Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/50/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v spore žalobcu: C. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom B., XXX XX X. zastúpenom: 1/ Jurovatý & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 36 862 703, so sídlom Štúrova 21, XXX XX Nitra, 2/ JUDr. E. Y., C. proti žalovaným: v 1. rade E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX X., v 2. rade H.. B. R.vá, nar. XX.X.XXXX, bytom M. XX, XXX XX X., žalovaní v 1. a 2. rade právne zastúpení: Advokátska kancelária VIS LEGIS s.r.o., IČO: 47 728 XXX, so sídlom Panenská 7, 811 03 Bratislava, o zaplatenie sumy 202 233,94 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu X. zo dňa 12. decembra 2XX9 pod č. k. -762 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v II. časti výroku o zastavení konania p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo IV. zamietajúcom výroku proti žalovanej v 2. rade a v VI. výroku p o t v r d z u j e .

Žalovaná v 2. rade má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

V ostatnej časti napadnutý rozsudok z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1.1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 185 636,98 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 185 636,98 eura od 23.5.2012 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 202 233,94 eura od 1.12.2008 do 22.5.2012 zastavil. Vo zvyšku žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietol. Žalobu voči žalovanej v 2. rade zamietol v celom rozsahu. Žalobcovi voči žalovanému v 1. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 83,58 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Žalovanej v 2. rade proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. V dôvodoch písomného rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.9.2012, pôvodne podanou len voči žalovanému v 1. rade domáhal zaplatenia sumy 202 233,94 eura titulom vrátenia zaplatených splátok kúpnej ceny za prevod nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.9.2007. Súčasne sa domáhal priznania náhrady trov konania.

1.2. Z vykonaného dokazovania zistil, že dňa 26.9.2007 bola medzi žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a JUDr. E. Y., ktorý je otcom žalobcu ako kupujúcim, uzavretá kúpna zmluva, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci X., katastrálnom území B. (pozn. súdu v zmluve je katastrálne územie X. uvedené nesprávne), zapísaných Správou katastra X. na LV č. XXXX, pozemok parc. č. XXXX o výmere 414 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, stavby súp. č. XXXX (rodinný dom) na parcele č. XXXX za kúpnu cenu 6 310 000 Sk. V článku III. bode 2 kúpnej zmluvy sa zmluvné strany dojednali, že kúpna cena bude uhradená v plnej výške prevodom na účet predávajúceho, pričom finančné prostriedky budú uhradené z hypotekárneho úveru poskytnutého kupujúcemu Slovenskou sporiteľnou, a.s., pobočna X. alebo Tatrabankou, a.s., pobočka X.: Hypotekárny úver bude kupujúcemu poskytnutý na základe predloženého daňového priznania za rok 2007. Z tohto dôvodu zaplatenie zostatku kúpnej zmluvy bude viazané k dátumu 30.4.2008. Podľa článku III. bodu 3 kúpnej zmluvy zálohu kúpnej ceny vo výške 1 577 500 Sk, čo predstavuje 25 % kúpnej ceny poskytne kupujúci predávajúcemu dňa 25.9.2007 prevodným príkazom na účet predávajúceho. O tejto zálohy bude odpočítaných 150 000 Sk, ktoré poskytol kupujúci predávajúcemu dňa 16.6.2007 na základe vystaveného príjmového pokladničného dokladu a bude pripočítaných 3 000 Sk za znalecký posudok Ing. K., čo predstavuje 50 % hodnoty znaleckého posudku a 17 500 eur ako 50 % zmluvnej pokuty za nesplnenie povinnosti uzatvoriť kúpnu zmluvu na byt, čo znamená, že reálna prevedená suma z účtu bude 1 448 000 Sk. Predávajúci sa zaväzuje vrátiť kupujúcemu 1 577 500 Sk v okamihu, kedy mu na účet nabehne kúpna cena 6 310 000 Sk. Podľa článku IV. písm. h) kúpnej zmluvy v prípade, ak by nedošlo k naplneniu účelu kúpnej zmluvy z dôvodu neposkytnutia hypotekárneho úveru, musí predávajúci vrátiť kupujúcemu 1 577 500 Sk do 3 dní od uzatvorenia novej kúpnej zmluvy s iným kupujúcim, najneskôr však do 1.12.2008. Podľa článku IV. písm. i) kúpnej zmluvy sa predávajúci zaväzuje, že do 30.4.2008 nebude predmetnú nehnuteľnosť predávať iným právnickým alebo fyzickým osobám, nebude ju ponúkať na predaj cez realitné kancelárie. Zároveň sa kupujúci zaväzuje, že reálne stavebné úpravy bude vykonávať až po zaplatení 100 % kúpnej ceny za predmet kúpy. V článku IV. písm. i) kúpnej zmluvy si zmluvné strany dojednali výhradu vlastníckeho práva až do úplného zaplatenia kúpnej ceny. Z príkazu na úradu zo dňa 26.9.2007 mal preukázanú úhradu sumy vo výške 1 448 000 Sk v prospech bankového účtu č. XXXXXXXXXX vedeného v Slovenská sporiteľňa, a.s.. V príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 15.10.2007 žalovaný v 1. rade potvrdil prijatie sumy vo výške 4 515 000 Sk od subjektu A. R. E.. E. Y.. Dňa 20.10.2011 žalovaný v 1. rade podpísal uznanie dlhu podľa ), v ktorom vyhlásil, že uznáva svoj dlh voči E.. E.ovi Y.ovi, nar. XX.X.XXXX v celkovej sume 202 233,94 eura (6 092 499,60 Sk). Právnym titulom dlhu je poskytnutie záloh kúpnej ceny v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 26.9.2007 v sume 4 298,60 eura (129 500 Sk) zo dňa 16.6.2007 - príjmový pokladničný doklad na sumu 150 000 Sk, z ktorej je podľa čl. III., bod 3 kúpnej zmluvy zo dňa 26.9.2007 odpočítaná suma 20 00 Sk; v sume 48 064,80 eura (1 448 000 Sk) prevodom z účtu zo dňa 27.9.2007 na č.ú. XXXXXXXXXXX/ XXXX E. R. a v sume 149 870,54 eura (4 515 000 Sk) - príjmový pokladničný doklad zo dňa 15.10.2007. Vo všetkých troch prípadoch v zmysle čl. IV písm. h) kúpnej zmluvy bol povinný vrátiť prijaté plnenia E. E.. E.ovi Y.ovi, ak nedôjde k naplneniu účelu zmluvy, najneskôr do 1.12.2008. Dňa 25.11.2010 podpísal E.. E. Y. uznanie dlhu podľa v ktorom uznal svoj dlh voči žalovanému v 1. rade v celkovej sume 16 596,96 eura. V zmysle uvedeného sú právnym titulom dlhu ústne uzavreté zmluvy o pôžičke, a to zmluva o pôžičke zo dňa 30.6.2008, na základe ktorej bola E.. E.ovi Y.ovi žalovaným v 1. rade prenechaná finančná čiastka 200 000 Sk (6 638,78 eura) a zmluva o pôžičke zo dňa 2.7.2008, na základe ktorej bola E.. E.ovi Y.ovi žalovaným v 1. rade prenechaná finančná čiastka 300 000 Sk (9 958,18 eura). V oboch prípadoch bol termín splatnosti dojednaný na 7.7.2008 a pôžičky boli poskytnuté bezúročne. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.1.2012 uzavretej medzi žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a kupujúcou U. F. k sporným nehnuteľnostiam boli nehnuteľnosti prevedené do výlučného vlastníctva U. F.. Kúpna cena bola dojednaná vo výške 209 500 eur s tým, že bola vyplatená kupujúcou k rukám predávajúceho v hotovosti pri podpise uvedenej zmluvy. U. F. v januári 2012 od kúpnej zmluvy odstúpila a so žalovaným v 1. rade sa dohodla na vrátení nehnuteľnosti. Svedkyňa E.. C. F., advokátka do zápisnice o výsluchu pred vyšetrovateľom Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre, odbor kriminálnej polície v konaní ČVS: KRP-306/2-VYS-NR-2014 JP zo dňa 21.10.2014 uviedla, že v kancelárii ju navštívila pani F. s tým, že kúpila nehnuteľnosti od žalovaného v 1. rade, ktoré obýva E.. E. Y. a chcela by ich pre seba uvoľniť. Na základe tejto informácie E.. C. F. spísala výzvu k vyprataniu nehnuteľnosti. Na uvedenú výzvu jej E.. E. Y. priniesol osobne odpoveď. E.. F. na to iniciovala stretnutie v jej kancelérii za účasti E.. E.a Y.a, žalovaného v 1. rade a pani H. Na stretnutie si E.. E. Y. priniesol návrh textu „Uznanie dlhu“, ktorý E.. F. po dohode so zúčastnenými čiastočne upravila, vytlačila a odovzdala zúčastneným. V jej kancelárii sa tento dokument nepodpisoval. Tento text si zúčastnení zobrali podpísať niekde inde. Titulom uvedeného uznaného dlhu vo výške 202 233,94 eura uzavreli dňa 26.9.2012, t.j.

dva dni pred podaním žaloby na súd E.. E. Y. ako postupca a žalobca ako postupník zmluvu o postúpení pohľadávky.

Ďalej zistil, že voči žalovanému v 1. rade bolo podaných niekoľko trestných oznámení pre podozrenie z trestného činu hrubého nátlaku podľa , vydierania podľa , sprenevery podľa . Voči žalovanému v 1. rade bolo pre trestný čin podvodu podľa , začaté trestné stíhanie. Spáchanie žiadneho zo skutkov žalovaným v 1. rade sa nepreukázalo. Listom datovaným 24.5.2012 E.. E. Y. oznámil právnemu zástupcovi žalovaného v 1. rade H.. E. U., že odstupuje od kúpnej zmluvy zo dňa 26.9.2007 na základe nepravdivých skutočností o statických závadách domu a žiada jeho klienta, aby mu vrátil sumu 202 914,42 eura spolu s úrokom z omeškania najneskôr do 3 dní od prevzatia uvedeného listu. Súčasne ho vyzval k úhrade nákladov za vnútorné úpravy vo výške 42 500 eur, vonkajšie úpravy a vyrovnanie terénu vo výške 11 200 eur, ktoré v nehntueľnosti so súhlasom žalovaného v 1. rade zrealizoval.

Zo sobášneho listu zistil, že žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Z kolaudačného rozhodnutia zo dňa XX.X.XXXX, právoplatného dňa XX.X.XXXX mal preukázané, že na základe návrhu stavebníka - žalovaného v 1. rade, Okresný úrad X., odbor životného prostredia povolil užívanie stavby rodinného domu na parcele č. XXXX v k.ú. B., ulica G., postavenej na základe stavebného povolenia ObÚŽP č.j. 613/2/94-Sk. Zo stavebného povolenia vydaného Obvodným úradom životného prostredia, oddelenie územného rozvoja a štátnej stavebnej správy číslo ObÚŽP 613/2/94-Šk/Od zo dňa X.X.XXXX, právoplatného dňa 30.6.1994 mal preukázané vydanie povolenia pre umiestnenie a prevedenie stavby, rodinného domu na pozemku s parcelným číslom XXXX, XXXX, XXXX, XXXX v k.ú. B. na žiadosť žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade súdu predložil rozpočet stavebno-montážnych prác rodinného domu na G. ulici XXX v X. zo dňa 23.10.2013, vypracovaný A.. Y. S.. V tomto dokumente sa konštatuje, že bol vyhotovený na základe zámeru majiteľa nehnuteľnosti uviesť do pôvodne zrealizovaného stavu spred r. 2007 v zmysle odsúhlasenej projektovej dokumentácie a stavebného povolenia. Keďže na rodinnom dome boli po roku 2007 vykonané rôzne stavebné úpravy, ktoré majiteľ neakceptuje, bol vyhotovený predmetný rozpočet obsahujúci práce a dodávky, po vykonaní ktorých by mala stavba zodpovedať stavu spred roku 2007. Tieto sú v rozpočte vyčíslené sumou vo výške 21 354,24 eura. Okrem uvedeného je súčasťou rozpočtu cenová ponuka kotolne na sumu vo výške 2 545,86 eura.

1.3. Na daný skutkový stav aplikoval ustanovenia , , ,, , , , , , ,, , , , veta prvá , , Občianskeho zákona, Občianskeho zákona, nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia účinnom do 31.1.2013 a uviedol, že sa žalobca domáha od žalovaných zaplatenia dlžnej sumy vo výške 202 233,94 eura s príslušenstvom. Voči žalovanému v 1. rade si nárok uplatňuje na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26.9.2012, ktorou na žalobcu jeho otec - E.. E. Y. postúpil pohľadávku voči žalovanému v 1. rade. Právnym základom uvedenej pohľadávky je uznanie dlhu žalovaným v 1. rade vo výške 202 233,94 eura zo dňa 20.11.2010. Voči žalovanej v 2. rade žalobca svoj nárok odvodzuje od skutočnosti, že je manželkou žalovaného v 1. rade a sporná nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalovaných.

1.4. Žalovaný v 1. rade v uznaní dlhu zo dňa 20.11.2010 písomne čo do dôvodu a výšky uznal svoj dlh voči právnemu predchodcovi žalobcu E.. E.ovi Y.ovi, ktorý mal spočívať v prijatí platieb kúpnej ceny za prevod nehnuteľností vedených Okresným úradom X., katastrálny odbor na LV č. XXXX, nachádzajúcich sa v X., v katastrálnom území B., pozemku parc. č. XXXX o výmere 414 m2 zastavané plochy a nádvoria so stavbou (rodinný dom) s.č. XXXX. Právny predchodca žalobcu E.. E. Y. so žalovaným v 1. rade uzavrel dňa 26.9.2007 kúpnu zmluvu, na základe ktorej mali byť na E.. E.a Y.a prevedené vyššie uvedené nehnuteľnosti. E.. E. Y. a žalovaný v 1. rade sa v kúpnej zmluve zo dňa 26.9.2007 dojednali na kúpnej cene predmetu kúpy vo výške spolu 6 310 000 Sk . E.. E. Y. uhradil žalovanému v 1. rade kúpnu cenu vo výške spolu len 6 092 500 Sk. Kúpna cena v celej výške nikdy uhradená

nebola, nebol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehntueľností. E.. E. Y. nikdy vlastnícke právo k spornej nehntueľnosti nenadobudol. E.. E. Y. zaplatil žalovanému v 1. rade jednotlivé zálohy kúpnej ceny spolu vo výške žalovanej sumy. Žalovaný v 1. rade zaplatenie záloh kúpnej ceny v priebehu konania nespochybnil. Odmietal ich žalobcovi vrátiť. Žalovaný v 1. rade na svoju obranu najprv uvádzal, že žalobcovi vráti finančné prostriedky vo výške, ktorú určí súd. Žiadal, aby súd zohľadnil započítanie jeho pohľadávok voči právnemu predchodcovi žalobcu. Celkovú sumu týchto pohľadávok žalovaný 1. rade presne nevymedzil. Malo ísť o pohľadávku z uznania dlhu E.. E. Y. vo výške 16 596,96 eura, ktorá žalovanému v 1. rade mala vzniknúť titulom užívania nehnuteľnosti E.. E. Y. v období od októbra 2007 do mája 2012 vymedzená ako „nájomné“. Žalovaný v 1. rade žiadal zohľadniť náklady potrebné na uvedenie nehntueľnosti do pôvodného stavu argumentujúc zničením nehnuteľnosti E.. E. Y.. V priebehu konania žalovaný v 1. rade svoju obranu zmenil, vzniesol námietku premlčania. Žalovaní prvýkrát poukázali na premlčanie žalobcovho nároku až v podaní doručenom súdu dňa 4.6.2019 majúc za to, že žalobca si v tomto konaní uplatňuje právo, ktoré sa premlčalo v dvojročnej premlčacej dobe podľa . Poukázali na ustanovenie čl. IV písm. j) kúpnej zmluvy zo dňa 26.9.2007, v ktorej si zmluvné strany dojednali výhradu vlastníckeho práva až do plného zaplatenia kúpnej ceny a na ust. čl. III. ods. 1 tejto kúpnej zmluvy, v zmysle ktorého mala byť kúpna cena uhradená z prostriedkov hypotekárneho úveru, ktorý mal byť kupujúcemu poskytnutý na základe predloženého daňového priznania za rok 2007. Z tohto dôvodu bolo zaplatenie zostatku kúpnej ceny viazané k dátumu 30.4.2008. V zmysle ust. čl. IV písm. h) kúpnej zmluvy sa predávajúci zaviazal pre prípad, ak by nedošlo k naplneniu účelu kúpnej zmluvy z dôvodu neposkytnutia hypotekárneho úveru, vrátiť kupujúcemu 1 577 500 Sk do 3 dní od uzatvorenia novej kúpnej zmluvy s iným kupujúcim, najneskôr však do 1.12.2008. S poukazom na uvedené ustanovenia kúpnej zmluvy mali žalovaní za to, že kúpna zmluva zo dňa 26.9.2007 bola tzv. fixnou zmluvou, v ktorej bol dojednaný fixný dátum plnenia z kúpnej zmluvy k 30.4.2008, najneskôr k 1.12.2008. Pretože platobné podmienky dojednané v kúpnej zmluve zo dňa 26.9.2007 neboli dodržané, začal žalovaný v 1. rade od 1.5.2008 hľadať nového kupujúceho. Týmto žalovaní deklarovali, že žalovaný v 1. rade na oneskorenom plnení nemal záujem. Iná dohoda okrem pôvodnej kúpnej zmluvy nebola medzi E.. E. Y. a žalovaným v 1. rade dojednaná. Žalovaný v 1. rade E.. E.ovi Y.ovi neoznámil bez zbytočného po dátume 30.4.2008 a ani po dátume 1.12.2008, že by na plnení z kúpnej zmluvy ďalej trval. Naopak žalovaný v 1. rade preukázal snahu a pretrvávajúci záujem predať nehnuteľnosti po dátume 30.4.2008 tretím osobám. K takémuto predaju tretej osobe došlo. V súlade s ustanovením malo omeškanie dlžníka E.. E.a Y.a ako kupujúceho z kúpnej zmluvy zo dňa 26.9.2007 priamy následok, a to zrušenie zmluvy od začiatku (ex tunc). Pokiaľ došlo k zrušeniu kúpnej zmluvy zo dňa 26.9.2007, je potrebné právny vzťah vysporiadať v súlade so zákonom tak, že strany si mali vrátiť to, čo podľa tohto odpadnutého právneho dôvodu plnili. Podľa žalovaných je vzťah medzi žalovaným v 1. rade a E.. E. Y., resp. žalobcom bezdôvodným obohatením v zmysle ust. , ide o majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. V súlade s ust. je potrebné posúdiť premlčanie v subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe . Podľa žalovaného začala plynúť dňa 1.12.2008. Pri podpisovaní uznania dlhu zo dňa 20.10.2011 nemal vedomosť o uplynutí premlčacej doby na vrátenie zálohu. Jeho uznanie dlhu nemá právne účinky uvedené v ust. v spojení s . Uznanie dlhu je neplatným právnym úkonom , pretože nevedel, že uznáva premlčaný dlh a bolo rozpore s dobrými mravmi, pretože mu bol nátlakom podsunutý na podpis E.. E. Y.. Podľa žalobcu nemohlo dôjsť k premlčaniu jeho nároku, pretože kúpnu zmluvu zo dňa 26.9.2007 nie je možné posúdiť ako tzv. fixnú zmluvu podľa . Z výpovedí samotného žalovaného v 1. rade vyplýva, že v období ešte od 1.12.2008 až do 14.5.2012 mal záujem na naplnení obsahu kúpnej zmluvy. Obidve zmluvné strany opakovane žiadali naplnenie zmluvy. V máji 2012 požiadal žalovaný v 1. rade H.. U. o zastupovanie v spore . H.. U. vyzval E.. E.a Y.a listom zo dňa XX.X.XXXX na doplatenie celej kúpnej ceny v lehote 5 dní a v prípade, že ju nedoplatí, odstupuje žalovaný v 1. rade od kúpnej zmluvy.

1.5. Preto pre posúdenie dôvodnosti vznesenej námietky premlčania bolo potrebné ustáliť, či kúpna zmluva zo dňa 26.9.2007 má povahu tzv. fixnej zmluvy podľa . Pri fixných zmluvách preto musí byť vždy zrejmé, že veriteľ skutočne na oneskorenom plnení nemá záujem, jeho záujem na plnení zaniká práve uplynutím dohodnutej doby plnenia a oneskorené plnenie už pre neho nemá význam. Pokiaľ tieto predpoklady nie sú splnené, o fixnú zmluvu sa nejedná. V prejednávanom spore vyššie uvedené predpoklady pre posúdenie uzavretej kúpnej zmluvy zo dňa 26.9.2007 ako zmluvy fixnej splnené neboli. Kúpna zmluva síce obsahovala časové vymedzenie, dokedy bol žalobca povinný kúpnu cenu žalovanému v 1. rade zaplatiť. Z jej povahy a skutkových okolností nie

je možné vyvodiť, že žalovaný v 1. rade ako veriteľ na oneskorenom plnení zo zmluvy nemal záujem. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný v 1. rade aj po dátume 1.12.2008 žalobcu vyzýval na doplatenie kúpnej ceny. Túto skutočnosť potvrdil samotný žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 30.8.2018, kde uviedol, že žalobcu stále prosil, aby dotiahli zmluvu do konca, ale žalobca ho stále ukľudňoval, že za týždeň, mesiac atď. Ďalej uviedol, že žalobcu prosil, aby mu dával aspoň 200 eur mesačne, čím by bol za tri roky uhradený zbytok peňazí. Poukázal na skutočnosť, že E.. E. Y. v období rokov 2007 - 2011 chodil pravidelne so svojimi troma synmi, sekretárkou a jej dcérou na veľmi lukratívne dovolenkové miesta, čo neodsudzuje, len uvádza, že E.. Y. na aspoň čiastočné splácanie kúpnej ceny finančné prostriedky nemal. V podobných intenciách sa vyjadril na pojednávaní dňa 18.2.2019, kedy uviedol, že si myslí, že dosť dlho čakal na to, aby mu E.. E. Y. doplatil 7 000 eur, keď pán Y. od roku 2007-2011 chodil pravidelne so svojimi tromi synmi, jeho sektárkou, jej dcérou na veľmi lukratívne dovolenky. Aj tu potvrdil, že E.. E.ovi Y.ovi povedal, aby mu vyplácal aspoň 200 eur mesačne, na čo mu mal E.. E. Y. povedať, že nemá. Ďalej uviedol, že s E.. E. Y. mal 4 roky trpezlivosť, bol 18 x vypovedať na polícii, kde ho E.. E. Y. žaluje z rôznych trestných činov, z ktorých sa ani jeden z nich nepotvrdil. Skutočnosť, že žalovaný v 1. rade nepovažoval kúpnu zmluvu zo dňa 26.9.2007 za zrušenú, vyplýva zo skutočnosti, že ešte dlho, niekoľko rokov po dátume 1.12.2008 toleroval užívanie nehnuteľnosti E.. E. Y.. Na pojednávaní potvrdil, že k prepisu energií z neho na E.. E.a Y.a, resp. jeho matku Z. došlo až v mesiacoch máj a jún 2011. Z toho je zrejmé, že ani v tomto období kúpnu zmluvu nepovažoval za zrušenú a obidve zmluvné strany vykonávali ďalšie úkony smerujúce k naplneniu jej obsahu a účelu.Vzhľadom k vyššie uvedeným skutkovým okolnostiam dospel k záveru, že kúpna zmluva zo dňa 26.9.2007 nemá povahu tzv. fixnej zmluvy a nie je možné uvažovať o jej zániku podľa ustanovenia .

1.6. Ďalej uviedol, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sa podľa platných právnych predpisov vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok. Prvou je uzavretie platnej zmluvy o jej prevode (titulus acquirendi) a druhou je individuálny správny akt - rozhodnutie príslušného správneho orgánu o povolení vkladu v katastri nehnuteľností (modus acquirendi). v limituje lehotu na podanie návrhu na vklad obdobím troch rokov od uzavretia zmluvy. Uplynutím trojročnej lehoty platí, že účastníci od zmluvy odstúpili, a týmto okamihom stratí zmluva zároveň platnosť. V spornom prípade zmluvné strany strany v lehote troch rokov odo dňa uzavretia kúpnej zmluvy dňa 26.9.2007, t. j. v lehote do 26.9.2010 nepodali návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. S poukazom na ust. preto platí, že zmluvné strany od zmluvy odstúpili . Pre ich vzájomný právny vzťah platí ustanovenie , v zmysle ktorého je každá zmluvná strana povinná druhej zmluvnej strane vrátiť prijaté plnenia. Pokiaľ žalovaný v 1. rade prijal na základe kúpnej zmluvy zálohy kúpnej ceny, vznikla mu povinnosť tieto druhej zmluvnej strane, teda E.. E.ovi Y.ovi vrátiť. Premlčacia doba uplatneniu práva E.. Y.a na vrátene poskytnutých plnení, ktorá je trojročná ( ), začala podľa právneho názoru súdu plynúť dňa 26.09.2010. Pokiaľ žalovaný v 1. rade uznal svoj dlh dňa 20.11. 2010, je nepochybné, že znal dlh, ktorý v čase uznania premlčaný nebol.

1.7. S poukazom na námietku žalovaného v 1. rade, že uznanie dlhu zo dňa 20.10.2011 mal podpísať pod nátlakom skúmal, či žalovaný v 1. rade bol k podpísaniu predmetného dokumetu prinútený a z tohto dôvodu by bolo možné na tento právny úkon hľadieť ako na právny úkon absolútne neplatný podľa . Vyvíjanie akéhokoľvek nátlaku na žalovaného v 1. rade preukázané nemal. Žalovaný v 1. rade uznanie dlhu podpísal dňa 20.10.2011 na notárskom úrade notárky so sídlom v X. E.. E. pred zamestnankyňou notárky B. L., ktorá pravosť jeho podpisu osvedčila, vyhotovila osvedčovaciu doložku. Pretože v konaní nebol preukázaný opak, považoval uznávací prejav žalovaného zo dňa 20.10.2011, ktorým žalovaný v 1. rade uznal svoj dlh vo výške 202 233,94 eur voči právnemu predchodcovi žalobcu E.. E.ovi Y.ovi, za platný právny úkon.

1.8. Žalobca nebol pôvodným veriteľom pohľadávky voči žalovanému v 1. rade, ale veriteľom sa stal až na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26.9.2012. Preto skúmal, či sa žalobca stal veriteľom postúpenej pohľadávky a je tak aktívne legitimovaným subjektom v tomto konaní. Pokiaľ žalovaný v 1. rade v konaní argumentoval nesplnením si oznamovacej povinnosti pôvodného veriteľa E.. E.a Y.a voči dlžníkovi - žalovanému v 1. rade podľa , nesplnenie tejto oznamovacej povinnosti postupcu v stanovenej lehote alebo aj vôbec nemá vplyv na platnosť postúpenia, ani na jeho právne účinky. Opomenutie zákonnej povinnosti postupcu upravenej v

ods. 1 môže založiť nárok na náhradu škody pôsobenej oneskoreným alebo nerealizovaným oznámením postúpenia pohľadávky dlžníkovi, platnosť postúpenia však týmto nie je dotknutá. Vzhľadom na uvedené ustálil, že pohľadávka E.. E.a Y.a bola na žalobcu platne postúpená.

1.9. Ďalej uviedol, že žalovaný v 1. rade v odpore proti platobnému rozkazu žiadal zohľadniť započítanie jeho pohľadávok voči E.. E.ovi Y.ovi, pohľadávky vo výške 16 596,96 eura titulom uznania dlhu E.. E. Y. voči žalovanému v 1. rade a pohľadávku ktorá žalovanému v 1. rade voči E.. E.ovi Y.ovi vznikla tým, že E.. E. Y. nehnuteľnosť bezplatne a bez právneho titulu užíval. V oznámení o započítaní pohľadávky zo dňa 10.3.2013 predchádzajúci právny zástupca žalovaného v 1. rade žalobcovi oznámil, že žalovaný v 1. rade si voči jeho pohľadávke vo výške 202 233,94 eura započítava svoju pohľadávku z predmetnej zmluvy vo výške 16 596,96 eura (uznanie dlhu zo dňa 25.11.2010) a 67 200 eur (nájom domu - užívanie predmetnej nehnuteľnosti). V podaní zo dňa 19.2.2014 žalovaný v 1. rade uplatňovanú sumu obvyklého nájomného zmenil na sumu 68 400 eur, ktorú si uplatňuje za obdobie od 10. mesiaca 2007 do 7. mesiaca 2012, t. j. 57 mesiacov x 1200 eur = 68 400 eur. Na pojednávaní dňa 21.10.2013 žalovaný v 1. rade ďalej uviedol, že žiada zohľadniť poškodenie nehnuteľnosti E.. E. Y., ktoré v podaní zo dňa 6.3.2014 vyčíslil sumou vo výške 23 900,10 eura. Na pojednávaní dňa 18.2.2019 žalovaný v 1. rade súdu doručil rozpočet stavebno-montážnych prác, rodinný dom G. XXX, X. vypracovaný A.. Y. S., z ktorého vyplýva, že bol vyhotovený na základe zámeru majiteľa nehnuteľnosti uviesť rodinný dom do pôvodne zrealizovaného stavu spred r. 2007 v zmysle odsúhlasenej projektovej dokumentácie a stavebného povolenia. Rozpočet obsahuje práce a dodávky, po vykonaní ktorých by mala stavba zodpovedať stavu spred roku 2007. Sú v ňom zahrnuté zemné práce, domurovanie vybúraných priečok, úpravy povrchov, búracie práce, stolárske konštrukcie, podlahy, obklady, nátery, maľby, zdravotechnika, uvedenie krbu do funkčného stavu. Boli vyčíslené sumou 21 354,24 eura. Súčasťou rozpočtu bola cenová ponuka kotolne na sumu vo výške 2 545,86 eura.

1.10. Citoval ustanovenie vychádzajúceho z princípu, že postúpením pohľadávky sa právne postavenie dlžníka nemôže zhoršiť. Postúpením pohľadávky sa obsah záväzku dlžníka nemení. Zmenou v osobe veriteľa nestráca dlžník do budúcna (voči novému veriteľovi) tie námietky, ktoré mu vznikli ešte pred postúpením a vo vzťahu ku ktorým by eventuálne mohol postupník argumentovať tým, že sa týkajú iba pôvodného záväzkového vzťahu medzi dlžníkom a postupcom. Preto námietku žalobcu nemožnosťou započítania vyhodnotil ako nedôvodnú. Z pohľadávok ktoré žalovaný v 1. rade žiadal voči pohľadávke žalobcu započítať, považoval za dôvodné len započítanie sumy vo výške 16 596,96 eura titulom uznania dlhu E.. E.a Y.a zo dňa 15.11.2010. Vyhodnotil ho ako platný právny úkon. Započítanie vo výške 67 200 eur, resp. 68 400 eur titulom dlžného nájomného, neakceptoval. Nemal preukázané uzavretie nájomnej zmluvy , čo je základným predpokladom k tomu, aby žalovanému mohol vzniknúť nárok na zaplatenie nájomného. Žalovaný v 1. rade nepreukázal ani existenciu inej dohody, či iného právneho titulu, na základe ktorého by E.. E.ovi Y.ovi vznikla povinnosť zaplatiť žalovanému v 1. rade „nájomné“. Vzhľadom na uvedené započítanie „nájomného“ pri určení rozsahu povinnosti žalovaného v 1. rade nezohladňoval. Žalovaný v 1. rade ďalej v priebehu konania poukazoval na znehodnotenie nehnuteľnosti E.. E. Y.. Z fotografií predložených žalovaným v 1. rade je zrejmé, že stav nehnuteľnosti sa od ich odovzdania E.. E.ovi Y.ovi zmenil, na nehnuteľnosti boli vykonané stavebné úpravy. Bolo potrebné ustáliť, či stavebné úpravy vykonávané E.. E. Y. nehnuteľnosť zhodnotili, resp. znehodnotili, a či je možné v prípade preukázania znehodnotenia nehnuteľnosti E.. E. Y. toto ako pohľadávku voči E.. E.ovi Y.ovi započítať. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovaný v 1. rade kúpnou zmluvou zo dňa 4.7.2012 nehnuteľnosť previedol na pána J.U., nar. XX.XX.XXXX, syna žalovanej v 2. rade za kúpnu cenu 209 500 eur. Vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech J. F. bol povolený pod č. V 4370/12. V kúpnej zmluve, ktorou bola nehnuteľnosť na J. F. prevedená, sa existencia nijakých vád nekonštatuje. Z vykonaného dokazovania zistil, že žalovaný v 1. rade mal znehodnotenie nehnuteľnosti zistiť až po opustení nehnuteľnosti E.. E. Y. (podľa tvrdení žalovaného v 1. rade v podanom odpore E.. E. Y. v nehnuteľnosti býval do 22.5.2013) v čase, keď jej vlastníkom bol niekoľko mesiacov J. F.. Oprávnený uplatňovať si akékoľvek nároky na náhradu škody bol len nový vlastník nehnuteľnosti J. F.. Žalovaný v 1. rade ako bývalý vlastník nehnuteľnosti na uplatnenie nároku na náhradu škody voči E.. E.ovi Y.ovi nemá nijaký právny dôvod. Započítanie nárokov žalovaného v 1. rade na náhradu škody, ktoré v neposlednom rade žalovaný v 1. rade ani presne nevymedzil, keď v jednotlivých písomných podaniach a pri svojom výsluchu uvádzal rôzne sumy náhrady škody, tak nepovažoval za dôvodné. Započítací prejav žalovaného v 1. rade považoval za dôvodný len vo výške 16 596,96 eura (uznanie dlhu E.. E.a Y.a zo dňa 15.11.2010). V tejto časti pohľadávka žalobcu voči žalovanému z dôvodu započítania zanikla. Preto

vyhodnotil žalobu ako dôvodnú v zostávajúcej časti 185 636,98 eura, v tejto časti žalobe vyhovel a vo zvyšku ju ako nedôvodnú voči žalovanému v 1. rade zamietol.

1.11. Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia dlžnej sumy 202 233,94 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne počnúc dňom 1.12.2008 do zaplatenia. V záverečnej reči právny zástupca žalobcu E.. U. E. uviedol, že žalobca žiada priznať úroky z omeškania počnúc dňom 22.5.2012 s poukazom na skutočnosť, že žalovaný prostredníctvom svojho predchádzajúceho právneho zástupcu H.. E. U. v písomnej výzve zo dňa XX.X.XXXX E.. E.a Y.a vyzval k zaplateniu zostatku kúpnej ceny. Písomná výzva H.. U. zo dňa XX.X.XXXX mohla byť doručená za tri dni, t. j. 17.5.2012 a keďže tam bola lehota na zaplatenie 5 dní, je toho názoru, že až po uplynutí tejto dodatočnej 5 dňovej lehoty na zaplatenie zvyšku kúpnej ceny sa dostal E.. E. Y. do omeškania. Tento prejav právneho zástupcu žalobcu vyhodnotil ako späťvzatie žaloby v časti nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania od 1.12.2008 do 22.5.2012 a konanie zastavil.

1.12. Ďalej uviedol, že zo skutkových okolností prejednávaného sporu bolo zistené, že zmluvné strany kúpnej zmluvy zo dňa 26.9.2007 mali aj po dátume 1.12.2008 záujem na naplnení obsahu a účelu zmluvy, žalovanému v 1. rade preto nevznikla povinnosť E.. E.ovi Y.ovi prijaté plnenia vracať. Žalovanému v 1. rade vznikla povinnosť vrátenia prijatých záloh kúpnej zmluvy až v okamihu zrušenia kúpnej zmluvy, teda dňom 26.9.2010 . Žalobca nárok na zaplatenie úrokov z omeškania uplatnil počnúc dňom 22.5.2012. Priznal mu nárok, pretože ustálil, že v tomto čase sa už žalovaný v 1. rade nachádzal v omeškaní s vrátením prijatých záloh kúpnej ceny E.. E.ovi Y.ovi. Žalobca požadoval zaplatenie úrokov z omeškania v sadzbe vo výške 9 % ročne, ktorá je v súlade s nariadením vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom do 31.1.2013. Vzhľadom na uvedené považoval nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania počnúc dňom 23.5.2012 v sadzbe 9 % ročne za dôvodný a vyhovel mu.

1.13.Voči žalovanej v 2. rade žalobu zamietol v celom rozsahu pre nedostatol pasívnej vecnej legitimácie. Žalobca svoj nárok voči žalovanej odvodzoval od ním tvrdenej skutočnosti, že žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade mali spornú nehnuteľnosť stavať spoločne ako manželia z ich spoločných prostriedkov a mala byť predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva. Právnym základom uplatnenej žaloby je uznanie dlhu žalovaným v 1. rade. Žalovaná v 2. rade dlh voči žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi nikdy neuznala. Nebola zmluvnou stranou spornej kúpnej zmluvy zo dňa 26.9.2007. Nepodpísala uznanie dlhu ako právny titul. Preto dospel k záveru o neexistencii pasívnej legitimácie žalovanej a žalobu voči nej v celom rozsahu zamietol.

1.14. V závere rozhodnutia uviedol, že vykonal všetky dôkazy, ktoré navrhovali žalovaní. Dôkazy navrhované žalobcom v podaní zo dňa 6.4.2017 (č.l. 278 súdneho spisu), nevykonal, pretože právny zástupca žalobcu E.. U. E. dňa 22.5.2018 súdu oznámil, že ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania okrem výsluchu žalovanej v 2. rade nemá. Preto mal za to, že žalobca od návrhu na vykonanie pôvodne označených dôkazov upustil. V podaní zo dňa 17.10.2019 žalobca súdu opakovane navrhol výsluch svedkov špecifikovaných v podaní zo dňa 6.4.2017. Návrh žalobcu na výsluch svedkov označených v podaní zo dňa 6.4.2017 na pojednávaní dňa 20.11.2019 zamietol, pretože mal za to, že výsluch uvedených osôb nie je pre objasnenie skutkovej podstaty prejednávaného sporu potrebný. Nepovažoval za potrebné v tomto konaní objasňovať ďalšie prevody spornej nehnuteľnosti zo žalovaného v 1. rade na pani U. F., či syna žalovanej v 2. rade J. F., zisťovať okolnosti uzavretia darovacej zmluvy k celkom inej nehnuteľnosti medzi A.. H. a žalovanou v 2. rade, predkladať výpisy z účtu žalovaného v 1. rade, keď tento od samotného začiatku súdneho sporu nepoprel, že finančné prostriedky v celej žalobcom tvrdenej sume od E.. E.a Y.a prevzal. Na aké účely ich žalovaný v 1. rade použil, či ich minul, investoval, má ich odložené v hotovosti doma alebo ich vložil do banky rovnako nie je pre rozhodnutie sporu relevantné. S poukazom na zásadu sudcovskej i zákonnej koncentrácie konania ( , ) neprihliadal na listinné dôkazy predložené žalobcom v deň pojednávania dňa 20.11.2019 a listinné dôkazy predložené žalobcom po ukončení dokazovania dňa 2.12.2019.

1.15. Na listiny predložené žalobcom dňa 20.11.2019 o 10:50 hod., v deň pojednávania s poukazom na zásadu hospodárnosti konania, zásadu sudcovskej koncentrácie konania, na námietku žalovaných na podanie žalobcu doručené súdu dňa 20.11.2019 neprihliadal. S poukazom na všetky vyššie uvádzané skutočnosti zistené z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení jednotlivých dôkazov dospel k záveru, že žaloba je voči žalovanému v 1. rade čiastočne dôvodná, preto jej čiastočne vyhovel a v zostávajúcej

časti žalobu zamietol. V časti úrokov z omeškania, ktoré žalobca už ďalej nežiadal zaplatiť konanie zastavil. Vo vzťahu k žalovanej v 2. rade považoval žalobu za nedôvodnú.

1.16. O náhrade trov konania rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle . Žalobca sa v tomto konania domáhal zplatenia sumy vo výške 202 233,94 eura žalobou podanou voči dvom subjektom na strane žalovaných. Žalobu považoval za dôvodnú len vo vzťahu k žalovanému v 1. rade v časti zaplatenia sumy vo výške 185 636,98 eura (91,79 %), v časti zaplatenia sumy vo výške 16 596,96 eura (8,21 %) žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietol, v tejto časti nároku bol úspešný žalovaný v 1. rade. Čistý úspech žalobcu voči žalovanému v 1. rade súd vyčíslil z rozdielu pomerných úspechov a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade v rozsahu 83,58 % (91,79 % - 8,21 % = 83,58 %). Vo vzťahu k žalovanej v 2. rade žalobu zamietol v celom rozsahu, preto možno konštatovať úspech žalovanej v 2. rade vo vzťahu k žalobcovi v plnom rosahu a žalovanej v 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). .

2. Žalobca podal proti rozsudku odvolanie. Odvolanie zdôvodnil všeobecným ustanovením bez uvedenie odvolacích dôvodov ustanovenia . Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že kúpna zmluva nie je fixnou zmluvou a pri podpise uznania dlhu žalovaný nebol pod nátlakom. Namietal , že súd prvej inštancie sa nevyporiadal so znaleckým posudkom A.. A. F. vyjadrujúceho sa k poškodeniu domu v čase jeho predaja. Namietal zdôvodnenie súdu nepovažujúceho za potrebné vykonať dokazovanie prevodov nehnuteľností, pretože žalovaný v 1.rade podpísal uznanie dlhu 20.10.2011 a mal doma kúpnu cenu od pani F. v sume 209 500 eur , finančné prostreidky jeho právneho predchodcu 202 233,94 eura, 8600 eur a 52 000 eur. Súd prvej inštancie si nesprávne osvojil tvrdenie žalovaného o odstúpení od zmluvy s pani F.. Uvedené má veľky význam pre posúdenie z viacerých právnych hľadísk. Manželia R. mali zaplatiť daň z príjmu a pani R. prijala 3 a pol milióna Sk , čo malo vplyv na vznik BSM podľa . K námietke žalovaného o uznaní dlhu a jeho nevedomosti o uznaní premlčaného dlhu uviedol, že poukazuje na svoje vyjadrenie zo dňa 04.06.2019 a uplatňuje si námietku premlčania. Pokiaľ ide o synalagmatický záväzok, tento si uplatňuje v nadväznosti na . Ďalej uviedol, že má vážne podozrenie do zasahovania spisu , z ktorého bola vybratá výzva na dodatočné plnenie-doplatenie kúpnej ceny zo dňa 14.05.2012 od E.. U.. Toto podozrenie opieral o skutočnosť, že súd prvej inštancie na pojednávaní uviedol, že výzvou nedisponuje a následne bola doložená. Ak by bola v spise, tak teórie o premlčanom dlhu sú absolútne bezpredmetné. Žalobca citoval ustanovenie a namietal, že súd prvej inštancie vykonal výsluchy svedkov navrhnutých žalovaným. Nevykonal dokazovanie ním navrhnutých svedkov a E.. Y.a nepripustil do konania ako intervenienta.Tým porušil zásady o rovnakom postavení strán. Ďalej sa vyjadril k pristúpeniu žalovanej v 2. rade do konania , stavu účtu žalovaného v 1. rade k 01.09.2007, jeho následným výberom a prevodom a uviedol, že pani R. klamala, že si nerozdelila kúpnu cenu, ktorú získali od Y.a, a preto nemôže byť zaviazaná na finančné prostriedky s úrokom z omeškania. Chodila so žalovaným v1. rade do domu pýtať peniaze od roku 2010. Súd prvej inštancie zamietol vstup intervenienta, ktorý mal ozrejmiť sumu 8 672,63 eura, ktorá nebola premetom uznania dlhu a sumu 8 000 eur. Uviedol, že súd prvej inštancie sa vôbec nevyporiadal so znaleckým posudkom č. 49/2013 o skutočnej výške škody, ktorú žalovaný v1. rade spôsobil právnemu predchodcovi žalobcu v sume 12 076,50 eura a všeobecnou hodnoutou stavby 177 945,38 eura. Právny predchodca žalobcu dom preplatil. Z toho vyplýva, že uznanie dlhu E.. Y. zo dňa 15.11.2010 je neplatný právny úkon, čomu nasvedčuje skutočnosť, že žalovaný v 1. rade uznáva E.. Y.ovi 202 233,94 eura od 1.12.2008. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a rozhodol, že žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 202 233, 94 eura od 01.12.2008 do zaplatenia. Žalobca má voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. 1.Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný v 1. rade. Rozsudok považoval za nesprávny, prekvapivý, arbitrárny a napadol rozsudok vo výroku I. výroku II. a výroku IV. odôvodňujúc dovody odvolania ustanovením - súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ustanovením - súdne konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,ustanovením

- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

ustanovením - súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ustanovením - rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nestotožnil sa s tvrdeniami a závermi žalobcu uvádzanými počas celého súdneho konania, závermi súdu v odôvodnení rozsudku. Namietal, že žalobca neustále účelovo uvádza nepravdivé a skutkovo nesprávne tvrdenia a právne nepodložené závery. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal v odôvodnení rozsudku pri konštatovaní zisteného skutkového stavu so všetkými podstatnými skutočnosťami a dokonca niektoré skutočnosti vyhodnotil nesprávne s aplikáciou takých ustanovení, ktoré nie je v zmysle príslušných právnych predpisov a ani ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky na daný skutkový stav možné aplikovať. Poukázal na zistený skutkový stav, z ktorého vyplýva, že dňa 26.09.2007 ako predávajúci a E.. E. Y. ako kupujúci uzatvorili kúpnu zmluvu ktorej predmetom bol prevod nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalovaného v 1. rade do výlučného vlastníctva p. E.. Y.a. Zmluvné strany si v zmysle obsahu kúpnej zmluvy dohodli formu tzv. fixnej zmluvy. Podľa článku III ods. 2) kúpnej zmluvy sa „Zmluvné strany dohodli, že kúpna cena bude uhradená v plnej výške prevodom na účet predávajúceho vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s.. pobočka X., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX. Finančné prostriedky budú uhradené z hypotekárneho úveru poskytnutého kupujúcemu Slovenskou sporiteľňou, a.s. pobočka X. alebo Tatrabankou, a.s. pobočka X. a budú prevedené na účet predávajúceho v okamihu vyznačenia záložného práva v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s.. alebo Tatrabanky, a.s. pobočka X.. Slovenská sporiteľňa alebo Tatrabanka poskytne kupujúcemu písomné prehlásenie v prospech predávajúceho, že kúpna cena 6 310 000 Sk bude prevedená na účet predávajúceho po splnení podmienok vyplývajúcich z hypotekárneho úveru. Hypotekárny úver bude kupujúcemu poskytnutý na základe predloženého daňového priznania za rok 2007, z toho dôvodu zaplatenie zostatku kúpnej ceny bude viazané k dátumu 30.04.2008. Zmluvné strany si zároveň v článku IV. kúpnej zmluvy dojednali ďalšie podmienky tohto právneho vzťahu, pokiaľ ide o formu tzv. fixnej zmluvy v článku IV písm. h) kúpnej zmluvy „Predávajúci sa zaručuje, že v prípade, ak by nedošli k naplneniu kúpnej zmluvy dôvodu neposkytnutia hypotekárneho úveru, musí predávajúci vrátiť kupujúcemu 1 577 500 Sk do 3 dní od uzatvorenia novej kúpnej zmluvy s iným kupujúcim, najneskôr však do 1.12.2008. „.Zmluvné strany dojednali v zmluve okrem výšky kúpnej ceny aj platobné podmienky, pričom si zároveň dojednali v článku IV písm. j) kúpnej zmluvy výhradu vlastníckeho práva predávajúceho, t. j. žalovaného v 1. rade, až do úplného zaplatenia kúpnej ceny.Takto nakoncipovaným ustanovením zmluvné strany vyjadrili svoj súhlas podpisom kúpnej zmluvy. Bol implicitne dohodnutý jednak samotný účel kúpnej zmluvy a zároveň bol určený aj presný čas, do ktorého mal byť účel kúpnej zmluvy, ako aj práva a povinnosti zmluvných strán vyplývajúce z nej splnené, s následkami vzniku povinnosti vrátenia sumy prijatej ako záloha na kúpnu cenu zo strany žalovaného v 1. rade ako predávajúceho. Z formulácie zmluvy zreteľne vyplýva, že po dni 30.04.2008 už nie je a teda nebol viazaný kúpnou zmluvou a bol povinný vrátiť to, čo prijal od p. E.. Y.a najneskôr do 01.12.2008 (t. j. uvedené je vyjadrením splatnosti pohľadávky p. E.. Y.a voči nemu na vrátenie toho, čo bolo v zmysle kúpnej zmluvy plnené a čo p. E.. Y., resp. žalobca sám uviedol v podanej žalobe) . Z tejto formulácie jednoznačne vyplýva, že zmluvné strany nemali záujem na ďalšom plnení z kúpnej zmluvy po uplynutí stanoveného termínu .Citovaná podmienka uvedená v čl. III ods. 2) kúpnej zmluvy jednoznačne svedčí o tom, že mali v úmysle kúpnu zmluvu uzavrieť s fixným dátumom plnenia, vrátane fixného dátumu vrátenia zaplateného zálohu kúpnej ceny, resp. časti kúpnej ceny, nakoľko zaplatenie kúpnej ceny bolo viazané na poskytnutie hypotekárneho úveru p. E.. Y.ovi. To, že E.. Y. mal údajne úmysel nahradiť zaplatenie kúpnej ceny namiesto prostriedkov z hypotekárneho úveru peniazmi získanými v hotovosti od svojho brata, je irelevantné a nepreukazuje samotný fakt, že by sa zmluvné strany dohodli na podmienke inej, ako je explicitne uvedené v kúpnej zmluve, prípadne že by sa dohodli inak pokiaľ ide o čas, do ktorého mu mala byť kúpna cena v plnom rozsahu uhradená p. E.. Y. ako kupujúcim. Neznamená to, že by mali záujem pokračovať vo zmluvnom vzťahu, resp. záujem zmluvný vzťah obnoviť. Citoval ustanovenie podľa ktorého zmluvy o prevodoch nehnuteľností musia mať písomnú formu. Akékoľvek jej zmeny musia byť zmluvnými stranami dohodnuté písomne, t.j. aj v kúpnej zmluve by museli byť dohodnuté akékoľvek iné podmienky pokiaľ ide o platobné podmienky, čas zrušenia kúpnej zmluvy, či možnosti od nej odstúpiť písomne, čo sa však nestalo. Zmluvné strany nikdy žiadny dodatok ku kúpnej zmluve neuzavreli. Zmluvou sa už necítili byť viazaní . Došlo k naplnenie skutkových okolností podľa zmluvy. V zmysle jej čl. IV písm. h) nedošlo k jej naplneniu z dôvodu nenaplnenia dohodnutých platobných podmienok v zmysle kúpnej zmluvy, koncipovanej samotným p. E.. Y.. Bola mu ním uhradená iba časť kúpnej ceny, ktorá spolu so zálohom predstavuje žalovanú sumu 202 233,94 eura. Kúpna cena mu nikdy nebola p. E.. Y. uhradená v plnej dohodnutej výške a už vôbec neboli naplnené platobné podmienky dohodnuté v kúpnej zmluve .Nikdy

nebolo prevedené vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v zmysle článku IV písm. j) kúpnej zmluvy. Zo strany zmluvných strán už po dátume 01.12.2008 ani nikdy následne nebol preukázaný ich záujem na podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľností. Po dni 30.04.2008 sa už necítil byť viazaný zmluvou a snažil sa hľadať ďalších možných záujemcov o jej kúpu . Po uplynutí dátumu 01.12.2008 ako veriteľ už nemal záujem na oneskorenom plnení a ani bez zbytočného odkladu neoznámil kupujúcemu, že by na plnení zo strany kupujúceho - p. E.. Y.a v zmysle kúpnej zmluvy trval. Kúpna zmluva bola preto dňom 01.12.2008 úplne zrušená a týmto dňom nastala aj splatnosť pohľadávky kupujúceho p. E.. Y.a voči nemu na vrátenie prijatého plnenia prijatého v dvojročnej premlčacej lehote. Ďalej namietal nesprávnu aplikáciu . Uviedol, že na účinnosť zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sa nevyžaduje rozhodnutie príslušného orgánu , pretože povolenie vkladu vlastníckeho práva príslušným katastrom nehnuteľností nemá za následok obligačnoprávne účinky voči zmluvným stranám, ale povolenie má iba vecnoprávne následky. Nejde o rozhodnutie orgánu verejnej správy, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci (R 59/2007)1. Zo zmluvy, pokiaľ bola uzavretá platne, vznikajú pre jej účastníkov obligačnoprávne účinky - obsah zmluvy sa pre zmluvné strany stáva záväzným. V zmysle jej jednotlivých ustanovení je jednoznačné, že jej obsahom sú dojednania, ktoré zaviazali zmluvné strany naplniť jej účel najneskôr do dátumu 01.12.2008 . Pretože nikdy nedošlo k zaplateniu kúpnej ceny v celom rozsahu, nebola splnená základná podmienka k podaniu návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech právneho predchodcu žalobcu p. E.. Y.a. Kúpna zmluva bola zrušená oveľa skôr ako uplynutím troch rokov odo dňa jej uzatvorenia preto návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech právneho predchodcu žalobcu p. E.. Y.a ako kupujúceho by už po dni 01.12.2008 nemohol byť podaný, resp. akceptovaný zo strany príslušného katastrálneho úradu. Ak by aj zmluvné strany chceli v budúcnosti (t.j. po 01.12.2008) návrh na vklad vlastníckeho práva podať, museli by uzavrieť novú kúpnu zmluvu, nakoľko kúpna zmluva zo dňa 26.09.2007 už po dni 01.12.2008 nebola platná, ani účinná. Bola zmluvou fixnou, ktorej uplynutie platnosti a účinnosti bolo zmluvnými stranami dohodnuté najneskôr ku dňu 01.12.2008, ak nedôjde dovtedy k naplneniu jej účelu. Je vylúčená akákoľvek fikcia odstúpenia od kúpnej zmluvy v zmysle po uplynutí trojročnej lehoty odo dňa jej uzatvorenia. Nemožno mu dávať na ťarchu , že po uplynutí lehoty 30.04.2008 v zmysle čl. IV písm. i) sa necítil byť viazaný kúpnou zmluvou pokiaľ ide o dispozíciu s nehnuteľnosťami ako svojím výlučným majetkom a že E.. Y. do dňa 30.04.2008, resp. do 01.12.2008 mu dohodnutú kúpnu cenu v plnom rozsahu neuhradil. Moment naplnenia účelu kúpnej zmluvy v zmysle čl. IV písm. h) bol viazaný okamih jej zrušenia a s tým následne spojené povinnosti zmluvných strán vrátiť si to, čo si navzájom z kúpnej zmluvy plnili.

3.2. Nestotožnil sa so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie v bode 52 odôvodnenia , že aj po dátume 01.12.2008 žalobcu vyzýval na doplatenie kúpnej ceny. Súd prvej inštancie vytrhol z kontextu jeho písomné vyjadrenie zo dňa 30.08.2018 a za relevantný považoval iba úryvok, kde uvádzal svoje myšlienky na nespokojnosť, absolútnu absurdnosť a neetickosť správania sa právneho predchodcu žalobcu p. E.. Y.a tak, že p. E.. Y.a „prosil, aby dotiahli zmluvu do konca, ale žalobca ho stále ukľudňoval, že za týždeň, mesiac atď. V zmysle uvedeného odôvodnenia rozsudku nie je možné konštatovať, že by zmluvné strany mali záujem na trvaní kúpnej zmluvy. Je neprípustné aby súd poskladal jeho údajný záujem na trvaní kúpnej zmluvy iba z kontextu jeho vytrhnutých vyjadrení, ktoré boli dokonca vykonané takmer 6 rokov po podaní žaloby, bez akýchkoľvek súvislostí vo vzťahu k tomu, kedy boli uskutočnené , v akej spojitosti a za akých okolností. Súd zamieňal jednotlivé osoby v skutkovom stave pokiaľ ide o označenie žalobcu a p. E.. Y.a ako právneho predchodcu žalobcu vo vzťahu k pohľadávke vzniknutej z titulu vrátenia prijatého plnenia predávajúcim kupujúcemu v zmysle kúpnej zmluvy po dátume 01.12.2008 . Takéto odôvodnenie rozsudku považuje za postrádajúce jednoznačné a zrozumiteľné vysvetlenie toho, ako súd skutkový stav zistil, a preto takéto odôvodnenie súdu zakladá zmätočnosť celého odôvodnenia, ako aj samotného rozsudku.

3.3. Ďalej sa nestotožnil s názorom súdu o tolerovaní úžívania nehnuteľnosti právnym predchodcom žalobcu. Kúpna zmluva bola dňom 01.12.2008 zrušená. Z nehnuteľností sa odsťahoval až v apríli 2009, t.j. až po piatich (5) mesiacoch od uplynutia dátumu 1.12.2008.

3.4.V časti prepisného odberného miesta energii na právneho predchodcu žalobcu, resp. na matku právneho predchodcu žalobcu uviedol, že dôvodom prepisu energii nebol v žiadnom prípade jeho záujem na trvaní kúpnej zmluvy . K prepisu došlo až v roku 2011 t.j. po uplynutí viac ako dva a

pol roku od dátumu 01.12.2008, kedy došlo k zrušeniu kúpnej zmluvy. Nestožnil sa so záverom súdu o jeho o tzv. „prosbu“ na splácanie akoby doplatku kúpnej ceny aspoň 200 eur mesačne právnym predchodcom žalobcu. Ide o konštatovanie , ktoré nemôže byť posúdené ako záujem na trvaní kúpnej zmluvy bezodkladne po dátume 01.12.2008 a takýto skutkový stav žalobca ani nikdy nepreukázal.

3.5.Zmluva bola zrušená 01.12.2008, preto akékoľvek ďalšie právne úkony, vyjadrenia možno vykladať iba ako tzv. predzmluvné rokovania, či dojednania o zmluve o budúcej zmluve, týkajúce sa prenechania do užívania nehnuteľností žalobcovi (resp. jeho právnemu predchodcovi), či prípadného ďalšieho následného prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a pod., a to aj s ohľadom na skutočnosť, že po jeho odsťahovaní v roku 2009 už nastali aj iné skutkové okolnosti ako boli pri uzatvorení pôvodnej kúpnej zmluvy v roku 2007. Skutočnosť, že sa necítil byť viazaný kúpnou zmluvou po dni 30.04.2008 a považoval ju k 01.12.2008 za zrušenú, potvrdzuje fakt, že sa nehnuteľnosti snažil naďalej predať aj za pomoci právneho predchodcu žalobcu. Je zrejmé, že aj p E.. Y. považoval kúpnu zmluvu za zrušenú . Asistoval mu pri hľadaní ďalšieho kupcu. Nehnuteľnosti nakoniec predal A.. F.. Súd sa touto skutkovou okolnosťou nijakým spôsobom nezaoberal pri posúdení charakteru žalovanej pohľadávky.

3.6. K výzve zo dňa 14.05.2012 koncipovannej jeho vtedajším právnym zástupcom pánom H.. E. U. uviedol, že bola poskytnutá p. E.. Y.ovi lehota na dodatočné plnenie z kúpnej zmluvy, či prípadné odstúpenie. Podľa názoru p. E.. Y.a teda nemožno aplikovať , nakoľko mal tento úkon z roku 2012 znamenať, že ako veriteľ na plnení z kúpnej zmluvy trvá. S jeho tvrdením sa nestotožnil, pretože nikde vo výzve sa nespomína , ale je v nej uvedený . Ak došlo k zrušeniu kúpnej zmluvy v súlade s ustanovením od samého počiatku, záväzok p. E.. Y.a doplatiť kúpnu cenu zanikol a naopak existoval jeho záväzok vydať bezdôvodné obohatenie, ktorým bolo plnenie z právneho dôvodu (podľa kúpnej zmluvy), ktorý odpadol. Výzva zo dňa 14.05.2012 nezakladá a ani nemôže zakladať právne účinky podľa . Kúpna zmluva už bola zrušená v súlade s , resp. aj z dôvodu, že pri nej absentujú aj časové súvislosti (nebola vykonaná ani bez zbytočného odkladu po 01.12.2008, teda po dátume zrušenia kúpnej zmluvy podľa ). Výzva sa týkala len spomínaných predzmluvných, či iných dojednaní smerujúcich k vzniku, resp. k uzatvoreniu ďalšieho právneho vzťahu medzi ním a právnym predchodcom žalobcu, resp. k vyporiadaniu vzťahov týkajúcich sa užívania nehnuteľností právnym predchodcom žalobcu a pod..

3.7. Ďalej uviedol, že zmluvné strany v kúpnej zmluve nezakotvili možnosť odstúpenia, nakoľko v zmysle jej jednoznačného znenia vedeli, že ak nebude účel zmluvy naplnený najneskôr do dňa 01.12.2008, bude zmluva dňom 01.12.2008 zrušená z dôvodu splnenia rozväzovacej podmienky dohodnutej v nej.

3.8.Vzniknutý právny vzťah je potrebné posúdiť podľa § 451 ods. 2 ako jeho bezdôvodné obohatenie z dôvodu odpadnutia dôvodu. Pod odpadnutím právneho dôvodu sa jednoznačne rozumie prípad, kedy zo zákona alebo na základe zákona dochádza k jeho zrušeniu, čo nastalo uplynutím zmluvnými stranami fixne dohodnutého termínu v zmluve, t. j. dňa 30.04.2008, najneskôr však dňa 01.12.2008. Dňa 01.12.2008 začína plynúť subjektívna lehota na vrátenie bezdôvodného obohatenia získaného z právneho dôvodu, ktorý odpadol.

3.9. Žalobca v žalobe žiadal úrok z omeškania od od 01.12.2008 do zaplatenia s príslušenstvom. To znamená, že si bol a je vedomý začatia plynutia premlčacej lehoty na splnenie povinnosti. Súd prvej inštancie plynutie premlčacej lehoty neposúdil správne, pretože identifikovanie momentu začatia plynutia premlčacej lehoty k 26.9.2010, trojročnej, s poukazom na , je v príkrom rozpore s princípom právnej istoty .Zotrval na vznesenej námietke premlčania, ktorej sa teda netýka koncentračná zásada konania vyjadrená v ustanoveniach a ; s výnimkou, ak by uplatnenie námietky premlčania bolo spojené s neprípustným uplatňovaním nových skutočností a dôkazov.“ Vzhľadom na vyššie uvedené žalobu podanú dňa 28.09.2012 považoval za podanú po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia.

3.10. K druhému namietanému výroku o zastavení konania pre späťvzatie žaloby citoval ustanovenie a uviedol, že im nebolo umožnené vyjadriť svoj súhlas alebo nesúhlas s takýmto úkonom v určenej lehote. Takýto postup súdu zakladá odvolací dôvod podľa , nakoľko súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, v ktorom je zahrnuté tak jeho právo vyjadriť sa ku všetkým relevantným skutočnostiam, ale aj tzv. zákaz prekvapivých rozhodnutí. Takýto postup súdu má jednoznačne vplyv na celkové posúdenie sporného nároku žalobcu, nakoľko sa tento uplatnený návrh priznať iné úroky z omeškania, ako tie ktoré boli žiadané v žalobe vzťahuje ku kľúčovej skutkovej okolnosti v tomto súdnom konaní, s ktorou sa súd v odôvodnení rozsudku nijakým spôsobom nevysporiadal, s tým, že súd ani nevzal v úvahu jeho tvrdenia a ani argumentáciu pokiaľ ide o platnosť výzvy jeho predchádzajúceho právneho zástupcu H.. U. zo dňa 14.05.2012, resp. spôsobilosť tejto výzvy založiť právne účinky podľa (spôsobilosť Výzvy z 14.05.2012 založiť takéto právne účinky.Je nesporné, že žalobca podal návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie uznaného dlhu podľa v sume 202 233,94 eura spolu s úrokom z omeškania od 01.12.2008 do zaplatenia s príslušenstvom. Následne však v záverečnej reči uviedol, že jeho pohľadávka vlastne nevznikla dňom 1.12.2008, ale až dňom kedy mala uplynúť lehota na doplatenie kúpnej ceny v zmysle kúpnej zmluvy podľa výzvy zo dňa 14.05.2012. Ide teda o zmenu skutkových tvrdení žalobcom bez ohľadu na právne posúdenie súdom. Takéto konanie žalobcu nemožno posúdiť ani ako doplnenie a ani ako spresnenie skutkového stavu, nakoľko v žalobe uviedol expressis verbis, z akého titulu a od akého dátumu považuje svoju pohľadávku za splatnú voči nemu. Uvedený postup súdu pri späťvzatí žaloby a nerozhodnutí o zmene žaloby zakladá vadu konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

3.11. Ďalej sa nestotožnil s vyhodnotením uznania dlhu. K uznaniu dlhu nedošlo v súlade s podmienkami, ktoré sú stanovené zákonom, a preto nezakladá právne účinky stanovené v ust. . Dlh bol v čase jeho uznania už premlčaný. O tejto skutočnosti nevedel a v uznaní dlhu ani nevyhlásil, že uznáva dlh, ktorý by bol premlčaný, keďže o tejto skutočnosti nebol upovedomený a nebol si jej ani vedomý. P. E.. Y. nesporne ho vyzval na uznanie záväzku vrátiť záloh kúpnej ceny z dôvodu, že sám p. E.. Y. si bol vedomý, že kúpna zmluva v roku 2011 už neexistovala .V uznaní dlhu preto úplne absentujú všeobecné náležitosti právneho úkonu podľa . Jeho právny úkon nebol urobený slobodne. Nebol urobený určite a zrozumiteľne. V uznaní dlhu chýba akákoľvek zmienka o tom, že dlh by bol premlčaný . Je zrejmé, že ho podpísal pod nátlakom zo strany p. Y.a. Uznanie premlčaného práva zakladá právne dôsledky uvedené v veta druhá len vtedy, ak dlžník o premlčaní vedel. Ak dlžník o premlčaní nevedel, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny (napr. aj preto, že nepoznal ustanovenia o premlčaní), nemá jeho uznanie akékoľvek právne účinky. Citoval z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25.03.2010 v ktorom Najvyšší súd expressis verbis konštatoval, že podľa uznanie premlčaného dlhu „...nezaložilo plynutie novej 10-ročnej premlčacej doby, keďže žalovaná nevedela, že uznáva premlčaný dlh“.

3.12.V závere poukázal na článok a slovné útoky slovné útoky p. E.. Y.a smerujúce voči nemu, iniciované trestné konania a používanie z kontextu vytrhnutých citácii z rôznych výsluchov z týchto trestných konaní v rámci prostriedkov procesného útoku.

3.13. Ďalej namietal, že na svoju obranu spochybnil uplatnený nárok žalobcu nielen čo do dôvodu, ale aj čo do výšky. Uplatnil započítanie pohľadávok: a) pohľadávka vo výške 16 596,96 eura z titulu uznania dlhu z pôžičky poskytnutej žalovaným v 1. rade voči právnemu predchodcovi žalobcu p. E.. Y.ovi - túto pohľadávku súd správne vo výroku rozsudku zohľadnil.

b) pohľadávka vo výške 58 800 eur - z titulu užívania nehnuteľností právnym predchodcom žalobcu s rodinou bez právneho dôvodu za obdobie od 05. mesiaca 2009 do 6. mesiaca 2013, t.j. 49 mesiacov x 1.200 eur .Touto kompenzačnou námietkou uplatnil voči žalobcovi pohľadávku z titulu bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie nehnuteľností, čomu zodpovedá plnenie bez právneho dôvodu vo výške 58 800 eur. Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne konštatoval v bode 66. odôvodnenia rozsudku, že nemal za preukázané uzavretie nájomnej zmluvy medzi E.. E. Y. a ním, čo je základným predpokladom k tomu, aby mu mohol vzniknúť nárok na zaplatenie nájomného. Je nesporné, že právny predchodca žalobcu

nehnuteľnosti vo vymedzenom časovom období užíval bez akéhokoľvek protiplnenia voči vlastníkovi nehnuteľností.

c) sumu 21 354,24 eura + 2.545,86 eura, t.j. spolu sumu vo výške 23 900,10 eura - z titulu náhrady škody. Vyčíslená suma predstavuje náklady za uvedenie poškodenej nehnuteľnosti do pôvodného stavu v dôsledku neoprávnených stavebných úprav právnym predchodcom žalobcu. Na preukázanie spôsobenej škody predložil súdu rozpočet .Vzniknú škodu preukázal výsluchom svedka p. H. na pojednávaní dňa 09.10.2019. Preto zdôvodnenie rozhodnutia o nevymedzení sumy náhrady škody považoval za prekvapivé a zmätočné. Nestotožnil sa so záverom, že pán J. F., syn žalovanej v 2. rade bol vlastníkom nehnuteľnosti v čase vznesenia kompenzačnej námietky a preto je oprávnený uplatňovať si akékoľvek nároky na náhradu škody . Jeho kompenzačnými námietkami sa vôbec nezaoberal a nevenoval im samostatnú pozornosť. Nijakým spôsobom sa nevysporiadal so skutočnosťou, že by mu patrilo oprávnenie požadovať nárok na náhradu škody z iných dôvodov, a to čas vzniku škody, postúpenie pohľadávky,

d) sumu vo výške 1140 eur- z titulu bezdôvodného obohatenia za spotrebu plynu, nakoľko právny predchodca žalobcu neuhrádzal dodávateľom plynu faktúry a tieto bol nútený uhradiť, aby sa vyhol vzniku dlhov a následnej exekúcii.

3.14. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie nesprávne zastavil súdne konanie voči žalovanej v 2 . rade pre nedostatok pasívnej legitimácie. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamieta voči žalovanému v 1. rade, žalovanej v 2. rade a zaviaže žalobcu k náhrade trov prvostupňového a druhostupňového súdneho konania, ako aj trov právneho zastúpenia alternatívne rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie.

4.1. Žalovaní podali vyjadrenie k odvolaniu žalobcu. Odvolanie považovali za účelové, zavádzajúce s uvádzaním nepravdivých skutočností. Nesúhlasili s jeho tvrdením, že súd správne rozhodol, že kúpna zmluva zo dňa 26.09.2007 nemá povahu fixnej zmluvy. Odkázali na rozsiahle odôvodnenie žalovaného v 1. rade. K bodu 2 odvolania mali za to, že akékoľvek narážky o údajných vadách domu sú v konaní bezpredmetné, nakoľko pohľadávka, ktorú si žalobca uplatňuje vychádza z právneho úkonu „Uznanie dlhu zo dňa 20.10.2011“ podpísaného žalovaným v 1. rade, ktorý však nezakladá právne účinky podľa , pričom má ísť o pohľadávku splatnú od 01.12.2008 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.09.2007. Predmetom konania neboli vady domu neustále opakované žalobcom, ktoré žalovaný v 1. rade jednoznačne odmieta , že by nehnuteľnosti v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy dňa 26.09.2007 mali mať.

4.2. K bodu 3 odvolania žalobcu vo vzťahu k ďalším prevodom dotknutých nehnuteľností po dátume 30.04.2008, po uplynutí dátumu 30.04.2008 uviedli, žalovaný v 1. rade už nebol v zmysle čl. IV písm. i) kúpnej zmluvy zo dňa 26.09.2007 viazaný zákazom predaja nehnuteľností, ktoré boli predmetom zmluvy iným právnickým alebo fyzickým osobám, či zákazom ich ponúkania cez realitné kancelárie, nakoľko preukázateľne do uvedeného dňa nebola splnená podmienka zaplatenia kúpnej ceny v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie sa so skutkovým stavom v bode 76. odôvodnenia rozsudku vysporiadal správne. Zároveň sa ostro vyhradili voči tvrdeniam žalobcu, ako aj jeho dopytom k tomu, akými finančnými prostriedkami a v akom čase disponovali. Tieto skutočnosti nie sú pravdivé a ani nie sú predmetom konania a bolo by v rozpore s v spojení s čl. , aby boli vyžadované od žalovaných bez akéhokoľvek právneho dôvodu.

4.3.Uviedli, že v konaní je nesporné, že žalovaný v 1. rade prijal finančné prostriedky na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy zo dňa 26.09.2007 od právneho predchodcu žalobcu. Tieto mal právnemu predchodcovi žalobcu vrátiť, ak nedôjde k naplneniu účelu kúpnej zmluvy zo dňa 26.09.2007, najneskôr dňa 01.12.2008, kedy sa pohľadávka z titulu záväzku vrátiť prijaté finančné plnenie stáva splatnou , čo sa napokon aj stalo ku dňu 01.12.2008. Argumentáciu žalobcu v bode 8. považovali za irelevantnú . Žalovaný v 1. rade odmietol akékoľvek zhodnotenie nehnuteľností právnym predchodcom žalobcu. Ďalej sa vyjadrili k výzve ich predchádzajúceho právneho zástupcu v súlade s dôvodmi odvolania vecnej pasívnej legitimácie žalovanej v 2. rade. Skutočnosť, že ďalšími prevodmi a následnými spätnými prevodmi na žalovaného v 1. rade by sa dostali nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemá vplyv na pohľadávku žalobcu, resp. predtým právneho predchodcu žalobcu voči žalovanému v 1. rade, ktorý vznikla výlučne z titulu kúpnej zmluvy zo dňa 26.09.2007, ktorej zmluvnými

stranami bol právny predchodca žalobcu ako kupujúci a žalovaný v 1. rade ako predávajúci. Manželia sú solidárne zaviazaní ex lege iba z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí v zmysle . Ak však za trvania manželstva vznikne samostatný záväzok manžela, aj z právnych úkonov, ktoré sa netýkajú spoločných vecí v zmysle , druhý manžel za takýto záväzok nezodpovedá a nie je povinný vzniknutý dlh veriteľovi splniť. Spoločný solidárny záväzok manželov v takomto prípade nevzniká. Vo vzťahu k veriteľovi bude tento manžel t.j. žalovaný v 1. rade, zaviazaný samostatne. Podľa , ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvody aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

5. Krajský súd v X. ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolania boli podané stranami sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (, ) a zistení, že spĺňajú náležitosti , viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (, ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v1. rade je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti vo výroku č. I., vo výroku III. zamietajúcej časti, v časti náhrady trov konania v V . výroku. V II. a IV. výroku rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa , právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

, ktorý bol prijatý a nadobudol účinnosť 01.07.2016, vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa a , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Uvedené ustanovenie tiež stanovuje, že na konania začaté predo dňom účinnosti nemožno uplatňovať okrem iného ustanovenia o sudcovskej koncentrácii.

Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Ustanovením je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

6. Odvolací súd predtým ako skúmal dôvody odvolania strán vo veci samej, skúmal, či súd prvej inštancie zaťažil konanie vadou konania namietanou žalovaným spočívajúcim v porušení práva na spravodlivý súdny proces a nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, jeho arbitrárnosť. Podľa článku 17 súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , , ). Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , , , ). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v civilnom sporovom konaní, potom už „postupom súdu“ vôbec nemôže byť ani časť rozhodnutia - jeho odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol (porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , ). Pojem „procesný postup“ súdu je potrebné vykladať takto aj za právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016. Stanovisko najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016 je aktuálne a pre súdnu prax použiteľné aj po 1. júli 2016, ktorého právna veta znie : „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa .“ V dôvodoch uviedol, že v danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri R. proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (K. proti Rusku, rozsudok z roku XXXXXX. K porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie a odňatiu možnosti konať pred súdom, môže dôjsť predovšetkým vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, a ak by súd odmietol konať a rozhodovať o podanej žalobe fyzickej alebo právnickej osoby (pozri napr. ). 7.Odvolací súd nezistil vady konania namietané stranami sporu, pretože súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, nevykonanie navrhnutého dôkazu nie je vadou konania, pretože o tom, aký dôkaz bude vykonaný , rozhoduje len súd ( ). Nevykonanie dokazovania môže mať vplyv len na zistený skutkový stav veci. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného o nedostatkoch dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie podrobne v dôvodoch rozhodnutia uviedol zistený skutkový stav, právne normy, ich výklad a ich aplikáciu na zistený skutkový

stav. Nesúhlas žalovaného s dôvodmi rozhodnutia nezakladá vadu konania majúcu za následok zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Rovnako sa odvolací súd nestotožnil s jeho námietkou v časti zastavenia konania, pretože žalobou disponuje žalobca. Podal odvolanie proti zastavujúcej časti rozhodnutia ale nezdôvodnil, prečo nesúhlasil so späťvzatím žaloby v časti úrokov z omeškania. Ním uvedené dôvody sa týkali meritórneho posúdenia veci ,spočívajúce v zániku zmluvy, odkazujúc na výzvu E.. U.. 8. Podľa . ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie. Vychádzajúc z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že disponovať s predmetom konania môže strana sporu nielen tým, že podá žalobu v zmysle ustanovenia , ale aj tým, že podanú žalobu vezme účinne späť (sčasti alebo celkom), a to nielen počas konania na súde prvej inštancie, ale aj po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie, avšak len do tej doby, pokiaľ rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť. Ide o dispozíciu s konaním zo strany žalobcu voči súdu, ktorou prejavuje svoju vôľu, aby sa vo veci nekonalo a meritórne nerozhodovalo. Toto dispozičné právo obsahuje oprávnenie slobodne disponovať s hmotnými a procesnými právami v civilnom konaní. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom 20.11.2019 upravil žalobný petit tak, že sa domáhal úroku z omeškania od 22.05.2012 z dôvodu možnosti doručenia písomnej výzvy H.. U. dňa 17.05.2012 a uplynutí 5 dňovej lehoty na zaplatenie. Právny zástupca žalovaného sa vyjadril, že tým došlo k úprave petitu žaloby, tento úkon je účelový s cieľom vyhnúť sa skutočnosti začatia plynutia premlčacej lehoty odo dňa 01.12.2008. Zároveň poukázal na ustanovenie o možnosti meniť petit počas konania len so súhlasom súdu. Z toho vyplýva, že žalovaný sa vyjadril k úrokom z omeškania, preto jeho tvrdenie, že súd prvej inštancie mu nedal možnosť vyjadrenia , nie je pravdivé. Neuviedol žiaden závažný dôvod nesúhlasu so späťvzatím žaloby , preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v zastavujúcej časti ako vecne správne potvrdil. 9. Pretože odvolací súd nezistil vady konania namietané stranami sporu, pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci.

10. Žalobca podal odvolanie v zamietajúcej časti týkajúcej sa žalovanej v 2. rade majúc za to, že je vecne pasívne legitimovaná, pretože ním poukázané peniaze prevzala a stali sa predmetom BSM. Súd prvej inštancie rozhodnutie v tejto časti založil na nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovanej v 2. rade, pretože nebola spoluvlastníčkou nehnuteľnosti a účastníčkou kúpnopredajnej zmluvy. Odvolací súd sa s jeho názorom stotožnil, preto rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 145 ods. 1 Obč. zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

Podľa § 145 ods. 2 Obč. zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

Citované ustanovenie § 145 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka upravuje vzájomné vzťahy manželov a tretích osôb s ohľadom na dispozičné úkony bezpodielových spoluvlastníkov, t.j. na právne úkony, ktorými manželia disponujú so spoločnými vecami ako predmetom bezpodielového spoluvlastníctva. Vo vzťahu k tretím osobám zakladá aktívnu alebo pasívnu solidaritu manželov z platných právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí. Tento dôsledok nastáva bez ohľadu na to, či právny úkon týkajúci sa spoločných vecí urobil jeden z manželov alebo obaja manželia spoločne, a či išlo o bežnú vec (záležitosť) alebo o inú než bežnú vec. V zmysle tohto ustanovenia sa na platnosť právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí a urobeného len jedným z manželov (teda úkonu, pri ktorom manželia nevystupujú spoločne ako účastníci), vyžaduje súhlas druhého manžela, ak ide o inú než bežnú záležitosť. Nedostatok tohto súhlasu má za následok neplatnosť právneho úkonu, pričom v zmysle § 40a Obč. zákonníka ide o relatívnu neplatnosť. To znamená, že právny úkon, ktorý nemožno považovať za vybavovanie bežnej záležitosti, uskutočnený iba jedným z manželov bez súhlasu druhého manžela, sa považuje za platný, pokiaľ sa ten, kto je ním dotknutý, nedovolá jeho neplatnosti. Základnou podmienkou aplikácie ustanovenia § 145 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka na konkrétny prípad je však existencia právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí. Pokiaľ táto podmienka nie je splnená, sú úvahy o tom, či v konkrétnych okolnostiach išlo o bežnú alebo nie bežnú záležitosť a teda či k právnemu úkonu bol alebo nebol potrebný súhlas druhého manžela, bezpredmetné. Za právne úkony týkajúce sa

spoločných vecí treba považovať tie, pri ktorých dochádza k dispozícii s predmetom bezpodielového spoluvlastníctva alebo k výkonu jeho správy. Týmto predmetom podľa platnej právnej úpravy (§ 143 Obč. zákonníka) môže byť len to, čo môže byť predmetom vlastníctva, teda iba veci v právnom zmysle, t.j. ovládateľné hmotné predmety a ovládateľné prírodné sily, ktoré slúžia potrebám ľudí. Za predmet vlastníctva a teda ani bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa preto nepovažujú pohľadávky a záväzky (dlhy), ktoré sa riadia všeobecným právnym režimom záväzkových vzťahov. Na tomto závere nič nemení to, že pri zániku bezpodielového spoluvlastníctva sa vykonáva aj vyporiadanie spoločných pohľadávok a záväzkov manželov (dopadajúce len na vzťah medzi manželmi a nie aj na ich vzťah k tretím osobám) podľa zásad platných pre vyporiadanie tohto spoluvlastníctva (vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva v širšom zmysle). Podľa súdnej praxe sa za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí nepovažujú napr. zmluva o pôžičke uzavretá len jedným z manželov (rozsudok Najvyššieho súdu ČSR z 21.12.1973 sp. zn. publikovaný v Zborníku stanovísk správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí najvyšších súdov ČSSR, ČSR a SSR, vydanom Najvyšším súdom ČSSR, SEVT Praha 1986), ručiteľský záväzok jedného z manželov (R 61/1973) alebo zmluva o výpožičke uzavretá len jedným z manželov (R 71/1994). Pri nezmenenej právnej úprave predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú tieto závery súdnej praxe stále použiteľné. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti bol žalovaný v1. rade. Ako výlučný vlastník nehnuteľnosti uzavrel s právnym predchodcom žalobcu kúpnopredajnú zmluvu a boli mu vyplatené finančné prostriedky. Preto argumentácia žalobcu o vzniku BSM a pasívnej legitimácia žalovanej v 2. rade je nezmyselná a odporujúca základným zasadám BSM.

11. Žalobca sa svojho nároku na zaplatenie sumy domáhal titulom uznania dlhu žalovaným v1. rade. Žalovaný v 1. rade vzniesol námietku premlčania tvrdiac, že uznal premlčaný dlh a ku zrušeniu zmluvy došlo k 01.12.2008. Súd prvej inštancie správne vychádzal z uznania dlhu žalovaným v1. rade. Žalovaný v1. rade počas celého konania a v odvolaní namietal, že strany uzavreli tzv. fixnú zmluvu a súd prvej inštancie venoval tejto námietke pozornosť. Podľa názoru odvolacieho súdu je rozhodujúce uznanie dlhu žalovaným v1. rade a aký následok by malo podľa neho uznanie premlčaného dlhu a jeho tvrdenie, že bol donútený uznanie podpísať. Odvolací súd preto nevenoval pozornosť dôvodom odvolania žalovaného v 1. rade o tzv. fixnej zmluve, pretože tieto dôvody považoval vzhľadom na uznanie dlhu za irelevantné.

Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa , ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Podľa ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Všeobecná premlčacia doba, ktorá je upravená v je tri roky. S písomným uznaním práva čo do dôvodu a výšky je spojený Inštitút pretrhnutia premlčacej doby, ktorý je upravený v . Platné uznanie práva z hľadiska behu a dĺžky premlčacej doby zakladá beh novej premlčacej doby v dôsledku jej pretrhnutia (prerušenia). Namiesto doposiaľ uplynutej premlčacej doby začína plynúť nová desaťročná premlčacia doba odo dňa, kedy k uznaniu práva došlo, resp., od uplynutia lehoty na plnenie, ak je v uznávacom prehlásení uvedená. Uznanie práva je jednostranný adresovaný hmotnoprávny úkon dlžníka, ktorý vo svojej platnosti, okrem všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony v a nasl. , musí spĺňať náležitosti upravené v druhej vety . Uznanie práva musí byť predovšetkým urobené v písomnej forme, musí sa týkať jednak dôvodu, ako aj výšky. Zároveň musí spĺňať požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti ( ), pretože uznanie práva je právnym úkonom, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti stanovená písomná forma, musí byť určitosť prejavu vôle uznať právo čo do dôvodu a výšky, daná obsahom listín, na ktorom je napísaná.

Inštitút uznania dlhu podľa , ktorý bol s účinnosťou od 01. 01. 1992 včlenený do , je samostatným zaisťovacím inštitútom a

teda zakladá právnu domnienku existencie dlhu v dobe jeho uznania. Tým sa v spore posilňuje pozícia veriteľa, pretože v ňom nemusí dokazovať vznik dlhu ani jeho trvanie v dobe, kedy k uznaniu dlhu došlo. Je naopak na dlžníkovi, ktorý namieta, že dlh nevznikol, že bol splnený alebo zanikol, alebo to inak preukázal. Uznaním dlhu teda prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka. K platnému uznaniu dlhu podľa okrem všeobecných náležitostí ( a nasl. ) je potrebné, aby tento jednostranný právny úkon urobil dlžník písomnou formou, vyjadril v ňom prísľub zaplatenia dlhu a uviedol dôvod a jeho výšku, teda uznal dlh čo do dôvodu a výšky. Z uvedeného potom logicky vyplýva, že splnením predpokladov uvedených v dochádza jednak k založeniu vyvrátiteľnej právnej domnienky trvania dlhu a jednak sú s ním spojené právne účinky pretrhnutia premlčacej doby v zmysle ust. vety druhej . Pokiaľ písomný prejav vôle dlžníka obsahuje uznanie dlhu čo do dôvodu a výšky a absentuje v ňom výslovný prísľub zaplatenia dlhu, je dôsledkom tohto úkonu len pretrhnutie premlčacej doby podľa vety druhej a vyvrátiteľná právna domnienka trvania dlhu v zmysle nevznikne. Inak povedané, ku kvalifikovanému uznaniu práva podľa s dopadom na beh a dĺžku premlčacej doby nie je vyžadované na rozdiel od uznania dlhu podľa vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh dlžníkom. Veriteľove právo na zaplatenie dlhu sa potom síce premlčuje v 10-ročnej premlčacej dobe, avšak v prípadnom súdnom konaní ho postihuje dôkazná povinnosť preukázať existenciu a výšku dlhu. Pre záver, že uznanie práva podľa vety druhej nie je totožné s inštitútom uznania dlhu podľa , svedčia aj odlišné právne dôsledky spojené s uznaním premlčaného práva. Pri uznaní premlčaného práva z hľadiska účinkov spojených s nie je viazané na vedomosť dlžníka o tom, že uznal právo premlčané. Úprava obsiahnutá v pre vznik domnienky trvania dlhu vyžaduje, aby ten, kto uznal premlčaný dlh o premlčaní vedel. Pokiaľ dlžník o premlčaní nevedel, uznanie dlhu právny následok v podobe právnej domnienky nemá (i tak však dôjde k založeniu behu novej premlčacej doby podľa (viď rozhodnutia NS ČR zo 14.09.2006, z ). Z uvedeného vyplýva, že na plynutie premlčacej doby nemá vplyv, či žalovaný v1. rade uznal premlčaný dlh a či o premlčaní vedel. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca veľmi dobre vedel, že uznáva premlčaný dlh, čomu nasvedčujú všetky jeho podania a dôvody odvolania, keď na jednej strane tvrdí, že uzavrel fixnú zmluvu, ktorá zanikla nenaplnením zmluvy 01.12.2018 a na druhej strane tvrdí, že nevie o uznaní premlčaného dlhu. Otázka uznania premlčaného práva má vplyv len na dôkaznú povinnosť strán sporu, pretože pri uznaní premlčaného dlhu, o ktorom dlžník nemal vedomosť má len ten následok, že dôkazné bremeno tvrdenia prechádza z dlžníka na veriteľa, ktorý musí dokázať existenciu dlhu. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný v1. rade prevzal kúpnu cenu. Žalobca tým preukázal dôvodnosť žaloby a nárok na vrátenie kúpnej ceny. V tejto časti sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že nárok žalobcu prevzatého pohľadávku na základe jej postúpenia je daný. Súd prvej inštancie však v tejto vyhovujúcej časti zohľadnil započítací prejav žalovaného v1. rade na základe uznania dlhu právnym predchodcom žalobcu dňa 20.10.2010. Žalobca v odvolaní namietal neplatnosť uznania dlhu, ale v čom mala spočívať neplatnosť daného právneho úkonu, neuviedol. Žalobca nevymedzil odvolací dôvod, v čom súd prvej inštancie pochybil, keď posúdil uznanie dlhu ako platný právny úkon. Preto sa týmto odvolacím dôvodom nezaoberal. Odvolací súd dodáva, že celé odvolanie žalobcu je bez základných náležitostí ustanovení vyžadujúcich vymedziť predmet odvolania a zdôvodniť, v čom odvolateľ nesúhlasí so závermi súdu a jeho právnym posúdením. Je zmätočné, odvolateľ v ňom nesúvisle namieta zistený skutkový stav, ale aké právne následky z toho vyvodil, z odvolania nie je možné zistiť. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a zároveň žiadal, aby žalovaný v1. rade a žalovaná v 2. rade boli zaviazaní zaplatiť mu sumu 202 233,94 eura s úrokom z omeškania od 01.12.2008.

13.Žalovaný podal odvolanie v zamietajúcej časti týkajúcej sa nezapočítania pohľadávok. Odvolací súd preto musel rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej a v zamietajúcej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konania a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie sa v priebehu konania zameral na uplatnený nárok žalobcu. Z obsahu spisu vyplýva, že nevenoval dostatočnú pozornosť započítavaciemu návrhu žalovaného v 1. rade. Rozhodnutie v časti týkajúcej sa vyplatenie nájomného rozsudok zdôvodnil nepreukázaním uzavretia nájomnej zmluvy. Odvolací súd sa stotožnil s jeho záverom, že medzi stranami nebola uzavretá nájomná zmluva a táto skutočnosť nebola medzi nimi sporná. Z celého konania jednoznačne vyplynulo, že právny predchodca žalobcu užíval nehnuteľnosť bez právneho dôvodu. Takto žalovaný v1. rade opísal skutkový stav, na základe ktorého sa domáhal plnenia . Občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (súd pozná právo), účastníci konania nie sú povinní uplatnený nárok kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia je vecou súdu. Súd skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie.( vid rozhodnutie NS SR z o

06.02.2013,2 Cdo 174/2018 z 30.04-2019, z 27.07. 2011) . Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu a nie je obligatórnou náležitosťou žaloby. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybou aplikácie práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Strany sporu nie sú povinné uplatnený nárok a ani obranu proti nemu právne kvalifikovať. Z toho vyplýva, že bolo povinnosťou súdu bolo na zistený skutkový stav aplikovať príslušnú právnu normu a nie žalobu zamietnuť pre nesprávne právne posúdenie veci .

14.Žalovaný v1. rade sa domáhal započítania sumy 23 9000,10 eura titulom náhrady škody. Súd prvej inštancie v tejto časti rozhodnutie zdôvodnil v bode 68 predajom nehnuteľnosti žalovaným pánovi F.ovi s tým, že žalobca mal svoj nárok na náhradu škody uplatňovať voči novému vlastníkovi nehnuteľnosti. Odvolací súd sa s jeho záverom nestotožnil. Žalovaný uplatnil započítací prejav náhrady škody za znehodnotenie nehnuteľnosti právnym predchodcom žalobcu. Súd prvej inštancie vôbec nevenoval pozornosť danému nároku a vôbec nezisťoval základné predpoklady ustanovenia - vznik škody, protiprávnosť konania a príčinná súvislosť medzi škodou a protiprávnym úkonom. Dôkazné bremeno zaťažuje poškodeného. Rovnako sa nevyporiadal so započítacím prejavom za bezdôvodné obohatenie spočívajúce v platení energií za právneho predchodcu žalobcu.

15. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie I. vyhovujúcom výroku a III. zamietajúcom výroku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Pre právny záver odvolacieho súdu ohľadne premlčania nároku žalobcu nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa k ostatným dôvodom odvolania strán, pretože sú irelevantné, nič nemeniace na závere, že nárok žalobcu nie je premlčaný pre uznanie dlhu žalovaným v1. rade.

16. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v novom rozhodnutí rozhodovať o náhrade trov odvolacieho konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného v1. rade ( 396 ods.3 ).

17. O trovách odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanej v2. rade rozhodol podľa v spojení s a tak, že žalovanej úspešnej v odvolacom konaná priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O trovách konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesení m vypracovaným vyšším súdnym úradníkom.

Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v X. pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).