Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Cob-205-2019.pdf
PDF · 186.22 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/205/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Martiny Brniakovej, v sporovej právnej veci žalobcu: QUICK TRANS s.r.o., so sídlom Papraďová 3, 821 01 Bratislava-mestská časť Ružinov, IČO: 50 290 037, právne zastúpeného: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom, so sídlom U. XX, XXX XX F. - mestská časť W. Y., v konaní o zaplatenie 5.061,31 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/33/2018-448 zo dňa 2. júla 2019, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/33/2018-448 zo dňa 2. júla 2019 v napadnutom výroku, ktorým bola uložená povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 2.422,79 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.672,51 Eur od 17.6.2017 do 30.5.2019 a zo sumy 2.422,49 Eur od 31.5.2019 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo výroku o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .
Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) konanie v časti o zaplatenie istiny 2.249,72 Eur zastavil, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.422,79 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4.672,51 Eur od 17.06.2017 do 30.05.2019 a zo sumy 2.422,49 Eur od 31.05.2019 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, v časti o zaplatenie istiny 388,80 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 388,80 Eur od 17.06.2017 do zaplatenia, žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 85%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. V zmysle žaloby a predložených listinných dôkazných prostriedkov Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vyhovel podanej žalobe platobným rozkazom sp.zn. 7Up/290/2017 zo dňa 09.10.2017. V zákonom stanovenej lehote podal proti vyššie označenému platobnému rozkazu žalovaný odpor.
3. Vzhľadom na to, že žalovaný zaplatil žalobcovi po podaní žaloby časť poistného plnenia dňa 30.05.2019 vo výške 2.249,72 Eur, žalobca v tejto časti žalovanej istiny zobral žalobný návrh späť a
navrhol konanie zastaviť, priznať žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zohľadňujúcich čiastočnú úhradu vykonanú žalovaným dňa 30.05.2019 a zaviazať žalovaného zaplatiť zostatok dlžnej istiny 2.811,59 Eur spolu s úrokom z omeškania a ostatným príslušenstvom pohľadávky.
4. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že základnou spornou skutočnosťou v predmetnom konaní bola otázka určenia výšky nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla žalobcu, keď z celkovej žalobcom uplatnenej náhrady za opravu vozidla vo výške 12.245,63 Eur bez DPH žalovaný poskytol žalobcovi dňa 01.06.2017 len časť náhrady v sume 7.184,32 Eur bez DPH a následne v priebehu konania doplatil žalobcovi sumu 2.249,72 Eur, pričom krátenie poistného plnenia žalovaný odôvodnil rozdielom v kalkulácii vypracovanej žalovaným, na základe ktorej určil náklady na opravu vozidla v sume 8.902,84 Eur bez DPH a v hodnote rozdielu zisteného kalkuláciou žalovaného bolo žalobcovi krátené žalovaným poskytnuté poistné plnenie. Druhou spornou skutočnosťou medzi účastníkmi bola výška oprávneného nároku žalobcu za odťah poškodeného motorového vozidla, keď žalobca si uplatnil voči žalovanému za odťah motorového vozidla sumu 920,- Eur, vychádzajúc zo vzdialenosti miesta odťahu Jeging - Bratislava, ktorú vzdialenosť žalobca určil pri spiatočnej ceste 741,56 km a žalovaný z miesta odťahu uvedeného vo vyúčtovacej faktúre, a to z miesta Jeding do Bratislavy, ktoré je vzdialené od Bratislavy cca 308 km, a preto pri nesporne dojednanej jednotkovej cene za odťah vozidla v sadzbe 0,83 Eur bez DPH/km žalovaný za oprávnený nárok žalobcu za odťah motorového vozidla určil sumu 531,20 Eur. S prihliadnutím na postavenie subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov súd na daný skutkový stav aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia:
5. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 261 ods. 1, 9 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 788 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení účinnom ku dňu uzavretia poistnej zmluvy 06.09.2016 (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 797 Občianskeho zákonníka, § 806 Občianskeho zákonníka, § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. okresný súd žalobe čiastočne vyhovel. Predmetom poistnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným so začiatkom poistenia dňa 06.09.2016 je havarijné poistenie motorového vozidla Autokomplet - produkt 572. Poistná zmluva identifikuje poistené vozidlo značky Iveco Daily ako nákladné vozidlo, ktorého nová cena predstavuje 33.000,- Eur, rok výroky 2015, s najvyššou prípustnou celkovou hmotnosťou 3.500 kg, pričom ako Zmluvné dojednania pre havarijné poistenie vozidiel Autokomplet sú v zmluve označené poistné podmienky č. 911. Všeobecné poistné podmienky zásadne určujú základné pravidlá, ktorými sa riadi poistná zmluva, najmä rozsah, limity poistného plnenia, vznik a zánik poistenia, výluky z poistného plnenia, platenie poistného, práva a povinnosti poisteného a poisťovateľa.
6. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že podľa čl. IX. bod 1. Zmluvných dojednaní za škodu vzniknutú poistnou udalosťou poisťovňa poskytne poistné plnenie v rozsahu podľa tohto článku alebo v rozsahu nákladov na znovuzriadenie zničeného alebo odcudzeného vozidla, maximálne však vo výške všeobecnej hodnoty vozidla v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou. Podľa bodu 2. po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná uhradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla pri zmluvných poisťovniach poisťovne, akceptuje poisťovňa dojednanú výšku normohodiny, pri použití predpísanej technológie opravy motorového vozidla výrobcom a za použitia náhradných dielov, ktorých kvalita je na úrovni náhradných dielov originálnych alebo aftermarketov (č.l. 29 spisu). Podľa čl. IX bod 10 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel, ak došlo k poškodeniu vozidla, za ktoré je poisťovňa povinná plniť, odchýlne od VPP č. 106, OPP č. 356, č. 156 a č. 206 a zmluvných dojednaní č. 911 sa poistenie vzťahuje aj na náklady spojené s prepravou poškodeného vozidla do najbližšej autorizovanej opravovne na území SR, schopnej opravu poškodeného vozidla vykonať. Maximálne náklady na prepravu nesmú presiahnuť u osobných vozidiel s celkovou hmotnosťou do 3.500 kg 0,66 Eur/km s DPH, u úžitkových vozidiel s celkovou hmotnosťou do 3.500 kg 1 Eur/km s DPH. Žalobca rozsah nákladov na vykonanie opravy poškodeného motorového vozidla preukazoval faktúrou zmluvného servisu žalovaného CAMIONSERVICE NZ, s.r.o., č. faktúry 1602170603, s dátumom vystavenia faktúry 28.04.2017, znejúcej na sumu 11.325,63 Eur bez DPH, ktorá obsahuje špecifikáciu jednotlivých úkonov vykonávanej opravy podľa predmetu fakturácie a ceny použitých náhradných dielov (č.l. 11 spisu).
7. Okresný súd uviedol, že z jednotlivých zápisov o obhliadke poškodeného motorového vozidla, ktoré vyhotovili žalovaným poverené osoby (spoločnosti Slovexperta s.r.o.), a ktoré dokumentujú rozsah
poškodenia, mal preukázané, že pred vykonaním opravy bola zo strany žalovaného zabezpečená obhliadka poškodeného vozidla za účelom zadokumentovania rozsahu poškodenia, pričom zo zápisu z vykonanej obhliadky zo dňa 06.04.2017 nepochybne vyplýva, že pred zahájením opravy nie je potrebné dohadovať ďalší postup a spôsob likvidácie škody s poisťovňou (č.l. 15 spisu). Obsahom spisového materiálu je kalkulácia opravy zo dňa 10.05.2017 (č.l. 18 spisu), v rámci ktorej žalovaný vo väzbe na vykonanú ohliadku poškodeného motorového vozidla vykonal kalkuláciu opravy zo systému AUDATEX, ktorej výsledok sa premietol do výšky žalobcovi poskytnutého poistného plnenia žalovaným a jeho krátenia. V konaní bolo medzi stranami nesporné, že žalobca zabezpečoval vykonanie opravy poškodeného motorového vozidla v zmluvnom servise žalovaného, v prípade ktorého sa žalovaný zaviazal akceptovať dojednanú výšku normohodiny pri použití predpísanej technológie opravy motorového vozidla výrobcom a za použitia dohodnutých náhradných dielov. Rovnako je medzi stranami nesporné, že zmluvný servis žalovaného CAMIONSERVICE NZ, s.r.o., so sídlom Komárňanská cesta 23, Nové Zámky, vykonal opravu motorového vozidla a cenu opravy fakturoval žalobcovi faktúrou vystavenou dňa 28.04.2017 v celkovej sume 13.590,76 Eur s DPH, ktorá obsahuje v predmete fakturácie rozsah opravy a použité náhradné diely.
8. Pri posúdení procesnej obrany žalovaného okresný súd vychádzal najmä z obsahu dojednaných zmluvných podmienok, ktoré špecifikujú nárok poisteného pri vzniku poistnej udalosti ako primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla. Vo väzbe na obsah § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka okresný súd posudzoval dôvody krátenia poistného plnenia tak, ako tieto žalovaný oznámil žalobcovi listom zo dňa 01.06.2017, v ktorom žalovaný uvádzal kalkuláciu opravy vypočítanej technikom Slovexperty na základe reálnej opravy vozidla a odťah uznaný z miesta nehody do Bratislavy v dĺžke 640 km x 0,83 Eur/km bez DPH.
9. K jednotlivým dôvodom krátenia poistného plnenia okresný súd konštatoval, že kalkulácia opravy vozidla zo systému AUDATEX môže byť pre poisťovateľa pomôckou pre určenie predpokladaných nákladov opravy, avšak je potrebné zobrať do úvahy, že ide o fiktívnu kalkuláciu opravy, ktorá nie vždy reálne odzrkadľuje rozsah poškodenia a tomu zodpovedajúcu potrebnosť a náročnosť vykonávanej opravy. Kalkulácia je len teoretickým a predpokladaným výpočtom nákladov na základe predbežne vykonanej obhliadky poškodeného motorového vozidla a mala by slúžiť na objektivizáciu nárokov spojených s poistnou udalosťou ako ochrana pred prípadným zneužitím inštitútu poistenia. Kalkulácia opravy, ktorá bola zo strany žalovaného podkladom pre určenie výšky oprávneného nároku žalobcu, nemá svoj základ v zmluve ani v dojednaných zmluvných podmienkach. Poistné podmienky limitujú výšku nároku maximálne do výšky všeobecnej hodnoty vozidla v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou a pri použití predpísanej technológie opravy motorového vozidla výrobcom, pričom zo strany žalovaného nebolo tvrdené a preukazované, že by servisná opravovňa pri oprave poškodeného motorového vozidla postupovala v rozpore s predpísanou technológiou opravy určenej výrobcom, prípadne že by opravu vozidla vo fakturovanom rozsahu nevykonala. Z vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 01.06.2017 žalovaný bližšie nešpecifikoval, v akom rozsahu predmet fakturácie vykonanej opravy namietal, v ktorej časti hodnotil predmet fakturácie vo väzbe na zistenia likvidátora poistnej udalosti za nadhodnotený, príp. nedôvodný a krátenie poistného plnenia odôvodňuje len výškou kalkulácie vypočítanej technikom Slovexperty na základe reálnej opravy, avšak z uvedeného vyjadrenia nie je možné spoľahlivo určiť, v čom žalovaný rozporuje reálnosť opravy alebo rozsah jej vykonania. Vzhľadom na obsah právnej úpravy vyplývajúcej z § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka, sú na poisťovateľa kladené podstatne vyššie nároky, ako tomu bolo za predchádzajúcej právnej úpravy, kedy dôvody krátenia poistného plnenia nemožno dodatočne meniť. Žalovaný bol tak podľa súdu povinný dostatočne určito vymedziť dôvody svojho postupu pri určení výšky poistného plnenia, aby účel § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka bol naplnený. Bol povinný vykonať riadne šetrenie poškodenej veci a podkladov poskytnutých poisteným za účelom ustálenia výšky plnenia poisťovne, aby tak mohol koncentrovať svoje zistenia do momentu ukončenia šetrenia poistnej udalosti.
10. Primárne okresný súd uviedol, že z obsahu spisového materiálu nevyplýva, a žalovaný v konaní ani netvrdil, že by žalobca pri vykonaní opravy poškodeného motorového vozidla postupoval v rozpore so zmluvou a zmluvnými dojednaniami pre havarijné poistenie vozidiel Autokomplet č. 911. Preto ak žalobca objednal vykonanie opravy v zmluvnom servise žalovaného, postupoval v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami. Ku kráteniu poistného plnenia žalovaný netvrdil a dostatočne nepreukázal, že cena opravy vyúčtovaná faktúrou zo dňa 28.04.2017 je v rozpore s čl. IX písm. b) Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel, teda, že žalobca porušil podmienky dohodnuté v zmluve, a že by si
uplatnil voči žalovanému iné ako primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie poškodeného motorového vozidla, z ktorého dôvodu žalovaný vypracoval kalkuláciu týchto nákladov a v rozsahu tejto kalkulácie krátil žalobcovi poskytnuté poistné plnenie. Odpoveď na základnú spornú otázku stanovenia reálnej výšky nákladov na opravu poškodeného vozidla žalobcu mal podľa postupu žalovaného poskytnúť súkromný znalecký posudok vypracovaný Ing. Jánom Skalošom na základe objednávky žalovaného zo dňa 08.04.2019. Úlohou znalca bolo stanoviť výšku nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla ku dňu poistnej udalosti dňa 31.03.2017, a to na základe poškodení zaznamenaných v zápisoch o obhliadke poškodeného vozidla a fotodokumentácie poškodení vyhotovenej pri obhliadke a doobhliadkach poškodeného motorového vozidla, pri rešpektovaní hodinovej sadzby za prácu vo výške 25,- Eur bez DPH. Podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku, ako vyplývalo z úvodnej časti posudku bod 1 (1.5), bolo osvedčenie o evidencii vozidla, výpis výbavy vodidla zo systému Iveco, zápisy o obhliadke poškodeného motorového vozidla v počte 3 kusov, fotodokumentácia poškodenia vyhotovená pri obhliadkach poškodeného vozidla v počte 204 kusov, program na výpočet nákladov na opravu od spoločnosti AUDATEX a technický systém pre vozidlá značky Iveco. Za zásadnú skutočnosť pri hodnotení dôkazu súkromného znaleckého posudku okresný súd vnímal okolnosť, že ohliadka poškodeného motorového vozidla za účelom objektivizácie nákladov na vykonanie opravy vozidla, nebola znalcom pred vykonaním opravy uskutočnená. Rozsah poškodenia znalec stanovil na základe dodanej fotodokumentácie poškodenia a na základe zápisov z obhliadky poškodeného vozidla. Fotodokumentácia poškodeného vozidla je v prílohe č. 1, pričom znalec konštatoval, že fotodokumentáciu uvádza v posudku nekompletnú. V ďalšej časti posudku znalec popisuje rozsah poškodenia vozidla s konštatovaním, že pri výpočte nákladov na opravu znalec vychádza z technológie opravy predpísanej výrobcom vozidla so stanovenou výškou pracovnej normohodiny 25,- Eur bez DPH. „V znaleckom posudku znalec konštatuje, že vzhľadom na zdokumentovaný rozsah poškodenia a umiestnenie poškodených dielov znalec neuvažuje pri výpočte nákladov na opravu s demontážou rámu vozidla od karosérie a taktiež neuvažuje so sťaženými prácami spojenými s výmenou dielov, resp. ich demontážou, ako aj s výmenou alebo opravou tých dielov, ktorých poškodenie nebolo viditeľné z dodanej fotodokumentácie, resp. nebolo zaznamenané v zápisoch pri obhliadkach poškodeného vozidla. Na základe týchto konštatovaní znalec určil výšku nákladov na opravu vozidla vrátane DPH v sume 10.683,- eur. Napriek tomu, že znalecký posudok smeruje k poznaniu skutočností, ku ktorých zisteniu sú nevyhnutné odborné znalosti a skúsenosti, aj znalecký posudok podlieha sudcovskému hodnoteniu a to z pohľadu, či odôvodnenie posudku je v súlade so všeobecnými skúsenosťami a poznatkami, či je odôvodnenie logické, či posudok vychádza zo zistených skutočností, či nie je rozporný, či je úplný, či z hľadiska pravidiel logického myslenia je presvedčivý, či závery posudku sú náležite odôvodnené, či sú podložené obsahom nálezu, či bolo prihliadnuté na všetky skutočnosti, s ktorými sa bolo treba vysporiadať, a či závery posudku sú súladné s výsledkami ostatných dôkazov (obdobne uznesenie NS SR, sp. zn. 1Sžr/102/2014 zo dňa 29.09.2015).“
11. Pri hodnotení znaleckého posudku ako dôkazu, bez dopadu na odborné závery v ňom obsiahnuté, okresný súd konštatoval, že znalecký posudok tak, ako vyplývalo z popisu poškodenia vozidla, vychádza z fotodokumentácie predloženej žalovaným bez toho, že by znalec vykonal fyzickú obhliadku poškodenej veci, navyše znalecký posudok bol vypracovaný v čase po vykonaní opravy poškodeného motorového vozidla. Samotný zoznam poškodených dielov určených na opravu bol zostavený podľa dostupných podkladov žalovaného, pričom pri výpočte nákladov na opravu znalec vychádzal z technológie opravy predpísanej výrobcom bez toho, že by žalovaný poskytol znalcovi opravovňou zadokumentovaný rozsah vykonávanej opravy a použitých náhradných dielov z hľadiska posúdenia primeranosti nákladov na opravu poškodeného vozidla pri dodržaní technológie opravy motorového vozidla určenej výrobcom vozidla. Ako dôvodne, podľa okresného súdu, namietal žalobca vo vyjadrení k znaleckému posudku, znalec v časti 2 bod 2.3 znaleckého posudku konštatoval, že vzhľadom na zdokumentovaný rozsah poškodenia a umiestnenie poškodených dielov neuvažoval pri výpočte nákladov na opravu s demontážou rámu vozidla od karosérie a taktiež so sťaženými prácami spojenými s výmenou dielov, resp. ich demontážou ako aj s výmenou alebo opravou tých dielov, ktorých poškodenie nebolo viditeľné z dodanej fotodokumentácie, resp. nebolo zaznamenané v zápisoch pri obhliadke poškodeného vozidla. Z takéhoto vyjadrenia znalca v kontexte ostatných v znaleckom posudku uvedených skutočností nevyplývalo, či takýto postup znalca je odôvodnený nepreukázaným rozsahom poškodenia alebo nepredpokladaným technologickým postupom výrobcu vozidla pri odstránení poškodenia vozidla. „Za zásadný nedostatok súkromného znaleckého posudku súd vníma absenciu podkladov poskytnutých znalcovi, najmä faktúry vystavenej zmluvným servisom žalovaného, ktorý v rámci predmetu fakturácie zaznamenal rozsah vykonávanej opravy a použitých náhradných dielov príp. aj stanovisko servisnej
organizácie, ktorá je zmluvným servisom poisťovne - žalovaného k osobitostiam vykonávanej opravy, ktoré sa premietli do vecného a časového rozsahu fakturovanej opravy vozidla. Pri zodpovedaní si otázky, či žalovaným predložený súkromný znalecký posudok v konaní vytvára presvedčivý základ procesnej obrany žalovaného, súd dospel k záveru, že žalovaným predložený súkromný znalecký posudok prijatie takéhoto záveru neumožňuje.“
12. Okresný súd konštatoval, že správanie žalobcu ako poisteného viedlo k tomu, aby sa obnovil stav poškodeného motorového vozidla, ktorý tu bol pred poistnou udalosťou opravou poškodenej veci a pokiaľ žalobcovi v súvislosti s poistnou udalosťou vznikli náklady na vykonanie opravy, navyše vykonaním opravy zmluvným servisom žalovaného, bolo potrebné zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávneného záujmu žalobcu ako poisteného na náhradu škody, ku ktorej sa poistenie vzťahuje. V zmysle dojednaných zmluvných podmienok nebola výška oprávneného nároku žalobcu viazaná na vopred uskutočnenú kalkuláciu nákladov znalcom, prípadne inú limitáciu nároku okrem zmluvnej úpravy vyplývajúcej z čl. IX. Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel. Pokiaľ napriek tejto skutočnosti žalovaný pristúpil ku kráteniu poistného plnenia odvolávajúc sa na kalkuláciu opravy vypočítanej technikom Slovexperty, s.r.o., tak takýto postup žalovaného nemal základ v podmienkach zmluvy uzatvorenej medzi procesnými stranami, pretože ak žalovaný mienil obmedziť výšku nároku kalkuláciou ceny opravy, žalobca mal mať možnosť s obsahom takejto kalkulácie byť oboznámený pred vykonávaním opravy, čo by mohlo byť podkladom pre následný kontraktačný proces žalobcu pri vykonávaní opravy poškodeného motorového vozidla, pri voľbe servisnej organizácie, prípadne pre objektivizáciu nároku žalobcu pri zadávaní a následne vykonávaní opravy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti okresný súd vyhodnotil postup žalovaného, ktorým žalovaný krátil poistné plnenie v súvislosti s vykonávanou opravou motorového vozidla za nedôvodný, nemajúci základ v zmluvnej úprave poistných podmienok.
13. K procesnej obrane žalovaného okresný súd poznamenal, že poskytnutie poistného plnenia zásadne nemôže slúžiť ako prostriedok bezdôvodného obohatenia inej osoby na úkor žalovaného. Aby však bolo možné prijať záver o neprimeranosti uplatnenej náhrady škody s dôsledkom krátenia poistného plnenia v prejednávanej veci, musel by žalovaný uviesť taký sumár skutkových tvrdení a k týmto označiť dôkazy, ktoré by preukazovali zjavný nepomer medzi výškou žalobcom uplatneného nároku a nákladom nevyhnutným na vykonanie opravy poškodenej veci. Oznámenie o poistnom plnení obsahuje odkaz na výšku kalkulácie vypočítanej poverenou osobou žalovaného, bez akéhokoľvek bližšieho vymedzenia dôvodov krátenia. Pokiaľ žalovaný ako poisťovňa vyhodnotil podklady žalobcu pri vyúčtovaní nákladov na opravu vozidla za nedostatočné, príp. nereálne, vzhľadom na existenciu zmluvného vzťahu medzi žalobcom ako poisteným a žalovaným ako poisťovňou, podstatu a účel poistnej zmluvy, bol žalovaný povinný poskytnúť žalobcovi také vyjadrenie a vysvetlenie, ktoré by odôvodňovalo legitímnosť postupu žalovaného pri krátení poistného plnenia. O to viac, ak opravu poškodeného vozidla uskutočnil priamo zmluvný servis žalovaného, u ktorého je reálny predpoklad, že cieľom jeho konania nie je umelé navýšenie ceny vykonávanej opravy na úkor žalovaného ako zmluvného partnera. Rozhodne nie je namieste podľa okresného súdu, aby poškodený pred uskutočnením opravy vozidla zabezpečoval znalecký posudok na primeranosť ceny vykonávanej opravy, príp. prieskum trhu k tejto otázke, a teda pokiaľ žalovaný priamo neurčil subjekt, ktorý má opravu vykonať, následné teoretické stanovenie predpokladaných obvyklých nákladov na vykonanie opravy poškodenej veci je v rozpore s účelom poistenia a obsahom dojednaných zmluvných podmienok a v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. V postupe žalovaného absentuje vyžiadanie si stanoviska zmluvného servisu, ktorý reálne opravu poškodenej veci vykonával, a jeho konfrontovanie s kalkuláciou opravy poškodeného a zápismi z ohliadky poškodenej veci. Okresný súd zdôraznil, že ak takýto podklad zo strany žalovaného nebol zabezpečený, krátenie plnenia na základe kalkulačných programov a znaleckého posudku bez možnosti osobnej ohliadky poškodenej veci hodnotiacou osobou, nemôže byť hodnoverným a spoľahlivým podkladom a dôvodom na legitímne a so zmluvnými povinnosťami žalovaného súladné konanie, ktorým žalovaný krátil žalobcom uplatnené právo na poistné plnenie. Z uvedeného dôvodu okresný súd zamietol ďalšie dôkazné návrhy žalobcu (oboznámenie likvidačného spisu, výsluch znalca k súkromnému znaleckému posudku), ktorých vykonanie nesmerovalo k objektivizácii uplatneného nároku, ale k spochybneniu prostriedkov procesnej obrany žalovaného.
14. Vo vzťahu k nákladom za odťah motorového vozidla z miesta nehody okresný súd „vyhodnotil procesnú obranu žalovaného za dôvodnú, keď na základe žalobcom predloženej faktúry za odťah poškodeného vozidla č. 170902 zo dňa 31.03.2017 je zrejmé, že odťah poškodeného vozidla sa
uskutočnil dňa 31.03.2017 z obce Jeding (AT Gaspoltshofen) do Bratislavy v celkovej fakturovanej sume 1.104,- eur s DPH (bez DPH v sume 920,- eur - č. l. 63 spisu). Vychádzajúc zo vzdialenosti miesta Jeding v Rakúsku do Bratislavy predstavuje vzdialenosť tam a späť z miesta nehody do Bratislavy 640 km. Pri jednotkovej cene 0,83 eur bez DPH na 1 km prepravovanej veci, súd vo väzbe na Zmluvné dojednanie čl. IX bod 10 pre havarijné poistenie vozidiel Autokomplet č. 911 určil ako oprávnený nárok žalobcu sumu 531,20 eur, a teda postup žalovaného, ktorým žalovaný krátil účtované náklady na odťah vozidla nad dohodnutý rozsah plnenia v sume 388,80 eur, súd vyhodnotil za dôvodný. V uvedenej časti súd nárok žalobcu ako skutkovo a právne nedôvodný zamietol, a to aj vo vzťahu k prislúchajúcemu úroku z omeškania z časti pohľadávky 388,80 eur. V ostatnej časti súd žalobe vyhovel a priznal žalobcovi právo na zaplatenie istiny 2.422,79 eur. V časti o zaplatenie 2.249,72 eur, v ktorej žalobca vzal žalobný návrh späť, súd konanie pri aplikácii zákonného ustanovenia § 145 ods. 1, 2 CSP zastavil.“
15. Spolu s istinou okresný súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej sadzbe podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, a to vo väzbe na obsah § 797 ods. 3 veta prvá Občianskeho zákonníka a moment ukončenia šetrenia poistnej udalosti dňa 01.06.2017, keď spolu s istinou okresný súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej sadzbe 9% ročne počítaných z pôvodne žalovanej sumy 4.672,51 Eur od 17.06.2017 do vykonania čiastočnej úhrady v sume 2.249,72 Eur dňa 30.05.2019 a z ostatnej priznanej istiny vo výške 2.422,49 Eur od 31.05.2019 až do zaplatenia. „Spolu s istinou a úrokmi z omeškania súd priznal žalobcovi aj právo na zaplatenie náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka s použitím Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka a to vo výške 40,- eur bez ohľadu na dĺžku omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu.“
16. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že v časti o zaplatenie istiny 388,80 Eur, ktorá predstavuje nedôvodne, v rozpore so zmluvou žalobcom uplatnené náklady za odťah poškodeného vozidla, a to s prihliadnutím na reálnu vzdialenosť vykonávanej prepravy, zamietol. O nároku na náhradu trov konania okresný súd v zmysle § 255 ods. 1, 2 CSP, § 262 ods. 1, 2 CSP.
17. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný voči výrokom II., IV., s poukazom na § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Žalovaný sa s rozhodnutím a odôvodnením súdu prvej inštancie nestotožnil v celom rozsahu. Namietal, že napadnutý rozsudok je arbitrárny, nakoľko je v rozpore so skutkovým stavom, a vykonaným dokazovaním v konaní. Za účelom stanovenia objektívnej výšky nákladov na opravu motorového vozidla žalobcu ku dňu poistnej udalosti dňa 31.03.2017 žalovaný okresnému súdu predložil súkromný znalecký posudok znalca Ing. Jána Skaloša - znalecký posudok č. 12/2019, ktorý obsahoval znaleckú doložku v zmysle § 209 ods. 2 CSP. Napriek tomu, že v konaní bol predložený predmetný znalecký posudok, ktorý jednoznačne, podľa žalovaného preukazoval, že pri vykonaní opravy autoservisom došlo k nadhodnoteniu opravy o sumu takmer 3.000,- Eur, zo strany žalobcu nebol predložený žiaden relevantný dôkaz vyvracajúci závery znaleckého posudku, naopak žalobca produkoval iba nepreukázané skutkové tvrdenia. Žalobca nie je znalcom, ani inak odborne spôsobilou osobou, aby boli jeho skutkové tvrdenia spôsobilé spochybniť závety znaleckého posudku predloženého zo strany žalovaného. „Ak má súd pochybnosti o vecnej správnosti znaleckého posudku, nemôže ho nahradiť vlastným názorom, ale musí znalcovi uložiť, aby podal vysvetlenie, posudok doplnil alebo inak odstránil jeho nedostatky, prípadne aby vypracoval nový posudok, alebo musí ustanoviť iného znalca, aby vec znovu posúdil a vyjadril sa aj k správnosti podaného posudku. Za najhospodárnejší postup považujeme ten, ak sa súd snaží odstrániť nejasnosti, nedostatky, prípadne námietky strán výsluchom znalca a polozením doplňujúcich otázok." (Števček M., Ficová S., BaricováJ., Mesiarkinová S., Bajánková ]., Tomašovič M., a kol. Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. Beck, 2016, str. 772) "Čo sa týka hodnotenia súkromného znaleckého posudku platia tie isté kritériá, ako pri hodnotení znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca, na ktorý v plnom rozsahu odkazujeme (pozri komentár k J 208). " (Stevcek M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková ]., Tomašovič M, a kol. Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. Beck, 2016, str. 779“ Okresný súd napriek vyššie uvedenému, aj keď počas konania nevyslovil žiadne pochybnosti o záveroch znaleckého posudku, nahradil závery v znaleckom posudku vlastným názorom, ktorý vychádzal predovšetkým z nepodložených skutkových tvrdení žalobcu. Žalovaný si je vedomý existencie zásady voľného hodnotenia dôkazov, aj skutočnosti, že žiaden dôkaz nemá predpísanú dôkaznú silu, no pokiaľ je v konaní predložený znalecký posudok znalcom v predmetnom obore, ktorý obsahuje doložku v súlade s § 209 ods. 2 CSP, tak nie je oprávnený odignorovať závery znaleckého posudku a nahradiť ich
vlastnou úvahou v prípade, keď počas celého konania pred súdom prvej inštancie nevyzval znalca na doplnenie sporných skutočností, ktoré súd však vytýka v odôvodnení rozsudku. Pokiaľ by okresný súd počas konania uviedol, že z jeho pohľadu má znalecký posudok konkrétne vecné nedostatky, žalovaný by samozrejme tieto nedostatky odstránil. Okresný súd však žiadne takéto skutočnosti neuviedol, žalobca „bol pasívny pokiaľ ide o predkladanie nových dôkazov, a za takéhoto skutkového stavu došlo k ukončeniu dokazovania (v danom čase dôkazné bremeno jednoznačne zaťažovalo Žalobcu, ktorý ho neuniesol). Až v odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie prvýkrát uviedol vecné nedostatky znaleckého posudku, čo považujeme za neprijateľné, a vyššie uvedený postup súdu prvej inštancie považujeme za zásadný zásah do procesných práv Žalovaného, ako aj hrubé porušenie princípov kontradiktórnosti a rovnosti strán konania. Postup súdu by bolo možné akceptovať v prípade, ak by Žalobca predložil vlastný znalecký posudok a znalecké posudky by boli v rozpore, avšak za danej situácie žiaden relevantný dôkaz zo strany Žalobcu predložený nebol. Súd prvej inštancie tak v odôvodnení argumentoval za stranu Žalobcu, kedy uviedol aj skutočnosti, ktorými Žalobca počas celého konania neargumentoval.“
18. V odvolaní žalovaný uviedol, že okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol: „K procesnej obrane žalovaného súdu poznamenáva, že poskytnutie poistného plnenia zásadne nemôže slúžiť ako prostriedok bezdôvodného obohatenia inej osoby na úkor Žalovaného. Aby však bolo mobile prijať záver o neprimeranosti uplatnenej náhrady škody s dôsledkom krátenia poistného plnenia prejednávanej veci, musel by žalovaný uviesť taký sumár skutkových tvrdení a k týmto označiť dôkaz), ktoré by preukazovali hlavný nepomer medzi výškou žalobcom uplatneného nároku a nákladom nevyhnutným na vykonanie opravy poškodenej veci." Odvolateľ uviedol, že preukázal, že nepomer medzi výškou žalobcom uplatňovaného nároku a nákladmi nevyhnutnými na vykonanie opravy poškodenej veci bol vo výške takmer 3.000,- Eur, a to práve predloženým znaleckým posudkom, ktorého závery však súd prvej inštancie bez uvedenia relevantného dôvodu nebral do úvahy.
19. Žalovaný v odvolaní uviedol, že sa v celom rozsahu nestotožnil s odôvodnením okresného súdu v bode 47. napadnutého rozsudku, pričom zdôraznil, že žalovaný je povinný žalobcovi nahradiť iba „skutočnú škodu“. Okresný súd svojou argumentáciou de facto deklaroval, že v prípade, ak autoservis nadhodnotí vykonanú opravu o akúkoľvek čiastku, je povinný tento rozpor medzi skutočnou škodou a výškou faktúry znášať jedine žalovaný. Takáto argumentácia bola podľa žalovaného „v právnom štáte neakceptovateľná. Pokiaľ je znaleckým posudkom jednoznačne preukazné, že hodnota opravy vykonanej autoservisom je nadhodnotená, v žiadnom prípade táto skutočnosť nemôže zaťažovať Žalovaného. Po predložení znaleckého posudku Žalovaným, ktorý obsahoval znaleckú doložku v súlade s ustanovením § 209 (ods. 2) Civilného sporového poriadku, Žalobca nepredložil žiaden nový dôkaz objektívne spôsobilý vyvrátiť závery predloženého znaleckého posudku, a taktiež ani súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nepožadoval od znalca vysvetlenie sporných skutočností, ktoré vytýka v odôvodnení rozsudku, zastávame stanovisko, že je to práve Žalobca, kto neuniesol v konaní dôkazné bremeno preukázať svoje skutkové tvrdenia, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie považujeme za arbitrárne a v celom rozsahu za právne aj skutkovo nesprávne.“
20. V odvolaní žalovaný uviedol, že konanie má i inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, nakoľko okresný súd nedostatočným spôsobom odôvodnil, z akého dôvodu neprihliadal na závery znaleckého posudku ako celku, odôvodnenie napadnutého rozsudku považoval za nedostatočné a v rozpore s § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozsudku je pritom dôležitým predpokladom jeho preskúmateľnosti, ktorej skutočnosti prikladá veľký význam v mnohých svojich rozhodnutiach Ústavný súd Slovenskej republiky (II. Ú S 410/06, IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04). Prvostupňový súd, podľa žalovaného, „v rozpore so zákonom neuviedol aké skutočnosti považoval za preukázané, ktoré za preukázané nepovažoval, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Odôvodnenie je teda podľa nášho názoru nepreskúmateľné. Poukazujeme na skutočnosť, že vada konania spočívajúca v nedostatočnom odôvodnení rozsudku je v zmysle ustálenej judikatúry vo svojej podstate porušením základného práva účastníka na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. zákona č. 460/2001 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“ Žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu zamietne, alebo alternatívne, aby zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
21. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že tvrdenie žalovaného o tom, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je arbitrárne sa nezakladá na pravde. Okresný súd sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami tvoriacimi základ pre vydanie rozhodnutia. Súd prvej inštancie vykonal a posúdil pre vec všetky relevantné dôkazy navrhnuté oboma účastníkmi konania, pričom tieto dôkazy hodnotil v súlade s čl. 15 CSP. „Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí v bode 42. správne uviedol, že pri posúdení nároku žalobcu prioritne vychádzal z obsahu dojednaných zmluvných podmienok, podľa ktorých kalkulácia na ktorú sa žalovaný odvoláva v oznámení o poistnom plnení nemá oporu v zmluvných dojednaniach. Ako prvoinštančný súd správne poznamenal, dôvodom ku kráteniu poistného plnenia zo strany žalovaného mohla byť len tá skutočnosť, ak by žalovaný v konaní preukázal, že žalobca pri oprave vozidla nepostupoval s predpísanou technológiou opravy určenou výrobcom vozidla, prípadne že by opravu vozidla vo fakturovanej sume žalobca nevykonal. Tieto skutočnosti však žalovaným oznámení o poistnom plnení, ktoré tvorí základ šetrenia poistnej udalosti namietané neboli. Žalovaný v oznámení poistnom plnení neuviedol v čom konkrétne spočíva údajné nadhodnotenie faktúry žalobcu za opravu vozidla, čím je jeho oznámenie o poistnom plnení nepreskúmateľné, pričom z neho vyplýva, že žalovaný porušil svoju primárnu povinnosť vykonať riadne šetrenie poistnej udalosti.“ Na tvrdenia žalovaného v odvolaní žalobca uviedol, že v zmysle CSP súd hodnotí všetky vykonané dôkazy, ako aj skutkové prednesy strán, či iné procesné úkony podľa svojej voľnej úvahy, ktoré limity sú jedine ústavnoprávne. Voľné hodnotenie dôkazov, na ktoré má súd právo, nemôže byť v žiadnom prípade zamieňané s arbitrárnosťou, súd totiž v každom jednotlivom prípade musí dostatočne logicky, presvedčivo a konzistentne odôvodniť každé súdne rozhodnutie. Súd prvej inštancie v zmysle princípu voľného hodnotenia dôkazov posúdil správne, že žalovaným predložený súkromný znalecký posudok v konaní nepredstavuje presvedčivý dôkaz o určení primeraných nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla v súlade so zmluvnými dojednaniami, pričom súd vo svojom rozhodnutí detailne uviedol z akých dôvodov nie je možné brať do úvahy predmetný znalecký posudok ako základ rozhodnutia. „Súd prvej inštancie v rozhodnutí správne uviedol, že závery predmetného znaleckého posudku nie sú dostatočne presvedčivé, pretože znalec vychádzal len z fotodokumentácie vyhotovenej žalovaným bez toho, aby vykonal obhliadku poškodeného vozidla. Navyše znalec pri výpočte primeranosti nákladov na opravu vychádzal z podkladov predložených žalovaným, bez toho že by žalovaný poskytol znalcovi žalobcom zdokumentovaný rozsah vykonávanej opravy a použitých náhradných dielov z hľadiska posúdenia primeranosti nákladov na opravu vozidla. Zásadný nedostatok znaleckého posudku ako súd správne poznamenal bol v skutočnosti, že neobsahoval faktúru žalobcu ako servisu vykonávajúceho opravu poškodeného vozidla so zaznamenaným rozsahom vykonanej opravy a zoznamom použitých náhradných dielov, čo robí znalecký posudok neobjektívny. V danom prípade tak teda súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí celkom jednoznačne zdôvodnil, pre ktoré skutočnosti nemohol brať ohľad na závery uvedené v znaleckom posudku p. Ing. Skaloša ako aj dostatočne zdôvodnil, čím sa riadil pri posudzovaní existencie nároku žalobcu, a to jedine ust. zmluvných dojednaní.“
22. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného citoval z odvolania žalovaného „Pokiaľ by súd počas konania uviedol, že z pohľadu súdu má znalecký posudok konkrétne vecné nedostatky, Žalovaný by tieto nedostatky samozrejme odstránil. Súd však žiadne takéto skutočnosti neuviedol, Žalobca bol pasívny pokiaľ ide o predkladanie nových dôkazov, a za takéhoto skutkového stavu došlo k ukončeniu dokazovania." Žalobca poukázal na § 208 ods. 3 CSP a zdôraznil, že rozhodnutie súdu o výsluchu znalca je vždy úvahou súdu. V danom prípade by ani výsluch znalca neodstránil nedostatky a rozpory v znaleckom posudku č. 2/2019 Ing. Skaloša. Ako totiž okresný súd konštatoval, v znaleckom posudku absentovali základné postupy ako obhliadka vozidla znalcom, predloženie faktúry servisu vykonávajúceho obhliadku vozidla, čo by nezhojil ani prípadný výsluch znalca. Zavádzajúce boli tvrdenia žalovaného, podľa ktorých žalobca v konaní nenavrhol žiadne nové dôkazy na preukázanie svojho nároku, čím sa žalovaný snaží evokovať tú skutočnosť, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno. Naopak žalobca v konaní celkom jednoznačne uniesol dôkazné bremeno, keď preukázal, ako to uviedol správne, podľa žalobcu aj súd prvej inštancie, že žalovaný pri krátení poistného plnenia postupoval v rozpore so zmluvnými dojednaniami. Žalobca v konaní predložil faktúru za opravu poškodeného vozidla, ktorá obsahovala detailný popis náhradných dielov a vykonaných prác, ktoré bolo nutné vykonať, aby bolo vozidlo prevádzkyschopné. Teda žalobca preukázal, že náklady uvedené v predmetnej faktúre za opravu vozidla sú nákladmi primeranými a to aj vzhľadom k tomu, že oprava vozidla bola uskutočnená v zmluvnej opravovni žalovaného.
23. Vo svojom vyjadrení žalobca k tvrdeniu žalovaného v odvolaní, že sa nestotožnil s argumentáciu súdu prvej inštancie v bode 47. napadnutého rozhodnutia, pričom tvrdil, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi len skutočnú škodu. Ďalej žalovaný tvrdil, že z vyjadrenia súdu prvej inštancie vyplývalo, že ak autoservis nadhodnotí opravu vozidla je rozpor medzi skutočnou škodou a takto nadhodnotenou škodou povinný znášať žalovaný. Túto argumentáciu žalovaného považoval žalobca za účelovú, pričom nesprávne interpretoval a vykladal odôvodnenie súdu prvej inštancie. „Súd prvej inštancie totiž v predmetnom rozhodnutí vôbec nekonštatoval, že rozdiel medzi skutočnou škodou a nadhodnotenou prácou musí znášať žalovaný, ale súdom bolo v bode 47 konštatované, že žalovaný v konaní neuviedol také skutkové tvrdenia, ktoré by boli podopreté dôkazmi, z ktorých by bol preukázaný zjavný nepomer medzi žalobcom uplatneným nárokom a výškou primeraných nákladov na opravu. Súd prvej inštancie uviedol, že kalkulácia vypracovaná žalovaným po poistnej udalosti nemôže predstavovať objektívne výšku primeraných nákladov na opravu vozidla. Žalovaný mal teda v oznámení o poistnom plnení presne uviesť a zdôvodniť dôvody krátenia poistného plnenia, s poukazom na konkrétne položky ktoré boli nadhodnotené, čo však nevykonal.“ Žalobca sa nestotožnil ani s argumentáciou žalovaného, že konanie má inú vadu, pretože súd prvej inštancie celkom jednoznačne, jasne a zrozumiteľne odôvodnil súdne rozhodnutie t.j. vyjadril sa a dal odpovede na všetky skutočnosti, ktoré boli pre vydanie rozhodnutia podstatné. Uviedol, z akého dôvodu považoval nárok žalobcu za opodstatnený t.j. že žalovaný v rozpore so zmluvnými dojednaniami vykonal krátenie poistného plnenia, keď neakceptoval faktúru autoservisu, ktorá obsahovala všetky primerané náklady na opravu vozidla a naopak riadil sa znaleckým posudkom, ktorý ako vyplynulo z konania neposkytol presvedčivý základ procesnej obrany žalovaného, keď v ňom absentovali závažné náležitosti ako faktúra opravovne a podobne. Napadnutý rozsudok považoval žalobca za vecne správny a „to aj napriek tomu, že zo strany žalovaného došlo predložením znaleckého posudku Ing. Skaloša k zmene dôvodov zníženia poistného plnenia tak, ako to žalobca tvrdil na pojednávaní ako aj vo svojom vyjadrení zo dňa 05.06.2019, čo je v rozpore s §797 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Dôvodom zníženia poistného plnenia boli totiž iné skutočnosti ako tie, ktoré žalovaný uviedol v oznámení o poistnom plnení zo dňa 01.06.2017.“ Navrhol odvolaciemu súdu, aby v zmysle § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok okresného súdu vo výrokoch II. a IV. ako vecne správny potvrdil.
24. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 11.9.2019 bolo vyjadrenie žalobcu doručené právnemu zástupcovi žalovaného s možnosťou v lehote 10 dní od jeho doručenia sa vyjadriť, ktorú možnosť žalovaný do momentu konania rozhodovania krajským súdom nevyužil (č.l. 507-508 spisu).
25. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania na základe odvolacích dôvodov žalovaného a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania § 219 ods. 1, 3 CSP bol napadnutý rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
26. Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalovaný vymedzil v odvolaní a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP), krajský súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania žalovaným. Okresný súd vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého meritórneho výroku rozsudku okresného súdu, ktorým bolo žalobe vyhovené a náhrada trov konania bola priznaná žalobcovi a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom, krajský súd za aplikácie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP (do 30.06.2016 cez § 219 ods. 2 OSP) na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.
27. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/205/2019-512 zo dňa 13.7.2020, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené zákonné podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
28. Primárne krajský súd uvádza, že základom jeho konania bolo odvolanie žalovaného zo dňa 12.8.2019, z ktorého boli vzaté do úvahy len tie odvolacie dôvody, ktoré nemali charakter novoty uplatnenej až v rámci odvolacieho konania.
29. Krajský súd na tomto mieste uvádza s ohľadom aj na iné odvolacie sporové právne veci, že každú z nich môže posudzovať len v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov. Uvedené znamená, že pri tej
- ktorej sporovej právnej veci mohol krajský súd posudzovať a vyjadrovať sa k záverom obsiahnutým v napadnutom rozsudku okresného súdu len v úzkej väzbe na vymedzené odvolacie dôvody. Inými slovami to, čo v konkrétnej sporovej právnej veci odvolateľ neurobil predmetom posudzovania odvolacieho konania, tak nebolo ani následne hodnotené krajským súdom. Krajský súd, preto v tej ktorej sporovej právnej veci, sa mohol vyjadrovať vo väzbe k záverom okresného súdu obsiahnutých v napadnutom rozsudku okresného súdu, len k tomu, čo odvolateľ rozporoval v rámci odvolacieho konania, a to, čo sa nestalo predmetom odvolacieho konania, zostalo len v záveroch vyjadrovaných okresným súdom v napadnutom rozhodnutí. Uvedené zdôrazňuje krajský súd aj vo vzťahu k princípu právnej istoty s poukazom na Čl. 2 ods. 2 CSP. Ak niektoré závery, okolnosti neurobil odvolateľ spornými vo vyvolanom odvolacom konaní, tak zákonite ani k nim nemal priestor, možnosť sa odvolací súd vyjadrovať, a tým boli ponechané závery okresného súdu vyjadrené v napadnutom rozhodnutí.
30. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného, odvolací súd uvádza, že zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesným oprávneniami ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 sp.zn. II. ÚS 14/2001, z 13. novembra 2002 sp.zn. II. ÚS 132/02, sp.zn. III. ÚS 171/2006 z 5. apríla 2007).
31. Žalovaný okrem iného v odvolaní poukázal na to, že podľa jeho názoru rozsudok okresného súdu nie je dostatočne odôvodnený v zmysle § 220 ods. 2 CSP, preto malo mať konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čo podľa odvolacieho súdu vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalovaného, teda jej obsah bolo možné vykladať s dôrazom práve na obsah tejto námietky, i k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Krajský súd po oboznámení sa s rozsudkom okresného súdu, rozsahom jeho odôvodnenia uvádza, že rozhodnutie okresného súdu má všetky náležitosti vyžadované § 220 ods. 2 CSP. Okresný súd uviedol, ktoré skutočnosti v danej veci považoval za preukázané, ktoré tvrdenia tvorili obsah dôkaznej povinnosti tej - ktorej sporovej strany s vyhodnotením, čo ktorá sporová strana preukázala, resp. nedokázala v rámci svojich tvrdení. Okresný súd vyhodnotil dôkazný stav, ktorý vyjadril a následne právne posúdil, preto nebol relevantný odvolací dôvod žalovaného o nedostatočnom odôvodnení rozsudku okresného súdu. Krajský súd vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu žalovaného, že malo mať konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a v zmysle obsahu odvolania o zásahu do jeho práva na spravodlivý súdny proces, poukazuje na to, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodoval v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Rozsudok okresného súdu bol riadnym spôsobom odôvodnený, a pokiaľ sa okresný súd nestotožnil s argumentáciou žalovaného ako odvolateľa, tak uvedené neznamená porušenie práva na spravodlivý súdny proces.
32. Krajský súd sa nestotožňuje ani s námietkou žalovaného, že by rozsudok okresného súdu v napadnutej časti bol nesprávny, nezákonný, resp. arbitrárny. Vo vzťahu k tomuto irelevantnému odvolaciemu dôvodu žalovaného krajský súd považuje za potrebné poukázať na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR, ktorý za protiústavné a arbitrárne považuje len tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchýlne od veci samej alebo aj extrémne nelogické, so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti, o ktorý prípad tu v danej sporovej právnej veci nešlo (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06, uznesenie Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 746/2017-14 zo dňa 01. augusta 2017). Krajský súd na základe rozsahu odvolacích dôvodov a odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu nezistil, že by závery súdu prvej inštancie boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a zo záverov okresného súdu nevyplýva ani taká aplikácia príslušných ustanovení právnych predpisov (poznamenáva krajský súd v rozsahu odvolacích dôvodov žalovaného), ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sa žalovaný v rámci ním podaného odvolania a vyjadrených odvolacích dôvodov nestotožňuje so závermi okresného súdu, sama osebe na prijatie záverov zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia nepostačuje. Aj stabilná rozhodovacia činnosť Ústavného súdu SR (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/987, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom sporovej strany konania vrátane jej dôvodov a námietok.
33. V podanom odvolaní žalovaný namietal, že žalobcom nebol predložený žiaden relevantný dôkaz, vyvracajúci závery znaleckého posudku a že žalobca produkoval iba nepreukázané skutkové tvrdenia, že žalobca nie je znalcom a ani odborne spôsobilou osobou. Vo vzťahu k záverom okresného súdu žalovaný namietal konštatovania okresného súdu, ktorý sa nestotožnil s ním produkovanou obranou. Poukazoval žalovaný primárne na § 209 ods. 2 CSP a konštatoval, že okresný súd odignoroval závery znaleckého posudku, ktoré závery nemohol nahradiť vlastnou úvahou a tiež, že okresný súd až v odôvodnení napadnutého rozsudku prvýkrát uviedol vecné nedostatky vo vzťahu k znaleckému posudku, čo považoval žalovaný za neprijateľné. Vo vzťahu k tejto odvolacej argumentácii poukazuje odvolací súd na závery vyplývajúce z rozhodnutia okresného súdu v bode 45., ktoré nenašli odzrkadlenie v odvolaní žalovaného. Pokiaľ ide o námietky voči znaleckému posudku, ktorý bol v konaní predložený žalovaným, tak odvolací súd zvýrazňuje tú časť a obsah spisového materiálu, kedy skutočnosti vytýkané žalobcom k predloženému znaleckému posudku žalovaným boli doručené žalovanému v zmysle č.l. 439-440 spisu, čiže žalovanému bol zrejmý postoj a argumentácia žalobcu v tejto rovine. Tiež poukazuje odvolací súd i na vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (č.l. 297 spisu) zo dňa 5.6.2019, ktoré bolo postupom okresného súdu tak ako je na č.l. 307 spisu v spojení s doručenkou č.l. 308 spisu, doručené právnemu zástupcovi žalovaného, v ktorom sú uvedené skutočnosti, ktoré boli zo strany žalobcu vytýkané, s ktorými sa žalobca nestotožnil a ktoré nepovažoval žalobca za vecne správne závery, o týchto mal žalovaný potom relevantnú vedomosť a potom ak im okresný súd venoval pozornosť, tak rozhodne nemôže ísť o rozhodnutie, ktoré by bolo možné považovať potom za prekvapivé alebo ktorému bolo možné vyčítať, že sa okresný súd zaoberal argumentáciou, ktorá nebola pre konanie rozhodná. Ak poukázal žalovaný v rámci podaného odvolania osobitne na bod 47. napadnutého rozsudku, tak odvolací súd nemohol z tohto poukazu a argumentácie vyvodiť záver, ktorý uvádzal žalovaný v odvolaní, že hodnota opravy vykonanej autoservisom je nadhodnotená a že táto skutočnosť nemôže zaťažovať žalovaného. Vo vzťahu k priznanej sume okresným súdom, poukazuje odvolací súd na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, s dôrazom na skutočnosti, vyplývajúce z bodu 42., 43., 44., 45., 46. a 47., pričom nebol v odvolacom konaní na základe tvrdení v odvolaní vytvorený priestor na odklon od týchto záverov okresného súdu. Odvolací súd má za to, že i záver okresného súdu, že ku kráteniu poistného plnenia žalovaný netvrdil a dostatočne nepreukázal, že cena opravy vyúčtovaná faktúrou zo dňa 28.4.2017 je v rozpore s Čl. IX písm. b) Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel, teda že žalobca porušil podmienky dohodnuté v zmluve a že by si uplatnil voči žalovanému iné ako primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie poškodeného motorového vozidla, z ktorého dôvodu žalovaný vypracoval kalkuláciu týchto nákladov a v rozsahu tejto kalkulácie krátil žalobcovi poskytnuté poistné plnenie, je vecne správny a zodpovedajúci výsledkom vykonaného dokazovania. Odvolací súd na tomto mieste poukazuje na závery okresného súdu, s ktorými sa stotožnil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP a v zmysle ktorých okresný súd konštatoval „Úlohou znalca bolo stanoviť výšku nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla ku dňu poistnej udalosti dňa 31.03.2017, a to na základe poškodení zaznamenaných v zápisoch o obhliadke poškodeného vozidla a fotodokumentácie poškodení vyhotovenej pri obhliadke a doobhliadkach poškodeného motorového vozidla, pri rešpektovaní hodinovej sadzby za prácu vo výške 25,- eur bez DPH. Podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku, ako vyplýva z úvodnej časti posudku bod 1 (1.5), je osvedčenie o
evidencii vozidla, výpis výbavy vodidla zo systému Iveco, zápisy o obhliadke poškodeného motorového vozidla v počte 3 kusov, fotodokumentácia poškodenia vyhotovená pri obhliadkach poškodeného vozidla v počte 204 kusov, program na výpočet nákladov na opravu od spoločnosti AUDATEX a technický systém pre vozidlá značky Iveco. Za zásadnú skutočnosť pri hodnotení dôkazu súkromného znaleckého posudku súd vníma okolnosť, že ohliadka poškodeného motorového vozidla za účelom objektivizácie nákladov na vykonanie opravy vozidla, nebola znalcom pred vykonaním opravy uskutočnená. Rozsah poškodenia znalec stanovil na základe dodanej fotodokumentácie poškodenia a na základe zápisov z obhliadky poškodeného vozidla. Fotodokumentácia poškodeného vozidla je v prílohe č. 1, pričom znalec konštatuje, že fotodokumentáciu uvádza v posudku nekompletnú. V ďalšej časti posudku znalec popisuje rozsah poškodenia vozidla s konštatovaním, že pri výpočte nákladov na opravu znalec vychádza z technológie opravy predpísanej výrobcom vozidla so stanovenou výškou pracovnej normohodiny 25,- eur bez DPH. V znaleckom posudku znalec konštatuje, že vzhľadom na zdokumentovaný rozsah poškodenia a umiestnenie poškodených dielov znalec neuvažuje pri výpočte nákladov na opravu s demontážou rámu vozidla od karosérie a taktiež neuvažuje so sťaženými prácami spojenými s výmenou dielov, resp. ich demontážou, ako aj s výmenou alebo opravou tých dielov, ktorých poškodenie nebolo viditeľné z dodanej fotodokumentácie, resp. nebolo zaznamenané v zápisoch pri obhliadkach poškodeného vozidla. Na základe týchto konštatovaní znalec určil výšku nákladov na opravu vozidla vrátane DPH v sume 10.683,- eur. Napriek tomu, že znalecký posudok smeruje k poznaniu skutočností, ku ktorých zisteniu sú nevyhnutné odborné znalosti a skúsenosti, aj znalecký posudok podlieha sudcovskému hodnoteniu a to z pohľadu, či odôvodnenie posudku je v súlade so všeobecnými skúsenosťami a poznatkami, či je odôvodnenie logické, či posudok vychádza zo zistených skutočností, či nie je rozporný, či je úplný, či z hľadiska pravidiel logického myslenia je presvedčivý, či závery posudku sú náležite odôvodnené, či sú podložené obsahom nálezu, či bolo prihliadnuté na všetky skutočnosti, s ktorými sa bolo treba vysporiadať, a či závery posudku sú súladné s výsledkami ostatných dôkazov (obdobne uznesenie NS SR, sp. zn. 1Sžr/102/2014 zo dňa 29.09.2015)“ (č.l. 461-462 spisu). V tomto smere a v rovine svojich záverov odvolací súd poukazuje na postuláty, z ktorých vychádzal a v zmysle ktorých „„.....Základom hodnotiaceho postupu sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad, zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé, a zásadu dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené....“ (Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 M Cdo 1/2010).
34. V odvolaní žalovaný uviedol, že „Po predložení znaleckého posudku Žalovaným, ktorý obsahoval znaleckú doložku v súlade s ustanovením § 209 (ods. 2) Civilného sporového poriadku, Žalobca nepredložil žiaden nový dôkaz objektívne spôsobilý vyvrátiť závery predloženého znaleckého posudku, a taktiež ani súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nepožadoval od znalca vysvetlenie sporných skutočností, ktoré vytýka v odôvodnení rozsudku, zastávame stanovisko, že je to práve Žalobca, kto neuniesol v konaní dôkazné bremeno preukázať svoje skutkové tvrdenia, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie považujeme za arbitrárne a v celom rozsahu za právne aj skutkovo nesprávne.“ Vo vzťahu k tejto jeho argumentácii cituje na tomto mieste odvolací súd bod č. 35. napadnutého rozsudku, ktorý žalovaný v odvolaní nenamietal „Žalovaný namietol dôkazné návrhy žalobcu s tým, že v poistnom spise žalovaného nie je iný dôkaz, z ktorého by vyplývalo miesto odťahu vozidla okrem faktúry, ktorá bola predložená do obsahu spisového materiálu a k nahliadnutiu súdu, a preto predloženie poistného spisu žalovaný označil za nehospodárne. Vo vzťahu k nákladom na opravu motorového vozidla žalovaný uviedol, že všetky podklady, ktoré sú relevantné pre objektívne určenie nákladov na opravu poškodeného vozidla, boli prílohou znaleckého posudku, ktorým žalobca disponuje. K požiadavke na predloženie vyjadrenia obhliadajúceho technika žalovaný uviedol, že mu nie je zrejmá relevancia tohto vyjadrenia vo vzťahu k znaleckému posudku alebo samotnému predmetu konania. Výsluch znalca žalovaný označil za nehospodárny a neúčelný s odôvodnením, že zo strany žalobcu nebol predložený žiaden relevantný dôkaz, ktorým by žalobca spochybnil závery znaleckého posudku alebo odborné vyjadrenie nejakej inej odborne spôsobilej a vyškolenej osoby. Má za to, že závery znaleckého posudku neboli relevantným spôsobom zo strany žalobcu spochybnené“, z ktorých dôvodov obranu žalovaného v rozsahu tejto odvolacej námietky potom nebolo možné vyhodnotiť ako presvedčivú, ktorá by mala vplyv na vecnú správnosť záverov okresného súdu.
35. Ak žalovaný v odvolaní namietal, že okresný súd „nedostatočným spôsobom odôvodnil, z akého dôvodu neprihliadal na závery znaleckého posudku ako celku“, tak odvolací súd poukazuje na závery okresného súdu v tejto rovine, ktoré rozhodne nie je možné považovať za nedostatočne odôvodnené najmä vzhľadom na bod 44., 46. napadnutého rozsudku a s dorazom na bod 45. napadnutého rozsudku, z ktorého vyplýva, že „...Pri hodnotení znaleckého posudku ako dôkazu, bez dopadu na odborné závery v ňom obsiahnuté, súd konštatuje, že znalecký posudok tak, ako vyplýva z popisu poškodenia vozidla, vychádza z fotodokumentácie predloženej žalovaným bez toho, že by znalec vykonal fyzickú obhliadku poškodenej veci, navyše znalecký posudok bol vypracovaný v čase po vykonaní opravy poškodeného motorového vozidla. Samotný zoznam poškodených dielov určených na opravu je zostavený podľa dostupných podkladov žalovaného, pričom pri výpočte nákladov na opravu znalec vychádzal z technológie opravy predpísanej výrobcom bez toho, že by žalovaný poskytol znalcovi opravovňou zadokumentovaný rozsah vykonávanej opravy a použitých náhradných dielov z hľadiska posúdenia primeranosti nákladov na opravu poškodeného vozidla pri dodržaní technológie opravy motorového vozidla určenej výrobcom vozidla. Ako dôvodne namietal žalobca vo vyjadrení k znaleckému posudku, znalec v časti 2 bod 2.3 znaleckého posudku konštatuje, že vzhľadom na zdokumentovaný rozsah poškodenia a umiestnenie poškodených dielov neuvažuje pri výpočte nákladov na opravu s demontážou rámu vozidla od karosérie a taktiež so sťaženými prácami spojenými s výmenou dielov, resp. ich demontážou ako aj s výmenou alebo opravou tých dielov, ktorých poškodenie nebolo viditeľné z dodanej fotodokumentácie, resp. nebolo zaznamenané v zápisoch pri obhliadke poškodeného vozidla. Z takéhoto vyjadrenia znalca v kontexte ostatných v znaleckom posudku uvedených skutočností nevyplýva, či takýto postup znalca je odôvodnený nepreukázaným rozsahom poškodenia alebo nepredpokladaným technologickým postupom výrobcu vozidla pri odstránení poškodenia vozidla. Za zásadný nedostatok súkromného znaleckého posudku súd vníma absenciu podkladov poskytnutých znalcovi, najmä faktúry vystavenej zmluvným servisom žalovaného, ktorý v rámci predmetu fakturácie zaznamenal rozsah vykonávanej opravy a použitých náhradných dielov príp. aj stanovisko servisnej organizácie, ktorá je zmluvným servisom poisťovne - žalovaného k osobitostiam vykonávanej opravy, ktoré sa premietli do vecného a časového rozsahu fakturovanej opravy vozidla. Pri zodpovedaní si otázky, či žalovaným predložený súkromný znalecký posudok v konaní vytvára presvedčivý základ procesnej obrany žalovaného, súd dospel k záveru, že žalovaným predložený súkromný znalecký posudok prijatie takéhoto záveru neumožňuje.“
36. Tiež odkazuje odvolací súd na závery okresného súdu, ktoré nenašli premietnutie v odvolaní žalovaného, v zmysle ktorých Oznámenie o poistnom plnení obsahuje odkaz na výšku kalkulácie vypočítanej poverenou osobou žalovaného, bez akéhokoľvek bližšieho vymedzenia dôvodov krátenia. Ak považoval žalovaný podklady žalobcu pri vyúčtovaní nákladov za nedostatočné, vzhľadom na existenciu zmluvného vzťahu medzi žalobcom ako poisteným a žalovaným ako poisťovňou, bol žalovaný povinný žalobcovi také vyjadrenie a vysvetlenie, ktoré by odôvodňovalo legitímnosť postupu žalovaného pri krátení poisteného plnenia uviesť, a o to viac s dôrazom na skutočnosť, že opravu poškodeného vozidla uskutočnil priamo zmluvný servis žalovaného, u ktorého je reálny predpoklad, že cieľom jeho konania nie je umelé navýšenie ceny vykonávanej do opravy na úkor žalovaného ako zmluvného partnera.
37. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v danom prípade nejde o nepreskúmateľné súdne rozhodnutie, ale o rozhodnutie, s ktorého závermi, a to tak skutkovými ako aj právnymi, sa odvolateľ nestotožňuje. Polemizovanie - nespokojnosť odvolateľa s hodnotením vykonaného dokazovania a právnym posúdením sporu súdom prvej inštancie, pokiaľ sú dostatočne dodržané zákonné limity preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP), nezakladá dôvodnosť odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.
38. Odvolací súd záverom poukazuje na to, že právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech v súdnom konaní a toto právo preto nezahŕňa nárok na zamietnutie žaloby na základe procesnej obrany žalovaného účastníka (sporovej strany). Toto základné právo nezahŕňa ani právo na to, aby všeobecné súdy v civilných konaniach v celom rozsahu rešpektovali a uznávali procesné úkony každého z účastníkov bez zreteľa na ich povahu, dôsledky a vzťah k predmetu konania (pozri II. ÚS 37/2001).
39. Vzhľadom na charakter uvedených odvolacích námietok, krajský súd poukazuje na konštantné závery, v zmysle ktorých Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. l a čl. 36 ods. l Listiny základných práv a slobôd je aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu a že takéto odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok odvolacieho súdu (uznesenie z 3. júla 2003 sp.zn. IV. ÚS 115/03). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny stav (uznesenie z 23. júna 2004 sp.zn. III. ÚS 209/04).
40. Aj z tohto komplexného nazerania na celý priebeh prvostupňového konania, nebolo zistené, že by postupom okresného súdu v prvostupňovom konaní došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces v intenciách čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky .
41. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.
42. Na základe vyjadrených odvolacích dôvodov žalovaného krajský súd nezistil okolnosti na zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu ani na jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdený, ako vo výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP a v podrobnostiach odkazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu.
43. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému bol voči žalovanému priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.