Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_45Ek-1434-2019.pdf
PDF · 80.1 KB
No categories available
45Ek/1434/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: NOVADACH s.r.o. so sídlom Stará Vajnorská 27, 831 04 Bratislava, IČO: 35 846 151, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Mandzák a spol., s.r.o. so sídlom Zámocká 6954/5, 811 01 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 943 882, proti povinnému: S - PROGRESS, s.r.o. so sídlom Cintorínska 30, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 35 733 829, o vymoženie pohľadávky vo výške 11.831,30 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Rudolf Krutý, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. 313EX 96871/19, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 45Ek/1434/2019 zo dňa 13. marca 2020, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 45Ek/1434/2019 zo dňa 13. marca 2020 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 02.09.2019 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 11.831,30 eur s príslušenstvom na základe vykonateľných exekučných titulov - rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12Cb/171/2016-50 zo dňa 30.1.2018, ktorý sa stal právoplatným dňa 23.4.2019 a nadobudol vykonateľnosť dňa 27.4.2019 a uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12Cb/171/2016-91 zo dňa 29.4.2019, ktoré sa stalo právoplatným dňa 29.5.2019 a nadobudol vykonateľnosť dňa 2.6.2019. Dňa 16.10.2019 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora.
2. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. 45Ek/1434/2019 zo dňa 13.3.2020 zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení od 1.4.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“). Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 61k ods. 1-2, 5, § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, a vecne tým, že povinný nepreukázal súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu v zmysle § 61 k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a to podanie dovolania voči rozhodnutiu krajského súdu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci zo strany Krajského súdu v Bratislave v rozpore s ustanovením § 274 písm. a) a písm. b) CSP; podľa povinného pokračovanie exekučného konania do času, kým bude rozhodnuté o dovolaní by bolo predčasné a mohlo by spôsobiť škodu na právach a majetku povinného. Oprávnený s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasil. Súd v napádanom rozhodnutí konajúc vyšším súdnym úradníkom vyhodnotil, že samotné podanie dovolania nepredstavuje pre exekučný súd dôvod na zastavenie exekúcie a nemá ani suspenzívny účinok. Exekučný súd však nie je príslušný preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátanie postupu orgánu) vydaného v základnom konaní, pričom obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať. Povinný neosvedčil, že by bola odložená vykonateľnosť exekučného titulu, čo by však nebolo dôvodom na zastavenie exekúcie, len na odklad exekúcie, o ktorom rozhoduje súdny exekútor.
3. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka podal povinný v zákonom stanovenej lehote dňa 15.04.2020 sťažnosť, ktorou žiadal, aby súd napádané uznesenie zrušil. Sťažnosť odôvodnil tým, že podal podnet na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky a Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci preskúmania porušovania práv druhého konateľa, keďže konanie na Okresnom súde Bratislava IV, na ktorom bol vyhlásený rozsudok vo veci samej, bolo uskutočnené bez účasti druhého konateľa, čím boli porušené jeho práva, v dôsledku čoho malo ísť o nezákonné rozhodnutie.
4. Oprávnený sa k sťažnosti povinného vyjadril tak, že navrhuje sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietnuť, keď povinný opätovne neosvedčil dôvod na zastavenie exekúcie. Napádané rozhodnutie považuje za správne a plne sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v tomto smere, že samotné podanie dovolania nezakladá dôvodnosť návrhu na zastavenie exekúcie, nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu a nemá ani odkladný účinok. Námietku povinného ohľadom porušenia práv druhého konateľa považoval za absurdnú, pretože povinný sa z pojednávania riadne a včas neospravedlnil a ospravedlnenie doručil až 2 dni po pojednávaní s tým, že došlo k internej chybe pri zápise termínu pojednávania, a preto nemohol predložiť dôkazy. Poukázal na to, že povinný neuviedol, v čom uznesenie súdu alebo jeho postup považuje za nesprávny, pričom jeho argumenty nie sú relevantné pri rozhodovaní o sťažnosti proti uzneseniu, ktorým bol návrh na zastavenie exekúcie zamietnutý a už vôbec nie sú spôsobilé založiť rozhodnutie súdu o zrušení napadnutého rozhodnutia, súčasne povinný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by podania na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky a Ústavný súd Slovenskej republiky boli v čase podania sťažnosti skutočne na tieto orgány podané a doručené.
5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
7. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
10. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
11. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
13. Súd po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. V danom prípade vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 6 odôvodnenia tohto rozhodnutia, s poukazom na nesúhlas
povinného prezentovaný v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia, sa súd nad rámec zákona (§ 202 ods. 2 Exekučného poriadku) vyporiadaval s najdôležitejšími dôvodmi uvádzanými v sťažnosti.
14. Povinný postavil svoju sťažnosť smerujúcu k zastaveniu exekúcie predovšetkým na ním podanom podnete na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky a Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci preskúmania porušovania práv druhého konateľa, keďže konanie na Okresnom súde Bratislava IV, na ktorom bol vyhlásený rozsudok vo veci samej, bolo uskutočnené bez účasti druhého konateľa, čím boli porušené jeho práva, v dôsledku čoho malo ísť o nezákonné rozhodnutie. Sudca v sťažnostnom konaní k uvedenému uvádza, že podanie podnetu na uvedené inštitúcie vo veci porušenia jeho práv súdom prvej inštancie nie je dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov, ktorých sústavu završuje najvyšší súd (II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). V dôsledku toho v konaniach o ústavných sťažnostiach nie je jeho úlohou zastupovanie, resp. nahradzovanie všeobecných súdov ako ich ďalšia opravná inštancia. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie zákonov všeobecnými súdmi s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 225/03, IV. ÚS 158/09). To znamená, že ústavnú sťažnosť exekučný súd nemôže vnímať ako klasický „opravný prostriedok“ proti exekučným titulom, ako to žiada povinný, a samotné podanie ústavnej sťažnosti bez ďalšieho nemôže mať vo vzťahu k prebiehajúcej exekúcii žiadnu relevanciu, keďže Ústavný súd Slovenskej republiky môže, ale rovnako nemusí podanej ústavnej sťažnosti vyhovieť. Z pohľadu exekučného súdu tak neexistujú žiadne právne prekážky majúce vplyv na priebeh exekúcie. Navyše ako správne poukázal oprávnený, povinný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by podania na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky a Ústavný súd Slovenskej republiky skutočne uskutočnil a doručil.
15. Čo sa týka zo strany povinného podaného dovolania voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/160/2018-85 zo dňa 05.03.2019, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12Cb/171/2016-50 zo dňa 30.1.2018, sudca v napádanom rozhodnutí nesprávne právne posúdenie veci vyšším súdnym úradníkom nezistil, keď vyšší súdny úradník správne vyhodnotil, že podanie dovolania nie je inou skutočnosťou brániacou vymáhateľnosti exekučného titulu a zároveň nie je dôvodom na zastavenie dôvodne začatej exekúcie. V prípade ak zákon pripúšťa možnosť podania mimoriadneho opravného prostriedku proti právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu súdu, podanie takéhoto dovolania nemá vplyv na vykonateľnosť exekučného titulu, nemá suspenzívny účinok a teda nezakladá ex offo odklad vykonateľnosti exekučného titulu. Sudca má za to, že vyšší súdny úradník správne vyhodnotil, že v tomto exekučnom konaní je podkladom pre vykonanie exekúcie vykonateľný exekučný titul, ktorý nebol zrušený, pričom exekučný súd nepreskúmava vecnú správnosť exekučného titulu. Podanie dovolania nie je okolnosťou, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu, čo vyplýva aj z ustálenej judikatúry a rozhodovacej činnosti súdov napríklad z rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/2000, sp. zn. I. ÚS 5/2000 a sp. zn. II. ÚS143/2002. V súvislosti s prejavom nespokojnosti povinného s napadnutým rozhodnutím sudca poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS 329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010), čomu podľa názoru sudcu učinil konajúci vyšší súdny úradník napadnutým uznesením zadosť. Súčasne sudca dáva do pozornosti skutočnosť, že ku dňu vydania tohto rozhodnutia bolo zistené, že Okresný súd Bratislava IV rozhodnutím č.k. 12Cb/171/2016-142 zo dňa 05.03.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.5.2020, dovolacie konanie proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/160/2018-85 zo dňa 05.03.2019 zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku zo strany dovolateľa. S poukazom na uvedené je preto argumentácia povinného týkajúca sa možného spôsobenia škody na právach a majetku povinného irelevantná, keďže exekúcia je vedená na podklade vykonateľného exekučného titulu, ktorý nebol zrušený dovolacím súdom.
16. Súd má za to, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v danej veci zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný nepreukázal dôvody na zastavenie exekúcie a súčasne súd ani ex offo nezistil existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie. Keďže vyšší súdny úradník rozhodol v súlade s ustálenou judikatúrou, súd sa nemohol stotožniť s názormi povinného uvádzanými v sťažnosti. S poukazom na uvedené má súd za to, že neboli zistené žiadne skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom súd nezistil ani žiadny iný dôvod na zastavenie exekúcie a preto sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 45Ek/1434/2019 zo dňa 13.3.2020 ako nedôvodnú zamietol.
17. O trovách sťažnostného konania súd nerozhodoval, keďže tieto neboli zo strany oprávneného vo vyjadrení k sťažnosti povinného uplatnené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).