Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16C-133-2018.pdf
PDF · 111.54 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/133/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, Bratislava, IČO: 36 062 235, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným: 1/ A. s.r.o., so sídlom O. XXXX/X, J., F.: XXXXXXXX, 2/ X. P., narodený XX.XX.B., bytom Za humnami XXX/XX, J. , o zaplatenie X XXX,XX eur s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Veronikou Vnukovou takto
rozhodol:
I. Žalovaní v 1. a v 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2 273,27 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 2 273,27 eura od 07.06.2016 do zaplatenia, a náklady spojené so zabezpečením úradného prekladu listinných dôkazov vo výške 135,53 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi sa voči žalovanému v 1. a v 2. rade p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra ( ďalej len „ súd“ ) dňa 27.09.2018 požaduje od žalovaných zaplatenie sumy 2 273,27 eura s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 16.11.2015 bola žalovaný v 2. rade vozidlom žalovaného v 1. rade spôsobil dopravnú nehodu na motorovom vozidle: BMW s D.: X . Žalobca je v súlade s čl. 1 bod 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES Národnou Kanceláriou Systému zelenej karty, čo je mechanizmus ochrany obetí dopravných nehôd v dôsledku cezhraničného pohybu motorových vozidiel. Kancelária Systému zelenej karty v krajine miesta nehody garantuje odškodnenie poškodeným, ktorým bola spôsobená škoda prevádzkou motorových vozidiel z iného štátu Systému zelenej karty. V súlade s článkom 5.1 Internal Regulations H. krajiny, v ktorej má motorové vozidlo (prevádzkou ktorého bola škoda spôsobená) trvalé stanovište, je povinná refundovať náhradu, ktorú H. v krajine nehody vyplatila v súvislosti so spôsobenou škodou. L. je v súlade s článkom 10 ods.1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES zároveň orgánom povereným náhradou škody pre prípady škody spôsobenej nepoisteným vozidlom - Poistný garančný fond (§ 24 ods. 2 zákona o PZP). Kanceláriou Systému zelenej karty, ktorá odškodnila nároky poškodených v súlade s právnym poriadkom krajiny miesta nehody bola Nemecká kancelária poisťovateľov, ktorá si svoje nároky uplatnila u žalobcu. Vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vznikla žalobcovi v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) zákona č.381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnené niektorých zákonov ( ďalej len „ zákon o PZP ) povinnosť uhradiť poškodeným z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla . Žalobca z poisteného garančného fondu uhradil dňa 05.04.2016 sumu 2 603,60 eura, z ktorého suma vo výške 330,33 eura predstavuje poplatok systému zelenej karty, ktorý si žalobca neuplatňuje. Túto
povinnosť si žalobca splnil v súlade s pravidlami Systému zelenej karty, kedy za vybavené nároky plnil Kancelárii Systému zelenej karty v krajine miesta nehody. Náhradu poistného plnenia si žalobca uplatnil listom u žalovaných, ktorí svoj dlh neuhradili ani len čiastočne. Žalobca splnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona o PZP tým, že uhradil poškodenému škodu. Tým, že žalovaný 1/ nesplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť v súlade s § 3 ods. 1 zákona o PZP, vznikol žalobcovi voči žalovaným oprávnený nárok na základe ustanovenia § 24 ods. 7 zákona o PZP, a to právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 odseku 2 zákona o PZP, na náhradu toho, čo za neho plnil. Žalobca zároveň poukázal na to, že žalovaný 1/ zodpovedá podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka ako prevádzateľ motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a žalovaný 2/ zodpovedá za škodu podľa ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko táto škoda bola spôsobená vodičom pri plnení činností pre žalovaného 2/. Tiež poukázal na to, že v súlade s Dohovorom o práve použiteľnom na dopravné nehody, ktorý bol publikovaný v zbierke zákonov pod číslom 130/1976 Zb. rozhodným právom pre občianskoprávnu mimozmluvnú zodpovednosť za dopravné nehody sú vnútorné predpisy štátu, na území ktorého došlo k nehode (čl. 1 a čl. 3). Rozhodné právo určuje najmä podmienky a rozsah zodpovednosti, dôvody vylučujúce zodpovednosť, akékoľvek obmedzenie zodpovednosti a jej delenie, vznik a povahu škody, ktorá sa má nahradiť, spôsob a rozsah náhrady škody, možnosť prechodu práva na náhradu škody, osoby, ktoré škodu utrpeli a ktoré majú nárok na jej náhradu, zodpovednosť pre prevádzateľa vozidla za jeho zamestnanca, premlčanie a zánik práva uplynutím času, včítane pravidiel počítania začiatku, prerušenia alebo zastavenia tohto času (čl. 8).
2. Súd vo veci vydal dňa 20.12.2018 platobný rozkaz pod sp.zn.16C/133/2018-98 ktorý nebol žalovanému v 2. rade doručený do vlastných rúk a uznesením č.k. 16C/133/2018-116 zo dňa 03.07.2019 bol zrušený v plnom rozsahu.
3. Žalovanému v 1. rade bola žaloba doručená dňa 06.01.2019 a žalovanému v 2. rade bola doručená podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“ ) . K žalobe sa nevyjadrili , skutkové tvrdenia žalobcu nepopreli.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu. Žalovaný v 1. rade sa na pojednávanie nedostavil a podaním zo dňa 02.12.2019, doručeným súdu dňa 03.12.2019 ( deň pred pojednávaním) oznámil súdu, že z dôvodu pracovnej vyťaženosti spojenej s pracovnou cestou mimo mesta Nitry sa pojednávania nevie zúčastniť. Požiadal o vytýčenie náhradného termínu pojednávania. Žalovaný v 2. rade mal termín pojednávania vykázaný podľa § 111 ods. 3 CSP.
5. Súd neakceptoval ospravedlnenie žalovaného v 1. rade a jeho žiadosť o odročenie pojednávania, pretože žalovaný v 1. rade skutočnosti v žiadosti tvrdené žiadnym spôsobom nepreukázal a navyše ním tvrdené skutočnosti nezakladajú dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania. Zo žiadosti žalovaného v 1. rade, nie je zrejmé, kedy sa o dôvode, pre ktorý žiadal odročiť pojednávanie dozvedel, pričom predvolanie na pojednávanie prezval dňa 30.10.2019 a vzhľadom na termín pojednávania dňa 04.12.2019 bol na strane žalovaného v 1. rade vytvorený dostatočný priestor na to, aby si svoje pracovné povinnosti zariadil tak, aby sa pojednávania mohol zúčastniť prípadne ustanoviť za seba zástupcu. Žalovaný v 1. rade bol navyše počas konania neaktívny, napriek doručenej žalobe k nej nezaslal svoje písomné stanovisko a tak sa jeho žiadosť o odročenie pojednávania i z tohto pohľadu súdu javí ako obštrukčná. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že sú splnené podmienky ustanovené v § 180 CSP a pojednával v neprítomnosti žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade.
6. Právny zástupca žalobcu v plnom rozsahu zotrval na žalobe a všetkých dovtedajších vyjadreniach. Žalobu považoval za dôvodnú. Škodová udalosť sa odohrala v Nemecku, kde bola vozidlom vo vlastníctve žalovaného v 1. rade, ktoré viedol žalovaný v 2. rade spôsobená škoda. Žalovaný v 1. rade porušil svoje povinnosti a v čase dopravnej nehody vozidlo, ktorým vola škoda spôsobená nebolo povinne zmluvne poistené, preto žalobca uhradil škodu z garančného fondu.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, výpisom z centrálnej evidencie motorových vozidiel, záznamom o dopravnej nehode, interným dokladom žalobcu o poskytnutom plnení, doklady o vzniku a výške škody, výpismi z účtu žalobcu, výstupom žalobcu ohľadom poistenia, výzvami na náhradu poistného plnenia s doručenkami, faktúrou a zistil nasledovný skutkový a právny stav :
8. Zo záznamu dopravnej nehody je zrejmé, že dňa 16.11.2015 na mieste Heiger došlo k dopravnej nehode, ktorú spôsobil vodič X. P. ( žalovaný v 2. rade ) a to vozidlom F. s D. . NR XXX GX , ktorého držiteľom a vlastníkom bol žalovaný v 1. rade. L. v 2. rade svoju zodpovednosť za vznik nehody uznal. Predmetným vozidlom došlo k poškodeniu vozidla G. s D.:. X. XXX, ktorého držiteľom bol S. Z. Z..
9. Z výpisu z evidencie centrálnych vozidiel je zrejmé, že žalovaný v 1. rade ( v tom čase podnikajúci pod obchodným menom N + A, s.r.o. ) bol v čase nehody držiteľom a vlastníkom nákladného motorového vozidla: IVECO s I.. č. L s D.:NR XXXGX.
10. Z preložených listín vyplýva, že žalobca vyplatil plnenie vo výške 2 603,60 eura, ktoré predstavuje náklady na opravu vo výške 1 699,83 eura ( uvedené vyplýva zo skúšobného posudku a kalkulácie nákladov na opravu čl. 59 ), náklady za znalecký posudok vo výške 502,39 eura ( vyplýva z faktúry č. 10972115 čl. 69 ), manipulačný správny poplatok vo výške 330,33 eura, znalecký posudok 37,13 eura ( vyplýva z faktúry č. 11044-201613540 čl.60 ), a náklady za právne zastupovanie vo výške 33,92 eura ( suma vyplýva z faktúry č. 16/000434 čl. 67). Žiadosťou zo dňa 30.03.2016 požiadala spoločnosť O. G. A. H. e.V. žalobcu o náhradu nákladov vo výške 2 603,60 eura v súlade s článkom 5 Interných nariadení.
11. Z výpisu z účtu žalobcu je zrejmé, že tento dňa 05.04.2016 spoločnosti O. G. A. H. poukázal sumu 2603,60 eura. Z výpisu z účtu žalobcu tiež vyplýva, že spoločnosti S. preklad s.r.o. dňa 08.06.2016 uhradil sumu 317,16 eura, ktorú si spoločnosť u žalobu uplatnila faktúrou č. XXXXXXXXX za preklad.
12. Na dotaz žalobcu jednotlivé poisťovne oznámili, že k nákladnému motorovému vozidlu F. s I. č. L neevidujú k dátumu 15.12.2015 poistnú zmluvu.
13. Výzvou zo dňa 06.05.2016 žalobca vyzval žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade na náhradu sumy 2273,27 eura v termíne do 06.06.2016. Zásielku žalovaný v 1. rade prevzal dňa 11.05.2016. Zásielka určená žalovanému v 2. rade sa žalobcovi vrátila dňa 13.05.2016 s reláciou pošty, že adresát je neznámy. Žalobca vyzýval žalovaných na zaplatenie sumy 2 460,74 eura aj pokusom o zmier zo dňa 29.01.2018.
14. Podľa § 1 ods. 1,2 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „Zákon o PZP“ ) tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len "poistenie zodpovednosti") a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len "kancelária"). Ak tento zákonne ustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy.
15. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona o PZP motorovým vozidlom samostatné nekoľajové vozidlo s vlastným pohonom, ako aj iné nekoľajové vozidlo bez vlastného pohonu, pre ktoré sa vydáva osvedčenie o evidencii vozidla, technické osvedčenie vozidla alebo obdobný preukaz ; tuzemským motorovým vozidlom motorové vozidlo, ktoré podlieha evidencii vozidiel v Slovenskej republike; za tuzemské motorové vozidlo sa považuje aj motorové vozidlo, ktoré nepodlieha evidencii vozidiel, ale jeho vlastník, držiteľ alebo prevádzkovateľ má trvalý pobyt alebo sídlo na území Slovenskej republiky alebo motorové vozidlo, ktoré bolo odoslané do Slovenskej republiky z iného členského štátu, ak je Slovenská republika miestom určenia, a to po dobu 30 dní odo dňa, keď kupujúci prevzal motorové vozidlo, aj keď motorové vozidlo nebolo registrované v Slovenskej republike.
16. Podľa § 3 ods. 1 zákona o PZP povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, 6a) v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.
17. Podľa § 24 ods. 1 zákona o PZP poistný garančný fond sa tvorí z príspevkov členov kancelárie podľa § 20 ods. 5, z mimoriadnych príspevkov podľa § 20 ods. 6 a z poistného podľa.
18. Podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.
19. Podľa § 24 ods. 7 zákona o PZP kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c) a podľa § 24a ods. 1 písm. a). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e).
20. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov ( ďalej len „OZ“ ) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
21. Podľa § 420 ods. 2 OZ škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
22. Podľa § 427 ods. 1, 2 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahovou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
23. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
24. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
25. Podľa článku 1 Vyhlášky č. 130/1976 Zb. o Dohovore o práve použiteľnom na dopravné nehody, tento dohovor určuje právo rozhodné pre občianskoprávnu mimozmluvnú zodpovednosť za dopravné nehody bez ohľadu na spôsob konania pri jej uplatnení. Na účely tohto dohovoru sa považuje za dopravnú nehodu nehoda, na ktorej sa zúčastňuje jedno alebo viac vozidiel, bez ohľadu, či sú poháňané motorom alebo nie, a ktorá súvisí s dopravou na verejných cestách, na pozemkoch prístupných verejnosti alebo na súkromných pozemkoch, na ktoré majú právo prístupu určité osoby.
26. Podľa článku 3 Vyhlášky č. 130/1976 Zb., o Dohovore o práve použiteľnom na dopravné nehody ,rozhodným právom sú vnútorné predpisy štátu, na území ktorého došlo k nehode
27. Podľa článku 8 Vyhlášky č. 130/1976 Zb., o Dohovore o práve použiteľnom na dopravné nehody, rozhodné právo určuje najmä:1. Podmienky a rozsah zodpovednosti2. Dôvody vylučujúce zodpovednosť, akékoľvek obmedzenie zodpovednosti a jej delenie3. Vznik a povahu škody, ktorá sa má nahradiť4. Spôsob a rozsah náhrady škody5. Možnosť prechodu práva na náhradu škody6. Osoby, ktoré škodu utrpeli, a ktoré majú nárok na jej náhradu7. Zodpovednosť pre prevádzateľa vozidla za jeho zamestnanca8. Premlčanie a zánik práva uplynutím času, včítanie pravidiel, počítania začiatku, prerušenie alebo zastavenia tohto času
28. Dňa 31.07.2003, bolo v Úradnom Vestníku Európskej únie uverejnené Rozhodnutie Komisie zo dňa 28.júna 2003, o uplatňovaní Smernice Rady 72/166/EHS, pokiaľ ide o kontrolu plnenia povinnosti poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Z bodu (2) Rozhodnutia Komisie vyplýva, že komisia prijala rozhodnutia, ktoré od každého členského štátu v súlade so smernicou 72/166/EHS, požadujú, aby sa zdržal kontrol poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou motorových vozidiel, ktoré sa obvykle nachádzajú v inom členskom štáte, alebo na územiach uvedených nečlenských štátov, a ktoré podliehajú doplnkovým dohodám.
29. Prílohu Rozhodnutia Komisie tvorí Dodatok obsahujúci Dohodu medzi národnými kanceláriami poisťovateľov členských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru a ostatnými pridruženými štátmi. V zmysle článku 2, tejto Dohody podpísané kancelárie poskytujú vo svojom mene a v mene svojich členov ostatným zmluvným kanceláriám vzájomné oprávnenie priateľsky likvidovať akúkoľvek poistnú udalosť a akceptovať služby súdneho alebo mimosúdneho konania, ktoré by mohli viesť k výplate náhrady škody vyplývajúcej z nehôd v rámci týchto vnútorných predpisov a na účely týchto vnútorných predpisov.
30. Dodatok č. 1 Rozhodnutia Komisie zo dňa 28.06.2003, tvoria vnútorné predpisy Rady kancelárii, účelom ktorých v zmysle článku 1, je regulovať vzájomné vzťahy medzi národnými kanceláriami poisťovateľov. V zmysle článku 3, bod 3, Pravidiel je kancelária oprávnená priateľsky likvidovať akékoľvek nároky, alebo akceptovať službu mimosúdneho, alebo súdneho konania, ktorý môže zahrňovať výplatu náhrady škody. Podľa článku 3, bod 4 Pravidiel, všetky nároky spracúva kancelária sama za seba v súlade so zákonnými a regulačnými ustanoveniami uplatňovanými v krajine dopravnej nehody týkajúcej sa zodpovednosti, náhrady škody poškodeným osobám a povinného poistenia v najlepšom záujem poisťovateľa, ktorý vydal zelenú kartu, alebo poistnú zmluvu, prípadne príslušné kancelárie. Podľa článku 6, bod 1 Pravidiel, každá kancelária zaručuje náhradu akejkoľvek čiastky zo strany svojich členov, ktorá je požadovaná v súlade s ustanovením článku 5 (podmienky, náhrady), kanceláriou krajiny, v ktorej došlo k dopravnej nehode, alebo zástupcom, ktorý táto vymenovala na tento účel.
31. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovaným titulom regresu vyplývajúceho z ust. § 24 ods. 7 zákona o PZP . Na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných zákonných ustanovení má súd za to, že žaloba je v plnom rozsahu dôvodná . V konaní nesporne vyplynulo , že dňa 16.11.2015 došlo na území Nemeckej spolkovej republiky k dopravnej nehode, ktorú spôsobil vodič X. P.. Rovnako nebolo sporné, že vozidlo, ktorým k nehode došlo bolo vo vlastníctve žalovaného v 1. rade, v čase nehody bol jeho držiteľom a vo vzťahu k nemu nebolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Rozhodujúcou skutočnosťou je to, že v čase nehody nebolo vozidlo poistené, čo žalobca preukázal predložením oznámení jednotlivých poisťovní, ktoré poistnú zmluvu vo vzťahu k predmetnému vozidlu neevidovali.
32. V zmysle ustanovenia § 20 ods. 1 zákona o PZP bola zriadená kancelária ako právnická osoba, ktorá okrem iného, poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu. Účelom vytvorenia poistného garančného fondu je, aby aj v tých prípadoch, ktoré sú taxatívne vymenované v § 24 ods. 2 zákona, bolo poškodenému zabezpečené poskytnutie plnenia za škodu, na ktorú má poškodený právo za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi. Jedným z nich je aj prípad, keď motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, nie je v čase škodovej udalosti poistené. Zo znenia § 24 ods. 2 písm. b/ zákona vyplýva, že kancelária tu poskytuje plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla namiesto osoby, ktorá za túto škodu zodpovedá (...“za ktorú zodpovedá osoba..“). Osobou bez poistenia zodpovednosti je preto treba rozumieť toho, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou takého vozidla, u ktorého nebola uzavretá poistná zmluva v zmysle § 3 zákona č. 381/2001 Z.z. (touto osobou bude spravidla aj ten, kto má povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu, napr. prevádzkovateľ). V ustanovení § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. je upravené právo kancelárie na náhradu vyplatených plnení z poistného garančného fondu za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Okruh osôb, proti ktorým má kancelária tzv. postihové právo, je upravený rôzne, v závislosti od toho, aký je status vozidla, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená. V prípadoch podľa odseku 2 písm. a/, b/, f/ a g/ má kancelária právo proti tomu, kto za škodu zodpovedá (veta prvá citovaného zákonného ustanovenia). V prípade podľa odseku 2 písm. c/ má kancelária právo proti poisťovateľovi (veta druhá citovaného zákonného ustanovenia) a napokon v prípade podľa odseku 2 písm. e/ a podľa § 24a ods. 1 písm. a/ zákona má kancelária povinnosť požadovať náhradu toho, čo plnila poškodenému od príslušnej kancelárie poisťovateľov (veta tretia citovaného zákonného ustanovenia). To znamená, že kancelária má v prípade poskytnutia poistného plnenia za škodu v zmysle § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. právo postihu proti tomu, u koho je daná zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu . Ustanovenie § 24 ods. 7 veta prvá v spojení s § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. je potrebné vykladať tak, že kancelária má právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila. Kancelária má teda právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe
zavinenia, t.j. aj proti vodičovi (pri prevádzke tuzemského motorového vozidla je vodič povinný mať pri sebe potvrdenie o poistení zodpovednosti a teda presvedčiť sa, či je vozidlo poistené) [ rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/190/2014 zo dňa 31.10.2010 ] . Súd poukazuje i na ustálenú rozhodovaciu činnosť najvyšších súdnych autorít, ktoré rovnaký názor prezentovali i vo svojich rozhodnutiach, napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR 4Cdo/190/2014zo dňa 24.6.2015, 4Cdo/134/2009 zo dňa 31.8.2010 ako i na nález Ústavného súdu III. ÚS 514/2016-15 zo dňa 17.8.2016 a v neposlednom rade i rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp.zn. 5Co/285/2018 zo dňa 20.02.2019.
33. Na základe vyššie uvedených záverov je zrejmé, že pasívna vecná legitimácie žalovaného v 1. rade a rovnako i žalovaného v 2. rade je daná. Žalovaný v 1. rade ako prevádzateľ, držiteľ motorového vozidla, ktorého vinou vozidlo pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú jeho prevádzkou nebolo poistené, zodpovedá za škodu spôsobenú týmto vozidlom v zmysle § 427 OZ. Takouto osobou ( osobou zodpovednou ) je aj žalovaný v 2. rade, lebo nehodu zavinil ako vodič. Obaja žalovaní zodpovedajú spoločne a nerozdielne s poukazom na § 511 OZ za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti a za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. Žalovaný v 2. rade nie je jeho prevádzateľom, tým je žalovaný v 1. rade, táto skutočnosť však nezbavuje žalovaného v 2. rade zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Vodič zodpovedá za škodu, ktorá vznikla porušením právnych povinností, teda povinnosti dodržiavať predpisy cestnej premávky. Žalovaný v 1. rade ako prevádzkovateľ vozidla zodpovedá za škodu podľa § 427 ods. 1 OZ, hoci ju sám nespôsobil, pričom jeho zodpovednosť je založená na princípe objektívnej zodpovednosti. V takýchto prípadoch stretu objektívnej zodpovednosti prevádzateľa a subjektívnej zodpovednosti vodiča ide o spoločnú zodpovednosť, kedy prevádzateľ a vodič motorového vozidla zodpovedajú spoločne a nerozdielne za vzniknutú škodu, to však nevylučuje, aby si poškodený uplatnil náhradu škody iba voči niektorému z nich .
34. Súd tiež považoval za účelné na uplatnenie si práva žalobcu aj náklady za preklad listín, ktorými žalobca preukazoval oprávnenosť výšky uplatneného nároku i žiadosti o plnenie zo strany príslušného orgánu. Žalobca súdu preukázal rovnako súdu riadne preukázal, že túto sumu uhradil ( súčasťou spisu je i výpis z účtu , z ktorého vyplýva poukázanie tejto sumy príslušnému subjektu) .
35. Na základe vyššie uvedených skutočností a konštatovaných záverov dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je v plnom rozsahu dôvodná voči obom žalovaným, ktorý zodpovedajú spoločne a nerozdielne. Žalobca dostatočným spôsobom , predložením listinných dôkazov , a to najmä výpisov z účtu preukázal, že poistné plnenie uhradil z poistného garančného fondu, preukázal tak i výšku nákladov poskytnutých na preklad listín, a súd tak o uplatnenom nároku žalobcu nemal pochybnosti, preto žalobe vyhovel v celom rozsahu.
36. Keďže sa žalovaní dostali do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku vznikol žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Žalobca žalovaných vyzýval na uhradenie poskytnutých plnení jednotlivo s tým, že v predmetných výzvach im uviedol lehotu do kedy žiada plnenie uhradiť. Po uplynutí žalobcom označeného dňa sa žalovaní dostali do omeškania. Vychádzajúc z uvedeného a s poukazom na § 517 OZ v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. má žalobca aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorá ku dňu 07.06.2016 ( ako si uplatnil žalobca) bola dňu 0,00%, teda žalobca má podľa § 517 ods. 2 OZ, v spojitosti s § 3 ods. 1 vyššie citovaného nariadenia nárok na úrok z omeškania vo výške 5,00 %, ktoré mu súd priznal zo sumy 2 273,27 eura od 07.06.2016 do zaplatenia, ktorým dňom už boli žalovaní preukázateľne v omeškaní.
37. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci.
38. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
39. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
40. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
41. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi , ktorý mal plný úspech vo veci priznal proti žalovaným náhradu trov konania v rozsahu 100% , o výške ktorých rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Nitra , písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.