Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
8ba/377000.21b2a4.pdf
PDF · 101.91 KB
No categories available
2MCdo/17/2008
Najvyšší súd 2 M Cdo 17/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v dedičskej veci po poručiteľke H. H., rodenej H.,
narodenej X., zomrelej X., naposledy bytom v Š., vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp.
zn. 10 D 296/2004, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky
proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 30. januára 2008 sp. zn. 9 CoD 69/2007
a uzneseniu Okresného súdu Galanta z 30. apríla 2007 sp. zn. 10 D 296/2004, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Galanta
z 30. apríla 2007 čk. 10 D 296/2004-116 a uznesenie Krajského súdu v Trnave z 30. januára
2008 sp. zn. 9 CoD 69/2007 a vec vracia na ďalšie konanie Okresnému súdu v Galante.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Galanta uznesením z 30. apríla 2007 č. k. 10 D 296/2004-116
(Dnot 120/2004) určil všeobecnú cenu majetku poručiteľky sumou 1 574 244,40 Sk, výšku
dlhov sumou 30 266,50 Sk a čistú hodnotu dedičstva sumou 1 543 977,90 Sk. Súčasne
potvrdil nadobudnutie dedičstva tak, že nehnuteľnosti v kat. území Š., evidované Správou
2
katastra G., na LV č. X. parcely registra X., parc. č. X. záhrady o výmere X. m, parc. č. X.
2
zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m, stavba s. č. X. na parcele č. X., rodinný dom
v X.-ine, nehnuteľnosti v kat. území Š., evidované Správou katastra G. zapísané na LV č. X.
2 2
parc. č. X. záhrady o výmere X. m, parc. č. X. zast. plochy a nádvoria o výmere X. mv X.-
inách, stavba, rodinný dom s. č. X. postavený na parc. č. X. (na základe rozhodnutia o určení
súpisného čísla z 26. 11. 2004, vydaného Obcou Š. pod č. X.) v X.-ine, vkladná knižka
č. X., S. K.K., vedená v S., a. s., B., IČO: X., MsP G. s vkladom vo výške 363 672,40 Sk a
dlh dedičstva (náklady spojené s pohrebom) nadobudli dedičia zo zákona : G. J.
v X.-inách v pomere k predmetu dedičstva, H. G. v X.-inách v pomere k predmetu dedičstva,
M. H. v X.-inách v pomere k predmetu dedičstva, J. O. v X.-ine v pomere k predmetu
dedičstva, M. O. v X.-ine v pomere k predmetu dedičstva, Ľ. T. v X.-ine v pomere
k predmetu dedičstva, M. T. v X.-ine v pomere k predmetu dedičstva, Z. Š. v X.-ine
v pomere k predmetu dedičstva a D. H. v X.-ine v pomere k predmetu dedičstva. Notárovi
JUDr. M. I. ako súdnemu komisárovi priznal odmenu vo výške 11 800 Sk, hotové výdavky vo
výške 1 416 Sk, DPH 2 511,50 Sk, spolu 15 727,50 Sk, ktorú odmenu sú povinní zaplatiť
nadobúdatelia dedičstva, každý vo výške 1 048,50 Sk do 7 dní od právoplatnosti uznesenia.
Krajský súd v Trnave uznesením z 30. januára 2008 sp. zn. 9 CoD 69/2007 na odvolanie
dediča M. H. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V plnom rozsahu
sa stotožnil s postupom prvostupňového súdu, ktorý sporné aktíva a pasíva nezaradil
do dedičstva a obmedzil sa len na zistenie ich spornosti a pri výpočte čistej hodnoty
dedičstva na ne neprihliadol s poukazom na ustanovenie § 175k ods. 3 O. s. p. Odvolanie Ľ.
H. odmietol ako podané neoprávnenou osobou, pretože v danom konaní nie je účastníčkou ani
zástupkyňou dediča nespôsobilého J. O.. Tento bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony a
jeho opatrovníčkou bola ustanovená Ľ. H.. Keďže je manželkou jedného z dedičov (M. H.)
bolo potrebné z dôvodu stretu záujmov (nespôsobilého dediča a jeho opatrovníčky) pre dané
konanie ustanoviť nespôsobilému dedičovi kolízneho opatrovníka. Pokiaľ potom súd prvého
stupňa (uznesenie z 27. 4. 2006) ustanovil za kolízneho opatrovníka starostu obce Š. V. J.,
postupoval správne. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 224
ods. 1 O. s. p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p.).
Proti uzneseniu krajského súdu a uzneseniu okresného súdu podal mimoriadne dovolanie
generálny prokurátor Slovenskej republiky na základe podnetu Ľ. H., opatrovníčky
nespôsobilého dediča J. O. s odôvodnením, že jej ako súdom ustanovenej opatrovníčke bola
odňatá možnosť konať pred súdom. Súdy totiž po vyznačení právoplatnosti uznesenia
z 27. 4. 2006 dňom 25. 5. 2006, ktorým bol ustanovený V. J. za kolízneho opatrovníka
dedičovi J. O., konali len s takto ustanoveným zástupcom nespôsobilého napriek tomu, že
uznesenie nenadobudlo právoplatnosť. To z dôvodu, že nebolo doručené všetkým účastníkom
konania. Tým, že uznesenie nedoručil súd prvého stupňa Ľ. H., odňal jej ako zákonnej
zástupkyni nespôsobilého možnosť podať odvolanie proti tomuto rozhodnutiu a vyjadriť sa v
mene nespôsobilého k dôvodom jeho vydania (či skutočne došlo k stretu záujmov medzi ňou
a zastúpeným). Teda jej ako účastníčke konania znemožnil svojím postupom, ktorý odporuje
Občianskemu súdnemu poriadku, uplatniť pred súdom jej procesné práva. Tiež postupom
odvolacieho súdu tým, že odmietol jej odvolanie, jej bola odňatá možnosť konať pred súdom,
keďže ju nesprávne považoval za neoprávnenú osobu v dôsledku nesprávneho postupu
prvostupňového súdu v rozpore s § 168 ods. 2 O. s. p. (nedoručenie uznesenia o ustanovení
kolízneho opatrovníka všetkým účastníkom konania). Preto sa V. J. nemohol stať
právoplatným osobitným zástupcom nespôsobilého v dedičskom konaní.
Ľ. H. sa v plnom rozsahu stotožnila s mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora
Slovenskej republiky.
Dedičky H. G. a Ľ. T. navrhli mimoriadne dovolanie zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a
ods. 3 O. s. p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal generálny prokurátor Slovenskej
republiky (§ 243e ods. 1 O. s. p.) na dovolacom súde v zákonom stanovenej lehote (§ 243g
O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré môže napadnúť týmto opravným prostriedkom bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 243a ods. 1 O. s. p.)
preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 242
ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 242 ods. 1 druhá veta
O. s. p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v konaní postihnutom
niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O. s. p. zaoberal sa Najvyšší súd Slovenskej
republiky otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných
v § 237 písm. a/ až g/ O. s. p. ( t. j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,
nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia
procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv
začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde sa môže konanie
začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom alebo prípad
rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). V mimoriadnom dovolaní
nebola namietaná existencia niektorých z vád uvedených v § 237 písm. a/ až e/ a g/ O. s. p.
a žiadna z nich nebola v konaní o mimoriadnom dovolaní zistená.
Podľa právneho názoru generálneho prokurátora Slovenskej republiky súdy oboch nižších
stupňov odňali v danej dedičskej veci Ľ. H. možnosť konať pred súdom.
Postupom súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom
v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p. treba rozumieť taký procesný postup súdu,
ktorým účastníkovi nebolo umožnené buď zúčastniť sa konania alebo realizovať ďalšie
procesné práva, ktoré mu Občiansky poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov. V zmysle uvedeného za postup súdu vedúci k odňatiu
možnosti konať pred súdom treba považovať aj odmietnutie odvolania, ak pre takýto postup
neboli splnené zákonné podmienky.
Z obsahu spisu vyplýva, že J. O., nar. X., jedného z dedičov poručiteľky H. H. (vnuk), súd
úplne pozbavil spôsobilosti na právne úkony (rozsudok Okresného súdu Galanta č. k.
Nc951/00, právoplatný 1. 8. 2000), pričom upustil od doručenia súdneho rozhodnutia
menovanému. Listinou o ustanovení opatrovníka (č. k. P 79/00) mu súd ustanovil podľa
§ 192 O. s. p. opatrovníčku Ľ. H., ktorá dňa 22. 11. 2000 zložila sľub podľa § 180 O. s. p. Na
pojednávaní v predmetnej dedičskej veci (19. 1. 2006) vzniesla právna zástupkyňa dedičky G.
J. (JUDr. E. Z.) námietku o možnej kolízii záujmov medzi nespôsobilým dedičom J. O. a jeho
zákonnou opatrovníčkou z dôvodu, že je manželkou dediča M. H.. Na základe tejto námietky
súd prvého stupňa uznesením 27. 4. 2006 (čl. 72) ustanovil nespôsobilému dedičovi pre dané
konanie kolízneho opatrovníka V. J., starostu obce Š. s tým, že je oprávnený ho zastupovať až
do právoplatného skončenia dedičskej veci po poručiteľke H. H.. Toto uznesenie doručil len
kolíznemu opatrovníkovi (9. 5. 2006) a vyznačil jeho právoplatnosť dňom 25. 5. 2006. Na
základe tohto uznesenia potom súdny komisár pokračoval v dedičskom konaní iba s kolíznym
opatrovníkom v mene nespôsobilého, ktorého predvolával na pojednávania a ktorému boli
doručované následné súdne rozhodnutia. A odvolanie podané zákonnou zástupkyňou
nespôsobilého (Ľ. H.) podané proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa odvolací súd odmietol
(§ 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p.).
Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani
ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Ak dôjde k stretnutiu záujmov
zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného alebo k stretnutiu záujmov tých, ktorých
zastupuje ten istý zákonný zástupca, ustanoví súd osobitného zástupcu (§ 22 ods. 2, § 30
Uznesenie súd doručí účastníkom, ak je proti nemu odvolanie prípustné alebo ak je to pre
vedenie konania potrebné alebo ak ide o uznesenie, ktorým sa účastníkom ukladá nejaká
povinnosť (§ 168 ods. 2 O. s. p.).
Ak tento zákon neustanovuje inak, súd je viazaný uznesením, len čo ho vyhlási, ak nedošlo
k vyhláseniu len čo bolo doručené, a ak netreba doručovať, len čo bolo vyhotovené (§ 170
ods. 1 O. s. p.).
Proti uzneseniu o ustanovení osobitného zástupcu je v zmysle § 201 O. s. p. s poukazom
na ustanovenie § 202 O. s. p. prípustné odvolanie.
Keďže proti uzneseniu o ustanovení kolízneho opatrovníka je prípustné odvolanie, bolo
v zmysle citovaného § 168 ods. 2 O. s. p. povinnosťou súdu doručiť uznesenie súdu prvého
stupňa z 27. 4. 2006 o ustanovení osobitného zástupcu nespôsobilému dedičovi všetkým
účastníkom dedičského konania, vrátane jeho zákonnej zástupkyni, čo sa nestalo. Preto ani
nemohlo nadobudnúť právoplatnosť a súčasne záväznosť, v dôsledku ktorej skutočnosti
nevzniklo V. J. právo (ani povinnosť) zastupovať nespôsobilého dediča v predmetnej
dedičskej veci v zmysle tohto uznesenia.
Na základe uvedeného možno dospieť k záveru, že postupom súdu prvého stupňa
a následne aj krajského súdu, ktorý odmietol odvolanie Ľ. H., ako súdom ustanovenej
opatrovníčky spôsobilosti na právne úkony zbaveného J. O., jej bola odňatá možnosť konať
pred súdom po 25. 5. 2006 (vyznačenie právoplatnosti uznesenia o ustanovení kolízneho
opatrovníka) a zastupovať záujmy nespôsobilého. Preto generálny prokurátor Slovenskej
republiky dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e O. s. p. v spojení s § 243f ods.
1 písm. a/ O. s. p, keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov
účastníkov konania a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie krajského súdu ako aj okresného súdu
v zmysle § 243b ods. 3 O. s. p. v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p. zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie okresnému súdu s tým, že právny názor vyslovený v tomto rozhodnutí je záväzný.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O. s. p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. októbra 2009
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Emília Kišacová