X, XXX XX A., IČO: XX XXX XXX, do konania na stranu žalovanej.

odôvodnenie:

1. Dňa 17.12.2022 bol Okresnému súdu Banská Bystrica doručený návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní o zaplatenie 23.263,41 Eur s príslušenstvom, ktorou sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia tak, aby súd zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 23.263,41 Eur spolu s vyčísleným zmluvným úrokom 7.401,51 Eur, zákonným úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 23.263,41 Eur od 19.07.2022 do zaplatenia, nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky 36,00 Eur a povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil nasledovne tým, že dňa 16.04.2021 uzatvoril žalobca (do 02.07.2021 podnikajúci pod obchodným menom G. A., a.s.) so žalovanou Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli Obchodné podmienky, VOP a sadzobník poplatkov. Na základe tejto úverovej zmluvy žalobca poskytol v zmysle o spotrebiteľských úveroch žalovanej bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 23.982,26 Eur. Žalovaná strana načerpala úver dňa 16.04.2021. Žalobca vyhlásil, že pri poskytovaní úveru postupoval s odbornou starostlivosťou a pred uzavretím zmluvy o úvere (ako aj po uzavretí zmluvy) si splnil všetky zákonné povinnosti, ktoré mu zakladá zákon o spotrebiteľských úveroch a súvisiace predpisy (, , zákon o bankách a pod.). Podľa úverovej zmluvy je v prípade nesplácania úveru žalobca oprávnený vyhlásiť úver za predčasne splatný. Žalovaná poskytnutý úver riadne nesplácala, napriek tomu žalobca upozornil žalovanú na omeškanie so splácaním úveru a možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Keďže žalovaná úver nesplácala, žalobca

vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 18.07.2022 a požiadal žalovanú o okamžité splatenie celého zostatku úveru. Upozornil na predĺženie premlčacej lehoty v súvislosti s COVID-19 o 76 dní (35 dní za obdobie 27.03.2020-30.04.2020 a 41 dní za obdobie od 19.01.2021 do 28.02.2021). Žalovaná do zosplatnenia uhradila na úver sumu 1.333,28 Eur, z čoho pripadlo na istinu 718,85 Eur, úroky 614,43 Eur. Prehľad splátok vyplýva z aktuálneho stavu úveru z bankového informačného systému vedeného v súlade so o bankách v znení neskorších predpisov. Istina pohľadávky tak predstavuje 23.263,41 Eur (23.982,26 Eur – 718,85 Eur). Žalobca si uplatnil nárok na zvyšnú časť neuhradených úrokov podľa úverovej zmluvy v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR. Celkové úroky, ktoré mala na úver žalovaná zaplatiť predstavoval v zmysle amortizačnej tabuľky sumu 8.015,94 Eur (celkové náklady 31.998,20 Eur - istina 23.982,26 Eur), nezaplatené úroky predstavujú sumu 7.401,51 Eur (8.015,94 Eur – 614,43 Eur). Žalobca si zároveň uplatnil neuhradené poplatky spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 36,00 Eur, ktoré predstavujú reálne náklady spojené s vymáhaním úveru. Žalobca si uplatnil aj zákonné úroky z omeškania vo výške 5% p.a. a to iba zo sumy nesplatenej istiny úveru. Upomienky, zosplatňujúca výzva a predžalobná výzva boli zasielané žalovanej strane na korešpondenčnú adresu podľa úverovej zmluvy. Všetky písomnosti zo strany žalobcu, vrátane spomínanej predžalobnej výzvy, zasielanej prostredníctvom advokáta žalobcu, boli žalovanej strane riadne doručené v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami, ako aj v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.12.2020 sp. zn. : „Ustanoveniu neodporuje a zásade zmluvnej voľnosti zodpovedá aj dohoda spotrebiteľa a veriteľa v spotrebiteľskej zmluve o tom, že pri doručovaní zásielky spotrebiteľovi sa môže uplatniť fikcia doručenia zásielky na poslednú známu adresu spotrebiteľa.“ V súvislosti s úročením nesplatenej istiny úveru po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalobca poukázal i na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16. júna 2020 v zmysle ktorého: "Dovolací súd dospel k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí." Uviedol aj ďalšie rozhodnutia NSSR zo dňa 30.06.2020, , , , , , , , . Ústavný súd SR v konaní vedenom sp. zn. nezaoberal prípustnosťou paralelného úročenia istiny úverovej pohľadávky popri úrokoch z omeškania, ale namietaným porušením základných práv konkrétnej sťažovateľky. Právne závery všeobecných súdov môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak sú zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné zároveň majú za následok porušenie základného práva alebo slobody (, , , , ). „Ústavný súd poukazuje na to, že podľa je systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd rozdelený medzi všeobecné súd a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je založená primárne a právomoc ústavného súdu len subsidiárne. Z toho vyplýva, že ústavný súd nemá zásadne právomoc rozhodovať o návrhoch, o ktorých je oprávnený podľa platných právny predpisov rozhodovať iný všeobecný súd, t.j. právomoc ústavného súdu je subsidiárna. Postup a rozhodnutie súdu, ktoré vychádza z aplikácie konkrétnej zákonnej procesnoprávnej úpravy nemožno hodnotiť ako porušenie základných práv a slobôd (, ). Za porušenie základného práva pritom nemožno považovať neúspech v konaní. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania, preto nie je možné považovať nevyhovenie návrhu v konaní pred všeobecným súdom za porušenie tohto práva ().

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní platobný rozkaz pod sp. zn. zo dňa 16.01.2023, proti ktorému podala žalovaná prostredníctvom svojej právnej zástupkyne včas odôvodnený odpor. O tejto skutočnosti Okresný súd Banská Bystrica upovedomil žalobcu a zároveň ho vyzval, aby v lehote 15 dní navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa . Žalobca navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa a dňa 14.11.2023 bola predmetná vec postúpená tunajšiemu súdu.

3. Žalovaná sa k podanej žalobe a jej prílohám, ktoré jej boli doručené dňa 16.02.2023 spolu s platobným rozkazom a s poučením súdu podľa vyjadrila v podanom odpore zo dňa 03.03.2023 tak, že dňa 16.04.2021 uzavrela so žalobcom zmluvu o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej poskytol žalobca bezúčelový spotrebný úver 23.982,26 Eur. Ako druh úveru je uvedený účelový úver na refinancovanie. Žalobca neuviedol aký a koľko existujúcich spotrebiteľských úverov sa malo týmto úverom splatiť. Žalovaná bola povinná úver

splatiť v 96 mesačných po sebe idúcich splátkach vo výške 333,32 Eur, pričom výška poslednej splátky bola 332,80 Eur, splatných vždy do 20. dňa v mesiaci. Prvá splátka úveru bola splatná 20.05.2021. Termín poslednej splátky a konečná splatnosť úveru bola 20.04.2029. Celková čiastka, ktorú musela žalovaná na úver zaplatiť bola na zmluve uvedená o výške 31.998,20 Eur. Predmetná zmluva spadá pod režim Žalobca neuviedol, akým spôsobom overil bonitu u žalovanej. Poukázala na to, že žalobca nebol z dôvodu nepreukázaného a jednoznačne nedostatočného skúmania bonity spotrebiteľa pred uzatvorením zmluvy oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť predmetného úveru a zbaviť žalovanú možnosti splatiť úver v splátkach. Má za to, že žalobca pri posudzovaní bonity nedodržal odbornú starostlivosť, o čom svedčí aj úverová zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.04.2021 na sumu 6.811,92 Eur, s mesačnou splátkou 94,70 Eur. Už len z uvedených zmlúv vyplýva neúmerná úverová zaťaženosť žalovanej, ktorej nemal byť poskytnutý úver. Žalobca bol v súlade s zákona o spotrebiteľských úveroch povinný posúdiť schopnosť žalovanej poskytnutý úver splácať. Povinnosťou poskytovateľa úveru je vyhodnotiť úverovú schopnosť klienta, aby sa ubezpečil o objektívnej možnosti klienta splácať úver nielen v čase poskytnutia úveru, ale v čase celého trvania úveru a vyhodnotiť úverové zmluvy a záväzky, pričom poukázala na zákonný následok nemožnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Žalovaná v čase poskytnutia úveru bývala v Bratislave s výškou podnájmu 600,00 Eur a jej manžel poberal polovičný invalidný dôchodok. Upozornila na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 27.02.2020 ohľadom bonity, ako aj na ustanovenia , , a) a , , XX, XX, XX, XX, XX, XX a zákona o spotrebiteľských úveroch. Upozornila aj na a 11 zákona o spotrebiteľských úveroch. Na základe vyššie uvedeného mala za to, že rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a žiadala, aby bol platobný rozkaz v celom rozsahu zrušený, a aby miestne príslušný súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovane náhradu trov konania.

4. Písomným podaním zo dňa 29.03.2023 sa žalobca vyjadril k odporu žalovanej tak, že upozornil na § 1 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch. Uviedol, že žalovaná sa bráni v odpore výlučne len tým, že žalobca pred poskytnutím úveru zanedbal povinnosť podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Nenamieta náležitosti zmluvy, výšku nároku a pod. Preto možno všetky tvrdenia v žalobe považovať za nesporné a súd je povinný z nich vychádzať pri svojom rozhodnutí. V tomto prípade bol poskytnutý žalovanej refinančný úver, čo vyplýva priamo z čl. 2 ods. 3 zmluvy o úvere. Novým úverom č. XXXXXXXXXX bol refinancovaný predchádzajúci úver žalovanej u žalobcu, ktorý nebola schopná splácať č. XXXXXXXXXX. V čase refinancovania bola žalovaná v omeškaní už s tromi splátkami úveru, pričom trikrát využila aj možnosť odkladu splátok, v dôsledku čoho rástla aj splátka z pôvodných 395,54 Eur na 474,61 Eur. Ihneď po poslednom osemmesačnom odklade splátok v roku 2020 žalovaná opakovane žiadala o ďalší odklad splátok, ktorému už nebolo možné vyhovieť vzhľadom na maximálnu možnú dobu splatnosti. Žalovaná sama požiadala o zníženie splátky na svojom úvere, a v nadväznosti nato jej žalobca poskytol „nový úver“, ktorým bol refinancovaný jej predošlý záväzok. De facto jej však neboli poskytnuté ďalšie peňažné prostriedky, keďže refinančný úver bol okamžite „skonzumovaný“ a použitý na úhradu jej dlhu u žalobcu. Faktický účinok na sociálnu sféru žalovanej malo poskytnutie refinančného úveru výlučne taký, že sa jej znížili náklady na mesačnú splátku zo sumy 476,61 Eur - splátka pôvodného úveru, na sumu 333,32 Eur - splátka nového úveru, čo je nižšia suma aj oproti pôvodnej splátke predošlého úveru vo výške 395,54 Eur mesačne. Podľa § 1 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch na novú úverovú zmluvu sa vzťahujú iba vybrané ustanovenia zákona. Totožné závery vyplývajú aj zo stanoviska NBS zo dňa 22.12.2020 k niektorým otázkam dohôd o odklade splatnosti uzatváraných so spotrebiteľmi ods. 23 (na využitie tohto postupu musia byť súčasne splnené tieto podmienky: a) nová zmluva sa uzatvára z dôvodu zlyhania spotrebiteľa podľa osobitného zákona, b) pôvodný záväzok vyplýva zo zmluvy o úvere, c) účelom je zabrániť prípadnému súdnemu konaniu o nárokoch veriteľa, d) podmienky vyplývajúce z novej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie sú pre spotrebiteľa horšie ako podmienky splácania vyplývajúce z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere) a 25 (Zmluvu je možné postupom podľa § 1 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch uzavrieť iba na splnenie záväzkov vyplývajúcich z predošlej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Tento postup tak nie je možné využiť, ak pôvodný záväzok vyplýva z inej zmluvy, napríklad o dodávke služieb. Účel tohto ustanovenia spočíva v tom, že oslobodzuje veriteľa od plnenia niektorých povinností tam, kde tieto povinnosti už boli veriteľom splnené pri poskytnutí úveru, ktorý sa má refinancovať a ich opätovné plnenie by bolo nadbytočné). Podstata absencie tejto povinnosti spočíva v zjednodušení procesov poskytovania refinančných úverov, keď častokrát spotrebiteľ potrebuje urýchlene riešiť ťaživú ekonomickú situáciu. Totožný postup využili aj v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.04.2021, ktorú predložila žalovaná, na základe ktorej bol žalovanej refinancovaný aj jej ďalší úver u žalobcu.

5. Žalobca písomným podaním zo dňa 26.02.2024 predložil anonymizovaný elektronický podací hárok k zásielke obsahujúcej výzvu žalobcu na predčasné splatenie úveru zo dňa 18.07.2022, záznamy zo systému sledovania zásielok Slovenskej pošty, a. s. (dostupný na https://tandt.posta.sk/) k zásielke č. H. a k zásielke č. H., ktoré dokazujú, že si obe zásielky žalovaná riadne prevzala, zmluvu o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.07.2017, z ktorej úver bol refinancovaný následne poskytnutým úverom na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.04.2021, ktorá je predmetom tohto súdneho sporu.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 12.02.2024, na ktorom právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu, navrhol žalobe vyhovieť a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Právna zástupkyňa žalovanej namietala, že žalobca do dnešného dňa nepreukázal doručenie zosplatnenia úveru žalovanej, pretože prílohou k žalobe sú dva identické poštové podacie hárky, a to ku dňu 21.06.2022 ako príloha č. 4 a 5. Zároveň namietala výšku uplatnených poplatkov vo výške 36,- Eur, ktoré žalobca nijakým spôsobom nešpecifikoval, a tiež že žalobca nijakým spôsobom neskúmal bonitu a nepreukázal postup s odbornou starostlivosťou, pretože žalovaná už v tom čase bola invalidnou dôchodkyňou s priznaným invalidným dôchodkom a teda nebola v situácii, kedy by jej bonita bola pre takýto úver vyhovujúca. Nový úver, ktorý jej bol poskytnutý, je pre ňu menej výhodný, keďže sa predĺžila celková doba splácania. Zároveň v predmetnom zosplatnení úveru nebola špecifikovaná splátka, pre ktorú bol úver zosplatnený a tento úkon je z tohto dôvodu neplatný podľa . Z uvedených dôvodov navrhla, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú a priznal nárok na náhradu trov konania. Na pojednávaní dňa 11.03.2024, právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu, keďže skutkové okolnosti v nej uvádzané sú nesporné. Poukázal na doterajšie písomné vyjadrenie, a to najmä čo sa týka skúmania bonity žalovanej, ktorú žalobca nebol povinný pri uzavretí tejto zmluvy skúmať, s poukazom na rozhodnutie Okresného súdu Humenné sp. zn. v obdobnej veci s rovnakými stranami sporu. Z tohto dôvodu preto navrhol, aby súd podanej žalobe vyhovel v celom rozsahu a v prípade úspechu priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V prípade rozhodovania o možnosti splatenia dlžnej sumy v splátkach by žalobca súhlasil jedine v prípade, ak by táto dlžná suma bola v splátkach splatená do dvoch rokov. Právna zástupkyňa zotrvala na doterajších písomných vyjadreniach a ústnych prednesoch a navrhla, aby súd podanú žalobu zamietol a priznal nárok na náhradu trov konania. Zároveň krátkou cestou súdu predložila potvrdenie o vyplatených nemocenských dávkach F. G. od 01.09.2022 do 15.03.2022, potvrdenie o výplate dôchodkových dávok od 01.09.2022 do 13.03.2022, z ktorého vyplýva, že vo februári 2023 bola výška dôchodkovej dávky F. G. 612,90 Eur, ďalej mesačný predpis nájom a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu vo výške 230,- Eur mesačne a oznámenie o výške platieb za opakované dodávky plynu vo výške 28,- Eur mesačne. Všetko sú to potvrdenia z roku 2023. Aktuálne platia nájomné za byt vo výške 277,- Eur mesačne a z dôchodku manžela žalovanej sú zrážané jeho exekúcie. Čo sa týka dôchodku žalovanej, z tohto zatiaľ zrážky vykonávané nie sú. Avšak žalovaná nie je ani v takom stave, aby dokázala platiť splátky 250,- Eur, na ktoré bola zaviazaná v predchádzajúcom súdnom konaní na tunajšom súde, teda . Z dôchodku žalovanej sú platené aj poistky a iné výdavky. Záverom poukázala na a sociálnu situáciu žalovanej pri prípadnom rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania, keďže sociálna a majetková situácia žalovanej sa od rozhodnutia vo veci sp. zn. nezmenila.

7. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom celého súdneho spisu v danej veci a zistil tento skutkový stav.

8. Žalovaná a žalobca (predtým G. A., a.s.), so sídlom B. C. D. X, XXX XX A., IČO: XX XXX XXX, uzavreli dňa 19.07.2017 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere „lepšia splátka“ č. XXXXXXXXXX s výškou úveru 25.600,00 Eur (čl. 145-148), ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v pravidelných 96 mesačných splátkach v sume 395,54 Eur, s prvou splátkou splatnou dňa 20.08.2017, s termínom konečnej splatnosti dňa 20.07.2025, s fixnou úrokovou sadzbou 10,50% p.a., s RPMN banky 11,10% p.a., s priemernou RPMN na trhu vo výške 9,81% p.a., s odplatou za poskytnutie úveru vo výške 10,50% p.a., s najvyššou prípustnou hodnotou odplaty 19,62% p.a., s celkovou čiastkou úveru 37.971,41 Eur.

9. Z predloženej „Žiadosti k Úveru“ zo dňa 23.03.2021 vyplýva, že žalovaná žalobcu požiadala o zníženie mesačnej splátky na jej úveroch, alebo aspoň na tom väčšom úvere, pretože má oveľa nižší príjem a nemá z čoho splácať (čl. 79).

10. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 25.09.2020 vyplýva, že žalovanej bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 527,30 Eur vyplácaný na jej bankový účet (čl. 80-83) a lustráciou v Sociálnej poisťovni bola zistená aktuálna výška jej invalidného dôchodku vo výške 677,90 Eur.

11. Dňa 16.04.2021 žalobca uzavrel so žalovanou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere „lepšia splátka“ č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 23.982,26 Eur (čl. 13-19). Žalovaná sa zaviazala splácať úver v pravidelných 96 mesačných splátkach v sume 333,32 Eur, s prvou splátkou splatnou dňa 20.05.2021, s termínom konečnej splatnosti dňa 20.04.2029, s fixnou úrokovou sadzbou 7,50% p.a., s RPMN banky 7,80% p.a., s priemernou RPMN na trhu vo výške 8,72% p.a., s odplatou za poskytnutie úveru vo výške 7,50% p.a., s najvyššou prípustnou hodnotou odplaty 17,44% p.a., s celkovou čiastkou úveru 31.998,20 Eur. Súčasťou Zmluvy bol Formulár pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere vrátane informácie o RPMN (čl. 20-23), Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery (čl. 39-40), Všeobecné obchodné podmienky G. A., L. (čl. 44-50), Sadzobník poplatkov pre fyzické osoby (čl. 41-43). Z čl. 2 bod 3 Zmluvy vyplýva, že týmto úverom „lepšia splátka“ bude splatený iný záväzok „lepšia splátka“ so zostatkom úveru 23.968,72 Eur a zostávajúca suma bude čerpaná na účet žalovanej.

12. Písomnosťou „Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru“ zo dňa 20.06.2022 žalobca oznámil žalovanej, že podstatným spôsobom porušila ustanovenia Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.04.2021 a že ku dňu 20.6.2022 je pohľadávka banky viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 1.409,48 Eur, pozostávajúcej z omeškanej splátky vo výške 1.382,48 Eur, poplatkov vo výške 27,00 Eur a poistného 0,00 Eur, zároveň ju vyzval na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia výzvy s upozornením, že v prípade neuhradenia tejto sumy je banka oprávnená vyhlásiť úver predčasne splatný a žiadať úhradu celej úverovej pohľadávky (čl. 37). Výzva bola doručená žalovanej dňa 27.06.2022 do vlastných rúk, o čom svedčí podpísaná doručenka (čl. 24).

13. Písomnosťou „Výzva na úhradu dlžnej sumy“ zo dňa 18.07.2022 žalobca oznámil žalovanej, že podstatným spôsobom porušila ustanovenia Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.04.2021, preto k 18.07.2022 je úverový záväzok predčasne splatný a týmto ju vyzval na úhradu dlžnej sumy 24.900,42 Eur do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy (čl. 38).

14. Z Podacieho hárku pod. č. H. vyplýva, že písomnosť „Výzva na úhradu dlžnej sumy“ zo dňa 18.07.2022 bola žalovanej odoslaná dňa 19.07.2022 (čl. 139) a dostala do dispozičnej sféry dňa 21.07.2022, kedy bola uložená v poštovom podniku. Zásielka bola doručená žalovanej dňa 03.08.2022 o čom svedčí záznam zo systému sledovania zásielok Slovenskej pošty, a. s. (čl. 139).

15. Písomnosťou „Predžalobná výzva na plnenie“ zo dňa 26.10.2022 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu oznámil žalovanej, že keďže svoj záväzok nesplnila riadne a včas žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru ku dňu 18.07.2022 a pohľadávka žalobcu predstavuje sumu 24.900,42 Eur, pričom ju zároveň vyzval na bezodkladnú úhradu dlžnej sumy (čl. 36). Z Podacieho hárku vyplýva, že písomnosť „Predžalobná výzva“ bola žalovanej odoslaná dňa 27.10.2022 (čl. 26).

16. Z aktuálneho stavu úveru č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.11.2022 ku dňu 10.11.2022 vyplýva, že žalovaná zaplatila na úver do 20.08.2021 sumu 1.333,28 Eur (4 splátky), pričom posledná splátka bola uhradená dňa 20.08.2021 (čl. 25).

17. Zo štatistiky NBS o priemerných úrokových mierach z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny (stav a nové obchody) za rok 2021 vyplýva, že v období uzavretia predmetnej zmluvy, teda v 04/2021 bola úroková miera vo výške 7,76 % ročne pre nové obchody nad 5 rokov (čl. 128).

18. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára: Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CSP“) spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Podľa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa , , , „“ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len ako „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa , , , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa , , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa , ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis. Podľa , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase uzavretia zmluvy 15.04.2021, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje. Podľa ak spotrebiteľ a veriteľ z dôvodu neplnenia záväzkov spotrebiteľa vyplývajúcich z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavrú novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou sa odkladajú splátky alebo sa mení spôsob splácania a ktorej účelom je zabrániť prípadnému súdnemu konaniu o nárokoch veriteľa, pričom podmienky splácania vyplývajúce z novej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie sú pre spotrebiteľa horšie ako podmienky splácania

vyplývajúce z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vzťahujú sa na novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere ustanovenia § 1 až 3, § 4 ods. 5, § 5, § 6, § 7 ods. 3, 6 až 14, § 8, § 9 ods. 1 a až j), a , a až 8, , , , až 23 a až 27. To platí aj vtedy, ak na veriteľa prešla alebo bola prevedená pohľadávka z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere z pôvodného veriteľa. Podľa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa , veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. Podľa , veriteľ podľa , banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely poskytovania spotrebiteľských úverov poskytovať údaje o spotrebiteľských úveroch aspoň do jedného elektronického registra údajov o spotrebiteľských úveroch (ďalej len "register"); to neplatí pre údaje o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktoré nie sú spotrebiteľskými úvermi, ktoré poskytuje veriteľ podľa , banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky. Podľa , zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom tvare. Podľa , zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia, d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa , ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa . Podľa , poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa , zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa , , až i), a , zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa , , a a alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,18b) f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov. Podľa , ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa , nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa sa považuje aj porušenie ustanovení až 42. Podľa , ak osoba bez povolenia poskytne peňažné prostriedky, ktoré by inak boli spotrebiteľským úverom, uzatvorená zmluva je neplatná. Ak vznikne spotrebiteľovi povinnosť vydať poskytnuté finančné plnenie, osoba podľa prvej vety je povinná umožniť spotrebiteľovi uhradiť len skutočne poskytnuté finančné plnenie v splátkach a lehote, ktorá však nesmie byť kratšia ako lehota, v ktorej by mal spotrebiteľ vrátiť finančné plnenie, ak by neexistoval dôvod neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere; tým nie je dotknuté právo zmluvných strán dohodnúť sa na dlhšej lehote na vrátenie poskytnutého finančného plnenia a právo spotrebiteľa vrátiť poskytnuté finančné plnenie naraz alebo v splátkach v lehote kratšej, ako bola dohodnutá v zmluve podľa prvej vety. Podľa , spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. Podľa o bankách účinného v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju

pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu (pozn. a ; ), ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu (pozn. a ). Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. Podľa , príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Podľa , , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia účinného v čase vzniku omeškania žalovaného, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

19. Posudzovaný právny vzťah strán sporu je vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, konkrétne Zmluvou o spotrebiteľskom úvere „lepšia splátka“ č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.04.2021. Žalobca - právnická osoba - podnikateľ bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaná - fyzická osoba

- nepodnikateľ bola v postavení spotrebiteľa. Uvedený právny vzťah je v režime spotrebiteľského práva a súd ho preto posudzoval podľa noriem spotrebiteľského práva, a to podľa osobitných právnych predpisov

- zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, zákona o ochrane spotrebiteľa a všeobecného právneho predpisu - , účinných v rozhodnom období. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti, a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Sám žalobca pritom postavenie žalovanej ako spotrebiteľa v tomto konaní nespochybňoval. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na , podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podstatou spotrebiteľskej ochrany je, že sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho dodávateľa, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu nie je úplne absolútna, ale je

limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany slabšej strany (spotrebiteľa a to údaj o výške splátky, o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov).

20. Žalobca a žalovaná predložili súdu celkovo dve rôzne zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.07.2017, č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.04.2021 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.04.2021. V rámci dokazovania súd podrobil kontrole jednotlivé ustanovenia iba zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.07.2017 a zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.04.2021, ktoré sú predmetom žaloby. Aj napriek tomu, že medzi stranami boli uzatvorené úverové zmluvy, ktoré sa riadia režimom , v danom prípade sa jedná v oboch prípadoch o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle a nasl. a v zmysle príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch ju súd aj posudzoval, tak ako je uvedené vyššie. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Zmluva o spotrebiteľskom úvere má mať písomnú formu obsahujúc predpísané náležitosti v súlade s ZOSÚ. Ustanovenie o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len ako „ZOSÚ“) si nemožno vykladať tak, že musia byť kumulatívne splnené podmienky nedostatku písomnej formy a absencie niektorej z uvedených náležitostí zmluvy podľa Takýto výklad nemá základnú logiku a viedol by k absurdnému záveru, že stačilo by, ak by dodávateľ v zmluve písomne uviedol len výšku spotrebiteľského úveru bez ďalších náležitostí, čo však určite nebolo zámerom zákonodarcu. Citované ustanovenia sa žiada vykladať tak, že prípadný záver o tom, že úver je bezúročný a bez poplatku, je potrebné prijať pri nedostatku písomnej formy o spotrebiteľskom úvere alebo pri absencii konkrétnych obligatórnych náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Výklad a aplikácia citovaného zákona musí byť v súlade so zmyslom a účelom citovaného zákona. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k podstatným obsahovým náležitostiam, ktoré sú vymenované v a , citovaného zákona. Pokiaľ zmluva neobsahuje niektorú z náležitostí vymenovaných v nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma (rozsudok Krajského súdu Prešov č. k. -74 zo dňa 26.11.2015). Súd po preskúmaní predmetných zmlúv o spotrebiteľskom úvere dospel k záveru, že predmetné zmluvy obsahujú všetky predpísané podstatné náležitosti v zmysle a o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinných v čase uzavretia Zmluvy, preto fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov z tohto dôvodu v posudzovanom prípade neprichádza do úvahy. K uplatneným zmluvným úrokom zo zmlúv súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16. júna 2020: ,,Dovolací súd dospel k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“ Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 18. júna 2020: ,,Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol." Dovolací súd aj v tomto prípade dospel k záveru, "že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“ ,,Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania. Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho existencia zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ. Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť platiť úroky z omeškania. Inak povedané dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania, t. j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na

to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo. Dovolací súd dospel k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľom.“ - Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26.08.2020. ,,Senát dovolacieho súdu (7C) prejednávajúci toto dovolanie zdieľa v predmetnej právnej otázke právny názor prezentovaný vo vyššie uvedenom rozhodnutí dovolacieho súdu sp. zn. zo 16. júna 2020 (bližšie viď bod 11. odôvodnenia), s ktorým sa následne stotožnili i ďalšie senáty dovolacieho súdu (viď napr. rozhodnutia sp. zn. , , , , , ), v dôsledku čoho možno tento právny názor ohľadom predmetnej právnej otázky považovať za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu.“ - uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 25.11.2020.

21. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Súd mal za preukázané, že dňa 19.07.2017 žalobca, spoločnosť XXX.A., a.s., (predtým G. A., a.s.), so sídlom B. C. D. X, XXX XX A., IČO: XX XXX XXX, uzavrel so žalovanou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere „lepšia splátka“ č. XXXXXXXXXX, s výškou úveru 25.600,00 Eur (čl. 145-148), ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v pravidelných 96 mesačných splátkach v sume 395,54 Eur, s prvou splátkou splatnou dňa 20.08.2017, s termínom konečnej splatnosti dňa 20.07.2025, s fixnou úrokovou sadzbou 10,50% p.a., s RPMN banky 11,10% p.a., s priemernou RPMN na trhu vo výške 9,81% p.a., s odplatou za poskytnutie úveru vo výške 10,50% p.a., s najvyššou prípustnou hodnotou odplaty 19,62% p.a., s celkovou čiastkou úveru 37.971,41 Eur. Z dôvodu zníženia, resp. straty príjmu žalovaná požiadala žalobcu o zníženie splátok na úveroch, najmä na tomto najväčšom úvere. Žalobca - banka za účelom riešenia neschopnosti žalovanej uhrádzať splátky úveru riadne a včas, dňa 16.04.2021 uzavrel žalobca so žalovanou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere „lepšia splátka“ č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 23.982,26 Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných 96 mesačných splátkach v sume 333,32 Eur, s prvou splátkou splatnou dňa 20.05.2021, s termínom konečnej splatnosti dňa 20.04.2029, s fixnou úrokovou sadzbou 7,50% p.a., s RPMN banky 7,80% p.a., s priemernou RPMN na trhu vo výške 8,72% p.a., s odplatou za poskytnutie úveru vo výške 7,50% p.a., s najvyššou prípustnou hodnotou odplaty 17,44% p.a., s celkovou čiastkou úveru 31.998,20 Eur. Z čl. 2 bod 3 Zmluvy vyplýva, že týmto úverom „lepšia splátka“ bol splatený iný záväzok „lepšia splátka“ so zostatkom úveru 23.968,72 Eur a zostávajúca suma bude čerpaná na účet žalovanej.

22. Súd mal za preukázané, že žalovaná do zosplatnenia úveru uhradila zo zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.04.2021 sumu 1.333,28 Eur a do omeškania sa dostala so splátkou splatnou dňa 20.09.2021. Na základe tejto omeškanej splátky žalobca vyzval žalovanú na jej úhradu pod hrozbou vyhlásenia úveru za predčasne splatný Písomnosťou „Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru“, pričom žalobca oznámil žalovanej, že podstatným spôsobom porušila ustanovenia Zmluvy o úvere a že ku dňu 20.06.2022 je pohľadávka banky viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti. Upozornenie jej bolo doručené dňa 27.06.2022. Písomnosťou „Výzva na úhradu dlžnej sumy“ žalobca oznámil žalovanej, že podstatným spôsobom porušila ustanovenia Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, preto ku dňu 18.07.2022 je úverový záväzok predčasne splatný, a vyzval ju na úhradu dlžnej sumy 24.900,42 Eur do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Z dôvodu nesplnenia si povinností zo strany žalovanej, žalobca vyhlásil ku dňu 18.07.2022 úver zo zmluvy č. XXXXXXXXXXXX predčasne splatný a vyzval žalovanú na bezodkladné zaplatenie nesplatenej časti úveru. Právna zástupkyňa namietala doručenie týchto výziev, no zo spisu vyplýva, že výzva zo dňa 20.06.2022 bola doručená dňa 27.06.2022 a výzvu zo dňa 18.07.2022 žalobca odoslal a žalovaná ju prevzala dňa 03.08.2022. Súd teda konštatuje, že námietka žalovanej nie je dôvodná a doručenie oboch výziev bolo preukázané zo strany žalobcu, ktorý uniesol dôkazné bremeno.

23. Právna zástupkyňa žalovanej namietala aj skúmanie resp. neskúmanie majetkových pomerov (bonita) žalobcom u žalovanej v čase uzavretia zmluvy č. XXXXXXXXXX dňa 16.04.2021. Súd však poukazuje na znenie ustanovenia § 1 ods. 6 ZoSÚ, v zmysle ktorého žalovaná ako spotrebiteľ a žalobca ako veriteľ z dôvodu neplnenia záväzkov žalovanej vyplývajúcich z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX dňa 19.07.2017 uzavreli novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX dňa 16.04.2021, ktorou sa zmenil spôsob splácania (splátka sa znížila), a ktorej účelom bolo zabrániť prípadnému súdnemu konaniu o nárokoch žalobcu, pričom podmienky splácania vyplývajúce z novej zmluvy o spotrebiteľskom úvere neboli pre žalovanú ako spotrebiteľa horšie ako podmienky splácania vyplývajúce z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže splátka sa znížila zo sumy 395,54 Eur na sumu 333,32 Eur, fixná úroková sadzba z 10,50% p.a. na 7,50% p.a., RPMN banky z 11,10% p.a. na 7,80% p.a., priemerná RPMN na trhu z 9,81% p.a. na 8,72% p.a., odplata za poskytnutie úveru z

10,50 % p.a. na 7,50% p.a. a najvyššia prípustná hodnota odplaty z 19,62% p.a. na 17,44% p.a. Z tohto teda vyplýva, že uzavretie novej zmluvy bolo pre žalovanú výhodnejšie vo všetkých parametroch úveru. Ďalej je v predmetnom ustanovení uvedené, že sa na novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere vzťahujú okrem iného ustanovenia § 1 až 3, § 4 ods. 5, § 5, § 6, § 7 ods. 3, 6 až 14, § 8, § 9 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až j), m) a r), ods. 4 a 6 až 8, § 11, § 12, § 14, § 16 až 23 a § 25 až 27. To znamená, že ustanovenie § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch o bonite je v tomto prípade vyňaté a žalobca nebol povinný skúmať bonitu u žalovanej pri zmluve č. XXXXXXXXXX dňa 16.04.2021. Žalovaná nemôže nezodpovedne pristupovať k uzatváraniu spotrebiteľských úverov a spoliehať sa na nemožnosť požadovania jednorazového splatenia úveru alebo bezúročnosť a bezpoplatkovosť úverov podľa § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch namietajúc neskúmanie bonity žalobcom. Pri ustanovovaní zákonných podmienok ochrany spotrebiteľa, dlžníka, je nutné dbať na vyváženosť právnej úpravy z hľadiska jednotlivých ústavných štandardov vrátane princípu právneho štátu. Aj keď je ochrana spotrebiteľov neoddeliteľnou súčasťou súčasného súkromného práva a postavenie spotrebiteľov je potrebné brať vážne, ochranu spotrebiteľov je nutné interpretovať triezvo, neutrálne ako akékoľvek iné právne inštitúty. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 7. februára 2018) Súd aplikoval rozhodovaciu prax odvolacích súdov ( viď rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 08.12.2022: „Odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom žalovaných 1/ a 2/ o tom, že žalobca mal v súdenej veci povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver ( o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy). Podľa ust. uvedeného zákona totiž, ak spotrebiteľ a veriteľ z dôvodu neplnenia záväzkov spotrebiteľa vyplývajúcich z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavrú novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou sa odkladajú splátky alebo sa mení spôsob splácania a ktorej účelom je zabrániť prípadnému súdnemu konaniu o nárokoch veriteľa, pričom podmienky splácania vyplývajúce z novej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie sú pre spotrebiteľa horšie ako podmienky splácania vyplývajúce z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vzťahujú na novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere ustanovenia až 3, , , , , a až l) a a , a až 8, , , , , až 23 a až 27. V zmysle uvedeného sa potom na novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere nevzťahuje aj ust. . Samotní žalovaní v konaní uviedli, že im poskytnutý úver zo strany žalobcu bol poskytnutý z väčšej časti za účelom refinancovania ich predošlých úverov, pričom netvrdili, že podmienky splácania vyplývajúce z novej zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú pre nich horšie ako podmienky splácania vyplývajúce z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.“ a rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 12.10.2021 : „34. Nakoľko sa jednalo o úver na refinancovanie, nebolo povinnosťou žalovanej skúmať náklady na zabezpečenie základných životných potrieb žalobcov a osôb, voči ktorým majú žalobcovia vyživovaciu povinnosť, ako ani výšku splátky spotrebiteľského úveru a peňažné záväzky znižujúce príjem žalobcov. 35. Nedôvodná je námietka žalobcov, že v čase poskytnutia úveru nebolo v ich možnostiach riadne splácať úver. Poskytnutý úver mal totiž slúžiť na refinancovanie skôr získaných úverov v počte 6, a teda povinnosť platiť uvedené záväzky zanikla poskytnutím nového úveru, čím sa zároveň žalobcom znížila výška splátky zo sumy 570,44 Eur na sumu 393,71 Eur. Na základe uvedeného možno preto uzavrieť, že žalobcovia nepreukázali, že žalovaná pri poskytnutí úveru nepostupovala s odbornou starostlivosťou a hrubo neporušila povinnosti vyplývajúce z ust. , v dôsledku čoho by sa mal poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle druhá veta “). Súd teda konštatuje, že námietka žalovanej nie je dôvodná ani čo sa týka skúmania bonity žalovanej pred uzavretím predmetnej úverovej zmluvy, a názor právnej zástupkyne žalovanej, že žalobca odňal žalovanej právo splácať dlh v splátkach, nepovažuje za správny, keďže to bola práve žalovaná, ktorá neplatila splátky úveru už od 20.09.2021.

24. Na základe vyššie uvedeného súd vyhovel žalobe a priznal dlžnú sumu istiny 23.263,41 Eur a vyčíslený zmluvný úrok 7.401,51 Eur. Žalobca požadoval aj z omeškania vo výške 5% ročne od 19.07.2022 do zaplatenia zo zosplatnenej istiny úveru. Vzhľadom nato, že žalovaná sa dostala do omeškania s plnením peňažného záväzku, súd priznal žalobcovi aj uplatnený úroky z omeškania ročne v zmysle jeho návrhu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

25. Súd zamietol žalobu v časti nákladov na uplatnenie pohľadávky vo výške 36,00 Eur. Žalobca nárok na poplatky v žalobe bližšie nekonkretizoval a neodôvodnil. Ďalej je nevyhnutné a potrebné uviesť, že výška týchto poplatkov nebola individuálne so žalovanou dohodnutá. Ako súd už vyššie konštatoval, žalobca svoje právo v danej veci odvíja od zmluvy, ktorá patrí k spotrebiteľským zmluvám

v zmysle ustanovenia a nasl. . Tieto zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Súd je toho názoru, že žalobca ako dodávateľ so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne cenu týchto poplatkov nevyjednával. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto zmluvnej podmienky, pričom s poukazom na ustanovenie v spojení s ide nepochybne zo strany dodávateľa o neprijateľnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktorému po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou - poplatky za upomienky, predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie žalobcu spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi (v danom prípade vo vzťahu k žalovanej) ako poškodzujúce. Preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa. Zároveň v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutia súdov, s ktorých argumentáciou sa v celom rozsahu stotožňuje, a to rozhodnutie Krajského súdu Prešov, sp. zn. zo dňa 24.05.2017, rozsudok Krajského súdu Bratislava, sp. zn. zo dňa 22.05.2017 a rozsudok Okresného súdu Humenné, sp. zn. zo dňa 30.11.2020.

26. Dňa 29.02.2024 bola Okresnému súdu Humenné doručená písomnosť označená ako „Návrh na pribratie do konania“, ktorou H. I. J. H. G. E. navrhlo, aby súd pribral do konania predmetné občianske združenie ako osobitný subjekt na stranu žalovanej (čl. 152). Výzvou zo dňa 01.03.2024, bolo predmetné občianske združenie súdom vyzvané na doloženie súhlasu od žalovanej s ich vstupom dokonania na jej strane v zmysle (čl. 154). Tento súhlas zo strany občianskeho združenia nebol doložený, teda neboli splnené zákonné podmienky na jeho pribratie do konania, preto súd rozhodol tak, že H. I. J. H. G. E. do konania na strane žalovanej nepribral.

27. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa , , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Ustanovenie je zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní. Z uvedeného výkladu vyplýva, že pri aplikácii tohto zákonného ustanovenia možno prihliadať i na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , zo dňa 25. februára 2009). Účelom ustanovenia uvedeného v je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolútneho práva. Jeho aplikácia je možná za splnenia zákonných podmienok. Do úvahy prichádza z dôvodu sociálnych aspektov, kedy sa zohľadňujú osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán v konaní a prípadne iné okolnosti. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní ( ) a aplikácia prichádza do úvahy vtedy, ak sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady

trov, ale súd dôjde k názoru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Rozhodnutie o trovách konania podľa sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom (viď rozhodnutia ÚS SR č. k. -18 a NS SR sp. zn. ). Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porov. R 34/1982, R 23/1989). Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 99,88% a žalovaná v rozsahu 0,12 %, preto by súd o trovách konania rozhodol v súlade tak, že žalobca by mal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu rozdielu 99,76%. V danej veci však súd o trovách konania rozhodoval aplikujúc ustanovenie a skúmal dôvody hodné osobitného zreteľa u žalovanej, vzhľadom na jej sociálnu a majetkovú situáciu, ktorú preukázala v konaní listinnými dôkazmi popísanými vyššie. Na strane žalobcu vystupuje právnická osoba a na strane žalovanej žalovaná ako fyzická osoba. Súd má zato, že existuje značný majetkový nepomer medzi stranou žalobcu a stranou žalovanou. Žalovaná je fyzickou osobou - invalidnou dôchodkyňou, u ktorej je pokles zárobkovej činnosti. Po odpočítaní výdavkov z invalidného dôchodku 677,90 Eur (ktorú súd zistil lustráciou v Sociálnej poisťovni), zostáva žalovanej bezmála suma na hranici životného minima. Oproti tomu žalobca je právnickou osobou - podnikateľským subjektom a podľa M. za rok 2022 hospodáril so ziskom vo výške 93.166.000,00 Eur, ako výsledok dosiahnutých tržieb vo výške 198.730.000,00 Eur. Vzhľadom na doklady predložené žalovanou, jej nepriaznivý zdravotný stav a s ohľadom na preukázané výdavky, súd moderoval rozsah nároku na náhradu trov konania žalobcu na výšku 50% voči žalovanej tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, so záverom že možno spravodlivo od žalobcu žiadať, aby si náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s konaním hradil sám, hoci bol v spore úspešnejší, a to s ohľadom na jeho majetkové pomery, ktoré súd skúmal a sú uvedené vyššie. Nepriznanie plnej náhrady trov žalobcovi od žalovanej mu nespôsobí takú ujmu, ako by vznikla na strane žalovanej v prípade, ak by bola zaviazaná na náhradu trov konania v rozsahu 99,76% podľa pomeru úspechu v súlade s .

Poučenie:

Podľa je proti tomuto rozsudku prípustné podať odvolanie. Podľa odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Podľa odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje – teda prostredníctvom Okresného súdu Humenné na Krajský súd v Prešove. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená v stanovenej lehote po nadobudnutí jeho právoplatnosti a vykonateľnosti, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa „Exekučný poriadok“ v znení neskorších predpisov.