Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoCsp/6/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v spore žalobcu: ZSE Energia, a.s., IČO: 36 677 281, so sídlom Čulenova 6, Bratislava, zastúpeného spoločnosťou: Vojčík & Partners BA s.r.o., IČO: 53 204 786, so sídlom Hlavné námestie 5, Bratislava, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, B., o zaplatenie 305,64 eur s príslušenstvom, na odvolania žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. -112 zo dňa 30. septembra 2022, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd I. výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom m e n í tak, že žalobu v sume 22,81 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 22,50 eur od 28.1.2022 do zaplatenia z a m i e t a a vo zvyšnej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 66 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 305,64 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 305,33 eur od 28.1.2022 do zaplatenia, II. výrokom priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou , , bod 8, o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 5.3.2014 (ďalej len zákon o energetike), , , , v platnom znení, nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom od 1.2.2013, s poukazom na procesné ustanovenia , , , , , v platnom znení.

3. Okresný súd vychádzal zo skutkových zistení, že žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu o združenej dodávke elektriny pre odberateľa elektriny v domácnosti č. 9408921923 dňa 22.3.2018, ktorej predmetom bol záväzok žalovanej ako dodávateľa dodávať elektrinu na špecifikované odberné miesto E. F. XX, G. H. a záväzok žalovanej ako odberateľa odoberať elektrinu a riadne a včas platiť dodávateľovi za dodávku a distribučné služby ceny podľa podmienok dohodnutých v zmluve a podľa platných Obchodných podmienok dodávky elektriny pri poskytovaní univerzálnej služby pre domácnosť. Dňa 3.7.2019 bola vystavená faktúra konečného zúčtovania č. 7121556812 vo výške 602,83 eur so splatnosťou 17.7.2019, od ktorej boli odrátané uhradené preddavkové platby vykonané žalovanou vo výške 320,- eur. Zvyšok z uvedenej faktúry predstavuje neuhradenú sumu 305,64 eur. Žalobca si uplatnil

aj úroky z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne od 18.7.2019, t.j. deň nasledujúci po splatnosti vyúčtovacej faktúry.

4. Okresný súd rozhodol spor a neprihliadol v zmysle na námietku miestnej nepríslušnosti vznesenej žalovanou vo vyjadrení zo dňa 25.5.2022 (druhý procesný úkon žalovanej v konaní), nakoľko prvým procesným úkonom žalovanej v tomto konaní bol podaný odpor 14.2.2022, v ktorom žalovaná neuplatnila námietku miestnej príslušnosti v zmysle .

5. Súd sa v druhom rade zaoberal žalovanou uplatnenou námietkou premlčania. Vyúčtovacia faktúra č. 7121556812 bola splatná dňa 17.7.2019. Právo z tejto faktúry sa mohlo prvýkrát uplatniť už dňa 18.7.2019 v trojročnej premlčacej dobe, t. j. do 18.7.2022. Žaloba bola na súd podaná dňa 2.11.2021, teda v rámci trojročnej premlčacej lehoty a teda pohľadávka žalobcu nie je premlčaná.

6. Okresný súd konštatoval, že bolo nesporné, že strany uzatvorili dňa 22.3.2018 Zmluvu o združenej dodávke elektriny pre odberateľa elektriny v domácnosti evidovanú pod číslom 9408921923 pre miesto spotreby 3106069414, odberné miesto na adrese: F. E. XX, G. H.. Žalovaná potvrdila uzavretie zmluvy jej zrušením a uhrádzaním (či už načas alebo po lehote splatnosti) preddavkov v sume 40,- eur (spolu vo výške 320,- eur). Výhrada žalovanej, že zmluva nebola ňou vlastnoručne podpísaná neobstojí, nakoľko zákon pre tento typ zmluvy nevyžaduje písomnú formu, pričom žalovaná uhrádzaním preddavkových platieb konkludentne súhlasila so zmluvou a s jej podmienkami. Uzavretie zmluvy vyplynulo aj z listu žalobcu zo dňa 22.3.2018, v ktorom poďakoval za odber elektriny od ZSE, pričom vyzval žalovanú na podpis predmetnej zmluvy a odoslanie tejto zmluvy v lehote 10 dní, čo žalovaná zrejme neurobila, avšak zo zmluvy plnila. Medzi stranami teda existoval zmluvný vzťah, z ktorého si žalobca svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o dodávke elektriny plnil riadne a včas a dodával elektrinu do miesta spotreby elektriny a zabezpečoval poskytnutie distribučných služieb, pričom žalovaná dodanú elektrinu odoberala, ktoré skutočnosti rovnako neboli v konaní sporné. Žalobca dodanú elektrinu a distribučné služby žalovanej vyúčtoval faktúrou č. 7121556812 za obdobie 13.7.2018-22.6.2019 na sumu 602,83 eur so splatnosťou 17.7.2019, z ktorej boli odrátané uhradené preddavkové platby vo výške 320,- eur. Na základe odpočtu bolo zistené, že zo strany žalovanej došlo k vyššej spotrebe elektrickej energie, a teda preddavkové platby, ktoré mali pokrývať predpokladanú spotrebu nepokryli reálnu spotrebu elektrickej energie, a teda vznikol za obdobie 13.7.2018-22.6.2019 nedoplatok vo výške 282,83 eur. Fakturovaná suma obsahovala aj poplatky za vystavenie upomienky vo výške 22,50 eur a úrok z omeškania vo výške 0,31 eur. Poplatky za upomienky žalobca preukázal doložením predmetných upomienok do spisu spolu s potvrdením o doručovaní (4 upomienky, každá za 4,50 eur + posledná upomienka zahrnutá vo vyúčtovacej faktúre). Upomienka zo dňa 10.6.2019 nebola prevzatá žalovanou v odbernej lehote, upomienka zo dňa 4.3.2019 nebola žalovanou prevzatá v odbernej lehote, upomienka zo dňa 1.4.2019 bola žalovanej doručená 3.4.2019, upomienka zo dňa 30.4.2019 bola žalovanej doručená dňa 3.5.2019. Neobstojí tak tvrdenie žalovanej, že o upomienkach nevedela, keď jej upomienky boli doručované na adresu, ktorú sama uviedla v zmluve medzi údajmi o odberateľovi. Rovnako tak mal okresný súd preukázaný aj úrok z omeškania žalovanej vo výške 0,31 eur, keď z podacích lístkov predložených priamo žalovanou vyplývalo, že preddavkové platby uhrádzala s omeškaním (čl. 85). Skutočnosť, že žalobca nepreukázal doručenie vyúčtovacej faktúry žalovanej, okresný súd zohľadnil pri priznaní úrokov z omeškania žalobcovi, t. j. ich priznaní odo dňa doručenia žaloby. Vyúčtovacia faktúra č. 7121556812 bola splatná dňa 17.7.2019, teda právo z tejto faktúry sa mohlo prvýkrát uplatniť už dňa 18.7.2019 v trojročnej premlčacej dobe, t. j. do 18.7.2022. Žaloba bola podaná dňa 2.11.2021, teda v rámci trojročnej premlčacej lehoty a teda pohľadávka žalobcu nie je premlčaná. Po preskúmaní predmetnej zmluvy okresný súd nezistil žiadnu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda vo výške 5 % (5 % + 0,00 %) ročne zo sumy 305,33 eur od 28.1.2022 do zaplatenia, keď žaloba bola žalovanej doručená dňa 27.1.2022, pričom od nasledujúceho dňa 28.1.2022 sa dostala do omeškania.

7. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania okresný súd vychádzal zo skutočnosti, že žalobcovi bola priznaná suma 305,64 eur spolu s úrokom z omeškania 10,28 eura ku dňu rozhodnutia. Žalobca bol v konaní len nepatrne neúspešný, a to v časti úroku z omeškania, preto mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

8. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná, ktorým navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (a vec postúpiť miestne príslušnému Okresnému súdu Dunajská Streda podľa miesta bydliska žalovanej na ďalšie konanie a rozhodnutie) s poukazom na , . Argumentovala tým, že ide o spotrebiteľský spor a miestne príslušný je Okresný súd Dunajská Streda podľa miesta trvalého bydliska žalovanej. Sudkyňa okresného súdu nesprávnym procesným postupom znemožnila slabšej strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva, kde došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď napriek tomu, že žalovaná upozornila na svoj zdravotný stav, ktorý jej neumožňuje opustenie bydliska na dlhšiu dobu a zároveň upozornila na finančnú situáciu rodiny, okresný súd nevyhovel žalovanej a rozhodol bez jej prítomnosti. Poukázala na to, že zmluva o dodávke elektrickej energie uzavretá medzi žalobcom a žalovanou dňa 8.3.2018 je bezpochyby spotrebiteľskou zmluvou v zmysle a nasl. . Okresnému súdu navrhla vykonať súdnu kontrolu zmluvných podmienok uvedených v Zmluve o dodávke elektrickej energie zo dňa 8.3.2018. Cenník za dodávku elektriny Pre Domácnosti v poslednej kolónke obsahuje neprijateľnú podmienku. Dojednanie platiť poplatky nemôže byť súčasťou Obchodných podmienok dodávateľa, príp. jeho cenníka (ako to je v danom prípade, ale len samostatnej spotrebiteľskej zmluvy. Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za výzvy a upomienky) predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie žalobcu spočívajúce vo vyúčtovaní týchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce. Žalobca nepreukázal, že v súvislosti s vyhotovením a zaslaním upomienok vznikli žalobcovi náklady vo výške 4,50 eur a každú ďalšiu 10 eur paušálne stanovených poplatkov. K vyjadreniu žalobcu ohľadom ust. čl. IV bod 4.24 OP, že žalovaná je povinná uhradiť úrok z omeškania vo výške podľa predpisov občianskeho práva žalovaná nesúhlasí a žiada o podrobné vysvetlenie súd, čo je občianske právo spomenuté v rozsudku. V obchodných podmienkach k Zmluve o združenej dodávke elektriky pre odberateľa elektriky v domácností sa bod 4.24 nenachádza. Poplatky za upomienky v rozhodujúcej miere predstavujú „skrytú“ sankciu pre spotrebiteľa za porušenie jeho povinností včas a riadne v súlade so zmluvou platiť úhrady za poskytnuté služby. S poukazom na všetky uvedené dôvody takéto dojednania ohľadne poplatkov spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa ako ich predkladá ust. , a sú podľa neplatné a zároveň sa priečia dobrým mravom v zmysle . Žalobca nepreukázal súdu žiadnym relevantným spôsobom doručenie upomienok ako aj konečné vyúčtovanie. Žalobca sa vyjadril, že pred vystavením fyzickej upomienky bola žalovaná viacnásobne upovedomená prostredníctvom emailu, či SMS, no súdu to nijakým spôsobom nepreukázal. Trvá na tom, že konečné vyúčtovanie jej doručené nebolo. Dohoda o ukončení Nájomnej zmluvy bola ku dňu 31.3.2019, zároveň odovzdala predmet nájmu vlastníkovi, z čoho vyplýva, že predmet nájmu od 1.4.2019 žalovaná nepoužívala. Prenajímateľ o ukončení nájmu vedel. Pri ukončení nájmu mal túto skutočnosť oznámiť žalobcovi, ktorý pri ukončení odberu elektriny mal doručiť vyúčtovaciu faktúru žalovanej rovnako ako v predošlom roku. Žalovaná má okrem Dohody o ukončení nájmu aj svedkov, ktorí túto skutočnosť potvrdia. Žalobca sa vyjadril, že prvá preddavková platba, ktorú žalovaná realizovala bola 23.l.2019, čo nie je pravda, keď prvú platbu žalovaná zrealizovala 18.4.2018, hneď po uzatvorení zmluvy. Každé ďalšie uhrádzala riadne a včas. Je pravdou, že žalovaná uhradila platbu za mesiac január 2019 až dňa 23.1.2019, ale upomienka bola vystavená až 28.1.2019, v čase, keď už úhrada bola vykonaná a pripísaná na účet žalobcu. Pripojila podacie hárky zo dňa 18.4.2018, 16.5.2018, 18.6.2018, 16.7.2018, 12.9.2018, , 12.12.2018, 23.1.2019, 19.3.2019, 17.4.2019 na čl. 138-139, Dohodu o ukončení Nájomnej zmluvy zo dňa 31.3.2019 na čl. 140, zdravotný preukaz na čl. 141.

9. Žalobca odvolanie nepodal, k odvolaniu žalovanej uviedol, že napadnutý rozsudok navrhuje ako vecne správny potvrdiť. Žalovaná spochybňuje zmluvnú podmienku ustanovujúcu poplatky za výzvy či upomienky, ktoré predstavujú náhradu za administratívne služby spojené s neuhradením pohľadávky včas. Poplatky za výzvy resp. upomienky slúžia na úhradu administratívnych nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s neuhradením dlhu včas a následným upomínaním dlžníka. Žalobca sa stotožňuje s názorom okresného súdu, ktorý pri prieskume zmluvy a jej podmienok nezistil hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Skutočnosť, že žalovanej nebola doručená vyúčtovacia faktúra za elektrinu, okresný súd zohľadnil pri priznaní úrokov z omeškania. Žalobca, vzhľadom na predložené dôkazy, považuje nárok za dôvodný, dostatočne preukázaný a plne sa stotožňuje s argumentáciou súdu pri vykonávaní dôkazov. Naopak argumenty žalovanej považuje za nerelevantné a rovnako nespochybňujúce existenciu jeho nároku.

10. Dopĺňacím rozsudkom č. k. -132 zo dňa 25.11.2022 okresný súd doplnil rozsudok okresného súdu č. k. -112 zo dňa 30.9.2022 o III. výrok, ktorým žalobu vo zvyšku zamietol s poukazom na , , , . S odôvodnením, že žalobca nepreukázal doručenie faktúry, teda nepreukázal počiatok omeškania žalovanej. Okresný súd doručil žalobu žalovanej dňa 27.1.2022, pričom od nasledujúceho dňa 28.1.2022 sa dostala do omeškania, od tohto dňa priznal úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z istiny do zaplatenia. Žalovaná vzniesla námietku ohľadom doručovania vyúčtovacej faktúry, pričom doručenie vyúčtovacej faktúry jednoznačne nepreukázal ani žalobca. Doručenie vyúčtovacej faktúry okresný súd tak zohľadnil pri priznaní úrokov z omeškania žalobcovi. Žalovaná tak od dňa doručenia žaloby mohla žalobcovi plniť. Vo zvyšnej časti uplatnených úrokov z omeškania, t. j. od 18.7.2019 do 27.1.2022 žalobu zamietol, pričom okresný súd opomenul rozhodnúť o zvyšku nároku žalobcu nad priznanú istinu s príslušenstvom.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( účinného od 1.7.2016 – ďalej len ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), bez potreby doplnenia dokazovania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej je možné priznať čiastočný úspech v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre čiastočnú zmenu napadnutého rozsudku postupom podľa a čiastočné potvrdenie postupom podľa .

12. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 305,64 eur a úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 305,33 eur od 18.7.2019 do zaplatenia.

13. Dopĺňací rozsudok č. k. -132 zo dňa 25.11.2022 nebol napadnutý odvolaním strán, preto výrok (III.) o zamietnutí žaloby vo zvyšku (úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 305,33 eur od 18.7.2019 do 27.1.2022), nadobudol právoplatnosť.

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalovanej bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak I. výrokom (vyhovel žalobe) v sume 305,64 eur (282,83 eur + 22,50 eur upomienky + 0,31 vyčíslený úrok z omeškania), úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 305,33 eur (282,83 eur + 22,50 eur), upomienky od 28.1.2022 do zaplatenia, s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľkou.

15. Podľa na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.

16. Podľa všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu.

17. Podľa a , konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania a trvá až do jeho skončenia.

18. Podľa súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začatie konania.

19. Podľa ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

20. V podaní zo dňa 25.5.2022 žalovaná vzniesla námietku miestnej nepríslušnosti s tým, že ide o spotrebiteľský spor a miestne príslušným súdom je Okresný súd Dunajská Streda podľa miesta trvalého bydliska žalovanej.

21. Okresný súd v odseku 13 odôvodnenia napadnutého rozsudku správne uzavrel, že na námietku miestnej príslušnosti neprihliadol v zmysle , keďže námietku miestnej nepríslušnosti vzniesla žalovaná v podaní zo dňa 25.5.2022, avšak jej prvým procesným úkonom bol podaný odpor zo dňa 10.2.2022 (na čl. 66), ktorý však námietku miestnej nepríslušnosti neobsahuje. S ohľadom na uvedené námietka žalovanej, že jej bola odňatá možnosť na riadne uplatnenie procesných prostriedkov na ochranu jej záujmov neobstojí.

22. Podľa , pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

23. S poukazom na obsah spisu vyplýva, že žalovanej bolo doručené predvolanie na termín 30.9.2022 dňa 13.9.2022. Žalovaná podaním zo dňa 26.9.2022, doručeným okresnému súdu dňa 27.9.2022 požiadala o odročenie pojednávania z dôvodu, že nemá žiaden príjem (manželov dôchodok vo výške 351,20 eur), nemá finančné prostriedky na cestu, je diabetický pacient, pravidelne si aplikuje inzulín a z toho dôvodu je obmedzená časovo na opustenie bydliska (uvedené nepodporila žiadnymi listinnými dokladmi). Dňa 27.9.2022 oznámil okresný súd žalovanej, že žiadosť o odročenie pojednávania nebude akceptovať, nakoľko v žiadosti neuviedla a nepreukázala dôvody, pre ktoré by malo byť pojednávanie odročené. Dňa 28.9.2022 žalovaná doručila okresnému súdu opakovanú žiadosť o odročenie pojednávania (a odstúpenie pojednávania na Okresný súd Dunajská Streda), v ktorom okrem iného zopakovala dôvody, že nemá žiaden príjem (manželov dôchodok vo výške 351,20 eur), nemá finančné prostriedky na cestu, je diabetický pacient, pravidelne si aplikuje inzulín a z toho dôvodu je obmedzená časovo na opustenie bydliska (uvedené nepodporila žiadnymi listinnými dokladmi). V odpovedi zo dňa 29.9.2022 okresný súd žalovanej oznámil, že na podanú námietku (miestnej nepríslušnosti) už neprihliada a zároveň, že odročiť pojednávanie možno len z dôležitých dôvodov podľa . V zápisnici o pojednávaní zo dňa 30.9.2022 okresný súd konštatoval, že žalovaná poslala žiadosť o odročenie pojednávania, ktorú neakceptoval pre absenciu vážnych dôvodov.

24. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalobkyne, že sudkyňa okresného súdu pravdepodobne nesprávnym procesným postupom znemožnila slabšej strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva, kde došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Aj napriek tomu, že žalovaná upozornila na svoj zdravotný stav, ktorý jej neumožňuje opustenie bydliska na dlhšiu dobu a zároveň upozornila na finančnú situáciu rodiny, okresný súd toto neakceptoval, nevyhovel žalovanej a rozhodol bez prítomnosti žalovanej.

25. Odročenie pojednávania vo väzbe na okolnosti prípadu je ponechané na úvahu súdu (môže rozhodnúť), či túto procesnú možnosť (to je odročenie pojednávania) vo vzťahu k strane sporu využije, či nie. Posúdenie dôležitosti dôvodu na odročenie termínu pojednávania posudzuje súd podľa konkrétnych okolností prípadu a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti o odročenie termínu pojednávania (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Príčina, prečo sa účastník nemôže pojednávania zúčastniť a z ktorej dôvodu žiada o odročenie pojednávania, sa musí s ohľadom na jej povahu vyznačovať nepredvídateľnosťou, závažnosťou, rozsahom alebo z iných dôvodov (sp. zn. ).

26. Podľa dôvodovej správy k odročovanie pojednávaní predstavuje jeden z kľúčových problémov súčasného slovenského civilného procesu. Navrhovaná právna úprava preto tento problém reflektuje sprísnenými podmienkami odročovania pojednávaní so zvýraznením procesnej diligencie procesných strán a výnimočnosti odročovania, prostredníctvom reštriktívneho výkladu . Súd môže rozhodnúť o odročení pojednávania aj na návrh strany. Tento návrh môže byť stranou podaný pred pojednávaním alebo aj počas prebiehajúceho pojednávania. Ak je návrh na odročenie pojednávania podaný pred pojednávaním, pojednávanie môže byť odročené len vtedy, ak sú kumulatívne splnené dve podmienky. Prvou je, že pre nemožnosť dostaviť sa na pojednávanie sú dané dôležité dôvody, druhou, kumulatívne splnenou, je to, že nemožno od strany alebo jej zástupcu

spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Návrh strany na odročenie pojednávania musí obsahovať všeobecné náležitosti podania uvedené v ustanovení a , t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky tohto konania, ako aj osobitné náležitosti vyžadované v ustanovení , t.j. dôvod odročenia a telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorých ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania. Návrh môže byť urobený písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Ak je návrh urobený v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu, nie je potrebné ho dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizovaný podľa osobitného predpisu, keďže nejde o podanie vo veci samej (pozri ). Návrh musí byť súdu oznámený bezodkladne po tom, čo sa strana o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.

27. Právo strany, aby jej bola prejednávaná verejne a za jej prítomnosti, ktoré je zaručené v , nemožno chápať tak, že súd nemôže konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti strany, ale tak, že súd je povinný umožniť strane uplatnenie tohto práva. Odročenie pojednávania by mal byť výnimočný postup súdu, ku ktorému možno prikročiť po splnení zákonom stanovených podmienok, ktoré je navyše podľa názoru odvolacieho súdu potrebné vykladať reštriktívne. Zákon ustanovuje strane povinnosť oznámiť súdu dôvod odročenia pojednávania bezodkladne. Súd môže posudzovať žiadosť strany o odročenie pojednávania len z hľadiska dôležitých dôvodov, existenciu ktorých môže preveriť zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase rozhodovania o tejto žiadosti strany. Dôvodnosť žiadosti o odročenie pojednávania posudzuje súd preto predovšetkým z hľadiska preukázania skutočností, z ktorej strana vyvodzuje existenciu dôležitého dôvodu v zmysle . Pokiaľ uvedená skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o tejto žiadosti strany hodnoverne preukázaná, zostáva jej žiadosť iba v rovine nepodložených tvrdení. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania vo všeobecnosti vtedy, ak strana tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom na svoju povahu spôsobilé jej neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t.j. také, ktoré jej neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť a súčasne sú vážne, dôležité a ospravedlniteľné z hľadiska objektívneho, tak aj subjektívneho (či mohla byť prekážka predvídaná, príp. odvrátená) pozri obdobie uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12. októbra 2010, sp. zn. .

28. Pokiaľ ide o samotné rozhodnutie okresného súdu o neodročení pojednávania, odvolací súd považuje toto rozhodnutie za správne, keďže dôvody uvedené žalovanou nemožno považovať za dôležité (pričom ani finančná situácia ako aj zdravotný stav žalovanej neboli okresnému súdu ani preukázané). Okresný súd, tak ako ktorýkoľvek iný všeobecný súd, je v konaní povinný postupovať s prihliadnutím na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania ( ), podľa ktorej aj postupoval.

29. Okresný súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že medzi stranami sporu vznikol zmluvný vzťah založený Zmluvou o dodávke elektriny pre odberateľa elektriny v domácnosti pre miesto spotreby 3106069414, odberné miesto na adrese: F. E. XX, G. H., uzavretou konkludentne. Uzavretie zmluvného vzťahu žalovaná potvrdila aj v podanom odbore (nerozporovala ani v odvolaní), keď uhrádzala preddavkové platby vo výške 40 eur (spolu 320 eur) počnúc splatnosťou dňa 20.8.2018 a žalobca dodával žalovanej elektrinu v období do 13.7.2018 do 22.6.2019. K uzavretiu zmluvy medzi stranami teda došlo konkludentne, pričom ani ustanovenie o energetike v znení k 20.8.2018 nevyžaduje pre daný typ zmluvy písomnú zmluvu. Žalobca sa dôvodne voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy za dodanú elektrinu vo výške 282,83 eur vyčíslenej v zmysle faktúry č. 7121556812 za obdobie od 13.7.2018 do 22.6.2019 ako rozdiel 602,83 eur (spolu za dodávku a distribúciu elektriny s DPH za obdobie od 13.7.2018 do 22.6.2019) a uhradených preddavkov 320 eur so splatnosťou 17.7.2019. Okresný súd postupoval správne, ak uzavrel, že žalobca nepreukázal doručenie vyúčtovacej faktúry žalovanej, avšak žalovanej bola spolu so žalobou táto vyúčtovacia faktúra doručená. Túto skutočnosť zohľadnil tak, že žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou žalovanej sumy 282,83 eur deň nasledujúci po doručení žaloby, t.j. od 28.1.2022.

30. Podľa , v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

31. Podľa , prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

32. Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

33. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (, ). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania ( ). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

34. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.

35. Skutočnosti a dôkazy, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie nemožno v zásade pred odvolacím súdom uplatniť (výnimky formuluje ustanovenie ). V civilnom procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania a strana môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu prvoinštančného súdu len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto súdu. Súd druhej inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy, či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré v prvostupňovom konaní neboli produkované.

36. Právo strany sporu, aby vec bola prejednaná verejne a v jej prítomnosti s možnosťou vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom, zaručené článkom 48 ods. 2 , znamená, že súd je povinný strane poskytnúť priestor na uplatnenie tohto práva. Uvedená požiadavka je vyjadrená aj v ustanovení , podľa ktorého súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Osobitné prípady poučovacích povinností formuluje v jednotlivých ustanoveniach s cieľom dosiahnuť špeciálny prístup v kontexte konkrétnej procesnej situácie. Je vždy na strane sporu, či náležite využije možnosti, ktoré sa jej v súdnom konaní ponúkajú. V tejto súvislosti sa žiada zdôrazniť, že práve žalobca nesie zodpovednosť za to, že prezentuje súdu konzistentné skutkové tvrdenia podporené dôkazmi. Pokiaľ túto povinnosť nesplní, prejaví sa to v rozhodnutí vo veci samej. Nedostatky v procesnej aktivite strany nemôže súd v sporovom konaní riešiť prostredníctvom inštitútu špeciálneho procesného poučenia podľa , pretože daná regulácia upravuje len dôsledky nedostatkov vo formálnych náležitostiach žaloby, nie jej materiálnu podstatu. Inak povedané, prvoinštančný súd nemohol pri existujúcich vecných nedostatkoch návrhu a pri nesplnení dôkaznej povinnosti, uvedené riešiť procesným poučením. Pokiaľ by súd poskytol takúto nenáležitú pomoc jednej procesnej strane, potom by fakticky mohol neprimerane odoprieť spravodlivý proces strane vystupujúcej v opačnom procesnom postavení, čo je neprípustné.

37. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zákon stranám ukladá povinnosť objasniť všetky potrebné skutočnosti a označiť k nim potrebné dôkazné prostriedky (ide o povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť postihuje obe strany sporu v konaní ovládanom prejednacou zásadou, t. j. v sporovom konaní, keďže nesplnenie tejto povinnosti môže mať pre stranu nepriaznivý dôsledok v podobe nepriaznivého výsledku sporu. Okolnosť, že strana v sporovom konaní nesie nebezpečenstvo nepriaznivého výsledku procesu, sa označuje v procesnej teórii jeho procesnou zodpovednosťou. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkazným bremenom je zodpovednosť strany za výsledok konania, ktorý závisí od zistení

z navrhnutých alebo z vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonávajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne aj iné, než navrhnuté a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V tomto prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

38. Súd prvej inštancie správne posúdil predmetnú zmluvu podľa zákona o energetike, ktorá je zároveň aj spotrebiteľskou zmluvou v zmysle , uzavretou medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovanou ako spotrebiteľkou. Na rozdiel od súdu prvej inštancie má odvolací súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom ním tvrdeného nároku týkajúceho sa požiadavky za zaplatenie poplatku za upomienky vo výške 22,50 eur (4 x 450,-eur) v zmysle predloženého Cenníka za dodávku elektriny pre Domácnosť na čl. 12-13, ako aj nároku na zaplatenie úroku z omeškania 0,31 eur v zmysle bodu 4.24 Obchodných podmienok dodávky elektriny pri poskytovaní univerzálnej služby pre domácnosti spoločnosti ZSE Energia, a.s. Všeobecné obchodné podmienky by mali zmluvu len dopĺňať a bežne sa priemerní spotrebitelia spoliehajú na vysvetľovaciu funkciu všeobecných obchodných podmienok. Pokiaľ ide o pripojené obchodné podmienky, v konaní je nesporné, že žalovaná ich nepodpísala, rovnako ako aj zmluvu o dodávke elektriny (zmluvný vzťah bol medzi stranami uzavretý konkludentne). V súvislosti s obchodnými podmienkami pritom súdna judikatúra ustálila, že obchodné podmienky sa môžu stať súčasťou zmluvy len prostredníctvom transparentnej inkorporačnej doložky, čo však podľa odvolacieho súdu nebol prejednávaný prípad, keďže nielenže bod 6.1 Zmluvy o združenej dodávke elektriny pre odberateľa elektriny v domácnosti (na čl. 4) nezodpovedá požiadavke transparentnej inkorporačnej doložky, ale predovšetkým k uzavretiu písomnej zmluvy medzi stranami nedošlo. Žalobca teda nepreukázal, že v rámci konkludentného uzavretia zmluvného vzťahu medzi stranami došlo k uzavretiu dohody o poplatku za upomienku vo výške 4,50 eur, aj dohody o úroku z omeškania v prípade omeškania s úhradou preddavkovej platby bod 4.24 Obchodných podmienok. S ohľadom na uvedené odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu v časti sumy 22,50 eur (4 x á 4,50 eur za upomienku) s príslušenstvom (5 % ročne zo sumy 22,50 eur od 28.1.2022 do zaplatenia) a 0,31 eur vyčísleného úroku z omeškania.

39. S poukazom na uvedené v odseku 38 nebolo potrebné skúmať postupom podľa (v spojení s ) , či poplatok za upomienku (úrok z omeškania preddavkových platieb) je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. K uvedenému však odvolací súd ešte dopĺňa, že poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za upomienky), predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie žalobcu spočívajúce v účtovaní uvedených poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce, preto sa s poplatkami za takéto plnenia spája záver o ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa. Uvedené poplatky nemožno chápať ani ako poplatok za službu (plnenie), ktorá je poskytovaná spotrebiteľovi. Zreteľná je snaha právneho predchodcu žalobcu o navyšovanie konečného finančného zaťaženia spotrebiteľa neplniaceho si svoje záväzky, a to v rozpore s účelom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv obsiahnutej najmä v ustanoveniach a nasl. . Na základe uvedených skutočností je nevyhnutné ustáliť, že žalobca nemá právo požadovať úhradu poplatkov za upomienky (vrátanie príslušenstva), nakoľko uvedené poplatky neprinášajú spotrebiteľovi žiadnu výhodu a slúžia iba záujmom veriteľa ako dodávateľa, pričom uvedené poplatky umožňujú jednostranne navyšovať pohľadávku žalobcu bez garancie maximálneho počtu uvedených poplatkov.

40. Podľa , príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

41. Podľa , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení, ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

42. Podľa nariadenia vlády SR č. v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

43. Čo je príslušenstvom pohľadávky vyplýva z , podľa ktorého príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok za omeškanie a náklady spojené s jej uplatnením. Záväzkovým právnym vzťahom je právny vzťah z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok ( ). Pohľadávkou v zmysle tejto zákonnej definície je peňažné plnenie (istina), na ktorú má veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorého zmene (v zmysle nároku na sankcie pre omeškanie s platením) dochádza priamo zo zákona práve až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným hlavným záväzkovým vzťahom.

44. Žalobca si uplatnil i úrok z omeškania vo výške 5 % zo sumy 282,83 od 28.1.2022 do zaplatenia. Pokiaľ ide o deň vzniku omeškania 28.1.2022 s týmto sa odvolací súd stotožnil, keď okresný súd správne uzavrel, že žalovaná sa dostala do omeškania deň nasledujúci po doručení žaloby dňa 27.1.2022, pričom žalobca nepreukázal doručenie vyúčtovacej faktúry splatnej dňa 17.7.2019. Odvolací súd sa stotožnil s výškou úrokov z omeškania 5 % ročne, keď výška základnej úrokovej sadzby, zverejnená na webovej stránke I., bola t. j. 0 % spolu výška 5 % ročne v zmysle a v spojení s Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia .

45. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý I. výrok rozsudku súdu prvej inštancie v časti sumy 282,83 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 282,83 eur od 28.1.2022 do zaplatenia ako vecne správny postupom podľa potvrdil a v časti sumy 22,81 eur, úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 22,50 eur o 28.1.2022 do zaplatenia postupom podľa zmenil a žalobu v tejto časti zamietol.

46. Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

47. Podľa , odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v .

48. V súvislosti s kópiami podacích lístkov zo dňa 18.4.2018, 16.5.2018, 18.6.2018, 16.7.2018, 12.9.2018, 16.10.2018, 15.11.2018, 12.12.2018, Dohodou o ukončení Nájomnej zmluvy zo dňa 31.3.2019 na čl. 140, zdravotný preukaz na čl. 141, ktoré žalovaná pripojila k odvolaniu, odvolací súd uvádza, že na uvedené novoty s poukazom na v spojení s na uvedené neprihliadol, keď neboli splnené zákonné predpoklady. Podacie lístky zo dňa 28.1.2019, 19.3.2019, 17.4.2019 sú už v spise žalované na čl. 85 teda nešlo o novoty.

49. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie, ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

50. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

51. Ak nejde o prípad, kedy bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle citovaného ustanovenia náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer úspechu oboch strán vo veci a od úspechu strany odčítať jej neúspech (t.j. mieru úspechu druhej strany). Vo výške rozdielu má strana právo, aby mu druhá strana nahradila pomernú časť trov, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva. Výška trov, ktoré v konaní vznikli druhej strane, je tu nerozhodná. Ak je pomer úspechu

a neúspechu u oboch strán rovnaký alebo približne rovnaký, súd vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

52. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

53. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa cit. ust. , v spojení s cit. ust. tak, že čiastočne úspešnému žalobcovi, ktorý dosiahol v konaní čistý úspech 66 % ako rozdiel úspechu 83 % (priznaná suma 282,83 eur s príslušenstvom 28,43 eur) a neúspechu 17 % (zamietnutá suma 22,81 eur s príslušenstvom 40,95 eur), priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 66 % (keď nezistil dôvody odôvodňujúce postup podľa ). O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

54. Ďalšie odvolacie argumenty žalovanej odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a podobne).

55. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sporovej strany, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jej práv. Odvolací súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (). Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

56. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).