Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-69-2020.pdf
PDF · 121.9 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/69/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej- Polákovej, v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, Bratislava, IČO: 36 062 235, zast. Advokátska kancelária TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1. GLOBTEC s. r. o., so sídlom Damborského 1456/3, Nitra, IČO: 46 726 357, 2. X. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XXX/XX, J., o zaplatenie 2.273,72 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 4. decembra 2019 č. k. 16C/133/2018-140 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi sa voči žalovaným v 1. a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným v 1. a v 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 2.273,27 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 2.273,27 eura od 07. 06. 2016 do zaplatenia a náklady spojené so zabezpečením úradného prekladu listinných dôkazov vo výške 135,53 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodol, že žalobcovi sa voči žalovanému v 1. a v 2. rade priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100%. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 1, 2, § 2 písm. a) a b), § 3 ods. 1, § 24 ods. 1, 2 písm. b), 7 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 420 ods. 1, 2, § 427 ods. 1, 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, čl. 1, 3 a 8 vyhlášky č. 130/1976 Zb. o Dohovore o práve použiteľnom na dopravné nehody a uviedol, že žalovanému v 1. rade bola žaloba doručená dňa 06. 01. 2019 a žalovanému v 2. rade bola doručená podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). K žalobe sa nevyjadrili, skutkové tvrdenia žalobcu nepopreli. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu. Žalovaný v 1. rade sa na pojednávanie nedostavil a podaním zo dňa 02. 12. 2019, doručeným súdu dňa 03. 12. 2019 (deň pred pojednávaním) oznámil súdu, že z dôvodu pracovnej vyťaženosti spojenej s pracovnou cestou mimo mesta Nitry sa pojednávania nevie zúčastniť. Požiadal o vytýčenie náhradného termínu pojednávania. Žalovaný v 2. rade mal termín pojednávania vykázaný podľa § 111 ods. 3 CSP. Súd neakceptoval ospravedlnenie žalovaného v 1. rade a jeho žiadosť o odročenie pojednávania, pretože žalovaný v 1. rade skutočnosti v žiadosti tvrdené žiadnym spôsobom nepreukázal, a navyše, ním tvrdené skutočnosti nezakladajú dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania. Zo žiadosti žalovaného v 1. rade nie je zrejmé, kedy sa o dôvode, pre ktorý žiadal odročiť
pojednávanie, dozvedel, pričom predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 30. 10. 2019, a vzhľadom na termín pojednávania dňa 04. 12. 2019, bol na strane žalovaného v 1. rade vytvorený dostatočný priestor na to, aby si svoje pracovné povinnosti zariadil tak, aby sa pojednávania mohol zúčastniť, prípadne ustanoviť za seba zástupcu. Žalovaný v 1. rade bol navyše počas konania neaktívny, napriek doručenej žalobe k nej nezaslal svoje písomné stanovisko, a tak sa jeho žiadosť o odročenie pojednávania i z tohto pohľadu súdu javí ako obštrukčná. Vzhľadom na uvedené, mal súd za to, že sú splnené podmienky ustanovené v § 180 CSP a pojednával v neprítomnosti žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade.
1.2. Súd uviedol, že zo záznamu dopravnej nehody je zrejmé, že dňa 16. 11. 2015 na mieste Heiger došlo k dopravnej nehode, ktorú spôsobil vodič X. P. (žalovaný v 2. rade) a to vozidlom IVECO s EVČ: NR XXX GX, ktorého držiteľom a vlastníkom bol žalovaný v 1. rade. Žalovaný v 2. rade svoju zodpovednosť za vznik nehody uznal. Predmetným vozidlom došlo k poškodeniu vozidla BMW s EVČ: X. XXX, ktorého držiteľom bol S. Z. Z.. Z výpisu z evidencie centrálnych vozidiel je zrejmé, že žalovaný v 1. rade (v tom čase podnikajúci pod obchodným menom N + A, s. r. o.) bol v čase nehody držiteľom a vlastníkom nákladného motorového vozidla IVECO s VIN. č. L s EVČ: NR XXXGX. Z predložených listín vyplýva, že žalobca vyplatil plnenie vo výške 2.603,60 eura, ktoré predstavuje náklady na opravu vo výške 1.699,83 eura (uvedené vyplýva zo skúšobného posudku a kalkulácie nákladov na opravu čl. 59), náklady za znalecký posudok vo výške 502,39 eura (vyplýva z faktúry č. 10972115 čl. 69), manipulačný správny poplatok vo výške 330,33 eura, znalecký posudok 37,13 eura (vyplýva z faktúry č. 11044-201613540 čl. 60) a náklady za právne zastupovanie vo výške 33,92 eura (suma vyplýva z faktúry č. 16/000434 čl. 67). Žiadosťou zo dňa 30. 03. 2016 požiadala spoločnosť Deutsches Buro Grune Karte e.V. žalobcu o náhradu nákladov vo výške 2.603,60 eura v súlade s článkom 5 Interných nariadení. Z výpisu z účtu žalobcu je zrejmé, že tento dňa 05. 04. 2016 spoločnosti Deutches Buro Grune Karte poukázal sumu 2.603,60 eura. Z výpisu z účtu žalobcu tiež vyplýva, že spoločnosti Mudry preklad s. r. o. dňa 08. 06. 2016 uhradil sumu 317,16 eura, ktorú si spoločnosť u žalobcu uplatnila faktúrou č. 180000366 za preklad. Na dotaz žalobcu jednotlivé poisťovne oznámili, že k nákladnému motorovému vozidlu IVECO s VIN č. L neevidujú k dátumu 15. 12. 2015 poistnú zmluvu. Výzvou zo dňa 06. 05. 2016 žalobca vyzval žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade na náhradu sumy 2.273,27 eura v termíne do 06. 06. 2016. Zásielku žalovaný v 1. rade prevzal dňa 11. 05. 2016. Zásielka určená žalovanému v 2. rade sa žalobcovi vrátila dňa 13. 05. 2016 s tým, že adresát je neznámy. Žalobca vyzýval žalovaných na zaplatenie sumy 2.460,74 eura aj pokusom o zmier zo dňa 29. 01. 2018.
1.3. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovaným titulom regresu vyplývajúceho z ust. § 24 ods. 7 zákona o PZP. Na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných zákonných ustanovení mal súd za to, že žaloba je v plnom rozsahu dôvodná. V konaní nesporne vyplynulo, že dňa 16. 11. 2015 došlo na území Nemeckej spolkovej republiky k dopravnej nehode, ktorú spôsobil vodič X. P.. Rovnako nebolo sporné, že vozidlo, ktorým k nehode došlo, bolo vo vlastníctve žalovaného v 1. rade, v čase nehody bol jeho držiteľom a vo vzťahu k nemu nebolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Rozhodujúcou skutočnosťou je to, že v čase nehody nebolo vozidlo poistené, čo žalobca preukázal predložením oznámení jednotlivých poisťovní, ktoré poistnú zmluvu vo vzťahu k predmetnému vozidlu neevidovali. V zmysle ustanovenia § 20 ods. 1 zákona o PZP bola zriadená kancelária ako právnická osoba, ktorá okrem iného, poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu. Účelom vytvorenia poistného garančného fondu je, aby aj v tých prípadoch, ktoré sú taxatívne vymenované v § 24 ods. 2 zákona, bolo poškodenému zabezpečené poskytnutie plnenia za škodu, na ktorú má poškodený právo za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi. Jedným z nich je aj prípad, keď motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, nie je v čase škodovej udalosti poistené. Zo znenia § 24 ods. 2 písm. b) zákona vyplýva, že kancelária tu poskytuje plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla namiesto osoby, ktorá za túto škodu zodpovedá. Osobou bez poistenia zodpovednosti je preto treba rozumieť toho, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou takého vozidla, u ktorého nebola uzavretá poistná zmluva v zmysle § 3 zákona č. 381/2001 Z. z. (touto osobou bude spravidla aj ten, kto má povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu, napr. prevádzkovateľ). V ustanovení § 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z. je upravené právo kancelárie na náhradu vyplatených plnení z poistného garančného fondu za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Okruh osôb, proti ktorým má kancelária tzv. postihové právo, je upravený rôzne, v závislosti od toho, aký je status vozidla, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená. V prípadoch podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g) má kancelária právo proti tomu, kto za škodu
zodpovedá. V prípade podľa odseku 2 písm. c) má kancelária právo proti poisťovateľovi, a napokon, v prípade podľa odseku 2 písm. e) a podľa § 24a ods. 1 písm. a) zákona má kancelária povinnosť požadovať náhradu toho, čo plnila poškodenému od príslušnej kancelárie poisťovateľov. To znamená, že kancelária má v prípade poskytnutia poistného plnenia za škodu v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. právo postihu proti tomu, u koho je daná zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu. Ustanovenie § 24 ods. 7 veta prvá v spojení s § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. je potrebné vykladať tak, že kancelária má právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila. Kancelária má teda právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t.j. aj proti vodičovi (pri prevádzke tuzemského motorového vozidla je vodič povinný mať pri sebe potvrdenie o poistení zodpovednosti, a teda presvedčiť sa, či je vozidlo poistené) [rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/190/2014 zo dňa 31. 10. 2010]. Súd poukázal na ustálenú rozhodovaciu činnosť najvyšších súdnych autorít, ktoré rovnaký názor prezentovali i vo svojich rozhodnutiach, napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR 4Cdo/190/2014 zo dňa 24. 06. 2015, 4Cdo/134/2009 zo dňa 31. 08. 2010, ako i na nález Ústavného súdu III. ÚS 514/2016-15 zo dňa 17. 08. 2016 a v neposlednom rade i rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5Co/285/2018 zo dňa 20. 02. 2019. Na základe vyššie uvedených záverov je zrejmé, že pasívna vecná legitimácia žalovaného v 1. rade a rovnako i žalovaného v 2. rade je daná. Žalovaný v 1. rade ako prevádzateľ, držiteľ motorového vozidla, ktorého vinou vozidlo pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú jeho prevádzkou nebolo poistené, zodpovedá za škodu spôsobenú týmto vozidlom v zmysle § 427 OZ. Takouto osobou je aj žalovaný v 2. rade, lebo nehodu zavinil ako vodič. Obaja žalovaní zodpovedajú spoločne a nerozdielne s poukazom na § 511 OZ za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti a za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. Žalovaný v 2. rade nie je jeho prevádzateľom, tým je žalovaný v 1. rade, táto skutočnosť však nezbavuje žalovaného v 2. rade zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Vodič zodpovedá za škodu, ktorá vznikla porušením právnych povinností, teda povinnosti dodržiavať predpisy cestnej premávky. Žalovaný v 1. rade ako prevádzkovateľ vozidla zodpovedá za škodu podľa § 427 ods. 1 OZ, hoci ju sám nespôsobil, pričom jeho zodpovednosť je založená na princípe objektívnej zodpovednosti. V takýchto prípadoch stretu objektívnej zodpovednosti prevádzateľa a subjektívnej zodpovednosti vodiča ide o spoločnú zodpovednosť, kedy prevádzateľ a vodič motorového vozidla zodpovedajú spoločne a nerozdielne za vzniknutú škodu, to však nevylučuje, aby si poškodený uplatnil náhradu škody iba voči niektorému z nich. Súd tiež považoval za účelné na uplatnenie si práva žalobcu aj náklady za preklad listín, ktorými žalobca preukazoval oprávnenosť výšky uplatneného nároku i žiadosti o plnenie zo strany príslušného orgánu. Žalobca súdu preukázal, že túto sumu uhradil (súčasťou spisu je i výpis z účtu, z ktorého vyplýva poukázanie tejto sumy príslušnému subjektu). Na základe uvedených skutočností a konštatovaných záverov dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je v plnom rozsahu dôvodná voči obom žalovaným, ktorí zodpovedajú spoločne a nerozdielne. Žalobca dostatočným spôsobom, predložením listinných dôkazov, a to najmä výpisov z účtu preukázal, že poistné plnenie uhradil z poistného garančného fondu, preukázal tak i výšku nákladov poskytnutých na preklad listín a súd tak o uplatnenom nároku žalobcu nemal pochybnosti, preto žalobe vyhovel v celom rozsahu. Keďže sa žalovaní dostali do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, vznikol žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Žalobca žalovaných vyzýval na uhradenie poskytnutých plnení jednotlivo s tým, že v predmetných výzvach im uviedol lehotu, do kedy žiada plnenie uhradiť. Po uplynutí žalobcom označeného dňa sa žalovaní dostali do omeškania. Vychádzajúc z uvedeného a s poukazom na § 517 OZ v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., má žalobca aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorá ku dňu 07. 06. 2016 (ako si uplatnil žalobca) bola dňu 0,00%, teda žalobca má podľa § 517 ods. 2 OZ v spojitosti s § 3 ods. 1 vyššie citovaného nariadenia nárok na úrok z omeškania vo výške 5%, ktoré mu súd priznal zo sumy 2.273,27 eura od 07. 06. 2016 do zaplatenia, ktorým dňom už boli žalovaní preukázateľne v omeškaní. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP a žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci, priznal proti žalovaným náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v 1. rade v celom rozsahu, odôvodniac ho tým, že neboli splnené procesné podmienky na vydanie rozsudku, súd im znemožnil uskutočňovať ich procesné práva, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Po výzve súdu na doplnenie odvolania žalovaný v 1. rade toto svoje odvolanie doplnil a uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu, nakoľko súd rozhodol bez vypočutia žalovaných na pojednávaní, pričom sa z pojednávania riadne a včas ospravedlnili pre objektívne prekážky. Rozhodnutie súdu vníma ako predčasné a bez dostatočných dôkazov. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť.
3. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou - žalovaným v 1. rade, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom podaného odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby jeho zopakovania alebo doplnenia (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
4. Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť mu sumu 2.273,27 eura s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 2.273,27 eura od 07. 06. 2016 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 16. 11. 2015 spôsobil žalovaný v 2. rade vozidlom žalovaného v 1. rade dopravnú nehodu na motorovom vozidle BMW s EČV: X Žalobca je v súlade s čl. 1 bod 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES Národnou kanceláriou Systému zelenej karty a v súlade s článkom 10 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES zároveň orgánom povereným náhradou škody pre prípady škody spôsobenej nepoisteným vozidlom - Poistný garančný fond (§ 24 ods. 2 zákona o PZP). Kanceláriou Systému zelenej karty, ktorá odškodnila nároky poškodených v súlade s právnym poriadkom krajiny miesta nehody bola Nemecká kancelária poisťovateľov, ktorá si svoje nároky uplatnila u žalobcu. Vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vznikla žalobcovi v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnené niektorých zákonov (ďalej len Zákon o PZP) povinnosť uhradiť poškodeným z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca z poisteného garančného fondu uhradil dňa 05. 04. 2016 sumu 2.603,60 eura, z ktorého suma vo výške 330,33 eura predstavuje poplatok systému zelenej karty, ktorý si žalobca neuplatňuje. Túto povinnosť si žalobca splnil v súlade s pravidlami Systému zelenej karty, kedy za vybavené nároky plnil Kancelárii Systému zelenej karty v krajine miesta nehody a tým, že žalovaný v 1. rade nesplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť v súlade s § 3 ods. 1 Zákona o PZP, vznikol žalobcovi voči žalovaným oprávnený nárok na základe ustanovenia § 24 ods. 7 Zákona o PZP, a to právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 odseku 2 Zákona o PZP, na náhradu toho, čo za neho plnil. Žalobca zároveň poukázal na to, že žalovaný v 1. rade zodpovedá podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka ako prevádzateľ motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a žalovaný v 2. rade zodpovedá za škodu podľa ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko táto škoda bola spôsobená vodičom pri plnení činností pre žalovaného v 2. rade.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.
8. Žalovaný v 1. rade vo svojom odvolaní uviedol, že neboli splnené procesné podmienky na vydanie rozsudku, súd im znemožnil uskutočňovať ich procesné práva, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tieto odvolacie dôvody v zmysle ustanovenia § 365 nekonkretizoval žiadnymi skutkovými tvrdeniami, ktorými by jednotlivé odvolacie dôvody špecifikoval. Až po výzve súdu na doplnenie odvolania uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu, nakoľko súd rozhodol bez vypočutia žalovaných na pojednávaní, pričom sa z pojednávania riadne a včas ospravedlnili pre objektívne prekážky, preto vníma rozhodnutie súdu ako predčasné a bez dostatočných dôkazov. Z tohto potom vyplýva, že v tom, že súd pojednával napriek tomu, že z neúčasti na pojednávaní sa ospravedlnil, vidí porušenie práva na spravodlivý proces a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. K ostatným odvolacím dôvodom žiadne skutkové tvrdenia žalovaný v 1. rade neuviedol, preto sa vo vzťahu k týmto odvolacím dôvodom nebolo akými dôvodmi zaoberať. Odvolací súd sa preto zaoberal len tým, či z dôvodu, že súd prvej inštancie pojednával v neprítomnosti žalovaného v 1. rade nesprávne právne vyhodnotil jeho žiadosť v zmysle ustanovení § 183 a § 184 CSP a či takýmto postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva žalovaného v 1. rade na spravodlivý súdny proces.
9. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (II. ÚS 85/06).
10. Súčasťou obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia (napr. II. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 206/07), t. j. na také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania na spravodlivý proces (m. m. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999). Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (napr. Higgins proti Francúzsku z 19. februára 1998). Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa záverov ESĽP možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu (Ruiz Torija proti Španielsku z 9. decembra 1994). Z práva na spravodlivý proces vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska proti Švajčiarsku z 29. apríla 1993, II. ÚS 410/06).
11. Za arbitrárny, resp. nie dostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok všeobecného súdu aj vtedy, keď popri jednoznačnom právnom závere dospeje bez akéhokoľvek vysvetlenia, či zdôvodnenia aj k protichodnému právnemu záveru. Rovnako treba kvalifikovať aj situáciu, keď všeobecný súd svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 154/05 z 28. februára 2006).
12. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľka namietala, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie dostatočne.
13. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
14. Podľa § 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.
15. Podľa § 183 ods. 3 CSP strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.
16. Podľa § 183 ods. 4 CSP ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.
17. Podľa § 184 ods. 1 CSP súd rozhodne o odročení pojednávania bezodkladne; o tom upovedomí tých, ktorí boli na pojednávanie predvolaní. Súd uvedie deň, keď sa bude konať nové pojednávanie.
18. V súlade so zásadou hospodárnosti vyjadrenou v článku 17 CSP a tiež v ustanovení § 157 ods. 1 CSP platí pre civilný proces zásada, že vec sa má rozhodnúť spravidla na jednom pojednávaní a možnosť súdu odročiť pojednávanie je preto potrebné vnímať ako niečo výnimočné. Keďže tento inštitút býval stranami sporu využívaný na procesné obštrukcie a predlžovania konania, už skorší procesný predpis (OSP), ako aj teraz platný Civilný sporový poriadok sprísňovali podmienky a dôvody, za ktorých bolo možné pojednávanie na žiadosť niektorej zo strán odročiť. Cieľom právnej úpravy odročenia pojednávania, upravenej v § 183 a 184 CSP je zabrániť obštrukciám, ktoré strany využívajú na opakované odročovanie pojednávaní, ktoré je v mnohých prípadoch nedôvodné. Keďže rozhodnutie veci na jednom pojednávaní nie je vždy dobre možné, CSP formuluje prípustnosť odročenia pojednávania, a to len z dôležitých dôvodov. Odročenie pojednávania je možné aj na návrh strany sporu alebo jej zástupcu. Aj v tomto prípade platí, že odročenie pojednávania prichádza do úvahy len z dôležitého dôvodu, t. j. ak sa strana sporu alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôžu dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo požadovať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Posúdenie dôležitosti dôvodu na odročenie termínu pojednávania posudzuje súd podľa konkrétnych okolností prípadu a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti o odročenie termínu pojednávania (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obdo 19/2014). Po účastníkovi, ktorý sa mieni na pojednávanie včas dostaviť, nemožno spravodlivo požadovať, aby musel strpieť prejednanie a rozhodnutie veci v jeho neprítomnosti, ak nastane prekážka alebo iná okolnosť, ktorá mu bráni sa na pojednávaní zúčastniť. Táto prekážka alebo iná okolnosť súčasne musí predstavovať dôležitý dôvod. Preto príčina, prečo sa účastník pojednávania zúčastniť nemôže a z ktorej dôvodu žiada o odročenie pojednávania, sa musí s ohľadom na jej povahu vyznačovať nepredvídateľnosťou, závažnosťou, rozsahom alebo z iných dôvodov (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Obdo 11/2009). Strana sporu alebo zástupca, ktorí žiadajú o odročenie termínu pojednávania, musia tento dôvod súdu oznámiť tak, aby mohol posúdiť, či sú alebo nie sú naplnené zákonné dôvody na odročenie pojednávania. V žiadosti o odročenie termínu pojednávania je potrebné nielen tvrdiť, že existujú dôvody na odročenie pojednávania, ale je potrebné preukázať aj ich dôvodnosť (uznesenie Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 3 Cdo 167/2010). Ustanovenie § 183 ods. 3 CSP ukladá povinnosť strane, resp. jej zástupcovi žiadať o odročenie termínu pojednávania bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvie alebo sa o ňom mohla dozvedieť alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohla predpokladať. Včasnosť oznámenia dôvodu na odročenie termínu pojednávania v súlade s § 183 ods. 3 CSP súd vyhodnotí pri rozhodovaní dôvodnosti návrhu na odročenie pojednávania. Pokiaľ súd posúdi návrh na odročenie pojednávania ako nedôvodný, musí o tom bez zbytočného odkladu upovedomiť stranu, ktorá odročenie pojednávania navrhla, a to na telefónne číslo alebo elektronickú adresu, ktorú je povinná uviesť v návrhu na odročenie pojednávania.
19. V danej veci bol termín pojednávania na deň 4. decembra 2019 žalovanému v 1. rade oznámený dňa 30. 10. 2019, pričom žalovaný v 1. rade doručil súdu dňa 03. 12. 2019, teda deň pred pojednávaním žiadosť o odročenie pojednávania, v ktorej žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu pracovnej vyťaženosti spojenej s pracovnou cestou mimo mesta Nitry a žiadal o vytýčenie náhradného termínu pojednávania. V tejto jeho žiadosti žiadne iné skutočnosti neuviedol, tvrdenia uvedené v žiadosti nepreukázal, neuviedol, kedy sa o dôvode na odročenie pojednávania dozvedel a neuviedol v nej ani telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ho možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jeho návrhu na odročenie pojednávania. Pokiaľ súd prvej inštancie za takýchto okolností vo veci pojednával a žiadosť žalovaného v 1. rade o odročenie pojednávania neakceptoval, žiadosť žalovaného v 1. rade súd prvej inštancie správne právne posúdil a takýmto jeho postupom nedošlo k porušeniu práva žalovaného v 1. rade na spravodlivý súdny proces. Obdobne rozhodol aj Najvyšší súd SR vo veci sp. zn. 3 Cdo 167/2010, kde uviedol, že pokiaľ odporca v danom prípade nepreukázal dôvod svojej neprítomnosti na pojednávaní, zostala jeho žiadosť o odročenie pojednávania len v rovine ničím nepodloženého tvrdenia, na ktoré nebolo možné prihliadnuť. Súd prvého stupňa, ktorý v danej procesnej situácii vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporcu, neodňal odporcovi možnosť realizácie žiadneho procesného oprávnenia účastníka občianskeho súdneho konania. Postupom, ktorý sa nepriečil Občianskemu súdnemu poriadku, nemohla byť odporcovi odňatá možnosť pred súdom konať [§ 237 písm. f) OSP]. Žalovaný v 1. rade v odvolaní uviedol, že odročenie pojednávania žiada z dôvodu pracovnej vyťaženosti spojenej s pracovnou cestou mimo mesta Nitry. Obdobnou situáciou sa zaoberal so svojom rozhodnutí aj NS SR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 136/2010 uviedol, že ak súd skúma, či účastník (jeho právny zástupca) žiada o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu, môže vychádzať len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase jeho rozhodovania o tejto žiadosti. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená „dôležitým dôvodom“ vtedy, ak právny zástupca účastníka tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom na svoju povahu spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní súdu ospravedlniť. Ak je takouto prekážkou účasť zástupcu účastníka na pracovnej ceste (ako uvádzal bez ďalšieho právny zástupca žalovaného v podaním doručenom prvostupňovému súdu 11. mája 2009), nestačí na splnenie podmienky „dôležitého dôvodu“, že právny zástupca žalovaného takúto skutočnosť iba súdu oznámil; je naopak primerané žiadať, aby oznámil ďalšie údaje o tom, prečo sa nemôže pojednávania zúčastniť (napr. preukázaním, že pracovná cesta nezniesla odklad, za akým účelom je pracovná cesta podniknutá, či mohol termín cesty ovplyvniť a pod.), kedy sa o termíne cesty dozvedel (že o ňom bol uzrozumený skôr ako o pojednávaní, kde sa ospravedlňuje, resp. že kolidujúci úkon je inak naliehavejší) a že časovú kolíziu viacerých konaní nebolo možné vyriešiť inak. V danej veci žalovaný v 1. rade uvedeným spôsobom nepostupoval a neuviedol nič k tomu, prečo pracovná cesta nezniesla odklad, za akým účelom je podniknutá, či mohol termín cesty ovplyvniť, a kedy sa o termíne cesty dozvedel, pričom žiadosť o odročenie pojednávania doručil súdu deň pred pojednávaním, aj keď o termíne pojednávania vedel už od 30. 10. 2019. Nesplnil si ani povinnosť uviesť v nej telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ho možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jeho návrhu na odročenie pojednávania, preto ho súd nemohol upovedomiť o tom, že jeho žiadosť o odročenie pojednávania nebude akceptovať. Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie neakceptoval žiadosť žalovaného v 1. rade o odročenie pojednávania, vo veci dňa 4. decembra 2019 pojednával a vo veci rozhodol, jeho postupom nedošlo k porušeniu práva žalovaného v 1. rade na spravodlivý súdny proces, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, a keďže žalobca mal v odvolacom konaní úspech, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom na ich úhradu zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).