Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoKR-3-2023.pdf
PDF · 155.35 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoKR/3/2023
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členov senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Mariána Blahu v právnej veci žalobcu E. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. I. XXXX/XX, XXX XX X., prechodne bytom G., zastúpeného TOMANÍČEK & PARTNERS s.r.o., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 47 239 000, proti žalovanému: C., bytom 036 01 Martin, korešpondenčná adresa: D. o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 3Odi/3/2020-208 zo dňa 16. augusta 2022 takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 3Odi/3/2020-208 zo dňa 16. augusta 2022 zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žilina napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou zrušil oddlženie žalovaného: C. o ktorom bolo rozhodnuté Okresným súdom Žilina vo veci vedenej pod sp. zn. 2Odk/313/2019 uznesením zo dňa 30.12.2019. Druhou výrokovou vetou rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorej výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 08.09.2020, doručenou súdu v ten istý deň, domáhal sa žalobca zrušenia oddlženia žalovaného pre jeho nepoctivý zámer. V žalobe uviedol, že konkurz na majetok žalovaného vedie Okresný súd Žilina pod sp.zn. 2Odk/313/2019 (ďalej len konkurz). Uznesenie Okresného súdu Žilina z 30.12.2019 o vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného bolo zverejnené 08.01.2020 v Obchodnom vestníku č. 4/2020, K001238, čím je zachovaná lehota šiestich rokov na podanie žaloby. Žalobkyňa je oprávnená na podanie žaloby z titulu jej právneho postavenia veriteľa žalovaného. Žalobkyňa má voči žalovanému pohľadávku, ktorá má základ v písomnej zmluve o pôžičke uzatvorenej medzi stranami 02.11.1998 a ktorú si voči nemu uplatnila v súdnom konaní sp. zn.: 15C/257/2016 pred Okresným súdom Martin. Predmetné konanie prebiehalo od 18.08.2016 do 12.01.2018, kedy bolo ukončené uznesením Okresného súdu Martin sp. zn.: 15C/257/2016 z 12.01.2018 o schválení zmieru (ďalej len „uznesenie o schválení zmieru"). Uznesenie o schválení zmieru obsahovalo v časti B) 1. výroku ústupok, v zmysle ktorého mohol žalovaný uhradiť sumu 20.000,- EUR predstavujúcu istinu a len časť zmluvných úrokov, pričom nároky žalobkyne by v ostatnom rozsahu zanikli. Celková výška pohľadávky bola v čase zmieru 45.700,96 Eur Napriek tomu sa žalovaný o splnenie podmienky ústupku nepokúsil. Žalovaný bol pred a počas súdneho konania 15C/257/2016 výlučným vlastníkom, v podiele 1/1, nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, pre okres Martin, obec Martin, katastrálne územie Martin, na LV č. 6095, ako: byt č. 27 nachádzajúci sa na 2. poschodí, vo vchode č. 20 Obytného domu na ulici Jána Fraňa, so súp.č.4033, ktorý je postavený na pozemku reg. C-KN s par.č. l525/14; druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 627 m2, vrátane spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo výške 6947/190002 (ďalej aj
ako „nehnuteľnosť" alebo „byt"). V čase predmetného súdneho konania bola pohľadávka žalobkyne už vymáhateľná a napriek tejto skutočnosti, žalovaný previedol vlastnícke právo k nehnuteľnosti v celom rozsahu na svoju družku: Evu Čechovú, L.3, trvalým bytom mesto Martin, zdržiavajúcu sa na adrese Schulstrafte 11, 917 46 Weidenbach, Nemecko, s ktorou mali nahlásený spoločný trvalý pobyt na adrese sporného bytu na ulici Jána Fraňa 4033/20 a dlhodobo sa zdržiavali v Nemecku na adrese Schulstrafte 11, 917 46 Weidenbach (súčasná korešpondenčná adresa). Titulom prevodu bola darovacia zmluva, pričom Eva Čechová nehnuteľnosť následne odpredala do bezpodielového spoluvlastníctva manželov Kramárovcov.
3. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že je názoru, že keď žalovaný previedol darovacou zmluvou vlastnícke právo k bytu č. 27 na Evu Čechovú (družka žalovaného) a navyše v čase súdneho konania sp. zn.: 15C/257/2016, tak tým poškodil žalobkyňu ako veriteľa. Istina pohľadávky bola v rámci exekúcie a konkurzu uhradená sumou len 578,58 Eur Pokiaľ však ide o následný predaj nehnuteľnosti, Eva Čechová zaň obdržala kúpnu cenu 70.000,-- Eur z čoho čiastka minimálne 5.234,20 Eur mohla zvýšiť uspokojenie pohľadávky žalobkyne, najmä istiny, ktorej súčasná výška je 12.698,99 Eur. V dôsledku bezodplatného prevodu na Evu Čechovú sa však žalovaný zbavil hodnoty nehnuteľnosti, čím znížil rozsah svojho majetku na značné minimum, ktoré zjavne nepostačovalo na uhradenie pohľadávky v takej miere, v akej ju bolo možné splatiť, ak by nehnuteľnosť predal vo vlastnom mene. Eva Čechová pritom nehnuteľnosť následne odpredala ďalšiemu vlastníkovi. 4. Žalobca sa domáha zrušenia oddlženia aj z dôvodu, že žalovaný sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, resp. pri preberaní záväzkov sa spoliehal, že svoje dlhy bude riešiť oddlžením podľa § 166g ods. 2 písm. e/ a f/ ZKR. Poukázal na zmluvy o úvere z ČSOB a VÚB, ktoré žalovaný uzatvoril v čase súdneho konania 15C/257/2016, s tým, že v prípade zmluvy s ČSOB síce časť úveru slúžila na konsolidáciu dovtedajších dlhov žalovaného, avšak nepomerne nemalá čiastka 6.714,59 Eur bola určená osobnej spotrebe žalovaného. V prípade VÚB však ide v celom rozsahu o spotrebný úver vo výške 1.600,--Eur. Žalovaný prijal viacero záväzkov, keď bolo voči nemu vedené konanie 15C/27/2016 na pohľadávku vo výške 43.429,73 Eur a postupne narastala. Ako vyplýva z konkurzného spisu, pohľadávka nebola ojedinelá a žalovaný nekontrolovateľným spôsobom preberal ďalšie záväzky na konkrétnu spotrebu, a to bez bežnej obozretnosti. 5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že celé súdne konanie sp. zn. 15C/27/2016 je vykonštruované, je to pomsta žalobkyne za to, že sa rozviedol s jej dcérou. Počas súdneho konania 15C/27/2015 nebol výlučným vlastníkom bytu č. 27 nachádzajúcom sa na 2. poschodí bytového domu č. 4033 na ulici Fraňa Kráľa, vchod č. 20, Martin - Jahodníky postaveného na pozemku parcelné číslo C - KN č. 1525/14, zastavané plochy a nádvoria s výmerou 627 m2 , parcela registra „C“, ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľností na LV č. 6095, okres Martin, obec Martin, katastrálne územie Martin v podieli 1/1, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu o veľkosti 6947/19002. K darovaniu nehnuteľnosti došlo dňa 03.03.2016, čo je potvrdené osvedčovacou doložkou Mestského úradu v Martine. Je to 5 mesiacov pred tým, ako došlo k prvému kontaktu ohľadom neskoršieho sporu medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný chce týmto poukázať na to, že v žiadnom prípade nemohol mať nepoctivý zámer 5 mesiacov predtým, ako žalobkyňa začala niečo riešiť. Na uvedenú darovanú nehnuteľnosť bolo záložné právo. 6. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že na prejednanie veci vytýčil verejné pojednávanie, na ktoré sa dostavil žalobca a jeho právny zástupca, nedostavil sa žalovaný, ktorý požiadal písomným podaním zo dňa 09.08.2022, doručeným súdu dňa 15.08.2022 o odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti. Z priloženého potvrdenia o práceneschopnosti v nemeckom jazyku, ktoré bolo preložené úradným prekladateľom podľa názoru súdu nevyplýva, že by pracovná neschopnosť bránila žalovanému v účasti na pojednávaní alebo žeby jeho účasť na pojednávaní ohrozovala zásadným spôsobom jeho život a zdravie, preto súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného. 7. Súd prejednal vec podľa ustanovení § 166e ods. 1, f ods. 1, g ods. 1,2, 3,4,5 ZKR a skonštatoval, že medzi stranami sporu neboli v zásade rozpory, pokiaľ išlo o skutkový stav, rozdielne bolo iba hodnotenie tohto skutkového stavu stranami, pokiaľ ide o otázku či konanie žalovaného napĺňa znaky nepoctivého zámeru. 8. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca si ako veriteľ prihlásil do konkurzu na majetok žalovaného svoju pohľadávku (žalovaný záväzok voči žalobcovi uviedol aj v Zozname veriteľov na č.l. 27 pripojeného spisu Okresného súdu Žilina sp.zn. 2Odk 313/2019) a pohľadávka žalobcu voči žalovanému nebola vo vyhlásenom konkurze na majetok žalovaného uspokojená v celom rozsahu (len v rozsahu 0,66%). Žalobca je tak dotknutým veriteľom, tak ako ho má na mysli ustanovenie § 166f ods.1 ZKR a má tak právo domáhať sa zrušenia oddlženia žalovaného. Konštatoval, že návrh na zrušenie
oddlženia bol podaný včas, keďže bol podaný do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného. 9. Uviedol, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii definuje v § 166g ods. 1 poctivý zámer s ohľadom na správanie sa dlžníka potom, ako podal na súd návrh na oddlženie konkurzom. V ods. 2 § 166g ZoKR je pri fakultatívne uvedených konaniach dlžníka definujúcich jeho nepoctivý zámer časový moment, v ktorom k nepoctivému konaniu dlžníka mohlo dôjsť, rôzny. Súd tak posudzuje nepoctivosť zámeru dlžníka nielen v čase podania návrhu na jeho oddlženie, napr., neuvedenie relevantných údajov v zozname majetku, v zozname veriteľov, ale aj po podaní návrhu, napr. vo vzťahu súčinnosti so správcom, príp. po určení splátkového kalendára, ako aj jeho správanie sa a konanie pred podaním návrhu na oddlženie.
10. V posudzovanej veci sa súdu prvej inštancie zásadnou skutočnosťou javí právny úkon žalovaného
- darovanie bytu Darovacou zmluvou (č.l.41,42 spisu) p. Eve Čechovej, ktorý bol žalovaným podpísaný dňa 3.3.2016. Tento právny úkon bol rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. 15C 8/2020 - 253 zo dňa 29.9.2021 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 7C 32/2022 - 306 zo dňa 18.5.2022 voči žalobkyni určený ako právne neúčinný. Právoplatným rozhodnutím súdu tak bola konštatovaná odporovateľnosť právneho úkonu vykonaného žalovaným pred tým, ako podal návrh na vyhlásenie konkurzu. Vykonaním odporovateľného právneho úkonu dlžníkom(žalovaným) pred podaním návrhu na konkurz bola naplnená skutková podstata nepoctivého zámeru dlžníka zakotvená v ustanovení § 166g ods.2 písm. h) ZKR - zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa, keďže základným predpokladom pre vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu podľa § 42a Občianskeho zákonníka je ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa, pričom dlžník bol v zmysle § 42a ods.2 Občianskeho zákonníka vedený pri tomto právnom úkone úmyslom ukrátiť svojho veriteľa. Súd konštatoval, že v konaní bola preukázaná existencia nepoctivého zámeru dlžníka pri oddlžení z dôvodu uvedeného v ustanovení § 166g ods.2 písm. h) ZKR. Žalobe žalobcu z uvedených dôvodov vyhovel a zrušil oddlženie žalovaného, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Z dôvodu procesnej ekonómie súd po konštatácii existencie dôvodu na zrušenie oddlženia podľa § 166g ods.2 písm. h) ZKR, ďalej neskúmal naplnenie ďalších žalobcom tvrdených dôvodov pre zrušenie oddlženia, keďže na zrušenie oddlženia a záver o nepoctivosti zámeru dlžníka postačuje zistenie čo aj jediného z konaní dlžníka demonštratívne uvedených v § 116g ods.2 ZKR.
11. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods.1 CSP tak, že žalobcovi úspešnému v celom rozsahu priznal v celom rozsahu aj právo na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods.2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
12. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný podľa ust. § 355 a ust. § 362 CSP z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/, h/, ods. 3 § 366 písm. d/ CSP. 13. Uviedol, že na základe pochybenia súdu, nesplnenia si povinnosti súdu mu bolo odopreté právo na spravodlivý proces. Podľa žalovaného si Okresný súd Žilina nesplnil povinnosť podľa § 183 písm. d/ neupovedomil stranu, ktorá podávala návrh na odročenie, že dôvody nie sú dôležité. Neurobil to ani napriek tomu, že mal k dispozícii telefónne číslo a elektronickú adresu, na ktorú mu už v minulosti v tejto veci bolo doručované upovedomenie. Dňa 09.08.2022 bola adresovaná Okresnému súdu Žilina žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu, ktorý opísal v žiadosti. Jednalo sa o operačný zákrok, teda sa nemohol dostaviť v danom termíne na pojednávanie. Podľa kódov na zmieňovanom doklade o práceneschopnosti vyplýva, že sa jedná o chirurgický zákrok, a tým je obmedzená funkcia dotknutej časti. V jeho prípade sa jednalo o dentálny - operatívny zákrok. Následným opuchom, po odstránení abscesu mu bola znemožnená verbálna komunikácia, ako aj prijímanie tuhej stravy. Lieky a následná bolesť mu ako zodpovednému vodičovi bránila viesť motorové vozidlo. Na základe týchto skutočností mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby sa uskutočnili jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 14. Ďalej uviedol, že Okresný súd Žilina v odseku 26 rozsudku absolútne ignoruje skutočnosť, že v období darovania bytu, t. j. 03.03.2016, ktorú sám považuje za zásadnú skutočnosť, nemohlo dôjsť k naplneniu nepoctivého zámeru žalovaného, pretože v tomto období neexistoval žiadny nárok žalovanej a k prvému kontaktu medzi stranami došlo až 08.08.2016. 15. Taktiež tu absentuje dokázateľnosť konania žalovaného, že už v tejto dobe sa mal dopustiť nepoctivého zámeru, jednania alebo prípravy takéhoto konania, keďže v tomto období (v roku 2016) nikto nemohol tušiť ani predpovedať udalosť, ktorá sa udiala až v roku 2019, a to je návrh na vyhlásenie konkurzu. Okresný súd Martin ani Krajský súd v Žiline v konaniach 15C/8/2020-253 a
7C/32/2022-306 neskúmali odôvodnenie žaloby, ale len vzťah medzi osobami. Oba súdy v tejto veci absolútne odignorovali súvisiacu časovú os a udalosti. Má za to, že ani Okresný súd Žilina pod sp. zn. 3Odi/3/2020-208 neskúmal dôvod žaloby o zrušenie oddlženia, ale sa len priklonil k bližšie zmieňovaním rozsudkom, čo aj v odseku 26 konštatuje. V opačnom prípade by sa zistilo, že nemohlo dôjsť k ukráteniu a ani k nepoctivému zámeru, a to z dôvodu, že cena bytu v roku 2016 nepokrývala ani vyplatenie úverov vedených v SLSP, a.s. V dobe darovania bytu p. Eve Čechovej bola priemerná cena nehnuteľností podľa štatistiky Národnej banky Slovenska v Žilinskom kraji na úrovni 812,--Eur/m2 v roku 2016. Pri výmere bytu 69,47 m2 x cena za meter 812,--Eur je výsledná suma za predanú nehnuteľnosť 56.409,67 Eur. Dokonca ani v dobe povolenia vkladu v roku 2017 nepresahovala cena bytu výšku úveru. Priemerná cena nehnuteľností podľa štatistiky Národnej banky Slovenska v Žilinskom kraji bola na úrovni 864,-- Eur/m2 v roku 2017. Pri výmere bytu je výsledná suma za predmetnú nehnuteľnosť 60.022,08 Eur. 16. Má za to, že zbavenie sa majetku, ktorý je príťažou nie je a nemôže byť vyhodnocované ako snaha o ukrátenie alebo snaha o nepoctivý zámer. V dobe zbavenia sa bytu nemal vedomosť o tom, ani nepredpokladal to, že by niekedy v budúcnosti skončil v konkurze. Zdôrazňuje a vyvracia tvrdenie žalobkyne a jej právneho zástupcu, že sa nemal dôvod majetku zbaviť, ale bolo pre neho nevyhnutné oslobodiť sa od likvidačných nákladov, ktoré zasiela súdu v prílohe. Uviedol, že žiaden rozumný človek by nepodporoval nerentabilnú investíciu, ktorá je pokrytá 100%-nou hypotékou. Mesačne na tento byt doplácal cez 200,--Eur, a táto čiastka by sa len zvyšovala. Uviedol prehľad výdajov na predmetný byt s tým, že spolu boli náklady za mesiac 602,75 Eur, prenájom 400,--Eur, spolu za mesiac mínus 202,75 Eur. Nedoplatok za rok 2016 aj napriek tomu, že byt neužíval on osobne sa vyšplhal do výšky - 492,80 Eur. 17. V odseku 3 rozsudku žalobca uvádza, že sa žalovaný úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, resp. pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť oddlžením podľa § 166g ods. 2 písm. e/ a f/ ZKR. Žalobca ho tu priamo obvinil z vopred pripraveného a naplánovaného skutku niekoľko rokov dopredu, aj keď nemá na to priamy dôkaz. Uviedol, že čo sa týka úveru v ČSOB, tak sa už v predošlom vyjadrení zmienil, že išlo o konsolidáciu finančných prostriedkov, ktorá formou úveru slúži na to, aby sa zmiernili dopady predošlých úverov, aby sa spojili v jeden, aby sa čo najúčinnejšie dosiahla optimálna platobná schopnosť splniť si svoje záväzky. V jeho prípade išlo o zníženie mesačnej splátky. Čo sa týka úveru vo VÚB, tento spotrebný úver nevie momentálne špecifikovať. Vie len, že šlo o spoločnosť Quatro a nákup zariadenia na splátky. Nešlo teda o úver s tým, že mu bola vyplatená hotovosť, ale bol mu daný - predaný spotrebný tovar, ktorý následne splácal. 18. Žalovaný žiada odvolací súd, aby prehodnotil chovanie sa žalobkyne a jej právneho zástupcu a vylúčil rozsudky Okresného súdu Martin a Krajského súdu v Žiline v konaniach 15C/8/2020 a 7C/32/2020. Má za to, že žalobkyňa a jej právny zástupca sa úmyselne dopustili nekalého a účelového konania. Dňa 08.09.2020 doručila žalobkyňa Okresnému súdu Žilina návrh na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. Na oboch stranách prebehli vyjadrenia a bolo vytýčené pojednávanie na deň 21.09.2021, ktoré bolo na žiadosť žalobkyne odročené. Ako dôvod uviedla, že ešte nemá právoplatné rozhodnutie v konaní 15C/8/2020 vedeného pred Okresným súdom v Martine. Podľa žalovaného, prečo teda podávala návrh na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, keď nemala rozsudok z konania 15C/8/2020? Žalobkyňa a jej právny zástupca predsa vedeli, že ho nemajú a mali počkať s podaním tejto žaloby až do doby, kedy budú mať rozhodnutie o veci 15C/8/2020. Ale ak už podanie učinili, nemali ho prerušovať s tým dôvodom, ktorý uviedli, ale malo prebehnúť pojednávanie. Má za to, že to urobili preto, aby žalovaný bol v konaní 15C/8/2020 vylúčený ako zaujatá osoba, čo aj niekoľkokrát prezentovali v danom spore a aj preto nebolo možné vypovedať a objasniť tak danú vec. Len čo bolo vytýčené pojednávanie vo veci návrhu zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer, tak požiadali o jeho odročenie. Týmto konaním sa úmyselne a vedome dopustili žalovaná (správne žalobkyňa, pozn. odvolacieho súdu) a jej právny zástupca nekalého a účelového konania s úmyslom poškodiť žalovaného. Na jednej strane mu svojim konaním znemožnili účasť v konaní 15C/8/2020, aby to následne mohli použiť proti nemu v inom konaní. Ďalšia vec, ktorá sa javí podľa žalovaného ako úmysel sa obohatiť a navýšiť úroky je skutočnosť, že žalobkyňa čakala skoro tri roky na to, aby ho kontaktovala ohľadom „pôžičky“. V tomto prípade naozaj nevie, kto tu má nepoctivý zámer. 19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiada, aby Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil vec Okresnému súdu Žilina na ďalšie konanie a rozhodnutie, prípadne, aby rozsudok zrušil v plnom rozsahu a zamietol návrh žalobkyne na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer ako nedôvodný. 20. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného vyjadrila podaním zo dňa 26.10.2022. Uviedla, že žiada Krajský súd v Banskej Bystrici potvrdiť rozsudok Okresného súdu Žilina a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Odvolanie považuje v celom rozsahu za nedôvodné.
21. Má za to, že na odročenie pojednávania neboli splnené kumulatívne všetky podmienky (§ 183 CSP). V zmysle § 183 ods. 1 CSP musia byť na odročenie splnené dva predpoklady. Žalovanému nestačí uviesť len hoc aj dôležitý dôvod odročenia, v žiadosti musí preukázať objektívne prekážky, prečo nemôže na prejednanie veci splnomocniť inú osobu. To zo žiadosti nepramení. Súd má pritom rozhodnúť o odročení bezodkladne a spolu s urgentnosťou uvádzaného dôvodu vyhodnocuje aj možnosť zastúpenia. Súd sám môže pritom vychádzať len z tých skutočností, ktoré sú známe v čase rozhodovania (napr. NS SR 1Cdo/136/2010) Nič nenasvedčuje, že by danú možnosť objektívne nemal. Vhodným splnomocnencom je dlhoročná partnerka Eva Čechová alebo advokátska kancelária Mgr. Ľubice Dendisovej so sídlom v Martine, ktorá ju zastupovala v konaní 15C 8/2020. Ukracovanie veriteľa sa ako dôvod žaloby bezprostredne týka aj p. Čechovej. V procese o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy argumentovala rovnakými dôkazmi, aké predpokladá žalovaný. Zatiaľ čo v štandardnej situácii by strana musela splnomocniť osobu bez akéhokoľvek povedomia o jej spore, Marcel Kliniec má na druhú stranu k dispozícii subjekty, ktoré v predmete sporu už raz vystupovali, len v rámci iného konania. Z týchto povedzme nadštandardných okolností možno spravodlivo očakávať a vyžadovať, že sa strana nechá na pojednávaní 16.08.2022 zastúpiť. Pokiaľ bolo zámerom pána Klinieca predniesť tvrdenia a dôkazy rozvedené v odvolaní, v zmysle zásady koncentrácie konania (§ 153 CSP) by na ne nemuselo byť prihliadané, nakoľko ich mohol a mal predložiť písomne a v predstihu. Tieto informácie navyše nemajú takú povahu, aby ich musel bez výhradne prezentovať žalovaný osobne. Skutočnosť, že súd neinformoval žalovaného o nevyhovení žiadosti, sama o sebe neporušuje jeho právo na spravodlivé konanie. Účelom § 183 ods. 4 je, aby strana mala priestor prispôsobiť sa vôli súdu. To však predpokladá, že sama strana v prvom rade oboznámi súd bezodkladne, aby aj on mal dostatok času vyhodnotiť žiadosť (spolu s prekážkami zastúpenia) a odpovedať na ne tak, aby naplnil predmetné ustanovenia. Marcel Kliniec sa neospravedlnil tak bezodkladne, ako mu to dostupné prostriedky reálne umožňovali. Odoslal ho z Nemecka štandardnou poštou. Neposlal aj napr. email do podateľne súdu, alebo asistentke senátu, hoci disponuje na ňu priamym kontaktom (viď emailová príloha), hoci by tým zefektívnil ich vzájomnú interakciu. Žalobkyňa podotkla, že v žiadosti ani nežiada byť vyrozumený o spôsobe vybavenia. Súd tak zavinením žalovaného obdržal ospravedlnenie len deň pred pojednávaním. Ani promptná na odpoveď by už nedávala pánovi Kliniecovi priestor dostaviť sa z Nemecka na prejednanie veci nasledujúceho dňa o 09.00 h. Aj keby súd okamžite informoval žalovaného o zamietnutí požiadavky, situáciu by to už neriešilo. Žalovaný zodpovedá za včasné oznámenie súdu a toto porušenie súdnej povinnosti už nemá pre neho hmatateľné dôsledky. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Obdo/11/2009, 1Obdo/19/2014. 22. Ďalej uviedla, že žalovaný namieta, že okresný súd nevykonal niektoré navrhnuté dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností. Tento bod odvolania je nezdôvodnený a nemožno k nemu zaujať stanovisko. Odvolanie obsahuje nové skutkové tvrdenia, dôkazné prostriedky a námietky, ktoré napriek mienke žalovaného nepredstavujú výnimku podľa § 366 CSP. Protistrana mala priestor ich predložiť už v prvej inštancii a túto mimoriadnu aplikáciu ustanovenia už ani nezdôvodňuje. V odvolaní na ne nemožno prihliadať, a síce: tvrdenia a doklady vo vzťahu k hodnote nehnuteľností, k nákladom na byt, ďalej žiadosť žalovaného vylúčiť z dokazovania rozsudky Okresného súdu Martin a Krajského súdu v Žiline vo veci neúčinnosti darovacej zmluvy a nakoniec žiadosť posúdiť konanie žalobcu z hľadiska nekalosti. Dôvod uvádzaný protistranou nie je spôsobilý na vylúčenie rozsudkov o neúčinnosti darovacej zmluvy z dokazovania, naopak predmetom je posúdenie rovnakých dôkazov, ktoré predkladá žalovaný a súdy oboch inštancií sa nimi počas konania zaoberali. Majú preto relevantnú súvsťažnosť s predmetom tohto sporu. Žalobkyňa má podľa § 166h ZKR právo žiadať zrušenie oddlženia a súbežne s ním odporovať ukracujúcemu právnemu úkonu. Každá žaloba podlieha vlastnej prekluzívnej lehote na jej podanie. Vedenie oboch konaní súčasne je na efektívnu ochranu veriteľov ich práv skôr prirodzené než nekalé, ak nie priam nevyhnutnosť. Inak by hrozilo, že kým bude o jednom nároku rozhodnuté, žalobkyňa premešká možnosť domáhať sa zrušenia oddlženia. Žalovaný si protirečí v písomných podaniach aj vo vlastných výpovediach, v dôsledku čoho neuniesol bremeno tvrdenia (§ 151 CSP). Je dôkazmi preukázané, že vyjadrenie Čechovej k odporovacej žalobe napísal priamo pán Kliniec. Teda podanie žalovanej (Čechovej) pripravil svedok, ktorý mal dosvedčiť jej procesnú obranu, ktorá sama bola nekonzistentná v tvrdeniach (najmä vo vlastnej výpovedi žalovanej). Tým sa Kliniec nielenže diskvalifikuje z pozície svedka, ale jeho tvrdenia pôsobia dokonca aranžovaným dojmom. V procese 15C/8/2020 boli prejednávané rovnaké dôkazy, vrátane výdavkov na udržanie nehnuteľnosti s nedoplatkami na OSBD. Súdy sa nimi zaoberali v rámci dokazovanie Čechovej procesnej obrany. Hodnota bytu v roku 2016 je pre meritum veci bezpredmetná. Napádaný rozsudok rovnako ako rozhodnutia o neúčinnosti darovacej zmluvy vychádza z ustáleného právneho názoru, že momentom poškodenia veriteľa je vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti v prospech Evy Čechovej.
Zadovážené poznatky z konania 15C 8/2020 majú bezprostrednú súvsťažnosť s predmetom tohto sporu, a preto možno konštatovať, že rozsudky o neúčinnosti darovacej zmluvy sú ako dôkaz opodstatnené. 23. Podľa žalobkyne je tendenčné tvrdiť, že pre žalovaného nárok žalobkyne neexistoval, pretože ho neuznával a voči nemu sa aktívne bránil v konaní o zaplatenie. Ak by aj bola protistrana o svojom tvrdení skutočne presvedčená, právny omyl ju neospravedlňuje. Právo žalobkyne na vrátenie finančných prostriedkov vzniklo, akonáhle si ich od nej požičal. Neznalosť právnych predpisov neovplyvňuje kvalifikáciu úmyselného alebo nedbanlivostného zavinenia. Skutočnosť, že pohľadávku bez väčšieho odporu uznal uzatvorením zmieru len podtrháva účelovosť jeho vyjadrenia. Poukázala na ust. § 166g ods. 3, ods 2 písm. h/, písm. g/ ZKR a uviedla, že protistrana vie kalkulovať s výdavkami na prevádzku bytu, s úvermi, dokáže si efektívne zistiť primeranú cenu nehnuteľnosti a zo skúsenosťami realitného makléra má očividne dostatok upovedomenia o takýchto finančných skutočnostiach. Upozornila, že živnostenské oprávnenie na realitnú činnosť mal aktívne oveľa dlhšie, než trvala jeho spolupráca s realitnou kanceláriou Astória a nie je vylúčené, že sprostredkovateľskú činnosť vykonával v spolupráci s inou kanceláriou alebo výlučne na vlastný prospech. V každom prípade, napriek nemalému záväzku voči žalobkyni preberal ďalšie dlhy. To zahŕňa nielen spomínaný konsolidačný úver so sprostredkovateľským prevýšením, ale aj úver zo Slovenskej sporiteľne, úver od Všeobecnej úverovej banky, o ktorej sa hovorí, že išiel na nákup nešpecifikovaného zariadenia na splátky prostredníctvom spoločnosti Quatro nad rámec nevyhnutnosti. Na to všetko previedol nehnuteľnosť na partnerku, čím vylúčil z uspokojenia sumu takmer 5.000,--Eur. 24. V kontexte nedbanlivostného zavinenia, spoliehanie sa dlžníka na vyriešenie situácie oddlžením manifestuje jeho všeobecnú vedomosť o tom, že takéto právne riešenie existuje a v prípade, že sa dostane do stavu predlženia, môže o neho požiadať. Nezáleží, či ho reálne využije okamžite alebo neskôr. Zadlžovanie môže pozostávať z úkonov počas dlhšieho životného obdobia a závisí od miery opatrnosti, s akou mohol a mal dlžník sám postupovať. Žalovaný pritom žiadnym spôsobom neargumentoval, že by úvery, ktoré zobral, používal na obstaranie svojich základných životných potrieb, ale sám uvádza, že išlo o nákup nešpecifikovaného zariadenia a rovnako o nákup zariadenia ako nákup gauča, divánu a kresla v sume viac ako 1.300,--Eur by predstavovalo uspokojovanie základných životných potrieb žalovaného. So zreteľom na vyššie uvedené žalovaný svoje zadlženie zavinil minimálne z nedbanlivosti, ktoré sa klasifikuje ako nepoctivý zámer. 25. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne vyjadril podaním zo dňa 14.11.2022 a uviedol, že v žiadosti o odročenie zreteľne napísal, že podstúpil operačný zákrok a tiež, že sa jednalo o akútny a náhly stav. To pramení aj z kódov uvedených v prílohe. Stomatologický operačný zákrok je dostatočne objektívna prekážka na odročenie pojednávania. V danej dobe nie je nikto vhodný splnomocnenec, ktorý by mohol žalovaného zastupovať v tejto veci tak, ako to uvádza žalobkyňa a jej právny zástupca, a to z dôvodu, že nikto nie je informovaný z jeho strany o súdnom konaní 3Odi/3/2020. V tejto chvíli nemá nikoho, iné ani advokátske zastupovanie, informácie nemá ani p. Eva Čechová, ktorá nie je jeho dlhoročná partnerka, a to, že to tak vyhodnotil súd v konaní 15C/8/2020 a že mala niečo predpokladať, nie je v jeho veci a pre neho podstatné. Taktiež advokátka kancelária Mgr. Ľubica Dendisová nedisponuje informáciami o súdnom prípade 3Odi/3/2020. Dôkazy použité v súdnom konaní 15C/8/2020, ktoré sú opisované žalobkyňou v bode 3, III. vyjadrenia boli poskytnuté z jeho strany. Tieto dôkazy a informácie sú len čiastkové, konkrétne viazané na udalosť v danom momente. Nie je možné zostaviť z nich celkový ani len čiastkový obraz konania 3Odi/3/2020. Všetky tieto dôkazy a čiastkové informácie sa týkali konania a činov jeho osoby v súdnom konaní 15C/8/2020. Neexistujú žiadne, povedzme nadštandardné okolnosti v zastupovaní jeho osoby zo strany pani Evy Čechovej alebo advokátskej kancelárie Mgr. Ľubice Dendisovej ako sa to snaží prezentovať žalobkyňa s právnym zástupcom. Nie je a nebolo jeho zámerom predniesť nové dôkazy a tvrdenia okrem tých, ktoré už boli spomenuté v predošlých vyjadreniach a konaniach tak, ako to naznačuje žalobkyňa s právnym zástupcom. Z jeho strany ide pri pojednávaní len o to, aby mohol on a nikto iný osobne, konkrétne, vecne a rýchlo reagovať na akúkoľvek otázku zo strany žalobkyne a jej právneho zástupcu. Nikto okrem neho nemá dané vedomosti k prejednávanému prípadu 3Odi/3/2020 a nikto nemôže vedieť odpovedať na otázky žalobkyne a jej právneho zástupcu lepšie ako samotný žalovaný. 26. Ďalej uviedol, že on ako účastník konania a žalovaný si plnil všetky oznamovacie náležitosti včas a bezodkladne. Operačný zákrok sa uskutočnil 09.08.2022. V ten istý deň požiadal o rýchly a expresný preklad. Nasledujúci deň 10.08.2022 bola žiadosť o odročenie zaslaná doporučene. Svoju povinnosť si splnil jedným z možných spôsobov. Nie je určené použitie konkrétneho spôsobu alebo všetkých spôsobov doručovania. Nezakladá sa teda na pravde tvrdenie žalobkyne a jej právneho zástupcu, že zavinením žalovaného súd obdržal ospravedlnenie len deň pred konaním. Nie je v tomto momente podstatné to, či by žalovaný promptne dokázal alebo nedokázal reagovať na odpoveď súdu. Toto je len
nepodložená domnienka žalobkyne a jej právneho zástupcu. On ako žalovaná strana si splnil včas a neodkladne svoju povinnosť. Podstatné, zrejmé a jasné je to, že bola porušená súdna povinnosť. Naďalej trvá na tom, že na základe týchto skutočností mu súd nesprávnym súdnym postupom znemožnil, aby sa uskutočnili jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. 27. Ďalej uviedol, že trvá na skutočnostiach uvádzaných v predošlých vyjadreniach, spisových a dôkazných materiáloch. Okresný súd Žilina v odseku 26 rozsudku absolútne ignoruje skutočnosť, že v období darovania bytu, t. j. 03.03.2016, ktorú sám považuje za zásadnú skutočnosť, nemohlo dôjsť k naplneniu nepoctivého zámeru žalovaného, pretože v tomto období neexistoval žiadny nárok žalovanej (správne žalobkyne, pozn. odvolacieho súdu) a k prvému kontaktu medzi stranami došlo až 08.08.2016. 28. K bodom 10 až 20 vyjadrenia žalobkyne k odvolaniu žalovaného sa vyjadrí súhrnne. Neberie právo žalobkyne žiadať zrušenie oddlženia a súbežne s ním odporovať ukracujúci právny úkon. Poukazuje na to, akou formou sa to deje. Nesúhlasí s tvrdením, že kým by trvalo jeho pojednávanie, premeškala by možnosť domáhať sa oddlženia. Nezakladá sa na pravde, že pani Eva Čechová priznala vzájomný vzťah s navrhovaným svedkom Marcel Kliniec v konaní 15C/8/2020, k tomuto záveru a rozhodnutiu došiel súd samotný, v tomto prípade chybne, keďže nemal všetky informácie. Nebolo preukázané, že mal žalovaný pripraviť a napísať vyjadrenie k odporovacej žalobe pani Eve Čechovej a následne aranžovať jej výpovede. Toto tvrdila strana žalobkyne a jej právny zástupca. Neprítomnosťou žalovaného nedal nikto toto tvrdenie na správnu mieru a tým pádom nebolo objasnené. Pokiaľ hodnota bytu v roku 2016 je pre meritum veci bezpredmetná, malo by to teda byť aj pre rok 2018, kedy pani Eva Čechová byt predala. V tomto prípade by sa teda nič nestalo a celé pojednávanie nemá zmysel. Buď majú strany sporu rovnaké práva alebo žiadne. Nie je pravdou, že žalovaný pohľadávku prijal bez väčšieho odporu. O danú pohľadávku sa viedol niekoľkomesačný spor, ktorý skončil nakoniec zmierom. V predošlých vyjadreniach žalobkyňa a jej právny zástupca viackrát žalovaného obvinili z údajnej účelovosti a zbytočného preťahovania sporu. Z jeho strany nešlo o žiadnu účelovosť, ako sa snaží prezentovať druhá strana, pretože sa len bránil a využil všetky možnosti na potvrdenie svojho tvrdenia a pravdy. 29. K bodu 16 vyjadrenia uviedol, že sa nezakladá na pravde tvrdenie, že vykonával činnosť makléra mimo spolupráce s realitnou agentúrou Astoria. Toto si môže súd overiť jednoduchým spôsobom, a to, že si vyžiada jeho daňové priznanie, kde sa dočíta a dozvie, že jeho zisk bol 0,--Eur. Čo sa týka úveru v ČSOB, tak už v predošlom vyjadrení sa zmienil, išlo o konsolidáciu finančných prostriedkov. V bode 16 ďalej žalobkyňa a jej právny zástupca narába s rôznymi obdobiami, rokmi, ako aj danými skutočnosťami v týchto obdobiach a rokoch, aby navodili dojem zámeru. Na toto ich konanie poukazuje žalovaný od samého začiatku sporu. 30. K bodu 17 vyjadrenia uviedol, že v žiadnom prípade v nijakom ohľade neuprednostnil iného veriteľa - p. Evu Čechovú. Nevie, ani ako by to bolo možné, keďže pri darovaní a zavkladovaní nehnuteľnosti ešte žiadny bankrot nebol, a tým pádom nemohol sa dopustiť nepoctivého zámeru v tomto smere. Uviedol, že k darovaniu došlo v roku 2016, k zavkladovaniu v roku 2017 a k bankrotu až v roku 2019. 31. K bodu 18-20 vyjadrenia uviedol, že sa nedopustil vedomého ani nevedomého - nedbanlivého konania. Jeho konanie bolo prirodzené a toto konanie je dnes bežné. Má na mysli hlavne konsolidáciu úverov. Všetko už podrobne vysvetlil v predošlých vyjadreniach. Navrhol, aby krajský súd rozhodol v zmysle jeho petitu v odvolaní. 32. V odvolacej duplike z 19.12.2022 žalobkyňa uviedla, že nakoľko protistrana rekapituluje svoje tvrdenia, len stručne poukáže na niektoré súvislosti. Napriek účelovému zapieraniu aj rozsudok Krajského súdu v Žiline potvrdzuje, ich partnerský vzťah priznáva. Dôkazy v súdnom konaní 15C/8/2020 ani iný zámer nepripúšťajú. 33. Žalovaný ani neargumentuje, ako by teda zamýšľal vyriešiť situáciu menej ako 24 hodín pred pojednávaním, keby by mu súd aj okamžite odpovedal, že neodročí pojednávanie. Žalobkyňa je presvedčená, že tak či onak by promptná reakcia súdu reálne nenaplnila účel § 183 ods. 4 CSP. 34. Predovšetkým vklad do katastra v prospech pani Čechovej a následne speňaženie, nastali ako rozhodujúce skutočnosti už za účinnosti súčasného znenia ZKR. Názor žalovaného, že z preskúmania poctivého zámeru je vyňatá dlžníkova minulosť staršia, než zavedenie pojmu „poctivý zámer“ novelou do ZKR, nemá potrebné rátio. Podľa tejto logiky by napríklad dlžníci, ktorí požiadali o oddlženie krátko po zmene predpisu, boli vlastne nepreveriteľní, čo je neopodstatná domnienka. Novela neprináša oddlženie ako niečo nové, pretože dovtedy bol osobný konkurz možný podľa II. časti zákona. Cieľom zmeny bolo uľahčiť dlžníkom proces zbavenia sa záväzkov, ale nie na úkor veriteľskej ochrany. Aj preto nemá názor žalovaného interpretačnú oporu, nakoľko zadlžovanie predstavuje dlhodobý aj niekoľkoročný proces. Formulácia zákona naopak predpokladá vyšetriť z hľadiska nepoctivého zámeru každú skutočnosť v dlžníkovej minulosti, ktorá s ním môže súvisieť a bez ohľadu na dátum zavedenia
tohto pojmu. Bolo všeobecne známe, že žalovaný mohol aj pred jej účinnosťou požiadať o konkurz. Správca konkurznej podstaty by napriek darovacej zmluve zapísal byt č. 27 do súpisu dlžníkovho majetku na účely speňaženia. A pokiaľ by už v tom čase prebehol vklad do katastra, sám správca by mu z úradnej povinnosti odporoval rovnako ako žalobkyňa. 35. Vyjadrenie žalobkyne bolo doručené na vedomie žalovanému. 36. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací po prejednaní odvolania v rozsahu a z dôvodov v ňom uvedených (ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 a contrario CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 37. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že na prejednanie návrhu žalobkyne súd vytýčil pojednávanie prvýkrát na deň 21.09.2021, ktoré bolo na žiadosť žalobkyne odročené. Ako dôvod uviedla, že nemá právoplatné rozhodnutie v konaní 15C/8/2020 vedené na Okresnom súde Martin. Ďalšie pojednávanie súd vytýčil na deň 16.08.2022. Predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému doručené dňa 16.07.2022 (č.l. 197 p.v.). Dňa 15.08.2022 bola Okresnému súdu Žilina doručená žiadosť o odročenie pojednávania zo strany žalovaného, ktorý ako dôvod uviedol pracovnú neschopnosť s tým, že dňa 09.08.2022 absolvoval operačný zákrok - resekcia 3 koreňových hrotov zubov. Ďalej uviedol, že ho čaká ešte niekoľko náročných zákrokov a navrhol, aby bolo pojednávanie odročené minimálne po dobu dvoch mesiacov. Uviedol, že sa v tomto prípade jednalo o akútny a náhly stav, takže nebolo možné oboznámiť súd skôr. V prílohe žiadosti o ospravedlnenie zaslal preložený doklad o dočasnej práceneschopnosti vystavený dňa 09.08.2022 s pravdepodobnou práceneschopnosťou, prípadne posledným dňom práceneschopnosti do 19.08.2022. 38. Okresný súd na pojednávaní dňa 16.08.2022 vec prejednal v neprítomnosti žalovaného. V zápisnici o pojednávaní len skonštatoval, že má žalovaný doručenie na pojednávanie riadne vykázané. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd uviedol, že na pojednávanie sa žalovaný nedostavil, požiadal písomným podaním zo dňa 09.08.2022, doručeným súdu dňa 15.08.2022 o odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti s tým, že z priloženého potvrdenia o práceneschopnosti v nemeckom jazyku, ktoré bolo preložené úradným prekladateľom Mgr. Jurajom Wallnerom nevyplýva, že by pracovná neschopnosť bránila žalovanému v účasti na pojednávaní, alebo že by jeho účasť na pojednávaní ohrozovala zásadným spôsobom jeho život a zdravie, preto súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného. 39. Podľa ust. § 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. 40. Podľa ust. § 183 ods. 2 CSP od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. 41. Podľa ust. § 183 ods. 3 CSP strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. 42. Podľa ust. § 183 ods. 4 CSP ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania. 43. Odročenie pojednávania je možné aj na návrh strany sporu alebo jej zástupcu. Aj v tomto prípade platí, že odročenie pojednávania prichádza do úvahy len z dôležitého dôvodu, t. j. ak sa strana sporu alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo požadovať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Posúdenie dôležitosti dôvodu na odročenie dôvodu termínu pojednávania posudzuje súd podľa konkrétnych okolností prípadu a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti o odročenie termínu pojednávania (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obdo 19/2014). 44. Strana sporu alebo zástupca, ktorí žiadajú o odročenie termínu pojednávania, musia tento dôvod oznámiť súdu tak, aby mohol posúdiť, či sú alebo nie sú naplnené zákonné dôvody na odročenie pojednávania. Strana sporu alebo zástupca musia výslovne žiadať o odročenie termínu pojednávania, nakoľko ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní bez žiadosti o odročenie termínu pojednávania nemožno považovať za žiadosť strany sporu, resp. jej zástupcu o odročenie termínu pojednávania (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 345/2012). V žiadosti o odročenie termínu pojednávania
je potrebné nielen tvrdiť, že existujú dôvody na odročenie pojednávania , ale je potrebné preukázať aj ich dôvodnosť (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 167/2010). Strana sporu bude musieť preukázať lekárskym potvrdením existenciu nepriaznivého zdravotného stavu. Ustanovenie § 183 ods. 3 CSP ukladá povinnosť strane - jej zástupcovi žiadať o odročenie termínu pojednávania bezodkladne potom, čo sa o ňom dozvie alebo sa o ňom mohla dozvedieť alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohla predpokladať. Termín bezodkladne je potrebné vykladať v intenciách „hneď“. Včasnosť oznámenia dôvodu na odročenie termínu pojednávania v súlade s § 183 ods. 3 CSP súd vyhodnotí pri rozhodovaní dôvodnosti návrhu na odročenie pojednávania. 45. Súd rozhoduje o návrhu na odročenie pojednávania. Súd môže posúdiť návrh na odročenie pojednávania ako nedôvodný a následne postupuje procesne podľa § 183 ods. 4 CSP alebo ho vyhodnotí ako dôvodný a následne procesne postupuje podľa § 184 CSP. Pokiaľ súd posúdi návrh na odročenie pojednávania ako nedôvodný, musí bez zbytočného odkladu, t.j. hneď o tom upovedomiť stranu, ktorá odročenie pojednávania navrhla. Súd o svojom rozhodnutí podľa § 183 ods. 4 CSP upovedomí stranu, ktorá odročenie pojednávania navrhla na telefónne číslo alebo elektronickú adresu, ktorú je povinná uviesť v návrhu na odročenie pojednávania. 46. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky práve inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod porušením práva na spravodlivý proces ( vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. 47. Právo strany sporu, aby jej vec bola prejednaná verejne a v jej prítomnosti, zaručené v článku 48 ods. 2 Ústavy SR nemožno chápať tak, že by súd nemohol konať a rozhodnúť v jej neprítomnosti, ale tak, že súd je povinný strane poskytnúť priestor na uplatnenie tohto práva. Uvedená požiadavka je uvedená predovšetkým v ust. § 178 ods. 2 CSP, ktoré súdu ukladá predvolať stranu sporu alebo jej zástupcu na pojednávanie tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. Strana sa pritom na pojednávanie predvolá len vtedy, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch, inak predvolá súd len jej zástupcu (§ 195 ods. 1, 2 a § 178 ods. 1 CSP). 48. Nová právna úprava civilného procesu odročovanie pojednávania spája so sprísnenými podmienkami a výnimočnosťou odročovania prostredníctvom reštriktívneho výkladu § 179 CSP (pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jednom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona). Ambíciou takejto úpravy je výrazne zredukovať aplikačné problémy súvisiace s dĺžkou súdnych konaní a tým prispieť k naplneniu princípu procesnej ekonómie. 49. Odročenie pojednávania podľa CSP je viazané nielen na existenciu dôležitého dôvodu u strany alebo jej zástupcu, ale (kumulatívne) aj na nemožnosť spravodlivo od nich žiadať, aby sa nechali zastúpiť. Ak je dôvodom odročenia nepriaznivý zdravotný stav strany, možno vždy spravodlivo žiadať, aby bola zastúpená na ďalšom nariadenom pojednávaní inou osobou (§ 183 ods. 1, 2 CSP). Dôvod odročenia pojednávania je strana povinná súdu oznámiť bezodkladne (§ 183 ods. 3 CSP). 50. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný sa nedostavil na pojednávanie nariadené na 16.08.2022, na základe žiadosti o odročenie pojednávania, ktorú zdôvodnil tým, že dňa 09.08.2022 absolvoval dentálny operačný zákrok s tým, že ho čaká ešte niekoľko náročných zákrokov a požiadal o odročenie minimálne o dobu dvoch mesiacov. Uviedol tiež, že sa jednalo o akútny a náhly stav, pre ktorý nebolo možné oboznámiť súd skôr. Žalovaný predložil spolu so žiadosťou o odročenie pojednávania aj doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavený dňa 09.08.2022 preložený do slovenského jazyka. Žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania bola okresnému súdu doručená poštou dňa 15.08.2022, teda jeden deň pred konaním pojednávania a odoslaná z pošty v Nemeckej republike dňa 10.08.2022. 51. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie pochybil, keď žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania neakceptoval s tvrdením, že z potvrdenia o práceneschopnosti nevyplýva, že by pracovná neschopnosť bránila žalovanému v účasti na pojednávaní, alebo že by jeho účasť zásadným spôsobom ohrozovala jeho život a zdravie. Podľa názoru odvolacieho súdu sa jednalo o dôležitý dôvod v zmysle § 183 ods. 1 CSP, keď v tejto súvislosti poukazuje odvolací súd napríklad na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 31/1995, podľa ktorého choroba účastníka preukázaná lekársky uznanou práceneschopnosťou je dôležitým dôvodom v zmysle § 101 ods. 2 OSP, s tým, že účastník konania v takomto prípade požiadal včas o odročenie pojednávania, prejednanie veci v jeho neprítomnosti treba kvalifikovať ako odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ OSP.
52. Po účastníkovi, ktorý sa mieni na pojednávanie včas dostaviť, nemožno spravodlivo požadovať, aby musel strpieť prejednanie a rozhodnutie veci v jeho neprítomnosti, ak nastane prekážka alebo iná okolnosť, ktorá mu bráni sa pojednávania zúčastniť. Táto prekážka alebo iná okolnosť súčasne musí predstavovať „dôležitý dôvod“. Preto príčina, prečo sa účastník pojednávania zúčastniť nemôže a z ktorej dôvodu žiada o odročenie pojednávania, sa musí s ohľadom na jej povahu vyznačovať nepredvídateľnosťou, závažnosťou, rozsahom alebo z iných dôvodov aspektom ospravedlniteľnosti. Dôležitosť dôvodu, pre ktorý účastník žiada odročenie pojednávania, však nemožno posudzovať bez prihliadnutia na všetky okolnosti konkrétneho prípadu (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/11/2009). 53. V danom prípade prisvedčil odvolací súd žalovanému, že mu bolo odopreté právo na spravodlivý proces. Z obsahu spisu vyplýva, že zo strany žalovaného sa jednalo o prvú žiadosť o ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní, podloženú dokladom o dočasnej práceneschopnosti vystaveným 09.08.2022, ktorá mala trvať približne do 19.08.2022. Žalovaný žiadosť o odročenie pojednávania oznámil súdu bezodkladne ako sa o nej dozvedel (v deň vykonania zákroku). Dôvod, ktorý uviedol žalovaný v žiadosti o odročenie pojednávania - dentálny operačný zákrok považoval odvolací súd za taký dôvod ospravedlnenia neúčasti, ktorý je dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania, a to aj napriek tomu, že žiadosť o odročenie pojednávania nebola doložená kvalifikovaným vyjadrením lekára o tom, že žiadateľ sa z relevantných zdravotných dôvodov nemôže pojednávania zúčastniť (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 150/2020). Preto bol podľa názoru odvolacieho súdu v tomto prípade súd prvej inštancie povinný pojednávanie odročiť. 54. V prípade, ak by pojednávanie okresný súd odročil z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu žalovaného, mohol spravodlivo žiadať, aby bol žalovaný na ďalšom nariadenom pojednávaní zastúpený inou osobou. 55. Nad rámec odvolací súd uvádza, že ako nedôvodnú posúdil námietku žalovaného uvedenú v odvolaní, že Okresný súd Žilina si nesplnil povinnosť podľa § 183 ods. 4 CSP a neupovedomil stranu, ktorá podávala návrh na odročenie, že dôvody nie sú dôležité. 56. Ako už bolo vyššie uvedené, podľa § 183 ods. 4 CSP pokiaľ súd posúdi návrh na odročenie pojednávania ako nedôvodný, musí bez zbytočného odkladu, t.j. hneď o tom upovedomiť stranu, ktorá odročenie pojednávania navrhla s tým, že strana, ktorá odročenie pojednávania navrhuje, je povinná uviesť svoje telefónne číslo alebo elektronickú adresu v návrhu na odročenie pojednávania. 57. Zo žiadosti o odročenie pojednávania nevyplýva, že by žalovaný uviedol telefónne číslo, prípadne elektronickú adresu, na ktorú by mu bol súd povinný oznámiť, že jeho dôvod o odročenie pojednávanie nepovažuje za dôležitý. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazuje na to, že mu súd v minulosti doručoval upovedomenie a že mal k dispozícii telefónne číslo a elektronickú adresu, kde ako dôkaz uvádza spisovú značku 2Odk/313/2019 a výpis emailovej komunikácie zo dňa 10.09.2021, konštatuje odvolací súd, že súd nie je povinný vyhľadávať si telefónne číslo, prípadne elektronickú adresu strany sporu v inom súdnom spise, prípadne na inom mieste v spise. Žalovaný bol povinný toto uviesť v zmysle § 183 ods. 4 priamo v žiadosti o odročenie pojednávania. 58. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného je v súvislosti s odvolacím dôvodom ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP dôvodné, lebo v ňom opodstatnene namieta, že mu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 59. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom opätovne strany sporu, prípadne ich právnych zástupcov na pojednávanie predvolá a o žalobe žalobkyne znovu rozhodne. Odvolací súd konštatuje, že nepreskúmaval rozhodnutie súdu prvej inštancie ohľadne ostatných odvolacích dôvodov, a týmito sa nezaoberal, pretože po preskúmaní veci dospel k záveru, že na zrušenie rozhodnutia postačuje porušenie práva žalovaného na spravodlivý súdny proces, a preto ho zrušil len z uvedeného dôvodu. 60. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. 61. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).