Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/2/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Martiny Brniakovej, v sporovej právnej veci žalobcu: NINKA s.r.o., so sídlom Klenová 22, 067 72 Klenová, IČO: 47 683 503, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Janou Čepčekovou, advokátkou, so sídlom Námestie slobody 2, pošta I., 066 01 Humenné, IČO: 42 343 224, proti žalovanému: AGRA, s.r.o., so sídlom Langsfeldova 5402/1, 036 01 Martin, IČO: 36 382 914, zastúpenému právnou zástupkyňou JUDr. Ivetou Ďurčaťovou, advokátkou, so sídlom Kollárova 35, 036 01 Martin, IČO: 36 138 606, v konaní o vylúčenie veci z exekúcie, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Martine č.k. -97 zo dňa 11. apríla 2019 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Martin č.k. -120 zo dňa 10.6.2019 a opravným uznesením Okresného súdu Martin č.k. -216 (193) zo dňa 27.11.2019, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu v Martine č.k. -97 zo dňa 11. apríla 2019 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Martin č.k. -120 zo dňa 10.06.2019 a opravným uznesením Okresného súdu Martin č.k. -216 (193) zo dňa 27.11.2019 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravnými uzneseniami okresný súd výrokom I. rozhodol tak, že vylúčil z exekúcie vedenej pod sp.zn. vedenej u súdneho exekútora JUDr. Miroslava Frigu, so sídlom Exekútorského úradu nám. W. XXX/XX, W. veci a to: príves špeciálny za traktor, štiepkovač značky MUS-MAX, rok výroby 2013, farba šedá, výr. č. podvozku 200250, ŠPZ: SV305YC, nákladné vozidlo ťahač návesu značky VOLVO, rok výroby 1998, bielej farby, výr. č. YV2A4B3A7WB195543, ŠPZ: SV899AG. Výrokom II. určil, že žalobca má voči žalovanému právo na 100 %-nú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

2. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v Exekučného poriadku, Exekučného poriadku, 13/1991 Zb. (ďalej aj len „"), okresný súd žalobe vyhovel. Vykonaným dokazovaním bolo podľa okresného súdu preukázané a medzi „stranami nebolo sporné, že Okresný súd Banská Bystrica na základe exekučného titulu sp. zn. z 9.4.2018 vydal 1.8.2018 poverenie pod sp. zn. v prospech oprávneného AGRA s.r.o. Martin, voči povinnému BioTrans Sip s.r.o. Ulič o zaplatenie sumy 14.292,43 Eur. Tiež nebolo sporné, že Okresný súd Banská Bystrica výzvou zo dňa 9.10.2018, ktorá bola žalobcovi doručená 19.10.2018 vyzval žalobcu, aby v zmysle Exekučného poriadku do 30. dní od doručenia výzvy uplatnil právo na vylúčenie veci z exekúcie, na všeobecnom súde žalovaného. 30-dňová lehota na podanie návrhu bola dodržaná. Žalobca sa domáhal, aby súd vylúčil z exekúcie príves špeciálny za traktor - štiepkovač dreva zn. MUS - MAX, rok

výroby 2013 a súd mal preukázané, že uvedený špeciálny príves nadobudol žalobca Kúpnou zmluvou zo dňa 2.7.2018, pričom mal súd preukázané, že tento príves bol žalobcovi spoločnosťou BioTrans Sip s.r.o. Ulič odovzdaný, ako vyplýva z listiny, a to z Protokolu o odovzdaní a prevzatí majetku zo dňa 2.7.2018, čo je nosným dôkazom v danej veci. Tiež boli predložené listiny preukazujúce, že došlo aj k zaplateniu kúpnej ceny a to výdajový a príjmový pokladničný doklad. Ďalšou vecou, ktorú žalobca žiadal vylúčiť z exekúcie, bolo nákladné vozidlo ťahač návesu zn. VOLVO, rok výroby 1998."

3. Podľa okresného súdu bolo preukázané, že vozidlo nadobudol žalobca Kúpnou zmluvou zo dňa 6.7.2018 a že reálne toto vozidlo bolo odovzdané žalobcovi. To preukazuje Protokol o odovzdaní a prevzatí majetku zo dňa 6.7.2018, čo je opäť nosným dôkazom v danej veci, pričom tiež bolo preukázané, že došlo k uhradeniu kúpnej ceny, a to listinami výdajovým a príjmovým pokladničným dokladom. Teda odovzdanie tovaru z obidvoch Kúpnych zmlúv, a to z 2.7.2018 a 6.7.2018 bolo preukázané práve vyššie uvedenými protokolmi o odovzdaní a prevzatí majetku s tým, že potom s poukazom na ustanovenie žalobca ako kupujúci nadobudol vlastnícke právo k špeciálnemu prívesu za traktor - štiepkovač dreva zn. MUS-MAX dňom 2.7.2018, kedy došlo k jeho reálnemu odovzdaniu a vlastnícke právo k nákladnému vozidlu ťahač návesu zn. VOLVO, rok výroby 1998 nadobudol 6.7.2018, teda s poukazom na dňom, kedy došlo k odovzdaniu tohto tovaru kupujúcemu. Bolo nepochybné, že žalobca ako kupujúci nadobudol vlastnícke právo k veciam, ktorých vylúčenia z exekúcie sa domáha ešte pred tým, než bolo vydané Okresným súdom Banská Bystrica poverenie na exekúciu, na vykonanie exekúcie pod sp. zn. . Teda v čase exekúcie povinný nebol vlastníkom uvedených vecí. Vlastníkom uvedených vecí bol práve žalobca, a preto tieto veci nemôžu podliehať exekúcii, preto okresný súd rozhodol o ich vylúčení z exekúcie tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. „Pokiaľ bolo žalovaným namietané, že išlo o hotovostný predaj, zákon hotovostnú platbu nevylučuje, je to legitímny spôsob úhrady kúpnej ceny. Pokiaľ žalovaný namieta, že nebolo vydané potvrdenie, resp. bloček z registračnej pokladne, tak súd konštatuje, že pochybenie, ktoré nie je súladne so zákonom o účtovníctve, nemôže spôsobiť to, žeby nedošlo k nadobudnutiu vlastníctva žalobcom. Žalobca riadne uhradil kúpnu cenu, o čom svedčí aj podané daňové priznanie a vlastníctvo nadobudol prevzatím uvedených vecí. Čo sa týka namietanej nízkej ceny za uvedené veci, tak súd poukazuje na to, že v zásade platí zmluvná voľnosť a ak si zmluvné strany takúto kúpnu cenu dojednali, je to v súlade so zákonom a akékoľvek preukazovanie ceny obvyklej je irelevantné. Čo sa týka námietky, že predmet podnikania žalobcu neobsahuje taký predmet, kde by sa našlo uplatnenie kúpených strojov, súd poukazuje za dostatočné vysvetlenie žalobcu skutočnosť, že ich kúpil práve preto, že bola u nich výhodná cena. Vzhľadom k všetkému vyššie uvedenému súd má za to, že došlo k platnému odovzdaniu kúpnych zmlúv, k platnému odovzdaniu predmetov kúpy a teda aj k nadobudnutiu vlastníctva k uvedeným veciam, ktorých v čase vykonávania exekúcie už povinný nebol vlastníkom, ale vlastníkom týchto vecí bol práve žalobca." O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa .

4. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný s poukazom na „ a : „Odvolanie možno odôvodniť len tým, že ... f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým, zisteniam, ...h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci."

5. V odvolaní žalovaný citoval z bodu 19. napadnutého rozsudku okresného súdu, ktoré závery namietal a v celom rozsahu ich považoval za nesprávne a arbitrárne. Žalobcovi bolo priznané právo, resp. poskytnutá ochrana, na ktoré mu podľa presvedčenia žalovaného žiadny právny nárok nevznikol, ktoré opieral o absolútne neplatné právne úkony. Podľa „presvedčenia žalovaného bolo celé súdne konanie účelovo iniciované žalobcom a spoločnosťou BioTrans Sip s.r.o., 067 67 Ulič 205, IČO: 50 166 255 (ďalej len „spoločnosť BioTrans Sip s.r.o.") z jediného dôvodu, a to zmariť uspokojenie žalovaného ako oprávneného v exekučnom konaní proti povinnej spoločnosti BioTrans Sip s.r.o. vedenom u súdneho exekútora JUDr. Miroslava Frigu, exekútorský úrad W. pod sp.zn. 41EX 303/18."

6. Žalovaný v odvolaní citoval Čl. 5 a zdôraznil, že už v rámci konania žalovaný niekoľkokrát poukázal na skutočnosť, že nie je namieste, aby konanie žalobcu v prejednávanom spore požívalo právnu ochranu, nakoľko bolo dostatočne zrejmé, „že žalobca pomáha spoločnosti BioTrans Sip s.r.o. zmariť výkon exekučného konania." Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie poukazoval na skutočnosť, že žalobca žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal, že by skutočne právne perfektne nadobudol predmetné stroje. V danom prípade súd prvej inštancie neprihliadol na skutočnosť, že žaloba

bola podaná na základe výzvy Okresného súdu Banská Bystrica ako exekučného súdu v konaní sp.zn. , ktorou súd vyzval žalobcu nie žalovaného ako oprávneného, aby v zmysle ust. § 44 ods. 4 Exekučného poriadku do 30 dní od doručenia výzvy uplatnil právo na vylúčenie veci na všeobecnom súde žalovaného, alebo aby strpel vedenie exekúcie na veciach podliehajúcich predmetnej exekúcii. Podľa § 44 ods. 4 Exekučného poriadku: „Ak oprávnený na exekúcii postihujúcej namietanú vec trvá, súd na podnet exekútora vyzve osobu, ktorá právo podľa odseku 1 uplatnila, alebo oprávneného podľa toho, koho právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby do 30 dní od doručenia výzvy uplatnil právo na vylúčenie veci, alebo aby strpel vedenie exekúcie na vec, a to na všeobecnom súde žalovaného príslušnom podľa , a túto skutočnosť exekútorovi osvedčil." Z uvedeného vyplýva, že tak exekučný súd ako aj poverený súdny exekútor mali za to, že žalobcovo právo je menej pravdepodobné a môže ísť o účelové konanie žalobcu a spoločnosti BioTrans Sip s.r.o. Žalovaný v konaní poukázal na to, že predmetnými kúpnymi zmluvami sa spoločnosť BioTrans Sip s.ro, v spolupráci so žalobcom mala zbaviť jediného exekvovateľného majetku (hoci spoločnosť BioTrans Sip je vlastníkom bankového účtu, na ktorý však nie sú poukazované žiadne finančné prostriedky a je dôvodné sa domnievať, že ani v budúcnosti nebudú poukazované, nakoľko z konania spoločnosti BioTrans Sip s.r.o. vyplynulo, že nemá záujem svoje dlhy splatiť)."

7. V odvolaní žalovaný namietal, že priebehu konania nebolo žalobcom preukázané, že s uvedenými vecami nakladá a že ich v skutočnosti má vo vlastníctve. Žalobcom predložené doklady žiadnym spôsobom nepreukazovali skutočnosť, „že je reálne vlastníkom predmetných vecí. Podľa presvedčenia žalobcu doklady predložené žalobcom boli len účelovo vyhotovené po začatí exekúcie 41EX 303/18, resp. po tom, ako boli spoločnosti BioTtrans Sip s.r.o. zablokované predmetné veci. Samotný inštitút blokáde vozidla slúži práve k zabráneniu účelovému prevodu vozidla povinného v exekučnom konaní na tretiu osobu, a tým zmenšeniu majetku povinného a zabráneniu uspokojenia oprávneného." Skutočnosti, že všetky doklady boli vyhotovené až následne v priebehu exekučného konania, boli podľa názoru žalovaného v priebehu konania preukázané správaním žalobcu, nakoľko v prípade, ak by „žalobca reálne kúpil uvedené veci a reálne by mu boli aj odovzdané, pristúpil by bez zbytočného odkladu k ich prepisu na dopravnom inšpektoráte v priebehu mesiaca júl 2018, príp. začiatkom mesiaca august 2018. Záujem o prepis na dopravnom inšpektoráte začal žalobca prejavovať až po začatí exekúcie."

8. Odvolateľ citoval v odvolaní , a prvá veta o cestnej premávke. Exekučný súd Banská Bystrica vydal poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie „č. 6118310596 dňa 01.08.2018. Súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie niekoľko dní po vydaní poverenia. Z uvedeného vyplýva, že k blokácii mohlo dôjsť až v čase po vydaní upovedomenia o začatí exekúcie. V prejednávanom prípade lehota v zmysle ust. zákona o cestnej premávke uplynula pri prívese špeciálnom za traktor dňa 01.08.2018 a pri nákladnom vozidle ťahač návesu dňa 05.08.2018. Z konania žalobcu ani z jeho vyjadrení nevyplýva, že by táto zákonná povinnosť bola splnená." Ak by táto povinnosť bola splnená, tak minimálne pri prívese špeciálnom za traktor, by bol ako vlastník vozidla ešte pred vydaním upovedomenia o začatí exekúcie uvedený žalobca. S poukazom na zásadu „iura novit curia" (podľa ktorej počas konania právne predpisy nie sú predmetom dokazovania, pretože ich súd musí poznať) mala byť táto skutočnosť zrejmá súdu prvej inštancie. Žalovaný niekoľkokrát poukazoval v priebehu konania na skutočnosť, že žalobca na prepis predmetných vozidiel čakal vyše mesiaca. „Z uvedeného nepochybne vyplýva nesprávnosť a nezákonnosť ustálenia súdu prvej inštancie: „Teda v čase exekúcie povinný nebol vlastníkom uvedených vecí. Vlastníkom uvedených vecí bol práve žalobca, a preto tieto veci nemôžu podliehať exekúcii, preto súd rozhodol o ich vylúčení z exekúcie tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku."

9. V odvolaní citoval žalovaný Čl. 2 ods. 1 a zvýraznil, že Protokoly o odovzdaní a prevzatí majetku, ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil ako nosné dôkazy, „sú podľa žalovaného absolútne irelevantné vzhľadom na ich účelové vyhotovenie, nakoľko tak protokoly ako aj kúpne zmluvy boli podľa názoru žalovaného antidatované a vyhotovené až po začatí exekučného konania. Ustálenia súdu prvej inštancie v prejednávanom prípade žalovaný považuje za nezákonné a v rozpore s dobrými mravmi, pretože nimi odoprel poskytnúť právnu ochranu žalovanému ako oprávnenému v exekučnom konaní. Taktiež svojimi ustáleniami vyjadril právny názor, že každý sa môže domáhať vylúčenia vecí z exekúcie len na podklade vyhotovených dokladov, u ktorých je zrejmé, že boli antidatované a vyhotovené účelovo s úmyslom zmariť uspokojenie pohľadávky oprávneného."

10. Namietal odvolateľ, že okresný súd „bez náležitého a dostatočného odôvodnenia všetky námietky produkované žalovaným v rámci konania odmietol ako irelevantné. Bez primeraného odôvodnenia sa výlučne stotožnil len s tvrdeniami žalobcu, hoci podľa názoru žalovaného hodnoverným spôsobom preukázal účelovosť podanej žaloby." Účelovosť podanej žaloby vyplynula podľa žalovaného z nasledovných skutočností: „- v krátkom časovom horizonte, t.j. 02.07.2018 a 06.07.2018 mal žalobca odkúpiť od spoločnosti BioTrans Sip s.r.o. dve nefunkčné a poškodené hnuteľné veci, na ktoré vystavil 2 kúpne zmluvy, aby platby (kúpne ceny) boli do výšky 5.000,- Eur, za ktoré by v zmysle zákona nemusel platiť bezhotovostne prevodom na účet a mohol vykonať úhrady v hotovosti,

- námietka a návrh na vylúčenie vecí z exekúcie žalobcu bola súdnemu exekútorovi doručená dňa 17.08.2018,

- ak by žalobca nadobudol do vlastníctva uvedené stroje, je nanajvýš sporné a v rozpore so záujmami žalobcu, že nevykonal prepis predmetných vozidiel na príslušnom dopravnom inšpektoráte v zákonom stanovenej lehote (§ 116 ods. 3 zákona o cestnej premávke),

- súd prvej inštancie neriešil, na základe akého úkonu, resp. podnetu došlo k uzatvoreniu kúpnych zmlúv a aký účel sledovali tieto kúpne zmluvy, a to s poukazom na skutočnosť, že žalobca vo svojom predmete podnikania nemá zapísané služby s lesníctvom ani iné služby, pri ktorých by predmetné veci mohol použiť, pričom z kúpnych zmlúv vyplýva, že ide o nepoužiteľné veci, nakoľko jedna z nich je nefunkčná a druhá poškodená (naviac v konaní nebolo preukázané, že tieto veci by boli naozaj nepoužiteľné),

- z výpovede žalobcu na pojednávaní uskutočnenom dňa 11.04.2019, kde uviedol: „Ja som kúpil uvedené stroje, pretože tam bola dobrá kúpna cena. V minulosti som v obore podnikal v súčasnosti už nie. Možno by som ho bol požíval, bola naň blokácia. Možno by som ho predal, bola tam dobrá kúpna cena." Naviac aj zo samotnej výpovede žalobcu vyplýva, že predmet veci mal kúpiť pod cenu.

- do konania boli predložené len kúpne zmluvy, protokoly a pokladničné doklady, kontrolný výkaz a daňové priznanie, ktorých hodnovernosť vzhľadom na predmet súdneho konania môže byť vyvrátená. Žalobca ako aj povinná spoločnosť BioTrans Sip s.r.o. majú pridelené DIČ a IČ DPH, sú platcami dane z pridanej hodnoty. V zmysle zákona je každý podnikateľ, ktorý dodáva tovar povinný používať elektronickú registračnú pokladnicu. Pri platení kúpnej ceny za tovar v hotovosti je podnikateľ povinný vystaviť doklad z elektronickej registračnej pokladnice. Žalobca však do konania nepredložil žiadne doklady z elektronickej registračnej pokladnice a v konaní uviedol: „Takýmto dokladom nedisponujeme." Doklad z registračnej pokladnice žalovaný žiadal do konania predložiť z toho dôvodu, že takýto doklad nie je možné antidatovať, ani žiadnym iným spôsobom pozmeniť a jeho predložením by bolo možné ustáliť, či skutočne došlo k uzatvoreniu kúpnych zmlúv tak, ako to tvrdí žalobca. Súd prvej inštancie k tejto podstatnej námietke žalovaného v rozpore so zákonom vyslovil právny názor; že pochybenie, ktoré nie je súladné so zákonom o účtovníctve, nemôže spôsobiť to, žeby nedošlo k nadobudnutiu vlastníctva žalobcom."

- kontrolný daňový výkaz k dani pridanej hodnoty ani daňové priznanie žiadnym spôsobom nepreukazuje skutočnosť, že došlo k zaplateniu predmetnej kúpnej ceny, naviac žalovaný v konaní poukázal na skutočnosť, že daňové priznanie bolo daňovému úradu doručené dňa 27.08.2018 (v posledný deň lehoty) a to až potom ako podal námietky a návrh na vylúčenie veci z exekúcie súdnemu exekútorovi. Kontrolný výkaz ani daňové priznanie neosvedčuje, že by došlo k nadobudnutiu vlastníctva v čase, ako to tvrdí žalobca." Žalovaný mal za to, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal, že by predmetné veci nadobudol v dňoch 2.7.2018 a 6.7.2018 do svojho vlastníctva. Žalobca „nedodržal povinnosti ustanovené zákonom o cestnej premávke, nedisponuje dokladmi z registračnej pokladnice preukazujúcimi, že uvedené hnuteľné veci kúpil. Všetky tieto skutočnosti mal súd prvej inštancie vyhodnotiť na ťarchu žalobcu. Súd sa nedostatočným spôsobom vyporiadal so skutočnosťami a skutkovým stavom prejednávanej veci. Bez primeraného odôvodnenia sa nezaoberal s tvrdeniami žalovaného, ktoré podľa jeho presvedčenia mali podstatný význam pre rozhodnutie vo veci samej." Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil, a to tak, že žalobu zamietne a alternatívne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného sudu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný vo svojom odvolaní uvádza skutočnosti, ktoré nemajú žiadnu oporu v zákone. Žalobca bol vlastníkom vecí, o ktorých vylúčenie sa v tomto konaní jedná pred začatím exekúcie, resp. pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie pod sp. zn. . Nezakladalo sa na pravde tvrdenie žalovaného,

že žalobca bol akýmkoľvek spôsobom nápomocný povinnému zbavovať sa svojho majetku, žalobca o akomkoľvek spore medzi povinným a žalovaným nemal žiadnu vedomosť. Žalobca preukázal, že kúpna cena za predmety kúpy, ktorých sa toto konanie týkalo, bola primeraná, pričom svoje tvrdenie podporil aj predložením listinného dôkazu k oceneniu týchto predmetov kúpy. Žalovaný mylne uvádzal, že tieto predmety majú vyššiu hodnotu, aj napriek oboznámeniu sa právnej zástupkyne žalovaného s listinným dôkazom, ktorý predložil okresnému súdu žalobca o hodnote predmetov kúpy a naďalej bezdôvodne uvádzal svoje tvrdenia o cene predmetov kúpy. Žalovaný vo svojom odvolaní uvádzal, že žalobca súdne konanie účelovo inicioval z dôvodu zmariť uspokojenie žalovaného ako oprávneného v exekučnom konaní proti povinnému BioTrans Sip s.r.o. sp. zn. . Žalobca uplatnil svoje právo v súlade so zákonom, chránil svoj majetok proti nezákonnému postupu v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. . Z tohto dôvodu nemôže byť rozhodnutie Okresného súdu v Martine považované za nesprávne a arbitrárne. Okresný súd v Martine na základe vykonaného dokazovania, predložených listinných dôkazov žalobcom, na rozdiel od žalovaného, ktorý svoje tvrdenia nevedel ničím podložiť a ani nepodložil k podanému odvolaniu, správne vyhodnotil skutkový stav a správne rozhodol o právnom nároku žalobcu v tomto konaní. Pre žalobcu bolo nepochopiteľné, ak žalovaný tvrdil, že žalobca žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal, že by právne perfektne nadobudol predmetné veci.

12. Vo svojom vyjadrení žalobca uviedol, že žalobca listinnými dôkazmi hodnoverným spôsobom preukázal nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetom kúpy. Pokiaľ išlo o námietku žalovaného k prepisu vozidla, tak uviedol, že prepis vozidla na príslušnom „OR PZ SR - dopravnom inšpektoráte je administratívno-právnym aktom, ktorý žiadnym spôsobom nemôže spochybňovať vlastníctvo predmetu kúpy." Tvrdenie žalovaného, že v predmete podnikania nemá žalobca zapísané služby s lesníctvom ani iné služby, pri ktorých by predmetné veci mohol použiť, považoval žalobca za irelevantné. Žiaden zákon ani iný právny predpis neukladá, aby žalobca mohol nadobúdať majetok len v spojitosti s predmetom podnikania, ktorý má uvedený v predmete podnikania. „Dôvod, prečo žalobca predmety kúpy kúpil do svojho vlastníctva, dostatočne zdôvodnil počas pojednávania pred Okresným súdom v Martine. Majetok, ktorý je predmetom tohto konania, žalobca riadne nadobudol na základe kúpnych zmlúv, zaplatením kúpnej ceny a prevzatím týchto vecí do svojho vlastníctva." V súlade so zákonom o elektronických registračných pokladniach nevykonáva predaj a kúpu strojov ani žiadneho iného tovaru, takúto činnosť nemá v uvedenú v obchodnom registri. Majetok, ktorý eviduje vo svojom účtovníctve, nie je tovarom. Žalobca nemá zriadené predajné miesto na predaj tovarov a nepredáva tovar v hotovosti. V konkrétnom prípade išlo o príležitostný jednorazový odpredaj hnuteľného majetku do 5.000,- Eur, t.j. nie tovaru. Žalobca zdôraznil, že bol dodržaný zákon o bezhotovostných platbách, nakoľko išlo o platbu do 5.000,- Eur. Navrhol, aby odvolací súd na základe predložených a vykonaných dôkazov napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil v celom rozsahu ako vecne správny a zákonný.

13. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že vyjadrenie žalobcu obsahuje tvrdenia, ktorých jediným cieľom je výlučne vyvolať domnienku, že žalobca od povinnej spoločnosti BioTrans Sip s.r.o. kúpil predmetné veci právne perfektným spôsobom ešte v čase pred začatím exekučného konania. Žalovaný poukázal na to, že podal trestné oznámenie na p. Vasiľa Šipa, t j. konateľa povinnej spoločnosti BioTrans Sip s.r.o. pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodný úpadok a iné. V súvislosti s podaným trestným oznámením bol žalovaný upovedomený o tom, že uznesením vyšetrovateľa PZ OR PZ v Humennom pod ČVS: ORP-225/2-VYS-HE-2019 zo dňa 18.06.2019 bolo začaté trestné stíhanie vo veci prečinu poškodzovanie veriteľa podľa , . V priebehu konania na súde prvej inštancie žalobca podľa žalovaného nepredložil relevantný dôkaz o tom, že reálne nadobudol špeciálny príves Kúpnou zmluvou zo dňa 2.7.2018 a ťahač návesu Kúpnou zmluvou zo dňa 6.7.2018. „Listiny predložené žalobcom a to: kúpne zmluvy, protokoly o odovzdaní a prevzatí majetku, výdajové a príjmové pokladničné doklady a daňové priznanie súd prvej inštancie podľa názoru žalovaného vyhodnotil predčasne ako právne perfektné, relevantné príp. nosné dôkazy. Súd prvej inštancie však pri posudzovaní skutkového stavu a jednotlivých tvrdení produkovaných sporovými stranami nezohľadnil tú skutočnosť, t.j. že listiny, na základe ktorých žalobca uplatňoval svoj nárok, mohli byť účelovo vyhotovené až po začatí exekučného konania vedeného proti povinnej spoločnosti BioTrans Sip s.r.o. na exekútorskom úrade JUDr. Miroslav Friga pod sp.zn. 41 EX 303/18. Žalovaný má totiž za to, že v prejednávanom prípade hodnovernými, právne perfektnými a relevantnými dôkazmi by boli najmä: buď bezhotovostná platba kúpnych cien priamo na účet povinnej spoločnosti BioTrans Sip s.r.o. pri podpise kúpnych zmlúv alebo doklad z registračnej pokladnice (príp. virtuálnej registračnej pokladnice), ktorý by jednoznačne preukazoval

nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu k predmetným veciam, prípadne minimálne bezodkladný prepis predmetných vecí na príslušnom dopravnom inšpektoráte."

14. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že v priebehu konania na súde prvej inštancie navrhoval a trval na tom, aby žalobca predložil doklad z registračnej pokladnice, nakoľko podľa o používaní elektronickej registračnej pokladnice a zmene a doplnení o správe daní a poplatkov, nie sú tieto príjmy (úhrady kúpnych cien) uvedené v ako príjmy, na ktoré sa povinnosť evidovať tržbu registračnou pokladnicou nevzťahuje. Žalobca však doklad z registračnej pokladne do konania nepredložil s odôvodnením, že takýmto dokladom nedisponuje. Vzhľadom na produkované tvrdenia žalobcu a jeho správanie v konaní mal žalovaný za to, že doposiaľ nebolo hodnoverným spôsobom preukázané vlastnícke právo žalobcu k veciam v zmysle kúpnych zmlúv predložených žalobcom do konania. Tvrdenie žalobcu, že nepomáhal povinnej spoločnosti zbavovať sa majetku, príp. že nevedel o akomkoľvek spore medzi povinným a žalovaným, považoval žalovaný za sporné. S poukazom na skutočnosti, listiny a tvrdenia produkované sporovými stranami v rámci konania, súd prvej inštancie sa v rámci konania podľa presvedčenia žalovaného mal zaoberať a vyhodnotiť nasledovné skutočnosti: „prečo neboli vyhotovené pokladničné doklady elektronickou registračnou pokladnicou, na základe akého podnetu došlo k uzatvoreniu kúpnych zmlúv, akým spôsobom sa žalobca dozvedel o tom, že povinná spoločnosť BioTrans Sip s.r.o. má záujem predať predmetné veci,

- čo bolo dôvodom predaja predmetných vecí, kde sa predmetné veci v čase súdneho konania skutočne nachádzali, prečo nedošlo k prepisu veci na dopravnom inšpektoráte v lehote 30 dní od uzatvorenia kúpnych zmlúv."

15. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že popiera, že by mylne uvádzal, že tieto predmety majú vyššiu hodnotu. Veci, ktoré sú predmetom súdneho konania, mali podstatne vyššiu hodnotu, ako je uvedené v kúpnych zmluvách. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 11.04.2019 právna zástupkyňa žalovaného na preukázanie skutočností, že kúpna cena bola dohodnutá značne pod cenu, predložila ponuku na predaj štiepkovača dreva (typ a rok výroby rovnaký ako mal kúpiť žalobca od povinnej spoločnosti) v sume 50.000,- Eur bez DPH. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo žiadnym hodnoverným spôsobom preukázané, že predmetné veci boli naozaj poškodené a nefunkčné. Žalobcovo tvrdenie, že si uplatnil svoje právo v súlade so zákonom a chránil svoj majetok proti nezákonnému postupu v exekučnom konaní, je podľa žalovaného účelové. V danom prípade sa žalovaný domnieval, že ak by žalobca mal skutočný záujem chrániť svoj majetok, tak by predmetné stroje previedol do svojho vlastníctva právne perfektne a zároveň by bez zbytočného odkladu po uzatvorení kúpnych zmlúv (alebo minimálne v zákonom stanovenej lehote) vykonal ich prepis v príslušnej evidencii. Podľa o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení je totiž vlastník povinný oznámiť do 30 dní odo dňa, keď nastala zmena v osobe vlastníka orgánu Policajného zboru, kde je vozidlo evidované, túto skutočnosť (t.j. do 1.8.2018 a do 5.8.2018). Podľa žalovaného bolo správanie žalobcu v prejednávanej veci neštandardné, nakoľko sa žalobca začal domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva až po tom, ako bolo začaté exekučné konanie voči spoločnosti BioTrans Sip s.r.o., ktorej jediným exekvovateľným majetkom boli práve uvedené veci a bankový účet, na ktorý už neprichádzali žiadne úhrady. Z prezentovaného správania žalobcu v rámci súdneho konania vyplynulo, že s „povinnou spoločnosťou BioTrans Sip s.r.o, nemá obchodné vzťahy a skúsenosti, a preto je nanajvýš sporné, prečo nedošlo k prepisu vlastníckeho práva k predmetným veciam bez zbytočného odkladu s poukazom na žalobcom prezentovaný záujem ochrániť svoje vlastnícke právo. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie žalobca nepreukázal ani skutočnosť, že by s predmetnými vecami skutočne nakladal, resp. že by sa nachádzali u neho". Tvrdenie produkované žalobcom, že „V konkrétnom prípade išlo o príležitostný jednorazový odpredaj hnuteľného majetku do 5.000,- Eur, t.j. nie tovaru" je podľa názoru žalovaného zavádzajúce, nakoľko podľa presvedčenia žalovaného práve z neho nepriamo vyplýva skutočnosť, že žalobca mal vedomosť o úmysle povinnej spoločnosti BioTrans Sip s.r.o. zmariť uspokojenie žalovaného ako oprávneného v exekučnom konaní. Preto sa žalovaný domnieva, že žalobca mal zrejme vedomosť o úmysle povinnej spoločnosti BioTrans Sip s.r.o.. V prípade, že skutočne nemal vedomosť o úmysle spoločnosti BioTrans Sip s.r.o., je namieste otázka, prečo sa nedotazoval u povinnej spoločnosti BioTrans Sip s.r.o. o dôvode nízkych kúpnych cien za predmetné veci, a prečo má uvedené veci záujem predať."

16. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že nepopiera tvrdenie žalobcu, že nemusí nadobúdať majetok len v spojitosti s predmetom podnikania, ktorý má uvedený v predmete podnikania. V prejednávanom prípade bolo však podľa žalovaného zrejmé, že uzatvorené kúpne zmluvy nesledovali žiadny ekonomický či hospodársky cieľ. Podľa presvedčenia žalovaného žalobca z podnikateľskej činnosti nedosahuje také zisky, ktoré by mu umožňovali kupovať poškodené a nefunkčné veci, ktoré v rámci svojich predmetov podnikania nemôže ani použiť. Podstatou podnikania je dosahovanie zisku a nie zbytočné a nelogické vynakladanie finančných prostriedkov na nevhodné, nefunkčné, a preto zbytočné veci. Aj exekučný súd, t.j. Okresný súd Banská Bystrica v zmysle § 44 ods. 4 Exekučného poriadku vyzval žalobcu ako osobu, ktorej právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby podal žalobu na vylúčenie vecí z exekúcie. Bolo preto dôvodné sa domnievať, že exekučný súd považoval námietku žalobcu na vylúčenie vecí z exekúcie za účelovú. V priebehu konania žalovaný poukázal na fakty, ktoré v danom prípade je potrebné považovať za relevantné, nakoľko hodnovernosť dôkazov predložených žalobcom bola podľa názoru žalovaného vyvrátená príp. značne spochybnená.

17. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že na predchádzajúcich vyjadreniach, či už počas konania pred Okresným súdom v Martine, respektíve v písomnej forme, trval v celom rozsahu. Vyjadrenia protistrany, či už na adresu Okresného súdu v Martine, resp. na adresu žalobcu sú nepodložené, jednoznačne zavádzajúce odvolací súd a poškodzujúce žalobcu. Zdôraznil, že predmety ktorých sa uvedené konanie týka, nekúpil v takom stave, aby mali hodnotu, ktorú sa snaží tvrdiť protistrana. Predložil fotodokumentáciu, na ktorej je znázornený stav predmetov kúpy a následne ich ohodnotenie v znaleckom posudku. „Hodnota stanovená znaleckým posudkom bola predložená na pojednávaní pred Okresným súdom Martin. Jednoznačne je preukázané, v akom stave boli predmety kúpy kúpené a že kúpna cena je primeraná. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného, že podal trestné oznámenie na pána Vasiľa Šipa, t.j. konateľa povinnej spoločnosti BioTrans Sip s.r.o. pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodný úpadok a iné a že v tejto súvislosti s podaným trestným oznámením bol žalovaný upovedomený o tom, že uznesením vyšetrovateľa PZ OR PZ Humenné pod ČVS:ORP-225/2-VYS-HE-2019 zo dňa 18.06.2019 bolo začaté trestné stíhanie, tak tu si dovolíme uviesť, že to, že bolo podané trestné oznámenie na pána Vasiľa Šipa pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodný úpadok a iné a začaté trestné stíhanie so žalobcom v predmetnom konaní, nemá nič spoločné." „Právna zástupkyňa žalovaného ako práva znalá osoba by mala vedieť, že začatie trestného stíhania je zákonný procesný postup, aby orgány činné v trestnom konaní mohli zabezpečiť dostatok dôkazov, na základe ktorých by bolo možné vo veci náležite rozhodnúť, to však neznamená, že začatím trestného stíhania je hneď vznesené obvinenie konkrétnej osobe. Žalobca uviedol, že zaplatením kúpnej ceny pred podpisom kúpnej zmluvy a na základe odovzdávajúceho a preberajúceho protokolu sa stal vlastníkom predmetov kúpy. Spoločnosť NINKA s.r.o. okrem iného už uvedeného v predošlých vyjadreniach, zo zákona nemá povinnosť používať registračnú pokladnicu." Ak by aj bola povinnosť registračnú pokladnicu viesť, čo nebol daný prípad, tak zákon pri príležitostnom jednorazovom predaji hnuteľného majetku do 5.000,- Eur túto povinnosť nevyžaduje. Žalobca žiadne doklady nevyhotovoval účelovo po začatí exekúcie tak, ako to tvrdil žalovaný.

18. Ak žalovaný v závere poukázal na to, že exekučný súd v Banskej Bystrici vyzval žalobcu ako osobu, ktorej právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby podal žalobu na vylúčenie vecí z exekúcie, tak žalobca konštatoval, že v takýchto prípadoch vo väčšine exekučný súd v Banskej Bystrici ukladá žalobcovi podať žalobu o vylúčenie vecí z exekučného konania. Pokiaľ žalovaný poukázal na to, že žalobca si mal dostatočne chrániť svoj majetok, zabudol uviesť, že žalovaný si svoj majetok nechránil niekoľko rokov, pretože až do roku 2018 si svoju pohľadávku voči povinnému v exekučnom konaní vedenom pod. sp.zn. u JUDr. Miroslava Frigu nevymáhal. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny a vychádzajúci z vykonaných dôkazov a nie z domnienok žalovaného.

19. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že popiera, že jeho vyjadrenia sú zavádzajúce alebo že by s nimi poškodzoval žalobcu. V rámci písomných či ústnych vyjadrení žalovaný len produkoval svoje názory a presvedčenia, ktoré logicky odôvodňoval. „V prílohe vyjadrenia žalobca predložil fotodokumentáciu týkajúcu sa len prívesu špeciálneho za traktor

- štiepkovač dreva a nie aj ťahača návesu. Predmetná príloha však neosvedčuje skutočnosť, že štiepkovač dreva bol skutočne predaný žalobcovi v zmysle žalobcom predloženej kúpnej zmluvy a za dohodnutú kúpnu cenu. Podľa presvedčenia žalovaného nebola hodnoverným spôsobom preukázaná skutočnosť, že došlo k reálnemu predaju vecí, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania." K argumentu

žalobcu, že žalobca predmetné nadobudol z dôvodu veci, ,,pretože tam bola dobrá kúpna cena", žalovaný uviedol, že naďalej zastáva názor, že by išlo o ekonomicky iracionálne a neefektívne správanie žalobcu, nakoľko by kúpil nielenže nefunkčné a poškodené veci, ale aj veci, ktoré v rámci svojich zapísaných predmetov podnikania nemá ako účelne použiť. „Cieľom podnikania je dosahovanie zisku (t.j. nadobúdanie takého majetku, ktoré je možné účelne a efektívne použiť v rámci podnikania). Do dnešného dňa nebolo preukázané, kde sa vôbec predmetné veci nachádzajú. Tvrdenie žalobcu, „že žalovaný si svoj majetok nechránil niekoľko rokov, pretože až do roku 2018 si svoju pohľadávku voči povinnému v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn. 41EX 303/2018 u JUDr. Miroslava Frigu nevymáhal", považuje žalovaný za zavádzajúce. Žalovaný voči povinnej spoločnosti BioTrans Sip s.r.o. evidoval, resp. eviduje viacero pohľadávok, ktoré sa žalovaný prioritne snažil s uvedenou spoločnosťou vyriešiť mimosúdnou cestou. Po neúspešnosti mimosúdneho riešenia bol žalovaný nútený podať viacero žalôb, v rámci ktorých došlo k vydaniu platobných rozkazov. Následne po doručení doložky právoplatnosti a vykonateľnosti boli bez zbytočného odkladu podané návrhy na konanie exekúcie. Preto podľa názoru žalovaného je nesporné, že voči spoločnosti BioTrans Sip s.r.o. postupoval s náležitou starostlivosťou ochrániť svoj majetok." Žalovaný uviedol, že trvá na podanom odvolaní v celom rozsahu. 20. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené právnej zástupkyni žalobcu, ktorá sa k momentu rozhodovania odvolacieho súdu písomne nevyjadrila. 21. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) postupom v medziach podľa , bez nariadenia pojednávania s odkazom na a contrario a verejným vyhlásením rozsudku za splnenia podmienok podľa , , v spojení s napadnutý rozsudok okresného súdu podľa , potvrdil ako vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0. 22. Podľa , odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 23. Podľa , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 24. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 25. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 26. Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalovaný vymedzil v odvolaní a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní ( , ), krajský súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania žalovaným. Okresný súd vykonal v intenciách návrhov sporových strán dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti odvolaním napadnutých výrokov, krajský súd za aplikácie odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu. Z titulu aplikácie v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu, nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (, , ), a tým je postačujúce len odkázať cez úpravu v na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu. 27. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalovaný vymedzil v písomne podanom odvolaní a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledku dokazovania v prvoinštančnom konaní, odvolací súd dospel k záveru o neopodstatnenosti podaného odvolania žalovaným. 28. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného odvolací súd uvádza, že zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu, a to zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001, sp.zn. z 13. novembra 2002, , z 5. apríla 2007). 29. Po vykonaní odvolacieho prieskumu, vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného krajský súd konštatuje, že napadnutý rozsudok okresného súdu v rovine odôvodnenia je koherentný so zákonnou

úpravou a je z neho zrejmé, že okresný súd poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky sporu, a preto nebol priestor pre krajský súd na iný záver, ktorý bol samozrejme limitovaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného, než aby rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch v odvolacom konaní ako vecne správne rozhodnutie, napriek odvolacím námietkam žalovaného, potvrdil podľa , . 30. Primárne krajský súd poukazuje na , , keďže základom pre konanie a rozhodovanie krajského súdu boli odvolacie dôvody žalovaného v tejto veci vyjadrené v ním podanom odvolaní. Pokiaľ žalovaný nevykvalifikoval iné odvolacie dôvody, než tie, ktoré boli obsiahnuté v ním podanom odvolaní, tak následne potom ani krajský súd v rámci svojho konania a rozhodovania nemohol posudzovať rozhodnutie okresného súdu a v ňom obsiahnuté závery, ak sa tieto nestali predmetom odvolania žalovaného. Inými slovami, ak žalovaný v odvolaní nerozporoval iné skutočnosti, závery prijaté okresným súdom, tak potom ani krajský súd nemal daný zákonný priestor k tomu, aby pri absencii takýchto odvolacích dôvodov žalovaného podrobil posudzovaniu závery okresného súdu viažuce sa k nenapadnutým skutočnostiam. Ak nie je odvolateľom vyjadrený odvolací dôvod, potom ani krajský súd nemá daný zákonný podklad, aby vyjadril závery k rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Vždy je to tá strana sporu, ktorá podáva odvolanie, ktorá odvolacími dôvodmi vymedzuje, čo v záveroch prijatého napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie rozporuje a len to sa môže stať predmetom zhodnocovania zo strany odvolacieho súdu. Ak sú súdom prvej inštancie prijaté závery, ktoré v podanom odvolaní odvolateľ nerozporuje, tak zákonite tieto bez ďalšieho sa nemôžu stať ani predmetom vyhodnocovania odvolacím súdom, pretože k tomu, ako uviedol krajský súd, už nie je zákonný priestor, ak v zmysle je odvolací súd odvolacími dôvodmi viazaný a súčasne sa nejedná o žiadnu z právnych situácií vyjadrených pod písm. a), b), c) .

31. Žalovaný v odvolaní namietal, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

32. V odvolaní žalovaný namietal, že „...že žalobca žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal že by skutočne právne perfektne nadobudol predmetné stroje. V danom prípade súd prvej inštancie neprihliadol na skutočnosť, že žaloba bola podaná na základe výzvy Okresného súdu Banská Bystrica ako exekučného súdu v konaní sp.zn. , ktorou súd vyzval žalobcu nie žalovaného ako oprávneného, aby v zmysle ust. § 44 ods. 4 Exekučného poriadku do 30 dní od doručenia výzvy uplatnil právo na vylúčenie veci na všeobecnom súde žalovaného, alebo aby strpel vedenie exekúcie na veciach podliehajúcich predmetnej exekúcii. Podľa ust. § 44 ods. 4 Exekučného poriadku: „Ak oprávnený na exekúcii postihujúcej namietanú vec trvá, súd na podnet exekútora vyzve osobu, ktorá právo podľa odseku 1 uplatnila, alebo oprávneného podľa toho, koho právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby do 30 dní od doručenia výzvy uplatnil právo na vylúčenie veci, alebo aby strpel vedenie exekúcie na vec, a to na všeobecnom súde žalovaného príslušnom podľa , a túto skutočnosť exekútorovi osvedčil." V súvislosti s touto argumentáciou žalovaného sa odvolací súd oboznámil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia okresného súdu, z ktorého vyplýva, že „Žalobca sa domáhal, aby súd vylúčil z exekúcie príves špeciálny za traktor - štiepkovač dreva zn. MUS - MAX, rok výroby 2013 a súd mal preukázané, že uvedený špeciálny príves nadobudol žalobca Kúpnou zmluvou zo dňa 2.7.2018, pričom mal súd preukázané, že tento príves bol žalobcovi spoločnosťou BioTrans Sip s.r.o., Ulič odovzdaný, ako vyplýva z listiny, a to z Protokolu o odovzdaní a prevzatí majetku zo dňa 2.7.2018, čo je nosným dôkazom v danej veci. Tiež boli predložené listiny preukazujúce, že došlo aj k zaplateniu kúpnej ceny, a to výdajový a príjmový pokladničný doklad. Ďalšou vecou, ktorú žalobca žiadal vylúčiť z exekúcie, bolo nákladné vozidlo ťahač návesu zn. VOLVO, rok výroby 1998. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že tento nadobudol žalobca Kúpnou zmluvou zo dňa 6.7.2018 a že reálne toto vozidlo bolo odovzdané žalobcovi. To preukazuje Protokol o odovzdaní a prevzatí majetku zo dňa 6.7.2018, čo je opäť nosným dôkazom v danej veci, pričom tiež bolo preukázané, že došlo k uhradeniu kúpnej ceny a to listinami výdajovým a príjmovým pokladničným dokladom. Teda odovzdanie tovaru z obidvoch Kúpnych zmlúv, a to z 2.7.2018 a 6.7.2018 bolo preukázané práve vyššie uvedenými protokolmi o odovzdaní a prevzatí majetku s tým, že potom s poukazom na ustanovenie žalobca, ako kupujúci nadobudol vlastnícke právo k špeciálnemu prívesu za traktor - štiepkovač dreva zn. MUS-MAX dňom 2.7.2018, kedy došlo k jeho reálnemu odovzdaniu a vlastnícke právo k nákladnému vozidlu ťahač návesu zn. VOLVO, rok výroby 1998 nadobudol 6.7.2018, teda s poukazom na ustanovenie dňom, kedy došlo k odovzdaniu tohto tovaru kupujúcemu. Je teda nepochybné, že žalobca ako kupujúci nadobudol vlastnícke právo

k veciam, ktorých vylúčenia z exekúcie sa domáha ešte pred tým, než bolo vydané Okresným súdom Banská Bystrica poverenie na exekúciu, na vykonanie exekúcie pod sp. zn. . Teda v čase exekúcie povinný nebol vlastníkom uvedených vecí." Oproti týmto záverom okresného súdu, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, stáli tvrdenia a dôkazy produkované žalovaným v prvoinštančnom konaní vo väzbe na jeho odvolaciu argumentáciu, ktorou sa odvolací súd dôsledne zaoberal. Na mieste je preto konštatovanie, že oproti sebe stáli tvrdenia žalobcu a ním produkované dôkazy najmä listinné, a to Kúpne zmluvy zo dňa 02.07.2018, 06.07.2018, Protokoly o odovzdaní a prevzatí majetku zo dňa 02.07.2018, 06.07.2018, príjmový doklad č. 18HP00237, výdajový doklad , výdajový doklad , príjmový doklad č. 18HP00238 proti tvrdeniam žalovaného uvádzaným v odvolaní ako: „Účelovosť podanej žaloby vyplynula z nasledovných skutočností:

- v krátkom časovom horizonte, tj. 02.07.2018 a 06.07.2018 mal žalobca odkúpiť od spoločnosti BioTrans Sip s.r.o. dve nefunkčné a poškodené hnuteľné veci, na ktoré vystavil 2 kúpne zmluvy, aby platby (kúpne ceny) boli do výšky 5.000,- Eur, za ktoré by v zmysle zákona nemusel platiť bezhotovostne prevodom na účet a mohol vykonať úhrady v hotovosti,

- námietka a návrh na vylúčenie vecí z exekúcie žalobcu bola súdnemu exekútorovi doručená dňa 17.08.2018,

- ak by žalobca nadobudol do vlastníctva uvedené stroje, je nanajvýš sporné a v rozpore so záujmami žalobcu, že nevykonal prepis predmetných vozidiel na príslušnom dopravnom inšpektoráte v zákonom stanovenej lehote ( § 116 ods. 3 zákona o cestnej premávke),

- súd prvej inštancie neriešil, na základe akého úkonu, resp. podnetu došlo k uzatvoreniu kúpnych zmlúv a aký účel sledovali tieto kúpne zmluvy, a to s poukazom na skutočnosť, že žalobca vo svojom predmete podnikania nemá zapísané služby s lesníctvom ani iné služby, pri ktorých by predmetné veci mohol použiť, pričom z kúpnych zmlúv vyplýva, že ide o nepoužiteľné veci, nakoľko jedna z nich je nefunkčná a druhá poškodená (naviac v konaní nebolo preukázané, že tieto veci by boli naozaj nepoužiteľné),

- z výpovede žalobcu na pojednávaní uskutočnenom dňa 11.04.2019, kde uviedol: „Ja som kúpil uvedené stroje, pretože tam bola dobrá kúpna cena. V minulosti som v obore podnikal v súčasnosti už nie. Možno by som ho bol požíval, bola naň blokácia. Možno by som ho predal, bola tam dobrá kúpna cena." Naviac aj zo samotnej výpovede žalobcu vyplýva, že predmet veci mal kúpiť pod cenu.

- do konania boli predložené len kúpne zmluvy, protokoly a pokladničné doklady, kontrolný výkaz a daňové priznanie, ktorých hodnovernosť vzhľadom na predmet súdneho konania môže byť vyvrátená. Žalobca ako aj povinná spoločnosť BioTrans Sip s.r.o. majú pridelené DIČ a IČ DPH, sú platcami dane z pridanej hodnoty. V zmysle zákona je každý podnikateľ, ktorý dodáva tovar povinný používať elektronickú registračnú pokladnicu. Pri platení kúpnej ceny za tovar v hotovosti je podnikateľ povinný vystaviť doklad z elektronickej registračnej pokladnice. Žalobca však do konania nepredložil žiadne doklady z elektronickej registračnej pokladnice a v konaní uviedol: „Takýmto dokladom nedisponujeme." Doklad z registračnej pokladnice žalovaný žiadal do konania predložiť z toho dôvodu, že takýto doklad nie je možné antidatovať, ani žiadnym iným spôsobom pozmeniť a jeho predložením by bolo možné ustáliť, či skutočne došlo k uzatvoreniu kúpnych zmlúv tak, ako to tvrdí žalobca. Súd prvej inštancie k tejto podstatnej námietke žalovaného v rozpore so zákonom vyslovil právny názor; že pochybenie, ktoré nie je súladné so zákonom o účtovníctve, nemôže spôsobiť to, žeby nedošlo k nadobudnutiu vlastníctva žalobcom."

- kontrolný daňový výkaz k daní pridanej hodnoty ani daňové priznanie žiadnym spôsobom nepreukazuje skutočnosť, že došlo k zaplateniu predmetnej kúpnej ceny, naviac žalovaný v konaní poukázal na skutočnosť, že daňové priznanie bolo daňovému úradu doručené dňa 27.08.2018 (v posledný deň lehoty) a to až potom ako podal námietky a návrh na vylúčenie veci z exekúcie súdnemu exekútorovi. Kontrolný výkaz ani daňové priznanie neosvedčuje, že by došlo k nadobudnutiu vlastníctva v čase, ako to tvrdí žalobca." Za tohto dôkazného stavu, teda ak stáli proti sebe dve skupiny tvrdení a dve skupiny dôkazov, bolo potrebné ich dôsledne vyhodnotiť, čo okresný súd učinil už v prvoinštančnom konaní, keď dôkazom, primárne tým v podobe listinnej, pripisoval väčšiu dôkaznú silu ako tým nepriamym, ktoré boli len v rovine tvrdení a domnienok, resp. vychádzali zo spochybnenia tvrdení protistrany, prípadne tieto spochybnenia na seba viazali právne následky, avšak tieto neboli reálne spôsobilé ovplyvniť podklady a východiská v skutkovej ani v právnej rovine, z ktorých vychádzal okresný súd vo vzťahu k svojmu rozhodnutiu vo veci. „Základom hodnotiaceho postupu sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že v tom istom čase a za tých istých podmienok

nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad, zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé, a zásadu dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené...." (Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. ). Podľa odvolacieho súdu okresný súd tieto postuláty vo vzťahu k prijatým záverom dodržal, ak konštatoval, že... „špeciálny príves nadobudol žalobca Kúpnou zmluvou zo dňa 2.7.2018, pričom mal súd preukázané, že tento príves bol žalobcovi spoločnosťou BioTrans Sip s.r.o. Ulič odovzdaný, ako vyplýva z listiny, a to z Protokolu o odovzdaní a prevzatí majetku zo dňa 2.7.2018, čo je nosným dôkazom v danej veci. Tiež boli predložené listiny preukazujúce, že došlo aj k zaplateniu kúpnej ceny, a to výdajový a príjmový pokladničný doklad. Ďalšou vecou, ktorú žalobca žiadal vylúčiť z exekúcie, bolo nákladné vozidlo ťahač návesu zn. VOLVO, rok výroby 1998. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že tento nadobudol žalobca Kúpnou zmluvou zo dňa 6.7.2018 a že reálne toto vozidlo bolo odovzdané žalobcovi. To preukazuje Protokol o odovzdaní a prevzatí majetku zo dňa 6.7.2018, čo je opäť nosným dôkazom v danej veci, pričom tiež bolo preukázané, že došlo k uhradeniu kúpnej ceny, a to listinami výdajovým a príjmovým pokladničným dokladom. Teda odovzdanie tovaru z obidvoch Kúpnych zmlúv, a to z 2.7.2018 a 6.7.2018 bolo preukázané práve vyššie uvedenými protokolmi o odovzdaní a prevzatí majetku s tým, že potom s poukazom na ustanovenie žalobca, ako kupujúci nadobudol vlastnícke právo k špeciálnemu prívesu za traktor - štiepkovač dreva zn. MUS-MAX dňom 2.7.2018, kedy došlo k jeho reálnemu odovzdaniu a vlastnícke právo k nákladnému vozidlu ťahač návesu zn. VOLVO, rok výroby 1998 nadobudol 6.7.2018, teda s poukazom na ustanovenie dňom, kedy došlo k odovzdaniu tohto tovaru kupujúcemu. Je teda nepochybné, že žalobca ako kupujúci nadobudol vlastnícke právo k veciam, ktorých vylúčenia z exekúcie sa domáha ešte pred tým, než bolo vydané Okresným súdom Banská Bystrica poverenie na exekúciu, na vykonanie exekúcie pod sp. zn. . Teda v čase exekúcie povinný nebol vlastníkom uvedených vecí. Vlastníkom uvedených vecí bol práve žalobca, a preto tieto veci nemôžu podliehať exekúcii, preto súd rozhodol o ich vylúčení z exekúcie tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Pokiaľ bolo žalovaným namietané, že išlo o hotovostný predaj, zákon hotovostnú platbu nevylučuje, je to legitímny spôsob úhrady kúpnej ceny." Odvolací súd zvýrazňuje, že ak na základe vykonaného dokazovania okresný súd v zmysle predložených listinných dôkazov konštatoval uzatvorenie Kúpnych zmlúv z 2.7.2018 a 6.7.2018, pričom poukázal na zákonnú úpravu v vo väzbe na spolu s protokolmi o odovzdaní a prevzatí majetku vo vzťahu na Výdajový pokladničný doklad č. PV1800002 a Príjmový pokladničný doklad č. 18HP00237, Výdajový pokladničný doklad PV1800003 a Príjmový pokladničný doklad č. 18HP00238, a ak žalovaný v odvolaní poukazoval najmä na ním (žalovaným) tvrdenú motiváciu uzatvorenia týchto zmlúv a na to, že „ak by žalobca nadobudol do vlastníctva uvedené stroje, je nanajvýš sporné a v rozpore so záujmami žalobcu, že nevykonal prepis predmetných vozidiel na príslušnom dopravnom inšpektoráte v zákonom stanovenej lehote ( zákona o cestnej premávke)", že „Kontrolný výkaz ani daňové priznanie neosvedčuje, že by došlo k nadobudnutiu vlastníctva v čase, ako to tvrdí žalobca", „v krátkom časovom horizonte, t.j. 02.07.2018 a 06.07.2018 mal žalobca odkúpiť od spoločnosti BioTrans Sip s.r.o. dve nefunkčné a poškodené hnuteľné veci, na ktoré vystavil 2 kúpne zmluvy, aby platby (kúpne ceny) boli do výšky 5.000,- Eur, za ktoré by v zmysle zákona nemusel platiť bezhotovostne prevodom na účet a mohol vykonať úhrady v hotovosti", tak odvolací súd nemal vytvorený priestor na odklon od záverov prijatých v prvoinštančnom konaní okresným súdom. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd zdôrazňuje, že pre rozhodnutie sporu je určujúce vykonané dokazovanie a z neho vyvodené skutkové a právne závery. S tým súvisí aj zhodnotenie dôkazného bremena v spore. V nadväznosti na uvedené je potrebné uviesť, že pod dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 24. júna 2010). Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu v konaní. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi

v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 31. mája 2010). Odvolací súd konštatoval po vykonaní odvolacieho prieskumu, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdenej nedôvodnosti podanej žaloby žalobcu.

33. Žalovaný v odvolaní namietal, závery okresného súdu, v zmysle ktorých okresný súd konštatoval, že „Pokiaľ žalovaný namieta, že nebolo vydané potvrdenie, resp. bloček z registračnej pokladne, tak súd konštatuje, že pochybenie, ktoré nie je súladné so zákonom o účtovníctve, nemôže spôsobiť to, že by nedošlo k nadobudnutiu vlastníctva žalobcom. Žalobca riadne uhradil kúpnu cenu, o čom svedčí aj podané daňové priznanie a vlastníctvo nadobudol prevzatím uvedených vecí." V odvolaní žalovaný namietal, aj že „Ak by táto povinnosť bola splnená tak minimálne pri prívese špeciálnom za traktor, by bol ako vlastník vozidla ešte pred vydaním upovedomenia o začatí exekúcie uvedený žalobca. S poukazom na zásadu „iura novit curia" (podľa ktorej počas konania právne predpisy nie sú predmetom dokazovania, pretože ich súd musí poznať) mala byť táto skutočnosť zrejmá súdu prvej inštancie. Ako už bolo uvedené, žalovaný niekoľkokrát poukazoval v priebehu konania na skutočnosť, že žalobca na prepis predmetných vozidiel čakal vyše mesiaca. Z uvedeného nepochybne vyplýva nesprávnosť a nezákonnosť ustálenia súdu prvej inštancie: „Teda v čase exekúcie povinný nebol vlastníkom uvedených vecí. Vlastníkom uvedených vecí bol práve žalobca, a preto tieto veci nemôžu podliehať exekúcii, preto súd rozhodol o ich vylúčení z exekúcie tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku", vo vzťahu, ku ktorej argumentácii žalovaný citoval v odvolaní „ 2 a prvá veta o cestnej premávke". Odvolací súd po vykonaní odvolacieho prieskumu konštatuje, že ani túto argumentáciu žalovaného nebolo možné vyhodnotiť ako takú, ktorá by mala vplyv na vecnú správnosť záverov okresného súdu, ak žalovaný bližšie neodôvodnil tieto svoje závery, keďže neuviedol svoje úvahy a myšlienkové pochody, ktoré by mali vyvrátiť navzájom korešpondujúce dôkazy v rovine nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu k predmetným hnuteľným veciam na základe Kúpnych zmlúv z 2.7.2018 a 6.7.2018, ktoré vychádzali zo zákonnej úpravy v vo väzbe na spolu s protokolmi o odovzdaní a prevzatí majetku vo vzťahu, na Výdajový pokladničný doklad č. PV1800002 a Príjmový pokladničný doklad č. 18HP00237, Výdajový pokladničný doklad PV1800003 a Príjmový pokladničný doklad č. 18HP00238, tak ako boli jasne a nezameniteľne konkretizované v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu okresným súdom v bode 19.. Ak žalovaný v tejto rovine v odvolaní uviedol, že „...žalobca na prepis predmetných vozidiel čakal vyše mesiaca. Z uvedeného nepochybne vyplýva nesprávnosť a nezákonnosť ustálenia súdu prvej inštancie: „Teda v čase exekúcie povinný nebol vlastníkom uvedených vecí", tak žalovaný bližšie neuviedol, aký vplyv, účinnosť, dôsledky má ním uvádzaná úprava „ 2 a prvá veta o cestnej premávke" na okresným súdom citovanú a aplikovanú právnu úpravu , v rovine nadobudnutia vlastníctva k predmetným hnuteľným veciam, tak ako konštatoval v bode 19. napadnutého rozsudku.

34. Žalovaný v odvolaní uvádzal, že „do konania boli predložené len kúpne zmluvy, protokoly a pokladničné doklady, kontrolný výkaz a daňové priznanie, ktorých hodnovernosť vzhľadom na predmet súdneho konania môže byť vyvrátená. Žalobca ako aj povinná spoločnosť BioTrans Sip s.r.o. majú pridelené DIČ a IČ DPH, sú platcami dane z pridanej hodnoty. V zmysle zákona je každý podnikateľ, ktorý dodáva tovar, povinný používať elektronickú registračnú pokladnicu. Pri platení kúpnej ceny za tovar v hotovosti je podnikateľ povinný vystaviť doklad z elektronickej registračnej pokladnice. Žalobca však do konania nepredložil žiadne doklady z elektronickej registračnej pokladnice a v konaní uviedol: „Takýmto dokladom nedisponujeme." Doklad z registračnej pokladnice žalovaný žiadal do konania predložiť z toho dôvodu, že takýto doklad nie je možné antedatovať, ani žiadnym iným spôsobom pozmeniť a jeho predložením by bolo možné ustáliť, či skutočne došlo k uzatvoreniu kúpnych zmlúv tak, ako to tvrdí žalobca." V súvislosti s touto argumentáciou odvolací súd poukazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu v bode 19. v tejto rovine, „Pokiaľ bolo žalovaným namietané, že išlo o hotovostný predaj, zákon hotovostnú platbu nevylučuje, je to legitímny spôsob úhrady kúpnej ceny. Pokiaľ žalovaný namieta, že nebolo vydané potvrdenie, resp. bloček z registračnej pokladne, tak súd konštatuje, že pochybenie, ktoré nie je súladné so zákonom o účtovníctve, nemôže spôsobiť to, žeby nedošlo k nadobudnutiu vlastníctva žalobcom. Žalobca riadne uhradil kúpnu cenu, o čom svedčí aj podané daňové priznanie a vlastníctvo nadobudol prevzatím uvedených vecí", s ktorým sa stotožnil ako s vecne správnym cez úpravu v , , ktoré však v odvolacej argumentácii nenašlo

odzrkadlenie, keďže žalovaný nereagoval v odvolaní na celú túto citovanú argumentáciu okresného súdu, len zotrval na tom, čo uvádzal pred okresným súdom.

35. V odvolaní žalovaný namietal, že „Ustálenia súdu prvej inštancie v prejednávanom prípade žalovaný považuje za nezákonné a v rozpore s dobrými mravmi, pretože nimi odoprel poskytnúť právnu ochranu žalovanému ako oprávnenému v exekučnom konaní. Taktiež svojimi ustáleniami vyjadril právny názor, že každý sa môže domáhať vylúčenia vecí z exekúcie len na podklade vyhotovených dokladov, u ktorých je zrejmé, že boli antedatované a vyhotovené účelovo s úmyslom zmariť uspokojenie pohľadávky oprávneného." V súvislosti s touto argumentáciou žalovaného odvolací súd uvádza, že na rozdiel od žalovaného vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania ju nemohol vyhodnotiť ako dôvodnú. Ak žalovaný tvrdil, že „každý sa môže domáhať vylúčenia vecí z exekúcie len na podklade vyhotovených dokladov, u ktorých je zrejmé, že boli antedatované a vyhotovené účelovo s úmyslom zmariť uspokojenie pohľadávky oprávneného", tak bol to žalovaný, na ktorom ležalo dôkazné bremeno, aby tieto ním tvrdené skutočnosti preukázal, pokiaľ sa obmedzil na všeobecné konštatovanie o antedatovaní a účelovom vyhodnotení, pričom mal označiť konkrétne, jasné dôvody a dôkazy na preukázanie týchto svojich tvrdení, a to vo vzťahu k listinným dôkazom predloženým žalobcom a ak tak neučinil, tak musí znášať následky. Polemizovanie - nespokojnosť odvolateľa s hodnotením vykonaného dokazovania a právnym posúdením sporu súdom prvej inštancie, pokiaľ sú dostatočne dodržané zákonné limity preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia ( ), nezakladá dôvodnosť odvolania podľa .

36. Vo vzťahu ku konaniu, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku okresného súdu vo väzbe na odvolanie žalovaného, odvolací súd uvádza, že z hľadiska ústavne zaručeného práva na spravodlivý proces je jednou zo základných požiadaviek na súdne rozhodnutie jeho predvídateľnosť. K otázke, čo možno považovať za prekvapivé, či (ne)predvídateľné rozhodnutie súdu, sa už v minulosti vyjadroval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa neho, „O tzv. prekvapivé rozhodnutie ide predovšetkým vtedy, ak odvolací súd založí svoje rozhodnutie vo veci na iných právnych záveroch ako súd prvej inštancie, za súčasného naplnenia tej okolnosti, že proti týmto iným (odlišným) právnym záverom odvolacieho súdu, nemá strana konania možnosť vyjadrovať sa, právne argumentovať, prípadne predkladať nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvej inštancie nejavili ako významné" (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 21. marca 2018). „Predvídateľné je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní a rozhodovaní. Zákon ustanovuje, že účastníci by nemali byť zaskočení možným iným právnym posúdením veci súdom bez toho, aby im bolo umožnené tvrdiť skutočnosti významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť na ich preukázanie dôkazy. Rovnako by nemali byť zaskočení takým postupom súdu, ktorý nemá oporu v predvídateľnom právnom postupe súdu, ktorý nie je v súlade s procesným právom a jeho pravidlami" (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 17. októbra 2011, sp.zn. ). Z postupu okresného súdu, po jeho komplexnom preskúmaní, odvolací súd nezistil dôvodnosť námietky žalovaného o takom procesnom postupe súdu prvej inštancie, výsledkom ktorého by došlo k prijatiu prekvapivého (nepredvídateľného) rozhodnutia vo veci samej.

37. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným súdom. K námietke odvolateľa o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posudzovaním veci súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné práva účastníka. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. ). Takú vadu napadnutého rozhodnutia v posudzovanej veci odvolací súd nezistil a konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu sa opiera o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádza zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci.

38. Odvolací súd záverom poukazuje na to, že právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech v súdnom konaní a toto právo preto nezahŕňa nárok na zamietnutie žaloby na základe procesnej obrany žalovaného účastníka (sporovej strany). Toto základné právo nezahŕňa ani právo na to, aby

všeobecné súdy v civilných konaniach v celom rozsahu rešpektovali a uznávali procesné úkony každého z účastníkov bez zreteľa na ich povahu, dôsledky a vzťah k predmetu konania (pozri ).

39. Obsah kúpnych zmlúv a k tomu viažucich sa listinných dôkazov produkovaných žalobcom - protokolov o odovzdaní a prevzatí majetku vo vzťahu na Výdajový pokladničný doklad č. PV1800002 a Príjmový pokladničný doklad č. 18HP00237, Výdajový pokladničný doklad PV1800003 a Príjmový pokladničný doklad č. 18HP00238, medzi sporovými stranami pre vec v podstatných častiach podrobne podľa výsledkov vykonaného dokazovania zdôvodnil súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku a vysporiadal sa i so všetkými relevantnými námietkami žalovaného, ktoré boli potom v tomto smere uvádzané aj v jeho odvolaní. Súd prvej inštancie bol pri tomto zdôvodnení svojho rozhodnutia vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku, koherentný, t.j. jeho rozhodnutie bolo konzistentné a jeho argumenty vo vzťahu ku vykonanému dokazovaniu, jeho zhodnoteniu, vyvodeným skutkovým zisteniam, záverom a právnemu posúdeniu veci, podporili záver o dôvodnosti žalobou uplatnených nárokov žalobcu v celom rozsahu. Právne závery súdu prvej inštancie pritom korešpondovali so skutkovými zisteniami v konaní. Aj z tohto hľadiska nebolo možné prijať záver o prekvapivom rozhodnutí súdu prvej inštancie. Odvolací súd i na tomto mieste zdôrazňuje, že o porušenie práva na spravodlivý proces z hľadiska takého nesprávneho procesného postupu súdu znemožňujúceho strane sporu uskutočňovanie jej procesných práv, nejde v prípade, ak súd nevyhovie návrhu sporovej strany (v danom prípade vykonanie určitých dôkazov, na určité hodnotenie dokazovania, na zamietnutie žaloby), ale postupuje v súlade s . Konajúci súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom sporovej strany, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho implikovať povinnosť súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Rozhodnutie súdu nemusí byť totožné s očakávaním a predstavami sporovej strany, ale musí spĺňať limity zákonného rozhodnutia ( - 4 ), čo v danom prípade preskúmavaného napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie splnené bolo.

40. Pripomína odvolací súd, že „Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. ). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998) (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -30 zo dňa 26.11.2012).

41. Odvolací súd považuje za nevyhnutné poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého, odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.

42. Ťažisko dokazovania a z neho vyvodených skutkových záverov okresného súdu v danej veci spočívalo v dôkazoch priamo účastníkmi produkovaných a predkladaných v danom konaní.

43. Vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia krajského súdu sa uvádza, že reagoval len na argumentáciu žalovaného v odvolaní majúcu pre vec podstatný význam, ktorý postup je v súlade s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 16. marca 2015, podľa ktorého „...súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občiansko-súdnom konaní podľa je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v . Táto norma sa uplatňuje v odvolacom konaní (

). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní". Zo znenia uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 3. júla 2003 vyplýva, že „...všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces".

44. Krajský súd vzhľadom k aplikácii , keď sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a naň odkazuje, zvýrazňuje, tak ako už uviedol v tomto rozhodnutí, že vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného nie je potrebné ani žiaduce zopakovať opätovne skutkové zistenia a právne závery, ktoré vyplývajú z napadnutého rozsudku okresného súdu, tak ako už v tomto rozhodnutí konštatoval a je postačujúce naň len odkázať (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. ). Potom nebolo dôvodu, aby boli vykonávané ďalšie dôkazy. Odvolací súd nezistil odôvodnenosť žalovaným podaného odvolania, preto bol vo vyvolanom odvolacom konaní napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdený, a to aj v závislom výroku o trovách konania, ku ktorým žalovaný nepodal v odvolaní osobitné námietky, cez úpravu v , sa v podrobnostiach odkazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu.

45. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa , podľa ktorého, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s , . V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, ktorému bola priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania voči žalovanému.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.