Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/172/2011

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Daniely Sučanskej a sudcov JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny Siebenstichovej,

v právnej veci žalobcu A., a.s. so sídlom v Ž., IČO: X., zastúpeného JUDr. Z. M., advokátkou

so sídlom v B., proti žalovanému Ing. R. G., bývajúcemu v T., o zaplatenie 4 544,91 €

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. , o dovolaní

žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 8. februára 2011 sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trenčín rozsudkom z 30. júna 2008 č.k. -157 v spojení

s opravným uznesením z 25. júla 2008 č.k. -163 uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť žalobcovi do 3 dní 136 920 Sk s 8 % úrokom z omeškania od 23. januára 2005

do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovaného tiež zaviazal nahradiť žalobcovi

55 380 Sk trov konania. Vychádzal z toho, že žalovaný napriek vedomosti o všeobecnom

zákaze preplácať faktúry bez súhlasu predsedu predstavenstva žalobcu porušil povinnosť

vyplývajúcu z tohto zákazu a svojej nadriadenej obchodnej riaditeľke žalobcu predložil

na preplatenie záverečnú faktúru vystavenú na sumu 136 920 Sk, ku ktorej pripojil fotokópiu

súhlasu predsedu predstavenstva žalobcu udeleného k inej faktúre. Tým uviedol obchodnú

2

riaditeľku do omylu, v dôsledku ktorého bola táto faktúra preplatená. Uvedeným konaním

žalovaného vznikla žalobcovi škoda, za ktorú žalovaný zodpovedá v zmysle § 179 ods. 1

. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil poukazom na

Proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bolo žalobe vyhovené, podal

žalovaný odvolanie. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 24. júna 2009 sp. zn.

napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietol. V odôvodnení uviedol, že v danej veci

chýba už prvý predpoklad zodpovednosti žalovaného za škodu – škoda. Výsledkami

dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa a doplneného v priebehu odvolacieho konania

mal odvolací súd preukázané, že cestovná kancelária T., s.r.o. poskytla žalobcovi služby,

ktorých cenu vyfakturovala dvomi zálohovými faktúrami a nakoniec vyúčtovacou faktúrou na

136 920 Sk [1 194 105 Sk (celková cena poskytnutých služieb) - 1 057 185 Sk (už uhradená

cena služieb) = 136 920 Sk]. Uvedená suma pozostávala jednak z konzumného, ktoré

žalovaný uhradil v hotovosti (poskytnutej mu žalobcom) za účastníkov zájazdu v Slovinsku

zo zálohy 3 000 €, jednak z DPH vo výške 41 037 Sk, ktorú predtým cestovná kancelária

žalobcovi v zálohových faktúrach neúčtovala. Žalobca 136 920 Sk cestovnej kancelárii

zaplatil. Cestovná kancelária následne časť zaplatenej sumy vrátila žalovanému, ktorý ju

potom s nespotrebovanou časťou zálohy, ktorú mal u seba, vrátil do pokladne žalobcu. Takto

mu vrátil celú poskytnutú zálohu 3 000 €. Vzhľadom na to dospel odvolací súd k záveru, že

skutkovými okolnosťami, z ktorých žalobca vyvodzoval opodstatnenosť návrhu na začatie

konania, mu nemohla vzniknúť žiadna škoda. Prvú časť z fakturovanej sumy vrátil žalovaný

žalobcovi v hotovosti do jeho pokladne, druhú časť tvorila DPH za služby, ktoré žalobcovi

poskytla cestovná kancelária. Pokiaľ by účtovala DPH neoprávnene, išlo by z jej strany

o bezdôvodné obohatenie a zaťažovala by ju povinnosť vydať toto obohatenie žalobcovi.

Nešlo by však o škodu spôsobenú žalovaným. Odvolací súd nevylúčil možnosť, že žalovaný

použil poskytnutú zálohu v rozpore s pokynmi žalobcu a porušením svojich pracovných

povinností mu spôsobil škodu, išlo by však o škodu spôsobenú neoprávneným použitím

poskytnutej zálohy, teda o škodu odlišnú od tej, ktorá bola tvrdená a skutkovo vymedzená

v návrhu na začatie konania. Vzhľadom na to, že súd je viazaný návrhom žalobcu (§ 79

v spojení s ), odvolací súd sa nezaoberal otázkou, či žalobcovi nevznikla

škoda neoprávneným použitím zálohy poskytnutej žalovanému. So zreteľom na záver, že

žalobcovi nevznikla ním tvrdená škoda, zmenil odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutej časti tak, že žalobu zamietol; nezaoberal sa pri tom splnením ďalších

predpokladov vzniku zodpovednosti zamestnanca za škodu spôsobenú zamestnávateľovi.

3

O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a 2 v spojení s § 142

ods. 1

Uvedený rozsudok odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním. Najvyšší súd

Slovenskej republiky uznesením z 21. októbra 2010 sp. zn. zrušil rozsudok

Krajského súdu v Trenčíne z 24. júna 2009 sp. zn. a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že odvolací súd nemal dostatočný skutkový

podklad pre právne posúdenie veci a rozhodol predčasne, nakoľko sa zameral len

na skutočnosti tvrdené žalobcom v návrhu na začatie konania a vec neposúdil so zreteľom

na všetky jeho skutkové tvrdenia, z ktorých v priebehu konania vyvodzoval zodpovednosť

žalovaného za nemu spôsobenú škodu.

V ďalšom konaní Krajský súd v Trenčíne po doplnení dokazovania výsluchom

účastníkov konania a spisom Okresného riaditeľstva PZ v Novom Meste nad Váhom

č. ČVS-ORP-117/OEK-TN-2004 rozsudkom z 8. februára 2011 sp. zn.

rozsudok Okresného súdu Trenčín z 30. júna 2008 č.k. -157 v spojení

s opravným uznesením z 25. júla 2008 č.k. -163 v napadnutej vyhovujúcej časti

zmenil tak, že žalobu zamietol; rozhodol tiež o trovách konania. V odôvodnení uviedol, že ani

po doplnení dokazovania v odvolacom konaní nedošlo k zmene stanoviska odvolacieho súdu

vysloveného v predchádzajúcom rozsudku, že v danej veci chýba už prvý predpoklad

zodpovednosti žalovaného za škodu, a to vznik škody. Výsledkami vykonaného dokazovania

mal odvolací súd preukázané, že suma 136 920 Sk zaplatená žalobcom cestovnej kancelárii

T., s.r.o. na základe vyúčtovacej faktúry, pozostáva jednak zo sumy poistného, ktoré si

cestovná kancelária účtovala vo väčšom rozsahu ako v pôvodnej faktúre, a to o 4 455 Sk,

ďalej z navýšenia o 2 415 Sk (náklady naviac na želanie) a zo sumy 130 050 Sk nákladov

na stravné a konzumné. Cestovná kancelária následne časť zaplatenej sumy vrátila

žalovanému, ktorý ju potom s nespotrebovanou časťou zálohy vrátil do pokladne žalobcu.

Takto mu vrátil celú poskytnutú zálohu 3 000 €. Pokiaľ si cestovná kancelária účtovala

navyše služby, ktoré neboli objednané a ktoré neboli zároveň poskytnuté, mal za to, že nič

nebránilo žalobcovi, aby túto čiastku cestovnej kancelárii nezaplatil, prípadne sa domáhal

vrátenia poskytnutého plnenia z dôvodu, že bolo vyplatené neprávom; ak tak žalobca

neurobil, nemôže svoju zodpovednosť prenášať na žalovaného ako svojho zamestnanca, ktorý

v konečnom dôsledku nebol zodpovedný za finančné hospodárenie spoločnosti. Z pracovnej

náplne žalovaného nevyplývala jeho zodpovednosť za finančné hospodárenie žalobcu,

4

prípadne za uhrádzanie faktúr; za vecné odsúhlasenie účtovných dokladov bola zodpovedná

priama nadriadená žalovaného vo funkcii obchodnej riaditeľky, za formálnu stránku bol

zodpovedný finančný riaditeľ a za evidenciu účtovných dokladov zodpovedal vedúci

oddelenia informačnej sústavy. Pokiaľ sa títo zamestnanci dopustili pochybenia, vecná

pasívna legitimácia žalovaného nie je daná, a to s prihliadnutím aj na tú skutočnosť, že

žalovaný nemal uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti. Za neopodstatnené považoval

tvrdenia žalobcu, že žalovaný konal zavinene v rozpore s dobrými mravmi. Zavinenie

žalovaného nebolo v konaní preukázané a nevyplýva ani z vyšetrovania polície v rámci

konania vedeného pod. č. ČVS-ORP-117/OEK-TN-2004. Nebolo preukázané, že by žalovaný

konal v rozpore s vnútornými predpismi žalobcu, nakoľko tieto neupravovali priamo

zodpovednosť žalovaného za finančné zúčtovanie a jednotlivé faktúry. Žalobcom tvrdený

zákaz preplácania faktúry pre cestovnú kanceláriu T., s.r.o., ktorý mal byť vydaný

na porade vedenia konanej 23. júna 2003 aj v prítomnosti žalovaného, nebol jednoznačne

preukázaný. Vydanie takéhoto zákazu nepotvrdili svedkyne M. a J., ktoré boli na porade

prítomné. Podľa odvolacieho súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani pokiaľ ide

o preukázanie neoprávneného použitia poskytnutej zálohy. Písomný pokyn zo strany žalobcu,

akým spôsobom má žalovaný použiť zálohu neexistoval a v tomto smere neexistovala žiadna

vnútorná smernica žalobcu. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že účastníci zájazdu užili

rôzne služby ako rafting, tenis, reštauračné služby a že tieto boli užité k ich spokojnosti

a žalovaným uhrádzané počas zájazdu. Vzhľadom na všetky okolnosti danej veci sa preto

odvolaciemu súdu javila vierohodnejšia výpoveď žalovaného, ktorý uviedol, že záloha mu

bola poskytnutá práve na úhradu takýchto služieb v súlade s pokynmi vedenia a nie ako tvrdil

žalobca na krytie „nepredvídaných výdavkov“. Keďže žalovaný poskytnutú zálohu v celom

rozsahu vrátil a ani jedna z foriem zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle v tom čase

platného nebola preukázaná, rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním

napadnutej vyhovujúcej časti zmenil a žalobu zamietol. Výrok o náhrade trov konania

odôvodnil , a

Uvedený rozsudok odvolacieho súdu napadol dovolaním žalobca a žiadal, aby

dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zmenil a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi

4 544,91 € s príslušenstvom, prípade rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie

konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/

), nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov ako i nedostatočné odôvodnenie

rozhodnutia odvolacieho súdu. Nesúhlasil so záverom odvolacieho súdu, že nepreukázal

5

vznik škody ako aj skutočnosť, že škoda bola spôsobená žalobcovi v dôsledku úmyselného

zavineného konania žalovaného. Trval na tom, že žalovaný konal v rozpore s vnútornými

predpismi žalobcu a tým, že podpísal spornú faktúru, potvrdil, že žalobcovi boli poskytnuté

služby, ktoré mu v skutočnosti poskytnuté neboli. Tým vedome a úmyselne spôsobil

žalobcovi škodu. Žalovaný v zmysle funkčného zaradenia bol povinný overiť vecnú

správnosť každej faktúry spadajúcej do jeho sféry pracovného pôsobenia určenej na úhradu.

Žalovaný spornú faktúru podpísal napriek tomu, že cestovná kancelária T., s.r.o. neposkytla

fakturované služby, ale na príkaz žalovaného prefakturovala presne neidentifikovateľné bloky

z rôznych registračných pokladní, čím umožnil ich neoprávnene prefakturovať tretej

spoločnosti ako plnenie ňou poskytnuté. Takéto konanie žalovaného smerovalo úmyselne

k poškodeniu žalobcu a bolo v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný konal aj v rozpore

s pokynom vedenia žalobcu, v zmysle ktorého bolo zakázané uhradiť záverečnú faktúru pre

cestovnú kanceláriu.

Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátkou

( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie prípustné (

), preskúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu nie je dôvodné.

Z ustanovenia vyplýva, že dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

Podľa ustanovenia dovolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení , b/ konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu

6

preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný

uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil

( ). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch

uvedených v ustanovení až d/ Ak nejde o vady uvedené v

, neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, iba že by tieto vady

mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku

alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté

niektorou zo závažných procesných vád. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné,

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Dovolací súd nezistil, že by konanie bolo postihnuté niektorou

z vyššie uvedených vád v zmysle

Žalobca v dovolaní namietal nesprávne hodnotenie dôkazov odvolacím súdom.

V zmysle dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo

za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie

je vadou konania v zmysle Neprípustnosť takého dovolacieho dôvodu je daná

charakterom dovolacieho konania, v ktorom sa už dôkazy nevykonávajú (§ 243a ods. 2

), a tak ani neprislúcha dovolaciemu súdu, aby prehodnocoval dôkazy vykonané súdmi

nižších stupňov (porovnaj aj R 42/1993). Ak aj súd (prípadne) nesprávne vyhodnotí niektorý

z vykonaných dôkazov, to ešte samo osebe nevedie k zmätočnosti rozhodnutia a nenapĺňa

dovolací dôvod v zmysle

Inou vadou konania ( veta druhá ), na ktorú musí dovolací súd

prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád

taxatívne vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom

je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich

postup súdu v občianskom súdnom konaní.

Žalobca v dovolaní tvrdil, že rozsudok odvolacieho súdu je nedostatočne odôvodnený,

keďže odvolací súd sa nevyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli v konaní

preukázané.

Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je právo účastníka na dostatočné

odôvodnenie súdneho rozhodnutia; zákonné požiadavky na odôvodnenie rozsudkov vyplývajú

z Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť

všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán

(avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (). Vada nedostatku dôvodov

rozhodnutia sama osebe (pri inak správnom rozhodnutí) nemusí ale disponovať potrebnou

ústavnoprávnou intenzitou smerujúcou k porušeniu označených práv (,

, ). V danom prípade odvolací súd v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia uviedol stručne rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh

konania, stanoviská oboch procesných strán k prejednávanej veci, obsah odvolania a citoval

právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne

závery. Právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho

súdu nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne

záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Najvyšší

súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov dospel k záveru, že skutkové a právne závery

odvolacieho súdu nie sú zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s

Slovenskej republiky a že odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu

spĺňa parametre zákonného odôvodnenia ( ). Za porušenie základného práva

zaručeného v v žiadnom prípade nemožno

považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalobcu.

Za tohto stavu nemožno za opodstatnenú považovať námietku žalobcu, že rozhodnutie

odvolacieho súdu je nepreskúmateľné.

Z obsahu dovolania žalobcu vyplýva, že ako dovolací dôvod uplatňuje aj ustanovenie

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových

zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Právne posúdenie veci je nesprávne, ak odvolací súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný

8

skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne

ju interpretoval alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Úlohou dovolacieho súdu

v prípade dovolania, odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ), je posúdiť, či odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny predpis

a či ho aj správne interpretoval.

Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody vo výške 4 544,91 €, ktorú

mal žalovaný ako zamestnanec žalobcu spôsobiť žalobcovi zavineným porušením povinností

vyplývajúcich z pracovného pomeru ako aj konaním v rozpore s dobrými mravmi tým, že

overil vecnú správnosť faktúry pre cestovnú kanceláriu T., s.r.o., ktorou boli vyfakturované

služby, ktoré neboli cestovnou kanceláriou priamo poskytnuté, ale ňou boli prefakturované

plnenia poskytnuté inými spoločnosťami na základe žalovaným predložených blokov

z registračných pokladní a túto napriek vedomosti zákazu jej preplatenia predložil na

preplatenie.

So zreteľom na obsah žaloby, vyjadrenia žalobcu, obranu žalovaného, spôsob

rozhodnutia odvolacieho súdu a obsah dovolania, za ťažisko dovolacieho konania

v prejednávanej veci treba považovať riešenie otázky, či boli splnené predpoklady vzniku

zodpovednosti žalovaného za škodu podľa .

Podľa zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu,

ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo

v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie

okrem prípadov uvedených v § 182 a 185 (ods. 1). Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú

spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom (ods. 2).

Zo skutkových záverov súdov nižších stupňov, ktoré dovolací súd nemôže meniť,

nakoľko v dovolacom konaní sa dokazovanie nevykonáva ( ) vyplýva, že

žalovaný vykonávajúci u žalobcu funkciu manažéra útvaru predaja a marketingu (od 1. apríla

2001 do 18. júla 2003) bol poverený organizáciou zájazdu pre vybraných obchodných

partnerov žalobcu, ktorý sa uskutočnil v čase od 7. do 14. júna 2003 v Slovinsku. Zájazd bol

objednaný u cestovnej kancelárie T., s.r.o. V súvislosti s týmto zájazdom žalovaný prevzal

9

z pokladne žalobcu zálohu v sume 3 000 €, ktorú v tejto výške do pokladne aj vrátil.

Vyúčtovacou faktúrou č. 32038 vystavenou 19. júna 2003 cestovná kancelária po zohľadnení

poskytnutej zálohy vyúčtovala žalobcovi doplatok zájazdu v sume 136 920 Sk, ktorý žalobca

cestovnej kancelárii 17. júna 2003 uhradil. Súčasťou tejto sumy sú aj náklady na služby, ktoré

neboli dojednané s cestovnou kanceláriou ako i dojednané služby navýšené počas zájazdu

(konzumné); tieto služby boli účastníkmi zájazdu v skutočnosti aj užité.

Dovolací súd nezistil rozpor medzi obsahom spisu (ktorého súčasťou bol

aj vyšetrovací spis Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne, odboru všeobecnej kriminality,

1. oddelenia vyšetrovania, pracoviska Nové Mesto nad Váhom č. ČVS-ORP-117/OEK-TN-

2004) a rozhodnutím odvolacieho súdu, takže ním vyslovené závery mali oporu v spise

a vo vykonanom dokazovaní. V odvolacom konaní neboli zistené žiadne také okolnosti, ktoré

by spochybňovali správnosť rozsudku odvolacieho súdu. Aj dovolací súd zhodne s odvolacím

súdom dospel k záveru, že predpoklady zodpovednosti žalovaného za škodu podľa § 179

a ani podľa iného ustanovenia () neboli naplnené;

záver odvolacieho súdu pri posudzovaní tejto otázky je v súlade s vykonaným dokazovaním.

Žalobca, ktorého v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno, nepreukázal, že žalovaný

zavinene porušil povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, ktoré

by boli v príčinnej súvislosti s ním uplatňovanou škodou alebo že by úmyselne konal proti

dobrým mravom. V konaní bolo preukázané, že žalovaný v zmysle svojej pracovnej náplne

nezodpovedal za finančné hospodárenie žalobcu, odsúhlasovanie účtovných dokladov (faktúr)

na zaplatenie. Za odsúhlasovanie účtovných dokladov jednoznačne zodpovedala obchodná

riaditeľka, za formálnu stránku účtovných dokladov zodpovedal finančný riaditeľ a za ich

evidenciu vedúca oddelenia informačnej sústavy; žalovaný niektorú z uvedených funkcií

nevykonával. Žalovaný spornú faktúru opatril podpisom, čo ani nepopieral, a to len za účelom

odsúhlasenia služieb, ktoré boli odobraté; tento jeho podpis však automaticky neznamená ako

správne konštatuje aj odvolací súd aj jeho zodpovednosť za odsúhlasenie faktúry

na zaplatenie s prípadnými ďalšími pracovnoprávnymi dôsledkami. V konaní nebolo ani

preukázané, že by žalovaný konal proti dobrým mravom, keď mal podľa tvrdenia žalobcu

odsúhlasiť odobratie fakturovaných služieb a predložiť faktúru na preplatenie napriek

vedomosti zákazu žalovaného na preplatenie danej faktúry. Skutočnosť, že bol vydaný zákaz

preplatenia faktúry na porade vedenia žalobcu 23. júna 2003, žalovaný popieral. Avšak

10

aj v prípade, že by žalovaný o takomto zákaze vedel, okolnosť, že faktúru postúpil

na odsúhlasenie a zúčtovanie v zmysle u žalobcu platnej vnútornej smernice, je z hľadiska

preplatenia takejto „zakázanej“ faktúry irelevantná, nakoľko v zmysle pracovnej náplne

žalovaný za túto činnosť neniesol zodpovednosť a tým, že v konečnom dôsledku došlo

k úhrade faktúry, žalovaný neporušil žiadnu povinnosť vyplývajúcu mu z pracovného

pomeru. Navyše vydanie zákazu preplatenia danej faktúry bolo v konaní spochybnené nielen

žalovaným ale i členmi vedenia žalobcu D. M., J. F. a E. J., ktorí zhodne vo svojich

svedeckých výpovediach potvrdili, že o takomto zákaze, napriek tomu, že sa zúčastnili

uvedenej porady, nemajú vedomosť.

Dovolací súd zhodne s odvolacím súdom je aj toho názoru, že žalobca neuniesol

dôkazné bremeno ani na preukázanie neoprávneného použitia poskytnutej zálohy 3 000 €.

Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že u žalobcu neexistovala vnútorná úprava

týkajúca používania poskytnutých záloh a že žalovanému nebol vydaný písomný ani ústny

pokyn, akým spôsobom má zálohu použiť. Ako vyplynulo z vyšetrovacieho spisu žalovaným

pre účastníkov zájazdu zabezpečené služby naviac (rafting, tenis a pod.) boli účastníkmi

využité k ich spokojnosti a žalovaným počas zájazdu uhrádzané.

Z uvedených dôvodov je zrejmé, že žalobca neopodstatnene napadol rozsudok

odvolacieho súdu, ktorý nespočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ) a keďže neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v , ktoré

by mali za následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu,

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu podľa zamietol.

V dovolacom konaní procesne úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal ( ,

a ). Dovolací súd nepriznal žalovanému náhradu trov dovolacieho

konania, lebo v dovolacom konaní nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy

dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

11

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 7. júna 2012

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková