Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/46/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava , IČO: 36 062 235, právne zastúpený: KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 648 892, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/XXX, XXX XX D., o zaplatenie sumy 1 731,04 eura s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Veronikou Vnukovou takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 731,04 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 4 234,75 eura od 28.10.2023 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi sa proti žalovanému priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou postúpenou tunajšiemu súdu dňa 26.05.2026 upomínacím súdom Banská Bystrica ( jemu doručenou dňa 23.02.2026) domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 1 731,04 eura s príslušenstvom titulom zákonného regresného nároku na náhradu poistného plnenia za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla, na ktoré v čase dopravnej nehody nebolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je právnická osoba zriadená . Žalovaný je fyzická osoba vodič motorového vozidla , ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Dňa 03.02.2023 spôsobil vodič predmetným vozidlom v dôsledku dopravnej nehody škodu na majetku - na motorovom vozidle KIA EVČ: D. XXXXX, ktorého majiteľom bol v rozhodnom čase E. E.. Vzhľadom k tomu, že k dátumu nehody nebolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vznikla žalobcovi povinnosť uhradiť z garančného fondu poškodenému poistné plnenie za škodu. Žalobca poskytol poškodenému plnenie v celkovej výške 4 234,75 eura. Žalovaný v lehote do 27.10.2023 poskytnutej mu žalobcom škodu neuhradil. Žalobca sa ďalej od žalovaného domáha zaplatenia zákonných úrokov z omeškania .

2. Žalovanému bola žaloba doručená podľa ( ďalej len „CSP“ ) a k žalobe sa nevyjadril.

3. Keďže ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva nepresahuje 2 000 eur súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania v súlade s ( ďalej len „CSP“ ).

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s správou o nehode, výpisom z evidencie poistení, potvrdením o vyplatenom plnení spolu s výpisom z účtu, výzvou na náhradu poistného plnenia, predžalobnou výzvou a zistil nasledovný skutkový a právny stav :

5. Podľa správy o dopravnej nehode žalovaný ako vodič motorového vozidla EVČ: D. XXXXX, zn. Mitsubishi dňa 03.02.2023 zavinil dopravnú nehodu, keď narazil do pred ním stojaceho motorového vozidla KIA, Sportage s EVČ: D. XXXXX, ktorého majiteľom bol v tom čase poškodený E. E. , v dôsledku čoho vznikla na jeho vozidla majetková škoda. Poškodený si svoj nárok uplatnil, pričom žalobca z evidencie poistných zmlúv zistil, že v čase dopravnej nehody nebolo vozidlo žalobcu povinne zmluvne poistené proti zodpovednosti za škodu. Z tohto dôvodu žalobcovi vznikla v zmysle povinnosť uhradiť škodu poškodenému z poistného garančného fondu, čo žalobca dňa 22.09.2023 urobil a poškodenému vyplatil škodu vo výške 4 234,75 eura. Výzvou na náhradu poistného plnenia zo dňa 27.09.2023 si žalobca túto škodu uplatnil u žalovaného a vyzval ho na úhradu tejto sumy do 27.10.2023. Keďže žalovaný škodu neuhradil žalobca ho výzvou zo dňa 07.05.2025 opätovne vyzval , aby zaplatil sumu 4559,03 eura ( pozostávajúcej z istiny 4 234,75 eura a úrokov z omeškania vo výške 324,28 eura) .

6. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej aj ako zákon o PZP), povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, 6a)v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.

7. Podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.

8. Podľa § 24 ods. 3 zákona o PZP poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa odseku 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona.

9. Podľa § 24 ods. 7 veta prvá zákona o PZP kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila.

10. Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

11. Podľa fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

12. Podľa rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

13. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

14. Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

15. Podľa , príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

16. V zmysle ustanovenia § 20 ods. 1 zákona o PZP bola zriadená kancelária ako právnická osoba, ktorá okrem iného, poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu. Účelom vytvorenia poistného garančného fondu je, aby aj v tých prípadoch, ktoré sú taxatívne vymenované v § 24 ods. 2 zákona, bolo poškodenému zabezpečené poskytnutie plnenia za škodu, na ktorú má poškodený právo za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi. Jedným z nich je aj prípad, keď motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, nie je v čase škodovej udalosti poistené. Zo znenia § 24 ods. 2 písm. b/ zákona vyplýva, že kancelária tu poskytuje plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla namiesto osoby, ktorá za túto škodu zodpovedá (...“za ktorú zodpovedá osoba..“). Osobou bez poistenia zodpovednosti je preto treba rozumieť toho, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou takého vozidla, u ktorého nebola uzavretá poistná zmluva v zmysle (touto osobou bude spravidla aj ten, kto má povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu, napr. prevádzkovateľ). V ustanovení je upravené právo kancelárie na náhradu vyplatených plnení z poistného garančného fondu za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Okruh osôb, proti ktorým má kancelária tzv. postihové právo, je upravený rôzne, v závislosti od toho, aký je status vozidla, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená. V prípadoch podľa odseku 2 písm. a/, b/, f/ a g/ má kancelária právo proti tomu, kto za škodu zodpovedá (veta prvá citovaného zákonného ustanovenia). V prípade podľa odseku 2 písm. c/ má kancelária právo proti poisťovateľovi (veta druhá citovaného zákonného ustanovenia) a napokon v prípade podľa odseku 2 písm. e/ a podľa zákona má kancelária povinnosť požadovať náhradu toho, čo plnila poškodenému od príslušnej kancelárie poisťovateľov (veta tretia citovaného zákonného ustanovenia). To znamená, že kancelária má v prípade poskytnutia poistného plnenia za škodu v zmysle právo postihu proti tomu, u koho je daná zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle príslušných ustanovení o zodpovednosti za škodu . Ustanovenie veta prvá v spojení s je potrebné vykladať tak, že kancelária má právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila. Kancelária má teda právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t.j. aj proti vodičovi (pri prevádzke tuzemského motorového vozidla je vodič povinný mať pri sebe potvrdenie o poistení zodpovednosti a teda presvedčiť sa, či je vozidlo poistené) [ rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 31.10.2010 ] . Súd poukazuje i na ustálenú rozhodovaciu činnosť najvyšších súdnych autorít, ktoré rovnaký názor prezentovali i vo svojich rozhodnutiach, napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR 4Cdo/190/2014zo dňa 24.6.2015, zo dňa 31.8.2010 ako i na nález Ústavného súdu -15 zo dňa 17.8.2016 a v neposlednom rade i rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp.zn. zo dňa 20.02.2019.

17. Oboznámením sa s obsahom súdneho spisu, po vyhodnotení všetkých predložených listín dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti voči žalovanému titulom regresu vyplývajúceho z ust. § 24 ods. 7 zákona o PZP. V konaní nebolo sporné, že dňa 03.02.2023 došlo k poistnej udalosti, dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená materiálna škoda a ani skutočnosť, že túto spôsobil vodič dopravného vozidla Mitsubishi – žalobca. Rovnako nebolo sporné, že vozidlo, ktorým k nehode došlo bolo vo vlastníctve žalovaného, v čase nehody bol jeho držiteľom a vo vzťahu k nemu nebolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Rozhodujúcou skutočnosťou je to, že v čase nehody nebolo vozidlo poistené, čo žalobca preukázal predložením oznámení jednotlivých poisťovní, ktoré poistnú zmluvu vo vzťahu k predmetnému vozidlu neevidovali.

18. V zmysle ustanovenia § 20 ods. 1 zákona o PZP bola zriadená kancelária ako právnická osoba, ktorá okrem iného, poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu. Účelom vytvorenia poistného garančného fondu je, aby aj v tých prípadoch, ktoré sú taxatívne vymenované v § 24 ods. 2 zákona, bolo poškodenému zabezpečené poskytnutie plnenia za škodu, na ktorú má poškodený právo za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi. Jedným z nich je aj prípad, keď motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, nie je v čase škodovej udalosti poistené. Zo znenia § 24 ods. 2 písm. b/ zákona vyplýva, že kancelária tu poskytuje plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla namiesto osoby, ktorá za túto škodu zodpovedá (...“za ktorú zodpovedá osoba..“). Osobou bez poistenia zodpovednosti je preto treba rozumieť toho, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou takého vozidla, u ktorého nebola uzavretá poistná zmluva v zmysle § 3 zákona o PZP (touto osobou bude spravidla aj ten, kto má povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu, napr. prevádzkovateľ).

19. V ustanovení § 24 ods. 7 zákona o PZP je upravené právo kancelárie na náhradu vyplatených plnení z poistného garančného fondu za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Okruh osôb, proti ktorým má kancelária tzv. postihové právo, je upravený rôzne, v závislosti od toho, aký je status vozidla, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená. V prípadoch podľa odseku 2 písm. a/, b/, f/ a g/ má kancelária právo proti tomu, kto za škodu zodpovedá (veta prvá citovaného zákonného ustanovenia). V prípade podľa odseku 2 písm. c/ má kancelária právo proti poisťovateľovi (veta druhá citovaného zákonného ustanovenia) a napokon v prípade podľa odseku 2 písm. e/ a podľa § 24a ods. 1 písm. a/ zákona má kancelária povinnosť požadovať náhradu toho, čo plnila poškodenému od príslušnej kancelárie poisťovateľov (veta tretia citovaného zákonného ustanovenia). To znamená, že kancelária má v prípade poskytnutia poistného plnenia za škodu v zmysle zákona o PZP právo postihu proti tomu, u koho je daná zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle príslušných ustanovení o zodpovednosti za škodu . Ustanovenie veta prvá v spojení s zákona o PZP je potrebné vykladať tak, že kancelária má právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila. Kancelária má teda právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t.j. aj proti vodičovi (pri prevádzke tuzemského motorového vozidla je vodič povinný mať pri sebe potvrdenie o poistení zodpovednosti a teda presvedčiť sa, či je vozidlo poistené) [ rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 31.10.2010 ] . Súd poukazuje i na ustálenú rozhodovaciu činnosť najvyšších súdnych autorít, ktoré rovnaký názor prezentovali i vo svojich rozhodnutiach, napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.6.2015, zo dňa 31.8.2010 ako i na nález Ústavného súdu -15 zo dňa 17.8.2016 a v neposlednom rade i rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp.zn. zo dňa 20.02.2019.

20. Sumarizujúc vyššie uvedené závery, má súd za to, že bolo preukázané a nesporné, že žalobca poskytol poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo v čase nehody bez poistenia zodpovednosti , a má nárok na náhradu toho , čo plnil , a to voči žalovanému, ktorého zodpovednosť bola daná na základe , a to podľa zákona o PZP , v žalobcom uplatnenej výške ,ktorá v konaní sporná nebola. Žalobcom bola výška poistného plnenia poskytnutého poškodenému dostatočným spôsobom preukázaná ( výpisom z bankového účtu žalobcu ), preto mu súd túto priznal, a keďže žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažnej pohľadávky , priznal žalobcovi aj príslušenstvo pohľadávky predstavujúce úroky z omeškania s poukazom na ustanovenie , tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia, keď mal za to, že dňa 28.10.2023 už bol žalovaný v omeškaní. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania vo výške , ktorá je v súlade s právnymi predpismi, preto mu ich súd priznal, tak ako požadoval.

21. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci.

22. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s a v konaní úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu , o výške ktorých rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V konaní súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane a takéto neboli ani tvrdené.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Nitra .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( , ďalej ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods.1 , ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.