Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/138/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa V., a. s., so sídlom

V.B., IČO: X., právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. F.S., s. r. o., so sídlom Z.B. proti

odporkyni K.K., bytom P.K., právne zast. JUDr. I.R., advokátkou, so sídlom Š.K., o návrhu

na obnovu konania, na odvolanie odporkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach

zo dňa 29.09.2009, č. k. -52, takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.09.2009, č. k. -52

z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Košiciach napadnutým uznesením povolil obnovu konania v právnej

veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. .

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa

23.05.2005, č. k. -165 bola odporkyni uložená povinnosť zaplatiť

navrhovateľovi sumu 2 162 513,63 Sk s 15% ročným úrokom od 30.06.1998 do 31.12.2000,

10% ročným úrokom od 01.01.2001 do 30.11.2002 a 8,5% úrokom od 01.12.2002

do zaplatenia s tým, že navrhovateľ sa môže domáhať uspokojenia tejto pohľadávky

len do výšky výťažku z predaja založenej nehnuteľnosti, zapísanej v katastri nehnuteľností,

vedenom Okresným úradom K., odborom katastra nehnuteľností na LV č. X., katastrálneho

územia K. - východ ako nehnuteľnosť parc. č. X. o výmere 2960 m²

- záhrada. V časti o zaplatenie 5% ročného úroku zo sumy 2 162 513,63 Sk od 01.01.2001

do 30.11.2002 a 6,5% ročného úroku zo sumy 2 162 513,63 Sk od 01.12.2002 do zaplatenia

a v časti o uloženie povinnosti odporkyni strpieť exekúciu alebo výkon rozhodnutia predajom

založenej nehnuteľnosti konanie zastavil. Citovaný rozsudok bol potvrdený rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) zo dňa 04.05.2006, č. k.

-217 a nadobudol právoplatnosť dňa 01.06.2006.

Ďalej uviedol, že v návrhu na povolenie obnovy konania odporkyňa uviedla, že dňa

03.09.2008 na Katastrálnom úrade v Košiciach zistila, že originál zmluvy o záložnom práve

k nehnuteľnostiam zo dňa 01.12.1996 (ďalej len „záložná zmluva“), ktorá bola právnym

titulom nároku voči odporkyni v konaní pod sp. zn. , javí známky manipulácie,

t. j. že táto listina bola potom, čo bola odporkyňou podpísaná a zviazaná notárom úradne

overujúcim podpisy upravená tým spôsobom, že bola vymenená prvá strana tejto zmluvy, kde

bol uvedený záväzok odporkyne na zabezpečenie úveru vo výške 1 200 000 Sk a namiesto

tejto strany bola vložená strana, kde je uvedený záväzok odporkyne vo výške 1 500 000 Sk.

Túto skutočnosť mali potvrdiť svedkyne A.V., V.B. a Z.P. (pracovníčky dlžníčky J.Č.), pred

ktorými sa dlžníčka mala zmieniť, že na záložnej zmluve vymenila prvú stranu zmluvy, na

ktorej je uvedená výška zabezpečovacieho záväzku, avšak Krajský súd v Košiciach navrhnutý

dôkaz výpoveďami svedkýň nevykonal. Ďalej odporkyňa uviedla, že na katastrálnom úrade

tiež zistila, že záložná zmluva, ktorej vklad bol povolený dňa 15.02.1996 pod číslom

V 1179/96,jej nikdy nebola doručená, pretože podpis na doručenke nachádzajúcej sa v spise

katastrálneho úradu nie je jej podpisom, pričom tento dôkaz je novým dôkazom, ktorý

odporkyňa nemohla predložiť (použiť) v pôvodnom konaní a môže pre ňu privodiť

priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa poukázal na to, že odporkyňa podala na pošte dňa 03.12.2008

návrh na obnovu konania v objektívnej 3-ročnej lehote od právoplatnosti rozsudku Krajského

súdu v Košiciach, sp. zn. , ako aj v subjektívnej lehote 3 mesiacov od času, keď

sa o dôvode obnovy konania dozvedela (03.09.2008). S poukazom na to, že podmienka

pre povolenie obnovy konania bola splnená, keďže odporkyňou predložený listinný dôkaz

je spôsobilým dôvodom obnovy konania (ust. ), súd prvého stupňa podľa

ust. povolil obnovu konania.

Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie,

v ktorom navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a návrh

na povolenie obnovy konania zamietol. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého

stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd sa tiež nezaoberal skutkovou

a právnou argumentáciou navrhovateľa. Namietal, že súd neskúmal, či odporkyňa dňa

03.09.2008 skutočne nahliadla do zbierky listín katastrálneho operátu Správy katastra Košice

a tak vôbec neposúdil, či bola zachovaná 3-mesačná subjektívna lehota na podanie návrhu

na obnovu konania. Tvrdenie o manipulácii so záložnou zmluvou tvorilo hlavnú hmotno-

právnu obranu odporkyne v pôvodnom konaní, sp. zn. a zároveň bolo

aj hlavným argumentačným dôvodom dovolania odporkyne voči rozsudku Najvyššieho súdu

SR zo dňa 04.05.2006, č. k. -217, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského

súdu v Košiciach, č. k. . Krajský súd v Košiciach, ako aj Najvyšší súd SR,

konajúci v rámci odvolacieho a dovolacieho konania, sa s tvrdeniami odporkyne

o manipulácii so záložnou zmluvou podrobne vysporiadali, pričom ich nepovažovali

za dôvodné. Ďalej uviedol, že dôkaz, a to záložnú zmluvu zo dňa 01.12.1996 nie je možné

podľa ust. považovať za taký dôkaz, ktorý sa v pôvodnom konaní

nemohol vykonať. Poukázal na to, že ak účastník konania nemôže uplatniť určitú skutočnosť

ako dôvod obnovy konania (manipulácia so záložnou zmluvou), sú vylúčené aj všetky ostatné

dôkazy, ktoré majú túto skutočnosť preukázať (R 72/1954). Poštová doručenka, ktorá mala

podľa odporkyne preukázať podvodnú manipuláciu so záložnou zmluvou preto nemôže byť

spôsobilým dôvodom obnovy konania. Naviac, aj keby sa preukázalo, že podpis na poštovej

doručenke nie je podpisom odporkyne, čo navrhovateľ odmieta, tak nárok navrhovateľa

uplatnený v pôvodnom konaní by to nijakým spôsobom neovplyvnilo. Nedoručenie záložnej

zmluvy odporkyni nemá ex lege žiadny vplyv na existenciu záložného práva navrhovateľa,

ktoré vzniklo momentom rozhodnutia Správy katastra Košice o povolení vkladu záložnej

zmluvy do katastra nehnuteľností. Ďalej poukázal na ust. § 68 ods. 1 a ods. 5 zákona

č. , podľa ktorého odporkyňa ako vlastník nehnuteľnosti mala neobmedzený

prístup do zbierky listín, ktorá obsahuje písomné vyhotovenie „zavkladovaných zmlúv“,

ako aj iných písomností vzťahujúcich sa na konanie o povolenie vkladu vecných práv

do katastra, teda kedykoľvek počas trvania pôvodného konania mala možnosť nahliadnuť

do katastrálneho operátu a zistiť ňou tvrdené skutočnosti, na základe ktorých požaduje

obnovu konania. Odporkyňa tak preukázateľne sama zavinila, že poštovú doručenku

ako dôkazný prostriedok nepredložila v pôvodnom konaní. Naviac, podľa jeho názoru

je nepredstaviteľné, ako by mohla sporná poštová doručenka ovplyvniť výsledok pôvodného

konania. Prvostupňový, odvolací, ako aj dovolací súd konajúci v pôvodnom konaní, aj na

základe tvrdenia odporkyne o manipulácii so záložnou zmluvou riadne preskúmali platnosť

tejto zmluvy, a to s poukazom aj na ich povinnosť pri žalobe na plnenie vždy ex officio

skúmať aj platnosť právneho titulu. Poštová doručenka ako dôkazný prostriedok nie je

riadnym dôvodom na povolenie obnovy konania podľa ust. ,

pretože nemá spôsobilosť privodiť pre odporkyňu priaznivejšie rozhodnutie vo veci a nemá

ani charakter nového dôkazu, ktorý odporkyňa nemohla bez svojej viny použiť v pôvodnom

konaní.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadrila odporkyňa. Uviedla, že v pôvodnom

konaní tvrdila, že so záložnou zmluvou bolo manipulované tým spôsobom, že boli rozpojené

listy zmluvy spojené úradnou pečaťou, pričom ona podpísala záložnú zmluvu, ktorá

obsahovala záväzok na zabezpečenie úveru vo výške 1 200 000 Sk. Ona vtedy nemala

k dispozícii originál záložnej zmluvy, ktorým by mohla preukázať svoje tvrdenie, čo vyplýva

práve z doručenky nachádzajúcej sa v spise Správy katastra K. V 1179/96. Podpis

na doručenke je úplne odlišný od jej podpisu ako záložcu na záložnej zmluve. Mala za to,

že pokiaľ by sa ukázalo pravdivým jej tvrdenie, že došlo k manipulácii so záložnou zmluvou

spôsobom, ktorý zmenil jej vôľu zabezpečiť pohľadávku vo výške 1 200 000 Sk, tak by

nedošlo k vzniku platného právneho úkonu. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR,

sp. zn. zo dňa 30.01.2009, z ktorého o. i. vyplýva, že povoleniu obnovy konania

nebráni, ak už v pôvodnom konaní účastník neúspešne navrhoval súdu vykonať listinný

dôkaz, ktorého obsah v tom čase ešte nepoznal. Ďalej uviedla, že dodržanie 3-mesačnej lehoty

na podanie návrhu na obnovu konania preukázala svojim podaním adresovaným Okresnej

prokuratúre Košice II, ako aj svojim účastníckym výsluchom na pojednávaní súdu dňa

29.09.2009.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. ) prejednal

odvolanie podľa ust. bez nariadenia pojednávania podľa ust.

a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Podľa ust. právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom

na obnovu konania, ak:

a/ sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť

v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu

privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,

d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku

k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené

základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia

neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením,

e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného

orgánu Európskych spoločenstiev.

Podľa odseku 3 vyššie citovaného ustanovenia návrh na obnovu konania má popri

všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) obsahovať označenie rozsudku, proti ktorému

smeruje, dôvod obnovy, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh je podaný včas, dôkazy,

ktorými sa má dôvodnosť návrhu preukázať, ako aj to, čoho sa navrhovateľ domáha.

Podľa ust. návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch

mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy alebo

od toho času, keď ho mohol uplatniť.

Podľa odseku 2 vyššie citovaného ustanovenia po troch rokoch od právoplatnosti

rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného v:

a) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa

v občianskom súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych

predpisov zrušený,

b) § 228 ods. 1 písm. c),

c) § 228 ods. 1 písm. d),

d) § 228 ods. 1 písm. e).

Nezmeniteľnosť a záväznosť rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť, je jednou

zo záruk právnej istoty. Náprava rozhodnutia sa spravidla môže docieliť v riadnom

dvojinštančnom postupe formou odvolania ako riadneho opravného prostriedku. Výnimkou

z tohto pravidla sú mimoriadne opravné prostriedky, ktorými možno dosiahnuť nápravu

právoplatných rozhodnutí, ak existuje niektorý z dôvodov, taxatívne uvedených v ust. § 228

ods. 1 Takýmito mimoriadnymi opravnými prostriedkami sú obnova konania

a dovolanie. So zreteľom na mimoriadnosť týchto opravných prostriedkov platia pre ne určité

obmedzenia v porovnaní s odvolaním. Podmienkami prípustnosti každého návrhu na obnovu

konania sú: spôsobilý predmet, voči ktorému návrh smeruje, zákonný dôvod obnovy, o ktorý

sa návrh musí opierať, lehoty, počas ktorých musí byť návrh na obnovu konania podaný,

osoba spôsobilá k podaniu návrhu, osobitné náležitosti návrhu na obnovu konania

a príslušnosť súdu k prejednaniu návrhu na obnovu konania. Splnenie, resp. nesplnenie týchto

podmienok je súd povinný skúmať z úradnej moci.

Návrh odporkyne na obnovu konania smeruje proti právoplatnému rozsudku

Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23.05.2005, č. k. -165 v spojení

s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 04.05.2006, č. k. -217.

Rozsudkom zo dňa 23.05.2005 bola odporkyni uložená povinnosť zaplatiť

navrhovateľovi sumu 2 162 513,63 Sk s príslušenstvom a trovami konania s tým,

že navrhovateľ sa môže domáhať uspokojenia tejto pohľadávky len do výšky výťažku

z predaja založenej nehnuteľnosti, zapísanej v katastri nehnuteľností vedenom Okresným

úradom K., odborom katastra nehnuteľností na LV č. X., katastrálneho územia K. - východ,

ako nehnuteľnosť parc. č. X. o výmere 2 960 m² - záhrada. Zároveň bolo zastavené konanie

v časti o zaplatenie 5% ročného úroku zo sumy 2 162 513,63

od 01.01.2001 do 30.11.2002, 6,5% ročného úroku zo sumy 2 162 513,63 od 01.12.2002

do zaplatenia a v časti o uloženie povinnosti odporkyni strpieť exekúciu alebo výkon

rozhodnutia predajom založenej nehnuteľnosti. Proti rozsudku podala odporkyňa odvolanie,

o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 04.05.2006, č. k. -217

tak, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23.05.2005 potvrdil, v dôsledku čoho

rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č. k. -165 nadobudol právoplatnosť dňa

01.06.2006. Proti rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 04.05.2006 podala odporkyňa

dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšším súd SR ako súd dovolací uznesením zo dňa

25.10.2007, č. k. tak, že dovolanie odporkyne odmietol.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že návrh na obnovu konania bol podaný na pošte

dňa 03.12.2008, z čoho je zrejmé, že návrh bol podaný v rámci 3-ročnej objektívnej lehoty,

ktorej začiatok je zákonom stanovený od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia

(01.06.2006). Začiatok 3-mesačnej subjektívnej lehoty je stanovený subjektívnym momentom

dozvedenia sa o dôvode obnovy konania , resp. subjektívnym okamihom, od ktorého sa dôvod

obnovy konania mohol uplatniť. Odporkyňa v návrhu na obnovu konania uvádza, že sa dňa

03.09.2008 dozvedela o manipulácii so záložnou zmluvou, a to údajne o výmene jej prvej

strany upravujúcej záväzok odporkyne na zabezpečenie úveru vo výške 1 200 000 Sk

a nie 1 500 000 Sk, pričom túto stranu mala vymeniť dlžníčka potom, čo odporkyňa záložnú

zmluvu podpísala a odovzdala dlžníčke, o čom sa mala dlžníčka zmieniť pred svojimi

pracovníčkami, ktoré odporkyňa ako svedkyne navrhla vypočuť v pôvodnom konaní, sp. zn.

, avšak súd jej návrhu nevyhovel.

Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.

a zistil, že odporkyňa ňou uvedenú skutočnosť ohľadne zmeny výšky jej

záväzku zabezpečujúceho úver dlžníčky viackrát uviedla už v pôvodnom konaní na Krajskom

súde v Košiciach, vedenom pod sp. zn. (napr. v odvolaní zo dňa 07.11.2003

(č. l. 59), na pojednávaní súdu dňa 25.10.2004 (č. l. 132), pričom zo zápisnice súdu vyplýva,

že odporkyňa túto skutočnosť mala oznámiť aj na polícii v r. 1996). V návrhu na povolenie

obnovy konania odporkyňa tvrdí, že sa o dôvode obnovy konania dozvedela až dňa

03.09.2008, keď navštívila Katastrálny úrad v K. a nahliadla do spisu, sp. zn. V 1179/1996.

Toto tvrdenie odporkyne však nebolo v konaní preukázané (podanie odporkyne na Okresnej

prokuratúre v Košiciach zo dňa 03.09.2008 ho nepreukazuje), pričom v rozpore s ním sú

práve tvrdenia a vyjadrenia odporkyne v pôvodnom konaní, sp. zn. . Záver

súdu prvého stupňa, že odporkyňa podala návrh na obnovu konania v subjektívnej lehote 3

mesiacov, keď sa o dôvode obnovy konania dozvedela, je predčasný a nemá oporu

vo vykonanom dokazovaní. Keďže objektívnou podmienkou prípustnosti návrhu na obnovu

konania je zachovanie zákonných lehôt, ktoré stanovuje

pre podanie takéhoto návrhu, súd prvého stupňa musí zistiť, či odporkyňa podala predmetný

návrh v rámci 3-mesačnej subjektívnej lehoty (ust. ).

V prípade, ak sa preukáže, že táto subjektívna zákonná lehota bola dodržaná,

tak následne súd prvého stupňa posúdi, či odporkyňou uvedená skutočnosť (výmena prvej

strany na záložnej zmluve, v dôsledku čoho došlo k zmene záväzku odporkyne

zabezpečujúceho úver dlžníčky, a to manipuláciou so záložnou zmluvou potom, čo bola

odporkyňou podpísaná a odovzdaná dlžníčke) a nový dôkaz (doručenka od zásielky, v ktorej

bola katastrálnym úradom doručovaná záložná zmluva po jej zavkladovaní) je dôvodom

obnovy konania podľa ust. alebo písm. b/

Dôvodom obnovy konania podľa ust. , sú len také nové

skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré odporkyňa ako účastník pôvodného konania

bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní, ak môžu pre ňu privodiť priaznivejšie

rozhodnutie a len také dôkazy, ktoré sa z objektívnych príčin nemohli vykonať v pôvodnom

konaní, ak môžu pre odporkyňu ako účastníka pôvodného konania privodiť priaznivejšie

rozhodnutie vo veci. Nemožnosťou použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy bez svojej

viny v pôvodnom konaní sa rozumie nemožnosť vykonať dokazovanie v súdnom konaní

alebo nemožnosť označiť, či predložiť tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy

účastníkom konania voči súdu, pričom nejde o prípady nevykonania možného dokazovania

súdom o tých skutočnostiach, rozhodnutiach a dôkazoch, ktoré účastníci konania označili,

avšak súd ich nepokladal za rozhodujúce, a preto sa k ich dokazovaniu neprikročilo

(R19/1975). Odporkyňa poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.

zo dňa 30.01.2009, podľa ktorého povoleniu obnovy konania nebráni, ak už v pôvodnom

konaní účastník neúspešne navrhoval súdu vykonať listinný dôkaz, ktorého obsah v tom čase

ešte nepoznal. Z obsahu spisu Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. vyplýva,

že odporkyňa v tomto konaní viackrát namietala, že po jej podpísaní bola na záložnej zmluve

vymenená prvá strana, kde bol uvedený záväzok odporkyne na zabezpečenie úveru vo výške

1 200 000 Sk a namiesto tejto strany bola vložená strana s jej záväzkom vo výške 1 500 000

Sk, pričom žiadala predložiť súdu originál záložnej zmluvy. Z uvedeného vyplýva,

že sa nejedná o novú skutočnosť, o ktorej sa mala odporkyňa dozvedieť až dňa 03.09.2008,

pričom touto námietkou sa zaoberal aj Najvyšší súd SR v rámci odvolacieho konania.

Zo zápisnice Krajského súdu v Košiciach v pôvodnom konaní, sp. zn. zo dňa

25.10.2004 tiež vyplýva, že súdu bol navrhovateľom predložený k nahliadnutiu originál

záložnej zmluvy. Vo vzťahu k doručenke ako novému dôkazu, založenému v spise Správy

katastra K., sp. zn. V-1179/96, súd prvého stupňa musí zistiť, či tento odporkyňou uvedený

dôkaz je alebo nie je dôvodom na povolenie obnovy konania podľa ust. § 228 ods. 1 písm. a/,

resp. b/ a v odôvodnení rozhodnutia aj uviesť prečo.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1

a článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo

účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva

odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej

ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Vyjadruje to

aj znenie ust. , podľa ktorého v odôvodnení rozhodnutia súd uvedie

podstatný obsah prednesov, stručne a jasne vyloží, ktoré skutočnosti má za preukázané a ktoré

nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov

spravoval, prečo nevykonal i ďalšie navrhované dôkazy a posúdi zistený skutkový stav podľa

príslušných ustanovení, ktoré použil.

S poukazom na predčasnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa vzhľadom

na nedostatočne zistený skutkový a právny stav a jeho nepreskúmateľnosť pre absenciu

dôvodov, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 1,

písm. h/ zrušil a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 27. januára 2010

JUDr. Beata Miničová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.