Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 33 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (44)d3f/365702.423ee5.pdf
PDF · 127.94 KB
No categories available
3Obdo/11/2009
Najvyšší súd 3 Obdo 11/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu R. D. T., T. , IČO: X.,
právne zastúpeného JUDr. D. Č., advokátkou, M., proti žalovanému J. L., L., IČO: X.,
právne zastúpeného JUDr. Ľ. B., advokátom, N., o zaplatenie 21 668,89 Eur
s príslušenstvom, na dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove
zo dňa 22. mája 2008, č. k. 2Cob/11/2008-128, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd v Humennom rozsudkom zo dňa 18. 10. 2007, č. k. 15Cb/159/2006-68
uložil žalovanému povinnosťzaplatiť žalobcovi sumu 652 797,-- Sk s 13% úrokom
z omeškania ročne od 05. 08. 2005 do zaplatenia a trovy konania vo výške 87 304,-- Sk
na účet právneho zástupcu. V prevyšujúcej časti konanie zastavil. Z predložených dôkazov
zo strany žalobcu mal súd za dostatočne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo
k uzavretiu kúpnej zmluvy v zmysle § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, podľa ktorej
žalobca ako predávajúci dodal žalovanému ako kupujúcemu tovar – pšenicu, čo žalovaný
potvrdil na výdajkách – dodacích listoch svojím podpisom v kolónke prevzal a súd tento
nárok žalobcu mal preukázaný aj tým, že právny zástupca žalobcu listom zo dňa 12. 09. 2006
rozpísal žalovanému požadovanú spornú sumu vo výške 652 797,-- Sk (z dvoch faktúr
čiastočne uhradených) a žalovaný mu na tento list písomne odpovedal dňa 19. 09. 2006, že sa
nebráni vyššie uvedenej dlžnej sume, z ktorej čiastočne uhrádzal finančné prostriedky
žalobcovi, ale v súčasnej dobe nemá dostatok finančných prostriedkov na jednorazovú úhradu
vyššie uvedenej dlžnej čiastky. Vzhľadom k tomu, že si žalovaný tovar riadne prevzal, pričom
kúpnu cenu za tento prevzatý tovar nezaplatil, súd návrhu žalobcu čo do spornej sumy
652 797,-- Sk vyhovel. Pretože žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením faktúr a súd
zistil, že medzi účastníkmi nebol dohodnutý úrok z omeškania, preto súd priznal žalobcovi
úrok z omeškania v zmysle § 369 ods. 1 Obch. zák. tak, ako si ho žalobca vyúčtoval vo výške
13%, pretože tento úrok z omeškania nie je v rozpore so základnou úrokovou sadzbou NBS
k 30. 06. 2005 (3%) navýšenou o 10%, a preto súd aj v tejto časti návrhu žalobcu vyhovel.
Keďže žalobca svoj návrh čiastočne zobral späť, a to čo do jedného dňa úroku z omeškania,
t.j. nežiadal úrok z omeškania od 04. 08. 2005, ale od 05. 08. 2005, súd v zmysle § 96 ods. 1,
3 O. s. p. konanie čiastočne zastavil.
Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, na odvolanie žalovaného rozsudkom zo dňa
22. 05. 2008, č. k. 2Cob/11/2008-128 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti
potvrdil a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu
trovy odvolacieho konania vo výške 24 582,-- Sk. Uviedol, že na deň 18. 10. 2007 bolo
súdom prvého stupňa nariadené v poradí už piate pojednávanie v predmetnej veci.
Predchádzajúce pojednávania nariadené na deň 29. 03. 2007, 03. 05. 2007, 01. 06. 2007
a 31. 08. 2007 boli vždy odročené. Neúčasť na týchto pojednávaniach žalovaný opakovane
ospravedlňoval s poukazom na svoju práceneschopnosť. Zároveň vždy žiadal o odročenie
pojednávania. Pojednávanie dňa 31. 08. 2007 bolo pôvodne odročené na 05. 10. 2007. Súd
prvého stupňa dňa 02. 10. 2007 rozhodol o zmene tohto termínu pojednávania s tým, že
upovedomenie o zmene termínu pojednávania doučoval účastníkom konania. Žalovanému
toto upovedomenie bolo doručované poštou s tým, že prvý pokus o doručenie bol
04. 10. 2007. Dňa 05. 10. 2007 mu bola zásielka uložená na pošte a prevzal si ju 09. 10. 2007.
Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že 11. 10. 2007 bolo súdu doručené podanie od JUDr. B.,
ktorým žiada vo veci o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní nariadenom na deň
18. 10. 2007 s poukazom na kolíziu s pojednávaním v trestnej veci na Okresnom súde
Michalovce, o ktorom bol upovedomený skôr. Žiadal o odročenie pojednávania. K podaniu
nie je pripojená plná moc. Z podania nevyplýva, ktorého účastníka sporu zastupuje a ani
konkretizácia kolidujúceho pojednávania na Okresnom súde v Michalovciach. Nepripája sa
k nemu ani predvolanie na pojednávanie, ktoré by malo brániť v účasti na pojednávaní v tejto
veci. Samotný žalovaný pred pojednávaním 18. 10. 2007 nedoručoval súdu podanie, ktorým
by žiadal o odročenie pojednávania. Podanie od JUDr. B. o prekážke žalovaného
v účasti na pojednávaní (okrem prekážky jeho zástupcu) nespomína nič.
Odvolací súd zdôraznil, že ak ospravedlňuje účastník svoju neúčasť na pojednávaní
časovou kolíziou s iným súdnym sporom, môže byť takéto ospravedlnenie dôvodné len vtedy,
ak súdu oznámi také konkrétne údaje o tom, prečo sa nemôže pojednávania zúčastniť, najmä
aké iné pojednávanie mu bráni v účasti, v akej veci, na akom súde, kedy sa o ňom dozvedel
a že časovú kolíziu viacerých pojednávaní nie je možné vyrieši inak. V predmetnej veci sa
súdne pojednávanie nariadené na deň 18. 10. 2007 na súde prvého stupňa uskutočnilo.
Samotný žalovaný tak, ako je už uvedené vyššie, nežiadal o ospravedlnenie neúčasti na tomto
pojednávaní a nežiadal o jeho odročenie z dôvodu prekážky, ktorá by sa mala týkať len jeho
osoby. JUDr. B. s podaním z 08. 10. 2007 nedoložil súdu plnomocenstvo na zastúpenie
žalovaného v konaní a tvrdený dôvod kolízie pojednávaní, nepreukázal. Urobil tak až
dodatočne v rámci odvolacieho konania, keď podal proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa
odvolanie. Aby súd mohol spoľahlivo, pri rešpektovaní aj práva druhého účastníka
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posúdiť žiadosť o odročenie pojednávania
musí ten, kto žiada o odročenie pojednávania, dôležitosť tohto dôvodu aj súdu preukázať.
Pri nepreukázaní vážnosti dôvodu pre odročenie pojednávania, niet dôvodu posúdiť
prejednanie veci dňa 18. 10. 2007 na súde prvého stupňa ako odňatie možnosti odporcovi
konať pred súdom.
Odvolací súd ďalej uviedol, že z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia je
v prejednávanej veci relevantným to, že žalovaný čiastočne na faktúry plnil. Na prvú z faktúr
realizoval plnenie v rozsahu 200 000,-- Sk a na druhú z faktúr sumu v rozsahu 70 000,-- Sk.
Pri čiastočnom plnení záväzku nedal žalobcovi najavo to, že by zvyšok záväzku popieral.
Naopak, aj listom z 19. 09. 2006, adresovaným právnemu zástupcovi žalobcu potvrdil, že
zvyšok dlžnej čiastky je opodstatnený, úhrade sa žiadnym spôsobom nebráni a že dlh mu
zostal po tom, čo mu pohľadávku nezaplatila spoločnosť N., a. s., ktorá je v súčasnej dobe
v konkurznom konaní. Čiastočné plnenia vyúčtovaných kúpnych cien a odpoveď žalovaného
žalobcovi listom z 19. 09. 2006 spĺňajú náležitosti právneho úkonu – uznania zvyšku záväzku
žalobcu, a to zodpovedajúco ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, i ust. § 323 ods. 1
Obchodného zákonníka. Je nepochybné, že žalobca plnil žalovanému dodávku tovaru a kúpnu
cenu žalovaný nezaplatil. Nebolo preukázané to, aby sa dohodli na splatnosti inak, ako to bolo
účtované vo faktúrach, ktoré boli v podstate uznané úkonmi realizovanými žalovaným
s poukazom na vyššie označené ustanovenia. Žalovaný na výslovnú otázku odvolacieho súdu
v odvolacom konaní poukázal na to, že namieta celý záväzok, nielen splatnosť s poukazom
na porušenie procesných práv žalovaného v prvostupňovom konaní. Ani v priestore, ktorý mu
bol poskytnutý na vyjadrenie na odvolacom pojednávaní netvrdí zánik záväzku splnením, či
z iného právneho dôvodu.
Odvolací súd zdôraznil, že odvolacie dôvody sa výslovne nedotýkajú výšky
vyčíslených úrokov z omeškania. Pri absencii konkrétnych dôvodov odvolania o výške
úrokov z omeškania odvolací súd nebol oprávnený, ani povinný v tomto smere rozhodnutie
súdu prvého stupňa bližšie preskúmavať. Nepochybné však je, že žalovaný sa dostal
do omeškania s plnením peňažného záväzku a že teda nárok na úroky z omeškania
zodpovedajúce § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka žalobcovi patrí. Odvolací súd neuznal
za opodstatnenú ani odvolaciu námietku spočívajúcu v tom, že žalobcovi boli priznané trovy
konania za právne zastúpenie na tých pojednávaniach, ktoré boli realizované bez meritórneho
prejednávania s odôvodnením, že žalovaný včas upovedomoval súd o prekážke v neúčasti
na pojednávaní.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie v zákonnej lehote, ktoré
odôvodnil tým, že postupom oboch súdov mu ako účastníkovi konania bola odňatá možnosť
konať pred súdom, tým vykonávať procesné i ústavné práva a je preto D. dôvod na podanie
dovolania v zmysle ust. § 240, resp. § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p., a to konkrétne
s poukázaním na ust. § 237 písm. f/ O. s. p. Nesúhlasil s názorom odvolacieho súdu, že
podanie, ktorým jeho právny zástupca žiadal o ospravedlnenie na pojednávaní na deň
18. 10. 2007 pre kolíziu s pojednávaním na inom okresnom súde, nebolo s pripojenou plnou
mocou, ani s konkretizáciou kolidujúceho pojednávania na inom súde. Ďalej, že ako žalovaný
nedoručil súdu na termín 18. 10. 2007 podanie, ktorým by žiadal o odročenie pojednávania.
Toto vysvetlenie podľa dovolateľa nie je možné z procesného hľadiska absolútne akceptovať,
pretože v zmysle platnej právnej úpravy až na výnimky, nie je forma plnomocenstva
všeobecne ustanovená. Ak však splnomocnený zástupca čo i len ústne oznámi súdu, že je
splnomocnený na zastupovanie účastníka v konaní, je povinnosťou súdu túto skutočnosť
preverovať, pretože v opačnom prípade dochádza k porušeniu postavenia práva účastníka,
pričom opätovne uvádza, že priamo zo zákona je táto povinnosťuložená súdu, totiž
zabezpečiť účastníkovi rovnaké možnosti uplatnenia svojich práv (§ 18 druhé súvetie
O. s. p.). Druhostupňový súd sa síce odvoláva na ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a čl. 48 ods. 2
Ústavy SR, ale v tejto súvislosti absolútne ignoruje články 1, 25 a 37 Listiny základných práv
a slobôd, ďalej článok 12 ods. 1, článok 47 ods. 3 Ústavy SR, ako aj § 7 zákona o súdoch
a sudcoch, a to v tom zmysle, že pokiaľ má byť zachovaná podstata rovnosti právnych
subjektov, treba im dať rovnaké možnosti na uplatnenie ich hmotných a v tomto prípade
predovšetkým procesných práv. Postarať sa o túto skutočnosťje povinnosťou súdu. Jedným
z prostriedkov práve na tento účel je poučovacia povinnosť súdu v zmysle ust. § 5 O. s. p., čo
ani jeden zo súdov vo vzťahu k nemu nikdy nevykonal.
Dovolateľ dáva do pozornosti predovšetkým tú skutočnosť, že po tom, ako
splnomocnil na zastupovanie advokáta JUDr. Ľ. B., tento sa riadne dostavil
na termín určený súdom dňa 05. 10. 2007 o 9.30 hod., kde nebol prítomný ani sudca, ani
druhý účastník, nebol vyvesený ani rozpis pojednávaní, ani nebolo D. žiadne vysvetlenie,
prečo sa uvedeného dňa súdom určené pojednávanie konať nebude. Rozhodnutie súdu
o určení nového termínu pojednávania sa dáva uznesením a jeho vyhlásením sú viazaní aj
účastníci aj súd. Túto skutočnosť odvolací súd žiadnym spôsobom nevyhodnotil, neskúmal,
absolútne nijakým spôsobom sa ňou nezaoberal. Tvrdenia o nedostatočnom ospravedlnení
na termín 18. 10. 2007, ako aj nedoloženie plnej moci neobstoja na potvrdenie názoru
odvolacieho súdu o tom, že nevykonanie všetkých týchto povinností zo strany súdu
umožňovalo súdu prvého stupňa pojednávať a rozhodnúť dňa 18. 10. 2007 bez jeho
prítomnosti a ani to nie je legálny argument pre stanovisko okresného súdu v tom zmysle, že
jeho procesné práva porušené neboli.
Na základe uvedeného odporca navrhuje, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu
zrušil.
Žalobca sa k podanému dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) skúmal
najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 236 a nasl. O. s. p.). Dospel pritom k záveru, že z hľadiska jeho prípustnosti
neboli splnené zákonné podmienky.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé
rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho
prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len
v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú
ustanovenia § 237 až § 239 O. s. p.
Podľa ust. § 237 O. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí z niektorou z vád uvedených v ust.
§ 237 O. s. p., prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti
podľa ust. § 241 ods. 1 O. s. p. V prípade, že dovolací súd zistí, že rozhodnutie odvolacieho
súdu trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, i keď dovolateľ toto
pochybenie nenamietal. Dovolací súd postupuje rovnako i v prípade, že dovolanie nie je
v zmysle ust. § 238 a § 239 O. s. p. prípustné.
Ďalej prípustnosť dovolania proti rozsudku upravuje ust. § 238 O. s. p., a to pre prípad
rozsudkov odvolacích súdov, ktorými bol rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej
zmenený, resp. v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu
vysloveného v tejto veci a tiež v prípade, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho
potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu.
V danom prípade neboli splnené podmienky pre prípustnosť dovolania v zmysle ust.
§ 238 O. s. p., pretože odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil
a prípustnosť dovolania nevyslovil.
Vzhľadom na uvedené, dovolací súd skúmal, či je daný dôvod prípustnosti dovolania
podľa ust. § 237 O. s. p. Osobitne sa zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia žalovaného,
že mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pre súdom, čo zakladá dovolací dôvod
podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p.
Vadou konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia je taký závadný procesný
postup, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré
mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov, t. j. právo podávať opravné prostriedky, zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy,
navrhovať dôkazy a pod.
Žalovaný tvrdí, že mu ako účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať
pred súdom a vykonávať tak jeho procesné i ústavné práva, nakoľko súd prvého stupňa
pojednával a rozhodol dňa 18. 10. 2007 bez jeho prítomnosti, hoci na toto pojednávanie
doručil jeho právny zástupca ospravedlnenie.
Ako vyplýva z ust. § 101 ods. 2 O. s. p. v neprítomnosti účastníka konania môže súd
vec prejednať a rozhodnúť iba vtedy, ak bol účastník konania, ktorý sa nedostavil riadne
predvolaný a ak nepožiadal včas z dôležitého dôvodu (spočívajúceho v jeho osobe)
o odročenie pojednávania. Po účastníkovi, ktorý sa mieni k pojednávaniu včas dostaviť,
nemožno totiž spravodlivo požadovať, aby musel strpieť prejednanie a rozhodnutie veci
v jeho neprítomnosti, ak nastane prekážka alebo iná okolnosť, ktorá mu bráni sa pojednávania
zúčastniť. Táto prekážka alebo iná okolnosť súčasne musí predstavovať „dôležitý dôvod“.
Preto príčina prečo sa účastník pojednávania zúčastniť nemôže a z ktorej dôvodu žiada
o odročenie pojednávania, sa musí s ohľadom na jej povahu vyznačovať
nepredvídateľnosťou, závažnosťou, rozsahom alebo z iných dôvodov aspektom
ospravedlniteľnosti.
Dôležitosť dôvodu, pre ktorý účastník žiada o odročenie pojednávania, však nemožno
posudzovať bez prihliadnutia ku všetkým okolnostiam konkrétneho prípadu.
Z obsahu spisu je zrejmé, že pojednávanie určené na deň 05. 10. 2007 o 9.30 hod.
na súde prvého stupňa bolo odročené na deň 18. 10 .2007 o 12.00 hod. zo služobných
dôvodov. Upovedomenie o odročení pojednávania bolo účastníkom konania riadne doručené.
Dňa 11. 10. 2007 bolo súdu prvého stupňa doručené ospravedlnenie JUDr. Ľ. B., advokáta,
N., v ktorom žiadal o ospravedlnenie jeho i klientovej neúčasti na pojednávaní dňa
18. 10. 2007.
Menovaný advokát však v tomto podaní neuviedol akého účastníka v konaní
zastupuje, ktorú skutočnosť nebolo možné zistiť ani z obsahu spisu, keďže plnomocenstvo
pre advokáta JUDr. Ľ. B. neudelil do dňa doručenia ospravedlnenia
(11. 10. 2007), resp. pojednávania dňa 18. 10. 2007 ani jeden z účastníkov. Na odročený
termín pojednávania podľa zápisnice z pojednávania zo dňa 18. 10. 2007 sa dostavila právna
zástupkyňa žalobcu, nedostavil sa žalovaný, ktorý svoju neúčasť neospravedlnil.
Dôvodom ospravedlnenia mala byť kolízia pojednávaní s vecou trestnou, bližšie
nekonkretizovanou, ktorá samotná skutočnosť však bez ďalšieho dôvod pre odročenie
pojednávania nezakladá.
Bez opomenutia nemožno ponechať tiež fakt, že dotknutému pojednávaniu
predchádzalo tiež viacero pojednávaní, odročených súdom prvého stupňa na žiadosť
žalovaného.
Posúdením všetkých týchto okolností nemožno vyvodiť záver, že súd prvého stupňa
pochybil, keď vec prejednal bez neúčasti žalovaného, na strane ktorého by existoval vážny
dôvod, pre ktorý by súd mal pojednávanie odročiť.
Tvrdenie žalovaného, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom,
tak neobstojí.
Pretože dovolací súd nezistil pochybenie, ktoré by zakladalo prípustnosť dovolania
podľa ust. § 237 O. s. p., dovolanie žalobcu pre jeho neprípustnosť podľa ust. § 218 ods. 1
písm. c/ O. s. p. v spojení s ust. § 243b ods. 5 O. s. p. odmietol.
V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania
nepriznal, pretože si ich náhradu neuplatnil (§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1
O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. júla 2010
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová