Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoCsp/10/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcov: 1/ W.. O. P., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom T. XXX/XX, P., štátny občan SR, 2/ Bc. C. P., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom T. XXX/XX, P., štátna občianka SR, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, o žalobe žalobcov 1/ a 2/ na obnovu konania o zaplatenie 230.089,24 Eur s príslušenstvom, vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. , o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. -29 zo dňa 25. februára 2020, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. žalobu žalobcov 1/ a 2/ na obnovu konania, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn.: , odmietol a výrokom II. žalovanému priznal proti žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ návrhom navrhli obnovu konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. . Žiadali, aby súd žalobu sp.zn. zamietol v plnom rozsahu a určil, že pohľadávka vyplývajúca zo Zmluvy o poskytnutí Euroflexihypotéky č. XXX/ XXXXXX/XX a Zmluva o financovaní bývania je premlčaná. V návrhu uviedli, že proti rozsudku tamojšieho súdu č.k. -92 zo dňa 29.03.2018 nepodali odvolanie, pretože v tej dobe im neboli známe dôvody, ktorými by argumentovali proti nemu. Na internetovej stránke štátnej tajomníčky Ministerstva spravodlivosti JUDr. Moniky Jankovskej - Brániť sa oplatí, dňa 23.08.2019 zistili, že pri vydaní rozsudku č.k. došlo k porušeniu zákona. Žalobcovia mali za to, že uzavreté spotrebiteľské zmluvy (Euroflexihypotéka č. XXX/XXXXXX/XX a Zmluva o financovaní bývania) obsahujú množstvo neprijateľných zmluvných podmienok (rozhodcovská doložka, poplatky, náklady a iné výdavky, dohoda o zrážkach zo mzdy, že sa dlžník oboznámil s podmienkami zmluvy, oboznámenie sa s VOP), čím sa stávajú neplatnými. Vykonanie listinných dôkazov môže pre žalobcov privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Ďalej žalobcovia mali za to, že súd prvej inštancie rozsudkom č.k. priznal VÚB, a.s. bezdôvodné obohatenie vo výške 230.089,24 Eur spolu s príslušenstvom. Vyslovili, že podľa rozsiahlej judikatúry sa premlčacia doba počíta od prvej neuhradenej splátky, kvôli ktorej došlo k vyhláseniu predčasného zosplatnenia celého úveru. VÚB, a.s. ich vyzval listom dňa 13.12.2012 k úhrade dlžnej sumy vo výške 1.492,30 Eur. Týmto dátumom začala plynúť 3-ročná premlčacia doba podľa ustanovenia § 101 Obč. zák. Premlčacia doba uplynula dňa 13.12.2015. Žaloba bola podaná na súd prvej inštancie dňa 06.12.2016, teda po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby, čím súd

prvej inštancie priznal premlčanú pohľadávku. Žalovaný navrhol žalobu na obnovu konania odmietnuť. Návrh žalobcov označil za zmätočný, pretože na jednej strane tvrdia údajnú neplatnosť zmlúv, na strane druhej namietajú údajné premlčanie pohľadávok vyplývajúcich zo samotných zmlúv. Poukázal na ustálenú judikatúru súdov (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ), podľa ktorého vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa Súd prvej inštancie z pripojeného spisu sp. zn. zistil, že v pôvodnom spore žalobcu Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO 31320155, proti žalovaným 1/ a 2/ o zaplatenie 230.089,24 Eur s príslušenstvom vydal súd prvej inštancie dňa 29.03.2018 rozsudok č.k. -92, ktorým žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne istinu vo výške 223.016,38 Eur s príslušenstvom, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania. Právne súd prvej inštancie poukázal na , , a . Skonštatoval, že žaloba je podaná oneskorene a je nedôvodná. Zákon stanovuje na podanie žaloby na obnovu konania subjektívnu lehotu, ktorá je 3-mesačná (jej začiatok plynie od času, keď sa ten, kto žalobu na obnovu konania podáva, mohol dozvedieť o dôvode obnovy alebo keď mohol dôvod obnovy uplatniť a objektívnu lehotu 3-ročnú, ktorá začína plynúť od okamihu, kedy obnovou napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, pričom po uplynutí 3-ročnej lehoty môže byť žaloba na obnovu konania podaná len v prípadoch podľa . V danej veci bola žaloba na obnovu konania podaná po uplynutí subjektívnej lehoty v dĺžke 3 mesiace počítanej od okamihu, kedy sa žalobcovia mohli dozvedieť o dôvode obnovy, alebo keď mohli dôvod obnovy uplatniť. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia vyvodili začiatok plynutia subjektívnej lehoty odo dňa 23.08.2019, t.j. od okamihu, kedy na internetovej stránke bývalej štátnej tajomníčky Ministerstva spravodlivosti JUDr. Moniky Jankovskej - Brániť sa oplatí zistili, že pri vydaní citovaného rozsudku došlo k porušeniu zákona (z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok). Avšak portál www.branitsaoplatí.sk, ktorý je už v súčasnosti zrušený, bol taktiež založený podstatne skôr ako ho na internete našli žalobcovia. Bývalá štátna tajomníčka Ministerstva spravodlivosti SR JUDr. Monika Jankovská naň odkázala už vo svojej brožúre: „7 krokov na ochranu spotrebiteľa“ z mája 2014. Na verejne prístupnej internetovej stránke MS SR, či na stránke www.otvorenesudy.sk, sú zverejňované rozhodnutia súdov SR, z ktorých veľké množstvo rieši aj problematiku spotrebiteľských úverov, či ich neprijateľných podmienok a dôsledkov z toho vyplývajúcich. Žalobcovia teda nepreukázali, že o problematike spotrebiteľských zmlúv a neprijateľných zmluvných podmienok mohli alebo mali mať vedomosť až v čase, keď dňa 23.08.2019 našli internetovú stránku Brániť sa oplatí. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že žalobcovia mali možnosť dozvedieť sa o dôvodoch, pre ktoré podali žalobu na obnovu konania už v čase, keď v pôvodnom konaní došlo k vyhláseniu rozsudku na pojednávaní dňa 29.03.2018, ktorého sa nezúčastnili, hoci boli riadne a včas predvolaní prostredníctvom ich právnej zástupkyne. O dôvodoch na obnovu konania, t.j. že súd žalobcov zaviazal zaplatiť žalovanému plnenie, na ktoré podľa žalobcov nemal nárok z dôvodu premlčania, resp. z dôvodu, že šlo o nedovolané plnenia majúce základ v neprijateľných zmluvných podmienkach sa žalobcovia mohli najneskôr dozvedieť z písomného vyhotovenia rozsudku obsahujúceho odôvodnenie, ktorý rozsudok im bol doručený prostredníctvom ich právnej zástupkyne, v tomto prípade tak trojmesačná lehota začala plynúť dňa 24.05.2018 a uplynula dňa 24.08.2018 (piatok). Preto podali žalobcovia žalobu na obnovu konania na súde prvej inštancie až po márnom uplynutí zákonnej subjektívnej trojmesačnej lehoty, a to až dňa 26.08.2019. Preto žalobu na obnovu konania bolo potrebné odmietnuť podľa . Súd prvej inštancie tiež uviedol, že je nutné žalobu na obnovu konania odmietnuť aj preto, že je zjavne nedôvodná podľa , pretože neboli naplnené dôvody na jej podanie podľa a , pretože Zmluva o poskytnutí Euroflexihypotéky č. XXX/XXXXXX/XX a Zmluva o financovaní bývania, resp. ďalšie listinné dôkazy, na ktoré žalobcovia v žalobe na obnovu konania poukazovali, boli už súčasťou spisu pôvodného konania sp.zn. a boli ako dôkazy vykonané. Žalobcovia súdu spolu so žalobou na obnovu konania žiadne nové dôkazy nepredložili a ani nenastala situácia, kedy už možno vykonať dôkazy, ktoré žalobcovia navrhli vykonať v pôvodnom konaní, ale z objektívnych príčin sa vtedy nemohli vykonať. Žalobcovia za dôvod na obnovu konania považujú nesprávne právne posúdenie veci, keď súd podľa nich ich zaviazal na peňažné plnenie v prospech VÚB, a.s. a nezohľadnil premlčanie nároku VÚB, a.s. a ani to, že priznané plnenie sa odvíja od neprijateľných zmluvných podmienok v predmetnej zmluve o úvere. Súd prvej inštancie zdôraznil, že nesprávne právne posúdenie veci však nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania, ako to konštatoval aj Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. zo dňa 01.03.2000, resp. v uznesení sp. zn. zo dňa 11.08.2011. Tiež konštatoval, že nie je daný žiaden dôvod na obnovu konania ani podľa až f) , keďže žalobcovia netvrdia ani nepreukazujú

existenciu trestného činu sudcu, či iných subjektov zúčastnených v konaní, pre ktorý by bolo rozhodnuté v ich neprospech, a rovnako netvrdia ani nepreukazujú existenciu rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva, kde by bolo konštatované, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody žalobcov, rovnako tak netvrdia ani nepreukazujú existenciu rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré by bolo pre strany záväzné a tiež nejde o prípad rozhodnutia podľa . O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa . Úspešnému žalovanému priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté podľa samostatným uznesením.

2. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/ a 2/ z dôvodov, že v konaní neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym postupom znemožnil strane, aby uskutočnila im patriace procesné práva, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávny skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie prostriedky procesnej obrany a útoku, ktoré uplatnené neboli a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej žalobcovia uviedli, že rozsudok trpí vadami a jeho závery sú inkonzistentné, pričom jeho odôvodnenie nespĺňa podmienky , . S poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu , , , čl. 154c ods.1 SR ako aj čl. 19 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie uviedli, že orgány verejnej moci sú povinné pohybovať sa nie len z hľadiska formálneho v hraniciach svojich právomocí, ale že ich výkon musí byť po obsahovej stránke v súlade so základnými princípmi, ktoré garantujú základné práva. Zdôraznili, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa SR je aj právo účastníka konania na rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné, pretože práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny( ). Rozhodnutie súdu musí mať základ v platnom právnom poriadku SR a medzinárodných zmluvách ratifikovaných SR. Žalobcovia namietali, že súd prvej inštancie dokazovaním dospel k extrémnemu nesúladu a hodnotenie dôkazov nemá racionálny základ. Neprihliadal na vzájomné vzťahy a kritériá mechanicky uplatňoval. Rovnako nerešpektoval kogentné normy, pričom výklad aplikácia právnych predpisov je v extrémnom nesúlade a odkláňa sa od ustálenej judikatúry. Účelom obnovy konania je vytvorenie právnej možnosti pre opätovné prerokovanie veci a slúži k tomu, aby sa dalo za pravdu tomu, kto ju skutočne má. V prvej fáze skúmania, či obnova konania je prípustná, skúma súd splnenie formálnych podmienok vymedzených zákonom, stačí, ak sa javí pravdepodobným, že skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy môžu pre navrhovateľa privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci (uznesenie NS SR sp.zn. ). Pokiaľ sa jedná o dôvody podľa , , súd prvej inštancie mal za to, že žalobca nepreukázal , sú tu nové skutočnosti, dôkazy a rozhodnutia, o ktorých v pôvodnom konaní nevedel bez svojej viny, a preto nemohli byť vykonané a zároveň mu môžu priniesť priaznivejšie rozhodnutie veci. Takéto tvrdenie súdu odporuje . Súd prvej inštancie uviedol, že pri obnove konania všetky skutočnosti, nové dôkazy a rozhodnutia existovali už v čase pôvodného konania, pričom takýto výklad, že spotrebiteľ nesie vinu na tom, že takéto dôkazy nenavrhol, predstavuje formálny výkon práva (poukaz na nález Ústavného súdu zo dňa 07.07.2015, sp.zn. -25). Tento záver súdu prvej inštancie označili žalobcovia za nadmerný formalizmus, a preto právne závery súdu prvej inštancie sú hypotetické a nemajú oporu v dokazovaní a zistených skutočnostiach. V ďalšej časti odvolania poukazujúc žalobcami na viaceré rozhodnutia Súdneho dvora (ES), a to C-240/98 zo dňa 27.06.2000, C- 168/05 zo dňa 26.10.2006, C- 243/08 zo dňa 04.06.200 žalobcovia uviedli, že právo na prístup k súdu musí byť praktické a účelné. Pokiaľ má byť právo účinné, musí mať jednotlivec jasnú a praktickú možnosť akt napadnúť, ktorým bolo zasiahnuté do jeho práv. Žalobcovia konštatovali, že v oblasti spotrebiteľských vzťahov sa niektoré subjekty vyznačujú predátorskými metódami dosahovania zisku. Zhrnuli, že súd prvej inštancie postupoval nadmerne formalisticky, pričom žalobcom bolo odňaté konať pred súdom ako aj právo na spravodlivý proces. Uplatnili si trovy odvolacieho konania.

3. Na základe uznesenia súdu prvej inštancie č.k. -46 zo dňa 14.04.2020, ktorým boli žalobcovia 1/ a 2/ vyzvaní na doplnenie svojho odvolania, žalobcovia odvolanie doplnili a uviedli, že

rozhodnutie súdu prvej inštancie napádajú v celom rozsahu a navrhujú, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na nové konanie.

4. Vyjadrenie k odvolaniu žalobcov 1/ a 2/ písomne podané nebolo.

5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (, a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1) a 2) nie je dôvodné, a preto uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil podľa ako vecne správne.

6. Podľa proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak, a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

7. Podľa , súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak bola podaná oneskorene a podľa písm. e), je zjavne nedôvodná.

8. Podľa v spojení s , odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

9. Odvolací súd po preskúmaní veci, odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie ako aj dôvodov odvolania konštatuje správnosť a úplnosť dôvodov, na podklade ktorých súd prvej inštancie rozhodol. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia, pretože súd prvej inštancie dostatočne, argumentačne i právne zdôvodnil, prečo žalobu na obnovu konania v danej veci s poukazom na konkrétne predošlé právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie odmietol ako podanú nedôvodne. Odvolací súd konštatuje, že práve z dôvodu presvedčivého odôvodnenia napadnutého uznesenia nepovažuje za potrebné opakovane uvádzať totožné skutočnosti a právne argumenty, ktoré už vo svojom rozhodnutí obsiahol súd prvej inštancie. Dôvody a právne úvahy uvádzané v napadnutom uznesení sú vecne správne, sú dostatočné, argumentačne presvedčivé a právne správne posúdené a vyhodnotené.

10. Z titulu aplikácie ust. nie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom uznesení súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 8. októbra 2009, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane obe konania z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (, , ). V tejto súvislosti odvolací súd vychádza aj zo záverov NS SR uvedených v rozsudku sp. zn. , v zmysle ktorého pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

11. V zhode so súdom prvej inštancie je aj odvolací súd toho názoru, že žalobcovia 1/

a 2/ nepreukázali právne relevantný dôvod prípustnosti obnovy konania v zmysle zákonnej intencie ust. - f) . Všetky dôvody, ktoré žalobcovia uviedli vo svojom návrhu na obnovu konania, predstavujú dôvody, o ktorých sa bolo možné dozvedieť už v priebehu samotného konania, predchádzajúceho návrhu na obnovu konania. Ani v odvolaní žalobcovia 1/ a 2/ neuviedli žiadne nové skutočnosti ani konkrétne dôvody, pre ktoré by obnova konania mala byť povolená.

12. Konanie o obnove konania prebieha v dvoch fázach. V prvej súd skúma, či je obnova konania procesne prípustná. Druhá fáza predstavuje nové prerokovania a rozhodnutie veci. V oboch prípadoch je procesná prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku podmienená tým, že ten, kto navrhuje obnovu konania, nemal žiadny podiel na tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, prípadne, že sa nemohli vykonať dôkazy. Avšak skôr ako súd pristúpi k skúmaniu splnenia podmienok na povolenie obnovy konania, skúma, či návrh žalobcov bol podaný v lehote troch mesiacov podľa .

13. Odvolací súd nemá dôvod spochybňovať nedodržanie 3- mesačnej subjektívnej lehoty podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia tak, ako to vyhodnotil súd prvej inštancie. Žalobcovia zákonom stanovenú lehotu nedodržali, keďže návrh na obnovu konania bol súdu prvej inštancie doručený dňa 26.08.2019, pričom táto lehota uplynula dňa 24.08.2018, po tom, čo bol rozsudok súdu prvej inštancie doručený žalobcom prostredníctvom právnej zástupkyne do vlastných rúk dňa 24.05.2018, kedy sa mohli žalobcovia po prvýkrát z odôvodnenia rozsudku dozvedieť skutočnosti, ktoré v návrhu na obnovu konania napádajú.

14. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalobcovia 1/ a 2/ nesplnili základnú podmienku pre povolenie obnovy konania a návrh podali oneskorene, ostatné dôvody uvedené v návrhu sú právne bezvýznamné. Avšak aj napriek tomu sa súd prvej inštancie dostatočne a podrobne vysporiadal s dôvodmi jeho podania, deklarovanými žalobcami.

15. Odvolací súd doplňuje, že žaloba žalobcov na obnovu konania po obsahovej stránke nebola prípustná, keďže procesná prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku je podmienená tým, že ten, kto navrhuje obnovu konania, nemal žiadny podiel na tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy. Táto podmienka prípustnosti obnovy konania nie je splnená, ak určitá skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz existovali už v pôvodnom konaní a ten, kto navrhuje obnovu konania, o ich existencii vedel (mal možnosť vedieť) a mal aj dostatok podkladov potrebných na ich označenie a na splnenie svojej dôkaznej povinnosti, no uvedené si nesplnil. Takýto stav nastal aj u žalobcov, ktoré skutočnosti uplatneného nároku sú žalobcovi známe, ale mu známe mohli byť už v čase pôvodného konania. Odvolací súd len poznamenáva, že je nevyhnutné rešpektovať zásadu zachovania právnej istoty a pripustiť výnimku zo zásady nezmeniteľnosti už raz právoplatne rozhodnutej veci len výnimočne, za predpokladu naplnenia konkretizovaných špecifických podmienok, ktoré však v danej veci naplnené nie sú (uznesenie NS SR z 23. januára 2010, sp. zn. , uznesenie NS SR z 11. augusta 2011, sp. zn. ).

16. Vo všeobecnosti odvolací súd uvádza, že predpokladom toho, aby súd pripustil obnovu konania vo veci, ktoré už raz právoplatne rozhodol je splnenie všetkých zákonných procesných podmienok uvedených v príslušných ustanoveniach a . Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má povahu výnimky zo zásady nezmeniteľnosti právoplatného súdneho rozhodnutia a vzhľadom na prelomenie zásady res iudicata, ktorá zabezpečuje právnu istotu stranám sporu, je jeho prípustnosť vo viacerých smeroch obmedzená. Zákonné ust. až f) pripúšťa obnovu konania proti právoplatnému rozsudku súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou z procesných vád vymenovaných v písmenách horeuvedeného ustanovenia.

17. Z uvedeného dôvodu nebolo možné vyhovieť žalobe na obnovu konania, pretože celkom zjavne dôvody v nej uvádzané z hľadiska zákonnej prípustnosti obnovy konania neobstoja a správne ju tak súd prvej inštancie posúdil ako zjavne nedôvodnú. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného podľa ustanovenia , napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorý postupoval v súlade s ustanovením a a odmietol žalobu na obnovu konania, ako vecne správne v celom rozsahu potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. v spojení s ust. , . Podľa výsledku odvolacieho konania úspešnou stranou sporu bol žalovaný, ktorému by vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Tieto mu však v odvolacom konaní nevznikli a ani z obsahu spisu mu žiadne nevyplynuli, preto mu ich náhradu odvolací súd nepriznal.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).