Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Cob-120-2020.pdf
PDF · 232.37 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/120/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: CONSULTA s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Šafárikovo námestie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 318 495, proti žalovanému: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava, IČO: 35 815 256, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Ľuboš Novák s. r. o., so sídlom Zelená 2, 811 01 Bratislava, IČO: 36 861 197, o zaplatenie 3.231.010,068 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/43/2018 - 885 zo dňa 5.3.2020 takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 42Cb/43/2018 - 885 zo dňa 5.3.2020 v napadnutých výrokoch II. a IV. p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v konaní o zaplatenie 3.231.010,068 EUR s príslušenstvom výrokom I. konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 2.410.519,10 EUR zastavil, výrokom II. zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 364.247,28 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25% zo sumy 364.247,28 EUR od 01.05.2014 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom III. žalobu v časti o zaplatenie sumy vo výške 456.243,68 EUR zamietol a výrokom IV. priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 77,4% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
2. Súd prvej inštancie predmetné rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.231.010,068 EUR a na náhradu trov konania titulom nároku na zaplatenie odmeny za poskytovanie právnych služieb na základe mandátnej zmluvy zo dňa 05.02.2002. Žalobca návrh odôvodnil tým, že dňa 05.02.2002 uzatvoril žalobca vtedy ako CONSULTA v.o.s., komerčno-právna kancelária so žalovaným mandátnu zmluvu, na základe ktorej poskytoval žalobca žalovanému právne poradenstvo v spore o zaplatenie 350.000.000,- CZK s prísl. vo veci tzv. Duckého zmeniek vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod č.k. 37Zm 415/99 (ďalej tiež ako „Spor“). Zmluva bola zmenená a doplnená dodatkom č. 1 zo dňa 27.05.2004 a Dodatkom č. 2 zo dňa 05.09.2012. Mandátna zmluva trvala 12 rokov a bola vypovedaná zo strany žalovaného pred právoplatným ukončením Sporu dňa 27.02.2014. Ako dôvod výpovede bola uvedená „strata dôvery zo strany spoločnosti SPP, a.s. pre dlhodobý neúspešný vývoj v spore“. Vo výpovedi zo dňa 27.02.2014 zároveň žalovaný žalobcu vyzval pod hrozbou uplatnenia zmluvnej
pokuty na vrátenie zálohovej platby vo výške 293.467,40 EUR (2% zo sumy 350.000.000,- Kč). Žalobca žalovanému uvedenú sumu vrátil dňa 30.04.2014. Žalobca v záujme ochrany žalovaného aj napriek vypovedaniu plnomocenstva obratom upozornil na rozhodujúce skutočnosti, ktoré sa mali v záujme klienta uplatniť na najbližšom pojednávaní v Spore. Spôsob a výška zmluvnej odmeny žalobcu podľa Mandátnej zmluvy a jej dodatkov bola dohodnutá kombinovane, a to ako:
- odmena pre prípad úspechu v spore, ktorej výška sa odvíja od článku III ods. 1 Mandátnej zmluvy v znení Dodatku č. 1 a predstavuje 2% z hodnoty neuhradených zmeniek vo výške 350.000.000,- Kč s prísl. do dňa právoplatného ukončenia sporu (odmena je bez DPH);
- odmena pre prípad neúspechu v spore podľa článku III ods. 1 Mandátnej zmluvy v znení Dodatku č. 1 vo výške 39.832,70 EUR (1.200.000,- SK) bez DPH;
- nevratná zálohová platba za úplné vybavenie dohodnutej veci právnej služby vo výške 180.000,- EUR bez DPH za úspešné zastupovanie v konaní o mimoriadnom dovolaní vedenom na Najvyššom súde SR pod č.k. 1M Obdo V 2/2011 v podobe nevratnej zálohy, ktorá sa započítava na celkovú odmenu žalobcu dohodnutú podľa článku III ods. 1 Mandátnej zmluvy;
- nevratná zálohová platba za poskytnutie služieb v určitom časovom období vo výške 39.832,70 EUR (1.200.000,- SK);
- vratná zálohová platba podľa článku III ods. 2 písm. b) Mandátnej zmluvy a predstavuje sumu vo výške 293.467,40 EUR po podpise Dodatku č. 1 k Mandátnej zmluve v roku 2004, ktorú žalobca žalovanému vrátil;
- odmena majúca charakter odstupného pre prípad výpovede Mandátnej zmluvy pred právoplatným ukončením Sporu, ktorá je upravená v článku VI ods. 3 Mandátnej zmluvy odkazom na výšku podielovej odmeny podľa článku III ods. 1 Mandátnej zmluvy. Na základe Mandátnej zmluvy a jej dodatkov žalovaný vyplatil žalobcovi nasledovné platby:
- sumu vo výške 39.832,70 EUR (1.200.000,- SK) po podpise Mandátnej zmluvy v roku 2002, a to za právne poradenstvo a za vypracovanie zmenkovo-právnych stanovísk a analýz;
- sumu vo výške 293.467,40 EUR po podpise Dodatku č. 1 k Mandátnej zmluve v roku 2004, ktorú žalobca žalovanému vrátil;
- sumu vo výške 180.000, - EUR + DPH po podpise Dodatku č. 2 v roku 2012 ako nevratnú odmenu za úspešné zastupovanie v konaní o mimoriadnom dovolaní vedenom na Najvyššom súde SR pod č.k. 1M Obdo V 2/2011. V rámci komunikácie medzi žalobcom a žalovaným, žalovaný uviedol, že považuje ustanovenie článku VI ods. 3 Mandátnej zmluvy za absolútne neplatné, a teda, že žalobca nemá nárok na nijakú osobitnú odmenu. Žalobca má za to, že záver žalovaného o neplatnosti predmetného ustanovenia Mandátnej zmluvy je nesprávny a účelový v snahe vyhnúť sa plneniu svojich dlhoročne nespochybňovaných zmluvných záväzkov. Počas 12 rokov trvania Mandátnej zmluvy poskytol žalobca žalovanému viac ako 40 úkonov právnej služby, pričom žalovaný predpokladá, že by mal byť bezodplatným beneficientom právnych služieb. Advokátska kancelária nesmie poskytovať právne služby bezodplatne, pričom článok VI ods. 3 Mandátnej zmluvy jednoznačne určuje, že žalobca má nárok na paušálnu odmenu aj pre prípad vypovedania Mandátnej zmluvy zo strany žalovaného, o čom bol žalobca opakovane ubezpečovaný. Žalobca tiež namieta dôvod výpovede Mandátnej zmluvy, a to stratu dôvery pre dlhodobý neúspešný vývoj sporu. Zo strany žalovaného ide o účelové bagatelizovanie výsledkov právnej pomoci žalobcu.
3. Žalovaný mal žalobu žalobcu v celom rozsahu za nedôvodnú, nakoľko článok VI ods. 3 Mandátnej zmluvy, od ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok, je absolútne neplatný, a to z nasledovných dôvodov: a) pre rozpor s ustanovením § 11 ods. 1 vyhlášky č. 240/1990 Zb., nakoľko vznik práva na podielovú odmenu je možné viazať výlučne na dosiahnutie plného úspechu vo veci a od tejto kogentnej normy sa nebolo možné odchýliť. Podľa § 11 ods. 1 vyhlášky 240/1990 Zb. účinného v danom čase nárok na dohodnutú podielovú odmenu vzniká advokátovi len za predpokladu, že klient, s ktorým sa dohodol na poskytnutí právnej pomoci za túto odmenu, mal plný úspech vo veci. Žalobca netvrdí a ani nepreukázal, že pri uzatváraní Mandátnej zmluvy splnil povinnosť ustanovenú v § 10 ods. 1 vyhlášky č. 240/1990 Zb., a to, že poučil žalovaného ako klienta o tom, že výsledok konania je veľmi neistý (čo je podmienkou platnosti dojednania podielovej odmeny). Zároveň, pre platnosť dojednania podielovej odmeny vyhláška vyžaduje, aby nárok na ňu vznikol až vtedy, ak klient dosiahne pri poskytovaní právnej pomoci zo strany advokáta plný úspech vo veci; b) pre rozpor s cenovým predpisom upravujúcim odmeňovanie advokátov, ak by súd kvalifikoval nárok žalobcu ako nárok na odstupné. Možnosť dojednania odstupného pre prípad ukončenia mandátnej zmluvy neupravuje žiaden predpis. Druhy odmien upravených v cenovom predpise upravujúcom
odmeňovanie advokátov a komerčných právnikov je vymenovaný taxatívne a preto si zmluvné strany nemohli platne dojednať iný druh odmeňovania. c) pre rozpor s dobrými mravmi. Pokiaľ sa účastníci zmluvy dohodli na určitej forme odmeny, ktorá má povahu „odškodnenia“ za predčasné ukončenie zmluvy, a táto odmena prináleží advokátovi bez dosiahnutia čo i len čiastočného úspechu vo veci v rovnakej výške ako v prípade plného úspechu vo veci, nemôže byť posúdená ako súladná s dobrými mravmi. Je v príkrom rozpore s realitou, že žalobca poskytoval žalovanému právne služby 12 rokov bezodplatne. Úkony žalobcu nesmerovali k úspešnému skončeniu veci a nepredstavovali pre žalovaného ani čiastočný úspech v merite veci. Konštrukcia uplatnená v Mandátnej zmluve sťažuje postavenie klienta počas trvania sporu tým, že pokiaľ sa spor nevyvíja v jeho prospech, klient sa môže tento vývoj pokúsiť zvrátiť výmenou právneho zástupcu vtedy, ak je ochotný niesť stratu vo výške 12% sumy, o zaplatenie ktorej je v spore žalovaný. Uvedené je v príkrom rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona o advokácii. Žalobca poskytoval žalovanému právne poradenstvo do roku 2006 spolu s JUDr. Ernestom Valkom, ktorý mal do roku 2006 aj procesné plnomocenstvo a vystupoval voči súdom ako právny zástupca žalovaného. Až od 11.12.2006 udelil žalovaný plnomocenstvo JUDr. Jánovi Cirákovi, ktorý poskytoval právne služby v Spore žalovanému do 26.02.2014; d) nie sú splnené podmienky na vznik nároku na odmenu podľa článku VI ods. 3 Mandátnej zmluvy. Nárok na zaplatenie podielovej odmeny podľa príslušného článku Mandátnej zmluvy vzniká v prípade vypovedania zmluvy bez uvedenia dôvodu. V tomto prípade bola daná výpoveď z dôvodu straty dôvery pre dlhodobý neúspešný vývoj sporu, a nejde teda o výpoveď bez uvedenia dôvodu. Žalovaný vzniesol voči celému uplatnenému nároku žalobcu námietku premlčania z dôvodu, že uplatňovaný nárok žalobcu vyplývajúci z jednotlivých úkonov právnej služby je v celom rozsahu premlčaný, a to v dôsledku uplynutia 4 ročnej premlčacej doby podľa § 397 Obchodného zákonníka. K uvedenej námietke premlčania žalobca poukázal na to, že ním uplatňovaný nárok je nárokom zmluvným, vyplývajúcim z článku VI ods. 3 Mandátnej zmluvy. Počas platnosti Mandátnej zmluvy si žalobca v zmysle Mandátnej zmluvy nemohol uplatniť nárok na zaplatenie odmeny vždy po poskytnutí každého úkonu právnej služby. Počas platnosti Mandátnej zmluvy premlčacia doba teda nemohla plynúť. Aj z nálezu Ústavného súdu SR č. III. ÚS 125/2018 zo dňa 20.06.2018 vyplýva, že v obdobnom prípade sa odmena stala splatnou až po zániku zmluvy.
4. Po vyslovení predbežného právneho posúdenia, že článok VI ods. 3 Mandátnej zmluvy sa súdu javí ako neplatný minimálne z dôvodu jeho neurčitosti. To však neznamená, že advokát v takomto prípade nemá nárok na odmenu, pričom je potrebné uvažovať nad aplikáciou ustanovení advokátskej vyhlášky upravujúcej nárok advokáta na tarifnú odmenu podľa počtu úkonov právnej služby a hodnoty predmetu Sporu. Vzhľadom na vyslovený právny názor súdu žalobca predložil výpočet úkonov právnej služby (22 označených úkonov právnej služby) spolu s vyčíslením tarifnej odmeny za každý jednotlivý úkon, ktorý poskytol žalobca žalovanému v Spore. Žalobca tiež uviedol, že ďalšie úkony poskytol žalovanému v súčinnosti s predošlým právnym zástupcom, JUDr. Ernestom Valkom. Tiež poskytoval aj ďalšie právne služby, za ktoré si žalobca odmenu neuplatňuje. Zároveň žalobca vzal žalobu v časti späť, a to v časti o zaplatenie 2.410.519,10 EUR. Žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil na pojednávaní konanom dňa 28.01.2020. Žalovaný uviedol, že žalobca neposkytoval žalovanému právne služby bezodplatne, nakoľko mu bola pri podpise Mandátnej zmluvy uhradená záloha vo výške 39.832,70 EUR. Žalovaný poukázal na to, že v danom prípade bola dojednaná tzv. kombinovaná odmena, to znamená, že žalobca niesol riziko neúspechu v Spore resp. ukončenia zmluvy aj v prípade, ak má dohodnutú výlučne podielovú odmenu. Vôľou zmluvných strán nikdy nebolo dohodnúť si alebo byť zaviazaný plniť (na strane žalovaného) odmenu tarifnú, a preto má žalovaný za to, že súd nemôže takto dotvoriť resp. modifikovať vôľu zmluvných strán obsiahnutú v čiastočne neplatnej zmluve. Žalobca uviedol, že zálohová platba vo výške 39.832,70 EUR mu bola vyplatená výlučne za spracovanie osobitnej právnej analýzy, ktorá bola použitá na podanie mimoriadneho dovolania zo strany Generálneho prokurátora SR voči právoplatnému rozhodnutiu NS SR. Vypracovanie danej analýzy bolo zároveň podmienkou vyplatenia plnej sumy podielovej odmeny pre prípad výpovede Mandátnej zmluvy zo strany žalovaného podľa článku VI ods. 3 Mandátnej zmluvy. Svedčí o tom aj skutočnosť, že plnomocenstvo na zastupovanie žalovaného bolo žalobcovi udelené až v roku 2006, pričom záloha bola žalobcovi vyplatená ešte v roku 2002.
5. Súd prvej inštancie ustálil skutkový stav nasledovne: Dňa 05.02.2002 uzatvoril žalobca ako mandatár so žalovaným ako mandantom Mandátnu zmluvu, na základe ktorej sa žalobca zaviazal menom a na účet žalovaného vykonať za odplatu (odmenu) právne úkony vo veci SEZOOS GROUP, a.s., Dolní nám. 1356, Vsetín, týkajúce sa zmeniek, zmlúv a ďalších finančných operácii a zmeniek indosovaných
na UNION banku, a.s., Ostrava, uzavretých medzi žalovaným a horeuvedeným subjektom, vrátane vypracovania podkladov na dovolanie voči rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 7 Obv 182/2000, ako aj následného zastupovania pred súdom prvého stupňa, odvolacím a dovolacím súdom. Zároveň sa žalobca zaviazal vypracovať pre žalovaného v horeuvedenej právnej veci písomné právne stanovisko a právne rozbory. V článku II Mandátnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že žalobca vykoná činnosť podľa článku I ods. 2 odo dňa účinnosti tejto zmluvy na dobu do právoplatného ukončenia sporu. Podľa článku III ods. 1 Mandátnej zmluvy, v nadväznosti na čl. 1 ods. 2 a ods. 3 tejto zmluvy, mandatár má za svoju činnosť nárok na odplatu (odmenu), výška ktorej je 12% z hodnoty neuhradených zmeniek vo výške 350.000.000,- CZK. V prípade neúspechu v spore má mandatár nárok na odmenu vo výške 1.200.000,- Sk. Odplata (odmena) je bez DPH. Podľa článku III ods. 2 Mandátnej zmluvy, mandant poskytne mandatárovi zálohu vo výške 1.200.000,- Sk po podpísaní zmluvy na základe zálohovej faktúry, vystavenej mandatárom, a to do 14 dní od jej obdržania mandantom. Záloha sa započítava do celkovej odplaty (bod 1 tohto článku). Zálohová faktúra musí obsahovať náležitosti podľa prílohy č. 1, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy. Podľa článku III ods. 4 Mandátnej zmluvy, dňom splnenia predmetu faktúry sa rozumie právoplatné ukončenie sporu. Dňom úhrady zálohovej a konečnej faktúry sa rozumie deň odpísania fakturovanej čiastky z účtu mandanta v prospech účtu mandatára. Podľa článku VI ods. 1 a ods. 2 Mandátnej zmluvy, mandatár aj mandant môžu zmluvu vypovedať písomnou formou vo výpovednej dobe dvoch mesiacov bez uvedenia dôvodu. Výpovedná doba sa začína prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a končí sa uplynutím posledného dňa výpovednej lehoty. Podľa článku VI ods. 3 Mandátnej zmluvy, v prípade vypovedania zmluvy zo strany mandanta pred právoplatným ukončením sporu má mandatár nárok na zaplatenie podielovej odmeny podľa článku III ods. 1 za splnenia podmienky, že mandatár vypracoval písomné stanovisko podľa článku I ods. 2. Podľa článku I Dodatku 1 k Mandátnej zmluve sa článok III ods. 1 a ods. 2 Mandátnej zmluvy zo dňa 05.02.2002 mení a znie nasledovne: V nadväznosti na článok I ods. 2 a ods. 3 Mandátnej zmluvy mandatár má za svoju činnosť nárok na odmenu, výška ktorej je 12% z hodnoty neuhradených zmeniek vo výške 350.000.000,- CZK s príslušenstvom do dňa právoplatného ukončenia sporu (odmena je bez DPH). V prípade neúspechu v spore má mandatár nárok na odmenu vo výške 1.200.000, - Sk (odmena je bez DPH); v takomto prípade je mandatár povinný mandantovi vrátiť zálohu poskytnutú podľa ods. 2 písm. b) tohto článku, a to do 30 dní od obdržania výzvy mandanta. Ak mandatár nevráti mandantovi zálohu podľa predchádzajúcej vety riadne a včas, je povinný zaplatiť mandantovi zmluvnú pokutu vo výške 1.000.000,- SK. Mandant poskytne mandatárovi nasledujúce zálohy: a) vo výške 1.200.000,- SK po podpísaní zmluvy na základe zálohovej faktúry, vystavenej mandatárom a to do 14 dní od jej obdržania mandantom (bola uhradená); b) zálohu vo výške 2% zo sumy 350.000.000 Kč (bez príslušenstva), po podpísaní dodatku č. 1 k Mandátnej zmluve zo dňa 05.02.2002 na základe zálohovej faktúry, vystavenej mandatárom a to do 14 dní od jej obdržania mandantom. Platba bude vykonaná v Sk prepočtom dohodnutej zálohy v Kč platným kurzom NBS v deň vystavenia zálohovej faktúry. Zálohy sa započítavajú do celkovej odplaty (bod 1 tohto článku). Podľa Dodatku č. 2 zo dňa 05.09.2012 k Mandátnej zmluve sa Mandátna zmluva zo dňa 05.02.2002 v znení jej Dodatku č. 1 dopĺňa nasledovne: Sporové konanie vo veci navrhovateľa
- STRODEM MANAGMENT LIMITED, so sídlom Parou 1A, P.C. 6035, Larnaca, Cyperská republika proti odporcovi - mandantovi o zaplatenie 350.000.000,- Kč s príslušenstvom, je ku dňu podpisu tohto dodatku č. 2 vedené na Najvyššom súde SR pod č.k. 1 M Obdo V 2/2011 (ďalej tiež ako „Konanie o Mimoriadnom dovolaní“). Za úspešné zastupovanie v Konaní o Mimoriadnom dovolaní má mandatár nárok na paušálnu a nevratnú odmenu vo výške 180.000,- EUR („čiastková odmena“). K uvedenej odmene bude účtovaná zákonná sadzba DPH. Odmena bude zaplatená na základe faktúry vystavenej mandatárom s lehotou splatnosti 14 dní odo dňa jej vystavenia, pričom prílohou faktúry bude zápisnica z pojednávania z Konania o mimoriadnom dovolaní, prípadne iný doklad preukazujúci úspech v Konaní o Mimoriadnom dovolaní. V prípade plného úspechu mandatára v súdnom spore bude čiastková odmena započítaná na celkovú odmenu dohodnutú v článku III bod 1 zmluvy, t.j. od celkovej odmeny sa pri platbe odráta táto už zaplatená časť. Úspešným zastupovaním podľa predchádzajúceho odseku sa rozumie úspech mandanta v Konaní o Mimoriadnom dovolaní, a teda rozhodnutie, ktorým bude Konania o Mimoriadnom dovolaní zastavené, alebo mimoriadne dovolanie bude odmietnuté, alebo zamietnuté. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že na základe Mandátnej zmluvy a jej dodatkov žalovaný vyplatil žalobcovi tri platby, a to: a) sumu vo výške 39.832,70 EUR (1.200.000,- SK) po podpise Mandátnej zmluvy v roku 2002; b) sumu vo výške 293.467,40 EUR po podpise Dodatku č. 1 k Mandátnej zmluve v roku 2004. Túto sumu žalobca žalovanému na základe jeho výzvy vrátil po ukončení Mandátnej zmluvy;
c) sumu vo výške 180.000,- EUR + DPH po podpise Dodatku č. 2 v roku 2012, pričom obe strany zhodne potvrdili, že uvedená suma bola žalobcovi vyplatená ako nevratná odmena za úspešné zastupovanie v Konaní o mimoriadnom dovolaní vedenom na Najvyššom súde SR pod č.k. 1M Obdo V 2/2011.
6. Zo znenia faktúry č. 026/2002 súd zistil, že touto faktúrou žalobca vyfakturoval žalovanému zálohovú platbu vo výške 1.200.000,- SK v zmysle Mandátnej zmluvy. Dňa 27.02.2014, pred právoplatným skončením Sporu, bola žalobcovi doručená výpoveď Mandátnej zmluvy, pričom ako dôvod výpovede bola uvedená „strata dôvery zo strany spoločnosti SPP, a.s. pre dlhodobý neúspešný vývoj v spore”. Žalobca v tomto konaní predložil zoznam 22 úkonov právnej služby, ktoré mal žalovanému poskytnúť na základe Mandátnej zmluvy, pričom sa jedná o nasledovné úkony: 1. Prevzatie a príprava veci na základe udelenej plnej moci zo strany klienta 15.12.2006, medzi stranami nebolo sporné vykonanie tohto úkonu. 2. Porada s klientom 03.12.2007, súd mal za preukázané vykonanie tohto úkonu dokumentom
- Zápis z porady s klientom zo dňa 03.12.2007 (č.l. 671). 3. Vyjadrenie, návrh na doplnenie dokazovania, 21.12.2007, medzi stranami nebolo sporné vykonanie tohto úkonu. Žalovaný namietal, že sa jedná o procesný návrh na vykonanie dokazovania, uvedené podanie sa nezaoberá meritom veci, a preto ho nie je možné považovať za úkon právnej služby v zmysle príslušnej vyhlášky upravujúcej odmeňovanie advokátov. Žalobca uviedol, že tento úkon bol pre vec potrebný, riadne učinený a patrí mu odmena ako za úkony, ktoré sú svojou povahou a účelom najbližšie úkonom výslovne uvedeným v príslušnej vyhláške. 4. Vyjadrenie, doplnenie návrhu na vykonanie dokazovania, 30.01.2008, medzi stranami nebolo sporné vykonanie tohto úkonu. Žalovaný namietal, že sa jedná len o doplnenie procesného návrhu na vykonanie dokazovania zo dňa 21.12.2007. Uvedené podanie nie je možné podľa názoru žalovaného považovať za úkon právnej služby v zmysle príslušnej vyhlášky upravujúcej odmeňovanie advokátov. Žalobca uviedol, že tento úkon bol pre vec potrebný, riadne učinený a patrí mu odmena ako za úkony, ktoré sú svojou povahou a účelom najbližšie úkonom výslovne uvedeným v príslušnej vyhláške. 5. Porada s klientom 04.04.2008, súd mal za preukázané vykonanie tohto úkonu dokumentom
- Zápis z porady s klientom zo dňa 04.04.2008 (č.l. 672). Žalovaný namietal, že táto porada nasleduje po predchádzajúcej porade s klientom a preto v zmysle § 13a ods. 3 vyhlášky o odmenách advokátov odmena za tento úkon právnej služby žalobcovi nepatrí. Zároveň, podľa názoru žalovaného tento úkon nebol odôvodnený a účelne vynaložený. 6. Porada s klientom 18.06.2008, súd mal za preukázané vykonanie tohto úkonu dokumentom - Zápis z porady s klientom zo dňa 18.06.2008 (č.l. 675). Žalovaný namietal, že táto porada nasleduje po predchádzajúcej porade s klientom a preto v zmysle § 13a ods. 3 vyhlášky o odmenách advokátov odmena za tento úkon právnej služby žalobcovi nepatrí. Zároveň, podľa názoru žalovaného tento úkon nebol odôvodnený a účelne vynaložený. 7. Stanovisko k vyjadreniu navrhovateľa ako aj vyjadrenie odporcu k právnemu stavu 16.09.2008, medzi stranami nebolo sporné vykonanie tohto úkonu. 8. Porada s klientom 22.09.2008, súd mal za preukázané vykonanie tohto úkonu dokumentom - Zápis z porady s klientom zo dňa 22.09.2008 (č.l. 688). 9. Stanovisko k vyjadreniu žalobcu - právny rozbor 28.10.2008, medzi stranami nebolo sporné vykonanie tohto úkonu. Žalovaný namietal, že vykonanie tohto úkonu bolo neúčelné a nedôvodné, nakoľko bolo adresované súdu približne mesiac po stanovisku zo dňa 16.09.2008 a žalobca mal prezentovať uvedenú argumentáciu obsiahnutú v tomto stanovisku už v predošlom stanovisku. 10. Účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Bratislave, ktoré trvalo viac ako dve hodiny 14.11.2008. Súd mal za preukázané vykonanie tohto úkonu dokumentom - Zápisnicou o pojednávaní zo dňa 14.11.2008 (č.l. 792), z ktorej je zrejmé, že na predmetom pojednávaní sa ako právny zástupca žalovaného zúčastnil žalobca, pričom predmetné pojednávanie trvalo 3 hod. a 35 min. 11. Porada s klientom, 15.12.2008, súd mal za preukázané vykonanie tohto úkonu dokumentom - Zápis z porady s klientom zo dňa 15.12.2008 (č.l. 690). 12. Vyjadrenie vo veci samej, 15.12.2008, medzi stranami nebolo sporné vykonanie tohto úkonu. Žalovaný namietal, že sa v danom prípade jednalo len o predloženie rozsudku Najvyššieho súdu SR konajúcemu súdu v pôvodnom konaní. Uvedené podanie nie je možné podľa názoru žalovaného považovať za úkon právnej služby v zmysle príslušnej vyhlášky upravujúcej odmeňovanie advokátov. 13. Účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Bratislave, ktoré trvalo viac ako dve hodiny 19.12.2008. Súd mal za preukázané vykonanie tohto úkonu dokumentom - zápisnicou o pojednávaní zo dňa 19.12.2008 (č.l. 796), z ktorej je zrejmé, že na predmetom pojednávaní sa ako právny zástupca žalovaného zúčastnil žalobca, pričom predmetné pojednávanie trvalo 2 hod a 5 min.
14. Odvolanie zo dňa 11.02.2009 voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave 11.02.2009, medzi stranami nebolo sporné vykonanie tohto úkonu. 15. Vyjadrenie na NS SR 28.09.2009, medzi stranami nebolo sporné vykonanie tohto úkonu. Žalovaný namietal, že predmetom tohto vyjadrenia bolo iba zaslanie najnovšej súdnej judikatúry, meritom veci sa toto podanie nezaoberá a preto uvedené podanie nie je úkonom právnej služby v zmysle príslušnej vyhlášky upravujúcej odmeňovanie advokátov. 16. Zaslanie rozsudku Vrchního soudu v Olomouci vrátane stručnej informácie 05.11.2009, medzi stranami nebolo sporné vykonanie tohto úkonu. Žalovaný namietal, že predmetom tohto vyjadrenia bolo iba zaslanie najnovšej súdnej judikatúry, meritom veci sa toto podanie nezaoberá a preto uvedené podanie nie je úkonom právnej služby v zmysle príslušnej vyhlášky upravujúcej odmeňovanie advokátov. Zároveň, žalovaný považuje toto podanie vzhľadom na obsah a štruktúru tohto podania za nehospodárne a neúčelné. Žalobca uviedol, že tento úkon bol pre vec potrebný, riadne učinený a patrí mu odmena ako za úkony, ktoré sú svojou povahou a účelom najbližšie úkonom výslovne uvedeným v príslušnej vyhláške. 17. Vyjadrenie k mimoriadnemu dovolaniu 15.07.2011. 18. Vyjadrenie 15.11.2011. 19. Vyjadrenie k stanovisku navrhovateľa 06.12.2011. 20. Vyjadrenie k stanovisku navrhovateľa 20.03.2012. Medzi stranami nebolo sporné vykonanie týchto úkonov. Zároveň medzi sporovými stranami nebolo sporné, že sa jedná o úkony právnej služby vykonané v súvislosti s mimoriadnym dovolaním, za ktoré žalovaný uhradil žalobcovi na základe Dodatku č. 2 k Mandátnej zmluve paušálnu odmenu vo výške 180.000,- EUR a z uvedeného dôvodu žalobca nemá nárok na tarifnú odmenu. 21. Vyjadrenie vo veci ústavnej sťažnosti Rvp 14267/2012, 22.01.2013, medzi stranami nebolo sporné vykonanie tohto úkonu. Žalovaný namietal, že na tento úkon nebolo žalobcovi udelené plnomocenstvo a preto tento úkon nemohol byť zo strany žalobcu vykonaný. Žalobca uviedol, že z predloženej e-mailovej komunikácie je zrejmé, že mu zo strany žalovaného bol udelený mandát na vykonanie tohto úkonu a žalovaný vyjadril spokojnosť s vykonaním tohto úkonu a jeho obsahu. 22. Vyjadrenie 14.02.2014, medzi stranami nebolo sporné vykonanie tohto úkonu.
7. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalobca svoj nárok odvodzoval od článku VI ods. 3 Mandátnej zmluvy, v ktorom sa zmluvné strany dohodli, že v prípade vypovedania zmluvy zo strany mandanta pred právoplatným ukončením sporu má mandatár nárok na zaplatenie podielovej odmeny podľa článku III ods. 1 za splnenia podmienky, že mandatár vypracoval písomné stanovisko podľa článku I ods. 2 Mandátnej zmluvy. V odkazovanom článku III ods. 1 Mandátnej zmluvy sú však upravené dva rôzne nároky žalobcu na podielovú odmenu, a to (i) pre prípad úspechu v Spore vo výške 12% z hodnoty predmetu Sporu, ale tiež (ii) pre prípad neúspechu v Spore vo výške 39.832,70 EUR. Vzhľadom na uvedené prvostupňový súd vyhodnotil predmetné ustanovenie Mandátnej zmluvy (článok VI ods. 3) podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako neplatné z dôvodu jeho neurčitosti a nezrozumiteľnosti. Nie je zrejmé, aká výška odmeny (odmena ako bola dojednaná pre plný úspech v Spore alebo odmena ako bola dojednaná v prípade neúspechu v Spore) by mala žalobcovi prináležať v prípade vypovedania zmluvy pred právoplatným ukončením Sporu. Bez ohľadu na vyššie uvedené skutočnosti, mal za to, že priznanie nároku na zaplatenie podielovej odmeny v prípade predčasného ukončenia zmluvy pred právoplatným skončením Sporu, by bolo v rozpore s poctivým obchodným stykom. Advokát by dostal odmenu za „neukončený Spor“ v rovnakej výške ako v prípade plného úspechu v Spore, kedy by advokát zastupoval klienta až do jeho právoplatného skončenia. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že medzi kľúčové princípy výkonu advokácie patrí okrem iných aj spravodlivé zaobchádzanie s klientmi vo veciach odmeny za právne služby. Podielová odmena za poskytnuté právne služby je špecifická tým, že advokát nie je bezprostredne honorovaný za vyprodukovaný objem svojej odbornej práce, ale výlučne iba za vymienený konečný efekt vo forme úplného alebo čiastočného úspechu klienta v konaní. Keďže nárok advokáta na podielovú odmenu je z povahy veci podmienený procesným úspechom klienta v konaní, jeho aplikácia prichádza do úvahy výlučne vtedy, ak advokát zastupoval klienta do právoplatného skončenia konania pred súdom. Napriek neplatnosti dojednania uvedeného v článku VI ods. 3 Mandátnej zmluvy podľa predchádzajúceho bodu tohto rozsudku ako aj napriek tomu, že Vyhláška upravujúca odmeňovanie advokátov nepredpokladá situáciu, keď je zastupovanie za podielovú odmenu ukončené skôr a advokát neposkytuje klientovi právne služby až do skončenia konania, nie je možné konštatovať, že v takomto prípade advokátovi odmena nepatrí. Zo zákonnej úpravy poskytovania právnych služieb vyplýva, že advokát poskytuje právne služby zásadne za odmenu. A teda predčasné vypovedanie zmluvy o poskytovaní právnych služieb resp. v tomto prípade mandátnej zmluvy nemôže
mať za následok bezodplatnosť preukázateľne poskytnutých právnych služieb. Advokátom poskytnuté právne služby môžu ostať nepokryté odmenou výlučne v tom prípade, ak advokát zastupoval klienta až do právoplatného skončenia sporu a nedosiahol ani čiastočný úspech. Predčasné skončenie právneho zastúpenia má za následok, že nie sú splnené podmienky na vznik nároku na podielovú odmenu. Advokát už nie je objektívne spôsobilý ovplyvniť procesný úspech klienta v spore. Právna úprava v takomto prípade nevytvára priestor pre uplatnenie iného druhu zmluvnej odmeny a preto je dôvodné subsidiárne aplikovať príslušné ustanovenia advokátskej tarify o tarifnej odmene. Výška odmeny sa určí na základe tarifnej hodnoty veci a podľa počtu jednotlivých úkonov právnej služby, ktoré boli v záujme klienta uskutočnené pred skončením zastúpenia (Fiačan, I., Kerecman, P., Baricová, J., Hellenbart, V., Sedlačko, F. a kol. Vyhláška o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (advokátska tarifa). Komentár. 1. vydanie: Bratislava: C. H. Beck, 2015, 224 s.).
8. V nadväznosti na uvedené súd posudzoval nárok na odmenu za tie úkony právnej služby, ktoré žalobca riadne a včas špecifikoval po tom, ako na predbežnom prejednaní sporu vyslovil súd predbežné právne posúdenie veci a uviedol sporovým stranám, že v danom prípade bude nárok žalobcu posudzovať ako nárok na tarifnú odmenu. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 25.10.2019 po tomto predbežnom prejednaní sporu riadne označil, špecifikoval a aj vyčíslil nárok na odmenu za 22 úkonov právnej služby, ktoré mal poskytnúť žalovanému na základe Mandátnej zmluvy. V predmetnom podaní žalobca všeobecne uviedol, že žalovanému poskytol aj ďalšie úkony právnej služby, pri ktorých však žalobca výslovne tvrdil, že odmenu za ich vykonanie si nebude nárokovať. Žalobca tieto ďalšie úkony ani riadne nešpecifikoval, nepreukázal a ani nevyčíslil odmenu za ten ktorý právny úkon. Následne, po namietaní viacerých úkonov právnej služby zo strany žalovaného sa žalobca snažil poukázať aj na tieto ďalšie úkony právnej služby, súd však na tieto ďalšie úkony v zmysle ustanovenia § 153 C.s.p. neprihliadal, nakoľko žalobca tieto prostriedky procesného útoku neuplatnil riadne a včas. Súd poukázal predovšetkým na to, že tarifná hodnota Sporu, v ktorom žalobca poskytoval právne služby je 350.000.000,- CZ, ktorú súd prerátal kurzom platným ku dňu prevzatia právneho zastúpenia podľa plnomocenstva na zastupovanie, t.j. ku dňu 15.12.2006. Práve tento deň bol okamihom skutočného začatia poskytovania právnej služby v Spore zo strany žalobcu žalovanému. Týmto postupom súd dospel k záveru, že tarifná hodnota veci (predmetu Sporu) je: 13.812.154,70 EUR (KURZ: 1 EUR = 24,34 CZK). Základná sadzba tarifnej odmeny podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky o odmenách advokátov z tarifnej hodnoty veci 13.812.154,70 EUR je 28.055,57 EUR. Takto určená základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby sa použije pre všetky žalobcom uplatnené úkony právnej služby. Súdu nie je známe a nebolo preukázané, že hodnota predmetu Sporu, v ktorom žalobca poskytoval žalovanému právne služby, sa počas konania menila (rozšírila alebo zúžila), a preto sa výška základnej sadzby tarifnej odmeny v Spore nemení. Súd tiež poukazuje na to, že na úkony vykonané do 31.05.2009 sa aplikovala právna úprava, podľa ktorej sa daň z pridanej hodnoty účtovala iba k základnej sadzbe tarifnej odmeny (nie aj k režijnému paušálu) a na všetky úkony právnej služby vykonané od 01.06.2009 sa DPH účtovala aj k režijnému paušálu (novela advokátskej tarify vykonaná vyhláškou č. 209/2009 Z.z. s účinnosťou od 01.06.2009).
9. Nárok žalobcu na odmenu za jednotlivé úkony právnej služby prvostupňový súd vyhodnotil nasledovne:
- prevzatie a príprava veci na základe udelenej plnej moci zo strany klienta zo dňa 15.12.2006. Medzi stranami sporu nebolo sporné vykonanie tohto úkonu a žalovaný tento úkon žiadnym spôsobom nenamietal. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že žalobca má nárok na tarifnú odmenu za tento úkon právnej služby vo výške 33.672,12 EUR (tarifná odmena s DPH 33.666,68 EUR, rež. paušál 5,44 EUR).
- porada s klientom zo dňa 03.12.2007. Medzi stranami sporu nebolo sporné vykonanie tohto úkonu a žalovaný tento úkon žiadnym spôsobom nenamietal. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že žalobca má nárok na tarifnú odmenu za tento úkon právnej služby vo výške 33.672,59 EUR (tarifná odmena s DPH 33.666,68 EUR, rež. paušál 5,91 EUR).
- vyjadrenie zo dňa 21.12.2007, návrh na doplnenie dokazovania. Medzi stranami nebolo sporné vykonanie tohto úkonu. Žalovaný však namietal, že sa jedná o procesný návrh na vykonanie dokazovania, uvedené podanie sa nezaoberá meritom veci, a preto ho nie je možné považovať za úkon právnej služby v zmysle príslušnej vyhlášky upravujúcej odmeňovanie advokátov. Žalobca uviedol, že tento úkon bol pre vec potrebný, riadne učinený a patrí mu odmena ako za úkony, ktoré sú svojou povahou a účelom najbližšie úkonom výslovne uvedeným v príslušnej vyhláške. Súd po preskúmaní listinného dôkazu - vyjadrenie zo dňa 21.12.2007 (č.l. 472) dospel k záveru, že tento úkon nie je možné
považovať za úkon právnej služby podľa Vyhlášky o odmenách advokátov. V § 14 ods. 1 Vyhlášky o odmenách advokátov účinnej do 31.12.2008 sú vymenované úkony právnej služby, za ktoré patrí advokátovi odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny, pričom advokát nemá nárok na odmenu za inú činnosť tam neuvedenú. Výnimku predstavuje prípad, ak by v zmluve o poskytovaní právnych služieb uzavretej s klientom bolo výslovne dohodnuté, že takýto úkon sa považuje za úkon právnej služby, za ktorý patrí advokátovi odmena. Úkonom právnej služby je v zmysle uvedenej vyhlášky písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej, avšak za takéto podanie nie je možné považovať návrhy na doplnenie dokazovania, rôzne žiadosti alebo iné procesné návrhy. V danom prípade sa jedná o písomné podanie žalobcu, v ktorom iba navrhoval doplnenie dokazovania. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že sa síce jedná o úkon neuvedený v príslušnom ustanovení Vyhlášky o odmenách advokátov, ale žalobca má nárok na odmenu ako za úkon jemu povahou a účelom najbližšie. Podľa predmetného ustanovenia nemožno vyúčtovať akékoľvek úkony, ale len také, ktoré sú povahou a účelom najbližšie úkonom uvedeným v príslušnej vyhláške, pričom za takéto úkony možno považovať napríklad účelné nazretie do spisu, kvalifikovaný návrh na uzavretie zmieru, v odôvodnených prípadoch výzvu na plnenie a pod. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že žalobca nemá nárok na tarifnú odmenu za tento úkon právnej služby.
- vyjadrenie zo dňa 30.01.2008, doplnenie návrhu na vykonanie dôkazov. Medzi stranami nebolo sporné vykonanie tohto úkonu. Žalovaný namietal, že sa jedná len o doplnenie procesného návrhu na vykonanie dokazovania zo dňa 21.12.2007. Uvedené podanie nie je možné podľa názoru žalovaného považovať za úkon právnej služby v zmysle príslušnej vyhlášky upravujúcej odmeňovanie advokátov. Žalobca uviedol, že tento úkon bol pre vec potrebný, riadne učinený a patrí mu odmena ako za úkony, ktoré sú svojou povahou a účelom najbližšie úkonom výslovne uvedeným v príslušnej vyhláške. Súd po preskúmaní listinného dôkazu - vyjadrenie zo dňa 30.01.2008 (č.l. 631) dospel k záveru, že tento úkon nie je možné považovať za úkon právnej služby podľa Vyhlášky o odmenách advokátov z dôvodov uvedených v predchádzajúcom odseku.
- vyjadrenie zo dňa 21.12.2007. Žalobca týmto podaním iba doplnil svoj návrh na vykonanie dokazovania zo dňa 21.12.2007 v nadväznosti na výzvu súdu, aby konkretizoval otázky, ku ktorým majú byť navrhovaní svedkovia vypočutí. Žalobca však tieto skutočnosti mohol uviesť už v predchádzajúcom podaní. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že žalobca nemá nárok na tarifnú odmenu za tento úkon právnej služby.
- porada s klientom zo dňa 04.04.2008. Súd mal za preukázané vykonanie tohto úkonu dokumentom
- Zápis z porady s klientom zo dňa 04.04.2008 (č.l. 672). Žalovaný však namietal, že táto porada nasleduje po predchádzajúcej porade s klientom zo dňa 03.12.2007 a preto v zmysle § 13a ods. 3 Vyhlášky o odmenách advokátov, odmena za tento úkon právnej služby žalobcovi nepatrí. Zároveň, podľa názoru žalovaného tento úkon nebol odôvodnený a účelne vynaložený. K námietke žalovaného súd poukazuje na skutočnosť, že § 13a ods. 3 Vyhlášky o odmenách advokátov, podľa ktorého platí, že ak medzi jednotlivými poradami s klientom nedošlo k inému úkonu právnej služby, tak odmena za túto poradu advokátovi neplatí, bolo do nášho právneho poriadku zakomponované novelou k Vyhláške o odmenách advokátov č. 209/2009 Z.z. s účinnosťou od 1. júna 2009. Je teda zrejmé, že takáto úprava v čase vykonania porady (04.04.2008) neexistovala. Navyše, zo Zápisu z porady s klientom zo dňa 04.04.2008 vyplýva, že táto bola vyvolaná v súvislosti (i) s vytýčením termínu pojednávania vo veci samej na deň 08.04.2008 a jeho následným zrušením ako aj v súvislosti (ii) s návrhom spoločnosti STRODEM MANAGEMENT LIMITED zo dňa 14.01.2008. Je zrejmé, že ide o také skutočnosti, ktoré vyvstali po uskutočnení predchádzajúcej porady (dňa 03.12.2007) a teda porada s klientom bola vykonaná odôvodnene a účelne. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že žalobca má nárok na tarifnú odmenu za tento úkon právnej služby vo výške 33.672,99 EUR (tarifná odmena s DPH 33.666,68 EUR, rež. paušál 6,31 EUR).
- porada s klientom zo dňa 18.06.2008. Súd mal za preukázané vykonanie tohto úkonu dokumentom
- Zápis z porady s klientom zo dňa 18.06.2008 (č.l. 675). Žalovaný namietal, že táto porada nasleduje po predchádzajúcej porade s klientom a preto v zmysle § 13a ods. 3 Vyhlášky o odmenách advokátov odmena za tento úkon právnej služby žalobcovi nepatrí. Zároveň, podľa názoru žalovaného tento úkon nebol odôvodnený a účelne vynaložený. V tejto súvislosti súd v celom rozsahu odkazuje na dôvody uvedené vyššie. Navyše, zo znenia zápisu o porade je zrejmé, že táto bola vyvolaná v súvislosti so skutočnosťami, ktoré neboli známe v čase predchádzajúcej porady dňa 04.04.2008 (výsledky orgánov činných v trestnom konaní, predloženie prepracovaného písomného vyjadrenia, diskusia o ďalšom postupe). Súd s poukazom na tieto dôvody uvádza, že žalobca má nárok na tarifnú odmenu za tento úkon právnej služby vo výške 33.672,99 EUR (tarifná odmena s DPH 33.666,68 EUR, rež. paušál 6,31 EUR).
- stanovisko k vyjadreniu navrhovateľa ako aj vyjadrenie odporcu k právnemu stavu zo dňa 16.09.2008. Medzi stranami nebolo sporné vykonanie tohto úkonu, žalovaný úkon nenamietal. Súd s poukazom na tieto dôvody uvádza, že žalobca má nárok na tarifnú odmenu za tento úkon právnej služby vo výške 33.672,99 EUR (tarifná odmena s DPH 33.666,68 EUR, rež. paušál 6,31 EUR).
- porada s klientom zo dňa 22.09.2008. Súd mal za preukázané vykonanie tohto úkonu dokumentom
- Zápis z porady s klientom zo dňa 22.09.2008 (č.l. 688) a žalovaný tento úkon žiadnym spôsobom nenamietal. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že žalobca má nárok na tarifnú odmenu za tento úkon právnej služby vo výške 33.672,99 EUR (tarifná odmena s DPH 33.666,68 EUR, rež. paušál 6,31 EUR).
- stanovisko k vyjadreniu navrhovateľa - právny rozbor zo dňa 28.10.2008. Vykonanie tohto úkonu nebolo medzi sporovými stranami sporné. Žalovaný namietal, že vykonanie tohto úkonu nebolo účelné a dôvodné, nakoľko bolo adresované súdu približne mesiac po stanovisku zo dňa 16.09.2008 a žalobca mal prezentovať uvedenú argumentáciu obsiahnutú v tomto stanovisku už v predošlom podaní. Z predloženého listinného dôkazu - Stanovisko k vyjadreniu navrhovateľa - právny rozbor zo dňa 09.10.2008 (č.l. 484) súd zistil, že sa jedná o reakciu žalobcu na podanie protistrany. Z časového sledu týchto vyjadrení je logické, že argumenty reagujúce na stanovisko protistrany žalobca nemohol použiť vo svojom vyjadrení (zo dňa 16.09.2008), ktoré predchádzalo samotnému stanovisku protistrany. Z uvedených dôvodov má súd za to, že žalobca má nárok na tarifnú odmenu za vykonanie tohto úkonu právnej služby vo výške 33.672,99 EUR (tarifná odmena s DPH 33.666,68 EUR, rež. paušál 6,31 EUR).
- účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Bratislave zo dňa 14.11.2008. Súd mal za preukázané vykonanie tohto úkonu dokumentom - Zápisnicou o pojednávaní zo dňa (č.l. 792), z ktorej je zrejmé, že na predmetom pojednávaní sa ako právny zástupca žalovaného zúčastnil žalobca, pričom predmetné pojednávanie trvalo 3 hod. a 35 min. Žalobca si za účasť na pojednávaní uplatnil nárok na tarifnú odmenu za 2 úkony právnej služby s poukazom na dĺžku trvania tohto pojednávania. Podľa § 14 Vyhlášky o odmenách advokátov v znení účinnom do 31.12.2008 odmena vo výške základnej tarifnej odmeny patrí za konanie pred súdom, a to za každé dve začaté hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín. Súd po posúdení konkrétnych okolností prejednávanej veci dospel k záveru, že uplatnenie si nároku na tarifnú odmenu za účasť na pojednávaní vo výške 2 úkonov právnej služby je výkonom práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Predmetné ustanovenie Obchodného zákonníka predpokladá, že účastník obchodnoprávneho vzťahu nesmie prekročiť hranice, ktoré vyplývajú zo zásad poctivého obchodného styku pri presadzovaní svojich záujmov, a teda nesmie zneužívať práva, ktoré mu podľa zákona, resp. na základe zákona vznikli. Korektív zásadami poctivého obchodnoprávneho styku má byť poslednou možnosťou (ultima ratio), ako vo výnimočných prípadoch zmierniť či odstrániť prílišnú tvrdosť zákona v situácii, v ktorej by sa priznanie uplatneného nároku javilo ako krajne nespravodlivé. Ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka treba vnímať ako príkaz sudcovi, aby rozhodoval v súlade s ekvitou, pričom do úvahy je potrebné vziať aj osobitosti profesionálnych vzťahov podnikateľského prostredia a jeho špecifickej etiky. Tunajší súd v tomto rozsudku konštatoval, že nárok na tarifnú odmenu, aj napriek tomu, že sporové strany si v danom prípade dojednali nárok advokáta na podielovú odmenu. Z uvedeného je zrejmé, že ani jedna zo sporových strán pri vzniku zmluvného vzťahu nepredpokladala, že na odmenu žalobcu ako advokáta sa na konci ich zmluvného vzťahu budú primerane aplikovať ustanovenia príslušných právnych predpisov upravujúcich nárok na tarifnú odmenu. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť je potrebné dôkladne posudzovať primeranosť aplikácie týchto ustanovení, a to predovšetkým s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a na zákaz zneužitia práva. Je nesporné, že žalovaný pri dojednaní právneho zastúpenia nebol uzrozumený s tým, že žalobca bude za účasť na pojednávaní požadovať odmenu vo výške tarifnej odmeny za dva úkony právnej služby, čo je v danom prípade viac než 67.000,- EUR za jedno pojednávanie. Iná situácia by nastala, ak by žalobca zastupoval žalovaného až do právoplatného skončenia Sporu, žalovaný by bol úspešný a žalobca by tak mal nárok na dojednanú podielovú odmenu. V prejednávanom prípade však bola Mandátna zmluva vypovedaná predčasne a žalobca nezastupoval žalovaného do právoplatného skončenia Sporu. Na tomto závere nemení nič ani tá skutočnosť, že Mandátna zmluva bola vypovedaná zo strany žalovaného. Nie je predsa žiadúce a legitímne, aby bol klient sankcionovaný za výmenu svojho právneho zástupcu a bez ďalšieho boli striktne aplikované príslušné ustanovenia advokátskej tarify upravujúce nárok na tarifnú odmenu. Vždy je potrebné vziať do úvahy konkrétne okolnosti prípadu a posudzovať prejednávanú vec aj s ohľadom na princípy všeobecnej spravodlivosti. Bez povšimnutia nie je možné ponechať ani tú skutočnosť, že v danom prípade sa jedná o vzťah medzi advokátom a klientom, pričom klient by mal byť pri vzniku právneho zastúpenia v plnom rozsahu oboznámený s podrobnosťami účtovanej odmeny a slobodne sa rozhodnúť, či za daných podmienok dojedná právne zastúpenie. Odmena advokáta musí
byť spravodlivá, primeraná a v súlade so zákonom a so zásadami výkonu povolania. Je samozrejmé, že aj advokát bude vo vzťahoch so svojimi klientmi presadzovať svoj záujem, využívať možnosti, ktoré mu právna úprava poskytuje, usilovať sa o dosiahnutie najvyššieho možného zisku a zlepšenie svojej pozície na trhu, avšak práve advokát vychádzajúc z charakteru svojho povolania nesmie prekročiť medze, ktoré vyplývajú zo zásad poctivého obchodného styku pri presadzovaní svojich záujmov a nesmie voči svojim klientom zneužívať práva, ktoré mu zo zákona vznikli. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má súd za to, že uplatnenie si nároku na tarifnú odmenu vo výške 2 úkonov právnej služby za zastupovanie žalovaného na jednom pojednávaní vo výške presahujúcej 67.000,- EUR predstavuje v danom prípade situáciu, kedy je potrebný zásah zo strany súdu a je potrebné zmierniť prílišnú tvrdosť zákona. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi za účasť na pojednávaní nárok na tarifnú odmenu za jeden úkon právnej služby vo výške 33.672,99 EUR (tarifná odmena s DPH 33.666,68 EUR, rež. paušál 6,31 EUR).
- porada s klientom zo dňa 15.12.2008. Súd mal za preukázané vykonanie tohto úkonu dokumentom
- Zápis z porady s klientom zo dňa (č.l. 690). Žalovaný tento úkon žiadnym spôsobom nenamietal. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že žalobca má nárok na tarifnú odmenu za tento úkon právnej služby vo výške 33.672,99 EUR (tarifná odmena s DPH 33.666,68 EUR, rež. paušál 6,31 EUR).
- vyjadrenie vo veci zo dňa 15.12.2008. Medzi stranami nebolo sporné vykonanie tohto úkonu. Žalovaný namietal, že sa jedná len o doplnenie procesného návrhu na vykonanie dokazovania zo dňa 21.12.2007. Uvedené podanie nie je možné podľa názoru žalovaného považovať za úkon právnej služby v zmysle príslušnej vyhlášky upravujúcej odmeňovanie advokátov, nakoľko pozostávalo iba z predloženia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a meritom veci sa toto vyjadrenie nezaoberá. Žalobca uviedol, že tento úkon bol pre vec potrebný, riadne učinený a patrí mu odmena ako za úkony, ktoré sú svojou povahou a účelom najbližšie úkonom výslovne uvedeným v príslušnej vyhláške. Súd po preskúmaní listinného dôkazu - vyjadrenie zo dňa 15.12.2008 (č.l. 493) dospel k záveru, že tento úkon nie je možné považovať za úkon právnej služby podľa Vyhlášky o odmenách advokátov z dôvodov uvedených pri úkonoch právnej služby pod číslom 3 a 4. Žalobca týmto podaním predložil konajúcemu súdu rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 02.10.2008, v ktorom sa mali konštatovať aj také skutočnosti, ktoré plne súvisia so Sporom. Na uvedenom závere súdu nič nemení ani to, že žalobca v závere tohto podania opätovne zdôraznil a poukázal na ním vybrané skutočnosti. Z tohto dôvodu súd dospel k záveru, že žalobca nemá nárok na tarifnú odmenu za tento úkon právnej služby.
- účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Bratislave dňa 19.12.2008. Súd mal za preukázané vykonanie tohto úkonu dokumentom - Zápisnicou o pojednávaní (č.l. 796), z ktorej je zrejmé, že na predmetom pojednávaní sa ako právny zástupca žalovaného zúčastnil žalobca, pričom predmetné pojednávanie trvalo 2 hod a 5 min. Žalobca si za účasť na pojednávaní uplatnil nárok na tarifnú odmenu za 2 úkony právnej služby s poukazom na dĺžku trvania tohto pojednávania. Z dôvodov uvedených vyššie (pri úkone právnej služby - účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Bratislave zo dňa 28.11.2008) má súd za to, že uplatnenie si nároku na tarifnú odmenu vo výške 2 úkonov právnej služby je výkonom práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a z uvedeného dôvodu nepožíva ochranu. K vyššie uvedeným argumentom súd navyše uvádza, že predmetné pojednávanie trvalo 2 hod. a 5 min., pričom žalobca si v tomto prípade za 5 min. trvania pojednávania uplatnil nárok na odmenu za ďalší úkon právnej služby (vo výške 33.672,99 EUR). Preto súd priznal žalobcovi za účasť na pojednávaní dňa 14.11.2008 nárok na tarifnú odmenu iba za jeden úkon právnej služby vo výške 33.672,99 EUR (tarifná odmena s DPH 33.666,68 EUR, rež. paušál 6,31 EUR).
- odvolanie zo dňa 11.02.2009 voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave. Medzi stranami sporu nebolo sporné vykonanie tohto úkonu a žalovaný tento úkon žiadnym spôsobom nenamietal. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že žalobca má nárok na tarifnú odmenu za tento úkon právnej služby vo výške 33.675,02 EUR (tarifná odmena s DPH 33.666,68 EUR, rež. paušál 6,95 EUR).
- vyjadrenie na NS SR zo dňa 28.09.2009. Medzi stranami nebolo sporné vykonanie tohto úkonu. Žalovaný namietal, že predmetom tohto vyjadrenia bolo iba zaslanie najnovšej súdnej judikatúry, meritom veci sa toto podanie nezaoberá a preto uvedené podanie nie je úkonom právnej služby v zmysle príslušnej vyhlášky upravujúcej odmeňovanie advokátov. Zároveň, žalovaný považuje toto podanie vzhľadom na obsah a štruktúru tohto podania za nehospodárne a neúčelné. Súd po preskúmaní listinného dôkazu - vyjadrenie zo dňa 28.09.2009 (č.l. 538) dospel k záveru, že tento úkon nie je možné považovať za úkon právnej služby podľa Vyhlášky o odmenách advokátov z dôvodov uvedených pri úkonoch právnej služby pod číslom 3 a 4. Žalobca týmto podaním zaslal konajúcemu súdu najnovšiu judikatúru - rozsudok Najvyššieho súdu SR, nejedná sa o podanie vo veci samej. Z tohto dôvodu súd dospel k záveru, že žalobca nemá nárok na tarifnú odmenu za tento úkon právnej služby.
- zaslanie rozsudku Vrchního soudu v Olomouci zo dňa 05.11.2009 vrátane stručnej informácie. Medzi stranami nebolo sporné vykonanie tohto úkonu. Žalovaný namietal, že predmetom tohto vyjadrenia
bolo iba zaslanie najnovšej súdnej judikatúry, meritom veci sa toto podanie nezaoberá a preto uvedené podanie nie je úkonom právnej služby v zmysle príslušnej vyhlášky upravujúcej odmeňovanie advokátov. Zároveň, žalovaný považuje toto podanie vzhľadom na obsah a štruktúru tohto podania za nehospodárne a neúčelné. Žalobca uviedol, že tento úkon bol pre vec potrebný, riadne učinený a patrí mu odmena ako za úkony, ktoré sú svojou povahou a účelom najbližšie úkonom výslovne uvedeným v príslušnej vyhláške. Súd po preskúmaní listinného dôkazu - vyjadrenie zo dňa 05.11.2009 (č.l. 544) dospel k záveru, že tento úkon nie je možné považovať za úkon právnej služby podľa Vyhlášky o odmenách advokátov z dôvodov uvedených pri úkonoch právnej služby pod číslom 3 a 4. Žalobca týmto podaním zaslal konajúcemu súdu rozsudok Vrchního soudu v Olomouci, nejedná sa o podanie vo veci samej. Z tohto dôvodu súd dospel k záveru, že žalobca nemá nárok na tarifnú odmenu za tento úkon právnej služby.
- Vyjadrenie zo dňa 15.07.2011 k mimoriadnemu dovolaniu, Vyjadrenie zo dňa 15.11.2011, Vyjadrenie zo dňa 06.12.2011 k stanovisku navrhovateľa zo dňa 07.11.2011, Vyjadrenie zo dňa 20.03.2012 k stanovisku navrhovateľa zo dňa 17.01.2012. Medzi stranami nebolo sporné vykonanie týchto úkonov. Zároveň medzi sporovými stranami nebolo sporné, že sa jedná o úkony právnej služby vykonané v súvislosti s mimoriadnym dovolaním, za ktoré žalovaný uhradil žalobcovi na základe Dodatku č.2 k Mandátnej zmluve paušálnu odmenu vo výške 180.000,- EUR a z uvedeného dôvodu žalobca nemá nárok na tarifnú odmenu aj za vykonanie týchto úkonov. Túto skutočnosť žalobca výslovne potvrdil v podaní doručenom súdu dňa 16.12.2019.
- Vyjadrenie zo dňa 22.01.2013 vo veci ústavnej sťažnosti Rvp 14267/2012. Medzi stranami sporu nebolo sporné vykonanie tohto úkonu. Žalovaný namietal, že na tento úkon nebolo žalobcovi udelené plnomocenstvo a preto tento úkon nemohol byť zo strany žalobcu vykonaný. Žalobca uviedol, že z predloženej e-mailovej komunikácie je zrejmé, že mu zo strany žalovaného bol udelený mandát na vykonanie tohto úkonu a žalovaný vyjadril spokojnosť s vykonaním tohto úkonu a jeho obsahu. Po preskúmaní predložených dokumentov (vyjadrenie vo veci ústavnej sťažnosti, e-mailová komunikácia, plnomocenstvo na zastupovanie) súd dospel k záveru, že vykonanie tohto úkonu nebolo účelné a žalobca ho vykonal bez pokynu žalovaného. Z predloženej e-mailovej komunikácie síce vyplýva, že žalobca informoval žalovaného o podaní predmetného vyjadrenia, avšak žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že predmetné vyjadrenie bolo dôvodné a účelné. V konaní nebolo preukázané ani to, že by tento úkon bol napriek jeho neúčelnosti vykonaný na výslovný pokyn žalovaného. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že predmetné vyjadrenie bolo zo strany žalobcu vyhotovené v konaní, ktorého žalovaný nebol účastníkom a preto nie je zrejmá dôvodnosť a účelnosť tohto vyjadrenia. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že žalobca nemá nárok na tarifnú odmenu za tento úkon právnej služby.
- Vyjadrenie zo dňa 14.02.2014. Medzi stranami sporu nebolo sporné vykonanie tohto úkonu a žalovaný tento úkon žiadnym spôsobom nenamietal. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že žalobca má nárok na tarifnú odmenu za tento úkon právnej služby vo výške 33.676,33 EUR (tarifná odmena s DPH 33.666,68 EUR, rež. paušál 8,04 EUR).
10. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalobca má nárok na odmenu za poskytnuté právne služby spolu vo výške 404.079,98 EUR. Prvoinštančný súd ďalej poukázal na to, že zo strany žalovaného už bola žalobcovi pri podpise Mandátnej zmluvy zaplatená zálohová platba vo výške 39.832,70 EUR. Žalobca namietal, že platba vo výške 39.832,70 EUR mu bola uhradená výlučne za spracovanie osobitnej právnej analýzy, ktorá bola použitá na podanie mimoriadneho dovolania zo strany Generálneho prokurátora SR voči právoplatnému rozhodnutiu NS SR. Žalobca však neuniesol dôkazné bremeno a toto svoje tvrdenie v konaní nepreukázal. Podľa Mandátnej zmluvy v znení jej neskorších dodatkov poskytol žalovaný žalobcovi zálohu vo výške 39.832,70 EUR (1.200.000,- Sk) po podpísaní Mandátnej zmluvy, pričom táto záloha sa započítava do celkovej odplaty. Aj zo znenia faktúry, ktorou žalobca vyfakturoval predmetnú platbu, vyplýva, že sa jedná o dohodnutú zálohovú platbu v zmysle Mandátnej zmluvy, a nie o odmenu za vypracovanie osobitnej právnej analýzy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že pri celkovom nároku žalobcu na odmenu za poskytnuté právne služby je potrebné zohľadniť už uhradenú zálohovú platbu, a preto súd dospel k záveru, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi sumu vo výške 364.247,28 EUR ako rozdiel medzi sumou odmeny za úkony právnej služby podľa odseku 16 tohto rozhodnutia (404.079,98 EUR) a sumy vyplatenej zálohovej platby (39.832,70 EUR).
11. Pokiaľ ide o premlčanie nároku žalobcu, ktoré namietol žalovaný, prvostupňový súd dospel k záveru, že táto námietka je nedôvodná. V tomto prípade bola pôvodne v Mandátnej zmluve dojednaná
podielová odmena, ktorá bola splatná po splnení predmetu zmluvy na základe konečnej faktúry, to je po právoplatnom skončení Sporu. Vzhľadom na povahu pôvodne dojednanej odmeny žalobca nebol oprávnený v zmysle Mandátnej zmluvy vyúčtovať odmenu za poskytnuté právne služby pred právoplatným skončením Sporu. V prejednávanej právnej veci došlo k zániku Mandátnej zmluvy pred právoplatným skončením Sporu. Preto je potrebné, aplikujúc primerane ustanovenie § 574 Obchodného zákonníka, splatnosť prípadnej odmeny za poskytnuté právnej služby resp. začiatok plynutia premlčacej doby viazať na zánik Mandátnej zmluvy. Vzhľadom na okolnosti tohto prípadu nemožno vznik nároku na tarifnú odmenu za jednotlivé právne úkony viazať ku dňu ich vykonania, ale až ku dňu ukončenia zmluvy. Výpoveď bola žalobcovi doručená dňa 27.02.2014, podľa článku IV ods. 1 a 2 Mandátnej zmluvy je výpovedná doba dva mesiace a začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a končí sa uplynutím posledného dňa výpovednej lehoty. Mandátna zmluva bola ukončená dňa 30.04.2014, pričom žaloba bola na súd doručená dňa 22.02.2018, t.j. v 4 ročnej premlčacej dobe.
12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol prvoinštančný súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie 2.410.519,10 EUR späť bez uvedenia dôvodu, súd má za to, že procesne zavinil zastavenie konania v tejto časti, t.j. žalobca bol v tejto časti neúspešný. Preto mal žalobca v konaní úspech 11,3% a žalovaný mal úspech 88,70% a súd priznal žalovanému náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 77,4%.
13. Proti predmetnému meritórnemu rozhodnutiu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobca aj žalovaný.
14. Žalobca podal odvolanie voči výroku IV. rozsudku prvostupňového súdu, ktorým bol zaviazaný k náhrade trov konania žalovanému v rozsahu 77,4% z dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. f) a písm. h) C.s.p., nakoľko podľa jeho názoru prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam resp. že rozhodnutie súdu prvej inštancie (v časti výroku trov konania), vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedol, že poskytoval žalovanému právnu pomoc v súdnom spore sp. zn. 37Zm/415/99 („Súvisiaci spor“)] viac ako 12 rokov. Napriek tomu, že žalobca prevzal Súvisiaci spor fakticky v beznádejnom stave (keď na majetok žalovaného bola vedená masívna exekúcia), žalobca dosiahol zrušenie pôvodného právoplatného rozhodnutia a založil reálny základ úspešnej obrany žalovaného v ďalšom procese. Dňa 27. februára 2014 došlo zo strany žalovaného k vypovedaniu Mandátnej zmluvy, pričom spolu s výpoveďou bolo doručené aj odvolanie plnej moci, pôvodne udelené advokátovi a spoločníkovi žalobcu Prof. JUDr. Jánovi Cirákovi, CSc. Dôsledkom vypovedania zmluvy bola skutočnosť, že žalobca bol povinný vrátiť žalovanému poskytnutú zálohovú platbu, čím nastal fakticky stav, že takmer celá žalobcova práca zostala bez odmeny (s výnimkou platby za vykonanie právnej analýzy a odmeny za konanie o jednom z mimoriadnych dovolaní). V súvislosti s odvolaním plnej moci a vypovedaním Mandátnej zmluvy žalobca predložil žalovanému niekoľko písomných vyjadrení, v ktorých žalobca podrobne popísal všetky doposiaľ vykonané právne kroky a zároveň žalovanému predložil viaceré návrhy na solídne mimosúdne urovnanie. O mimosúdne urovnanie celej záležitosti sa žalobca pokúšal takmer štyri roky, avšak bez úspechu. Žalobca preto nemal inú možnosť - z dôvodu zamedzenia premlčania jeho nároku - než uplatniť žalobu v tomto konaní. Pokiaľ ide o výšku žalovanej sumy, žalobca uplatnil plnú sumu odmeny ako mu náleží v zmysle Mandátnej zmluvy, a to práve z dôvodu odmietnutia všetkých jeho pokusov o pokonávku. Pri výpočte výšky odmeny vychádzal žalobca zároveň z dôvery, že by mal dostať to čo bolo v Mandátnej zmluve dohodnuté. Následne, po vyslovení právneho názoru súdu, vzal žalobca svoj návrh vo väčšej časti späť. Žalobca pri moderovaní svojho nároku vychádzal z hodnoty právnych úkonov ale aj z hodnoty iných právnych služieb, ktoré žalovanému poskytol, a ktoré boli v žalobcových podaniach podrobne špecifikované. Bol to teda žalovaný, ktorý odmietol žalobcovi za poskytnuté služby zaplatiť a zároveň - asi štyri roky - odmietal aj akékoľvek návrhy žalobcu na mimosúdne urovnanie veci. Pokiaľ ide o výšku priznanej sumy spolu s príslušenstvom, žalobca nemá ambíciu odvolanie vo veci samej, i keď sa domnieva, že odmena za ním poskytnuté služby mala byť určená na vyššej úrovni. K rozsahu priznaných trov žalobca namietal, že z obsahu výroku v spojitosti s jeho odôvodnením (v bode 20 Rozsudku) sa javí, že žalovanému bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu za všetky právne úkony, ktoré žalovaný, resp. jeho právny zástupca v konaní učiní. Zodpovednosť žalobcu za trovy konania v danom rozsahu - pokiaľ súd neprihliadne na dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 255 C.s.p. - by však mohla prichádzať do úvahy len do okamihu späťvzatia časti žaloby zo strany žalobcu. Čiastočné späťvzatie žaloby, vrátane
neskoršej úpravy učinil žalobca v podaní zo dňa 25.októbra 2019, resp. zo dňa 16.decembra 2019. Práve z podania žalobcu zo dňa 16.decembnra 2019 je zrejmé, že žalobca zobral žalobu späť vo výške 2.410.519,10 EUR, pričom aktuálne žalovaná suma bola daná istinou 820.490,96 EUR. Pokiaľ teda súd rozhodoval o rozsahu trov konania v prospech žalovaného, tieto majú iný rozsah práve pokiaľ ide o moment späťvzatia časti žaloby. Od späťvzatia žaloby (keď bola výška žalovanej istiny upravená na sumu 820.490,96 EUR) až do vydania Rozsudku (kde bola žalobcovi priznaná istina 364.247,28 EUR) nie je možné hovoriť o nepatrnom úspechu žalobcu (ako je v Rozsudku určený vo veľkosti 11,3%). Od späťvzatia žaloby až do vyhlásenia Rozsudku mal totiž žalobca úspech 44,39% a žalovaný mal úspech 55,61%. Vyššie uvedený pomer následne znamená, že žiadna zo strán nemá s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 2 C.s.p. právo na náhradu trov konania. Žalobca navrhol, aby odvolací súd z dôvodu povahy sporu, preukázania výnimočných okolností hodných osobitného zreteľa prejednávanej veci ako aj s poukazom na § 255 ods.2 C.s.p. rozhodol tak, že stranám nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
15. Žalovaný podal odvolanie voči výrokom prvostupňového rozsudku II. a IV. a to z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní ďalej uvádza, že súd prvej inštancie v rozsudku žiadnym spôsobom neodôvodnil dátum začatia omeškania, čím zaťažil toto konanie vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie iba bez odôvodnenia stanovil dátum začatia omeškania. Žalovaný považuje za potrebné zdôrazniť, že v dôsledku tohto postupu prvoinštančného súdu zároveň absentuje v jeho rozsudku akékoľvek odôvodnenie ohľadom toho, či žalobcovi vôbec vzniklo právo na súdom priznanú časť istiny, keďže prvoinštančný súd sa vôbec nevysporiadal s otázkou, či vôbec bol žalovaný v omeškaní so zaplatením istiny. Žalovaný poukázal na § 365 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a uviedol, že súd prvej inštancie svoju právnu úvahu o začiatku plynutia úrokov z omeškania žiadnym spôsobom neodôvodnil a arbitrárne stanovil začiatok omeškania žalovaného od 01.05.2014. Neodôvodnením svojej právnej úvahy ohľadne začatia plynutia úrokov z omeškania zaťažil súd prvej inštancie Rozsudok vadou nepreskúmateľnosti a neodôvodnenosti, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie v tomto konaní. Súd prvej inštancie porušil právo žalovaného na spravodlivý súdny proces v časti tohto práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. 7. 2010, sp. zn. 5 Cdo 106/2010) tým, že nedal vôbec žiadnu odpoveď na rozhodujúcu otázku ohľadom priznanej istiny a úroku z omeškania, ktorou bolo opísanie dôvodov a dôkazov, na základe ktorých dospel ku dňu 01.05.2014 ako ku dňu začiatku omeškania žalovaného. Žalovaný zároveň podotýka, že k dnešnému dňu už výška priznaných úrokov z omeškania dosahuje cca polovicu hodnoty istiny, a preto je zarážajúce, že prvoinštančný súd neuviedol žiadnu argumentáciu pre ním stanovený dátum omeškania žalovaného. Podľa žalovaného súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov aj k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď mal v tomto konaní preukázané, že žalobcovi vyplatil žalovaný odmenu za poskytovanie právnych služieb v pôvodnom konaní a to v zmysle článku III. bod 2. Mandátnej zmluvy, avšak túto uhradenú odmenu nesprávne vyhodnotil. Na základe Mandátnej zmluvy mali sporové strany dohodnutú zmluvnú odmenu za vykonané úkony právnych služieb vo forme zálohovej odmeny vo výške 1.200.000,- Sk (t.j. 39.832,70 EUR). Táto odmena žalobcu predstavovala odmenu za všetky úkony právnej služby v pôvodnom konaní. Žalovaný v pôvodnom konaní nebol bezodplatným beneficientom právnych služieb. Sporové strany mali v Mandátnej zmluve explicitne uvedenú odmenu za vykonané úkony právnych služieb. V zmysle odmeny podľa Mandátnej zmluvy poskytoval žalobca žalovanému právne služby odplatne a táto odmena pokrývala všetky vykonané úkony právnej služby a preto podľa názoru žalovaného nemá žalobca nárok na tarifnú odmenu. Na odmenu za úkony právnej služby vo výške tarifnej odmeny by mal žalobca nárok iba v prípade, ak by boli poskytované právne služby bezodplatne resp. v prípade, ak by sporové strany nemali dohodnutú odmenu za poskytnuté právne služby. Sporové strany však v zmysle článku III. bod 2. Mandátnej zmluvy mali dohodnutú odmenu za poskytnuté právne služby, pričom táto odmena bola žalovaným v celom rozsahu vyplatená. V prípade, ak by sa súd druhej inštancie nestotožnil s argumentáciou žalovaného má žalovaný za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia jednotlivých údajne vykonaných úkonov právnej služby žalobcom. K porade s klientom zo dňa 04.04.2008 uvádza, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil tento úkon právnej služby, keďže tento úkon právnej služby nebol podľa názoru žalovaného vykonaný účelne a v rozpore s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Vzhľadom na vývoj a úpravu platných právnych predpisov,
predovšetkým citovanej vyhlášky k právnej úprave po sebe nasledujúcich porád s klientom ako úkonov právnej služby je nutné konštatovať, že už v čase vykonania tohto právneho úkonu boli stanovené určité podmienky na účelnosť a dôvodnosť po sebe nasledujúcich porád s klientom. Zákonodarca zjavne chcel novou právnou úpravou zamedziť neúčelným po sebe nasledujúcim poradám s klientom. V tejto súvislosti je preto nutné aplikovať § 13a ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb aj na tento úkon právnej služby. Podľa názoru žalovaného bol tento úkon právnej služby vykonaný aj neúčelne a nedôvodne. K porade s klientom zo dňa 18.06.2008 žalovaný uvádza rovnakú argumentáciu ako pri úkone zo dňa 4.4.2008 a dodáva, že predmetom tohto právneho úkonu bolo (i.) informovanie klienta o aktuálnom výsledku trestného konania a (ii.) prepracovanie vyjadrenia vo veci samej. Podľa názoru žalovaného obsahom tejto porady s klientom neboli žiadne závažné skutočnosti pre vývoj pôvodného konania, keďže (i.) prvostupňový právny názoru súdu v trestnom konaní neobsahoval významné skutočnosti pre pôvodné konanie a (ii.) prepracovanie vyjadrenia vo veci samej nie je možné taktiež považovať za objavenie nových a závažných skutočností. Takéto informovanie klienta je možné vykonať bez nutnosti osobného stretnutia s klientom a preto žalovaný považuje tento úkon právnej služby za neúčelný a nedôvodný. Zároveň tento úkon právnej služby predstavuje už tretiu po sebe nadväzujúcu poradu s klientom a to bez iného úkonu právnej služby, ktorý by tieto porady s klientom rozdeľoval. Pri úkone - stanovisko k vyjadreniu navrhovateľa - právny rozbor zo dňa 28.10.2008 sa žalovaný nestotožňuje s názorom súdu ohľadne účelného vykonania tohto právneho úkonu. Uvedený právny úkon bol vykonaný iba 16 dní pred uskutočnením pojednávania a preto žalobca mohol prezentovať túto argumentáciu už pred súdom na pojednávaní a preto nebol tento úkon právnej služby podľa názoru žalovaného odôvodnený a účelný. Žalobcovi bola v zmysle Mandátnej zmluvy uhradená odmena za poskytnuté úkony právnej služby a preto žalobca nemá nárok na uhradenie tarifnej odmeny za vykonané úkony právnej služby a preto si žalovaný navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu a zároveň priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.
16. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril a uviedol, že v priebehu tohto konania neboli podľa názoru žalovaného zistené dôvody hodné osobitého zreteľa a ani žiadne výnimočné okolnosti na strane žalobcu zakladajúce rozhodnutie súdu, ktorým nebude priznaná náhrada trov konania. Celková výška priznanej náhrady trov konania predstavuje vzhľadom na celkovú výšku sumy priznanej žalobcovi súdom prvej inštancie iba niekoľko percent t.j. pre žalobcu by zaplatenie náhrady trov konania nemalo predstavovať žiaden problém vzhľadom na výšku sumy priznanej súdom prvej inštancie a preto celková výška náhrady trov konania nepredstavuje nespravodlivé rozhodnutie resp. výnimočnú situáciu odôvodňujúcu postup súdu podľa § 257 Civilného sporového poriadku. Žiadna zo skutočností uvádzaných žalobcom v odvolaní nepreukazuje výnimočné okolnosti ani dôvody hodné osobitého zreteľa. Skutočnosť, že sa žalobca pokúšal mimosúdne urovnať spor predstavuje úplne štandardný postup v sporovom konaní. K nesprávnemu rozsahu trov žalovaný k odvolaniu žalobcu uviedol, že v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby a zamietnutia žaloby dosiahol žalovaný celkový úspech v konaní vo výške 88,70% a žalobca 11,3% a preto súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru keď určil nárok žalovaného voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 77,4%. Vo vzťahu k čiastočnému späťvzatiu žaloby si žalovaný navyše dovoľuje uviesť, že podstatným momentom pre určenie hodnoty konania nie je moment doručenia späťvzatia súdu ale rozhodnutie súdu o späťvzatí, pričom až vyhlásením rozsudku v tomto konaní došlo k rozhodnutiu súdu prvej inštancie o čiastočnom späťvzatí žalobného návrhu, pričom späťvzatie žaloby nepôsobí na určenie nároku na náhradu trov konania retroaktívne t.j. zatiaľ v tomto konaní nie je späťvzatie žalobcu relevantné pre určenie percentuálneho nároku na náhradu trov konania.
17. K odvolaniu žalovaného zaslal vyjadrenie žalobca, v ktorom zopakoval argumentáciu zo svojho odvolania a ďalej uviedol k prvému odvolaciemu dôvodu žalovaného, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie súdu, že podľa aktuálneho žalobného návrhu žalobcu si žalobca plynutie úrokov uplatňoval odo dňa 20.03.2014, pričom vo svojej žalobe zo dňa 22. februára 2018 tento nárok odôvodnil tým, že išlo o doručenie prvého listu - výzvy na uhradenie záväzkov z Mandátnej zmluvy zo dňa 19. marca 2014. Táto skutočnosť následne v konaní nebola sporná a teda súd prvej inštancie mal v tejto súvislosti vychádzať z ust. § 186 ods. 2 CSP a úrok priznať počnúc dňom 19.04.2014. Skutočnosť, že súd priznal úrok z omeškania až od 01.05.2014 predstavuje teda viac odvolací dôvod v prospech žalobcu ako v prospech žalovaného. Pokiaľ ide o samotný obsah odvolacej námietky, je pravdou že súd prvej inštancie stanovil dátum začatia omeškania (01.05.2014) bez bližšieho odôvodnenia. Súd prvej inštancie pravdepodobne stanovil moment začiatku plynutia úrokov z omeškania od 1. mája 2014 z dôvodu, že žalovaný vypovedal Mandátnu zmluvu na základe
výpovede doručenej žalobcovi dňa 27.februára 2014 a od 1.marca 2014 začala v zmysle Mandátnej zmluvy plynúť dvojmesačná výpovedná lehota, ktorá uplynula dňa 1.mája 2014. Bez ohľadu na vyššie uvedené, žalobca popiera, že by táto skutočnosť (neodôvodnenie začatia plynutia lehoty úrokov z omeškania od 01.05.2020) mohla byť vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Určenie dátumu začatia omeškania nemalo nijaký vplyv na rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny. Z odôvodnenia rozsudku je totiž jednoznačne čitateľné [a táto skutočnosť bola dva krát potvrdená aj v rámci predbežného právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie], že súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na zaplatenie právnych služieb z titulu úkonov právnej služby, ktoré žalobca poskytol v Súvisiacom spore. Otázka určenia dátumu začiatku omeškania nemala na žalobcovi priznaný nárok nijaký vplyv. Nie je pravdou, že by žalobca žalovanému nedoručil žiaden doklad, na základe ktorého by požadoval zaplatenie odmeny za zastupovanie v súvisiacom konaní. Ako je totiž zo spisu zrejmé (a preukazuje to dôkaz č. 22 k žalobe), žalobca prvý krát požiadal žalovaného na urovnanie záväzkov z titulu Mandátnej zmluvy už listom zo dňa 19. marca 2014. Za deň doručenia dokladu je preto v zmysle § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka nutné považovať deň 19. marec 2014. Žalovaný sa dostal do omeškania dňom nasledujúcim po márnom uplynutí lehoty 30 dní od dňa doručenia žalobcovej požiadavky. Keďže lehota 30 dní márne uplynula dňa 18. apríla 2014, počnúc dňom 19. apríla 2014 už bol žalovaný v omeškaní. Domnienka žalovaného, že za deň doručenia dokladu v zmysle § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka by sa mal považovať deň, keď bola podaná žaloba na súde, je teda - s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti - zjavne nesprávna a navyše ide o celkom zjavne oneskorene vznesenú procesnú obranu žalovaného, nakoľko ju žalovaný prvý krát prednáša až v odvolaní. K odvolaciemu dôvodu, že súd prvej inštancie mal dospieť na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam žalobca uviedol, že z dokladov predložených zo strany žalobcu je zrejmé, že nevratná záloha vo výške pôvodne 1.200.000,- Sk bola žalobcovi vyplatená ešte v roku 2002, avšak plnomocenstvo na zastupovanie v súvisiacom spore mu bolo udelené až v roku 2006. Je teda vylúčené, aby žalovaný v roku 2002 (keď žalobca nemal v Súvisiacom spore udelenú plnú moc) platil zálohu na právne zastupovanie. A už vôbec nemôže ísť o celkovú odmenu za všetky právne úkony poskytnuté žalobcom v súvisiacom spore ako žalovaný aktuálne tvrdí. Nevratná záloha bola v roku 2002 v skutočnosti zaplatená výlučne za spracovanie Právnej analýzy, ktorá bola podkladom na podanie mimoriadneho dovolania v roku 2002 zo strany Generálneho prokurátora. Zo samotnej Mandátnej zmluvy pritom vyplýva, že vypracovanie Právnej analýzy bolo zároveň aj podmienkou vyplatenia plnej sumy podielovej odmeny pre prípad výpovede Mandátnej zmluvy zo strany žalovaného (článok VI, bod 3 Mandátnej zmluvy). Právna analýza bola vyhotovená dňa 5.februára 2002 a bol pri nej archivovaný aj list zo dňa 12.februára 2002, z ktorého je zrejmé že Právna analýza bola žalovanému aj odovzdaná. V rovnaký deň ako bola vyhotovená Právna analýza bola zároveň zo strany žalobcu vyhotovená aj faktúra znejúca na sumu pôvodne 1.200.000,-Sk. Z textu fakturácie je zrejmé, že nebola vystavená za zastupovanie v súvisiacom konaní. K napadnutým právnym úkonom žalobca uvádza, pokiaľ ide o porady zo dňa 4.4.2008 a zo dňa 18.6.2008, že v čase poskytnutia daného úkonu právnej služby, tj. dňa 4. apríla 2008 Vyhláška nijako neobmedzovala vykonanie aj dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich porád s klientom z hľadiska ich účelnosti. To, že neskoršia právna úprava zaviedla v tomto smere určitú reštrikciu, nemá na posudzovaný prípad nijaký vplyv. Priama retroaktivita právnych noriem v civilnom práve napokon ani nie je prípustná (viď rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 36/95, PL. ÚS 38/99, PL. ÚS 3/2000, PL. ÚS 10/06, PL. ÚS 16/95). Nič na tom nemení ani tvrdenie žalovaného, že žalobcov nárok mal vzniknúť až po uplynutí výpovednej doby Mandátnej zmluvy, a teda že by mal byť posudzovaný až v momente vzniknutia nároku a nie v čase vykonania úkonu. Z Vyhlášky je zrejmé aké úkony advokáta sa považujú za úkony právnej služby [s ktorými je spojená povinnosť klienta zaplatiť tarifnú odmenu], pričom rozhodujúci je čas ich vykonania. Bez ohľadu na uvedené i tak nie je pravdou, že by porada s klientom zo dňa 4. apríla 2008 bezprostredne nadväzovala na predošlú poradu zo dňa 3. decembra 2007, nakoľko v medziobdobí vykonal žalobca aj dva nasledovné úkony , a to :
- vyjadrenie zo dňa 21. decembra 2007 a návrh na doplnenie dokazovania a
- vyjadrenie zo dňa 30. januára 2008, doplnenie návrhu na vykonanie dôkazov, za ktoré právne úkony však súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal nijakú odmenu. Žalobca sa zároveň ohradzuje aj voči tvrdeniu žalovaného, že porada zo dňa 4. apríla 2008 údajne nebola poskytnutá účelne, pretože jej predmetom nemali byť žiadne závažné a nové skutočnosti odôvodňujúce potrebu jej vykonania. Predmetom rokovania z daného dňa bolo dohodnutie ďalšej stratégie postupu v Súvisiacom spore (vrátane alternatívneho návrhu na prerušenie konania), ktoré skutočnosti bolo nevyhnutné so žalovaným vopred vzájomne odsúhlasiť. K stanovisku k vyjadreniu navrhovateľa - právny rozbor zo dňa 28.10.2008 Uvedený úkon právnej služby bol priložený ako jeden z dôkazov podania žalobcu zo dňa
25.októbra 2019, a z jeho obsahu je zrejmé že bol vykonaný v nadväznosti na vyjadrenie protistrany v Súvisiacom konaní zo dňa 9. októbra 2008. Žalobca v uvedenom stanovisku písomne reagoval na rozhodujúce právne skutočnosti týkajúce sa podindosamentu zmeniek, porušenia koncentračnej zásady, neplatnosti zmlúv, vedomého konania na škodu dlžníka a neexistencie škody. Z hľadiska dostatočnej argumentácie v prospech žalovaného by pritom sotva bolo možné uvedené argumenty prvý krát predniesť priamo na pojednávaní.
18. Žalobca k vyjadreniu žalovaného zaslal stanoviská, kde k tvrdeniam o uplatnení dôvodov hodných osobitného zreteľa poukázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR (R 24/1964, 4M Cdo 2/2008). K nesprávnemu rozsahu trov má žalobca naďalej za to, že rozsah trov nebol určený správne, čiastočné späťvzatie žaloby, vrátane neskoršej úpravy učinil žalobca v podaní zo dňa 25. októbra 2019, resp. zo dňa 16. decembra 2019. Na pojednávaní zo dňa 28. januára 2020, a to ešte pred jeho otvorením, súd prvej inštancie oboznámil žalovaného, že súdu bolo doručené čiastočné späťvzatie žaloby zo strany žalobcu. Na otázku súdu, či žalovaný súhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby, žalovaný uviedol: "Súhlasíme s čiastočným späťvzatím v zmysle podania žalobcu zo dňa 16.12.2019" a je nepochybné, že od uvedeného okamihu už súd nekonal o zaplatenie istiny vo výške 3.231.010,068 EUR s prísl. ale len o zaplatenie istiny 820.490,96 EUR s prísl. Výrok súdu prvej inštancie o zastavení konania je z tohto hľadiska len deklaratórnym, pričom poukázal na právnu teóriu. Zároveň uviedol, že žalovaný postavil svoju argumentáciu na princípoch dosahujúcich intenzitu denegácie práva, a jej prostredníctvom sa snaží odvolací súd presvedčiť, že žalobca sa má za 12 rokov poskytovaného poradenstva v Súvisiacom spore uspokojiť s nevratnou zálohovou platbou, ktorá bola žalobcovi vyplatená ešte v roku 2002 za spracovanie Právnej analýzy. Takýto názor žalovaného - pokiaľ by mal byť pravdivý - by znamenal nielen popretie základných právnych princípov ale aj elementárnej spravodlivosti, a preto ho je potrebné odmietnuť. Žalobca je od počiatku konania presvedčený, že konanie žalovaného je v rozpore s poctivým obchodným stykom, ktoré nepožíva právnu ochranu. Bol to totiž žalovaný, ktorý presvedčil žalobcu, aby poskytol právne poradenstvo v čase keď bola na majetok žalovaného vedená masívna exekúcia. Žalobca v uvedenej súvislosti pripravil aj návrh zmluvy, ktorá mala žalobcovi garantovať, že za svoje služby dostane riadne zaplatené, resp. že mu nebude bezdôvodne vypovedaná plná moc. Tieto záväzky žalovaný nielenže nedodržal, ale žalobcovi zároveň odmieta zaplatiť.
19. V následnom vyjadrení sa žalovaný pridržiava všetkých svojich predchádzajúcich písomných podaní ako aj argumentácie uvedenej na pojednávaniach vo veci samej, poukázal na rozhodnutia NS SR v konaní sp. zn. 5Cd/80/2020, ako i 1Obdo/7/2010 zo dňa 5.5.2010, ktorého závery sú podľa neho aplikovateľné na toto konanie. Poukazuje na skutočnosť, že závery uvedené v predmetných rozsudkoch NS SR predstavujú ustálenú judikatúru a právny názor NS SR na otázku vzniku nároku advokáta na tarifnú odmenu v prípadoch skončenia zastupovania s dohodnutým iným druhom odmeny.
20. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal vec v zmysle ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote. Po oboznámení sa s obsahom spisu a odvolaním žalobcu dospel odvolací súd k záveru, že mu vyhovieť nemožno.
21. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
22. Odvolací súd v danom prípade konštatuje správnosť dôvodov meritórneho rozhodnutia, nakoľko na základe vykonaných dôkazov prvoinštančný súd správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi za preukázané, dôkazy vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne posúdil. Súd prvej inštancie v napadnutom meritórnom rozhodnutí dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na sporné otázky, pričom sa zároveň vysporiadal s podstatnou argumentáciou sporových strán.
23. V časti žalovaným napadnutého výroku II. a súvisiaceho výroku IV. odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov meritórneho rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v predmetnej časti a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné:
24. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal s odvolacou námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie v rozsudku žiadnym spôsobom neodôvodnil dátum začatia omeškania, čím zaťažil toto konanie vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie podľa žalovaného bez odôvodnenia stanovil dátum začatia omeškania a v dôsledku tohto postupu absentuje v rozsudku akékoľvek odôvodnenie ohľadom toho, či žalobcovi vôbec vzniklo právo na súdom priznanú časť istiny, keďže prvoinštančný súd sa vôbec nevysporiadal s otázkou, či vôbec bol žalovaný v omeškaní so zaplatením istiny. Žalovaný poukázal na § 365 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a uviedol, že súd prvej inštancie svoju právnu úvahu o začiatku plynutia úrokov z omeškania žiadnym spôsobom neodôvodnil a arbitrárne stanovil začiatok omeškania žalovaného od 01.05.2014 a teda rozsudok trpí vadou nepreskúmateľnosti a neodôvodnenosti. K uvedenému odvolací súd uvádza, že rozsudok súdu prvej inštancie nemožno považovať za nepreskúmateľný a arbitrárny. Je pravdou, že prvoinštančný súd sa napriek tomu, že začiatok omeškania stanovil vo výroku rozhodnutia správne, opomenul uviesť v odôvodnení dôvod stanovenia začiatku omeškania napriek tomu, že vyplýva z dôkazov založených v spise. Neuvedenie dôvodov začatia plynutia lehoty úrokov z omeškania od 01.05.2020 nie je vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Určenie dátumu začatia omeškania nemalo vplyv na rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na zaplatenie právnych služieb z titulu úkonov právnej služby, ktoré žalobca poskytol v Súvisiacom spore. Otázka určenia dátumu začiatku omeškania nemala na žalobcovi priznaný nárok nijaký vplyv. Súd prvej inštancie uviedol v bode 18. rozsudku, že v danej veci došlo k zániku Mandátnej zmluvy pred právoplatným skončením Sporu. Aplikujúc primerane ustanovenie § 574 Obchodného zákonníka, splatnosť prípadnej odmeny za poskytnuté právne služby resp. začiatok plynutia premlčacej doby je potom potrebné viazať na zánik Mandátnej zmluvy. Vzhľadom na okolnosti tohto prípadu nemožno vznik nároku na tarifnú odmenu za jednotlivé právne úkony viazať ku dňu ich vykonania, ale až ku dňu ukončenia zmluvy. Výpoveď bola žalobcovi doručená dňa 27.02.2014, podľa článku IV ods. 1 a 2 Mandátnej zmluvy je výpovedná doba dva mesiace a začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a končí sa uplynutím posledného dňa výpovednej lehoty. Mandátna zmluva bola ukončená dňa 30.04.2014, teda výpovedná doba začala plynúť 1.3.2014 a uplynula 31.4.2014. Žalobca žalovaného žiadal o urovnanie záväzkov z titulu Mandátnej zmluvy a to prvý krát listom zo dňa 19. marca 2014 (č.l. 120, ďalej vyjadrenie č.l. 122 a návrh č.l. 159 ), za deň doručenia dokladu sa preto v zmysle § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka považuje deň 19. marec 2014. Uvedenú skutočnosť žalovaný počas celého konania nerozporoval, žalobca si uplatňoval po celý čas v konaní nárok od uvedenej výzvy a námietku vzniesol žalovaný až v odvolacom konaní, preto odvolací súd postupujúc podľa § 151 ods. 1 C.s.p. tejto odvolacej námietke žalovaného nemohol vyhovieť. Žalovaný sa dostal do omeškania dňom nasledujúcim po márnom uplynutí 30 dní od dňa doručenia žalobcovej požiadavky a táto uplynula dňa 18. apríla 2014.
25. K ďalšej odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že sporové strany podľa žalovaného mali dohodnutú zmluvnú odmenu za vykonané úkony právnych služieb vo forme zálohovej odmeny vo výške 1.200.000,- Sk (t.j. 39.832,70 EUR), táto odmena žalobcu predstavovala odmenu za všetky úkony právnej služby v pôvodnom konaní a preto podľa názoru žalovaného nemá žalobca nárok na tarifnú odmenu za vykonané úkony právnej služby odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje v tomto smere so závermi súdu prvej inštancie uvedenými v bode 17. rozsudku. Celkovo podľa názoru odvolacieho súdu došlo zo strany prvoinštančného súdu k správnym právnym záverom v bodoch 11. - 13. vo vzťahu k nároku žalobcu na vyplatenie podielovej odmeny a následnej aplikácii príslušných ustanovení o tarifnej odmene. Žalobca poskytoval žalovanému kvalifikovanú právnu pomoc v súdnom spore pôvodne vedenom pred Krajským súdom v Bratislave sp. zn. 37Zm/415/99 a to počas viac ako 12 rokov a táto bola vypovedaná zo strany žalovaného pred právoplatným ukončením sporu. Predčasné ukončenie právneho zastúpenia malo za následok nesplnenie podmienok na vyplatenie podielovej odmeny a preto je dôvodné určenie odmeny na základe tarifnej hodnoty veci a podľa počtu úkonov, v opačnom prípade by došlo k bezodplatnosti poskytnutých právnych služieb. Je zrejmé, že splatnosť podielovej odmeny bola v zmysle článku III bodu 3 Mandátnej zmluvy viazaná na právoplatné úspešné ukončenie sporu. Priebežné odmeňovanie okrem prvej nevratnej zálohovej platby a odmeny za zastupovanie v jednom mimoriadnom opravnom prostriedku v Mandátnej zmluve dohodnuté nebolo. Splatnosť odmeny za poskytnuté právne služby
bola potom viazaná na doručenie požiadavky o zaplatenie. Súd prvej inštancie vymedzil jasne v konaní sporné a nesporné skutočnosti, so spornými otázkami sa vysporiadal aplikujúc príslušné právne predpisy. Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004).
26. K odvolacej námietke, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia niektorých vykonaných úkonov právnej služby žalobcom odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide úkony porady s klientom dňa 4. apríla 2008 a 18. júna 2008, odvolací súd sa nestotožnil s námietkou neúčelnosti uvedených úkonov. Z predložených dokladov vyplýva, že porada dňa 4. apríla 2008 bezprostredne nadväzovala na predošlú poradu zo dňa 3. decembra 2007, predmetom rokovania z daného dňa bolo dohodnutie ďalšej stratégie postupu v Súvisiacom spore vrátane návrhu na prerušenie konania, ktoré skutočnosti bolo nevyhnutné so žalovaným vopred vzájomne odsúhlasiť. Pokiaľ by daný právny úkon nebol potrebný, mohol dané rokovanie žalovaný odmietnuť. Taktiež porada 18.9.2008 bola vyvolaná v súvislosti s novými skutočnosťami a to výsledky činnosti OČTK, predloženie písomného vyjadrenia a diskusia o ďalšom postupe. Zároveň je potrebné poukázať na fakt, na ktorý už poukázal aj prvostupňový súd, že v čase poskytnutia daných úkonov právnej služby Vyhláška nijako neobmedzovala vykonanie aj dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich porád s klientom z hľadiska ich účelnosti. To, že neskoršia právna úprava zaviedla v tomto smere určitú reštrikciu, nemá na posudzovaný prípad nijaký vplyv. Žalovaný tiež v odvolaní namietal úkon stanovisko k vyjadreniu navrhovateľa - právny rozbor zo dňa 28.októbra a tvrdí, že úkon bol vykonaný iba 16 dní pred uskutočnením pojednávania a preto je žalovaný názoru, že žalobca mohol danú argumentáciu prezentovať priamo na pojednávaní. Tu sa odvolací súd stotožňuje plne s argumentáciou súdu prvej inštancie, že z dôkazov bolo zrejmé, že ide o reakciu na podanie protistrany a z časového sledu vyjadrení je zrejmé, že argumenty reagujúce na stanovisko protistrany žalobca nemohol použiť vo svojom vyjadrení zo dňa 16.9.2008.
27. Žalovaný síce v úvode odvolania uvádza, že odvolanie smeruje voči výrokom II. a IV., zo samotného obsahu odvolania však nevyplýva, že by napádal aj IV. výrok o trovách konania a z nasledujúcich jeho vyjadrení vyplýva, že sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vo výroku IV. stotožňuje. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalovaný v odvolaní žiadnou relevantnou odvolacou argumentáciou nespochybnil správnosť záverov súdu prvej inštancie a dostatočným spôsobom nekonkretizoval a nerozvinul odvolacie dôvody spôsobom, ktorý by nasvedčoval nesprávnosti tak skutkových ako i právnych záverov súdu prvej inštancie, ale v zásade len zopakoval svoju argumentáciu prezentovanú v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa však dôsledne vysporiadal už súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. K rozhodnutiam NS SR, na ktoré žalovaný vo vyjadreniach poukázal, odvolací uvádza, že závery tam uvádzané nie sú aplikovateľné na toto konanie aj vzhľadom na právne posúdenie prvoinštančného i odvolacieho súdu.
28. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi žalovaného v zmysle § 380 C.s.p. dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutých častiach vecne správne, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie v merite, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne posúdil. Dôkazný stav zistený súdom prvého stupňa poskytol spoľahlivý a nepochybný záver pre podstatné a rozhodné skutočnosti v danej sporovej právnej veci a preto rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
29. Odvolací súd sa ďalej zaoberal odvolaním žalobcu, ktoré smeruje iba voči výroku IV. o náhrade trov konania a jeho návrhom na rozhodnutie v zmysle § 257 C.s.p. K použitiu uvedeného ustanovenia pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že sa jedná o prípad, ak síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa zásady úspechu v konaní, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Takéto rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa v zmysle uvedeného ustanovenia vyžaduje teda kumulatívne splnenie dvoch podmienok a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti.
Podľa súdnej judikatúry použitie tohto ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam prípadu a musí mať výnimočný charakter. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. V zmysle dnes už ustálenej súdnej judikatúry (napr. rozhodnutia NS SR, sp.zn. 2MCdo/17/2008, sp.zn. 5Cdo/67/2010, sp.zn. 3MCdo 46/2012) nemožno uvedené ustanovenie považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.
30. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania, alebo k určitej procesnej situácii, nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania, ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (Nález ÚS ČR, III. ÚS 727/2000). Zároveň súd skúma postoj strán v konaní a prihliada najmä na to, ako si strany plnili svoje procesné povinnosti, súd by mal napríklad prihliadať na to, či strana uviedla skutočnosti a dôkazy už pri prvom úkone, ktorý patril s výnimkou tých, ktoré uplatniť nemohla. Keďže je akcentované nazeranie na použitie § 257 z pohľadu úspešnej strany, slúži toto ustanovenie na riešenie situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, dostal náhradu trov, ktoré pri tejto činnosti účelne vynaložil. Ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. Povahu a okolnosti tohto sporu však nemožno považovať za predpoklad pre nepriznanie náhrady trov konania.
31. K nesprávnemu rozsahu trov konania, ktoré žalobca ďalej v odvolaní napáda a odôvodňuje nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k náhrade trov konania skutočnosťou, že podaním zo dňa 25.10.2019 resp. 16.12.2019 vzal žalobu v časti späť a preto by od späťvzatia žaloby až do vyhlásenia rozsudku mal mať žalobca úspech 44,39% a žalovaný 55,61%. Odvolací súd má zhodne so súdom prvej inštancie za to, že žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 3.231.010,068 EUR, pričom v rozsahu 2.410.519,10 EUR zobral žalobu späť. V tejto časti zavinil žalobca zastavenie konania, keďže k späťvzatiu žaloby nedošlo na základe správania sa žalovaného ale späťvzatie žaloby bolo samostatným rozhodnutím žalobcu a preto žalovaný bol v tejto časti úspešný v plnom rozsahu. Ďalej v časti o zaplatenie sumy vo výške 456.243,68 EUR súd žalobu zamietol a teda žalovaný má v pomernej časti k celkovej uplatňovanej pohľadávke úspech vo veci a preto mu pomerne prináleží náhrada trov konania. V dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby a zamietnutia žaloby dosiahol žalovaný celkový úspech v konaní vo výške 88,70% a žalobca 11,3% a preto súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru keď určil nárok žalovaného voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 77,4%. Treba mať na pamäti, že nárok na náhradu trov konania je nárokom, ktorý má oporu v ustanoveniach práva procesného a nie práva hmotného. Preto tiež o otázke, či strana sporu zavinila, že konanie bolo zastavené, možno uvažovať len z hľadiska procesného; dôvodnosť žaloby súd nemá skúmať z hľadiska hmotného práva. Rozhodnutie o trovách konania však nemá byť výsledkom mechanického posudzovania zavinenia či úspechu v procese, ale celkovým zhodnotením okolností prípadu.
32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 369 ods. 1 v spojení s § 255 ods. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní pokiaľ ide o odvolanie do merita veci úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu, o výške ktorých v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.
33. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).