Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/190/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne S., so sídlom v B., IČO:

X., proti ţalovaným 1/ J., bývajúcemu v I., 2/ P., bývajúcemu vo S., obaja zastúpení JUDr. P.,

advokátom v N., za účasti vedľajšieho účastníka na strane ţalobkyne : A., so sídlom v B.,

IČO: X., o 5 674,07 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 19 C

239/2009, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 21. novembra 2012

sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre

z 21. novembra 2012 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nitra rozsudkom z 30. júna 2010 č.k. -122 uloţil

ţalovaným spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalobkyni 5.674,07 Eur so 6% úrokom

z omeškania od 18. augusta 2005 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 2.089,93 Eur

na účet advokáta do troch dní, keď z vykonaného dokazovania mal preukázané, ţe ţalovaný

1/ bol drţiteľom motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda a ţalovaný

2/ bol v čase dopravnej nehody vodičom tohto motorového vozidla a poistnú udalosť zavinil.

V čase vzniku poistnej udalosti, t.j. k 14. októbru 2004 predmetné motorové vozidlo nemalo

uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla v zmysle o povinnom zmluvnom poistení

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „“). Poistné za posledné obdobie

od 1. januára 2003 do 31. decembra 2003 bolo splatné 1. januára 2003, ţalovaný 1/

ho v lehote splatnosti neuhradil, preto poistenie zodpovednosti zaniklo k 31. januáru 2003 pre

nezaplatenie poistného. Ţalovaný 1/, ktorý tvrdil opak, v tomto smere neuniesol dôkazné

2

bremeno a nevedel súdu predloţiť doklad o tom, ţe by na rok 2003 mal poistné uhradené.

Ţalobe preto v plnom rozsahu vyhovel a ţalobkyni priznal aj úroky z omeškania

od 18. augusta 2005, pretoţe ţalovaní boli listom z 18. júla 2005 na plnenie v termíne

do 17. augusta 2005 vyzvaní, avšak ţalovanú sumu neuhradili. Rozhodnutie o trovách

konania odôvodnil ustanovením a úspechom ţalobkyne v konaní.

Krajský súd v Nitre na odvolanie ţalovaných, po zrušení jeho prvého rozsudku

z 2. februára 2011 sp. zn. Najvyšším súdom Slovenskej republiky uznesením

z 26. apríla 2012 sp. zn. 4 Cdo 148/2011a vrátením mu veci na ďalšie konanie, v poradí

druhým rozsudkom z 21. novembra 2012 sp. zn. , opätovne zmenil rozsudok

súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu zamietol a ţalobkyni uloţil povinnosť zaplatiť ţalovaným

náhradu trov konania vo výške 2.437,28 Eur k rukám advokáta do 3 dní. V odôvodnení

svojho rozhodnutia uviedol, ţe súd prvého stupňa po zle vyhodnotenom dokazovaní zaujal

vo veci nesprávny právny záver. V konaní nebolo sporné, ţe ţalovaný 1/ bol drţiteľom

motorového vozidla, ktoré poţičal ţalovanému 2/ a ten spôsobil 14. októbra 2004 dopravnú

nehodu, pri ktorej bola spôsobená škoda na inom motorovom vozidle. Ţalovaný 1/ mal

uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla v A. (ďalej len „poisťovňa“) s účinnosťou od 1. januára 2002, pričom

poisťovňa tvrdí, ţe 1. februára 2003 došlo k zániku tohto poistenia z dôvodu nezaplatenia

poistného za rok 2003 a preto ak došlo k poistnej udalosti v čase, keď ţalovaný 1/ nemal

uzatvorené zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla, ţalobkyňa bola povinná v zmysle plniť z garančného fondu.

O ţalobkyňou poskytnutom plnení poškodenému súd nemal pochybnosti. Odvolací súd

uviedol, ţe podstata sporu spočíva v tom, ţe ţalovaný 1/ tvrdil, ţe jeho poistný vzťah

z povinného zmluvného poistenia nezanikol, len nevie preukázať zaplatenie zmluvného

poistenia za rok 2003, avšak na dôkaz pravdivosti svojho tvrdenia uvádza, ţe bol v tom, ţe

jeho poistný vzťah ďalej trvá, čo vyvodzoval z toho, ţe poisťovňa sa k nemu správala tak, ako

keby poistný vzťah nezanikol, lebo mu poslala poštovú poukáţku s číslom jeho poistnej

zmluvy a sumou, ktorú zaplatil ako poistné na rok 2004. Taktieţ poukazoval na to, ţe

poisťovňa mu na rok 2004 zaslala tzv. zelenú kartu a koncom roka 2003 opravila evidenčné

číslo motorového vozidla dovtedy nesprávne uvádzané v poistnej zmluve, pričom mu

neoznámila, ţe poistenie zaniklo. Na druhej strane poisťovňa tvrdila, ţe listom zo 6. októbra

2003 oznámila ţalovanému 1/ zánik poistenia k 1. februáru 2003 pre nezaplatenie zákonného

poistenia pre rok 2003, avšak nevedela preukázať doručenie tohto listu. Odvolací súd na

3

základe zistení, ţe v konaní ide o fakty a tvrdenia dvoch strán, ktoré stoja proti sebe –

zaplatenie poistného ţalovaným 1/ za rok 2004, vystavenie zelenej karty, ako aj záznam

o oprave evidenčného čísla motorového vozidla v roku 2003 – dospel k záveru, ţe poistný

vzťah o povinnom zmluvnom poistení s poisťovňou trval, nikdy nezaniklo a to napriek tomu,

ţe poisťovňa vo svojej evidencii nemá poznačenú alebo prijatú platbu poistného za rok 2003,

pretoţe nemoţno preniesť na ťarchu ţalovaného 1/ to, ţe poisťovňa nevie preukázať

vykonanú platbu poistného za rok 2003. Odvolací súd tak dospel k záveru, ţe v čase

dopravnej nehody motorové vozidlo podliehalo reţimu povinného zmluvného poistenia „s

tým, ţe bola akoby ţivá poistná zmluva, lebo poistný vzťah trval“ a preto povinnosť plniť

mala poisťovňa a nie ţalobkyňa. Zamietnutie ţaloby voči ţalovanému 2/ potom odvolací súd

odôvodnil ustanovením , a , keď

dospel k záveru, ţe ţalovaného 2/ v zmysle týchto ustanovení nemoţno povaţovať za povinný

subjekt. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalobkyňa, ktorá ţiadala

rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania

vyvodila z ustanovenia , a dôvodnosť z ustanovenia

ods. 2 písm. c/ , keď namietala, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci. S poukazom na ustanovenie § 9 ods. 4 zákona

č. 381/2001 uviedla, ţe pokiaľ ţalovaný 1/ nevie preukázať zaplatenie poistného za rok 2003

v čase zániku poistenia, ktoré nastalo 31. januára 2003, je nevyhnutné konštatovať,

ţe poistenie zaniklo 31. januára 2003. Úhrada ţalovaného 1/ z 5. januára 2004

je po započítaní dlţného poistného za čas od 1. januára 2003 do 31. januára 2003

bezdôvodným obohatením na strane poisťovne. Preplatok na poistnom bol ţalovanému 1/

vrátený, ten si však vrátené peniaze nevyzdvihol. Medzinárodná poisťovacia karta platná

od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004 a doklad o zaplatení poistného na rok 2004

nie je bez potvrdenia o zaplatení poistného na rok 2003 dôkazom o tom, ţe poistná zmluva

uzavretá 13. decembra 2001 bola v čase poistnej udalosti 14. októbra 2004 platná

a ţe poistenie v tom čase trvalo. Poistenie vzniknuté na základe poistnej zmluvy

z 13. decembra 2001 zaniklo zo zákona pre nezaplatenie poistného 31. januára 2003. Naviac,

moţné je preukázať len zaplatenie poistného a to poštovým ústriţkom, výpisom z účtu

a podobne. Nezaplatenie poistného podľa názoru dovolateľky postačuje tvrdiť, pokiaľ

sa nepreukáţe opak, t.j., ţe poistné zaplatené bolo. Za nesprávny povaţuje aj názor

4

odvolacieho súdu týkajúci sa nedostatku pasívnej legitimácie ţalovaného 2/ v predmetnom

konaní, pričom podstatu pochybenia odvolacieho súdu vidí dovolateľka predovšetkým

v nesprávnej interpretácii ustanovenia vychádzajúcej

z nesprávneho chápania základných pojmov pouţívaných zákonom vrátane tých, ktoré

sú v ňom výslovne definované.

Ţalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k dovolaniu ţalobkyne navrhol dovolanie zamietnuť

a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania vo výške 500,71 Eur. Zopakoval skutočnosti

uvádzané v priebehu doterajšieho konania týkajúce sa vykonania opravy evidenčného čísla

v poistnej zmluve, vydania zelenej karty na rok 2004, prijatia poistného poisťovňou na rok

2004, neupozornenia na skutočnosť týkajúcu sa zániku poistenia, nepreukázania doručenia

mu listu týkajúceho sa zániku poistného vzťahu a pod. S poukazom na to, ţe v predmetnom

konaní ide o spotrebiteľský vzťah, povaţoval za vylúčené, aby na jeho osobu bola neúmerne

prenášaná akákoľvek dôkazná povinnosť, keď dovolateľ zámerne opomína správanie

poisťovateľa v dobe po 31. januári 2003 napriek tomu, ţe len z tohto je moţné vyvodiť ďalšie

trvanie zmluvného vzťahu v roku 2003 a 2004, keďţe zaplatenie poistného za obdobie roka

2003 je v konaní sporné.

Ţalovaný 2/ vyjadrenie k dovolaniu nepodal.

Vedľajší účastník na strane ţalobkyne v písomnom vyjadrení uviedol, ţe sa v celom

rozsahu stotoţňuje s právnym odôvodnením podaného dovolania a navrhuje, aby dovolací súd

rozhodol v zmysle alternatívneho dovolacieho návrhu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), za ktorú koná

jeho zamestnanec s právnickým vzdelaním ( ), proti rozhodnutiu, proti

ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), preskúmal napadnutý

rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), v rozsahu

vyplývajúcom z ustanovenia a dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie

je potrebné zrušiť.

Podľa ustanovenia , dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

Podľa ustanovenia dovolanie moţno odôvodniť len tým,

ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení , b/ konanie je postihnuté

inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu

preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný

uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolatelia obsahovo vymedzili (§ 242

ods. 1 ). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch

uvedených v ustanovení aţ d/ Ak nejde o vady uvedené v

v znení účinnom do 31. decembra 2014 (ďalej len „ “)., neprihliada na vady

konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, iba ţe by tieto vady mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému

rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,

je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/

tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci

právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom

konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však nebola dovolateľkou namietaná

a dovolacím súdom nebola v konaní ani zistená.

Rovnako dovolací súd vzhľadom na skúmal, či v konaní nedošlo

k tzv. inej (neţ v uvedenej) procesnej vade konania majúcej za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Ani procesná vada konania tejto povahy nebola v dovolaní

namietaná a v dovolacom konaní nevyšla najavo.

Dovolateľka tvrdí, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením veci je činnosť

6

súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu

normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva

na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd pouţil iný právny predpis, ako mal

správne pouţiť, alebo aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval.

Dovolateľka namieta, ţe odvolací súd nesprávne vec právne posúdil, keď na vec

neaplikoval ustanovenie vo vzťahu k ţalovanému 1/

a zániku jeho poistného vzťahu a nesprávne interpretoval ustanovenie § 24 ods. 7 tohto

zákona vo vzťahu k ţalovanému 2/.

Podľa , povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri

tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako drţiteľ motorového vozidla zapísaný

v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú

sa drţba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom

motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená

nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu

má nájomca.

Podľa , poistným obdobím je spravidla jeden

kalendárny rok, prípadne kratšie obdobie. Spôsob platenia poistného, dĺţku poistného obdobia

a poistného určujú všeobecné poistné podmienky.

Podľa o povinnom zmluvnom poistení

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, poistenie zodpovednosti zanikne tieţ, ak poistné nebolo zaplatené

do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve

dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti. Poistenie zodpovednosti zanikne

uplynutím tejto lehoty.

V prejednávanej veci Slovenská poisťovňa, a.s. (právna predchodkyňa vedľajšieho

účastníka – pozn. dovolacieho súdu) ako poistník a ţalovaný 1/ ako poistenec, uzatvorili

13. decembra 2001 zmluvu č. X. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla Š., EČV: N., so začiatkom poistenia od 1. januára 2002 na

dobu neurčitú, s dohodnutými ročnými platbami poistného (por. č.l. 76). Ţalovaný 2/ ako

7

vodič motorového vozidla, ktorého drţiteľom je ţalovaný 1/, spôsobil 14. októbra 2004

dopravnú nehodu s následkom škody na inom motorovom vozidle. Ţalobkyňa v zmysle

ustanovenia spôsobenú majetkovú škodu

uhradila z dôvodu, ţe za ňu zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti (ţalovaný 1/).

Podľa , tento zákon upravuje povinné zmluvné

poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej

len "poistenie zodpovednosti") a zriadenie S. (ďalej len "kancelária"). Podľa ods. 2, ak tento

zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy (v čase

vzniku poistnej udalosti o poisťovníctve a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, alebo ).

Podľa v znení platnom v rozhodnom čase, poistenie

zodpovednosti zanikne tieţ, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu

jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre

zánik poistenia zodpovednosti. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty.

(o.i.) upravuje spôsob zániku poistenia pre nezaplatenie

poistného a zároveň určuje aj presný okamih zániku poistného vzťahu (por. § 9 ods. 4 cit.

zákona). Takto koncipovaná právna norma presne, zrozumiteľne a úplne formuluje spôsob

i okamih zániku právneho vzťahu. V tejto súvislosti nie je prípustný iný výklad zániku

poistného vzťahu.

Pokiaľ odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazoval na to, ţe ţalovaný 1/

nebol zo strany poisťovne upozornený na to, ţe poistný vzťah zanikol, je potrebné uviesť,

ţe z ustanovenia ţiadneho právneho predpisu poisťovni takáto povinnosť nevyplýva

a existenciu trvania poistného vzťahu v prejednávanej veci nemoţno vyvodzovať ani

z následného správania sa poisťovne, pretoţe táto skutočnosť (zánik poistenia) expressis

verbis vyplýva z ustanovenia

Rovnako je potrebné stotoţniť sa s názorom vysloveným dovolateľkou v dôvodoch

dovolania, ţe dôkazná povinnosť týkajúca sa (ne)zaplatenia poistného ţalovaným 1/ na rok

2003 stíha ţalovaného 1/ a nie ţalobkyňu a pokiaľ ten nepreukáţe zaplatenie poistného,

potrebné je mať za to, ţe poistné zaplatené nebolo. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých

8

sa týka povinnosť účastníka konania tvrdiť a označiť dôkazy na preukázanie tvrdení, je vţdy

daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov

konania. Táto norma zásadne určuje rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré

musia byť preukázané) a aj nositeľa dôkazného bremena. V závislosti na hypotéze právnej

normy má kaţdá zo strán sporového konania samostatnú (vlastnú) povinnosť tvrdenia

a dôkaznú povinnosť a teda aj z toho vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia

a dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leţí na tom účastníkovi

konania, ktorý z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho

účastníka konania, ktorý existenciu týchto skutočností tieţ tvrdí.

v prípade bremena tvrdenia a bremena dôkazu ponecháva na účastníkovi, ako bude v konaní

postupovať. Pokiaľ účastník konania nerešpektuje bremeno tvrdenia alebo dôkazné bremeno,

ktoré ho zaťaţujú, z hľadiska procesného postupuje vo svoj neprospech. Procesná nečinnosť

účastníka v tomto smere má (pre neho) negatívne dôsledky pri hodnotení výsledkov

vykonaného dokazovania, čo sa v konečnom dôsledku prejaví vo vydaní (pre neho)

nepriaznivého rozhodnutia. Obvykle platí, ţe skutočnosti navodzujúce ţalované právo musí

tvrdiť ţalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záleţitosťou ţalovaného.

Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu

konania. V priebehu sporu sa môţe meniť, teda môţe dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri

posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv.

negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, ţe neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter

sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiţ nemoţno spravodlivo ţiadať, aby preukázal reálnu

neexistenciu určitej právnej skutočnosti (nie je moţné preukázať, ţe niečo sa nestalo).

V prejednávanej veci to potom znamená, ţe ţalobkyňa nemala povinnosť preukázať

neexistenciu skutočnosti, z ktorej odvodzovala tvrdenie, ţe ţalovaný 1/ nezaplatil poistné

za rok 2003, ale naopak, preukázanie zaplatenia poistného za toto obdobie bolo výlučne

povinnosťou ţalovaného 1/. Tejto dôkaznej povinnosti sa ţalovaný 1/ nemôţe zbaviť ani tým,

ţe v prejednávanej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu (ako na to poukazuje vo svojom

vyjadrení k dovolaniu – por. č.l. 275).

Za dôvodné povaţoval dovolací súd aj dovolanie ţalobkyne vo vzťahu k ţalovanému

2/, keď odvolací súd vo vzťahu k tomuto ţalovanému dospel k záveru, ţe

Z.z. sa na neho nevzťahuje, pretoţe „Oprávnenie S. je dané tak, ako je dané v paragrafe

o pouţití garančného fondu, ale aj o tzv. regrese, ale regrese v zmysle § 24 ods. 7 z dôvodu §

9

24 ods. 2 písm. b/ tohto zákona iba v prípade osobitného regresu, lebo to je osobitné špeciálne

ustanovenie vo vzťahu k § 12 tohto zákona.“

Odvolací súd k danej problematike zaujal stanovisko uţ vo veci vedenej na Najvyššom

súde Slovenskej republiky pod sp. zn. , od ktorého stanoviska nemá potrebu

ani dôvod sa odkloniť ani v prejednávanej veci.

Podľa kancelária poskytuje z poistného

garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,

za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.

Podľa poškodený má právo uplatniť nárok

na náhradu škody podľa odseku 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých

by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona.

Podľa kancelária má právo proti tomu, kto

zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a/, b/, f/ a g/, na náhradu toho, čo za neho plnila.

Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa

odseku 2 písm. c/. Kancelária je povinná poţadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov

náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e/ a podľa § 24a ods. 1 písm. a/.

V zmysle ustanovenia bola zriadená kancelária ako

právnická osoba, ktorá okrem iného, poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie

za škodu. Účelom vytvorenia poistného garančného fondu je, aby aj v tých prípadoch, ktoré

sú taxatívne vymenované v § 24 ods. 2 zákona, bolo poškodenému zabezpečené poskytnutie

plnenia za škodu, na ktorú má poškodený právo za rovnakých podmienok, za akých by mohol

uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi. Jedným z nich je aj prípad, keď

motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, nie je v čase škodovej udalosti poistené.

Zo znenia § 24 ods. 2 písm. b/ zákona vyplýva, ţe kancelária tu poskytuje plnenie za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla namiesto osoby, ktorá za túto škodu zodpovedá

(...“za ktorú zodpovedá osoba“..). Osobou bez poistenia zodpovednosti je preto treba

rozumieť toho, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou takého vozidla, u ktorého

nebola uzavretá poistná zmluva v zmysle (touto osobou bude

spravidla aj ten, kto má povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu, napr. prevádzkovateľ).

10

V ustanovení je upravené právo kancelárie

na náhradu vyplatených plnení z poistného garančného fondu za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla. Okruh osôb, proti ktorým má kancelária tzv. postihové právo,

je upravený rôzne, v závislosti od toho, aký je status vozidla, ktorého prevádzkou bola škoda

spôsobená. V prípadoch podľa odseku 2 písm. a/, b/, f/ a g/ má kancelária právo proti tomu,

kto za škodu zodpovedá (veta prvá citovaného zákonného ustanovenia). V prípade podľa

odseku 2 písm. c/ má kancelária právo proti poisťovateľovi (veta druhá citovaného zákonného

ustanovenia) a napokon v prípade podľa odseku 2 písm. e/ a podľa § 24a ods. 1 písm. a/

zákona má kancelária povinnosť poţadovať náhradu toho, čo plnila poškodenému

od príslušnej kancelárie poisťovateľov (veta tretia citovaného zákonného ustanovenia).

To znamená, ţe kancelária má v prípade poskytnutia poistného plnenia za škodu v zmysle

právo postihu proti tomu, u koho je daná

zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle príslušných

ustanovení o zodpovednosti za škodu.

Ustanovenie veta prvá v spojení s

Z.z. je potrebné vykladať tak, ţe kancelária má právo postihu proti kaţdému, kto za škodu

zodpovedá a za koho plnila. Kancelária má teda právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t.j. aj proti

vodičovi (pri prevádzke tuzemského motorového vozidla je vodič povinný mať pri sebe

potvrdenie o poistení zodpovednosti a teda presvedčiť sa, či je vozidlo poistené).

Preto ak odvolací súd vo vzťahu k ţalovanému 2/ dospel k opačnému právnemu názoru,

neposúdil vec správne po právnej stránke ani v tejto časti, pretoţe jeho povinnosťou bolo

skúmať zodpovednosť ţalovaného 2/ z pohľadu všeobecnej zodpovednosti zakotvenej

v ustanovení .

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru,

ţe napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

). Dovolací súd preto rozsudok odvolacieho súdu zrušil vo výroku, ktorým zmenil výrok

rozsudku súdu prvého stupňa a tieţ v od ňom závislom výroku o trovách konania a vec

mu vrátil na ďalšie konanie. Právny názor dovolacieho súdu v tomto rozhodnutí vyslovený

je pre odvolací súd záväzný ( ).

11

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( )

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. júna 2015

JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová