Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 52 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (59)293/394768.db3bb4.pdf
PDF · 171.33 KB
No categories available
4Cdo/190/2014
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Cdo 190/2014
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne S., so sídlom v B., IČO:
X., proti ţalovaným 1/ J., bývajúcemu v I., 2/ P., bývajúcemu vo S., obaja zastúpení JUDr. P.,
advokátom v N., za účasti vedľajšieho účastníka na strane ţalobkyne : A., so sídlom v B.,
IČO: X., o 5 674,07 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 19 C
239/2009, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 21. novembra 2012
sp. zn. 25 Co 201/2012, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre
z 21. novembra 2012 sp. zn. 25 Co 201/2012 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Nitra rozsudkom z 30. júna 2010 č.k. 19 C 239/2009-122 uloţil
ţalovaným spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalobkyni 5.674,07 Eur so 6% úrokom
z omeškania od 18. augusta 2005 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 2.089,93 Eur
na účet advokáta do troch dní, keď z vykonaného dokazovania mal preukázané, ţe ţalovaný
1/ bol drţiteľom motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda a ţalovaný
2/ bol v čase dopravnej nehody vodičom tohto motorového vozidla a poistnú udalosť zavinil.
V čase vzniku poistnej udalosti, t.j. k 14. októbru 2004 predmetné motorové vozidlo nemalo
uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“). Poistné za posledné obdobie
od 1. januára 2003 do 31. decembra 2003 bolo splatné 1. januára 2003, ţalovaný 1/
ho v lehote splatnosti neuhradil, preto poistenie zodpovednosti zaniklo k 31. januáru 2003 pre
nezaplatenie poistného. Ţalovaný 1/, ktorý tvrdil opak, v tomto smere neuniesol dôkazné
bremeno a nevedel súdu predloţiť doklad o tom, ţe by na rok 2003 mal poistné uhradené.
Ţalobe preto v plnom rozsahu vyhovel a ţalobkyni priznal aj úroky z omeškania
od 18. augusta 2005, pretoţe ţalovaní boli listom z 18. júla 2005 na plnenie v termíne
do 17. augusta 2005 vyzvaní, avšak ţalovanú sumu neuhradili. Rozhodnutie o trovách
konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a úspechom ţalobkyne v konaní.
Krajský súd v Nitre na odvolanie ţalovaných, po zrušení jeho prvého rozsudku
z 2. februára 2011 sp. zn. 25 C 187/2010 Najvyšším súdom Slovenskej republiky uznesením
z 26. apríla 2012 sp. zn. 4 Cdo 148/2011a vrátením mu veci na ďalšie konanie, v poradí
druhým rozsudkom z 21. novembra 2012 sp. zn. 25 Co 201/2012, opätovne zmenil rozsudok
súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu zamietol a ţalobkyni uloţil povinnosť zaplatiť ţalovaným
náhradu trov konania vo výške 2.437,28 Eur k rukám advokáta do 3 dní. V odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, ţe súd prvého stupňa po zle vyhodnotenom dokazovaní zaujal
vo veci nesprávny právny záver. V konaní nebolo sporné, ţe ţalovaný 1/ bol drţiteľom
motorového vozidla, ktoré poţičal ţalovanému 2/ a ten spôsobil 14. októbra 2004 dopravnú
nehodu, pri ktorej bola spôsobená škoda na inom motorovom vozidle. Ţalovaný 1/ mal
uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla v A. (ďalej len „poisťovňa“) s účinnosťou od 1. januára 2002, pričom
poisťovňa tvrdí, ţe 1. februára 2003 došlo k zániku tohto poistenia z dôvodu nezaplatenia
poistného za rok 2003 a preto ak došlo k poistnej udalosti v čase, keď ţalovaný 1/ nemal
uzatvorené zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, ţalobkyňa bola povinná v zmysle zákona č. 328/2001 Z.z. plniť z garančného fondu.
O ţalobkyňou poskytnutom plnení poškodenému súd nemal pochybnosti. Odvolací súd
uviedol, ţe podstata sporu spočíva v tom, ţe ţalovaný 1/ tvrdil, ţe jeho poistný vzťah
z povinného zmluvného poistenia nezanikol, len nevie preukázať zaplatenie zmluvného
poistenia za rok 2003, avšak na dôkaz pravdivosti svojho tvrdenia uvádza, ţe bol v tom, ţe
jeho poistný vzťah ďalej trvá, čo vyvodzoval z toho, ţe poisťovňa sa k nemu správala tak, ako
keby poistný vzťah nezanikol, lebo mu poslala poštovú poukáţku s číslom jeho poistnej
zmluvy a sumou, ktorú zaplatil ako poistné na rok 2004. Taktieţ poukazoval na to, ţe
poisťovňa mu na rok 2004 zaslala tzv. zelenú kartu a koncom roka 2003 opravila evidenčné
číslo motorového vozidla dovtedy nesprávne uvádzané v poistnej zmluve, pričom mu
neoznámila, ţe poistenie zaniklo. Na druhej strane poisťovňa tvrdila, ţe listom zo 6. októbra
2003 oznámila ţalovanému 1/ zánik poistenia k 1. februáru 2003 pre nezaplatenie zákonného
poistenia pre rok 2003, avšak nevedela preukázať doručenie tohto listu. Odvolací súd na
základe zistení, ţe v konaní ide o fakty a tvrdenia dvoch strán, ktoré stoja proti sebe –
zaplatenie poistného ţalovaným 1/ za rok 2004, vystavenie zelenej karty, ako aj záznam
o oprave evidenčného čísla motorového vozidla v roku 2003 – dospel k záveru, ţe poistný
vzťah o povinnom zmluvnom poistení s poisťovňou trval, nikdy nezaniklo a to napriek tomu,
ţe poisťovňa vo svojej evidencii nemá poznačenú alebo prijatú platbu poistného za rok 2003,
pretoţe nemoţno preniesť na ťarchu ţalovaného 1/ to, ţe poisťovňa nevie preukázať
vykonanú platbu poistného za rok 2003. Odvolací súd tak dospel k záveru, ţe v čase
dopravnej nehody motorové vozidlo podliehalo reţimu povinného zmluvného poistenia „s
tým, ţe bola akoby ţivá poistná zmluva, lebo poistný vzťah trval“ a preto povinnosť plniť
mala poisťovňa a nie ţalobkyňa. Zamietnutie ţaloby voči ţalovanému 2/ potom odvolací súd
odôvodnil ustanovením § 24 ods. 2 písm. b/, § 12 a § 24 ods. 7 zákona č. 328/2001 Z.z., keď
dospel k záveru, ţe ţalovaného 2/ v zmysle týchto ustanovení nemoţno povaţovať za povinný
subjekt. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalobkyňa, ktorá ţiadala
rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania
vyvodila z ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p., a dôvodnosť z ustanovenia § 241
ods. 2 písm. c/ O.s.p., keď namietala, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci. S poukazom na ustanovenie § 9 ods. 4 zákona
č. 381/2001 uviedla, ţe pokiaľ ţalovaný 1/ nevie preukázať zaplatenie poistného za rok 2003
v čase zániku poistenia, ktoré nastalo 31. januára 2003, je nevyhnutné konštatovať,
ţe poistenie zaniklo 31. januára 2003. Úhrada ţalovaného 1/ z 5. januára 2004
je po započítaní dlţného poistného za čas od 1. januára 2003 do 31. januára 2003
bezdôvodným obohatením na strane poisťovne. Preplatok na poistnom bol ţalovanému 1/
vrátený, ten si však vrátené peniaze nevyzdvihol. Medzinárodná poisťovacia karta platná
od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004 a doklad o zaplatení poistného na rok 2004
nie je bez potvrdenia o zaplatení poistného na rok 2003 dôkazom o tom, ţe poistná zmluva
uzavretá 13. decembra 2001 bola v čase poistnej udalosti 14. októbra 2004 platná
a ţe poistenie v tom čase trvalo. Poistenie vzniknuté na základe poistnej zmluvy
z 13. decembra 2001 zaniklo zo zákona pre nezaplatenie poistného 31. januára 2003. Naviac,
moţné je preukázať len zaplatenie poistného a to poštovým ústriţkom, výpisom z účtu
a podobne. Nezaplatenie poistného podľa názoru dovolateľky postačuje tvrdiť, pokiaľ
sa nepreukáţe opak, t.j., ţe poistné zaplatené bolo. Za nesprávny povaţuje aj názor
odvolacieho súdu týkajúci sa nedostatku pasívnej legitimácie ţalovaného 2/ v predmetnom
konaní, pričom podstatu pochybenia odvolacieho súdu vidí dovolateľka predovšetkým
v nesprávnej interpretácii ustanovenia § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. vychádzajúcej
z nesprávneho chápania základných pojmov pouţívaných zákonom vrátane tých, ktoré
sú v ňom výslovne definované.
Ţalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k dovolaniu ţalobkyne navrhol dovolanie zamietnuť
a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania vo výške 500,71 Eur. Zopakoval skutočnosti
uvádzané v priebehu doterajšieho konania týkajúce sa vykonania opravy evidenčného čísla
v poistnej zmluve, vydania zelenej karty na rok 2004, prijatia poistného poisťovňou na rok
2004, neupozornenia na skutočnosť týkajúcu sa zániku poistenia, nepreukázania doručenia
mu listu týkajúceho sa zániku poistného vzťahu a pod. S poukazom na to, ţe v predmetnom
konaní ide o spotrebiteľský vzťah, povaţoval za vylúčené, aby na jeho osobu bola neúmerne
prenášaná akákoľvek dôkazná povinnosť, keď dovolateľ zámerne opomína správanie
poisťovateľa v dobe po 31. januári 2003 napriek tomu, ţe len z tohto je moţné vyvodiť ďalšie
trvanie zmluvného vzťahu v roku 2003 a 2004, keďţe zaplatenie poistného za obdobie roka
2003 je v konaní sporné.
Ţalovaný 2/ vyjadrenie k dovolaniu nepodal.
Vedľajší účastník na strane ţalobkyne v písomnom vyjadrení uviedol, ţe sa v celom
rozsahu stotoţňuje s právnym odôvodnením podaného dovolania a navrhuje, aby dovolací súd
rozhodol v zmysle alternatívneho dovolacieho návrhu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), za ktorú koná
jeho zamestnanec s právnickým vzdelaním (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý
rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie
je potrebné zrušiť.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p., dovolaním moţno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.).
Podľa ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dovolanie moţno odôvodniť len tým,
ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté
inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu
preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný
uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolatelia obsahovo vymedzili (§ 242
ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch
uvedených v ustanovení § 242 ods. 2 písm. a/ aţ d/ O.s.p. Ak nejde o vady uvedené v § 237
O.s.p. v znení účinnom do 31. decembra 2014 (ďalej len „§ 237 O.s.p.“)., neprihliada na vady
konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, iba ţe by tieto vady mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.
Uvedené zákonné ustanovenie § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti kaţdému
rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,
je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/
tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci
právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom
konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).
Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však nebola dovolateľkou namietaná
a dovolacím súdom nebola v konaní ani zistená.
Rovnako dovolací súd vzhľadom na § 242 ods. 1 O.s.p. skúmal, či v konaní nedošlo
k tzv. inej (neţ v § 237 O.s.p. uvedenej) procesnej vade konania majúcej za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Ani procesná vada konania tejto povahy nebola v dovolaní
namietaná a v dovolacom konaní nevyšla najavo.
Dovolateľka tvrdí, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením veci je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva
na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd pouţil iný právny predpis, ako mal
správne pouţiť, alebo aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval.
Dovolateľka namieta, ţe odvolací súd nesprávne vec právne posúdil, keď na vec
neaplikoval ustanovenie § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. vo vzťahu k ţalovanému 1/
a zániku jeho poistného vzťahu a nesprávne interpretoval ustanovenie § 24 ods. 7 tohto
zákona vo vzťahu k ţalovanému 2/.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri
tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako drţiteľ motorového vozidla zapísaný
v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú
sa drţba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom
motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená
nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu
má nájomca.
Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., poistným obdobím je spravidla jeden
kalendárny rok, prípadne kratšie obdobie. Spôsob platenia poistného, dĺţku poistného obdobia
a poistného určujú všeobecné poistné podmienky.
Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, poistenie zodpovednosti zanikne tieţ, ak poistné nebolo zaplatené
do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve
dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti. Poistenie zodpovednosti zanikne
uplynutím tejto lehoty.
V prejednávanej veci Slovenská poisťovňa, a.s. (právna predchodkyňa vedľajšieho
účastníka – pozn. dovolacieho súdu) ako poistník a ţalovaný 1/ ako poistenec, uzatvorili
13. decembra 2001 zmluvu č. X. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla Š., EČV: N., so začiatkom poistenia od 1. januára 2002 na
dobu neurčitú, s dohodnutými ročnými platbami poistného (por. č.l. 76). Ţalovaný 2/ ako
vodič motorového vozidla, ktorého drţiteľom je ţalovaný 1/, spôsobil 14. októbra 2004
dopravnú nehodu s následkom škody na inom motorovom vozidle. Ţalobkyňa v zmysle
ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. spôsobenú majetkovú škodu
uhradila z dôvodu, ţe za ňu zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti (ţalovaný 1/).
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., tento zákon upravuje povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej
len "poistenie zodpovednosti") a zriadenie S. (ďalej len "kancelária"). Podľa ods. 2, ak tento
zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy (v čase
vzniku poistnej udalosti zákon č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, alebo Občiansky zákonník).
Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. v znení platnom v rozhodnom čase, poistenie
zodpovednosti zanikne tieţ, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu
jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre
zánik poistenia zodpovednosti. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty.
Zákon č. 381/2001 Z.z. (o.i.) upravuje spôsob zániku poistenia pre nezaplatenie
poistného a zároveň určuje aj presný okamih zániku poistného vzťahu (por. § 9 ods. 4 cit.
zákona). Takto koncipovaná právna norma presne, zrozumiteľne a úplne formuluje spôsob
i okamih zániku právneho vzťahu. V tejto súvislosti nie je prípustný iný výklad zániku
poistného vzťahu.
Pokiaľ odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazoval na to, ţe ţalovaný 1/
nebol zo strany poisťovne upozornený na to, ţe poistný vzťah zanikol, je potrebné uviesť,
ţe z ustanovenia ţiadneho právneho predpisu poisťovni takáto povinnosť nevyplýva
a existenciu trvania poistného vzťahu v prejednávanej veci nemoţno vyvodzovať ani
z následného správania sa poisťovne, pretoţe táto skutočnosť (zánik poistenia) expressis
verbis vyplýva z ustanovenia § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z.
Rovnako je potrebné stotoţniť sa s názorom vysloveným dovolateľkou v dôvodoch
dovolania, ţe dôkazná povinnosť týkajúca sa (ne)zaplatenia poistného ţalovaným 1/ na rok
2003 stíha ţalovaného 1/ a nie ţalobkyňu a pokiaľ ten nepreukáţe zaplatenie poistného,
potrebné je mať za to, ţe poistné zaplatené nebolo. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých
sa týka povinnosť účastníka konania tvrdiť a označiť dôkazy na preukázanie tvrdení, je vţdy
daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov
konania. Táto norma zásadne určuje rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré
musia byť preukázané) a aj nositeľa dôkazného bremena. V závislosti na hypotéze právnej
normy má kaţdá zo strán sporového konania samostatnú (vlastnú) povinnosť tvrdenia
a dôkaznú povinnosť a teda aj z toho vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia
a dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leţí na tom účastníkovi
konania, ktorý z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho
účastníka konania, ktorý existenciu týchto skutočností tieţ tvrdí. Občiansky súdny poriadok
v prípade bremena tvrdenia a bremena dôkazu ponecháva na účastníkovi, ako bude v konaní
postupovať. Pokiaľ účastník konania nerešpektuje bremeno tvrdenia alebo dôkazné bremeno,
ktoré ho zaťaţujú, z hľadiska procesného postupuje vo svoj neprospech. Procesná nečinnosť
účastníka v tomto smere má (pre neho) negatívne dôsledky pri hodnotení výsledkov
vykonaného dokazovania, čo sa v konečnom dôsledku prejaví vo vydaní (pre neho)
nepriaznivého rozhodnutia. Obvykle platí, ţe skutočnosti navodzujúce ţalované právo musí
tvrdiť ţalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záleţitosťou ţalovaného.
Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu
konania. V priebehu sporu sa môţe meniť, teda môţe dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri
posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv.
negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, ţe neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter
sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiţ nemoţno spravodlivo ţiadať, aby preukázal reálnu
neexistenciu určitej právnej skutočnosti (nie je moţné preukázať, ţe niečo sa nestalo).
V prejednávanej veci to potom znamená, ţe ţalobkyňa nemala povinnosť preukázať
neexistenciu skutočnosti, z ktorej odvodzovala tvrdenie, ţe ţalovaný 1/ nezaplatil poistné
za rok 2003, ale naopak, preukázanie zaplatenia poistného za toto obdobie bolo výlučne
povinnosťou ţalovaného 1/. Tejto dôkaznej povinnosti sa ţalovaný 1/ nemôţe zbaviť ani tým,
ţe v prejednávanej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu (ako na to poukazuje vo svojom
vyjadrení k dovolaniu – por. č.l. 275).
Za dôvodné povaţoval dovolací súd aj dovolanie ţalobkyne vo vzťahu k ţalovanému
2/, keď odvolací súd vo vzťahu k tomuto ţalovanému dospel k záveru, ţe zákon č. 328/2001
Z.z. sa na neho nevzťahuje, pretoţe „Oprávnenie S. je dané tak, ako je dané v paragrafe
o pouţití garančného fondu, ale aj o tzv. regrese, ale regrese v zmysle § 24 ods. 7 z dôvodu §
24 ods. 2 písm. b/ tohto zákona iba v prípade osobitného regresu, lebo to je osobitné špeciálne
ustanovenie vo vzťahu k § 12 tohto zákona.“
Odvolací súd k danej problematike zaujal stanovisko uţ vo veci vedenej na Najvyššom
súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 4 Cdo 134/2009, od ktorého stanoviska nemá potrebu
ani dôvod sa odkloniť ani v prejednávanej veci.
Podľa § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. kancelária poskytuje z poistného
garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.
Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. poškodený má právo uplatniť nárok
na náhradu škody podľa odseku 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých
by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona.
Podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. kancelária má právo proti tomu, kto
zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a/, b/, f/ a g/, na náhradu toho, čo za neho plnila.
Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa
odseku 2 písm. c/. Kancelária je povinná poţadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov
náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e/ a podľa § 24a ods. 1 písm. a/.
V zmysle ustanovenia § 20 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. bola zriadená kancelária ako
právnická osoba, ktorá okrem iného, poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie
za škodu. Účelom vytvorenia poistného garančného fondu je, aby aj v tých prípadoch, ktoré
sú taxatívne vymenované v § 24 ods. 2 zákona, bolo poškodenému zabezpečené poskytnutie
plnenia za škodu, na ktorú má poškodený právo za rovnakých podmienok, za akých by mohol
uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi. Jedným z nich je aj prípad, keď
motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, nie je v čase škodovej udalosti poistené.
Zo znenia § 24 ods. 2 písm. b/ zákona vyplýva, ţe kancelária tu poskytuje plnenie za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla namiesto osoby, ktorá za túto škodu zodpovedá
(...“za ktorú zodpovedá osoba“..). Osobou bez poistenia zodpovednosti je preto treba
rozumieť toho, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou takého vozidla, u ktorého
nebola uzavretá poistná zmluva v zmysle § 3 zákona č. 381/2001 Z.z. (touto osobou bude
spravidla aj ten, kto má povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu, napr. prevádzkovateľ).
V ustanovení § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. je upravené právo kancelárie
na náhradu vyplatených plnení z poistného garančného fondu za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Okruh osôb, proti ktorým má kancelária tzv. postihové právo,
je upravený rôzne, v závislosti od toho, aký je status vozidla, ktorého prevádzkou bola škoda
spôsobená. V prípadoch podľa odseku 2 písm. a/, b/, f/ a g/ má kancelária právo proti tomu,
kto za škodu zodpovedá (veta prvá citovaného zákonného ustanovenia). V prípade podľa
odseku 2 písm. c/ má kancelária právo proti poisťovateľovi (veta druhá citovaného zákonného
ustanovenia) a napokon v prípade podľa odseku 2 písm. e/ a podľa § 24a ods. 1 písm. a/
zákona má kancelária povinnosť poţadovať náhradu toho, čo plnila poškodenému
od príslušnej kancelárie poisťovateľov (veta tretia citovaného zákonného ustanovenia).
To znamená, ţe kancelária má v prípade poskytnutia poistného plnenia za škodu v zmysle
§ 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. právo postihu proti tomu, u koho je daná
zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu.
Ustanovenie § 24 ods. 7 veta prvá v spojení s § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001
Z.z. je potrebné vykladať tak, ţe kancelária má právo postihu proti kaţdému, kto za škodu
zodpovedá a za koho plnila. Kancelária má teda právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t.j. aj proti
vodičovi (pri prevádzke tuzemského motorového vozidla je vodič povinný mať pri sebe
potvrdenie o poistení zodpovednosti a teda presvedčiť sa, či je vozidlo poistené).
Preto ak odvolací súd vo vzťahu k ţalovanému 2/ dospel k opačnému právnemu názoru,
neposúdil vec správne po právnej stránke ani v tejto časti, pretoţe jeho povinnosťou bolo
skúmať zodpovednosť ţalovaného 2/ z pohľadu všeobecnej zodpovednosti zakotvenej
v ustanovení § 420 Občianskeho zákonníka.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru,
ţe napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.). Dovolací súd preto rozsudok odvolacieho súdu zrušil vo výroku, ktorým zmenil výrok
rozsudku súdu prvého stupňa a tieţ v od ňom závislom výroku o trovách konania a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Právny názor dovolacieho súdu v tomto rozhodnutí vyslovený
je pre odvolací súd záväzný (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.)
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. júna 2015
JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová