Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoP/39/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov senátu: JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti F. B., Z. L. XX.XX.XXXX T. H. B., Z. L. XX.XX.XXXX, zastúpené opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Odbor sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí asociálnej kurately, so sídlom: Vazovova č. 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodičov, matky: B.. F. B., B.: L. J. Č.. X, XXX XX B., zastúpená splnomocnenou zástupkyňou: Ing. Mgr. Danielou Kučárovou, bytom: Dostojevského rad č. 3, 811 09 Bratislava, otca: J. B., B.: O. Č.. XX, XXX XX D. X. L., zastúpený právnym zástupcom: Lanikova Group, s.r.o., so sídlom: Grosslingová č. 8, 811 09 Bratislava, IČO: 36 858 439, v mene ktorej koná JUDr. Zdenka Lániková, advokátka, v konaní o návrhu matky o zvýšenie výživného na maloleté deti, na odvolanie matka a na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 14. novembra 2019 č. k. -296, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 14. novembra 2019 č. k. -296, v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 14.11.2019 č. k. -296, súd prvej inštancie rozhodol tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť na maloletého F. B., narodeného dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletý F.“), zo sumy 120,- € mesačne na sumu 200,- € mesačne, počnúc dňom 01.03.2018, ktoré je otec maloletého povinný platiť vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky. Súd prvej inštancie súčasne určil, že zročné výživné na maloletého F. za obdobie od 01.03.2018 do 01.11.2019 vo výške 1.600,- € je otec povinný zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 150,- €, ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky, spolu s bežným výživným. Rovnako súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť na maloletého H. B.T., Z. L. XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletý H.“), zo sumy 100,- € mesačne na sumu 150,- € mesačne, počnúc dňom 01.03.2018, ktoré je otec maloletého povinný platiť vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky. Zročné výživné na maloletého Ondreja za obdobie od 01.03.2018 do 01.11.2019 vo výške 1.000,- € uložil otcovi povinnosť zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 150,- €, vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky spolu s bežným výživným. Súd prvej inštancie týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 08.04.2013 č.k. -37, právoplatný dňa 17.04.2013, v časti výroku o výživnom na maloletého F. T. na F.O. H.. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 26.02.2018 matka žiadala zvýšiť výživné na maloletého F. zo sumy 120,- € mesačne na sumu

450,- € mesačne a na maloletého H. zo sumy 100,- € mesačne na sumu 420,- € mesačne, spätne tri roky od rozhodnutia súdu vo veci. Zročné zvýšené výživné na maloleté deti matka žiadala zaplatiť v splátkach vo výške 80,- € splatných spolu s bežným zvýšeným výživným a to pod stratou výhody splátok pri nezaplatení jednej splátky. Počas konania matka zmenila výšku požadovaného výživného tak, že na maloletého F. žiadala zvýšiť výživné na 250,- € a na maloletého H. na sumu 200,- € mesačne, a to od podania návrhu, teda od 01.03.2018. Zročné výživné žiadala zaplatiť v celosti.

3. Matka v rámci svojho návrhu uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 08.04.2013 č.k. - 37, právoplatným dňa 17.04.2013, boli rodičia rozvedení a súd schválil dohodu rodičov o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode. Na základe tejto rodičovskej dohody boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia maloleté deti zastupujú a spravujú ich majetok, styk otca s maloletými deťmi je bez obmedzenia a otec platil na maloletého F. výživné vo výške 120,- € mesačne a maloletého H. výživné vo výške 100,- € mesačne (matka v návrhu uviedla nesprávne rozhodnutie súdu ako rozhodnutie, ktorým bolo súdom upravené výživné, pretože rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.06.2012 č.k. - 99, právoplatným dňa 27.06.2012, ktoré uviedla matka, súd schválil dohodu rodičov o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva). Matka uviedla, že od ostatnej úpravy výživného v apríli v roku 2013 došlo k podstatnej zmene pomerov na strane oboch maloletých detí (zvýšil sa vek maloletých detí, obe maloleté deti už chodia na základnú školu), a tým sa zvýšili i náklady spojené s ich starostlivosťou. V čase posledného rozhodovania súdu o výživnom bol maloletý F. škôlkarom a maloletý H. maličkým dieťaťom, mal jeden a pol roka. Týmto skutočnostiam aj zodpovedala rodičmi dohodnutá výška výživného na obe maloleté deti. V čase podania návrhu je maloletý F.j žiakom 4. A. triedy základnej školy (matka v návrhu neuviedla akej). Je členom futbalového klubu Domino Bratislava. Maloletý F. je registrovaný hráč Slovenského futbalového zväzu, s čím sú zvýšené výdavky na športové oblečenie, športovej výbavy, sústredení klubu a letných kempov. Výdavky na maloletého F. matka približne vyčíslila na sumu vo výške 338,67 € (odvolací súd urobil prepočet na mesiac). Maloletý H. je žiakom 1.A. triedy základnej školy. Rovnako ako jeho starší brat je členom seleziánskeho futbalového klubu Domino Bratislava (matka rovnako predložila doklad o zaplatení členstva v športovom klube FK Mamateyka, ktorý je v stredisku Seleziáni don Bosca - Slovenská provincia, Mamateyova č. 4, 851 04 Bratislava, a nie FK Domino Bratislava). Maloletý H. je registrovaný hráč Slovenského futbalového zväzu, s čím sú zvýšené výdavky na športové oblečenie, športovej výbavy, sústredení klubu a letných kempov. Výdavky na maloletého H. matka vyčíslila vo výške 303,67 € mesačne (odvolací súd urobil prepočet matkou vyčíslených výdavkov na mesiac). Matka uviedla, že od 01.09.2017 pracuje v poisťovni na infolinke. Pracovný pomer má v spoločnosti Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova č. 17, 825 22 Bratislava. Jej mesačný príjem je 850,- € brutto.

4. Otec sa k návrhu matky vyjadril a uviedol, že výživné na maloleté deti platí riadne a včas na účet matky maloletých detí. Okrem toho sporadicky, podľa jeho možností, finančne prispieva maloletým deťom na meniny, narodeniny, Vianoce, Veľkú noc, začiatok školského roka, zdravotné potreby maloletých. V prípade potreby, na požiadanie matky, prispieva i na ostatné potreby maloletých detí. Dôkazy o tom nemá, pretože peniaze vždy dával matke do jej rúk, vrátane darčekov pre maloleté deti. Matka maloletých detí býva v byte na L. J. Č.. X V. B., ktorý je vo vlastníctve jej sestry D.. F.. L. A.. Na rekonštrukciu tohto bytu ešte počas manželstva finančne prispel z jeho stavebného sporenia a životného poistenia, ktoré mal pred uzatvorením manželstva. V čase rozhodovania súdu o rozvode pracoval v spoločnosti TESCO STORES SR, a.s. na oddelení elektroniky a domácich spotrebičov. Do konca roka bol jeho čistý príjem okolo 780,- €. Občas chodil i na brigády, aby si zvýšil príjem. Od 10.06.2016 uzatvoril ďalšie manželstvo s L. B.H., rodenou B.. Z tohto manželstva sa dňa 26.11.2017 narodila maloletá M. B.. Narodením tejto maloletej dcéry sa mu zvýšili výdavky na starostlivosť o túto maloletú, o to viac, že manželka je na materskej dovolenke. Manželka je od 06.10.2017 na materskej dovolenke, od tohto dňa poberá materskú vo výške 16,37 € za deň. Otec uviedol, že od 01.01.2018 pracuje v spoločnosti Klahoss s. r. o., ktorá sa zaoberá montážou a revíziou požiarnych svetlíkov na strechách nákupných centier, divadiel a iných výškových budov po celom Slovensku. O maloleté deti záujem mal a stále má, ale stretávanie sa s nimi je veľmi komplikované a problematické, hlavne zo strany matky. Otec počas konania uvádzal, že ochotný platiť zvýšené výživné na maloletého F. vo výške 200,- €, pričom matka žiadala platiť výživné vo výške 250,- €, a na maloletého H. je ochotný platiť výživné vo výške 150,- €, pričom matka žiadala zvýšiť výživné na 200,- € mesačne. Zročné výživné otec žiadal zaplatiť v mesačných splátkach po 25,- € na každé maloleté dieťa, keďže jeho čistý mesačný príjem je okolo 850,- € a po odpočítaní všetkých nutných výdavkov nebude schopný platiť vyššie splátky, a už vôbec by nebol schopný zaplatiť zročné

výživné v celosti. Na záver konania otec uviedol, že je ochotný na maloletého F. platiť zvýšené výživné 150,- € a na maloletého H. zvýšené výživné vo výške 120,- €.

5. Súd prvej inštancie v rámci skutočného stavu zistil, že rodičia maloletých detí dňa 14.04.2007 uzatvorili manželstvo. Dňa XX.XX.XXXX sa rodičom v manželstve narodil maloletý F. B.. Dňa XX.XX.XXXX sa rodičom v manželstve narodil maloletý H. B.. Na základe návrhu matky zo dňa 26.03.2012 o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo dňa 11.06.2012 č.k. - 99, právoplatným dňa 27.06.2012, schválil dohodu rodičov o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, kde sa rodičia dohodli, že maloleté deti sa zverujú do osobnej starostlivosti matke, maloleté deti budú zastupovať a spravovať ich majetok obaja rodičia, styk otca s maloletými deťmi sa ponechal na dohode rodičov, a otec sa zaviazal platiť na maloletého F. výživné vo výške 120,- € mesačne a maloletého H. výživné vo výške 100,- € mesačne. Na základe návrhu otca Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo dňa 08.04.2013 č.k. - 37, právoplatným dňa 17.04.2013, boli rodičia rozvedení a súd schválil dohodu rodičov o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode. Na základe tejto rodičovskej dohody sú maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matke, maloleté deti zastupujú a spravujú ich majetok obaja rodičia, styk otca s maloletými deťmi je bez obmedzenia a otec platí na maloletého F. výživné 120,- € mesačne a maloletého H. výživné vo výške 100,- € mesačne.

6. V rámci skutočného stavu súd taktiež zistil, že matka má od 01.09.2017 uzatvorený pracovný pomer v spoločnosti Wüstenrot poisťovňa, a. s., pričom jej mesačný príjem je 850,- € brutto. Matka preukázala, že jej čistý príjem za mesiace 09/2017 bol 416,71 €, za 10/2017 bol 598, 10 €, za 11/2017 bol 520, 41 €, za 12/2017 bol 688, 52 €, za 01/2018 bol 555, 76 €, za 02/2018 bol 545, 50 €, za 03/2018 bol 556, 22 €. Príjem za ostatné mesiace matka nepreukázala. Matka uviedla, že jej veľmi finančne i osobnou pomocou pomáha jej pôvodná rodina, jej matka a sestra. Matka býva v byte na ulici L. J. Č.. X V. B., kde má matka i maloleté deti trvalý pobyt. Vlastníčkou tohto bytu je od augusta 2009 (titulom nadobudnutia bytu je kúpna zmluva) jej sestra D.. F.. L. A.. Z vykonaného dokazovania, najmä zo správy kolízneho opatrovníka, súd prvej inštancie zistil, že maloleté deti fakticky prevažne bývajú so starou matkou (volajú ju babka) v byte na L. J. Č.. X, ktorý je rovnako vo vlastníctve D.. F.. L. A.M. a to od roku 2013 (vlastníctvo získala darovaním). Matka spolu so svojou sestrou D.. F.. L. A. je podielovou spoluvlastníčkou, každá v podiele 1/2 bytu v Apartmánovom bytovom dome KAMZÍK na Donovaloch. Túto nehnuteľnosti sestry kúpili v máji 2017 za kúpnu cenu 60.000,- €, ktoré im darovala ich matka, a ktoré získala z predaja dedičstva. Tento apartmánový byt, na základe súhlasu jeho spoluvlastníčok, prenajíma D.. F. A., babka, na základe osvedčenia o živnostenskom oprávnení zo dňa 09.08.2017, ktorá má oprávnenie na poskytovanie ubytovacích služieb bez poskytovania pohostinských činností, ktorá aj platí náklady spojené s prevádzkou tohto apartmánového bytu.

7. Súd prvej inštancie taktiež v rámci skutočného stavu zistil, že otec od 01.07.2011 do 31.12.2017 pracoval v spoločnosti TESCO STORES SR, a.s.. Od 01.01.2018 pracoval v spoločnosti Klahoss s.r.o., Romanova č. 3, 851 02 Bratislava. Jeho hrubý príjem za mesiac 01/2018 bol 1.005,- €a čistý vo výške 787, 21 €, za 02/2018 hrubý príjem bol 1.200,- € a čistý 923, 96 €, za 03/208 hrubý príjem bol 1.000,- € a čistý 783, 67 €, za 04/2018 hrubý príjem bol 1.000,- € a čistý 853, 81 €, za 05/2018 hrubý príjem bol 1.140, 37 € a čistý príjem bol 882,15 €. Od 11.06. 2018 je otec opäť zamestnaný v spoločnosti TESCO STORES SR, a. s., Kamenné námestie, 815 61 Bratislava, IČO: 313 218 28, prevádzkareň Hypermarket Extra Zlaté piesky, Cesta na Senec č. 2, 821 04 Bratislava. Jeho čistý mesačný príjem je priemerne okolo 800,- € mesačne. Súd prvej inštancie taktiež zistil, že otec spolu so svojou rodinou býval od októbra 2016 v 4-izbovom byte na adrese F. Č.. XXB, XXX XX V.Ý. B., okres Senec, ktorý si s druhou manželkou kúpili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov prostredníctvom úverov. Od júna 2018 byt predávali, z dôvodu nemožnosti splácať úvery. Otec s druhou manželkou dňa 05.11.2018 uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorou predali tento byt za kúpnu cenu 105.000,- €. Z tejto kúpnej ceny bola zaplatená priamo otcovi a jeho manželke na ich účet v Slovenskej sporiteľni, a.s. suma 6.825,- € a 5.219, 06 €, spolu 12.044, 06 €. Otec uviedol, že túto sumu vrátil svojej matke, od ktorej mal požičané peniaze. Otec však žiadnym spôsobom túto skutočnosť pred súdom prvej inštancie nepreukázal. Súd prvej inštancie v rámci skutočného stavu zistil, že zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 3.675,- € bola zaplatená kupujúcim priamo sprostredkovateľovi predaja a sumy 82.439,01 € a 6.841,93 € boli priamo zaplatené záložnému veriteľovi otca t.j. Prvej stavebnej sporiteľni, a. s., keďže otec a jeho manželka mali v tejto sporiteľne dva úvery. Od septembra 2018 býva otec so svojou rodinou na druhom poschodí (druhé poschodie je zariadené starším nábytkom ako štvorizbový byt) v rodinnom dome, nachádzajúcom sa na ulici O. Č.. XX,

XXX XX Ivanka pri Dunaji. Tento rodinný dom je od roku 1996 vo vlastníctve matky otca maloletých detí T. B.. Manželka otca je stále na materskej dovolenke, pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti v zmysle ustanovenia v spoločnosti TARIUS s.r.o., so sídlom: Bernolákovská č. 15, 900 28 Ivanka pri Dunaji, maximálne 5 hodín týždenne, za sumu 2,80 € za hodinu, čo mesačne tvorí príjem do rodiny okolo 50,- €. Manželka otca od 01.06.2018 do 30.11.2018 poberala na maloletú M. B., narodenú dňa 26.11.2017 rodičovský príspevok pri starostlivosti o dieťa mesačne vo výške 214,70 € a od 01/2018 prídavok na dieťa vo výške mesačne 47,36 €. V rámci skutočného stavu súd prvej inštancie zistil, že dňa XX.XX.XXXX sa otcovi v druhom manželstve narodila maloletá M. B..

8. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 62 ods. 1, 2, 3, 5, 6, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1,2, § 76 ods.1, 2,3,4, § 77 ods.1, 2 § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine a vecne tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že počas celého konania sa súd prvej inštancie a opatrovník snažili oboch rodičov viesť k zmierlivej komunikácii a k uzatvoreniu rodičovskej dohody, avšak bezúspešne. Vzťahy medzi rodičmi sú veľmi nepriateľské, rodičia spolu nevedia úctivo a konštruktívne komunikovať, hádajú sa. Ich komunikácia je konfrontačná a vyčítajúca. K napätej atmosfére medzi rodičmi v nemalej miere prispelo i konfrontačné nastavenie medzi zástupcami rodičov. Preto i napriek výchovnému pôsobeniu súdu a opatrovníka nebolo možné rodičov doviesť k uzatvoreniu rodičovskej dohody. Súd prvej inštancie po komplexnom zhodnotení dokazovania a dôslednom zvážení vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, preukázaného a zisteného skutočného stavu dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté deti je dôvodný, čo do právneho dôvodu tak, ako to počas konania súd prvej inštancie v rámci predbežného právneho posúdenia veci rodičom uviedol. Matka teda preukázala, že od ostatnej úpravy výživného na maloleté deti rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 08.04.2013 č. k. - 37, právoplatným dňa 17.04.2013, došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí v tom, že obe maloleté deti sú už oveľa staršie a chodia už na základnú školu (starší maloletý F. v čase ostatného rozhodnutia bol škôlkar a mladší maloletý H. mal iba jeden a pol roka), čím sa preukázateľne zvýšili náklady na ich starostlivosť a výchovu. Súd prvej inštancie následne podľa ustanovenia § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určovaní výšky zvýšeného výživného na obe maloleté deti skúmal odôvodnené potreby maloletých detí. Výživné v zvýšenej výške na obe maloleté deti súd prvej inštancie považoval za primerané a optimálne potrebám maloletých detí a zodpovedajúce možnostiam, schopnostiam, príjmovým a majetkovým pomerom otca. Pri rozhodovaní každý dôkaz zhodnotil jednotlivo, všetky vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo počas konania. Súd prvej inštancie akceptoval náklady na starostlivosť a výchovu na maloletého Mateja, ako aj na maloletého Ondreja, ktoré uvádzala a preukázala matka. Matka nepreukázala, že by maloletí mali zdravotný stav taký, že by vyžadoval zvýšené náklady na poskytnutie zdravotnej starostlivosti, preto súd u oboch maloletých akceptoval výdavky súvisiace so základnou zdravotnou starostlivosťou a prevenciou napr. vitamíny, výživové doplnky. Všetky výdavky na maloleté deti, ktoré uvádzala a preukazovala matka počas konania, sú podľa názoru súdu prvej inštancie primerané veku maloletých detí a životnej úrovne oboch rodičov. Súd prvej inštancie ďalej podľa ustanovenia § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určovaní výšky zvýšeného výživného na obe maloleté deti skúmal aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca. Otec uviedol, že výživné, na ktorom sa rodičia na čas po rozvode dohodli platí riadne a včas. Otec poukazoval na to, že okrem výživného na maloleté deti, im sporadicky, podľa jeho možností, finančne prispieval napr. na ich osobné sviatky a vianočné sviatky. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že otec nad rámec výživného, finančne prispieva na maloleté deti v minimálnej miere, čo potvrdila i matka, ktorá potvrdila prijatie občasných finančných čiastok pre maloleté deti nad rámec výživného (napr. v roku 2016 sumu 200,- € na operáciu pre H. a pre oboch na narodeniny, v roku 2017 sumu 20,- € na meniny F., 40,- € na narodeniny F., 20,- € na narodeniny a meniny Ondrejovi, v roku 2018 bez akéhokoľvek príspevku, na Vianoce po 50,- € na každého maloletého). Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že otec sa s maloletými deťmi stretáva veľmi málo a nepravidelne. Otec uviedol, že o maloleté deti záujem má, avšak realizácia styku s nimi je podľa otca veľmi komplikovaná a pre všetkých stresujúca z dôvodu, že matka maloleté deti pri styku otca s maloletými deťmi neustále telefonicky kontroluje, obmedzuje priebeh styku rôznymi pokynmi, čo maloleté deti môžu a čo nemôžu a zákazmi mnohých športových a pohybových aktivít, nedovoľuje maloletým deťom prespať u otca. Matka naopak mala za to, že otec sa o maloleté deti nezaujíma, nemá záujem sa s nimi stretávať, a ak s maloletými deťmi otec je, tak len veľmi krátko. Každý z rodičov zastával iný názor, prečo sa styk otca s maloletými deťmi nerealizuje pravidelne a kvalitne. Súd preto odporučil rodičom, najmä otcovi, aby v prípade skutočného záujmu o styk s maloletými deťmi, sa domáhal určenia styku s maloletými deťmi súdnou cestou, kde bude mať súd priestor zistiť skutočnú príčinu nerealizovania styku otca s maloletými deťmi (napr. úzkostlivosť a kontrola matky, jej žiarlivosť, alebo nezáujem otca, nezáujem jeho

druhej manželky atd.). Súd prvej inštancie ďalej zistil, že otec je od 11.06.2018 zamestnaný v spoločnosti TESCO STORES SR, a.s., Kamenné námestie, 815 61 Bratislava, IČO: 31 321 828, prevádzkareň Hypermarket Extra Zlaté piesky, Cesta na Senec č. 2, 821 04 Bratislava. Jeho mesačná mzda je vo výške 745,20 € brutto a regionálna zložka mzdy vo výške 135,40 € brutto, čo v čistom činí mesačne okolo 800,- €. Súd prvej inštancie neakceptoval do výdavkov otca sumu 90,- €, ktorú si otec do jeho výdavkov započítal, ktorá predstavuje výživné, ktoré platí maloletej E. B., dcére jeho druhej manželky, jej otec.

9. Otec počas konania uvádzal a preukazoval, aké má výdavky na svoje živobytie a živobytie jeho rodiny. Súd prvej inštancie z týchto výdavkov neakceptoval výdavok otca vo výške 200,- €, ktoré platí vlastnej matke ako nájomné za bývanie v jej rodinnom dome. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd nemusí zobrať do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. A práve výdavok vo výške 200,- €, podľa názoru súdu prvej inštancie je výdavok, ktorý nie je nevyhnutné, aby ho otec vynaložil. Tento výdavok predstavuje akože nájomné, ktoré otec platí za bývanie vlastnej matke v jej rodinnom dome. Rodinný dom je vo výlučnom vlastníctve matky otca. Otec je jej jediné dieťa. V rodinnom dome na prvom poschodí býva matka otca a na druhom poschodí býva otec so svojou rodinou. Keďže otec uviedol, že nemá finančné prostriedky, má tri vyživovacie povinnosti, môže sa so svojou matkou dohodnúť, že tzv. nájomné za bývanie v jej rodinnom dome jej zaplatí napr. starostlivosťou o údržbu rodinného domu a jeho okolia a starostlivosťou o matku. Matka otca takto môže pomôcť svojmu synovi pri starostlivosti o jeho maloleté deti, rovnako ako pomáhajú matke maloletých detí jej matka a sestra finančnou a osobnou starostlivosťou. Suma, ktorú takto otec ušetrí môže otec použiť na zaplatenie zvýšeného výživného (zvýšené výživné predstavuje mesačne spolu sumu 130,- €). Súd prvej inštancie ďalej z týchto výdavkov neakceptoval výdavok predstavujúci splátku vo výške 73,- € za pôžičku v spoločnosti Profi Credit, ktorú otec žiadnym spôsobom počas konania nepreukázal. Súdu prvej inštancie nebolo zrejmé, kedy otec túto pôžičku uzatvoril, za kým účelom, v akej výške si zobral pôžičku, preto súd prvej inštancie nevedel vyhodnotiť, či išlo o existenčnú a nutnú pôžičku alebo o pôžičku za účelom zvýšenia životnej úrovne. Spornou bola počas konania i splátka za úver v Prvej stavebnej sporiteľni vo výške 222,- € mesačne. Súd podľa ustanovenia § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadol aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec v určitom životnom období (jún a júl 2016) uzatvoril niekoľko úverových zmlúv. Zmluvu o medziúvere č. 3462181305 uzatvoril s Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s., a dňa 22.07.2016 bol otcovi poskytnutý úver vo výške 83.293,- € s výškou platby 354,59 €. Tento úver otec použil na kúpu 4-izbového bytu vo Veľkom Bieli. Úverovú zmluvu č. 3462181903 uzatvoril rovnako s uzatvoril s Prvou stavebnou sporiteľňou, a. s., a dňa 16.06.2016 na účet samotného otca boli poukázané finančné prostriedky vo výške 7.873,09 € a dňa 20.06.2016 rovnako na účet otca boli poukázané finančné prostriedky vo výške 3.080 €, s výškou mesačnej platby 222,49 €. Úverovú zmluvu č. 3462181807 uzatvoril rovnako s uzatvoril s Prvou stavebnou sporiteľňou, a. s., a dňa 15.07.2016 na účet samotného otca boli poukázané finančné prostriedky vo výške 6.278,02 €, s výškou mesačnej platby 46,56 €. Je zrejmé, že otec tieto úverové zmluvy uzatvoril za účelom zabezpečenia bývania pre svoju novú rodinu, keďže dňa 10.06.2016 uzatvoril ďalšie manželstvo a dňa 26.09.2016 kúpil 4-izbový byt na adrese F. Č.. XXB, XXX XX V. B., okres Senec. Otec tieto úverové zmluvy uzatváral málo zodpovedne, nezohľadňujúc svoj pomerne nízky príjem, a nezdravo sa spoliehajúc, ako to uvádzal počas konania, že na splácanie úverov budú so zamestnanou manželkou dvaja, a že splácanie úverov tak finančne zvládnu. Dňa XX.XX.XXXX sa však narodila maloletá M. B.J., s ktorou je manželka otca na materskej dovolenke a tak už neboli schopní splácať vyššie uvedené úvery. Preto dňa 05.11.2018 predali byt za kúpnu cenu 105.000,- €. Z tejto kúpnej ceny bola zaplatená priamo otcovi a jeho manželke na ich účet v Slovenskej sporiteľni, a.s. suma vo výške 6.825,- € a 5.219,06 €, spolu 12.044,06 €. Zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 3.675,- € bola zaplatená kupujúcim priamo sprostredkovateľovi predaja, nie tak, ako to uviedol otec, že sprostredkovateľovi cenu za sprostredkovanie zaplatil sám. Sumy vo výške 82.439,01 € a 6.841,93 € boli priamo zaplatené záložnému veriteľovi otca t.j. Prvej stavebnej sporiteľni, a. s., keďže otec v tejto sporiteľni mal úvery. Z vyššie uvedených úverov tak ostal ešte nezaplatený úver z úverovej zmluvy č. 3462181903 s výškou mesačnej platby 222,49 €, ktorú otec mesačne platí úverovému veriteľovi, a preto si túto finančnú čiastku otec započítal ako nutný výdavok, čo súd nakoniec akceptoval, zohľadňujúc, že zámerom týchto úverov bolo zabezpečenie bývania pre novú rodinu. Súd prvej inštancie však dal do pozornosti otcovi maloletých detí, že v súčasnej dobe má otec už tri vyživovacie povinnosti, preto by mal v budúcnosti sa správať finančne zodpovednejšie (vrátane tvorby úspor) a prezieravejšie ako v minulosti, aby jeho majetková a finančná situácia bola stabilná a bezpečná, a aby tak vedel zabezpečiť stabilné finančné (výživné) a bytové (strecha nad hlavou) prostredie pre všetky svoje maloleté deti. Súd prvej inštancie po preskúmaní podľa ustanovenia § 75 ods. 1 zákona o

rodine odôvodnených potrieb maloletých detí a po preskúmaní aj schopností, možností a majetkových pomerov otca maloletých detí, zvýšil výživné na maloletého F. zo sumy 120,- € mesačne na sumu 200,- € mesačne a na maloletého H. zvýšil výživné zo sumy 100,- € mesačne na sumu 150,- € mesačne, u oboch počnúc dňom 01.03.2018, ktoré je otec maloletých detí povinný platiť vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky.

10. Zročné výživné na maloletého F. za obdobie od 01.03.2018 do 01.11.2019 vo výške 1.600,- € uložil otcovi povinnosť zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 150,- €, ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky spolu s bežným výživným a zročné výživné na maloletého H. za obdobie od 01.03.2018 do 01.11.2019 vo výške 1.000,- € je otec povinný zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 150,- €, ktoré uložil otcovi povinnosť platiť vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky, spolu s bežným výživným. Súd prvej inštancie súčasne týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. - 37 zo dňa 08.04.2013, právoplatný dňa 17.04.2013, v časti výroku o výživnom na maloletého F. T. F. H..

11. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka, ktorá v rámci svojho odvolania uviedla, že súd prvej inštancie neúplne zistil a nesprávne posúdil skutočný stav veci k stanoveniu výšky výživného. V zmysle zákona o rodine sa skúmajú celkové majetkové pomery a zárobky povinného. Matka má za to, že otec maloletých detí F. T. H. B. vynakladá neprimerané výdavky na mobil, neprimerane svojim uvádzaným príjmom si čerpá pôžičky na zariadenie domácnosti a zabezpečenie novej rodiny, diskutabilné sú aj ním uvádzané mesačné výdavky na bývanie v rodinnom dome jeho matky (200,- € mesačne v hotovosti k rukám jeho matky). Okrem mesačného príjmu z pracovného pomeru má odporca príjem aj z brigád. Prácu na brigádach odporca nepoprel, avšak príjmy z tejto jeho činnosti súdu nepreukázal, čím vytvára dojem, že sa bráni odhaleniu jeho skutočného mesačného príjmu, ktorý je výrazne vyšší ako uviedol súdu. Matka má za to, že otec maloletých detí je mladý, zdravý muž so stredoškolským vzdelaním s maturitou, žije v bratislavskom kraji, kde je dostatok aj lepšie platených pracovných pozícii ako odporca zastáva a preukázal súdu. O svoje deti z prvého manželstva prejavuje len sporadický záujem, na futbal detí neprispieva, ani na športové potreby, neprispieva ani na mimoriadne výdavky, na letné tábory a pod. Matka má za to, že odporca nepomerne vynakladá svoje finančné zdroje na zabezpečenie seba a svojej novej rodiny v porovnaní s maloletými deťmi z prvého manželstva. Matka ďalej uviedla, že súd prvej inštancie nedostatočne preskúmal a posúdil majetkové pomery povinného - otca maloletých detí. Na pojednávaní dňa 05.11.2019 právna zástupkyňa odporcu spochybňovala hypotekárny výdavok matky, na zabezpečenia bývania pre maloleté deti F. T. H. B., pričom navrhovateľka je podľa úverovej zmluvy dlžníčkou banke, má právny záväzok. Navrhovateľka však tento výdavok neuvádzala ako výdavok na maloleté deti, vo výdavkoch preukázaných súdu dňa 23.03.2019 sú len základné potreby maloletých detí v zmysle § 62 a nasl. zákona o rodine, preto ani predmetnú hypotekárnu úverovú zmluvu navrhovateľka nepredkladala súdu. Navrhovateľka žije v byte, ktorý je zaťažený hypotekárnym úverom do roku 2044. Navrhovateľka okrem bežných preukázaných výdavkov na maloleté deti, má aj preukázateľný hypotekárny záväzok na zabezpečenie bývania pre maloleté deti. Naproti tomu, odporca - otec maloletých detí, žije v nezaťaženom rozľahlom rodinnom dome so 6-árovým pozemkom v Ivanke pri Dunaji. Dom pozostáva zo 4 bytových jednotiek, v jednom (4 izbovom) žije odporca so svojou novou rodinou, v jednom matka odporcu a dva byty sú dlhodobo prenajímané, pričom príjem z prenájmu kryje náklady na prevádzku celého domu. Dom je vo vlastníctve jeho matky, a odporca ako jediný syn jeho matky je aj jediný zákonný dediča predmetného domu. Majetkové pomery odporcu sú preto neporovnateľne lepšie, ako majetkové pomery navrhovateľky. Matka v rámci svojho odvolania uviedla, že potom, ako odporca v novembri 2018 predal byt vo Veľkom Bieli a vyplatil hypotéku a súvisiace pôžičky v PSS, uviedol vo svojom stanovisku súdu zo dňa 08.01.2019, ako výdavok pôžičku v PSS vo výške 222,- € mesačne, vedený pod číslom Q. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na meno J. B.. Z predloženého dokladu odporcu - doklad z roku 2016, je možné sa domnievať, že ide o stavebné sporenie vedené v PSS v mesačnej výške 222,49 € vkladané na účet Q. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na F. J. B., resp. tento výdavok už v súčasnosti neexistuje. Matka uviedla, že otec nezdokladoval tento výdavok aktuálnym výpisom z roku 2019, a v zmysle § 62 ods. 5 zákona o rodine je v rozpore tvrdenie odporcu, že tento výdavok je výdavok na živobytie (zápisnica zo dňa 05.11.2019). Rovnako z výpisov z účtu odporcu vo VÚB za obdobie 12/2017 až 02/2018, ktoré predložil odporca súdu dňa 08.01.2019 nevyplýva žiadna úhrada úveru v PSS vo výške 222,49 €.

Napriek tomu súd prvej inštancie uznal uvedený výdavok odporcu, ako jeho výdavok na zabezpečenie bývania pre novú rodinu, naproti tomu výdavok navrhovateľky na hypoúver na zabezpečenie bývania pre maloleté deti F. T. H. B., súd prvej inštancie nebral na zreteľ. Matka má za to, že tieto nepreukázané, nezdokladované a nedôvodné výdavky odporcu (nájomné v dome jeho matky 200 €/mesačne, zmluva v PSS 222,- €/mesačne, výdavok na mobil 93,- €/mesačne, pôžička Proficredit 73,- €/mesačne, dávajú dostatočný priestor na zvýšenie výživného pre maloleté deti F. T. H. B., v požadovanej minimálnej výške 450,- €/mesačne spolu na obe maloleté deti, v kontexte preukázaných nákladov na maloletého F. T. H. B. v zmysle § 62 a nasl. zákona o rodine, zo dňa 23.03.2019 vo výške v priemere 420,- €/mesačne na jedno dieťa, pričom na základe vývoja inflácie za rok 2019 vo výške 3,6% základné výdavky na maloleté deti ďalej rastú. Navrhovateľka podstatne znížila svoj pôvodný návrh, pričom upustila od investičných nákladov na bývanie, aj keď povinnosť zabezpečiť bývanie pre svoje deti je vecou oboch rodičov, nielen matky. Matka ďalej uviedla, že odporca - otec maloletých detí opustil spoločnú domácnosť v čase, keď bola navrhovateľka na materskej dovolenke a maloletý H. mal len 7 mesiacov, nežiadala výživné na seba, nastúpila do zamestnania a o maloleté deti sa v čase jej zamestnania starali starí rodičia (rodičia navrhovateľky) a vypomáhala aj sestra navrhovateľky. Matka má za to, že nie je možné a únosné zo strany odporcu donekonečna prenášať svoj podiel zodpovednosti za výživu maloletých detí na nepovinné osoby - členov rodiny navrhovateľky. Matka taktiež uviedla, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy - k splateniu dlžnej sumy zročného výživného. Odporca navrhoval súdu dňa 24.09.2019 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne platiť dlžné zročné výživné v splátkach. V prípade, ak by súd prvej inštancie uvažoval povoliť odporcovi platiť dlžné zročné výživné v splátkach, navrhovateľka trvala na zdokladovaní Zmluvy o stavebnom sporení odporcu v PSS č. 3462181903 s evidenčným číslom úveru XXXXXXXXXX vedený pod číslom účtu Q. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na meno J. B. a číslom účtu Q. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na F. J. B. a predložení všetkých listinných dôkazov súdu, ako aj predloženie ročného mesačného výpisu obratov a zostatkov k predmetnej zmluve odporcu za obdobie od 01.11.2018 do 30.11.2019. Táto požiadavka bola prednesená aj na pojednávaní dňa 05.11.2019, rovnako aj na pojednávaní dňa 12.11.2019, o čom je zápis v predmetných zápisniciach. Rovnako navrhovateľka trvala aj na zdokladovaní použitia finančných prostriedkov z rozdielu z predaja bytu vo Veľkom Bieli vo výške 12.044,06 €, ktoré mu boli poukázané na účet v čase konania vo veci zvýšenia výživného. Tvrdenie odporcu v zápisnici zo dňa 24.09.2019, že ich použil na splatenie dlžôb svojej matke, je podľa matky v rozpore s ustanovením § 62 ods. 5 zákona o rodine. Matka v rámci svojho odvolania poukázala na prieťahy v súdnom konaní a súčasne na nerovnomerný prístup k stranám konania. V rozsudku zo dňa 14.11.2019 je určené zvýšenie výživného od 01.03.2018 (teda nasledujúci mesiac po dni podania návrhu na zvýšenie), odporca je zaviazaný platiť výživné na maloleté deti F. T. H. B., vždy k 15.dňu kalendárneho mesiaca, ale dlžné zročné výživné je v rozsudku ohraničené a vyčíslené za obdobie od 01.03.2018 do 01.11.2019 - otázka znie prečo len do 01.11.2019, keď rozsudok bol vyhlásený až 14.11.2019 a podľa sú rozsudky o výživnom vykonateľné dňom doručenia. Je zrejmé, že do stanoveného 15.dňa v mesiaci, ktorým je 15.11.2019, nie je možné aby bol rozsudok odporcovi doručený k 15.11.2019. Navrhovateľka od odporcu (po takmer 7-tich rokoch od prvého pôvodného rozsudku), požaduje jeho zákonný a zodpovedajúci podiel na preukázaných výdavkoch maloletých detí F. T. H. B. a splatenie dlžnej zročnej sumy výživného jednorázovo, nakoľko odporca má na splatenie dlžnej sumy dostatok finančných prostriedkov z predaja bytu vo Veľkom Bieli. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ako aj to, že od podania návrhu na zvýšenie výživného pre maloleté deti F. T. H. B. uplynulo už takmer 22 mesiacov, navrhuje navrhovateľka, aby Krajský súd v Bratislave, rozsudok Okresného súdu Bratislava I pod sp.zn. , zo dňa 14.11.2019 zmenil a vydal vo veci nasledovný rozsudok: „Súd mení rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp.zn. zo dňa 14.11.2019, ktorým sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. - 37 zo dňa 08.04.2013, právoplatný dňa 17.04.2013, v časti týkajúcej sa výšky výživného, nasledovne od 01.03.2018 výživné pre maloletého F. B., Z.. XX.XX.XXXX, sa zvyšuje na sumu vo výške 230,- € mesačne a výživné pre maloletého H. B., Z.. XX.XX.XXXX sa zvyšuje na sumu vo výške 220,- € mesačne. Výživné na obe maloleté deti, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku Krajského súdu Bratislava, je otec maloletých detí povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci, na osobný účet matky maloletých detí. Dlžné zročné výživné spolu na obe maloleté deti F. T. H. B. vo výške 230,- € mesačne za čas od 01.03.2018 do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Krajského súdu Bratislava v celkovej výške (matka výšku neuviedla) € (230 € krát x-počet mesiacov), je splatné jednorázovo do 15. dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré je otec povinný zaplatiť na osobný účet matky maloletých detí. Účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania.“

13. Otec ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

14. Voči rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie aj otec, ktorý v rámci svojho odvolania uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a vydal rozhodnutie, ktorým by návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Pre prípad, ak by sa súd nestotožnil s týmto návrhom, súhlasí so zvýšením výživného na maloletého F. zo sumy 120,-€ maximálne na sumu 150,-€ mesačne, počnúc dňom 01.03.2018, pričom zročné výživné za obdobie od 01.03.2018 do 01.11.2019 žiada povoliť splácať v mesačných splátkach po 25,-€ a so zvýšením výživného na maloletého H. zo sumy 100,-€ maximálne na sumu 120,- € mesačne, počnúc dňom 01.03.2018, pričom zročné výživné za obdobie od 01.03.2018 do 01.11.2019 žiada povoliť splácať v mesačných splátkach po 25,-€. Otec v rámci svojho odvolania uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne a napáda ho v celom rozsahu, nakoľko toto rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a z nesprávneho právneho posúdenia veci. Otec uviedol, že v priebehu konania súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, keď dôsledne netrval na preukázaní príjmu a majetkových pomerov navrhovateľky, pričom vykonané dôkazy vyhodnotil neobjektívne a rozhodnutie vydal na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie podľa otca vydal rozhodnutie v príkrom rozpore s ustanovením § 63 ods. 1 a najmä § 75 Zákona o rodine. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.04.2013, nastala zmena pomerov na strane maloletých detí, ale aj na strane oboch rodičov. Zmena pomerov na strane otca: a) jeho mesačný príjem zo zamestnania sa mierne zvýšil zo sumy cca 560,- € mesačne na sumu cca 800,-€ netto mesačne, ktorú skutočnosť považoval súd prvej inštancie za dostatočne preukázanú, b) v čase vydania pôvodného rozhodnutia otec nevlastnil žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, rovnako ani v súčasnosti nie je vlastníkom hnuteľných vecí vyššej hodnoty ani nehnuteľnosti, ktorú skutočnosť považoval súd prvej inštancie za dostatočne preukázanú, c) dňa 10.6.2016 uzatvoril druhé manželstvo, z ktorého sa dňa XX.XX.XXXX Z. F. M., čím otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, pričom manželka L. B. je na materskej dovolenke a jej príjmom je rodičovský príspevok, pričom uvedené skutočnosti považoval súd prvej inštancie za dostatočne preukázané. Svoje mesačné výdavky otec súdu preukázal nasledovne: výživné na maloletú M. 100,- €, splátka pôžičky 73,- € (výdavok súd neuznal - toto namieta), splátka pôžičky 222,49 € (výdavok súd uznal ako nevyhnutný), 200,-€ na bývanie (výdavok súd neuznal ako nevyhnutný), platby za mobil cca 93,-€, PKM a údržba auta 100,-€, strava, oblečenie a drogéria cca 200,-€. Výdavky spolu predstavujú sumu 988,49 €. Uvedené výdavky sú však bez započítania výživného, ktoré otec dosiaľ platil na maloletého F. T. H. v sume spolu v sume 220,-€ mesačne. Spolu s týmto výživným sú jeho výdavky v sume 1.208,49 € mesačne. Z uvedenej špecifikácie je nepochybné, že jeho príjem mesačne cca 800,-€ netto nestačí na pokrytie popísaných výdavkov. Po zaplatení dosiaľ určeného výživného na maloletého F. T. H. spolu vo výške 220,-€ a po zaplatení výživného na maloletú M. 100,-€ mu zostáva suma 480,-€, z ktorej po zaplatení splátky pôžičky 73,- € + 222,49 € a zostane mu suma 184,51 €. Z tohto si musí hradiť svoje potreby, najmä mobil, ošatenie, cestovné do práce. Z tohto dôvodu v skutočnosti nie je schopný platiť svojej matke žiadnu čiastku za bývanie a spotrebované energie, a to napriek tomu, že sa pôvodne dohodli na sume vo výške 200,-€ mesačne. Rozhodne namieta úvahu súdu prvej inštancie, že neplatením tejto položky sa mu vytvorí možnosť platiť vyššie výživné na maloletého F. T. H.. V konaní bolo preukázané, že bývanie u jeho matky je pre otca a jeho rodinu núdzovým riešením, keďže nemajú dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie vlastného bývania. Kúpa nového bytu s druhou manželkou na hypotekárny úver spôsobila jeho neúnosné zadlženie, byt boli nútení pre narastajúce dlhy predať a kúpnu cenu z predaja bytu použili na vyplatenie úveru a splatenie ďalších dlhov tak, ako otec v konaní preukázal. Otec má za to, že súd prvej inštancie pri vydaní rozhodnutia postupoval v rozpore s ustanovením § 75 Zákona o rodine a neobjektívne posúdil jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Výživné zvýšil na neúmerne vysokú sumu, ktorá výrazne prevyšuje možnosti otca. Pokiaľ by platil výživné v zmysle napadnutého rozsudku, t.j. bežné výživné na obe deti spolu vo výške 350,-€ mesačne a splátky spätného výživného spolu 300,-€ mesačne, t.j. spolu 650,-€ mesačne, po jeho zaplatení a po zaplatení výživného 100,-€ na maloletú M. by mu zostala suma iba 50,-€ mesačne. Otec má za to, že takéto rozhodnutie je pre neho doslova likvidačné a ohrozuje jeho vlastnú existenciu. Otec ďalej uviedol, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, ako má zo sumy 50,-€ zabezpečovať vlastné náklady na živobytie a hlavne zaplatiť splátky pôžičky (paradoxne súd uznal splátku pôžičky 222,49 € ako nevyhnutný náklad). Otec má za to, že zo sumy 50,-€ nemôže hradiť ani svoje najzákladnejšie potreby, stravu a cestovné do práce. Neplatenie pôžičky spôsobí, že sa dostane do exekúcie. Otec súčasne poukázal na to, že na druhej strane súd prvej inštancie uznal mesačné náklady vyčíslené matkou na maloletého F. v sume cca 340,- € a maloletého H. v sume tiež cca 340,-€ za odôvodnené potreby dieťaťa, pričom však on má mať na krytie vlastných potrieb iba 50,-€. Platením výživného v zmysle napadnutého súdneho rozhodnutia

by vznikol stav neporovnateľnej životnej úrovne detí a ich otca. Rovnako by bola neporovnateľná jeho životná úroveň so životnou úrovňou matky. Otec uviedol, že nastala aj zmena pomerov na strane matky a to: a) mesačný príjem zo zamestnania sa zvýšil na sumu cca 550,- € netto mesačne, b) matka nadobudla spoluvlastnícky podiel 1 bytu v Apartmánovom dome KAMZÍK na Donovaloch, slúžiaceho na krátkodobý prenájom na ubytovanie hostí. Hodnota spoluvlastníckeho podielu matky je minimálne 30.000,-€. Matke vznikol právny nárok na príjem z prenájmu uvedenej nehnuteľnosti, výšku ktorého však súdu riadne nepreukázala, c) podľa otcom predložených dôkazov sa byt (apartmán) prenajíma za 150,- € za 1 noc. Pokiaľ navrhovateľka tvrdí, že príjem z prenájmu si ponecháva jej matka bez právneho dôvodu, je zrejmé, že navrhovateľka sa vzdáva bez dôležitého dôvodu časti svojho príjmu. Na daný stav nevyhnutné aplikovať ustanovenie §75 Zákona o rodine a príjem z prenájmu posudzovať ako príjem prináležiaci navrhovateľke. Matka nadobudla do užívania nadštandardné bývanie, stala sa užívateľkou 3- izbového bytu č. 11 na 3. posch. bytového domu L. J. X V. B., vo výmere 86 m2 v hodnote cca 299.000,-€. Nadštandardný byt užíva sama, obe maloleté deti B. bývajú v 4 a 1/2 izbovom byte č.10 na ul. L. J. X V. B., ktorého výlučným vlastníkom je D.. L. A., d) v čase vydania pôvodného rozhodnutia sa o obe maloleté deti osobne starala, no v súčasnosti osobnú starostlivosť o obe maloleté deti zabezpečuje sestra navrhovateľky a jej matka, pričom v ich byte deti trvale bývajú. Navrhovateľka deti len navštevuje. Matka sa o deti osobne nestará a túto skutočnosť považoval súd prvej inštancie za dostatočne preukázanú. Otec uviedol, že počas súdneho konania sa navrhovateľka snažila najskôr zatajiť svoje skutočné príjmy a majetkové pomery, a následne po ich zistení na základe ním predložených dôkazov sa snažila súd zavádzať uvádzaním nepravdivých tvrdení. Matka napriek výzve súdu na preukázanie príjmu za posledných 12 mesiacov preukázala bez uvedenia dôvodu príjem iba za 7 mesiacov. Napriek tomu, že matka nepreukázala dostatočne svoje príjmy a majetkové pomery, súd prvej inštancie nepostupoval podľa ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine, hoci aplikáciu uvedeného ustanovenia otec navrhoval. Otec uviedol, že dáva do pozornosti súdu aj vyčíslenie výdavkov matky. Vo svojom písomnom podaní, ktoré predložila súdu, špecifikuje svoje výdavky na stravu vo výške 105,- €, lieky 26,-€, nájomné 170,-€ (nepreukázala, komu nájomné platí), hypotéka 450,-€ (je preukázané, že nemá uzatvorenú žiadnu zmluvu o hypotekárnom úvere a nemá žiadnu právnu povinnosť hypotéku splácať), SIPO 29,64 €, TV, mobil 55,-€ a oblečenie 15,-€. Výdavky sú spolu vo výške 850,64 €. Matka preukázala príjem zo zamestnania cca 550,-€ mesačne. Z uvedeného vyplýva, že matka zjavne klame a zavádza súd, pretože jej príjem nekorešponduje s výdavkami. Navyše, keď matka na svoje výlučné potreby minie 850,64 € mesačne a pritom ani nezabezpečuje bývanie maloletých detí, takého konanie sa javí ako neakceptovateľné. Matka pri svojich vysokých výdavkoch na vlastnú osobu v priebehu súdneho konania nevysvetlila, z akého dôvodu neprispieva žiadnou čiastkou na výživu svojich maloletých detí. Vzhľadom k tomu, že matka sa o maloleté deti osobne nestará, nezabezpečuje ich výchovu a opateru, nebýva s nimi v spoločnej domácnosti, neprispieva na ich výživu, podľa jej vlastného vyjadrenia pri preukázanom príjme cca 550,-€ mesačne minie sumu 850,64 € výlučne na vlastné potreby, otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť na maloletú M., má za to, že návrh na zvýšenie výživného bol podaný nedôvodne a navrhuje ho zamietnuť, alternatívne rozhodnúť o zvýšení výživného v intenciách jeho odvolacieho petitu.

15. Matka sa vyjadrila k odvolaniu otca a uviedla, že odporca hrubým spôsobom klame a zavádza súd bez predloženia relevantných dôkazov. Ani jedno tvrdenie na adresu navrhovateľky nepodložil relevantným dôkazom, naopak popiera skutkový stav vecí a dôkazy predložené súdu v čase konania pojednávania. Jeho jediným cieľom je vyhnúť sa plateniu zvýšeného výživného, investuje nemalé finančné prostriedky na svoje právne zastúpenie, namiesto toho, aby si primerane plnil svoje vyživovacie povinnosti voči maloletým deťom F. T. H. B.. Matka maloletých detí predložila súdu riadne a včas všetky listinné dôkazy. Navrhovateľka všetok svoj príjem minie na zabezpečenie potrieb maloletých detí. Čo sa týka osobnej starostlivosti, je zrejmé, že ako samoživiteľka, je nútená starostlivosť o maloleté deti zabezpečiť s pomocou členov svojej rodiny a to v najlepšom záujme maloletých detí F. T. H.. Obaja sú členmi FK Domino-Mamateyka a doprovod na tréningy zabezpečuje stará matka - matka navrhovateľky, tak ako je to zvykom u väčšiny pracujúcich rodičov, zvlášť samoživiteľov. Kolízna opatrovateľka vykonala šetrenie v domácnosti aj v škole maloletých detí a potvrdila, že o maloleté deti je riadne a príkladne postarané, majú výborný prospech. Ocenila prístup členov rodiny navrhovateľky, nakoľko bez ich podpory by matka s maloletými deťmi bola odkázaná na sociálnu pomoc štátu pre rodiny v núdzi (zápisnica 17.05.2019). K vlastníctvu podielu v apartmáne na Donovaloch - tejto téme boli venované 4 pojednávania, všetky listinné dôkazy boli predložené súdu. V súvislosti s témou možnosti príjmu navrhovateľky z prenájmu apartmánu, matka uviedla, že dáva na zváženie možnosť príjmu odporcu za prenájom voľnej časti rodinného domu v Ivanke pri Dunaji, v ktorom má odporca trvalé

bydlisko. Matka odporcu dlhodobo prenajíma voľné byty v rodinnom dome v Ivanke pri Dunaji. Už v čase trvania manželstva navrhovateľky s odporcom, matka odporcu prenajímala voľné byty v dome. Odporca môže zabezpečiť nájomcov a mať tak príjem za získanie nájomcu pre svoju matku. Navyše v konaní klamal a dokonca predložil aj čestné prehlásenie svojej matky o tom, že jej platí v hotovosti nájomné za bývanie vo výške 200€/ mesačne. Túto skutočnosť vo svojom odvolaní nakoniec poprel. V odvolaní uvádza, že svojej matke neplatí nič za bývanie svojej rodiny. Matka poukázala na to, že odporca uvádza výživné na maloletú M.- 2 ročnú dcéru z druhého manželstva vo výške 100,- €/mesačne a na maloletú H. (9 ročného) navrhuje ponechať (rovnakú výšku ako na 2 ročné dieťa) výšku výživného 100,- € /mesačne a na maloletého F. (12 ročného) výšku 120,- €/mesačne. Odporca nepomerne vynakladá svoje finančné zdroje na zabezpečenie seba a svojej novej rodiny, v porovnaní s maloletými deťmi z prvého manželstva. Všetky tieto skutočnosti len vypovedajú o jeho vzťahu k deťom z prvého manželstva. Navrhovateľka zopakovala svoje tvrdenia uvedené v odvolaní. Navrhovateľka taktiež uviedla, že od odporcu (po takmer 8-ich rokoch od prvého pôvodného stanovenia výšky výživného), požaduje jeho zákonný a zodpovedajúci podiel na preukázaných výdavkoch maloletých detí F. T. H. B. a splatenie dlžnej zročnej sumy výživného jednorázovo, nakoľko odporca má na splatenie dlžnej sumy dostatok finančných prostriedkov z predaja bytu vo Veľkom Bieli. V rámci tohto vyjadrenia navrhla Krajskému súdu v Bratislave, aby vydal rozsudok tak, ako ho navrhla v rámci svojho odvolania.

16. Kolízny opatrovník sa vyjadril k odvolaniu otca, pričom v rámci svojho písomného vyjadrenia uviedol, že k veci sa vyjadril na súde prvej inštancie a zotrváva na všetkých svojich vyjadreniach.

17. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania, podľa ustanovenia neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca a rovnako odvolanie matky nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 22.07.2020 ( , ). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku bola matka, právna zástupkyňa matky, otec, právna zástupkyňa otca a súčasne kolízny opatrovník, upovedomení zákonným spôsobom.

18. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne.

19. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov - povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj.

20. Aj pri rozhodovaní o zmene rozsahu výživného prihliada súd k tomu, aby rozsah odôvodnenosti potrieb dieťaťa zodpovedal reálnym schopnostiam a možnostiam výživou povinných rodičov, pričom povinnosťou súdu pri rozhodovaní o tejto zmene rozsahu výživného je vykonať porovnanie pomerov - skutočností dôležitých pre určenie výživného tak na strane dieťaťa, ako aj u jeho rodičov, a to v čase od predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi existujúcimi v čase nového rozhodovania, na základe úplných výsledkov dokazovania. To znamená, že musí byť preukázané, či a v čom ide o zmenu pomerov, zmenu podstatnú, nielen prechodnú. Pre zmenu rozhodnutia o výživnom nepostačuje len úvaha o tom, že doterajšie výživné je už nepostačujúce, či všeobecné konštatovanie o zmene pomerov v dôsledku uplynutia určitého času.

21. V prejednávanej veci súd prvej inštancie, vykonal potrebné dokazovanie a v rámci neho i zistenie a porovnanie pomerov na strane maloletých detí, ako aj na strane ich rodičov v čase od poslednej úpravy (t.j. od roku 2013), s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania v predmetnej veci (t.j. v roku 2019 v čase rozhodovania na súde prvej inštancie a v roku 2020 v čase rozhodovania odvolacieho súdu). Z tohto dokazovania vyvodil správne závery skutočného stavu, a následne správne právne závery, s ktorými sa stotožňuje aj odvolací súd. Odvolací súd opakovane uvádza, že naposledy bolo o určení vyživovacej povinnosti k maloletým deťom rozhodované rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 08.04.2013 č.k. - 37, právoplatným dňa 17.04.2013, ktorým boli rodičia rozvedení a súd schválil dohodu rodičov o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode. Na základe tejto rodičovskej dohody boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matke, s tým, že maloleté deti zastupujú a spravujú ich majetok obaja rodičia, styk otca s maloletými deťmi bol určený bez obmedzenia a otec sa zaviazal platiť výživné na maloletého F. vo výške 120,- € mesačne a na maloletého H. vo výške 100,- € mesačne. Naposledy teda bolo o výške vyživovacej povinnosti rozhodované v čase, keď mal maloletý F. 6 rokov (bol ešte škôlkar) a maloletý H. mal 1,5 roka. V súčasnosti t.j. v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o zvýšení vyživovacej povinnosti na maloletého F. mal tento v čase rozhodovania súdu prvej inštancie 12 rokov, v čase rozhodovania odvolacieho súdu skoro 13 rokov, a pokiaľ ide o maloletého H. ten mal v čase rozhodovania súdu prvej inštancie 9 rokov a v čase rozhodovania odvolacieho súdu 9 rokov a 8 mesiacov. Odvolací súd má za to, že je nepochybné, že podstatná zmena pomerov nastala hlavne na strane maloletých detí. Maloleté deti vyrástli, zvýšili sa im výdavky v súvislosti s nástupom do školy, ako aj v súvislosti s rastom, s krúžkami, ktoré maloleté deti navštevujú, so stravou, ako aj s ošatením. Matka v rámci svojho odvolania uviedla, že súd prvej inštancie do príjmu otca nezapočítal príjem z brigád, hoci otec uviedol, že chodí na brigády, avšak tento príjem súdu prvej inštancie neuviedol. V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že príjem z brigád nie je príjmom otca pravidelne sa opakujúcim tak, ako to je pri pracovnom pomere. Inak povedané, príjem z brigád závisí od dobrovoľného rozhodnutia otca, t.j. otec jeden mesiac môže ísť na brigádu a privyrobiť si, zatiaľ, čo druhý mesiac na brigádu nepôjde. Keďže ide o príjem otca, ktorý takpovediac závisí od toho, či sa otec dobrovoľne rozhodne v daný mesiac vykonať brigádu, na tento príjem súd prvej inštancie prihliadnuť nemusel, nakoľko otec je riadne zamestnaný, a súd prvej inštancie pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti riadne vychádzal z príjmu otca, ktorý je priamo závislý z jeho závislej činnosti t.j. z pracovného pomeru, a nie z brigády, ktorú otec môže aj nemusí v ten - ktorý mesiac vykonať. Iným spôsobom by súd prvej inštancie posudzoval možný príjem otca z brigád, ak by otec nebol zamestnaný na trvalý pracovný pomer t.j. vychádzal by z jeho schopností a možností a takzvanej potencionality príjmu, avšak uvedené sa na danú situáciu otca nedá použiť. Matka taktiež v rámci svojho odvolania uviedla, že súd prvej inštancie rovnako nesprávne vyhodnotil aj majetkové pomery otca, nakoľko navrhovateľka okrem bežných preukázaných výdavkov na maloleté deti, má aj preukázateľný hypotekárny záväzok na zabezpečenie bývania pre maloleté deti. Naproti tomu, odporca

- otec maloletých detí, žije v nezaťaženom rozľahlom rodinnom dome so 6-árovým pozemkom v Ivanke pri Dunaji. Dom pozostáva zo 4 bytových jednotiek, v jednom (4 izbovom) žije odporca so svojou novou rodinou, v jednom matka odporcu a dva byty sú dlhodobo prenajímané, pričom príjem z prenájmu kryje náklady na prevádzku celého domu. Dom je vo vlastníctve jeho matky, a odporca ako jediný syn jeho matky je aj jediný zákonný dedič predmetného domu. Majetkové pomery odporcu sú preto podľa matky neporovnateľne lepšie, ako jej majetkové pomery. V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že s týmito skutočnosťami sa už podrobne v rámci svojho odôvodnenia vysporiadal súd prvej inštancie, pričom v konaní bolo nesporne preukázané, že otec so svojou rodinou žije v dome svojej matky, ide o starší rodinný dom, kde obývajú 1 poschodie, respektíve 1 byt. Skutočnosti tvrdené matkou, a to konkrétne, že 2 bytové jednotky v rámci tohto domu sa prenajímajú, neboli v konaní pred súdom prvej inštancie zistené, ani preukázané. Odvolací súd k týmto námietkam matky uvádza, že ak by aj matka otca t.j. stará matka časť domu dala do nájmu, uvedené by znamenalo iba zvýšenie príjmu matky otca t.j. starej

matky, a nie zvýšenie príjmu otca, nakoľko rodinný dom je vo výlučnom vlastníctve starej matky, nie otca maloletých detí. Preto uvedenú argumentáciu matky uvedenú v odvolaní považuje odvolací súd za bezpredmetnú. Pokiaľ však ide o tvrdenia matky týkajúce sa skutočnosti, že matka okrem bežných preukázaných výdavkov na maloleté deti, má aj preukázateľný hypotekárny záväzok na zabezpečenie bývania pre maloleté deti, v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že matka síce platí hypotekárny úver za byt v ktorom aj reálne býva t.j. na adrese L. J. X, B. (podľa tvrdení otca aj kolízneho opatrovníka v byte býva sama, bez detí, tieto reálne bývajú u starej matky na adrese L. J. X, B.), avšak výlučnou vlastníčkou tohto bytu je jej sestra, takže prioritne by mal tento hypotekárny záväzok platiť vlastník nehnuteľnosti t.j. sestra matky D.. F.. L. A.. Pokiaľ matka dobrovoľne pristúpila do pozície spoludlžníka k zmluve o úvere za uvedenú nehnuteľnosť a dobrovoľne uhrádza hypotekárnu splátku za tento byt, ktorý nie je reálne v jej vlastníctve (ani v spoluvlastníctve), postupoval súd prvej inštancie správne, ak nezohľadnil výdavok matky na splácanie hypotekárneho úveru, ako dôvodný výdavok, na ktorý by bolo treba prihliadnuť. Matka v rámci svojho odvolania ďalej uviedla, že potom, ako odporca v novembri 2018 predal byt vo Veľkom Bieli a vyplatil hypotéku a súvisiace pôžičky v PSS, uviedol vo svojom stanovisku ako výdavok pôžičku v PSS vo výške 222,- € mesačne, vedený pod číslom Q. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na F. J. B.. Matka má za to, že z predloženého dokladu odporcu - doklad z roku 2016, je možné sa domnievať, že ide o stavebné sporenie vedené v PSS v mesačnej výške 222,49 € vkladané na účet Q. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na F. J. B., avšak súčasne v rámci odvolania tvrdila, že tento výdavok už v súčasnosti neexistuje, a preto nebolo možné v rámci výdavkov otca na tento prihliadnuť. V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že aj keby bola pravdou skutočnosť, že uvedený výdavok otca vo výške 222,49 € trval iba do 11/2018 tak, ako to tvrdila matka, odvolací súd má za to, že na tento výdavok otca bolo potrebné v rámci tohto konania a rozhodovania prihliadnuť, nakoľko súd prvej inštancie priznával vyživovaciu povinnosť otca voči maloletým deťom s účinnosťou od 01.03.2018 (1 deň v mesiaci nasledujúci po mesiaci podania návrhu na začatie konania), a teda za čas, za ktorý súd prvej inštancie výživné priznal bolo potrebné prihliadnuť aj na výdavky otca v danom čase rozhodné, medzi inými aj na výdavok otca slúžiaci ako hypotekárna splátka vo výške 222,49 €, hoci trvajúci iba do 11/2018. Matka taktiež v rámci podaného odvolania uviedla, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy - k splateniu dlžnej sumy zročného výživného. Poukázala na to, že v prípade, ak by súd prvej inštancie povolil odporcovi platiť dlžné zročné výživné v splátkach, navrhovateľka trvala na zdokladovaní Zmluvy o stavebnom sporení odporcu v PSS č. XXXXXXXXXX s evidenčným číslom úveru 0XXXXXXXXX vedený pod číslom účtu Q. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na F. J. B. a číslom účtu Q. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na F. J. B. a predložení všetkých listinných dôkazov súdu, ako aj predloženie ročného mesačného výpisu obratov a zostatkov k predmetnej zmluve odporcu za obdobie od 01.11.2018 do 30.11.2019. Táto požiadavka bola prednesená aj na pojednávaní dňa 05.11.2019, rovnako aj na pojednávaní dňa 12.11.2019, o čom je zápis v predmetných zápisniciach. Rovnako navrhovateľka trvala aj na zdokladovaní použitia finančných prostriedkov z rozdielu z predaja bytu vo Veľkom Bieli vo výške 12.044,06 €, ktoré mu boli poukázané na účet v čase konania vo veci zvýšenia výživného. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že predloženie zmluvy o stavebnom sporení odporcu v PSS č. XXXXXXXXXX s evidenčným číslom úveru XXXXXXXXXX vedený pod číslom účtu Q. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na F. J. B. T. Č. Ú.K. Q. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na F. J. B. považoval odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené už bezpredmetné. Odvolací súd iba zopakuje, že k týmto výdavkom otca bolo potrebné pri určení výšky vyživovacej povinnosti prihliadnuť, nakoľko tento výdavok otca trval najmenej do 11/2018, pričom výživné sa určovalo s účinnosťou od 01.03.2018 a v tomto čase otec predmetný výdavok nesporne mal. Pokiaľ ide o zdokladovanie použitia finančných prostriedkov z rozdielu predaja bytu vo Veľkom Bieli vo výške 12.044,06 €, k tejto námietke matky odvolací súd neprihliadol, nakoľko súd prvej inštancie tieto finančné prostriedky riadne započítal ako príjem otca, nakoľko otec v konaní pred súdom prvej inštancie nedokázal preukázať pôžičky od svojej matky, a z tohto dôvodu v konaní pred súdom prvej inštancie ani nepreukázal vrátenie tejto sumy svojej matke t.j. starej matke, titulom poskytnutých pôžičiek. Na základe uvedeného súd prvej inštancie uvedenú sumu, získanú ako zostatok z predaja bytu započítal ako príjem otca a túto sumu následne ako príjem otca pri určovaní výšky výživného aj riadne zohľadnil. Z týchto dôvodov potom odvolací súd k námietke matky uvedenej v rámci podaného odvolania neprihliadol. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Odvolací súd zdôrazňuje, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské

práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. -34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. ).

22. Otec v rámci svojho odvolania namietal, že súd prvej inštancie zmenu pomerov nesprávne vyhodnotil a z tohto dôvodu vec nesprávne právne posúdil. Odvolací súd však súčasne uvádza, že súd prvej inštancie pri zvyšovaní výšky výživného na maloleté deti riadne prihliadol na zmenu pomerov tak na strane maloletých detí, ako aj ich rodičov. Otec v rámci svojho odvolania namietal, že po zaplatení zvýšeného výživného mu zostane k dispozícii suma vo výške 50,- €. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že otec má 41 rokov, ide teda o muža v mladom, produktívnom veku, bez závažnejších zdravotných problémov, pričom bývanie má zabezpečené prostredníctvom svojej matky, a preto má odvolací súd za to, že otec má schopnosti a možnosti platiť aj zvýšené výživné na maloletého F. vo výške 200,- € mesačne, a na maloletého H. vo výške 150,- € mesačne. Otec nemôže tvrdiť, že zvýšenie výživného na maloleté deti za 6 resp. 7 rokov o sumu 80,-€ ( o 11,- € ročne) na maloletého F. a o sumu 50,- € ( o 7,- € ročne) na maloletého H. nie je primerané. Pre výživné je charakteristické, že toto bude s pribúdajúcim vekom detí rásť, a preto aj otec si musí uvedomiť, že výživné na maloleté deti sa pribúdajúcim vekom zvyšuje. Vyživovacia povinnosť rodiča voči maloletému dieťaťu je prvoradá, a prioritná, ktorá má prednosť pred všetkými ostatými výdavkami povinného rodiča, a preto otcova argumentácia, že po uhradení zvýšeného výživného na maloleté deti mu nezostane dostatočná suma na bežné mesačné výdavky, neobstojí a nemá oporu ani v zákone o rodine. Otec taktiež v rámci svojho odvolania namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil zmenu pomerov na strane matky a súčasne, že výdavky vyčíslené matkou na ňu sú nadhodnotené. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že s týmito argumentmi sa riadne vysporiadal už súd prvej inštancie, a preto odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie riadne zohľadnil aj zmenu pomerov na strane matky, taktiež zmenu jej majetkových pomerov, ako aj skutočnosť, že maloleté deti reálne žijú so svojou starou matkou. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie zvýšil výživné na maloleté deti primerane a s prihliadnutím na zmenu pomerov tak na strane maloletých detí, ako aj na strane ich rodičov. V závere odvolací súd udáva, že ani jeden z argumentov uvedených v rámci podaných odvolaní rodičov, nebol spôsobilý spochybniť správnosť rozsudku súdu prvej inštancie. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdil (, ).

23. Pokiaľ ide o určenie výšky zaostalého výživného matka v rámci svojho odvolania namietala, že nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie určil zaostalé výživné od 01.03.2018 do 01.11.2019, keď rozsudok súdu prvej inštancie bol vyhlásený dňa 14.11.2019 a rozsudky o výživnom sú vykonateľné dňom doručenia. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne postupoval, ak určil výživné od 01.03.2018 t.j. prvý deň v mesiaci nasledujúci od podania návrhu na začatie konania do 01.11.2019, pri určovaní zaostalého výživného zohľadnil splatnosť výživného za ten - ktorý mesiac k 15. dňu v mesiaci. Inak povedené, k vyhláseniu rozsudku došlo dňa 14.11.2015 t.j. výživné za mesiac november 2019 ešte nebolo splatné (toto sa stalo splatným až dňa 15.11.2019), a preto bolo potrebné určiť zaostalé výživné iba do času predchádzajúceho mesiaca t.j. naposledy za mesiac október 2019. Následne už výživné za mesiac november 2019 nie je započítané ako zaostalé výživné, ale je určené ako výživné bežné, nakoľko jeho splatnosť nastala už po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie. Z týchto dôvodov potom odvolací súd aj výrok týkajúci sa zaostalého výživného na obe maloleté deti ako vecne a právne správny potvrdil (, ).

24. Otec v rámci svojho odvolania navrhol, aby bol oprávnený zaplatiť dlžné výživné v splátkach vo výške 25,- € mesačne zatiaľ, čo matka požadovala zaplatenie zaostalého výživného na maloleté deti jednorázovo. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie pri uhrádzaní dlžného zaostalého výživného správne ustálil plnenie dlhu otca v splátkach vo výške 150,- € na každé z maloletých detí, nakoľko zvážil, či je povolenie takejto výhody vhodné so zreteľom na pomery toho, komu sa povinnosť ukladá, na výšku prisúdeného nároku, ako aj na iné okolnosti prípadu. Je pravdou, že zvláštnu pozornosť je potrebné venovať povoleniu výhody povinnému podľa v konaniach týkajúcich sa výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, ktoré je okrem iného prednostnou pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži a s prihliadnutím na zvýšenú ochranu poskytovanú maloletému dieťaťu, avšak na druhej strane je súd pri určovaní výšky splátok povinný zohľadniť aj skutočnosť, že otec riadne platí výživné voči maloletým deťom, je riadne zamestnaný, a uhradenie dlžného výživného vo forme jednorázového plnenia by bolo pre otca likvidačné. Na druhej strane nie je možné otcovi povoliť

plnenie svojho dlhu v splátkach vo výške 25,- € mesačne, nakoľko ide o prednostnú pohľadávku jeho detí a takto určené splátky by nezohľadňovali záujem maloletých detí. Na základe uvedeného preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj v tejto časti ako vecne a právne správny potvrdil.

25. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením , a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolatelia, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. , , , ).

26. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s ustanovením C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

27. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ().

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ().

(1) Dovolanie podľa § 421 ODS. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).