Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_5Vyd-2-2023.pdf
PDF · 113.69 KB
Case nature
Area
Subarea
5Vyd/2/2023
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci navrhovateľov 1.) A. B., nar. X. X. XXXX, trvale bytom C. D. XXX, C. D., 2.) E. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. G. XXX/XX, H., 3.) I. F., nar. X. XX. XXXX, trvale bytom C. D. XXX, C. D. a 4.) J. F., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom C. D. XXX, C. D., za účasti tej, ktorá má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané vlastnícke právo k nehnuteľnosti ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka K. I. L., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom I. X, C. D., v konaní návrhu navrhovateľov 1.) - 4.) o potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
Návrh sa zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 30. 5. 2023, sa navrhovatelia domáhali potvrdenia vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX, nachádzajúcej sa v obci C. D., katastrálne územie C. D. na parcele KN-E parc. č. 1681, druh orná pôda, o výmere 417 m2 v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/4 v pomere k celku A. B., H. F., nar. X. X. XXXX, v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/4 v pomere k celku E. F., H. F., nar. XX. XX. XXXX, v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/4 v pomere k celku I. F., H. F., nar. X. XX. XXXX a v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/4 v pomere k celku J. F., H. F., nar. XX. X. XXXX, a to dňom 1. 1. 1992. Podaný návrh odôvodnili tým, že sú dedičmi po zosnulom poručiteľovi J. F., nar. XX. X. XXXX, zomr. XX. X. XXXX a po zosnulej poručiteľke C. F., nar. XX. X. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX. Poručiteľ uzatvoril dňa 10. 3. 1972 s pani C. M. kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť evidovaná v pozemkovoknižnej vložke Partizánska Ľupča č. 1859, parcela č. 1681 o výmere 359 m2 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 v pomere k celku. V auguste 2022 navrhovatelia po náhodnej lustrácii svojich pozemkov prostredníctvom online portálu N. zistili nezrovnalosti medzi právnym stavom a reálnou držbou pozemku s parc. č. 1681, pričom na liste vlastníctva je evidovaná pani K. L.. Navrhovatelia uviedli, že v zmysle Rozhodnutia Štátneho notárstva v Liptovskom Mikuláši D 610/72-15 zo dňa 8. 2. 1973, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14. 5. 1973, sa nadobúdateľom nehnuteľnosti po poručiteľovi stala jeho manželka, pani C. F.. Navrhovatelia nikdy neskúmali skutočnosť či sú ich mená evidované v katastri nehnuteľností ako vlastníkov parcely č. 1681, pretože od smrti otca až do roku 2022, čo je presne 50 rokov, predmetnú parcelu nerušene užívali a spoločne so svojimi rodinami obhospodarovali v dobrej viere, že hospodária na svojej parcele. Navrhovatelia dobromyseľne každý jeden rok od roku 1972 využívali predmetnú parcelu, nakoľko od svojich právnych predchodcov – rodičov, mali vedomosť, že patrí ich rodine, a to na základe kúpnej zmluvy, ktorú poručiteľ uzatvoril s pani C. M. a uhradil za ňu kúpnu cenu, pričom počas tohto polstoročia nikto ich vlastníctvo nespochybnil. Vlastníctvo parcely č. 1681 navrhovateľmi preukazuje skutočnosť, že parc. č. 1681 a parc. č. 11685, ktoré sú evidované ako parcely registra E, sú katastrálnym úradom evidované spoločne ako jedna parcela registra C s parc. č. 1398 v katastrálnom území C. D., pričom síce list k tejto parcele nie je založený, avšak navrhovateľ 3.) každoročne
platí za parcelu č. 1398 daň z nehnuteľnosti, a to na základe rozhodnutia obce Partizánska Ľupča. Užívanie tejto parcely vedia tiež potvrdiť aj vlastníci susediacich pozemkov, s ktorými sa navrhovatelia každoročne vídali pri obhospodarovaní pozemku parcely č. 1681. Podľa navrhovateľov je vzhľadom na vyššie uvedené nespochybniteľné, že navrhovatelia splnili všetky predpoklady vydržania nehnuteľnosti, nakoľko boli preukázateľne dobromyseľnými držiteľmi pozemku, ktorý užívali a obhospodarovali 50 rokov, pričom táto doba bola nepretržitá. Navrhovatelia svoj vydržací titul odvodzujú od kúpnej zmluvy po poručiteľovi, svojom otcovi, ktorý predmetnú parcelu č. 1681 kúpil od pôvodného vlastníka. Preto dňa 1. 1. 1992 navrhovatelia nadobudli vecné právo v podobe vlastníckeho práva k parcele č. 1681.
2. Z listinných dôkazov, ktoré predložili navrhovatelia k svojmu návrhu súd zistil nasledovný skutkový stav.
3. Pod poradovým číslom B1 je ako vlastníčka nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na LV č. XXXX, parc. č. 1681, druh pozemku orná pôda o výmere 417 m2, vedená K. I. L., H. C., nar. XX. X. XXXX, I. X, C. D.. Titul nadobudnutia kúpna zmluva V-2467/2022, vklad povolený dňa 22. 6. 2022.
4. Z pozemnoknižnej vložky č. 1859 Partizánska Ľupča vyplýva, že parc. č. 1681 role na záhumní od Sliača o výmere 3 a 59 m2 pod B1 je ako vlastníčka evidovaná C. M. v podiele 1/12, č. d. 161/1938, pod B3 je ako vlastníčka evidovaná C. M. v podiele 11/12, č. d. 16/1957 – kúpna zmluva. Z identifikácie parciel zo dňa 20. 4. 1972 vyplýva, že v katastrálnom území C. D. v pozemnoknižnej vložke 1859, parc. č. 1681, druh pozemku roľa o výmere 3 a 52 m2 bola zapísaná ako užívateľ C. M..
5. Z úmrtného listu zapísaného v knihe úmrtí matričného úradu Obce Partizánska Ľupča, vo zväzku K., H. XXXX, O. XXX, C. C. P. X vyplýva, že J. F., nar. XX. X. XXXX zomrel XX. X. XXXX.
6. Z rodného listu zapísaného v knihe narodení matričného úradu Mesta Liptovský Mikuláš, vo zväzku I., ročník XXXX, L. O. XXX, C. H. P. XXX vyplýva, že E. F. sa narodila v Liptovskom Mikuláši dňa XX. XX. XXXX rodičom J. F., nar. XX. X. XXXX a C. F., H. Q., nar. XX. X. XXXX.
7. Z rodného listu zapísaného v knihe narodení matričného úradu Mesta Liptovský Mikuláš, vo zväzku K., ročník XXXX, L. O. XX, C. H. P. XXXX vyplýva, že I. F. sa narodil v R. I. S. X. XX. XXXX rodičom J. F., nar. XX. X. XXXX a C. F., H. Q., nar. XX. X. XXXX. 8. Z rodného listu zapísaného v knihe narodení matričného úradu Mesta Liptovský Mikuláš, vo zväzku XX, H. XXXX, L. O. XXX, C. C. P. XXX vyplýva, že J. F. sa narodil v R. I. dňa XX. X. XXXX rodičom J. F., nar. XX. X. XXXX a C. F., H. Q., nar. XX. X. XXXX.
9. Z rodného listu zapísaného v knihe narodení matričného úradu Mesta Liptovský Mikuláš, vo zväzku T., H. XXXX, L. O. XXX, C. H.. P. XXX Q., U. A. F. O. L. Q. R. I. S. X. X. XXXX rodičom J. F., nar. XX. X. XXXX a C. F., H. Q., nar. XX. X. XXXX.
10. Z rozhodnutia Štátneho notárstva v Liptovskom Mikuláši, sp. zn. D 610/1972 z dňa 8. 2. 1973 vyplýva, že po nebohom J. F., zomrelom 26. 5. 1972 bol prejednaný majetok nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižných vložkách katastrálneho územia C. D. č. 1005, 174, a to role a lúky o výmere 14 a 96 m2 a štvrtina starého domu, majetok v celkovej hodnote 3.100 Kčs. Hodnota čistého majetku predstavovala sumu 2.100 Kčs. Po poručiteľovi prichádzali do úvahy ako dedičia zo zákona vdova C. F., H. Q., manželka v 1/5, V. F., dcéra v 1/5, J. F., syn v 1/5, I. F., syn, v 1/5, E. F., dcéra v 1/5. Dedičkou a preberateľkou do dedičstva patriacich všetkých nehnuteľností zapísaným v pozemnoknižných vložkách, k. ú. C. D. č. XXXX, parc. č. 787, 788, 789, 790, 791, 1639 pod B4/b, č. 174 parc. č. 1685 pod B3/b je C. F. v celosti, ktorá sa zaviazala na úplné vyrovnanie dedičských nárokov odstupujúcich spoludedičov vyplatiť každému po 620 Kčs, najneskôr v deň dosiahnutia ich plnoletosti bezúročne.
11. Z potvrdenia Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši, sp. zn. D 51/81 zo dňa 21. 1. 2004 vyplýva, že dedičské konanie po nebohej C. F., nar. XX. X. XXXX, zomrelej 24. 12. 1980, naposledy bytom C. D. XXX bolo v dôsledku nemajetnosti nebohej zastavené dňa 26. 1. 1981. Ako dedičia boli zistení A. B., H. F., dcéra, E. N., H. F., dcéra, I. F., syn, J. F., syn.
12. Z kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 10. 3. 1972 vyplýva, že predávajúca C. M. odpredala neobmedzeným právom J. F., robotníkovi z C. D., P. S. XXX nemovitosť zapísanú v pozemnoknižnej vložke Partizánska Ľupča č. 1859, r. č. 1, parc. č. 1681, pod B1 a, c, d, e, g, 2 na jej mene a povoľuje vklad práva vlastníctva v prospech kupiteľa bez každého ďalšieho opýtania. Strany ustálili kúpnu cenu obnosom 1.000 Kčs, ktorá bude zaplatená pri podpise tejto zmluvy. Z poštovej doručenky vystavenej dňa 13. 5. 1972 vyplýva vyplatenie pozemku č. 1681 J. F. C. M..
13. Z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. C. D., obec C. D., okres Liptovský Mikuláš vyplýva, že vlastníkom parcely registra „E“ č. 11685, druh pozemku orná pôda o výmere 385 m2 sú evidovaní vlastníci J. F., A. B., H. F., E. N., H. F., I. F., J. F., C. F..
14. Obec Partizánska Ľupča podľa rozhodnutia č. 723 v spojení s prílohou č. 723 zo dňa 27. 4. 2022 k rozhodnutiu v konaní č. 1018200723 vyrubila I. F., C. D. XXX za parcely č. 320/1, č. 1-1639, č. 1398, č. 320/2, č. 225, č. 227, č. 226 daň z nehnuteľností.
15. Podľa potvrdenky Obce Partizánska Ľupča zo dňa 8. 6. 2022 č. 5700991 zaplatil I. F. daň z nehnuteľností vo výške 91,49 €.
16. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
17. Podľa § 359d ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh.
18. Podľa § 359d ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.
19. Podľa § 359d ods. 3 Civilného mimosporového poriadku, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania sa doručuje ostatným účastníkom konania spolu s vyzývacím uznesením podľa § 359g.
20. Podľa § 359e ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa § 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.
21. Podľa § 359f ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ak navrhovateľ osvedčil, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, súd vydá vyzývacie uznesenie.
22. Podľa § 359f ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, vo vyzývacom uznesení súd vyzve na uplatnenie námietok proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania na súde, ktorý vo veci koná v prvej inštancii, a to do dňa, ktorý súčasne určí.
23. Podľa § 359f ods. 3 Civilného mimosporového poriadku, lehota určená na uplatnenie námietok nesmie byť kratšia ako šesť mesiacov od zverejnenia vyzývacieho uznesenia v Obchodnom vestníku podľa § 359g ods. 2 písm. a) do dňa určeného vo vyzývacom uznesení podľa odseku 2.
24. Podľa § 359f ods. 4 Civilného mimosporového poriadku, vyzývacie uznesenie okrem výzvy podľa odseku 2 obsahuje označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a stručný opis skutočností, ktoré osvedčujú, že navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním.
25. Podľa § 359h ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, námietky môže podať a) účastník konania podľa § 359c ods. 2 písm. b) a jeho právny nástupca, b) ten, koho vecné právo k nehnuteľnosti môže byť tvrdeným vydržaním inak dotknuté a jeho právny nástupca, c) účastník konania podľa § 359c ods. 2 písm. c) alebo písm. d), alebo d) iná osoba.
26. Podľa § 359h ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, námietky sa podávajú na súde, ktorý vo veci koná v prvej inštancii. Námietky podané osobou uvedenou v odseku 1 písm. a) sa považujú za podané včas, ak sú doručené súdu, ktorý vo veci koná v prvej inštancii, najneskôr do vydania uznesenia o potvrdení vydržania.
27. Podľa § 359h ods. 3 Civilného mimosporového poriadku, v námietkach okrem všeobecných náležitostí podania musí osoba a) uvedená v odseku 1 písm. a) a b) opísať skutočnosti, ktoré osvedčujú, že má k nehnuteľnosti vecné právo, ktoré môže byť vydržaním dotknuté; ak ide o právneho nástupcu osoby uvedenej v odseku 1 písm. a) a b), v námietkach opíše aj skutočnosti, ktoré osvedčujú, že je jej právnym nástupcom, b) uvedená v odseku 1 písm. c) osvedčiť, že vydržaním môžu byť dotknuté práva k nehnuteľnosti, ktorú táto osoba podľa osobitných predpisov spravuje, alebo práva osôb, ktoré podľa osobitných predpisov zastupuje, a c) uvedená v odseku 1 písm. d) osvedčiť skutočnosti, ktoré vyvracajú, že navrhovateľ splnil predpoklady nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.
28. Podľa § 359h ods. 3 Civilného mimosporového poriadku, súd bez nariadenia pojednávania uznesením odmietne námietky, ktoré boli podané oneskorene, alebo ktoré neobsahujú náležitosti podľa odseku 3.
29. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy 10. 3. 1972, vlastník má právo užívať vec pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti; má právo na úžitky a prírastky veci, ako aj právo previesť ju na iného. Ak to nie je v rozpore so záujmami spoločnosti, môže vlastník vec prenechať na užívanie inému alebo s ňou nakladať aj inak.
30. Podľa § 132a ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení zákona č. 131/1982 Zb.), kto s vecou zaobchádza ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, ako má vlastník.
31. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy 10. 3. 1972, ak sa prevádza hnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
32. Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy 10. 3. 1972, k zmluve o prevode nehnuteľnosti je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy.
33. Podľa § 135a ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 131/1982 Zb.), vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe ( § 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 132a ods. 2).
34. Podľa § 135a ods. 2 Občianskeho zákonníka (zákon č. 131/1982 Zb.), ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe ( § 132a ods. 1) desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania ( § 199 ods. 1), nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v § 200. Ak výmera pozemku je väčšia než najvyššia prípustná výmera podľa § 200 a ak podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia možno prenechať do osobného užívania viac častí tohto
pozemku, má občan právo vybrať si len jednu z týchto častí, ku ktorej sa potom ako k samostatnému pozemku dohodou zriadi právo osobného užívania.
35. Podľa § 135a ods. 3 Občianskeho zákonníka (zákon č. 131/1982 Zb.), takto však nemôže nadobudnúť vec z majetku v socialistickom vlastníctve alebo vec, ku ktorej má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. 1) Takto nemožno nadobudnúť ani právo k pozemku, ktorý je v socialistickom vlastníctve alebo ku ktorému má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov.
36. Podľa § 135a ods. 4 Občianskeho zákonníka (zákon č. 131/1982 Zb.), do doby podľa odsekov 1 a 2 si občan môže započítať dobu, po ktorú jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
37. Podľa § 865 ods. 3 Občianskeho zákonníka, prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1. 4. 1983 (zákona č. 131/1982 Zb.), do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.
38. Podľa § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka, prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1. 1. 1992 (zákona č. 509/1991 Zb.), ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.
39. Predmetom konania o potvrdení vydržania je preskúmanie toho, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo vydržaním podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Svojou povahou ide o mimosporové konanie. Účelom tohto konania nie je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, keďže toto môže byť predmetom len sporového konania podľa Civilného sporového poriadku. Konanie o potvrdení vydržania pozostáva z dvoch fáz. Prvá fáza je konanie o vydaní vyzývacieho uznesenia a druhá po vydaní vyzývacieho uznesenia. V rámci prvej fázy konania súd návrh zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky pre vydanie vyzývacieho uznesenia, teda skúma, či navrhovateľ osvedčil splnenie predpokladov vydržania. Vychádza pritom z opísania skutkových okolností navrhovateľom v návrhu a ním označených, predložených dôkazov. V zmysle § 359d ods. 1 CMP, konanie o potvrdení vydržania možno začať len na návrh, pričom tento návrh môže podať len ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu a návrh by mal navrhovateľ podať až potom, keď už splnil všetky predpoklady vydržania. Dôvodom je skutočnosť, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa nadobúda zo zákona okamihom splnenia všetkých predpokladov vydržania a nie rozhodnutím súdu o potvrdení vydržania. Návrh musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podľa § 127 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku i osobitné náležitosti, ktoré sú uvedené všeobecne pre každé konanie v § 25 Civilného mimosporového poriadku a osobitne sú špecifikované v § 359d ods. 2 Civilného mimosporového poriadku. Medzi tieto náležitosti patrí: a) označenie účastníkov a ich zástupcov ak ich majú, b) pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov na ich preukázanie, c) petit - čoho sa navrhovateľ domáha. Pokiaľ ide o náležitosti pravdivého a úplného opísania rozhodujúcich skutočností, uvedené zákon vyžaduje do takej intenzity, aby z uvedeného tvrdené právo navrhovateľa vyplývalo. Zo skutočností opísaných v návrhu musí byť zrejmé, že sú splnené všetky štyri predpoklady vydržania, a to: spôsobilý predmet držby; nehnuteľnosť musí byť opísaná všetkými identifikačnými znakmi tak, ako je nehnuteľnosť zapísaná v katastri nehnuteľností, a ak vydržal len spoluvlastnícky podiel, treba uviesť aj jeho veľkosť. Druhým predpokladom je oprávnená držba. K tejto musí navrhovateľ uviesť skutočnosti, od ktorých odvodzuje svoju dobromyseľnosť. Tretím predpokladom je dĺžka doby držby v trvaní 10 rokov, ktorá musí korešpondovať s nadobúdacím titulom, od ktorého navrhovateľ odvodzuje svoju dobromyseľnosť. Posledným (štvrtým) predpokladom je nepretržitosť držby, čo znamená, že počas celej doby držby muselo byť presvedčenie držiteľa - navrhovateľa o jeho dobromyseľnosti dôvodné. Na preukázanie všetkých tvrdených skutočností by mal navrhovateľ označiť dôkazy, a pokiaľ ide o listinné dôkazy, tieto by mal k návrhu i pripojiť. Konanie o potvrdenie vydržania nie je konaním o osvedčení vydržania, preto by mal súd mať existenciu predpokladov vydržania u navrhovateľa za dokázanú a nie iba osvedčenú.
40. Vydržanie predstavuje originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Je úzko späté s držbou, a to konkrétne len s oprávnenou držbou, ktorá môže vyústiť do nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Účelom inštitútu vydržania je práve uvedenie faktického stavu oprávnenej držby do súladu s právnym stavom. Pri vydržaní ide totiž o taký spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva fyzickou alebo právnickou osobou, pri ktorom sa oprávnený držiteľ po uplynutí zákonom predpísanej doby stáva vlastníkom veci a tým aj jej skutočným držiteľom. Zákonným predpokladmi vydržania, ktoré musia byť splnené po celú vydržaciu dobu, sú spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet držby, dobrá viera (dobromyseľnosť) vydržateľa, oprávnená držba o zákonom stanovenú dobu 10 rokov a uplynutie vydržacej doby.
41. Podľa konštantnej judikatúry oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec patrí. Dobrá viera v prípade práva vydržania vlastníckeho práva spočíva v presvedčení držiteľa, že na základe určitého titulu bolo nadobudnuté vlastníctvo, a že v takto založenom právnom vzťahu je oprávnený vykonávať právo, ktoré tvorí obsah tohto vzťahu. Pri oprávnenosti držby musí navrhovateľ uviesť skutočnosti, od ktorých odvodzuje svoju dobromyseľnosť, ako jeho presvedčenie, že nekoná bezprávne, keď užíva určitú vec. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv samotného držiteľa. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), teda. tzv. uchopenia sa držby. Oprávnená držba môže byť založená aj na domnelom (putatívnom) právnom dôvode, alebo na neplatnom právnom dôvode (R 44/1996), a preto navrhovateľ musí nevyhnutne v návrhu na začatie konania uviesť, o aký právny titul opiera svoju dobromyseľnosť. Nepostačuje len uviesť skutočnosti, z ktorých subjektívne odvodzuje, že v čase uchopenia sa držby bol on sám, resp. jeho právni predchodcovia, so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný a túto dobromyseľnosť si zachoval počas celej rozhodujúcej doby. Samotná skutočnosť, že navrhovateľ sa správa vo vzťahu k nehnuteľnosti spôsobom, ktorý napĺňa obsah vlastníckeho práva, ešte totiž neznamená, že je dobromyseľným držiteľom ním tvrdeného vecného práva. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutiach sp. zn. 4Cdo/287/2006 zo dňa 28. 11. 2007 a sp. zn. 5Cdo/234/2009 zo dňa 28. 09. 2010, vyslovil, že medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci, patrí aj okolnosť, ako vec držiteľ nadobudol, a či mu svedčí nejaký nadobúdací titul.
42. Oprávnená držba sa môže zakladať na: a) domnelom (putatívnom) právnom dôvode, alebo b) neplatnom právnom dôvode. Ad a) Pri putatívnom dôvode pôjde o skutkový omyl, kedy sa oprávnený držiteľ domnieva, že bol urobený právny úkon, hoci tomu tak nebolo. Napríklad, ak sa nadobúdateľ pozemku, či už na základe kúpnej alebo darovacej zmluvy ujme držby nielen svojho kúpeného, resp. darovaného pozemku, ale aj časti susedného pozemku, ktorý nenadobudol, no vzhľadom na všetky okolnosti je dobromyseľný v tom, že je vlastníkom aj tejto časti, pričom dôvodom takéhoto omylu môže byť nepravidelný tvar pozemkov v neprehľadnom teréne, alebo uvedenie do omylu súdnym znalcom pri nesprávnom vytýčení hraníc pozemku. Ad b) Pri neplatnom právnom dôvode pôjde o omyl právny, pričom ten sa považuje za ospravedlniteľný len v prípade, ak sa držiteľ nemohol vyhnúť omylu ani pri vynaložení obvyklej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti prípadu od každého vyžadovať. Posúdenie tohto omylu vychádza z objektívnych hľadísk, preto neskúsenosť držiteľa, či jeho duševná vyspelosť, resp. nižšia úroveň vzdelania, nie sú významné a rozhodujúce. Súdna prax sa s otázkou ospravedlniteľnosti právneho omylu vysporiadala s poukazom na všeobecne uznanú zásadu: „neznalosť zákona neospravedlňuje“ vyplývajúcu zo samotnej podstaty práva tak, že právny omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný, len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 01.03.2011, sp. zn. 5Cdo/30/2010). Ďalšie rozhodnutie (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2011, sp. zn. 6Cdo/78/2011 alebo uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.01.2015, sp. zn. 4Cdo/361/2012 uvedené v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod číslom R 74/2015) pri zotrvaní na vyššie uvedenom názore ešte doplnilo, že ak sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, i keď podľa zákona musí mať písomnú formu (§ 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka), nemôže byť s ohľadom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že je vlastníkom veci. Nedobromyseľnosť sa spája aj so zmluvou o prevode nehnuteľnosti, ktorá síce bola vyhotovená v písomnej forme, ale nebola podpísaná, či už scudziteľom alebo nadobúdateľom. Pre úplnosť je potrebné ešte spomenúť rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČR zo dňa 29.05.2012, sp. zn. 22Cdo/4173/2010 alebo uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2010 sp. zn. 4Cdo/283/2009 uverejnené v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. R 73/2015, podľa ktorých držba nehnuteľnosti uchopená na základe kúpnej zmluvy, ktorá nebola vložená do verejných kníh a pre nedostatok intabulácie sa tak nestala účinnou, nie je oprávnená.
43. Navrhovatelia sa domáhali potvrdenia vydržania k pozemku KNE parc. č. k. ú C. D., pričom deň, ku ktorému malo k vydržaniu dôjsť, ustálili na deň 1. 1. 1992. Svoje vlastnícke právo k parcele č. 1681 k. ú C. D. odvodzujú z kúpnej zmluvy ktorú uzavrel ich otec J. F., zomr. XX. X. XXXX, dňa 10. 3. 1972 a od skutočnosti, že od jeho smrti v roku 1972 predmetnú nehnuteľnosť nerušene užívali po dobu 50 rokov až do roku 2022, kedy náhodnou lustráciou v katastri nehnuteľností zistili, že jej vlastníkom je na základe kúpnej zmluvy V-2467/2022, vklad povolený 22. 6. 2022, K. I. L..
44. Občiansky zákonník z roku 1964 do veľkej novely z roku 1982 vydržanie nepoznal a nepoznal ani držbu. Vydržanie bolo opätovne zavedené novelou Občianskeho zákonníka č. 131/1982 účinnou od 1. 4. 1983. Vydržovalo sa do vlastníctva štátu, ale s nárokom na získanie práva osobného vlastníctva, ktoré sa po novele zákonom č. 519/1991 Zb., ktorým sa menil a dopĺňal Občiansky súdny poriadok a notársky poriadok, v znení neskorších predpisov ex lege transformovalo na právo vlastnícke. Podmienkou prevodu nehnuteľností bola v rokoch 1964 - 1992 registrácia štátnym notárstvom s tým, že zápis na vtedajšej geodézii mal len evidenčný charakter.
45. Súd po oboznámení sa s predloženými dôkazmi dospel k záveru, že navrhovatelia neosvedčili, že nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním, t. j. nepreukázali skutočnosti, z ktorých vyplýva, že splnili všetky kumulatívne predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním.
46. Navrhovatelia odvádzali dobromyseľnosť držby od kúpnej zmluvy, ktorú uzatvoril ich otec dňa 10. 3. 1972. Z predložených listinných dôkazov však bolo preukázané, že išlo o zmluvu, ktorá nebola registrovaná Štátnym notárstvom. V roku 1972 zákon k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti popri písomnej forme právneho úkonu vyžadoval aj registráciu Štátnym notárstvom, registrácia mala konštitutívny výzvam a vlastnícke právo sa nadobúdalo momentom registrácie. V prejednávanom prípade nedošlo k registrácii písomnej zmluvy, preto otec navrhovateľov nenadobudol platne predmetnú nehnuteľnosť do svojho vlastníctva, a ani nemohol byť jej dobromyseľným držiteľom, z uvedeného dôvodu by v jeho prípade neboli ani splnené predpoklady na možné nadobudnutie vlastníctva nehnuteľnosti vydržaním, aj keby počas jeho života uplynula vydržacia doba 10 rokov. U právneho predchodcu musia byť z hľadiska splnenia podmienok držby splnené rovnaké predpoklady ako u právneho nástupcu, a to predovšetkým pokojná, dobromyseľná a poctivá držba. Držba právneho predchodcu navrhovateľov nebola dobromyseľná, preto nie je možné v zmysle § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka túto navrhovateľom započítať a od tohto právneho titulu odvíjať ich dobromyseľnú držbu. Navrhovatelia nepreukázali ani titul, ktorým by nadobudli uvedenú nehnuteľnosť do svojho vlastníctva. Pokiaľ predložili rozhodnutia o dedičstve po svojich rodičoch, ani v jednom z týchto dedičských konaní nebola predmetom dedenia parcela č. 1681, k. ú. C. D.. Z uvedených skutočností nevyplýva, že by navrhovatelia boli dobromyseľnými držiteľmi uvedenej nehnuteľnosti a na základe akého právneho titulu. Navrhovatelia teda nepreukázali existenciu nadobúdacieho titulu ako jedného zo základných zákonných kumulatívnych predpokladov vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Keďže neboli splnené predpoklady vydržania, súd návrh navrhovateľov ako nedôvodný zamietol.
47. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
48. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenie § 359a až § 359k CMP upravujúce konanie o potvrdení vydržania neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.