Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-218-2019.pdf
PDF · 151.07 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/218/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára, v spore žalobcu K. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, zast. JUDr. Jánom Spišákom, advokátom, so sídlom Košice, Idanská 17, proti žalovanému T- Systems Slovakia, s.r.o., so sídlom Košice, Žriedlova 13, IČO: 35 976 721, zast. Vojčík & Partners, s.r.o., Košice, Rázusova 28, IČO: 36 866 563, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalovaného proti rozsudku 38C 8/2010-410 z 15.3.2019 Okresného súdu Košice I
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku I, ktorým bolo vyhovené žalobe.
P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi žalovaným listom z 26.11.2009 je neplatné (I) a nárok žalobcu na zaplatenie náhrady mzdy v sume 7.796,94 € s prísl. vylúčil na samostatné konanie, v ktorom rozhodne aj o trovách tohto konania.
2. Vyhovel tak žalobe (v poradí druhým rozsudkom) v časti o určenie neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru so žalobcom, ktorú skutkovo žalobca odôvodnil tým, že u žalovaného pracoval ako vedúci tímu na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 30.11.2007 v znení jej neskorších dodatkov. Zamestnávateľ s ním listom z 26.11.2009 skončil pracovný pomer okamžite podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce účinného v tom čase, počas jeho pracovnej neschopnosti, ktorá trvala až do 31.12.2009. Dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru bolo, že dňa 1.10.2009 pri kontrole služobného notebooku NB Dell 630, sériové číslo 4623J63J/26007102224, prideleného a odovzdaného mu žalovaným na plnenie pracovných povinností, žalovaný ako zamestnávateľ našiel dáta a programy, ktoré nesúviseli s výkonom jeho práce, čo považoval za závažné porušenie interných predpisov a pracovnej disciplíny. Žalobca namietal neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, pretože toto bolo zo strany zamestnávateľa podpísané iba riaditeľom pre ľudské zdroje a nie dvoma konateľmi oprávnenými na to podľa obchodného registra, ako aj preto, že dôvod skončenia pracovného pomeru nebol skutkovo ani právne daný. Námietky oznámil zamestnávateľovi listom zo 7.12.2009, v ktorom uviedol, že okamžité zrušenie pracovného pomeru považuje za neplatné a trval na ďalšom zamestnávaní a prideľovaní práce, čo mu však zamestnávateľ neumožnil.
3. Po podaní žaloby žalobca žiadal pripustiť jej zmenu tak, že sa od žalovaného domáhal aj zaplatenia náhrady mzdy, ktorú vyčíslil na 7. 796,94 € spolu s príslušným úrokom z omeškania. Súd prvého stupňa navrhovanú zmenu žaloby pripustil na pojednávaní dňa 12.9.2014. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú po skutkovej aj právnej stránke, zamietnuť a trval na okamžitom skončení pracovného pomeru.
4. Ďalšie dôvody neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobca uviedol na pojednávaní 23.3.2011. Videl ich v tom, že okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo dané v zákonnej dvojmesačnej lehote od dátumu, kedy sa mal zamestnávateľ o dôvode skončenia dozvedieť, pretože notebook žalovanému odovzdal niekedy začiatkom leta 2009 (k okamžitému skončeniu pracovného pomeru došlo listom žalovaného z 26.11.2009, pozn. odvolacieho súdu), a že žalovaný nepredložil dôkaz o prerokovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru so zástupcom zamestnancov. Žalobca namietal, že by obnovené dáta, ktoré žalovaný našiel v notebooku, a ktoré boli dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru, patrili jemu, tvrdil, že k notebooku mali prístup aj iné osoby, pretože do notebooku sa pod svojím vlastným heslom mohli pripojiť aj iní zamestnanci žalovaného. Do systémovej firemnej časti zamestnanec nemohol zasahovať, ale naopak zamestnávateľ mohol zasahovať do časti, kde boli uložené osobné dáta zamestnanca.
5. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania rozsudkom 38C/8/2010-218 z 12.9.2014 žalobe vyhovel a určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom zo strany jeho zamestnávateľa, t.j. žalovaného je neplatné. Po odvolaní sa žalovaného proti tomuto rozsudku Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací uznesením 11Co/955/2014-258 z 28.6.2016 zrušil rozsudok okrem výroku, ktorým súd pripustil zmenu žaloby a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pretože dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu bolo predčasné.
6. Po vrátení veci súd prvej inštancie skúmal splnenie obsahových a formálnych predpokladov ukončenia pracovného pomeru okamžitým zrušením podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu vážneho porušenia pracovnej disciplíny. Porušenia pracovnej disciplíny sa mal žalobca podľa listu žalovaného z 26.11.2009 dopustiť tým, že zamestnávateľ dňa 1.10.2009 pri vykonávaní obvyklej údržby hardwarového a softwarového vybavenia osobného počítača NB Dell D630, ser.č. 4623J63J/26007102224, ktorý bol žalobcovi pridelený dňa 16.1.2008 na plnenie pracovných úloh, pri pokuse zálohovania pracovných dát a príslušného softvéru na účel ďalšieho riadneho používania notebooku zistil, že pracovné súbory boli z pamäte notebooku (pevného disku) vymazané. Po obnove dát (restore) zamestnávateľ ďalej zistil, že okrem obnovovaných pracovných dát boli obnovené aj dáta inej povahy, a to: fotografie, videá a súbory vo formáte mp3 zjavne osobnej (súkromnej) povahy, fotografie a videá so zjavne pornografickým obsahom, počítačový program (softvér) Nero Burning ROM, počítačový program (softvér) KROS Omega, účtovné záznamy spoločnosti OLYMPIA CONSULTING, s.r.o., čím mal porušiť Príručku zamestnanca, článok 19-Pravidlá v T-Systems Slovakia, Hardware počítačov, podľa ktorého má zamestnanec pridelený notebook náležite používať pre služobné účely, písomný pokyn nadriadeného, vydaný vo forme interného oznamu č. 20112007/KE- Dis7- 0001, podľa ktorého je zamestnanec, ktorému je notebook pridelený, používať ho výlučne na obchodné (firemné účely) zamestnávateľa, obvyklý schvaľovací proces pred inštaláciou počítačového programu na počítači zamestnávateľa. Vytkol mu tým porušenie základných povinností zamestnanca v zmysle ustanovení § 81 písm. a/, c/ a e/ keď neplnil pokyny nadriadených o spôsobe používania prideleného notebooku.
7. Súd prvej inštancie uzavrel, že za žalovaného bol na vykonávanie všetkých právnych úkony v pracovnoprávnych veciach v mene spoločnosti a tiež na všetky procesné úkony splnomocnený podľa písomného splnomocnenia z 1.9.2007 zamestnanec spoločnosti Q. P., ktorého na tieto úkony splnomocnili štatutári spoločnosti S. V. a L. I., že pracovná zmluva z 30.11.2007 medzi žalobcom ako zamestnancom na pracovnej pozícii vedúci tímu a žalovaným ako zamestnávateľom bola uzavretá na dobu neurčitú, že z Pokynov T-System Slovakia, s.r.o. distribuovaného všetkým zamestnancom dňa 14.9.2009 vyplývalo, že každý zamestnanec, ktorý mal pridelený notebook, ho mal náležite používať pre služobné účely kedykoľvek, keď pracovné účely viedli k tejto nevyhnutnosti (to platilo aj na služobných cestách alebo v iných prevádzkových zariadeniach spoločnosti TS SK) a v prípade potreby zamestnanec si mohol notebook vziať a používať doma. Z Pokynov vyplývalo tiež, že všetky firemné zariadenia, hmotný majetok a počítačové vybavenie bolo možné používať len na firemné účely, že podľa Príručky pre zamestnanca, Pokyny T-Systems Slovakia s.r.o., časť Hardware počítačov, zamestnanec, ktorý mal pridelený notebook ho mal náležite používať pre služobné účely, kedykoľvek, keď pracovné účely viedli k tejto nevyhnutnosti a podľa časti Používanie firemného majetku všetky zariadenia spoločnosti (telefóny, počítače, atď.) sa mali používať iba pre služobné účely. Súd konštatoval, že podľa Preberacieho protokolu (podpísaného stranami) zo 6.1.2008 a zo zhodných výpovedí účastníkov vyplynulo, že žalovaný odovzdal žalobcovi do užívania Notebook NB Dell D630, ser.č. 462J63J/26007102224 ale
žalobca odovzdal dňa 15.6.2009 žalovanému notebook NB Dell D630 ser.č.262J63J, pričom sériové číslo notebooku bolo zaznamenané na fotografii spodnej časti notebooku, ktorý žalobca v ten deň odovzdal pani K.. Súd po oboznámení sa s obsahom DVD nosičov zistil, že 1/ na DVD nosiči č. 1 sa nachádzajú súbory obnovené ku dňu 1.10.2009 označené takto: Data, foto, video, ICQ, kasardova outlook, MP3, Omega, Outlook, Users, a tiež súbor „UNKNOWN“, obnovený dňa 1.10.2009 a obrázok:trest smrti nahratý dňa 22.8.2008. V prílohe DVD č.1 - sú zobrazené všetky adresáre, ktoré sú na DVD1, napr. „UNKNOWN“ s viacerými podadresármi s názvami „Alpinka PaintBall 16.8; byt; cicky, fotecky, a iné. Dátum obnovy je ku dňu 1.10.2009. Na DVD nosiči č. 2, v prílohe sa nachádzajú tri neznáme súbory nahraté dňa 25.6.2009, ktoré po rozbalení obsahujú dáta obnovené dňa 1.10.2009, t.j. obrázky (JPG) fotografie „Tatry jak sa patriii“ a hudbu (MP3), videozáznamy „Alpinka PaintBall 16.8“ a videa 3x. Na nosiči DVD č. 3 v súbore JPG sú nahráte obrázky s názvami „Tatry jak sa patriii“ a hudba pod súborom označeným MP3 obnovené dňa 1.10.2009. Na nosiči DVD č. 4 sa nachádzajú rôzne súbory s rôznymi dátumami. Technik uviedol, že nedá sa pracovať s nosičom, pri otváraní adresáta „DATA“ sa počítač štyrikrát za sebou zasekol a musel byť následne reštartovaný. Technik konštatoval, že tento DVD nosič má nejakú chybu. Na nosiči DVD č. 5 je nahratých 213 súborov, 0 priečinkov, všetky súbory sú typu „Súbor MDP“, označené ako „Test 2008 atď..“ Na nosiči DVD č. 6 sa nachádza 6 súborov s názvom „UNKNOWN“ nahraté dňa 25.6.2009, všetky s pornografickým obsahom. Na nosiči DVD č. 7 sa nachádzajú 3 súbory s názvom „UNKNOWN“ nahraté dňa 25.6.2009, všetky s pornografickým obsahom. Na nosiči DVD č. 8 sa nachádza súbor Tree, ktorý obsahuje stromovú štruktúru dát, ktoré boli chronológii zaznamenávané ako dáta u menovaného zo súkromným charakterom.
8. Súd podrobne reprodukoval obsah vyjadrení advokáta žalobcu, jeho samotného, advokáta žalovaného a obsiahlo citoval aj z obsahu výpovedí svedkov N. D., Ing. K. D., Ing. S. J. ako aj obsah odborného posudku č. 17/2018 z 19.11.2018 znalca Ing. W. Z., podľa ktorého po preskúmaní obsahu DVD nosičov 1 až 8 nie je možné zistiť, či tieto súbory pochádzajú zo služobného notebooku žalobcu a nie je možné ani zistiť, z akého zdroja tieto súbory pochádzajú. Postup takto získaných a uložených súborov na DVD nosičoch nebol zdokumentovaný. Zdôraznil, že technicky korektne vykonaná akvizícia (získanie) digitálneho dôkazu je základným úkonom, ktorý predchádza akejkoľvek možnej, vždy až následnej analytickej činnosti nad digitálnym dôkazom a/alebo interpretácie príslušných záverov/ výsledkov, pričom však nesie kľúčovú rolu z hľadiska možnej dôveryhodnosti a teda dôkaznej hodnoty celého digitálneho dôkazu, resp. analytických záverov z neho získaných. Znalec uviedol, že dátumové a časové údaje (dátum vytvorenia, dátum poslednej zmeny, dátum posledného prístupu), ktoré sú uvedené ako súčasť súboru, nie sú časové pečiatky (Timestamps), ktoré sa používajú na preukázanie toho, že elektronický súbor bol vyhotovený v určitom presnom čase, na základe tejto skutočnosti nie je možné určiť, kedy bol obsah DVD nosičov 1 až 8 z pôvodného zdroja nahratý. Preto skonštatoval pre tento spor podstatný záver o tom, že nie je možné uviesť kto, akým spôsobom, a z akého zdroja tieto súbory zachytené na DVD nosičoch 1 až 8 nahral a len zo samotných digitálnych údajov vo všeobecnosti (t. j. len za bežných okolností a bez znalostí dodatočných a preukázateľných informácií o technických, organizačných alebo špecifických opatreniach v oblasti informačnej bezpečnosti), spravidla nemožno určiť a jednoznačne priradiť konkrétnu fyzickú osobu, ktorá vykonávala konkrétne aktivity v zariadení informačnej techniky alebo v informačnom systéme alebo ktorá je pôvodom dát alebo ich modifikácie. Znalec uviedol, že z technického hľadiska je možné s dátumom (atribútmi súboru) manipulovať, je možné ľubovoľne meniť napríklad skutočný dátum nahrávky v pôvodnom zdroji na dátum zachytený na DVD nosičoch, pričom zmena atribútov súborov (napr. dátum a čas vytvorenia a dátum a čas modifikácie súboru) je možná aj u obnovených súborov. Zmena atribútov súboru môže nastať aj z dôvodu nesprávneho nastavenia systémového dátumu a času operačného systému, preto ak dôjde k skopírovaniu súborov, tento skopírovaný súbor preberá nesprávny dátum a čas z operačného systému. Znalec poukázal na skutočnosť, že tieto dátumové a časové údaje, ktoré sú uvedené ako súčasť súboru, nie sú časové pečiatky (Timestamps), ktoré sa používajú na preukázanie toho, že elektronický súbor bol vyhotovený v určitom presnom čase. Znalec uzavrel, že nie je možné uviesť kedy, kým a aké zmeny boli vykonané. Vo vzťahu k digitálnym údajom (dátam) platí všeobecná zásada, že každá osoba (t.j. napr. majiteľ zariadenia IKT, prevádzkovateľ zariadenia IKT, používateľ zariadenia IKT, blízke osoby, zamestnanec atď) s možnosťou fyzického (resp. podľa technických okolností niekedy aj vzdialeného) prístupu k počítačovému zariadeniu (resp. vo všeobecnosti zariadeniu IKT/dátovému nosiču/informačnému systému atď.), kde sú dáta uložené, ak má náležitú odbornú a používateľskú predispozíciu/kvalifikáciu/ skúsenosť, môže ľubovoľne v tomto zariadení modifikovať dátové súbory, resp. časť ich kódu a/alebo aj súvisiace dáta. Po preskúmaní súborov na DVD nosičoch sa znalcovi nepodarilo potvrdiť a ani vyvrátiť manipuláciu s dátumami jednotlivých súborov uložených na DVD
nosičoch 1 až 8, dátumy uvedené pri jednotlivých súboroch (atribúty) definujú vlastnosti súborov, medzi ktoré patrí druh prístupu (sekvenčný/priamy), dátum vytvorenia, dátum poslednej zmeny, dátum posledného prístupu a veľkosť súboru. Na základe dodaných a získaných podkladov znalec nevedel uviesť, či žalobca mal, resp. nemal administrátorské práva, preto nevedel potvrdiť a ani vyvrátiť interakciu medzi administrátorskými právami pridelenému prihlasovaciemu účtu žalobcu, ktorým sa prihlasoval do prideleného notebooku a nahrávkami súborov uložených na DVD nosičoch 1 až 8.
9. Po právnom posúdení veci podľa § 252d ods. 1, § 77, § 70, § 74 ods. 1, § 1 ods. 4 § 9 ods. 1, 2, § 17 ods. 2, § 68 ods. 1 písm. b/, ods. 2, § 47 ods. 1 písm. b/. Zákonníka práce (ďalej len „ZP“)v znení účinnom ku dňu 30.11.2009 (t.j. ku dňu doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru), § 40 ods. 3 veta prvá Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). súd dospel k záveru, že žalobca žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru okamžitým zrušením podal včas, v zákonnej lehote 2 mesiacov odo dňa, kedy sa mal jeho pracovný pomer skončiť (pracovný pomer mal skončiť 30.11.2009, žaloba bola podaná 19.1.2010), po posúdení obsahu listiny žalovaného z 26.11.2009 obsahujúcej okamžité zrušenie pracovného pomeru z hľadiska jej formálnych náležitostí konštatoval, že táto bola vyhotovená v písomnej forme, riadne žalobcovi dňa 30.11.2009 doručená (§ 38 ods. 4 ZP), podpísaná konajúcou osobou (§ 40 ods. 3 OZ v spojení s § 1 ods. 4 ZP) a porušenie pracovnej disciplíny v nej bolo vymedzené dostatočne konkrétnym a nezameniteľným spôsobom, preto listina označená ako Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 26.11.2009 spĺňa formálne náležitosti vyžadované v ustanovení § 70 ZP. Pokiaľ ide o podpísanie listiny, súd uviedol, že mal za nesporne preukázané, že generálny riaditeľ a konateľ spoločnosti (S. V.) a finančná riaditeľka a konateľka odporcu (L. I.) dňa 1.9.2007 písomne poverili (splnomocnili) na špecifikované právne úkony, vrátane všetkých právnych úkonov v pracovnoprávnych vzťahoch v mene spoločnosti zamestnanca spoločnosti Q. P., riaditeľa ľudských zdrojov, ktorý v súlade s týmto poverením, ako osoba konajúca za žalovaného podpísal predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru z 26.11.2009 dané žalobcovi. Takýto spôsob podpisovania za spoločnosť (poverenou osobou) na dotknutej listine zodpovedá zákonnému ustanoveniu § 9 ods. 1 a 2 ZP v spojení s ust. § 40 ods. 3 OZ, a preto listina bola zo strany zamestnávateľa platne podpísaná. Súd ďalej uviedol, že žalobca nespochybnil tvrdenie žalovaného z 23.3.2011 a 15.5.2017 o tom, že u neho ako u zamestnávateľa, nepôsobili zástupcovia zamestnancov, ani žiaden odborový orgán, či zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník, preto pokiaľ zamestnanci svoje právo, aby sa združili za účelom hájenia záujmov zamestnancov nevyužili, a u zamestnávateľa nepôsobili, tak nemožno vyžadovať a ani reálne vykonať prerokovanie skončenia pracovného pomeru. Žalovaný ako zamestnávateľ v tomto prípade mohol konať aj bez prerokovania okamžitého skončenia pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov a ak žalovaný ako zamestnávateľ neprerokoval okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi s neexistujúcimi zástupcami zamestnancov v zmysle § 74 ods. 1 ZP, tak týmto nekonal v rozpore so zákonom, a toto nespôsobilo absolútnu neplatnosť právneho úkonu okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 26.11.2009 v zmysle § 17 ods. 2 Zákonníka práce. Súd ďalej uviedol, že z okamžitého skončenia pracovného pomeru vyplynulo, že v ňom žalovaný uviedol, že „dňa 1.10.2009 vykonával obvyklú údržbu hardwarového a softwarového vybavenia osobného počítača NB Dell D630, ser.č.4623J63J/26007102224 (odporca uviedol nesprávne sériové číslo notebooku), kedy sa pri pokuse zálohovania pracovných dát a príslušného softwaru zistilo, že pracovné súbory boli vymazané, preto následne pri obnove dát (restore) boli okrem obnovovaných dát zistené aj dáta osobnej povahy, a to: fotografie, videá a súbory vo formáte mp3 zjavne osobnej (súkromnej) povahy, fotografie a videá so zjavne pornografickým obsahom, počítačový program (softvér) Nero Burning ROM, počítačový program (softvér) KROS Omega, účtovné záznamy spoločnosti OLYMPIA CONSULTING, s.r.o.“. Zo zhodných výpovedí strán sporu, súd zistil, že žalobca odovzdal žalovanému svoj služobný notebook dňa 15.6.2009. Podľa prednesu žalovaného predmetný notebook už neexistuje. Súd v tejto súvislosti konštatoval, že za takéhoto skutkového stavu je preto už nepreskúmateľné a nepreukázateľné tvrdenie žalovaného, že súbory zaznamenané na DVD nosičoch 1-8, ktoré do konania ako dôkaz predložil, pochádzajú zo služobného notebooku žalobcu, ktorý odovzdal žalovanému dňa 15.6.2009. Preto súd mohol preskúmať len dôkaz, ktorý do konania predložil žalovaný, a to DVD nosiče 1 - 8, na ktorých sa mali nachádzať súbory pochádzajúce zo služobného notebooku navrhovateľa. Tieto DVD nosiče 1 - 8 boli predmetom súdneho preskúmania (viď bod 7, 8 odôvodnenia tohto rozhodnutia). Súd konštatoval, že vzhľadom na to, že žalobca nesporne vrátil žalovanému služobný notebook dňa 15.6.2009, pričom niektoré súbory v prílohe DVD 2, DVD 6 a DVD 7 boli buď nahraté, alebo obnovené dňa 25.6.2009, teda 10 dní po dátume vrátenia notebooku, tvrdenie žalovaného o tom, že s notebookom po prvýkrát disponoval až 1.10.2009 vyhodnotil ako účelové, nedôveryhodné a nepreukázané vo vzťahu k počiatku plynutia prekluzívnej lehoty podľa § 68 ods. 2 ZP. Naopak, za
preukázanú súd považoval skutočnosť, že žalovaný po prvýkrát so služobným notebookom, ktorý patril žalobcovi, reálne disponoval už dňa 25.6.2009, kedy vykonal údržbu hardwarového a softvérového vybavenia notebooku (pretože je to dátum uvedený pri niektorých súboroch v čase, kedy bol notebook už v dispozícii žalovaného), na základe čoho je zrejmé, že žalovaný prostredníctvom svojich nadriadených zamestnancov (predpokladajúc, že radový zamestnanec by bez pokynu nadriadeného nezačal sám iniciatívne s kontrolou hardwarového a softvérového vybavenia notebooku žalobcu) sa preukázateľne o dôvode na okamžité skončenie dozvedel už 25.6.2009, pričom žalobcovi okamžité skončenie oznámil až dňa 30.11.2009 (doručením listiny zo dňa 26.11.2009), čo je nesporne dátum po márnom uplynutí prekluzívnej lehoty dvoch mesiacov v zmysle ust. § 68 ods. 2 ZP. Preto súd vyhodnotil právny úkon okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom zo dňa 26.11.2009 za neplatný, čo je prvotným predpokladom pre vyhovenie žalobe (súd prvej inštancie zrejme nesprávne uviedol v bode 77 odôvodnenia svojho rozhodnutia, že je to dôvod pre zamietnutie žaloby).
10. K samotnému obsahu listiny o okamžitom zrušení pracovného pomeru súd uviedol, že povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru (§ 47 ods. l písm. b/ ZP) a spočíva v plnení povinností stanovených právnymi predpismi (najmä ustanoveniami § 81, § 82 ZP), pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity, pričom porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závažné porušenie) je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Súd poukázal na to, že podľa Preberacieho protokolu zo 16.1.2008 žalovaný odovzdal žalobcovi do užívania Notebook NB Dell D630, ser.č. 462J63J/26007102224, ale žalobca dňa 15.6.2009 odovzdal zamestnankyni žalovaného notebook NB Dell D630 ser.č.262J63J, teda zjavne iný, ako od žalovaného prevzal dňa 16.1.2008. Z vykonaného dokazovania súd ustálil, že v danom prípade išlo jednoznačne o zámenu sériových čísel dvoch počítačov, ktoré žalovaný dňa 16.1.2008 pridelil svojim dvom zamestnancom a to tak, že žalobcovi odovzdal v skutočnosti notebook NB Dell D630 ser.č.262J63J, ale do Preberacieho protokolu omylom zapísal notebook NB Dell D630, ser.č.462J63J/26007102224 a naopak, ďalšiemu zamestnancovi, pánu C. v skutočnosti odovzdal notebook NB Dell D630, ser.č. 462J63J/26007102224 ale do Preberacieho protokolu omylom zapísal notebook NB Dell D630 ser.č.262J63J. Žalobca teda teda po celý čas, t.j. od 16.1.2008 do 15.6.2009 užíval notebook NB Dell D630 ser.č.262J63J. Súd odkázal na závery odborného vyjadrenia č. 17/2018 znalca Ing. W. Z. (viď bod 8 odôvodnenia) a konštatoval, že nebolo preukázané, aby sporné súbory zachytené na DVD nosičoch 1 - 8 do služobného notebooku jednoznačne nahral žalobca, a to navyše za situácie, keď žalovaný nepredložil súdu ako dôkaz samotný služobný notebook, ktorý patril žalobcovi, nakoľko tento vraj už neexistuje, ale predložil len DVD 1 - 8 so súbormi, ktorých pôvod, vecná a časová súvislosť so žalobcom nebola preukázaná. Súd zopakoval, že za takéhoto skutkového stavu je už nepreskúmateľné a nepreukázateľné tvrdenie žalovaného, že súbory zaznamenané na DVD nosičoch 1-8, ktoré do konania ako dôkaz predložil, pochádzajú zo služobného notebooku žalobcu, odovzdaného žalovanému 15.6.2009. Preto podľa názoru súdu, ak nie je dôvodom na zamietnutie žaloby nedodržanie prekluzívnej lehoty zamestnávateľom a z toho vyplývajúce neplatné okamžité skončenie pracovného pomeru dňa 30.11.2009, tak je dôvodom na zamietnutie žaloby skutočnosť, že sa jednoznačne nepreukázalo, že by bol žalobca nainštaloval do svojho služobného notebooku súbory, ktoré žalovaný označil za dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru (fotografie, videá a súbory vo formáte mp3 osobnej (súkromnej) povahy, fotografie a videá so zjavne pornografickým obsahom, počítačový program (softvér) Nero Burning ROM, počítačový program (softvér) KROS Omega, účtovné záznamy spoločnosti OLYMPIA CONSULTING, s.r.o.). Súd nemal ani za jednoznačne preukázané, že žalovaný dňa 10.1.2008 „oficiálne“ potvrdil žalobcovi pridelenie administrátorských práv, pretože z e-mailovej správy nevyplýva žiaden rozsah, časové obdobie, ani žiadne iné ohraničenie poskytnutia takýchto práv žalobcovi - avšak aj v prípade ak by mal žalobca neobmedzené administrátorské práva, aj tak nebolo nebolo preukázané, že sporné súbory zachytené na DVD 1 - 8, ktorých pôvod je v dôsledku neexistencie notebooku nepreskúmateľný, do služobného notebooku nainštaloval žalobca. Naviac, ak by sa aj v služobnom notebooku nachádzali nejaké rodinné fotografie žalobcu, tak tieto nemohli byť dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru, nakoľko nahratím súborov tzv. osobnej povahy nedošlo k „závažnému“ porušeniu pracovnej disciplíny, pretože to nedosahuje požadovanú „vysokú“ intenzitu porušenia pracovnej disciplíny. Aj tieto skutočnosti jednoznačne vedú k záveru o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.
11. Súd citoval ust. § 166 ods. 2 CSP a vzhľadom na to, že žalovaný namietal skutočnosti ohľadom určenia výšky náhrady mzdy, pre ktoré je v konaní potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, prekračujúce rámec tohto konania, rozhodol súd o vylúčení nároku na náhradu žalobcu na samostatné konanie.
12. Napokon súd rozhodol, že v konaní o náhrade mzdy bude rozhodnuté aj o trovách tohto konania (§ 262 ods. 2 CSP).
13. Rozsudok vo vyhovujúcom výroku (I) napadol včas podaným odvolaním žalovaný z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/ a h/ CSP t.j. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Argumentoval, že o dôvodoch pre okamžité skončenie pracovného pomeru sa dozvedel dňa 1.10.2009, a teda pri doručovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru postupoval v súlade a v lehote uvedenej v ustanovení § 68 ods. 2 ZP. Namietal, že keď znalec zistil, že nie je možné určiť, kedy bol obsah DVD nosičov 1 až 8 z pôvodného zdroja nahratý a je možné s dátumom manipulovať, meniť napríklad skutočný dátum nahrávky v pôvodnom zdroji na dátum zachytený na DVD nosičoch, pritom zmena atribútov súborov (napr. dátum a čas vytvorenia a dátum a čas modifikácie súboru) je možná aj u obnovených súboroch, súd nezisťoval, či nemohol práve žalobca pozmeniť čas a dátum operačného systému, a tak zmeniť dátum a čas uloženia týchto súborov. Súd sa podľa odvolateľa, neoboznámil so súbormi na DVD nosičoch, nezistil ich obsah tak, že by otvoril každý jeden súbor a zistil aké dáta sa tam nachádzajú, t.j. či sa jedná o dáta, ktoré patria žalobcovi alebo žalovanému. Súd bez bližšieho zdôvodnenia akceptoval závery znalca, a to bez toho, aby ich rovnako aplikoval na všetky skutkové zistenia v predmetnom konaní, čím nezabezpečil nestrannosť, keďže tieto skutočnosti vyhodnotil výlučne v neprospech žalovaného. Žalovaný mal za to, že bolo svedeckými výpoveďami jeho zamestnancov dostatočne preukázané, kedy došlo k vyhotoveniu zálohy dát z predmetného notebooku a akým spôsobom a za akých okolností, avšak súd tieto nezobral do úvahy a bez bližšieho vysvetlenia označil všetky tvrdenia žalovaného, podložené svedeckými výpoveďami, týkajúcimi sa tejto skutočnosti za účelové a nedôveryhodné. Odvolateľ poprel, že by bola dňa 25.06.2009 vykonaná údržba hardwarového a softvérového vybavenia notebooku a namietal, že na to nie sú nijaké dôkazy a preukázateľne sa dozvedel o obsahu notebooku až 1.10.2009. V tejto súvislosti sa odvolal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach 11Co/955/2014 z 28.6.2016, ktorý v predmetnej veci citoval závery Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo 1475/2001,„dvojmesačná subjektívna lehota začína plynúť okamihom, keď zamestnávateľ zistil (získal vedomosť, dozvedel sa) dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru. Zamestnávateľ sa dozvie o dôvode skončenia pracovného pomeru, keď tento dôvod zistí ktorýkoľvek z nadriadených zamestnancov. Začiatok plynutia tejto lehoty je teda daný okamihom vedomosti o dôvode tohto skončenia. Nestačí iba jednoduché nepreukázané podozrenie zo skutkov zakladajúcich dôvod na okamžité zrušenie alebo získanie nespoľahlivej správy, ale musí ísť o zistenie, teda istotu v bežnom zmysle slova“ Odvolateľ trval na tom, že keď dňa 1.10.2009 vykonal obvyklú údržbu hardvérového a softvérového vybavenia osobného počítača NB Dell 630, ktorý bol žalobcovi pridelený na plnenie pracovných úloh, zistil, že pracovné súbory boli z pamäte notebooku (pevného disku) vymazané. Po obnove dát (restore) zistil, že okrem obnovovaných pracovných dát boli obnovené aj dáta inej ako pracovnej povahy, a to: fotografie, videá a súbory vo formáte mp3 zjavne osobnej (súkromnej) povahy, fotografie a videá so zjavne pornografickým obsahom, počítačový program (softvér) Nero Burning ROM, počítačový program (softvér) KROS Omega a účtovné záznamy spoločnosti OLYMPIA CONSULTING, s.r.o. Odvolateľ spochybňoval tvrdenia súdu prvej inštancie, že ani po vykonanom dokazovaní jednoznačne nepreukázalo, že žalobca nainštaloval do svojho služobného notebooku súbory, ktoré žalovaný označil ako dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru“, nakoľko sám žalobca potvrdil, že niektoré súbory sú jeho a sú osobnej povahy. Súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, konkrétne sa nedostatočne oboznámil so skutkovým stavom, keď neskúmal obsah predložených DVD nosičov, na ktorých sa nachádzal zálohovaný obsah predmetného notebooku, a teda z tohto pohľadu vôbec neskúmal dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru a vykonanie dôkazu súdnym technikom, ktorý súdu oznámil len obsah DVD, označil odvolateľ za nedostatočné. Žalobca mal administrátorské práva k predmetnému notebooku, teda vedel na predmetný notebook nielen nahrávať dáta, ale aj inštalovať akýkoľvek softvér. Ako vyplýva aj z dôkazov žalobca bol poučený o rozdieloch medzi administrátorskými a bežnými kontami/právami. Túto skutočnosť sám potvrdil vo svojom e-maile zo dňa 10.1.2008, kde uviedol, že žiada o pridelenie administrátorských práv, pretože
potrebuje nainštalovať softvér na svoj notebook. Z tohto e-mailu je zrejmé, že žalobca vedel, že na inštaláciu softvéru potrebuje administrátorské práva a za týmto účelom o ne požiadal. Tvrdenia žalobcu, že nebol oboznámený s administrátorskými právami a heslom a nevedel ako sa dajú využívať (str. 7 zápisnice z pojednávania zo dňa 4.11.2011) sú nepravdivé. Žalovaný videl rozdiel v miere a intenzite porušenia pracovnej disciplíny zamestnanca v prípade, ak sa na služobnom notebooku nachádzajú štandardné rodinné fotografie a v prípade, ak sa jedná o pornografický obsah ale aj mp3 súbory a prípadne aj nelegálny softvér tretích strán. S ohľadom na to, mal za to, že žalobca porušil pracovnú disciplínu závažným spôsobom a ohrozil dobré meno žalovaného a žiadal aby odvolací súd predmetný rozsudok zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
14. Žalobca bol v odvolacom konaní nečinný.
15. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas (§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadísk odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného z hľadiska ním uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29.7.2020 o 10:05 po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a pri zachovaní lehoty podľa ust. § 219 ods. 3 CSP.
16. Okamžité skončenie pracovného pomeru vzhľadom na svoje účinky predstavuje výnimočný inštitút ukončenia pracovnoprávneho vzťahu so zamestnancom, pre ktorý úkon zákon vyžaduje striktné naplnenie dôvodov. V zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ ZP jedným z dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru je závažné porušenie pracovnej disciplíny. Právna úprava nešpecifikuje prípady závažného porušenia pracovnej disciplíny, je však zjavné, že vyžaduje určitú intenzitu porušenia povinnosti zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu, ktorá musí mať charakter závažného porušenia. Nie je pritom rozhodujúce, čo za závažné porušenie pracovnej disciplíny považuje zamestnávateľ vo svojich interných dokumentoch, resp. ako to vymedzil v listinách upravujúcich vzájomný pracovnoprávny vzťah. Porušenie pracovnej disciplíny ako závažné, možno hodnotiť len s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, charakter vykonávanej práce, a táto závažnosť musí byť daná objektívne, teda tak, aby u každého zamestnanca v obdobnej pozícii bolo vnímané nesplnenie pracovných povinností ako závažné. Na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. l písm. b/ ZP sa vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti a musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom.
17. Sporným medzi stranami bolo, či dôvody skončenia pracovného pomeru uvedené v okamžitom skončení, sú opodstatnené, či žalobca sa skutočne dopustil konania, ktorým mal závažne porušiť pracovnú disciplínu, či jemu vytýkané dôvody majú charakter závažného porušenia pracovnej disciplíny a v neposlednom rade, či žalovaný včas uplatnil okamžité zrušenie pracovného pomeru.
18. Podľa § 68 ods. 2 ZP práce zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4.
19. Z citovaného zákonného ustanovenia, z jeho textu „keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel“, jasne vyplýva, že pre určenie začiatku plynutia dvojmesačnej subjektívnej lehoty je významné, kedy sa zamestnávateľ sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel. Najčastejšie k tomu dôjde prostredníctvom nadriadeného dotyčného zamestnanca, s ktorým má byť skončený pracovný pomer. Interpretácia tohto ustanovenia, tak ako ju urobil súd prvej inštancie, podľa ktorého postačovalo, že zamestnávateľ sa o porušení pracovnej disciplíny žalobcom mohol dozvedieť, nie je preto správna. Právna úprava tu nedáva žiadny priestor pre výklad, podľa ktorého by táto lehota začala plynúť už na základe predpokladu alebo domnienky, že zamestnávateľ o porušení pracovnej disciplíny zamestnancom mohol alebo dokonca musel vedieť. Z hľadiska zachovania tejto lehoty preto podľa názoru odvolacieho súdu ani v preskúmavanej veci nebolo významné, ako to tvrdil súd prvej inštancie, že zamestnávateľ sa už od 15.6.2009, resp. 25.6.2009, mohol dozvedieť skutočnosti
odôvodňujúce okamžité zrušenie pracovného pomeru, preto keď pristúpil k rozviazaniu pracovného pomeru okamžitým zrušením listom z 26.11.2009, urobil tak po uplynutí prekluzívnej lehoty. Žiadnym spôsobom z dokazovania vykonaného vo veci nevyplynulo, a najmä žalobca to žiadnym spôsobom nepreukázal, že zamestnávateľ už pred 1.10.2009 vedel a poznal presne tie dôvody porušenia pracovnej disciplíny, pre ktoré napokon listom z 26.11.2009 pristúpil k okamžitému skončeniu pracovnej disciplíny. Z dôvodu dodržania subjektívnej 2 mesačnej prekluzívnej lehoty preto okamžité zrušenie pracovného pomeru so žalobcom nie je neplatné.
20. Okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny je výnimočným opatrením a zamestnávateľ k nemu môže pristúpiť iba vtedy, ak konanie zamestnanca možno s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti považovať za tak závažné, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo žiadať, aby zamestnanca zamestnával až do uplynutia výpovednej lehoty. Pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny sa vo všeobecnosti musí prihliadnuť na osobu zamestnanca, ním zastávanú funkciu, jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, mieru zavinenia zamestnanca, spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnancom, dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa a aj na to, či svojím konaním spôsobil zamestnávateľovi škodu (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3 Cdo 316/2009).
21. V prejednávanej veci z výsledkov dokazovania nebolo zistené, že zo strany zamestnávateľa by boli pred daním okamžitého zrušenia nejaké výhrady k práci žalobcu ako zamestnanca alebo mu bolo vytýkané nejaké iné porušenie pracovnej disciplíny menšej intenzity a ani to, že by z údajného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré mu bolo vytknuté, vyplynuli nejaké nepriaznivé dôsledky pre zamestnávateľa alebo škoda.
22. Na doplnenie dôvodov uvedených v rozhodnutí súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva: Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca odovzdal služobný notebook dňa 15.6.2009 na základe obdržanej SMS správy od svojho priameho nadriadeného Ing. J. pracovníčke zamestnávateľa p. K., ktorá ho dňa 16.6.2009 odovzdala Ing. D., ten toho istého dňa Ing. J. a ten koncom septembra 2009 Ing. D. za účelom kontroly dát, ktorý ho skontroloval, resp. mal k dispozícii výsledky tejto kontroly dňa 1.10.2009. Od odovzdania notebooku zamestnávateľovi žalobcom 15.6.2009 do dňa vykonania kontroly dát 1.10.2009 je relatívne dlhé časové obdobie, keď žalobca už s notebookom, ktorý mu bol pôvodne pridelený zamestnávateľom, nedisponoval. Preto vzhľadom na dátumy nahratia alebo obnovenia - 25. 6.2009, uvedené na niektorých DVD nosičoch, konkrétne č. 2, 6, 7 (posledné dve s pornografickým obsahom) sa žalovaný dostáva do dôkaznej núdze, keď vytýka žalobcovi, že on nahral na nosiče dáta súkromnej povahy, ktoré zamestnávateľa môžu poškodiť. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na výsledky odborného posudku č. 17/2018 z 19.11.2018 znalca Ing. W. Z. (pozri bod 8 tohto odôvodnenia). Podľa názoru odvolacieho súdu prieči sa zásadám základnej logiky, aby žalobca menil skutočný dátum nahrávky v pôvodnom zdroji na dátum zachytený na DVD nosičoch, ako to tvrdil žalovaný v odvolaní, pretože po odovzdaní notebooku zamestnávateľovi dňa 15.6.2009 nemal žiaden dosah, vedomosť, ani nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, kedy zamestnávateľ pristúpi ku kontrole dát v ňom, či to bude hneď po odovzdaní notebooku, o týždeň, dva alebo neskôr, a tak zistí obsah týchto DVD nosičov (určite nevedel, že k tomu dôjde až v októbri 2009). Z tohto dôvodu nemal logicky ani dôvod meniť dátumy na vybraných DVD nosičoch práve na deň 25.6.2009, teda 10 dní po odovzdaní notebooku, lebo zamestnávateľ dovtedy už kontrolu dát mohol vykonať a zmena dátumu žalobcom by nemala žiaden zmysel.
23. Nebolo teda v tomto konaní nesporne a jednoznačne zistené, že za obsah na týchto DVD nosičov nesie zodpovednosť žalobca, že on tento obsah nahral, a tým ani porušenie pracovnej disciplíny, ktoré mu bolo vytýkané v okamžitom zrušení pracovného pomeru (fotografie a videá so zjavne pornografickým obsahom). Pokiaľ ide o ďalšie vytýkané nedostatky, uvádzané v okamžitom zrušení pracovného pomeru (viď bod 6 tohto odôvodnenia) odvolací súd má zhodne so súdom prvej inštancie za to, že síce došlo k porušeniu pracovnej disciplíny žalobcom, ak napriek interným predpisom svojho zamestnávateľa notebook použil aj na nepracovné účely, a preto sa v ňom našli aj dáta inej povahy, ale rozhodne nešlo o tak závažné porušenie a taký výnimočný prípad, na základe ktorého by bolo možné konštatovať splnenie podmienok § 68 ods. 1 písm. b/ ZP, a teda, že by boli splnené podmienky na okamžité skončenie pracovného pomeru. V tejto súvislosti treba poukázať aj na to, že nebolo zistené, aby z takéhoto konania žalobcu vyplynuli pre zamestnávateľa nejaké nepriaznivé dôsledky a už vôbec nie aby zamestnávateľovi vznikla nejaká škoda.
24. Pokiaľ ide o námietku nevykonaného dokazovania odvolací súd udáva, že do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02, III. ÚS 284/08); súčasťou tohto práva nie je ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (pozri § 120 ods. 1 O.s.p., § 185 CSP), a nie účastníkov konania. V zmysle § 132 O.s.p.(§ 191 CSP) dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je judikatúrou najvyššieho súdu považované za samostatný dovolací dôvod (pozri napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 172/2011, 5 Cdo 251/2012 a 7 Cdo 117/2014).
25. K ďalším skutočnostiam uvádzaným v odvolaní odvolací súd poukazuje na to, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/2003).
26. V súvislosti so žalovaného prejavom nespokojnosti s preskúmavaným rozsudkom odvolací súd poukazuje na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, podľa ktorej nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok (napr. II. ÚS 4/97, II. ÚS 3/97). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti (napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05, I. ÚS 140/2017).
27. Súd prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel a závery, ktoré prijal, primerane a zrozumiteľne vysvetlil, uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil ako po stránke skutkovej tak aj po stránke právnej. Vyporiadal sa so všetkými podstatnými návrhmi a námietkami strán sporu a jeho postupom nebolo porušené ich účastníkov na spravodlivý súdny proces, ktoré okrem iného zahŕňa aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.
28. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadnu relevantnú skutočnosť (okrem námietky dodržania subjektívnej 2 mesačnej prekluzívnej lehoty podľa § 68 ods. 2 ZP, s ktorou sa odvolací súd stotožnil), v dôsledku ktorej by žalobcom uplatnený nárok tak, ako bol súdom priznaný, nebol dôvodný, rozhodnutie súdu prvej inštancie v čase jeho vyhlásenia nebolo vecne správne, pričom je potrebné uviesť, že rozhodnutie súdu spĺňa všetky požiadavky riadneho odôvodnenia rozhodnutia, tak ako to má na mysli § 220 CSP, preto rozhodnutie netrpí ani vadou konania pre jeho nepresvedčivosť, resp. nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť.
29. Odvolací súd sa preto stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku (s výnimkou neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru pre nedodoržanie subjektívnej 2 mesačnej prekluzívnej lehoty), na ktoré odkazuje a rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
30. Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP, podľa ktorých bola v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznaná náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
31. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 CSP).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).