Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/138/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Evy Mészárosovej v právnej veci žalobcu: J. Z. , narodený dňa XX.X.XXXX, trvale bytom L., Z. č. XX, zastúpený spoločnosťou JUDr. Danuše Tichá s.r.o., IČO: 52 058 310, Bratislava, Nám. M. Benku č. 6, za ktorú koná JUDr. Danuše Tichá, proti žalovanému: Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok - Fakultná nemocnica, IČO: 31 936 415, Ružomberok, gen. Miloša Veselého č. 21, zastúpený spoločnosťou Ulianko & partners, s.r.o., IČO: 36 856 517, Zvolen, Nám. SNP č. 37, za ktorú koná JUDr. Radoslav Ulianko, o náhradu škody na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 4. mája 2017, č.k. -511, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 4. mája 2017, č.k. -511,

- vo výroku I., ktorým žalobu zamietol, p o t v r d z u j e ,

- vo výroku II., ktorým žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, m e n í tak, že žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %,

- vo výroku III., ktorým štátu priznal náhradu trov voči žalobcovi v plnom rozsahu, m e n í tak, že štátu p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %;

- vo výroku IV., ktorým priznal znalcovi Prof. MUDr. Jozefovi Vojtaššákovi, CSc. znalečné voči žalobcovi, m e n í tak, že znalcovi Prof. MUDr. Jozefovi Vojtaššákovi, CSc. p r i z n á v a nárok na znalečné voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava III. rozsudkom zo dňa 4.5.2017, č.k. -511, I. žalobu zamietol; II. žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu; III. priznal štátu náhradu trov voči žalobcovi v plnom rozsahu; IV. prof. MUDr. Jozefovi Vojtaššákovi, CSc. priznal znalečné voči žalobcovi. Vychádzal zo žaloby doručenej súdu dňa 14.10.2011, ktorou žalobca žiadal, aby žalovaní v I. rade - Ministerstvo obrany Slovenskej republiky a v II. rade - Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok - fakultná nemocnica, boli zaviazaní na zaplatenie náhrady škody v sume 26.068,55 €. Žalobca žalobu odôvodil tým, že dňa 16.10.2008 sa podrobil u žalovaného v II. rade, ktorej zriaďovateľom je žalovaný v I. rade operácii - totálnej náhrady ľavého kolenného kĺbu. Po určitej dobe začal pociťovať mučivé i kľudové bolesti a poruchy funkcie operovaného kolena, objavila sa nastupujúca deformita chodidla, porucha citlivosti na prednej časti kolena a na plante chodidla, obmedzená pohyblivosť a bolestné prelupovanie v operovanom kolene. Pre zhoršenie lokálneho nálezu a progresiu bolesti aj na pravom neoperovanom kolene absolvoval fyzioterapeutickú liečbu, ktorá bola čiastočne úspešná, došlo k zlepšeniu rozsahu pohybu a k odstráneniu kontraktúry kolena. Napriek čiastočnému zlepšeniu zdravotného stavu v súvislosti s absolvovanou liečbou mu bola potvrdená nutnosť reoperácie ľavého kolena z dôvodu chybne osadenej protézy a s tým súvisiacich komplikácií. Potreba reoperácie mu

bola potvrdená aj na ortopedickej klinike v Mladej Boleslavy. Žalovaný v II. rade svojim neodborným a nevhodne zvoleným postupom pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti porušil svoje povinnosti, čím mu spôsobil škodu, keď jeho ľavá noha je následkom vykonanej operácie o 1,5 cm kratšia ako pravá noha, ktorý nedostatok výrazne pociťuje po stránke fyzickej a odrazil sa aj na jeho psychike. Po operácii sa u neho objavila necitlivosť prednej časti operovaného kolena, následkom čoho nemôže na kolene kľačať. Po takmer ročnej práceneschopnosti musel ukončiť svoju podnikateľskú aktivitu a odísť do dôchodku, čím došlo k zhoršeniu jeho finančnej situácie a životnej úrovne. Pred operáciou viedol aktívny život, venoval sa rekreačnému športu, cestoval, s rodinou sa zúčastňoval rôznych spoločenských podujatí, ale z uvedených zdravotných komplikácií musel výrazne obmedziť svoju verejnú angažovanosť a rekreačný šport. Za účelom posúdenia liečebného postupu žalovaného v II. rade, určenia rozsahu zdravotného poškodenia v súvislosti s liečebným postupom a následnými komplikáciami a vypracovania bodového hodnotenia náhrady za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, si dal vyhotoviť znalecký posudok, v ktorom znalec konštatuje, že jeho pooperačný nález ľavého kolena nasvedčuje chybnému osadeniu protézy a viacerým závažným nedostatkom zvoleného liečebného postupu, sú v priamej príčinnej súvislosti s jeho zhoršeným zdravotným stavom. Znalec doporučil reoperáciu ľavého kolena, pri hodnotení bolestného mu priznal 592,5 bodov a pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia 1.150 bodov. Výšku náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vyčíslil v zmysle na sumu 23.298,- €. Bol nútený absolvovať viaceré odborné vyšetrenia a liečebné postupy, dať si vyhotoviť znalecký posudok, pričom mu vznikli dodatočné náklady v celkovej výške 2.770,55- €. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 10.9.2012, č.k. -146, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.10.2012, konanie voči žalovanému v I. rade zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom voči žalovanému v I. rade, ktorému nepriznal trovy konania. Na návrh žalobcu uznesením zo dňa 22.5.2014, č.k. 44 C 40/2012- 319, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.6.2014, konanie prerušil z dôvodu zdravotnej prekážky na strane žalobcu, do 30.6.2014.

2. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu, svedkov, znalca, oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav. Žalobca pri svojom nároku vychádzal zo znaleckého posudku doc. Horského, pričom má za to, že operácia totálnej endoprotézy (ďalej len TEP) u žalovaného nebola vykonaná lege artis, pretože bol nesprávne osadený implantát, v dôsledku čoho bol poškodený na zdraví a uviedol, že jeho ťažkosti po operácii trvali asi päť týždňov, mal teploty do 38 stupňov a bolesti. Navštívil operatéra H.. S. s tým, že výsledok je neuspokojivý, ten mu dal lieky, doporučil obklady, ale problém to neriešilo, takže po dvoch rokoch určil termín revízie operácie. Keď prišiel do nemocnice, oznámili mu, že H.. S. je v zahraničí, či chce, aby ho operoval niekto iný, čo nechcel. X. mal nastúpiť do nemocnice dňa 7.4.2010 s tým, že ho pripravili na operáciu, položili na operačný stôl a keď priviezli röntgen, radili sa nad ním lekári, ktorí povedali, že operovať nebudú, nech chodí k nim na rehabilitácie, ktoré absolvoval, ale to nepomáhalo, cvičiť nevládal, zhoršovalo sa to. Konzultoval to s H.. X. v H., s H.. O. v J., všetci doporučovali revíziu. H.. X. v H. mu operoval pravé koleno, s ktorým nemá absolútne žiadne problémy a teraz mu bude revidovať ľavé koleno, ktoré je predmetom tohto konania. Žalovaný mu tvrdil, že pri každej operácii sa musí poškodiť nerv, z čoho vzniká necitlivosť, ktorú tam má, čo však nie je pravda, čoho dôkazom je operované pravé koleno. Pokiaľ ide o následky na pracovný a osobný život z nezdareného zákroku, v tomto smere musel obmedziť pohyb, predtým lyžoval, chodil na turistiku, to už vôbec nemohol lebo nemohol chodiť. Podnikal v oblasti výroby bryndze, navštevoval salaše, kam sa dalo dostať prevažne peši, aby kontroloval, či dodržiavajú postupy pri výrobe. Od toho taktiež musel upustiť, čo viedlo k prerušeniu podnikania a zrušeniu živnosti. Žalovaný uviedol, že žalobný návrh považuje za neurčitý v otázke akú povinnosť porušil vo vzťahu k žalobcovi. Porušením právnej povinnosti v medicínskom práve sa rozumie objektívny rozpor medzi tým ako lekár alebo zdravotnícke zariadenie skutočne konal a tým ako konať mal, aby si splnil svoju povinnosť. Porušenie povinnosti zo strany lekára môže spočívať v tom, že nepostupoval lege artis, že nevyužil potrebné odborné znalosti a postupy jednak pri stanovení anamnézy, diagnózy, pri liečebnom postupe alebo pri následnej starostlivosti po uskutočnení lekárskeho zákroku. Z toho vyplýva, že pri posudzovaní úkonov lekára alebo zdravotníckeho zariadenia, či došlo alebo nedošlo k porušeniu právnych povinností, je potrebné zohľadniť relatívne širokú škálu okolností, čiastkových postupov, ktoré v konečnom dôsledku smerovali k výsledku, ktorý je podnetom pre preskúmanie postupu lekára, respektíve zdravotníckeho zariadenia. Hodnotenie toho, že postupom lege artis, pripadá medicíne ani právu. Znalecký posudok, ktorý si dal žalobca vypracovať neakceptuje, pričom námietky voči nemu nemožno odstrániť výsluchom znalca z dôvodu, že znalec doc. A. P. zomrel a tak navrhol, aby v konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie na otázku, či prišlo z ich strany k porušeniu povinnosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, pri operácii a liečbe žalobcu, t.j. či s takým

stavom kolena aký mal žalobca, bolo možné operáciou dosiahnuť zlepšenie stavu (čo vyžaduje zákon). Nebráni sa zodpovednosti, ak došlo k pochybeniu, ale nech to určí znalec, pretože inak padá zlé svetlo na vysoko odborné pracovisko i na skúseného operatéra. Navrhol vykonať dokazovanie výsluchom operatéra H.. G. S. a lekára, s ktorým konzultoval svoj zdravotný stav žalobca v nemocnici v Martine, H.. X.. Na pojednávaní dňa 10.12.2012 a dňa 30.1.2013 vzniesol podľa hmotnoprávnu námietku premlčania nároku žalobcu - uplynutie dvojročnej subjektívnej lehoty, pretože má za to, že žalobca o tom, kto za škodu zodpovedá vedel hneď, nakoľko vedel kto mu vykonal operáciu a pokiaľ ide o vedomosť o škode, túto mal žalobca tiež. Je podstatné kedy si mohol dať obodovať poškodenie zdravia, bolo to určite dva roky pred podaním žaloby, t.j. pred 14.10.2011. Nesprávne osadenie kĺbu je možné zistiť ihneď po vykonaní operácie. Žalobca nesplnil základnú podmienku, keď nedal preveriť ich postup pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý ako jediná inštitúcia je kompetentná posúdiť správnosť poskytnutia zdravotnej starostlivosti, pokiaľ žalobca tvrdí, že postupoval pri jeho liečbe lege artis. Z operačného protokolu na lôžku je zjavné, že osová poloha implantátu je v poriadku a že bola zistená len ľahká flexia, ktorá môže byť spôsobená aj inými vplyvmi, napr. predispozíciou žalobcu. Následne navrhol doplniť znalecký posudok MUDr. Vojtaššáka s tým, že mu budú predložené dodatočné zistenia z reoperácie žalobcu. H.. X. pred reoperáciou vykonal taktiež len röntgenové a fyzické vyšetrenie žalobcu napriek tomu, že žalobca tvrdil, že najpodstatnejšie pre rozhodnutie vo veci samej majú byť vyšetrenia gamagrafické, leukoscynt, komplexné morfologické a funkčné vyšetrenie, pričom žiadne okrem gamagrafického, ktoré vykonal znalec Vojtaššák, žalobca neabsolvoval a tým, že sa podrobil reoperácii vlastne zamedzil akékoľvek nové zistenia ohľadne implantátu, ktorý mu osadili, ktorý nezabezpečil pre účely tohto konania. Žalobca k vznesenej námietke premlčania žalovaným konštatoval, že táto je nedôvodná, pretože jeho zdravotný stav nebol stabilizovaný, sťažoval sa na bolesti, ktoré boli riešené medikamentóznou liečbou a nemal možnosť zistiť, že došlo k nesprávnemu osadeniu kĺbu, pretože operatér ho ubezpečoval, že je všetko v poriadku. Musel by sa preukázateľne dozvedieť o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá skôr ako 14.10.2009. V rozhodujúcom období odo dňa uskutočnenia operácie, t.j. od 16.10.2008 do 14.10.2009 sa však o vzniku škody nedozvedel, keď jeho zdravotný stav nebol ustálený, bol práceneschopný (PN trvala od dňa 15.10.2008 do dňa 15.10.2009), pričom sa podroboval len nevyhnutným vyšetreniam súvisiacim s liečebným a rehabilitačným procesom a očakával zlepšenie svojho zdravotného stavu a ustupovanie pociťovaných ťažkostí. Svoj zdravotný stav konzultoval na odbornom pracovisku Clinica Orthopedica v Bratislave, posudok zdravotného stavu- lekárska správa zo dňa 8.12.2009 MUDr. S.. Následne v roku 2010 svoj zdravotný stav konzultoval s H.. P., ktorý mu doporučil elektroliečbu a aplikáciu plazmy do operovaného kolena, liečba bola bez úspechu. Dňa 11.2.2011 sa podrobil operácii pravého kolena u H.. X. v nemocnici H.. Z ambulantného nálezu vyplýva, že bol indikovaný k revízii totálnej endoprotézy ľavého kolena, liečbu ukončil až koncom januára 2011. Súd prvej inštancie uviedol, že z prepúšťacej správy zo dňa 27.10.2008 zistil, že žalobca bol prepustený z nemocnice dňa 27.10.2008, bol prijatý k plánovanej operačnej liečbe, totálnej endoprotézy ľavého kolenného kĺbu, diagnóza gonartróza, artróza kolenného kĺbu, sledovaný ortopédom pre štvorročné stupňujúce sa bolesti v oblasti pravého kolenného zhybu. Operácia bola vykonaná dňa 16.10.2008 - implantácia TEP. Pooperačný priebeh primeraný, pacient postupne vertikalizovaný, naučený chôdzi za pomoci nemeckých barlí, pacienta afebrilného prepúšťajú celkovo v dobrom stave do domáceho liečenia. Doporučená liečba - elastická bandáž, rehabilitácia, krvné transfúzie, isoptin, gopten, clexane a ampisulcillin, chôdza s odľahčením operovanej dolnej končatiny za pomoci nemeckých barlí, kontrola o mesiac, v prípade potiaží kontrola skôr. Z výsluchu svedka H.. G. S., lekára, ktorý predmetný operačný výkon u žalobcu realizoval zistil, že ošetroval žalobcu ako pacienta a indikoval mu operáciu - výmenu ľavého kolenného kĺbu z dôvodu ťažkej deformačnej gonartrózy. Tento druh operácii vykonáva od roku 1997, pričom na pracovisku žalovaného sa ich robí okolo 300 ročne. Operácia žalobcu bola dosť zložitým operačným postupom vzhľadom na diagnózu. Všetko prebehlo štandardne a prepustili ho ôsmi deň po operácii do domácej liečby. Po jednom mesiaci nasleduje kontrola, vtedy sa robí röntgenový snímok a ďalšia kontrola po dvoch mesiacoch. Podľa svedka u žalobcu bolo všetko urobené v poriadku. Žalobca sa sťažoval na bolesti, ale každý pacient po takejto operácii máva bolesti. Bola mu odporučená kúpeľná liečba, ktorú absolvoval v Trenčianskych Tepliciach. Oboznámil sa so znaleckým posudkom doc. Horského č. 2/ 2011, ale napriek tomu sa domnieva, že operácia bola urobená dobre. Pri kontrole žalobca uvádzal, že konzultoval svoj zdravotný stav s inými ortopédmi, ktorí mu navrhovali reoperáciu, ale podľa jeho zistení na základe vyšetrení, to nebolo potrebné. Žalobcu aj dva krát objednali, raz prišiel zbytočne, nakoľko bol v zahraničí a druhý krát, keď ho mali na stole, tak s kolegami pozerali koleno pod mobilným röntgenom a na základe tohto vyšetrenia upustil od operácie, pretože nevidel na ňu dôvod. Pamätal si, že žalobcovi sa počas kúpeľnej liečby subjektívne zhoršil stav a tak mu písal doporučenie, že treba upraviť procedúry tak,

aby sa vylúčili teplé procesy. Implantát, ktorý použili u žalobcu je kvalitný, dáva sa aj mladým ľudom, aby mohli športovať, umožňuje aj rotačný pohyb. Pred operáciou žalobcu koleno bolelo, opúchalo mu, obmedzovalo hybnosť. Efekt operácie mal byť zlepšenie hybnosti, zmenšenie bolesti a lepší komfort. Niekomu bolesti zmiznú úplne a niekomu pretrvávajú aj po výmene kĺbu, ale v menšom rozsahu. Hneď po operácii sa dá skontrolovať správne osadenie umelého kĺbu pomocou röntgenu a pokiaľ nie je správne osadenie, tak sú tam bolesti a porucha funkcie končatiny. Najčastejšie bolesť spôsobuje infekcia alebo uvoľnenie implantátu, ale tieto skutočnosti u žalobcu nezistili. Z lekárskej správy, ambulantného nálezu zo dňa 2.12.2009 MUDr. Márie Dudákovej vyplýva, že ľavé koleno - stav po operácii TEP osovo v dobrom postavení, hybnosť až na terminálne obmedzenú flexi je v norme, predný skrížený a mediálny kolaterálny väz laxný. Z posudku zdravotného stavu, lekárskej správy zo dňa 8.12.2009 H.. E. S. (Clinica Orthopedica) zistil, že žalobca absolvoval dňa 15.10.2008 implantáciu TEP ľavého kolena, pooperačne udáva pocit teplejšieho kolena, absolvoval aj kúpeľnú liečbu s horúcimi procedúrami, fyz. th., magnet th. na operované koleno, po ktorej bolo zhoršenie, subjektívne bolesti pri chôdzi i malej záťaži. Objektívny nález - ľavé koleno - operačná rana kľudná, osovo dobré postavenie kolena, prítomná anterolaterálna laxicita, NCP primerané, koleno bez známok zápalu, vpravo výrazná varozita kolená, drásoty. Podľa správy H.. Y. E. zo dňa 18.1.2012 - klinika Dr. Pirka s.r.o. Mladá Boleslav, je žalobca tri roky po TEP ľavého kolena, pretrváva bolestivosť schôdze, nízky komfort, vpravo po TEP spokojný; objektívny nález

- chôdza bez opory, aktívna, nekríva, mierny varus bilat., jazva aj kĺb úplne kľudné, bez výpotku, rtg dobrá biomech. Integrácia oboch TEP kolien; po dohovore k reoperácii - výmena TEP ľavého kolena. Žalovaný má záznamy z ambulantných kontrol žalobcu po operácii TEP zo dňa 28.11.2008, 19.1.2009, 24.11.2009, 26.1.2010, 9.3.2010, 7.4.2010, 20.4.2010. Z vyjadrení súdneho znalca doc. H.. A. P. M.., uvedených v znaleckom posudku č. 2/2011 zo dňa 3.5.2011, ktorý predložil žalobca zistil, že dostupná zdravotná dokumentácia žalobcu je príliš stručná, nekompletná, nie sú prítomné záznamy o morfologických a funkčných zmenách. Pri zvolenom operačnom vstupe došlo k poškodeniu vetvičiek n. saphenus s následnou necitlivosťou prednej časti kolena, ktorá pretrváva dodnes. Chybou v operačnom postupe došlo k problému pacienta - „click syndróm“ - prelupnutie spojené s bolesťou. Kombinované instability operovaného kolena sú taktiež spôsobené operačným zákrokom. Dali sa kompenzovať použitím širšej polyetylénovej vložky na plateu tíbia. Klinické vyšetrenie a röntgenová dokumentácia žalobcu preukazujú chyby v osadení TEP kolena vo všetkých troch rovinách a vyžadujú reoperáciu. Chybne osadená TEP kolena je dôvodom zmeny osi končatiny, čo znamená, že koleno je v ležiacej polohe v 10 stupňovej varozite, ktorá sa v stoji zvýrazňuje nad 20 stupňov. Nesprávnou resekciou oboch koncov kĺbu došlo k skráteniu celej ľavej dolnej končatiny o 1,5 cm, čo negatívne pôsobí na dolný koniec zmenenej chrbtice s nepríjemným následkom zánikovou iritáciou S1 na operovanej končatine, čo znamená stratu citlivosti planty. Uvedené nedostatky považuje znalec za dostatočný dôvod vytvoriť pacientovi priestor na uplatnenie si bodového hodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Znalec určil bolestné k celkovým počtom bodov 592,5 a sťaženie spoločenského uplatnenia celkovým počtom bodov 1.150. Podľa znalca ťažkosti žalobcu spojené s absolvovaním implantácie TEP ľavého kolena sú zapríčinené chybami implantácie a chybami v pooperačnom doliečovaní. V operačnej starostlivosti považuje za nedostatočnú rehabilitáciu - neodborný postup s manipuláciou izokinetickej dlahy. Zo znaleckého posudku prof. MUDr. Jozefa Vojtaššáka, CSc., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie ortopédia č. 3/2013 zo dňa 27.8.2013 vyplýva, že dňa 16.10.2008 bola žalobcovi u žalovaného implantovaná TEP ľavého kolena pre gonartrózu 4. stupňa po vyčerpaní konzervatívnej liečby. Operácia prebehla štandardným spôsobom, pooperačná liečba prebiehala taktiež štandardným spôsobom. K dekompenzácii funkčného stavu došlo počas kúpeľnej liečby v marci 2009, teda pol roka od operácie, keď u žalobcu došlo k opuchu, bolesti a obmedzeniu hybnosti. Žalobca bol kvôli tomu vyšetrený na ortopedickom oddelení u žalovaného a bola modifikovaná kúpeľná liečba v Trenčianskych Tepliciach, po ktorej sa stav zlepšil, bolesti kolena ale pretrvávali. V decembri 2012 bol žalobca vyšetrený v nemocnici Medissimo MUDr. Dudákovou, ktorá doporučila vyšetrenie v nemocnici Clinica Orthopedica. Vyšetril ho MUDr. Opatík, ktorý konštatoval dobré postavenie TEP ľavého kolena, miernu osteoporózu pod fibrilárnou komponentou. Doporučil primerané telesné zaťažovanie, vhodnú ortézu na ľavé koleno, pacient plánovaný na revíziu v mieste primárnej implantácie. V apríli 2010 v Ružomberku bola plánovaná revízna operácia ľavého kolena pre bolesti, ktoré žalobca udával. Tesne pred plánovanou operáciou, priamo na operačnom stole bol žalobca vyšetrený pod RTG prístrojom. Vyšetrenie prebehlo formou konzília za prítomnosti viacerých lekárov. Pri tomto klinickom a RTG vyšetrení neboli zistené dôvody na revíznom operáciu kolena. Bolo doporučené pokračovať rehabilitačnej liečbe. V roku 2010 bol pacient vyšetrený doc. Horským. Na základe jeho doporučenia bola indikovaná liečba plazmou, stimulácia kvadricepsu pomocou vacotronu, pravidelné plávanie. Po tejto liečbe ťažkosti pacienta pretrvávali. Podľa znalca liečba plazmou do implantovaného kolena

je neštandardná. Pre pretrvávajúce bolesti ľavého kolena bol vyšetrený v Univerzitnej nemocnici Martin, MUDr. Nečasom, ktorý konštatoval nutnosť revíznej operácii kolena. Túto naplánoval, vykonal však implantáciu totálnej endoprotézy pravého kolena. V zdravotnej dokumentácii od MUDr. Nečasa ohľadom ľavého kolena jednoznačne objektívne nezdôvodňuje nutnosť revíznej operácie, opiera sa len o subjektívny stav pacienta. Operácia pravého kolena bola vykonaná v nemocnici Humenné a rehabilitácia v nemocnici Vranov nad Topľou. Žalobca je s operáciu pravého kolena spokojný. Pre pretrvávanie bolesti ľavého kolena bol žalobca v júni 2011 vyšetrený v Čechách na klinike dr. Pirka. Tu boli konštatované voľnejšie väzy, ostatný klinický nález primeraný. RTG hodnotené ako dobrá biomechanická integrácia oboch TEP kolenných kĺbov. Po dohovore s prof. Čechom plánovaná výmena totálnej endoprotézy ľavého kolena. Po dodaní echografického vyšetrenia srdca, ktoré vykazovalo nízku funkciu srdca anestéziológ operáciu neodporučil. Žalobca požiadal doc. Horského o vypracovanie znaleckého posudku so zameraním na postup pri implantovaní totálnej endoprotézy ľavého kolena. Doc. Horský ako znalec tvrdí, že totálna endoprotéza kolena nebola osadená správne a liečebný postup u žalovanej nebol správny. Znalec má za to, že strata citlivosti chodidla nie je spôsobená implantáciou totálnej endoprotézy, ale je spôsobená syndrómom tarzálneho tunela pri plochej nohe a LS chrbtice s pozitivitou dermatómu S1, v zdravotnej dokumentácie uvedený syndróm nepokojných nôh (neurologické ochorenie). Kúpeľnú liečbu absolvoval žalobca v marci 2008, t.j. 6 mesiacov od operácie. Kúpeľná liečba sa indikuje individuálne podľa zdravotného stavu. Zápal v kolene nebol dokázaný, subjektívne ťažkosti súčasne nevie objektivizovať. Pokiaľ ide o kvalitu použitého implantátu znalec uvádza, že používané implantáty sa do nemocníc dostávajú vo výberovom konaní a kvalita implantátov je kontrolovaná Štátnym pre kontrolu liečiv. Na základe dodaných informácií a podkladov o implantovanom kĺbe od distribútora znalec nevidí žiadne porušenie zákona. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že po operácii je ľavá dolná končatina kratšia o 1,5 cm znalec uvádza, že končatina bola kratšia aj pred operáciou. Žalobca sa sťažuje na bolesti ľavého kolena, obmedzenie hybnosti a poruchu chôdze. Tvrdí, že tento stav mu mal okrem pohybového aparátu ovplyvniť celkový zdravotný stav a obmedzili jeho spoločenské, športové a podnikateľské aktivity, ktoré mal v minulosti. Znalecký posudok a ďalšie lekárske správy doc. Horského súd kontroverzné. Na jednej strane tvrdí, že umelý kĺb je implantovaný zle, na druhej strane pacienta liečil krvnou plazmou. Vedecké hodnotenie výsledkov operačnej liečby kolena - knee score sa väčšinou vykonáva v rámci výskumu. Znalec zásadne nesúhlasí so záverom, že boli poškodené periférne nervy pri operácii, že TEP je chybne osadená, že následkom operácie došlo k skráteniu končatiny. Pre posúdenie anatomických a morfologických zmien u pacienta znalec zhotovil množstvo obrazovej dokumentácie. U žalobcu pri implantácii TEP bol použitý priamy predný prístup ku kolenného kĺbu. Je to štandardný operačný prístup. Je teoretický možné, že časť periférnych kožných nervov môže byť prerušená. Tie však po operácii regenerujú. Ak si v zdravotnej dokumentácii porovnáme operačný prístup ľavého a pravého kolena možno konštatovať, že sú úplne identické. Pokiaľ ide o otázku chybného osadenia implantátu, prvé RTG snímky, ktoré mal doc. Horský k dispozícii neboli vykonané v štandardných rovinách, bola prítomná rotácia kolien. Pri takýchto snímkach ma posudzujúci dojem, že postavenie implantátu nie je dobré. Pri počítačovej analýze RTG dokumentácie, ktoré boli zhotovené keď znalec pacienta vyšetril, môže konštatovať, že osadenie ľavého umelého kolenného kĺbu je správne a je identický osadený ako implantát pravého kolena, aj keď sú rozdielneho typu. U obidvoch je rovnaká akceptovateľná varozita biomechanicky vyhovujúca v zmysle Mikuliczovej línie. V súčasnej dobe je technika implantácie totálnej endoprotézy kolena tak detailne prepracovaná, že prakticky je nemožné umelý kĺb kolena chybne osadiť školeným lekárom. Ortopedické pracovisko žalovaného patrí medzi pracoviská, ktoré v rámci Slovenska implantujú najviac endoprotéz ročne. Primár MUDr. Daniel Oslanec, ktorý vykonal implantáciu ľavého kolena žalobcu je jedným z tých lekárov na Slovensku, ktorí majú najväčšie skúsenosti a dosahujú najlepšie výsledky v implantovaní umelých kĺbov. Techniku implantácie totálnej endoprotézy majú na pracovisku dobre zvládnutú. U žalobcu bol vykonaný štandardný operačný postup: cielenie, resekcie epifýz kosti a osadzovanie implantátu v troch rovinách bolo pomocou intradreňových a extrasealnych cieličov a presných šablón, ktoré umožňujú optimálne osadenie implantátu. Moderné endoprotézy kolena sú konštruované tak, aby umožnili obdobný pohyb ako u zdravého človeka. Tieto sú dosiahnuté mobilnou polyetylénovou vložkou, ktorá umožňuje okrem pohybov v sagitálnej rovine, aj minimálne pohyby v ďalších rovinách. Niekedy je pohyb pri takomto umelom kolene sprevádzaní pohľadovými a zvukovými šelestami, čo môže budiť dojem nesprávnej funkcie kolena. Ak sa porovnáva pri klinickom vyšetrení statika a dynamika z tohto pohľadu na obidvoch kolenách možno konštatovať, že sú rovnaké. Je prítomná ľahká laxicita a krepitácie. Pri detailnom porovnávaní RTG snímkov za pomoci počítačovej analýzy možno konštatovať, že obidva umelé kĺby sú osadené rovnako, dokonca z pohľadu „RTG kozmetiky“ je ľavý umelý kolenný kĺb osadený lepšie. K otázke možnosti skrátenia alebo predĺženia končatiny implantáciou totálnej endoprotézy kolena znalec

uvádza, že pokiaľ sa používa tento typ implantátu ako u žalobcu, nie je možnosť zásadne ovplyvniť dĺžku končatiny ako napríklad v porovnaní s implantáciou totálnej endoprotézy bedrového kĺbu. Pri tomto type implantátu sa zachovávajú kolaterálne väzy. Dĺžku končatiny možno ovplyvniť polyetylénovou vložkou len do tej miery, aby sa dosiahla primeraná stabilita a fyziologická hybnosť. Ak je zložka príliš vysoká, dolná končatina by mohla byť napríklad 2-4 mm dlhšia, nedosiahol by sa potrebný pohyb, hlavne vystretie kolena. Pri implantácii tohto typu TEP kolena prioritne preferujeme funkciu kolena a nie dĺžku končatiny. Predoperačné RTG vyšetrenie bolo u žalobcu vykonané správne. Žalobca má subjektívne ťažkosti, ktoré z ortopedického hľadiska nie je možné jednoznačne objektivizovať so zámerom revíznej operácie. Súčasný pooperačný objektívny klinický aj RTG stav a výsledok operácie je na obidvoch kolenách rovnaký. Rozdiel je len v tom, že s pravým kolenom je žalobca spokojný a vľavo má pretrvávajúce bolesti. Na obidvoch kolenách nachádzame akceptovateľnú varozitu s rovnakým Q-uhlom, vľavo sú obmedzené oproti druhej strane terminálnej pohyby. Kožné jazvy po implantácii sa hoja rovnako bez zápalu. Obojstranne sú zhrubnuté vnútornej jazvy po implantácií TEP. Na ľavom kolene nenachádzame teda koreláciu subjektívneho a objektívneho nálezu. Bolo vykonané aj gamagrafické vyšetrenie, ktoré nepotvrdilo septické, či aseptické uvoľnenie totálnej endoprotézy. Toto vyšetrenie sa považuje za veľmi senzitívne a bolo negatívne. Aj konziliárne vyšetrenie na operačnom stole pod RTG zosilovačom u žalovaného nepotvrdilo nutnosť revíznej operácie kolena. Aj ďalšie vyšetrenia na iných pracoviskách, napríklad vyšetrenie dr. Dudákovou, dr. Opatíkom nepotvrdili jednoznačne nutnosť revíznej operácie. Aj z lekárskeho nálezu z vyšetrenia z Čiech, kde indikujú revíznu operáciu nie je jednoznačne uvedené, čo je príčinou a morfologickým korelátom subjektívnych ťažkostí pacienta. Aj zo záznamov vyšetrení dr. Nečasa nie je určená jednoznačná príčina bolesti ľavého kolena, pre ktorú plánuje revíznu operáciu. V ortopédii sa stretávame s podobnými prípadmi, kedy nevieme objektivizovať subjektívne ťažkosti ortopedickým vyšetrením, kedy nenachádzame morfologický korelát patologického stavu. Po vyčerpaní konzervatívnej liečby je možné pristúpiť k revízii operácie, kde môže byť počas operácie potvrdená femoropatelárna disfunkcia, môžu byť prítomné vnútorné zrasty, voľné telesá, rôzne trecie plôšky, poškodenie polyetylénu a ďalšie. Je nutné si uvedomiť, že umelý kolenný kĺb nevie zabezpečiť statickú a dynamickú funkciu kolena pacienta takú, ako malo jeho koleno v mladosti. Treba brať do úvahy aj presenilnú svalovú atrofiu, skrátenie končatiny, ktorú mal žalobca pred operáciu umelého kĺbu, varozitu samotného predkolenia, ktorú mal pred operáciou, výraznú planovalgozitu ľavého chodidla, ktorú mal pred operáciou s následným tarzálnym syndrómom, z čoho môžu vyplývať poruchy citlivosti. Pri skrátení končatiny dochádza vždy k šikmej panve a statickej skolióze, čo spôsobuje lumboischialgický syndróm s poruchou dermatómu S1, ako to popisuje doc. Horský. Klinické aj RTG známky vykazujú vľavo coxartrózu 2. stupňa, vpravo 1. stupňa. Obidva implantáty sú zhotovené z rovnakého kovového materiálu-chróm, kobalt. V záveroch znaleckého posudku prof. MUDr. Jozefa Vojtaššáka, CSc., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie ortopédia č. 3/2013, sa konštatuje, že operačný postup žalovaného pri operácii žalobcu dňa 16.10.2008 bol lege artis (druh implantátu, správnosť jeho osadenia vzhľadom na operačnú deformitu a varozitu kolena); operačný postup - implantácia totálnej endoprotézy ľavého kolena u žalobcu bola vykonaná lege artis, bol použitý správne indikovaný implantát, ktorý bol schválený Štátnym pre kontrolu liečiv, boli splnené všetky právne normy pre registráciu a používanie tohto implantátu na Slovensku. Osadenie implantátu bolo správne, varozita kolena po implantácii totálnej endoprotézy je klinicky a biomechanicky akceptovateľná. Operačnú deformitu znalec nenachádza, varozita po implantácii TEP ľavého kolena aj po implantácii TEP pravého kolena. Biomechanická os v zmysle Mikuliczovej línii je dobrá. Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalobcovi nedošlo k porušeniu alebo zanedbaniu akejkoľvek právnej povinnosti. U žalobcu pri operácii nedošlo k poškodeniu zdravia. Znalec nenachádza porušenie právnych predpisov zo strany žalovaného; u žalobcu bola pred operáciou diagnostikovaná artróza kolena 4. stupňa, čo je posledné chorobné štádium. Bolesti sa postupne stupňovali, boli agresívneho charakteru, nemohol chodiť po rovine, ani do a z kopca, musel používať francúzsku barlu. Doterajšia konzervatívna rehabilitačná liečba bez efektu. Nemohol vykonávať bežné aktivity, udáva výrazné obmedzenie hybnosti. Z tohto dôvodu bola indikovaná implantácia totálnej endoprotézy kolena. Pri porovnaní s ortopedickým vyšetrením, ktoré vykonal ako znalec dňa 28.6.2013 a dňa 21.8.2013 s uvedeným popisom chorobného stavu pred operáciou ľavého kolena konštatuje, že k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu nedošlo. Stabilita a varozita po operácii kolena je rovnako biomechanicky akceptovateľná ako na pravom kolene, vľavo viazne najmä terminálna pohyblivosť. Po operácii dňa 16.10.2008 nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu u žalobcu, keď nedošlo k zhoršeniu hybnosti, stability a varozity oproti stavu pred operáciou; ustálenie zdravotného stavu v zmysle hodnotenia statiky a biomechaniky kolena je možné po jednom roku od operácie. Bezprostredne po operácii sa vykonáva RTG snímka, ktorá potvrdzuje správnosť osadenia endoprotézy kolena. Je možné teda hneď po operácii potvrdiť správne postavenie implantovanej totálnej endoprotézy

kolena; nakoľko liečebný postup žalovaného bol lege artis a pri operácii nedošlo k poškodeniu zdravia žalobcu, tak podľa zákona mu nepatrí odškodnenie bolestného a nie je možné odškodnenie sťaženie spoločenského uplatnenia; žalobca uvádza, že, má bolesti ľavého kolena. Znalec akceptuje jeho ťažkosti, nevie ich však objektivizovať. Pri iných stavoch je možné jednoznačne určiť dôvod podobných ťažkostí. Nie je korelácia súčasného objektívneho ortopedického nálezu a subjektívneho. U pacienta je ešte množstvo ďalších chorobných stavov, ktoré môžu mať vplyv na jeho subjektívne ťažkosti. Stav navrhuje diagnostikovať formou hospitalizácie vo vysoko špecializovanej nemocnici. Ak sa nájde príčina, nie je vylúčená revízna operácia. Operačný postup pri implantovaní TEP ľavého kolena považuje za lege artis. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca sa dňa 1.10.2014 podrobil reoperácii TEP ľavého kolena, o ktorej predložil dokument označený ako „operačný protokol na lôžku“ od MUDr. Libora Nečasa PhD., z ktorého zistil, že bola vykonaná revízia, výmena a odstránenie endoprotézy kolenného kĺbu. Pacient bol vyšetrený na operačnom stole. Ľavé koleno s deficitom extenzie cca 5-10 stupňov, výrazná medilaterálna instabilita s klikom komponentov v terminálych polohách. Po otvorení kĺbneho puzdra nachádzajú len ľahkú sinovialitídu. Uvoľňujú femorálny komponent, ktorý je v ľahkej flexii a výraznejšej exrotácii, uvoľnený bez kostnej straty. Komponent je necementovaný. Tibiálny Komponent je v rozhraní kov - cement voľný. Svedok MUDr. Libor Nečas PhD. tvrdil, že k výmene endoprotézy kolenného kĺbu došlo na základe stavu pacienta, ktorý udával permanentné bolesti. Bolesť bola hlavným dôvodom, prečo došlo k revízii. Zistená extenzia 5-10 stupňov je prijateľný stav po TEP, nie je optimálny, ale je to stav akceptovateľný. Pred operáciou boli vykonané štandardné vyšetrenia, fyzikálne a röntgen. Nedokonalé priľnutie kostného cementu ku kovovej časti tibiálneho komponentu môže spôsobiť veľa faktorov, jedným z nich môže byť aj nesprávna technika cementovania. Zistená výrazná medilaterálna instabilita s klikom komponentov v terminálych polohách nastáva pri endoprotéze kolenného kĺbu, keď nie je správne vyváženie väzivových štruktúr kolena. Príčinou vzniku osteofytov je degeneratívne ochorenie kĺbnych povrchov, tzn. kĺbnej chrupavky, je to reakcia organizmu na jej opotrebovanie. Jedná sa o nežiadúci pooperačný stav. U žalobcu nešlo o septické uvoľnenie endoprotézy. Operáciou u žalovaného bola gonartróza odstránená. Podľa neho žalobca udáva, že po reoperácii boli jeho ťažkosti odstránené a tak má za to, že reoperácia bola indikovaná. Žalovaný predpokladal, že žalobca zabezpečí z priebehu reoperácie minimálne videozáznam, aby bolo možné posúdiť, či operácia bola vykonaná u neho lege artis. MUDr. Nečas pred reoperáciou vykonal taktiež len röntgenové a fyzické vyšetrenie žalobcu, napriek tomu, že právny zástupca žalobcu tvrdil, že najpodstatnejšie pre rozhodnutie vo veci samej majú byť vyšetrenia gamagrafické, leukoscynt, komplexné morfologické a funkčné vyšetrenie, pričom žalobca žiadne neabsolvoval a tým, že sa podrobil reoperácii vlastne zamedzil akékoľvek nové zistenia ohľadne implantátu osadeného žalovaným. Taktiež nezabezpečil pôvodný implantát, keď žalobca vyvodzoval svoje zdravotné problémy aj so skutočnosti, že žalovaným osadený implantát bol údajne nekvalitný a od pochybného výrobcu. Žalovaný žiadal, aby žalobca dôkazne preukázal založením do spisu všetky vyšetrenia, ktoré podľa vyjadrenia zo dňa 13.11.2014 a 19.11.2013 absolvoval v období pred reoperáciou, nakoľko išlo o vysoko špecializované gamagrafické, komplexné ortopedické vyšetrenie a leukoscint, pričom sa domnieva, že závery operatéra MUDr. Nečasa nie je možné v žiadnom ohľade kvalifikovať ako dôkazný prostriedok preukazujúci porušenie jeho povinnosti vykonať operáciu TEP ľavého kolena žalobcu dňa 16.10.2008 lege artis, resp. jednoznačne určiť dôvod a príčinu vykonania reoperácie zo dňa 1.10.2014. Z hľadiska naplnenia predpokladov zodpovednosti za škodu nemôže stačiť iba pripustenie možnosti vzniku škody v dôsledku protiprávneho konania škodcu, ale táto príčinná súvislosť musí byť na isto daná. Z údajov Slovenského artroplastického registra doručeného súdu dňa 12.11.2015 zistil, že žalobca absolvoval u žalovaného operáciu dňa 16.10.2008, bola mu osadená endoprotéza - bikondilárna, strana ľavá, fixácia hybridná - necem/cem (fe.komp/ tib.k.), komponenta - C2F Implants - MC2, veľkosť fem. komponenty-3, veľkosť tib. komponenty-2, cement tib. komponenty

- typ: HV, vložka veľkosť 10. Žalobca vzniesol námietku zaujatosti voči osobe znalca prof. MUDr. Jozefa Vojtaššáka, CSc., uznesením zo dňa 22.4.2016, č.k. -446, uvedeného znalca nevylúčil z vykonania znaleckého úkonu - doplnenia znaleckého posudku č. 3/2013 zo dňa 27.8.2013. Znalec v doplnení k znaleckému posudku č. 4/2016 zo dňa 10.11.2016 uviedol, že zistenia uvedené v operačnom protokole na lôžku zo dňa reoperácie žalobcu dňa 1.10.2014 (deficit extenzie ľavého kolena cca 5 až 10 stupňov, prítomnosť výraznej medilaterálnej instability s klikom komponentov v terminálnych polohách, prítomnosť ľahkej flexie a výraznejšej extrarotácie femorálneho komponentu, tibiálny komponent na rozhraní kov - cement voľný) hodnotí ako normu, udané parametre popisu sú vo variačnej šírke normy a stav považuje za normu po siedmich rokoch od primárnej implantácie endoprotézy. Primoimplantácia bola vykonaná správne, uvedený operačný nález nevysvetľuje pacientove subjektívne ťažkosti, napr. bolestivosť pri pohybe s tým, že na základe klinického a operačného nálezu sa nedajú objektivizovať. Morfologický a funkčný stav hodnotí ako primeraný pooperačný nález, vo variačnej šírke

normy, ktorý sa vyskytuje po operácii TEP kolena, uvedený nález umožňoval primerané pohybové možnosti, neovplyvňoval negatívne zdravotný stav žalobcu. Po opätovnom vyšetrení žalobcu dňa 20.10.2016 skonštatoval, že funkcia ľavého kolenného kĺbu je po reimplantácii dobrá. Rovnako dobrý nález uviedol v znaleckom posudku č. 3/2013 zo dňa 27.8.2013 s tým, že jediný rozdiel je v tom, že teraz je žalobca s funkciou ľavého kolena spokojný. Postavenie totálnej endoprotézy zjavné z RTG snímky po prvej operácii je dobré a taktiež je dobré postavenie totálnej endoprotézy pre reoperácií zo dňa 20.10.2016. Nie je možné urobiť presné komparatívne merania u RTG snímkov vzhľadom na to, že ide o konštrukčne odlišné a biomechanicky odlišné totálne endoprotézy. Pri reimplantácii bola použitá totálna endoprotéza typu CCK implantát, náhrada kolenného kĺbu so zvýšenou mierou uzamknutia implantátu. Takýto typ implantátu je indikovaný prevažne u revíznych operácii kolena. Vzhľadom na nové skutočnosti a zistenia znalec uviedol, že operácia, implantácia totálnej endoprotézy kolena dňa 16.10.2008 u žalovaného bola vykonaná lege artis, keď pri tomto konštatovaní prihliadal aj na údaje z artroplastického registra pokiaľ ide o použitý spôsob fixácie tibiálneho komponentu. Z výsluchu znalca prof. MUDr. Jozefa Vojtaššáka, CSc., znalca v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie ortopédia, k podanému znaleckému posudku č. 3/2013 zo dňa 27.8.2013 a jeho doplneniu č. 4/2016 zo dňa 10.11.2016 zistil, že pri svojich záveroch vychádzal z rekonštrukčných postupov, ktoré neumožňujú pri implantácii totálnej endoprotézy skrátenie končatiny o 1 cm, resp. o 1,5 cm pri operácii. Je to možné len o 2-4 mm, max. 5 mm. Ľavá dolná končatina žalobcu je ohnutá do oblúka a je tam ťažká plochá noha a preto znalec predpokladal, že už pred prvou operáciou bola kratšia. Pri operácii žalobcu bola použitá polyetylénová vložka, konštrukčný postup pri samotnej TEP je limitovaný bočnými väzmi a preto nie je možné hrúbkou polyetylénovej vložky ovplyvniť dĺžku končatiny, nakoľko je to ovplyvnené dĺžkou bočných väzov, ktoré sa neoperujú. Sonografia a gamagrafické vyšetrenie (ktoré je presné), nepotvrdilo prítomnosť zápalu u žalobcu. Taktiež pri reoperácii nebol potvrdený zápal. Uvoľnenie TEP zistené operatérom je po rokoch rokoch bežné na rozhraní cement - kov. Zo správy z roku 2012 prof. Čecha, z ktorej nevyplýva patologický nález čo sa týka hybnosti, táto je v rámci normy. Nález MUDr. Horského z roku 2010 konštatuje obmedzenie hybnosti, keď sa mu nezdalo osadenie pately, ale to je vec rotácie, techniky röntgenovania. On aplikoval 6 krát plazmu do kolena a v tomto smere treba uviesť, že pri umelom kĺbe je to neindikovaná liečba, ktorá môže aj poškodiť. U žalobcu sa prejavili ťažkosti pol roka po operácii počas kúpeľnej liečby. K subjektívnym ťažkostiam žalobcu znalec nezistil objektívny ortopedický nález. Výskyt osteofytov (výrastkov) je primeraný stav po TEP. Typ implantátu, ktorý bol použitý u žalobcu, používal žalovaný vo vyše 800 prípadoch. Vývoj ide veľmi dopredu, implantáty schvaľuje Štátny ústav pre kontrolu liečiv, ktorý je veľmi prísny. Pokiaľ ide o potrebu reoperácie u žalobcu, tak perioperačná dokumentácia z reoperácie žalobcu je extrémne stručná a kontrastuje s hrubým súdnym spisom. Nebol objektívny dôvod na reoperáciu, ktorá by súvisela s primárnou operáciou so záverom, že bola vykonaná lege artis. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca žiadal o odročenie pojednávania za účelom dokazovania znalcom ortopédom na vypracovanie súkromného znaleckého posudku vzhľadom na zistenia, ktoré vyplynuli z dôkazov predložených v tomto konaní s tým, že tento posudok by mal byť vypracovaný do konca marca, s čím žalovaný nesúhlasil, nakoľko reoperáciou u žalobcu došlo k nemennej zmene skutkového stavu ľavého kolena, ktorý je pre potreby tohto konania najzásadnejší a zároveň poukázal na hospodárnosť konania, keď doterajšie dokazovanie poukazuje na dostatočný dôkazový materiál pre rozhodnutie súdu.

3.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami , , , , , , o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a dôvodil tým, že nebol splnený základný predpoklad pre náhradu škody, a to porušenie povinností žalovaného pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti žalobcovi. Poukázal na skutočnosť, že pri realizácii zdravotnej starostlivosti má vplyv na výsledok, okrem samotného postupu lekárov a ostatných zdravotníckych pracovníkov poskytovateľa, množstvo ďalších faktorov (napríklad chronický zdravotný stav, spolupráca pacienta, dodržiavanie životosprávy, individuálna reakcia organizmu, dedičné anomálie), takže ide o faktory, ktoré sú dôležité pre výsledok, ale ktoré lekár nie je schopný ovplyvniť a často ani predvídať. Podstatou poskytovania zdravotnej starostlivosti je vlastne zasahovanie do fyzickej a psychickej integrity človeka, pričom základom medicínskeho rozhodovania je hodnotenie benefitov a rizík zákroku vo vzťahu k liečbe ochorenia pacienta. Zodpovednosť lekára za výsledok by v podstate paralyzovala poskytovanie zdravotnej starostlivosti, pretože zdravotné komplikácie sú súčasťou práce lekára. Uvedené riziko potom vyplýva zo všeobecnej náročnosti tejto činnosti, z prirodzeného stupňa rozvoja lekárskej vedy a z nedokonalosti techniky a liekov na jednej strane a nesmiernej zložitosti javov, do ktorých lekár svojim zákrokom zasahuje

na strane druhej. Hmotnoprávnym základom sporu medzi pacientom a zdravotníckym zariadením je zodpovednosť za škodu. Všeobecná zodpovednosť za škodu je založená na protiprávnom konaní, ktoré viedlo ku škodlivému následku. Je to teda zodpovednosť za konanie alebo opomenutie, nie za výsledok. Každá konkrétna situácia sa posudzuje individuálne a zvažuje sa, či zdravotnícke zariadenie alebo lekár zvolili postup adekvátny ochoreniu a šetrný k pacientovi a či spôsob prevedenia bol bez vád. Všetko sa posudzuje na základe poznatkov, ktoré mal lekár k dispozícii v čase uskutočnenia zákroku. Konštatoval, že základnými hmotnoprávnymi predpokladmi všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu podľa sú: a/ protiprávne konanie, b/ následok - vznik škody, c/ príčinná súvislosť medzi konaním a následkom, d/ zavinenie, pričom všetky predpoklady musia byť splnené súčasne. Protiprávne konanie, t.j. konanie v rozpore s objektívnym právom, teda porušenie určitej právnej povinnosti, vyplývajúcej zo zákona, zmluvy alebo všeobecnej prevenčnej povinnosti. Povinnosti vyplývajúce z pravidiel profesie, teda postupy, ktoré je možné považovať za akceptovateľné vzhľadom k súčasnému stavu poznania, aj v zmysle profesionálnej etiky. V súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti sú tieto normy označované ako profesné štandardy, lex artis a lekárska etika. Nedodržanie týchto pravidiel je protiprávnym konaním. Škoda je škodlivý následok v podobe skutočnej materiálnej škody či ušlého zisku. Treba separovať ujmu (ktorej spôsobenie je vytýkané zdravotníckemu zariadeniu), od rôznych zmien pacientovho zdravotného stavu, ktorý sa mohol vyvíjať nezávisle na vonkajších zásahoch. Príčinná súvislosť medzi konaním a následkom musí byť bezpečne preukázaná. Medzi protiprávnym konaním a následkom musí existovať vzťah príčiny a následku, t.j. že nepriaznivý následok by nebol nastal, keby nedošlo k protiprávnemu konaniu. Pri zavinení ide o psychický pomer konajúcej osoby ku konaniu, následku a príčinnej súvislosti medzi nimi. Zavinenie je prezumované pokiaľ ide o nedbanlivosť, pri ktorej vôľa nesmeruje k škodlivému následku. Právnická osoba sa môže zbaviť zodpovednosti za škodu ak preukáže, že protiprávne spôsobenú škodu nezavinila, teda že ju nezavinili fyzické osoby, ktoré konali v jej mene. K námietke premlčania vznesenej žalovaným uviedol, že nárok žalobcu nie je premlčaný, v tomto smere sa stotožnil s argumentáciou žalobcu ohľadne nepremlčania jeho nároku. Ďalej dôvodil, že žalovaný je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, primárnej, sekundárnej, následnej a osobitnej zdravotnej (zriaďovacia listina č.111/11-8 zo dňa 31.1.1996). Právny vzťah medzi stranami sporu vznikol na základe operačného výkonu u žalovaného za účelom uzdravenia alebo zlepšenia zdravotného stavu žalobcu. Ide o výkon zdravotnej starostlivosti, liečebný zákrok (operačný výkon), pri ktorom má lekár vykonávajúci zákrok povinnosti, v zmysle ustanovenia o zdravotnej starostlivosti, takže je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne, s cieľom uzdravenia osoby, alebo zlepšenia stavu osoby, pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. V tomto smere znalecký posudok i svedok MUDr. Nečas, ktorý vykonal revíziu operácie, zhodne skonštatovali, že operáciou u žalovaného bola gonartróza u žalobcu odstránená (diagnóza, pre ktorú bolo u žalobcu pristúpené k totálnej endoprotéze ľavého kolena), a preto možno konštatovať, že v zmysle citovaného ustanovenia zákona, žalovaný ako poskytovateľ, poskytol zdravotnú starostlivosť žalobcovi správne, pretože vykonal všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s tým, že u žalobcu došlo k odstráneniu gonartrózy 4. stupňa na ľavom kolennom kĺbe. Na návrh žalovaného nariadil znalecké dokazovanie na zistenie, či došlo zo strany žalovaného k nejakému porušeniu jeho právnej povinnosti, ktorá by vyplývala z ustanovenia ako všeobecného ustanovenia pre predchádzanie škodám, ustanovenia , prípadne z lekárskych štandardov, teda či diagnostika a liečba žalobcu bola v súlade so súčasne dostupnými poznatkami lekárskej vedy, či bol liečebný zákrok z odborného pohľadu objektívne správny, či postup operatéra nebol chybný. Postup lege artis sa totiž skladá z diagnostiky, uskutočneného operačného výkonu, prípadných komplikácií a ich následného liečenia. Žalobca pri svojom nároku tvrdil, že operácia totálnej endoprotézy u žalovaného nebola vykonaná lege artis, keďže bol nesprávne osadený implantát, v dôsledku čoho bol poškodený na zdraví. Vychádzal pritom zo znaleckého posudku doc. Horského, ktorý konštatoval, že bol nesprávne osadený implantát žalovaným. V konaní ale bolo preukázané správne osadenie implantátu, pričom znalec MUDr. Vojtaššák zistil, že snímky, ktoré mal k dispozícii znalec doc. Horský, neboli vykonané v štandardných rovinách, bola prítomná rotácia kolien. Pri takýchto snímkach ma posudzujúci dojem, že postavenie implantátu nie je dobré. Pri počítačovej analýze RTG dokumentácie, ktoré boli zhotovené, keď znalec pacienta vyšetril skonštatoval, že osadenie ľavého umelého kolenného kĺbu je správne a je identicky osadený ako implantát pravého kolena, aj keď sú rozdielneho typu. U obidvoch je rovnaká akceptovateľná varozita biomechanicky vyhovujúca v zmysle Mikuliczovej línie. Správnosť osadenia implantátu potvrdili aj vyšetrenia, ktoré žalobca absolvoval u MUDr. Dudákovej (Medissimo), MUDr. Opatíka (Clinica Orthopedica), MUDr. Jezdinskej (klinika Dr. Pirka s.r.o.). Taktiež MUDr. Nečas vo výpovedi uviedol, že hlavným dôvodom pre vykonanie reoperácie u žalobcu bola

bolesť, ktorú žalobca uvádzal a nie nesprávne osadenie primárnej TEP. Znalec v znaleckom posudku konštatoval, že ani ďalšie žalobcom uvádzané údajné pochybenia žalovanej zistené neboli. Na základe vykonaného dokazovania tak dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že bola naplnená základná podmienka zodpovednosti za škodu, ktorou je protiprávne konanie zo strany žalovaného, ktorý neporušil pri diagnostike a liečbe žalobcu žiadne právne povinnosti, pretože diagnostika a terapia u žalobcu bola v súlade so súčasnými dostupnými poznatkami lekárskej vedy. Ďalšie dokazovanie navrhnuté žalobcom v podobe súkromného znaleckého posudku znalcom - ortopédom, považoval za nadbytočné a nehospodárne vzhľadom na to, že reoperáciou, ktorú žalobca absolvoval, sa už natrvalo zmenil jeho ľavý kolenný kĺb a iné dôkazy z reoperácie (videozáznam, respektíve pôvodnú endoprotézu) nezabezpečil a takéto dokazovanie by už nemohlo priniesť nové zistenia v posudzovanom prípade. Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že postup žalovaného pri operačnom zákroku, predoperačné vyšetrenia, a pooperačná starostlivosť boli u žalobcu vykonané lege artis, rovnako aj indikácia zákroku u žalobcu bola správna. 3.2. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa , a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 3.3. O náhrade trov konania štátu rozhodol podľa v spojení s , , , ktoré vznikli za účinnosti (znalečné vyplatené zo štátnych finančných prostriedkov v zmysle uznesenia zo dňa 16.9.2013, č.k. -272, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2013), rozhodol podľa , ktorý nadobudol účinnosť 1.7.2016, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Štátu priznal náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi s tým, že o ich výške rozhodne súdny úradník. 3.4. O znalečnom rozhodol podľa , , , , a znalcovi prof. MUDr. Jozefovi Vojtaššákovi, CSc., ktorý bol vypočutý v konaní na návrh žalobcu na pojednávaní dňa 1.3.2017, si uplatnil znalečné v sume 88,32 € (za 3 hodiny: príprava na súdne pojednávanie, príprava poznámok k problematike po 19,92 €, náhrada za stratu času za 2 hodiny po 3,32 €, cestovné za MHD 2 x 1,- €) priznal uplatnený nárok voči žalobcovi, ktorý tento dôkaz navrhol a bol v konaní neúspešný. O výške znalečného rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti veci samej.

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca dôvodiac ustanovením , , , , (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že v konaní nebolo preukázané, že nebola naplnená základná podmienka zodpovednosti za škodu, a to protiprávne konanie žalovaného, keďže neporušil žiadne povinnosti pri diagnostike a jeho liečbe žiadne povinnosti s poukazom na závery znaleckého posudku znalca prof. MUDr. Jozefa Vojtaššáka, CSc., ktorého ustanovil prvoinštančný súd, pretože v konaní sa preukázalo, že žalovaný svojim neodborným a predovšetkým nevhodne zvoleným postupom pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, porušil svoje povinnosti a nesplnil záväzok ako mu vyplýva zo zákona, a tým mu spôsobil škodu. Poukázal na závery znaleckého posudku č. 2/2011 zo dňa 3.5.2011, ktorý vyhotovil doc. MUDr. Ivan Horský, CSC., v ktorých sa uvádza, že žalovaný chybne osadil protézu a došlo k viacerým závažným nedostatkom pri zvolenom liečebnom postupe zo strany žalovaného. Zároveň znalec odporučil ako najvhodnejšie riešenie reoperáciu ľavého kolena s implantáciou revíznej protézy. Taktiež znalec mal za to, že po implantácii totálnej náhrady ľavého kolena, ktorú vykonal žalovaný, utrpel poruchy na zdraví, ktoré ho oprávňujú požadovať odškodné vo forme náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom ide o prípad vyžadujúci mimoriadny zreteľ. Rovnako potrebu vykonania reoperácie jeho ľavého kolena potvrdili viacerí nezávislí odborníci, na ktorých sa obrátil za účelom riešenia negatívnych následkov operácie vykonanej u žalovaného. V tejto súvislosti poukázal na lekársky nález - Operačný protokol na lôžku a vyjadrenie svedka MUDr. Libora Nečasa, PhD., ktorý mu vykonal reoperáciu ľavého kolena. Ďalej uviedol, že znalec prof. Vojtaššák nevykonal všetky potrebné vyšetrenia na objektívne zistenie jeho zdravotného stavu (sám znalec to vo svojom posudku uviedol), nepracoval s jeho relevantnou, kompletnou zdravotnou dokumentáciou, pričom jeho znalecký posudok obsahuje viaceré rozpory. Opätovne uviedol konkrétne pripomienky

k jednotlivým pasážam znaleckého posudku, resp. jednotlivým záverom znalca prof. Vojtaššáka, ktoré sa týkajú osadenia TEP ľavého kolena, skrátenia ľavej dolnej končatiny, neprítomnosti známok zápalu a neprítomnosti klinických znakov uvoľnenia totálnej endoprotézy. Závery uvedeného znalca považuje za rozporuplné, nemajúce oporu v znalcom vykonaných vyšetreniach a predloženej zdravotnej dokumentácii a sú tak irelevantné z hľadiska posúdenia dôvodnosti jeho nároku. Rozpornosť tvrdení uvedeného znalca sa prehĺbila v rámci jeho výsluchu, keď nijakým uspokojivým spôsobom neobjasnil svoje tvrdenia uvedené v ním predloženom znaleckom posudku, resp. jeho doplnení a tieto svoje závery nebol schopný potvrdiť konkrétnymi výsledkami vyšetrení jeho zdravotného stavu, resp. údajmi v jeho zdravotnej dokumentácii. Vytkol súdu prvej inštancie, že mu neumožnil klásť otázky tomuto znalcovi na pojednávaní za účelom vysvetlenia rozporuplných záveroch znaleckého posudku, pričom sa dostatočne nevysporiadal s rozpormi a nezrovnalosťami znaleckého posudku a jeho dodatku, ktorý vypracoval prof. Vojtaššák a presvedčivo neobjasnil, prečo práve tieto závery považoval za určujúce z hľadiska posúdenia dôvodnosti jeho nároku a prečo neakceptoval jeho argumenty a ním predložené dôkazy. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie ani náležite neobjasnil prečo neakceptoval jednotlivé závery znaleckého posudku, ktorý predložil, resp. nevykonal žiadne relevantné porovnanie záverov oboch znaleckých posudkov, z ktorého by bolo jasné aké konkrétne úvahy a predovšetkým vykonané dôkazy, viedli konajúci súd k záveru prezentovaného v odôvodnení napadnutého rozsudku. Má za to, že práve v prípade, ak predmetom súdneho preskúmania v rámci konania sú dva znalecké posudky, ktorých závery sú protichodné, bolo takéto posúdenie zo strany súdu mimoriadne žiaduce, resp. nevyhnutné za účelom objektívneho posúdenia dôvodnosti uplatneného nároku. Je si vedomý toho, že zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, čo je vecou vnútorného presvedčenia a logického myšlienkového postupu toho-ktorého sudcu, avšak táto neznamená ľubovôľu súdu pri hodnotení dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe, čo v tomto prípade (podľa jeho názoru) nie je možné. Súd prvej inštancie (aj) nedostatočne zistil skutkový stav veci, a preto ho nebolo možné ustáliť tak ako to napokon vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Vzhľadom na protichodné závery oboch znaleckých posudkov opakovane navrhoval vypracovanie kontrolného znaleckého posudku, resp. navrhol že za účelom odstránenia vzájomných rozporov oboch posudkov osloví iného znalca z príslušného odboru znaleckej činnosti za účelom vypracovania súkromného znaleckého posudku, avšak tento jeho návrh prvoinštančný súd považoval za nadbytočný a nehospodárny a ďalšie znalecké dokazovanie nenariadil, resp. vypracovanie súkromného znaleckého posudku nepripustil. Ako je zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, súd prvej inštancie návrhu na vykonanie/pripustenie ďalšieho znaleckého dokazovania nevyhovel údajne z dôvodu, že reoperáciou, ktorú absolvoval, sa už údajne natrvalo zmenil jeho ľavý kolenný kĺb, pričom iné dôkazy z reoperácie (videozáznam, resp. pôvodnú endoprotézu) nezabezpečil, s čím nesúhlasí, pričom tento názor nemá ani žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. Ako je zrejmé i zo znaleckého posudku prof. Vojtaššáka, tento znalec takisto vychádzal pri svojej znaleckej činnosti len z jeho zdravotnej dokumentácie (navyše neúplnej), pričom nemal k dispozícii žiadne iné dôkazy z pôvodnej operácie, resp. reoperácie, keď dodatok znaleckého posudku vypracoval rovnako len na podklade jeho zdravotných záznamov a vyšetrení a opätovne nedisponoval žiadnymi inými dôkazmi z reoperácie. Napokon zabezpečenie ďalšieho dôkazu, pôvodnej endoprotézy, ako to uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku (str. 19), ani nie je z právneho a technického hľadiska možné, nakoľko sa jedná o biologický odpad, ktorého likvidáciu musí zdravotnícke zariadenie zabezpečiť bezodkladne po jeho extrahovaní, rovnako zabezpečenie videozáznamu z operácie nie je v jeho možnostiach ako pacienta a rovnako nebolo ani v technických možnostiach zdravotníckeho zariadenia, v ktorom bola reoperácia vykonaná. V súvislosti s návrhom na nariadenie vypracovania kontrolného znaleckého posudku (pripustenie súkromného znaleckého posudku) opakovane zdôrazňoval (ako je zrejmé aj z nahrávky z pojednávania), že nemá záujem len o posúdenie svojho zdravotného stavu po vykonanej reoperácii, ale naopak, má záujem o vypracovanie ďalšieho znaleckého posudku, ktorým by znalec porovnal závery oboch doposiaľ vypracovaných znaleckých posudkov na podklade jeho kompletnej zdravotnej dokumentácie súvisiacej tak s pôvodným zákrokom vykonaným u žalovaného i zdravotnej dokumentácie súvisiacej s reoperačným zákrokom, aby v rámci svojho znaleckého posúdenia jednoznačne objasnil skutočnosti rozhodujúce z hľadiska posúdenia dôvodnosti uplatneného nároku a odstránil pochybnosti vyplývajúce z protichodných záverov oboch znaleckých posudkov. Na účely tohto kontrolného znaleckého dokazovania nebolo podľa jeho názoru vôbec nevyhnutné zaobstaranie nových dôkazov z reoperácie, resp. na účely tohto znaleckého dokazovania nebola neskôr vykonaná reoperácia prekážkou, ktorá by bránila v objektívnom posúdení jeho zdravotného stavu na základe už jeho dostupnej zdravotnej dokumentácie. Vypracovanie tretieho znaleckého posudku bolo mimoriadne žiaduce aj vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu súdneho

konania došlo k úmrtiu znalca MUDr. Horského, ktorý vypracoval pôvodný znalecký posudok a tak nebolo z objektívnych príčin možné vykonať konfrontáciu oboch znalcov, v rámci ktorej by si znalec Horský závery svojho znaleckého posudku vedel obhájiť. Poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, ktoré v prípadoch zrejmého rozporu záverov znalcov judikovali potrebu vykonania kontrolného znaleckého dokazovania za účelom odstránenia rozporov, resp. dokonca potrebu vykonania znaleckého dokazovania znaleckým . Pokiaľ súd prvej inštancie za týchto okolností nepripustil kontrolné znalecké dokazovanie, resp. nenariadil znalecké dokazovanie prostredníctvom znaleckého ústavu, postupoval v rozpore s ustanoveniami a v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou a keďže týmto svojim postupom mu znemožnil realizáciu práv, ktoré mu ako strane sporu priznáva za účelom ochrany práv a právom chránených záujmov, došlo v danom prípade zo strany prvoinštančného súdu k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom a porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Ďalej žalobca v odvolaní uviedol, že aj z dôvodu absencie náležitého odôvodnenia napadnutého rozsudku, bola zmarená možnosť preskúmania dôvodnosti ním uplatneného nároku a posúdenia pomeru úspech/neúspechu strán sporu v rámci odvolacieho konania, teda aj možnosť preskúmania nároku tej-ktorej strany na náhradu trov konania. Závery súdu prvej inštancie uvedené vo výrokoch II., III., IV. napadnutého rozhodnutia je za týchto okolností potrebné považovať za arbitrárne a z hľadiska práva za neudržateľné. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie a na to, že za dôvod hodný osobitného zreteľa je obvykle považovaná tiež procesná situácia, kedy strana sporu ako laik z dôvodu absencie znalostí rozhodujúcich pre posúdenie existencie/neexistencie nároku, nemôže sama posúdiť dôvodnosť uplatnenia nároku na súde, ale toto posúdenie závisí od odborného posúdenia tretej osoby, resp. znaleckého dokazovania. Podmienkou uplatnenia nároku z titulu náhrady bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je bodové hodnotenie náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vypracované posudkovým lekárom/ znalcom z príslušného odboru. Túto podmienku splnil, pričom za účelom posúdenia liečebného postupu žalovaného a za účelom samotného posúdenia dôvodnosti svojho nároku ako aj jeho výšky, požiadal o vypracovanie znaleckého posudku súdneho znalca z príslušného odboru MUDr. Horského. Závery znaleckého posudku znalca MUDr. Horského pritom jednoznačne konštatovali nesprávny liečebný/ operačný postup na strane žalovaného a z toho vyplývajúcu existenciu jeho nároku na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré znalec aj konkrétne vyčíslil. Práve a jedine na tomto základe sa rozhodol uplatniť svoj žalovaný nárok podaním žaloby na súd. Ako už uviedol, závery znaleckého posudku MUDr. Horského neboli znalcom Vojtaššákom, ani súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku jednoznačne na základe konkrétnych dôkazov svedčiacich o opaku, vyvrátené. Medzi dôvody hodné osobitného zreteľa akceptované najvyššími súdnymi autoritami v rámci ustálenej rozhodovacej praxe nepochybne patrí tiež sociálna situácia strán konania. Pri posudzovaní aplikácie tohto dôvodu hodného osobitného zreteľa je potrebné prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán konania, t.j. strany, ktorú by postihovala povinnosť nahradiť trovy konania a aj toho, ktorého majetková sféra by mohla byť použitím dôvodu osobitného zreteľa dotknutá. Ako je zrejmé aj z listinných dôkazov založených v súdnom spise, po operácii vykonanej u žalovaného bol nútený ukončiť svoju podnikateľskú činnosť, čím došlo k rapídnemu úbytku jeho príjmov, v súčasnosti je starobným dôchodcom a tým, že má trvalý pobyt v Bratislave, sú jeho životné náklady mimoriadne vysoké v porovnaní s jeho príjmom. Vzhľadom na tieto skutočnosti by povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania mimoriadne nepriaznivo zasiahla do jeho sociálnej situácie a mohla by ohroziť uspokojovanie jeho základných životných potrieb. Naopak pre žalovaného prípadné nepriznanie náhrady trov konania by nepredstavovalo citeľný zásah do jeho majetkovej sféry, keď žalovaný ako subjekt, ktorý disponuje vlastným (interným) právnym oddelením, mal možnosť minimalizovať náklady konania využitím kapacít vlastných kvalifikovaných pracovníkov, čím by nepochybne prispel k naplneniu zásady hospodárnosti súdneho konania. Nerovnovážne postavenie oboch strán sporu ešte umocňuje skutočnosť, že žalovaný ako zdravotnícke zariadenie - fakultná nemocnica, na rozdiel od neho, disponuje množstvom odborníkov, prostredníctvom ktorých mal možnosť adekvátne (na odbornej úrovni) posúdiť otázky relevantné pre toto konanie. Súd prvej inštancie vôbec neprihliadal na existenciu vyššie uvedených dôvodov hodných osobitného zreteľa na jeho strane a prítomnosť týchto dôvodov ani žiadnym spôsobom neskúmal. Odvolaciemu súdu preto navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

6. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [ ods. l, ods. 2, , ( účinný od

1.7.2016), ďalej len ], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; ods. l ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29. septembra 2020; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu a ich právni zástupcovia upovedomení zákonným spôsobom (, , , ). Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým žalobu zamietol, potvrdil ( ods. l, ods. 2, ods. 3 ) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.

7. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho rozsudku. Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu.

8. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení , takú ani sám odvolateľ netvrdil, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktoré by musel odvolací súd prihliadať.

9. Odvolací súd nemá dôvod odchýliť sa od súdom prvej inštancie vysloveného právneho názoru, že v konaní bolo preukázané, že nebola naplnená základná podmienka zodpovednosti za škodu, a to protiprávne konanie žalovaného, ktorý neporušil pri diagnostike a liečbe žalobcu žiadne právne povinnosti, keďže bola v súlade so súčasnými dostupnými poznatkami lekárskej vedy, pričom vykonal vo veci potrebné dokazovanie za účelom zistenia, či zo strany žalovaného nedošlo k nejakému porušeniu jeho právnej povinnosti vyplývajúcej z ustanovení a o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalobca neuviedol vo svojom odvolaní žiadne právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho iné rozhodnutie vo veci, keď v odvolaní uviedol rovnaké argumenty, ktoré už uvádzal v konaní pred súdom prvej inštancie.

10. V danej veci nebolo sporné, že žalobca sa u žalovaného podrobil dňa 16.10.2008 operácii - totálnej náhrady ľavého kolenného kĺbu, sporným bolo, či došlo zo strany žalovaného k chybnému osadeniu uvedenej náhrady a s tým súvisiacich zdravotných komplikácii žalobcu, teda či žalovaný porušil alebo zanedbal svojim konaním zdravotnú starostlivosť žalobcu. Z obsahu spisu vyplýva, že prof. MUDr. Jozef Vojtaššák, CSc. v znaleckom posudku č. 3/2013 zo dňa 27.8.2013, konštatoval, že operačný postup u žalobcu dňa 16.10.2008 bol vykonaný lege artis, implantát bol osadený správne a pri operácii nedošlo k poškodeniu zdravia žalobcu, ani porušeniu právnych predpisov zo strany žalovaného (č.l. 222 spisu), čo následne potvrdil aj v doplnení k uvedenému znaleckému posudku zo dňa 10.11.2016 (po vykonaní reoperácie náhrady ľavého kolenného kĺbu žalobcu dňa 1.10.2014, č.l. 453 spisu), pričom sa vyjadril aj k znaleckému posudku doc. Horského č. 2/2011 zo dňa 3.5.2011 (č.l. 24 spisu), ktorý považoval za kontroverzný, ktorý bol vypracovaný na základe požiadavky žalobcu, v ktorého závere doc. Horský konštatoval, že ťažkosti žalobcu spojené s absolvovaním totálnej endoprotézy ľavého kolena sú zapríčinené chybami v implantácii pooperačnom doliečovaní a považuje za nedostatočnú rehabilitáciu

- neodborný postup s manipuláciou Izokinetickej dlahy. Prof. MUDr. Jozef Vojtaššák, CSc. uvedené tvrdenie doc. Horského rozporoval, pred prvoinštančným súdom na pojednávaní konanom dňa 1.3.2017 (č.l. 492 spisu) reagoval na otázky žalobcu a opätovne uvádzal, že zo strany žalovaného pri operácii žalobcu jeho ľavého kolena k pochybeniu nedošlo. Nebolo preto možné sa stotožniť s argumentáciou žalobcu uvedenou v jeho odvolaní, že znalec prof. Jozef Vojtaššák, CSc. nijakým uspokojivým spôsobom neobjasnil svoje tvrdenia uvádzané vo svojom znaleckom posudku a jeho doplnení. Ani svedok MUDr. Libor Nečas, PhD., ktorý vykonal žalobcovi reoperáciu ľavého kolena dňa 1.10.2014 vo svojej výpovedi (č.l. 381a spisu) nekonštatoval, že zo strany žalovaného došlo k pochybeniu pri operácii žalobcu u žalovaného dňa 16.10.2008 a následnej zdravotnej starostlivosti. Taktiež z lekárskych správ a nálezov predložených žalobcom (č.l. 181 až 189, 192 spisu) nie je zrejmé, že žalovaný pri operácii ľavého kolena žalobcu a následnej liečbe porušil svoje povinnosti.

11. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacími námietkami žalobcu, že súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal s rozpormi a nezrovnalosťami znaleckého posudku a jeho dodatku prof. Jozefa Vojtaššáka, CSc. a rozpormi medzi znaleckými posudkami doc. Horského a prof. Vojtaššáka, keď ani neosvedčil, prečo ich považoval za určujúce hľadisko a neakceptoval jeho argumenty a listinné dôkazy, pretože prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (bod 8.) odôvodnil, akými dôkazmi vykonal dokazovanie vo veci a na základe ich zhodnotenia dospel k správnemu záveru, že postup žalovaného pri operácii ľavého kolena žalobcu a jeho následnej liečbe bol lege artis. Iba jeden dôkaz, a to znalecký posudok doc. Horského, ktorého závery však prof. Vojtaššák (ako je uvedené vyššie) rozporoval, bol v prospech žalobcu, ale ďalšími vykonanými dôkazmi bolo preukázané, že žalovaný v prípade žalobcu neporušil svoje právne povinnosti, ako aj správne konštatoval prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku (bod 45.). Odvolací súd dodáva, že ak mal žalobca pochybnosti o správnosti postupu žalovaného pri jeho operácii a následnej liečbe, mohol sa obrátiť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, aby prešetril postup žalovaného v jeho prípade, ako správne poukázal aj žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 1.10.2014 (č.l. 346 spisu), čo však žalobca neurobil.

12. Nebolo možné sa stotožniť s tvrdením žalobcu v odvolaní, že tým že súd prvej inštancie odmietol ním navrhnuté kontrolné znalecké dokazovanie súkromným znaleckým posudkom znalcom z odboru ortopédia za účelom odstránenia pochybností vyplývajúcich z protichodných záverov oboch znaleckých posudkov, došlo k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom a porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces, nakoľko súd prvej inštancie v danom prípade postupoval správne, keď nevykonal uvedené navrhované dokazovanie z dôvodu nadbytočnosti a nehospodárnosti, pretože na vypracovanie takéhoto súkromného znaleckého posudku mal žalobca dostatok času (znalecký posudok doc. Horský vypracoval dňa 3.5.2011 a prof. Vojtaššák dňa 27.8.2013 a jeho dodatok dňa 10.11.2016 a posledné pojednávanie vo veci sa konalo dňa 3.4.2017) na zabezpečenie si súkromného znaleckého posudku, keď aj vzhľadom na vykonané dokazovania a reoperáciu ľavého kolena žalobcu, by uvedený dôkaz už pre konanie nemal žiaden význam, pričom zo znaleckého posudku prof. Vojtaššáka je zrejmé, že po operácii žalobcu dňa 16.10.2018 nedošlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu, ani hybnosti, stability a varozity oproti stavu pred operáciou. Odvolací súd poukazuje na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorých súd skonštatoval, že (v súčasnosti ) ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Podľa ( ) súd rozhodne o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. To znamená, že súd nie je viazaný návrhmi strán sporu na vykonanie dokazovania, ani nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov preto nie je vadou spôsobujúcou sporovej strane odňatie možnosti konať pred súdom a zakladajúcou tým prípustnosť dovolania (porovnaj aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 37/1993 a pod R 125/1999). Odňatie možnosti konať pred súdom s následkom prípustnosti dovolania nezakladá bez ďalšieho ani prípadná skutočnosť, že by bolo možné mať výhrady voči dôvodom, pre ktoré súd navrhnuté dôkazy nevykonal (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. apríla 2012, sp.zn. ). Súd nemá povinnosť všetky navrhnuté dôkazy vykonať a nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou strane sporu odňatie možnosti konať pred súdom, pretože v zmysle ustanovenia ( ), je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Taktiež aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze zo dňa 30.9.2010, sp.zn. konštatoval, že dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých)dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade, že súd odmietne vykonať určitý účastníkom navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy ( ). Skutočnosť, že okresný súd a ani následne krajský súd neakceptovali návrhy na vykonanie dokazovania predložené sťažovateľom, nemôže sama osebe viesť k záveru o porušení jeho práv. Zásah do základného práva na súdnu ochranu či práv na spravodlivé súdne konanie by v tejto súvislosti podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo možné konštatovať len vtedy, ak by záver všeobecného súdu o nevykonaní účastníkom navrhovaného dôkazu bol zjavne neodôvodnený, chýbala

by mu predchádzajúca racionálna úvaha konajúceho súdu vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by nevykonaním navrhnutého dôkazu bol účastník postavený do podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana v konaní. V predmetnej veci, tak ako už bolo uvedené, súd prvej inštancie postupoval správne, keď nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz, pričom riadne zdôvodnil v odôvodnení napadnutého rozsudku (bod 46.) nevykonanie tohto dôkazu, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje.

13. K odvolacej námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je arbitrárne, odvolací súd uvádza, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia , podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, ako aj jasne a výstižne vysvetliť ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Prvoinštančný súd jasne a zrozumiteľne vysvetlil ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie dokazovanie, aj ako vec právne posúdil, z dôvodu ktorého nie je možné napadnutý rozsudok považovať za arbitrárny, nepreskúmateľný, a preto nedošlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je ale nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán sporu (napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. , , a podobne). Prvoinštančný súd sa uvedeným riadil, a preto nemožno prisvedčiť žalobcovi, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa zákonné náležitosti.

14. K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu odvolací súd dodáva, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ustanovenia dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli sporové strany. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napríklad , , ). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti namietané žalobcom v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.

15. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietol, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak

síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne.

16. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je vo výroku II. o náhrade trov konania nepreskúmateľné, pretože prvoinštančný súd napadnutý rozsudok v uvedenom výroku odôvodnil a správne aplikoval pri rozhodovaní o náhrade trov konania ustanovenia a , keď iba nesprávne priznal žalovanému náhradu trov konania, namiesto priznania nároku na náhradu trov konania. Z uvedeného dôvodu odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o náhrade trov konania v zmysle C.s.p a žalovanému priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.. Odvolací dodáva, že rozhodovanie o náhrade trov konania má dve samostatné fázy; prvou je rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania, o ktorom rozhodne súd bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí; druhou fázou je rozhodovanie súdneho úradníka súdu prvej inštancie, ktorý rozhoduje o výške náhrady trov konania samostatným uznesením po právoplatnosti skončenia veci. Nebolo však možné prihliadnuť na argumentáciu žalobcu uvedenú v jeho odvolaní, že súd prvej inštancie neprihliadol pri rozhodovaní o trovách konania na ustanovenie , nakoľko uvedené zákonné ustanovenie umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa strane sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, túto náhradu nepriznal. Aplikácia citovaného ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy len v tých v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospel k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov neprizná, vyjadruje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok (a všeobecnej zásady ohľadne náhrady trov konania, vyjadrenej v ). Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, ktorými sú dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje a výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. ), podľa ktorej nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (nálezy Ústavného súdu Českej republiky , ), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (nález Ústavného súdu Českej republiky ). Ustanovenie neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami a jeho použitie neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, t.j. na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok. Odvolací súd v predmetnom spore nezistil žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by spočívali v skutkových okolnostiach prípadu, osobných, či majetkových pomerov strán sporu, ktoré by odôvodňovali výnimočnú aplikáciu Žalobca žiadal od žalovaného náhradu škody, ktorá mu vznikla vo výške 26.068,55 € (bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia) tým, že žalovaný nevhodne a neodborne postupoval pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, avšak rozhodnuté bolo v jeho neprospech, keď súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a tak správne pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ustanovenie Odvolací súd uvádza, že úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o úplný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu, čo v danom prípade splnené nebolo. Žalobca odôvodňoval dôvody hodné osobitného zreteľa aj svojou sociálnou situáciou a skutočnosťou, že po operácii vykonanej u žalovaného bol nútený ukončiť svoju podnikateľskú činnosť a tým došlo k rapídnemu zníženiu jeho príjmov, v súčasnosti je

starobným dôchodcom, býva v Bratislave, kde sú životné náklady mimoriadne vysoké v porovnaní s jeho príjmom, ako aj tým, že žalovaný disponuje právnym oddelením a mal tak minimalizovať náklady konania. Skutočnosť, že žalobca nie je solventný (podľa svojho tvrdenia) však, ako je uvedené vyššie, neznamená aplikáciu ustanovenia , rovnako ani to, že žalovaný je v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou, keďže právo byť v konaní pred súdom zastúpený advokátom je garantované ako súčasť práva na súdnu a inú ochranu ( ) a je na vôli strany sporu či si advokáta zvolí.

17. Žalobca podal odvolanie voči napadnutému rozsudku v celom rozsahu, t.j. aj do výrokov III., IV. z dôvodu, že považuje napadnuté rozhodnutie v týchto výrokoch za arbitrárne a z hľadiska práva za neudržateľné, s čím sa odvolací súd nestotožnil, pretože súd prvej inštancie riadne napadnutý rozsudok v uvedených výrokoch odôvodnil, pričom správne aplikoval pri rozhodovaní o náhrade trov konania štátu a priznaní znalečného znalcovi ustanovenia , , , , , , Nakoľko prvoinštančný súd nesprávne štátu priznal náhradu trov voči žalobcovi v plnom rozsahu a znalcovi znalečné voči žalobcovi, namiesto priznania nároku štátu voči žalobcovi na náhradu trov konania a priznania nároku znalcovi na znalečné voči žalobcovi, odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III., IV. o náhrade trov konania štátu a o priznaní znalečného podľa C.s.p tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku s poukazom na bod 16. odôvodnenia tohto rozsudku. Odvolací súd ale považuje za potrebné dodať, že štátu patrí náhrada trov, ktoré skutočne vynaložil v súlade s v danom čase platnou procesnou normou, ustanovením , podľa ktorej mu ex lege vznikol nárok na ich náhradu, a to napriek tomu, že nová procesná úprava analogické ustanovenie neobsahuje. Aplikáciou základného princípu uvedeného v s použitím ustanovenia v spojení s ustanovením a , je možné štátu náhradu trov konania voči neúspešnej strane sporu priznať aj za právnej úpravy (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.7.2018, sp.zn. ). Ustanovenie nemá ekvivalent v novom procesnom predpise, t.j. , účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie napadnutým rozsudkom. Nebol však dôvod na to, aby súd na tom základe prehliadol skutočnosť, že zo strany štátu boli v konaní vynaložené finančné prostriedky na vykonanie dôkazu, ktoré by nikto nebol povinný štátu nahradiť. Vzhľadom na to, že neobsahuje výslovnú úpravu práva štátu na náhradu jeho výdavkov, ktoré platil, teda či štát má alebo nemá právo na náhradu výdavkov vynaložených z rozpočtových prostriedkov súdu, ako aj na to, že v tomto smere neobsahuje ani prechodné ustanovenie pre rozhodovanie súdu o náhrade trov štátu vynaložených v konaní začatom do 30.6.2016, v súlade s , ods. 2 a s prihliadnutím na princíp všeobecnej spravodlivosti je možné dospieť k tomu, že od štátu nemožno spravodlivo požadovať, aby znášal náklady tohto sporového konania. Na daný prípad je potrebné vo vzťahu k štátu analogicky aplikovať ustanovenie , citované prvoinštančným súdom v napadnutom rozhodnutí. Dôvodová správa zákonodarcu k ustanoveniu uvádza, že toto ustanovenie pokrýva aj potenciálne výdavky štátu. Žiadne ustanovenie aktuálne účinného procesného predpisu takýto nárok štátu alebo aj inej osoby výslovne nevylučuje. Pri výdavkoch štátu súvisiacich so znaleckým dokazovaním vyplatením znalečného však zákonodarca právo na ich náhradu výslovne ani nepriamo neodníma (bez ohľadu na právnu úpravu v terajšom ustanovení ). Potom je potrebné štát považovať za inú osobu, ktorej môžu vzniknúť výdavky v súvislosti s dokazovaním, a z toho vyplýva aj právo štátu na ich náhradu po splnení zákonných podmienok.

18. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ods. l, v spojení s Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).