Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20S-53-2019.pdf
PDF · 152.82 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/53/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Kadlicovej a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcu: KASATKIN Recovery, k.s., so sídlom Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 50 382 888, správca konkurznej podstaty úpadcu: BBK AGRO, s.r.o., Rudohorská 33, Banská Bystrica, IČO: 44 095 066, právne zastúpeného: Weis & Partners s.r.o., so sídlom Ivánska cesta 30/B, 821 04 Bratislava, IČO: 47 234 776, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100256217/2019 zo dňa 21.01.2019, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Napadnutým rozhodnutím č. 100256217/2019 zo dňa 21.01.2019 žalovaný v rámci odvolacieho konania postupom podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava, pobočka Galanta (ďalej len „správca dane“) č. 100955203/2018 zo dňa 15.05.2018, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie november 2013 v sume 186 439,68 Eur, nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet v sume 42 326,80 Eur a vyrubil žalobcovi daň v sume 144 112,88 Eur. Podkladom na prijatie záverov o výške dodatočne určeného rozdielu dane boli výsledky daňovej kontroly vykonanej u žalobcu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti uplatneného žalobcom za predmetné zdaňovacie obdobie. Závery daňovej kontroly správca dane zaznamenal v protokole o výsledku daňovej kontroly č. 100290665/2017 zo dňa 14.02.2017, ktorý bol spolu s výzvou č. 100291492/2017 zo dňa 14.02.2017 na vyjadrenie sa k jeho záverom doručený žalobcovi dňa 15.02.2017, kedy sa v zmysle § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku ukončila daňová kontrola. 2. Dôvodom dorubenia daňovej povinnosti bolo neuznanie žalobcom uplatneného odpočítania dane v kontrolovanom zdaňovacom období z dodávateľských faktúr vystavených dodávateľom žalobcu, obchodnou spoločnosťou SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., Malookočská 356/11, Okoč, za dodanie tovaru
- kryštálový cukor v množstve 1 370 880 kg a v celkovej hodnote 1 118 638,08 Eur, z toho uplatnený odpočet DPH v sume 186 439,68 Eur. Na základe výsledkov daňovej kontroly a medzinárodnej výmeny informácií sa nepotvrdil reálny základ deklarovaných zdaniteľných plnení a orgánmi daňovej správy bolo konštatované porušenie ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení účinnom do 31.12.2013 (ďalej len „zákon o DPH“).
3. Výsledkom predmetnej daňovej kontroly bolo aj nepriznanie žalobcom uplatneného oslobodenia od dane z dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu Európskej únie (za tzv. intrakomunitárne dodanie tovaru“) podľa § 43 zákona o DPH, a to z dodávateľských faktúr vystavených žalobcom pre obchodnú spoločnosť Sovereign Sugar Hungary Kft. so sídlom v Maďarskej republike v sume 1 041 868,80 Eur. Podľa predložených dokladov CMR za zdaňovacie obdobie november 2013 miestom naloženia tovaru bola Okoč, pričom dodávky kryštálového cukru pre maďarského odberateľa mala realizovať prepravná spoločnosť TULL TRADE Kft. so sídlom v Maďarskej republike. V súvislosti s preverením intrakomunitárneho dodania tovaru nebolo v rámci daňovej kontroly a v rámci následného vyrubovacieho konania bez pochybností preukázané dodanie fakturovaného tovaru deklarovanému odberateľovi žalobcu, registrovanému pre daň na území Maďarskej republiky, na základe čoho daňové orgány oboch stupňov konštatovali nesplnenie základnej zákonnej podmienky na priznanie oslobodenia za dodanie tovaru podľa § 43 zákona o DPH.
II. Rozsah a dôvody žaloby 4. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj zrušenia rozhodnutia Daňového úradu Trnava, pobočka Galanta a vrátenia mu veci na ďalšie konanie z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. 5. Namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci a v konaní došlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 6. K procesným pochybeniam správcu dane žalobca predovšetkým namietal nezákonnosť protokolu ako podkladu pre vydanie rozhodnutí daňových orgánov v nadväznosti na nezákonnosť daňovej kontroly za predmetné zdaňovacie obdobie v dôsledku neprimerane dlhého prerušenia výkonu daňovej kontroly, ktorá bola dva krát bezdôvodne a neprimerane prerušená za účelom realizácie MVI. Poukázal na skutočnosť, že daňová kontrola bola nezákonne prerušená po dobu viac ako dva roky (751 dní) a samotná kontrola celkovo trvala výrazne dlhšie, ako je zákonom povolená doba jedného roka (celkovo 1 093 dní). Následkom uvedeného postupu je protokol z daňovej kontroly, ktorý takto nadobudol charakter nezákonne získaného dôkazu a nebolo ho možné v ďalšom konaní použiť, ako to vyplýva aj z právneho názoru vysloveného v Náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. júna 2010. Podľa názoru žalobcu bol protokol o výsledku daňovej kontroly získaný v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a v zmysle § 24 ods. 4 daňového poriadku pre daňové konanie ako nezákonný dôkaz nemôže byť použitý. 7. Ďalej žalobca poukázal na úpravu lehôt stanovených pre medzinárodnú výmenu informácii na základe žiadosti cudzieho štátu, upravených v zákone č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej spolupráci pri správe daní, ktorý implementuje Smernicu Rady č. 2011/16/EÚ z 15.02.2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní (podľa čl. 7 Smernice a § 6 ods. 5 citovaného zákona je príslušný orgán daného štátu povinný poskytnúť informáciu čo najrýchlejšie, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti), ako aj na úpravu lehôt na poskytnutie MVI podľa Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010, ktoré upravuje administratívnu spoluprácu a boj proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, v zmysle ktorého čl. 10 a nasl. žiadaný orgán má poskytnúť informácie tak rýchlo, ako je to možné, najneskôr 3 mesiace po dni prijatia žiadosti, pokiaľ žiadaný orgán vyžadovanú informáciu už má, znižuje sa táto lehota maximálne na jeden mesiac. V tejto súvislosti žalobca namietal výrazné prekročenie uvedených lehôt pri získavaní informácií prostredníctvom MVI, v dôsledku čoho došlo k nezákonnému prerušeniu lehoty na výkon daňovej kontroly oprávnenosti nároku na nadmerný odpočet za kontrolované zdaňovacie obdobie. Zároveň žalobca namietal, že správca dane mal požadované informácie získať len na základe jednej žiadosti o MVI, a nie zasielať dve žiadosti a zneužívať inštitút medzinárodnej výmeny daňových informácií, pričom spolu prerušenia kontroly trvali neprimerane dlhý čas, ktorý vysoko presiahol dobu stanovenú vyššie uvedenými predpismi EÚ pre účely MVI. Ohľadom porušenia zásady proporcionality pri využití inštitútu medzinárodnej výmeny informácií s dopadom na neprimeranú dĺžku prerušenia ako aj na samotný výkon daňovej kontroly žalobca taktiež dôvodil poukazom na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/2/2016, sp. zn. 14S/34/2014, sp. zn. 14S/32/2014, sp. zn. 14S/38/2014, ktorými správny súd odstránil nezákonnosť spočívajúcu v neprimeranom prerušení daňovej kontroly oprávnenosti nároku na odpočet dane u žalobcu, pričom zároveň konštatoval prieťahy spôsobené vo výkone daňovej kontroly z dôvodu zaslania MVI dožiadaní. 8. Nedostatočné zistenie skutkového stavu potrebného na prijatie rozhodnutia o nepriznaní nároku na žalobcom uplatnený odpočet dane za kontrolované zdaňovacie obdobie november 2013, ako
aj nesprávne vyhodnotenie zisteného skutkového stavu daňovými orgánmi oboch stupňov, žalobca napádal predovšetkým z dôvodu, že v súvislosti s dodávateľom žalobcu - spoločnosťou SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. daňové orgány založili svoje tvrdenia a posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočet dane na negatívnych zisteniach vzťahujúcich sa k obchodnej spoločnosti LINTMAN s.r.o., ktorá vystupovala ako dodávateľ spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., pričom bol kladený dôraz na tvrdenie o nespolupracovaní uvedeného subdodávateľa s orgánmi daňovej správy a na výpoveď konateľa spoločnosti LINTMAN s.r.o. - pána Z. G.. 9. Žalobca trval na svojej námietke, že svedok pán G. si vo svojich svedeckých výpovediach odporoval, čo žalobca bližšie rozviedol v odvolaní, na ktorého obsah týmto v správnej žalobe poukazoval. 10. Vo vzťahu k vyhodnoteniu skutkového stavu žalobca považuje za nesprávne aj prihliadanie na znalecký posudok č. 1/2015 ohľadne nemožnosti realizácie deklarovaného počtu vývozov spoločnosťou SOVEREING SLOVAKIA s.r.o., pretože tento záver bol spochybnený. Tiež ako podstatný argument žalobca namietal to, že nikdy nedeklaroval a ani to z ničoho nevyplýva, že by od dodávateľa Sovereign Slovakia, s.r.o. za jeden deň nakúpil 1 700 alebo 750 kamiónov tovaru. Preto vzťahovať takéto už beztak spochybnené zistenie na žalobcu je neprípustné. Rovnako ako tým dôvodiť, že v areáli v Okoči nebolo také množstvo cukru, ktoré nakúpil žalobca. 11. V tejto súvislosti dal žalobca do pozornosti výpoveď konateľky SOVEREIGN SLOVAKIA, s.r.o. - pani F. učinenej v rámci trestného konania (poukaz žalobcu na str. 1, 6, 7 a 12 zápisnice z jej výsluchu
- zápisnica o výsluchu obvineného ČVS: PPZ-128/NKA-FP-ST-2014 zo dňa 31.03.2015). Konateľka k veľkým objemom nákupov cukru napr. vysvetlila, že doklad označený ako Faktúra ZoPP13/04/2 sa nevzťahoval na predaj cukru a podľa čísla dokladu nešlo o faktúru, ale o zmluvu o postúpení pohľadávky. 12. Ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu veci žalobca zároveň namietal, že daňové orgány na jeho návrh nedoplnili dokazovanie výsluchom svedkov, pani N. F. a pána Q., ktorý potvrdil nákup cukru aj od žalobcu. Rovnako žalobca namietal, že na jeho návrh sa za účelom podpory žalobcovej argumentácie k skutkovým zisteniam správca dane neoboznámil s trestným spisom ČVS: PPZ-128/NKAFP-ST-2014 v časti nových zistení z Maďarska. V tejto súvislosti žalobca dôvodil, že navrhol vypočuť pani F. ako svedka, aby sa presnejšie vyjadrila k predmetným skutočnostiam, avšak žalovaný na str. 19 napadnutého rozhodnutia došiel k záveru, že vypočuť pani F. k tejto skutočnosti nie je potrebné. Žalobca vyjadril nesúhlas s nevykonaním žalobcom navrhnutého dôkazu a mal za to, že žalovaný pochybil, keď tento dôkaz odmietol vykonať, pretože tak porušil základné zásady správy daní (§ 3 daňového poriadku) a zásady dokazovania v daňovom konaní (§ 24 ods. 2 daňového poriadku). 13. Žalovaný na jednej strane tvrdí, že správca dane mal dostatok iných dôkazov postačujúcich na prijatie záveru o neuznaní uplatňovaných nárokov žalobcu, avšak na druhej strane uvádza, že vzhľadom na ten istý znalecký posudok nebolo možné preveriť pôvod tovaru, pričom takéto vyhodnotenie dôkazov vytvárajú vnútornú rozpornosť napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti žalobca namietal, že daňové orgány oboch stupňov nevyhodnotili dôkazy vo vzájomných súvislostiach, nevysporiadali sa s rozpormi v dôkazoch a iba všeobecne uviedli prijaté závery. V nadväznosti na uvedené žalobca poukázal na skutočnosť, že určité množstvo cukru žalovaný nepoprel, čo bolo dôvodom na postup, v rámci ktorého sa mal zároveň v záujme dodržania základnej zásady správy daní (§ 3 daňového poriadku) vysporiadať so skutočnosťou, aké presné množstvo existencie tovaru popiera a aké nepopiera, a nie neuznať celkový nárok. Zároveň žalobca namietal skutočnosť, že daňové orgány nevykonali daňovú kontrolu na preverenie zdaniteľných plnení u dodávateľa žalobcu, obchodnej spoločnosti SOVEREING SLOVAKIA s.r.o. Podľa názoru žalobcu namietaným postupom správca dane v rozpore s ustanovením § 24 ods. 2 daňového poriadku nezistil potrebné skutočnosti čo najúplnejšie, pričom žalobca vyjadril nesúhlas so záverom žalovaného, že preukázanie existencie, a teda reálnosti čo i len časti obchodovaného tovaru nespôsobuje prenos dôkazného bremena z daňového subjektu (žalobcu) na správcu dane. Rovnako žalobca nenesie akúkoľvek zodpovednosť za skutočnosti, ktoré nastali u jeho dodávateľov, resp. subdodávateľov SOVEREING SLOVAKIA s.r.o. a LINTMAN s.r.o. 14. Pokiaľ podľa vyššie uvedeného posudku vraj nebolo v Okoči balené také množstvo cukru, ako je uvedené v účtovníctve SOVEREIGN SLOVAKIA, s.r.o., to podľa názoru žalobcu neznamená, že nemohlo byť zabalené také množstvo cukru, ktoré bolo dodané touto spoločnosťou žalobcovi. Ide o dva rôzne údaje, dve rôzne skutočnosti, ktoré nemožno stotožňovať. Žalobca poukázal na skutočnosť, že údajná nezrovnalosť s vývozom 1 700 resp. 750 kamiónov za deň bola žalobcom v rámci odvolania resp. v rámci vyjadrenia zo dňa 03.02.2017 vysvetlená, a to poukazom na výpoveď konateľky SOVEREIGN SLOVAKIA, s.r.o. - pani F., ktorá naznačuje, že pri vedení účtovníctva mohlo prísť ku chybe. 15. Zároveň sa žalobca nestotožnil so závermi žalovaného ohľadom vyhodnotenia žalobcom dodatočne predložených dôkazov v podobe výpovedí svedkov z vyšetrovacieho spisu, realizovaných pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Už v odvolaní žalobca poukázal na skutočnosť, že reálnosť obchodov ako
aj žalobcom tvrdené toky tovaru preukazujú aj doklady poskytnuté maďarskými konečnými odberateľmi orgánom činným v trestnom konaní. Správcovi dane žalobca navrhol, že v prípade potreby by mal nahliadnuť do príslušného trestného spisu, nakoľko žalobca v čase podania odvolania nedisponoval všetkými dôkazmi, ktoré sa podarilo orgánom činným v trestnom konaní zabezpečiť. Aj s poukazom na základné zásady správy daní (§ 3 daňového poriadku), zásady dokazovania (§ 24 ods. 2 daňového poriadku), ako aj na skutočnosť, že aj žalovaný ako odvolací orgán má povinnosť prihliadať na novo predložené dôkazy a v prípade potreby vykonať dokazovanie (§ 74 ods. 2 a 3 daňového poriadku), žalobca vyjadril názor, že žalovaný mal nahliadnuť do príslušného trestného spisu resp. spraviť dopyt na príslušné OČTK, ktoré by potvrdili, že tovar - cukor v zmysle prepravných dokladov (CMR) predložených žalobcom do daňového konania bol prepravený, skladovaný a následne distribuovaný v Maďarsku tak, ako žalobca deklaruje. Len tak mohol žalovaný dbať na zachovávanie právom chránených záujmov žalobcu (§ 3 ods. 1 daňového poriadku), zaoberať sa každou vecou ktorá je predmetom správy daní (§ 3 ods. 2 daňového poriadku), prihliadať na všetko, čo vyšlo pri správe daní najavo (§ 3 ods. 3 daňového poriadku) a dbať na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie (§ 24 ods. 2 daňového poriadku). 16. Ďalej žalobca namietal, že správca dane, resp. žalovaný sa vôbec nezaoberali otázkou, či sa žalobca ako daňový subjekt podieľal na daňovom podvode alebo či mal čo i len pochybnosť o prípadnom podvodnom konaní v súvislosti s DPH, ako to žalovaný tvrdí napr. na str. 19, 20, 23 a 25 napadnutého rozhodnutia. V súvislosti s touto námietkou žalobca v správnej žalobe poukazuje na čl. IV. svojho odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu. Vyjadril nesúhlas s tvrdením žalovaného na str. 20 napadnutého rozhodnutia, že žalobca nepredložil žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by svedčili tomu, že sporné obchody s jeho maďarskými odberateľmi sa naozaj uskutočnili, hoci bol so zisteným skutkovým stavom počas daňovej kontroly oboznámený. Žalobca totiž predložil zistenia týkajúce sa existencie, skladovania a distribúcie preverovaného tovaru v Maďarsku, ktoré získal od OČTK, a predložil ich bezprostredne potom, čo ich získal, v rámci odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu. Týmto dôkazom sa žalobca venoval v čl. VII. svojho odvolania, na čo týmto v správnej žalobe poukázal. Žalobca sa ohradil a namietal proti tomu, aby zdanlivo negatívne zistenia z odpovedí na MVI dožiadania boli vykladané na ťarchu žalobcu. Dodal, že nie je zodpovedný a ani nijako nemohol ovplyvniť skutočnosti, akými sú napr. priznanie intrakomunitárneho dodania maďarským odberateľom, vedenie účtovníctva, odvedenie dane, miesto sídla, spoluprácu s maďarským správcom dane, prípadne neskoršie zmeny v spoločnosti jeho odberateľa. 17. Na str. 21 napadnutého rozhodnutia žalovaný uvádza, že v rámci odpovede na MVI dožiadanie neboli potvrdené transakcie medzi spoločnosťami. Žalobca však namietal, že tieto vzťahy neboli odpoveďou na MVI ani popreté. Z odpovede na MVI preto nemožno vyvodzovať, že neexistovali. Aj keď v odpovedi na MVI sa podľa žalovaného neuvádzajú informácie, že kto objednal a zaplatil prepravu, uvádza sa tam, že majiteľom účtu, za ktorého boli uskutočnené platby, bola maďarská spoločnosť Sovereign Sugar Hungary Kft, teda žalobcov odberateľ. 18. Ku skutočnosti uvádzanej žalovaným na str. 21 uvádza, že maďarská prepravná spoločnosť TULL TRADE Kft. je vyšetrovaná maďarskými daňovými a policajnými orgánmi v súvislosti s reťazovými podvodmi a predajom kryštálového cukru, žalobca namietal, že vo vzťahu k nemu sa jedná o irelevantnú informáciu, nakoľko nie sú známe žiadne podrobnosti, a navyše platí prezumpcia neviny, takže to, že niekto je za niečo stíhaný, alebo preverovaný, neznamená, že je vinný (resp. v akom rozsahu je vinný), a že žalobcov nárok je neoprávnený. Nie je ani zrejmé, či TULL TRADE Kft. je vyšetrovaný v súvislosti s obchodmi týkajúcimi sa žalobcu. 19. Žalobca vyjadril nesúhlas so záverom žalovaného, že správca dane nebol oprávnený skúmať otázku daňového podvodu. Naopak, žalovaný zastal názor, že za istých okolností (ktoré nastali aj v predmetnom prípade), je správca dane práveže povinný skúmať túto otázku. V tejto súvislosti žalobca namietal, že žalovaný nevykonal žalobcom navrhované dôkazy, najmä navrhované výsluchy svedkov a oboznámenie sa s trestným spisom ČVS: PPZ-128/NKAFP- ST-2014 v časti nových zistení z Maďarska. 20. Žalobca mal za to, že vo vzťahu k oprávnenosti jeho nároku na odpočet dane sa ako platca DPH v dostatočnej miere venoval prevereniu svojich obchodných partnerov, neporušil žiadnu povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona o DPH a za skutočnosti, ktoré nastali u jeho dodávateľov, resp. subdodávateľov a odberateľov, nenesie žalobca zodpovednosť. 21. V súvislosti s neprimeraným prenosom dôkazného bremena z orgánov daňovej správy na žalobcu ako na kontrolovaný daňový subjekt podporil žalobca dôvodnosť tohto žalobného dôvodu a svoju argumentáciu poukazom na právne závery vyplývajúce z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžf 1/2011, sp. zn. 3Sžf 1/2010 a sp. zn. 6 Sžf 10/2012, Európskeho súdneho dvora
č. C 395/02, C-354/03, C-353/03, C-484/03, C-285/11 a C-484/03, C237/11 C-78/12, C-409/04 a z rozsudku Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 5 Afs 131/2014. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe a replika žalobcu
22. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznať. 23. Zopakoval dôvody dodatočného dorubenia dane za kontrolované zdaňovacie obdobie a zotrval na správnosti skutkových záverov a na zákonnosti napadnutého rozhodnutia. 24. V súvislosti so žalobnou námietkou napádajúcou nezákonnosť protokolu ako podkladu pre rozhodnutia vo veci a nezákonnosť daňovej kontroly z dôvodu nedodržania zákonnej lehoty na jej vykonanie žalovaný uviedol, že daňová kontrola u žalobcu za zdaňovacie obdobie november 2013 začala dňa 19.02.2014 a bola ukončená 15.02.2017, dva krát bola zákonným spôsobom prerušená z dôvodu, že bolo potrebné získať informácie prostredníctvom inštitútu medzinárodnej výmeny informácií. Pretože počas prerušenia konania lehoty v zmysle daňového poriadku neplynú, bola predmetná daňová kontrola ukončená v zákonom stanovenej jednoročnej lehote. Žalovaný poukázal na to, že rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly obsahujú vo výrokovej časti jasné vymedzenie časového úseku, počas ktorého bude kontrola prerušená, a to odo dňa 16.10.2014, resp. od 27.10.2015 až do získania podkladov pre správne určenie dane. Pominutie prekážok konania teda viažu na získanie podkladov pre správne určenie dane prostredníctvom inštitútu medzinárodnej výmeny informácií, nie na uplynutie lehoty, v ktorej je dožiadaný orgán povinný vybaviť dožiadanie. V tejto súvislosti žalovaný dôvodil, že daňový poriadok neupravuje automatické pominutie dôvodov, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, a to momentom márneho uplynutia procesných lehôt na získanie daňových informácií podľa čl. 10 Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty zo dňa 07.10.2010 a čl. 7 Smernice Rady č. 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS zo dňa 15.02.2011. S nedodržaním týchto lehôt nespája žiadne právne následky, a preto žalovaný považuje uvedenú námietku žalobcu za neopodstatnenú. 25. Vo vzťahu ku skutkovým a hmotnoprávnym námietkam ohľadom neuznania uplatneného odpočtu dane za predmetné zdaňovacie obdobie žalovaný dôvodil, že žalobcovi nebol uznaný ním uplatnený nárok na odpočítanie dane, ktorý si uplatnil na podklade dodávateľských faktúr od tuzemského dodávateľa - spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA, s.r.o. Dôvodom neuznania bolo nesplnenie hmotnoprávnych podmienok, ktoré zákon o DPH s uznaním práva na odpočítanie dane spája. V danom prípade žalobca nepreukázal, že mu bol tovar dodaný faktúrami deklarovaným dodávateľom a vo faktúrami deklarovanom množstve, a že ho použil na uskutočnenie svojich zdaniteľných obchodov, teda nepreukázal, že zdaniteľné obchody sa uskutočnili tak, ako boli faktúrami deklarované, a preto mu nebol nárok priznaný pre porušenie § 49 a § 51 zákona o DPH. Žalovaný dal do pozornosti, že správca dane ani žalovaný nezdôvodnili neuznanie nároku žalobcu jeho vedomou účasťou na daňovom podvode, naopak, žalovaný s odkazom na rozsudok NS SR č. 6Sžfk/4/2016 zo dňa 27.09.2018 v žalovanom rozhodnutí uviedol, že správca dane nemôže posudzovať a zisťovať, či bolo spáchané podvodné konanie, pretože táto činnosť prináleží orgánom činným v trestnom konaní. Nebolo preto dôkaznou povinnosťou správcu dane či žalovaného preukazovať vedomosť žalobcu o tom, že sa prijatím plnenia nejakého podvodného konania zúčastňuje. 26. Na podporu svojej argumentácie žalovaný v danej súvislosti poukázal na závery vyplývajúce z rozsudku NS SR č. 3Sžf/63/2015, v zmysle ktorých najvyšší súd uviedol, že „Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z.), ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.“ V nadväznosti na uvedené žalovaný konštatoval, že správca dane i žalovaný v danom prípade vychádzali zo správneho rozloženia dôkazného bremena a v konaní neboli osvedčené dôvody pre presun dôkazného bremena zo žalobcu na správcu dane. 27. K vyhodnoteniu preverovaných skutočností rozhodujúcich pre určenie oprávnenosti uplatneného odpočtu dane žalovaný zopakoval, že na základe vykonaného dokazovania bolo zistené, že jednotlivé spoločnosti, ktoré medzi sebou obchodovali, nie sú producentmi ani spracovateľmi cukru, pričom už na začiatku obchodného reťazca s predajom obrovského množstva cukru nebolo možné preveriť jeho pôvod a reálne množstvo obchodovaného cukru od spoločnosti LINTMAN s.r.o.
deklarovanému odberateľovi žalobcu SOVEREIGN SLOVAKIA, s.r.o. Deklarovaný tovar bol nakupovaný a predávaný bez toho, aby sa preverovala jeho kvalita, či zdravotná nezávadnosť. Spoločnosť SOVEREIGN SLOVAKIA, s.r.o. bola v predchádzajúcich obdobiach priamym dodávateľom spoločnosti Sovereign Sugar Hungary Kft. a TULL TRADE, s.r.o., z čoho žalovanému vyplýva ekonomická neopodstatnenosť existencie medzičlánku - žalobcu - pri obchodovaní s danou komoditou. Túto ekonomickú neopodstatnenosť vsunutia žalobcu do preverovaného obchodovania naznačuje aj zistené ekonomické, personálne a majetkové prepojenie medzi spoločnosťami SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., TULL TRADE Kft. a spoločnosťou Sovereign Sugar Hungary Kft. Žalovaný dal do pozornosti, že vzájomné obchody medzi SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. v Okoči a LINTMAN s.r.o. ekonomicky a účtovne riadila Illona Ollé Agh, konateľka spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA, s.r.o. Cukor nikdy nebol skladovaný v priestoroch žalobcu, ale bol priamo vyskladňovaný zo skladu SOVEREIGN, s.r.o. odberateľom žalobcu. Sovereign Sugar Hungary Kft. nepriznala intrakomunitárne nadobudnutie tovaru. Úhrady za účtované zdaniteľné obchody medzi jednotlivými článkami reťazca sa uskutočňovali formou zmlúv o vzájomnom započítaní pohľadávok. 28. Správnosť skutkových záverov daňových orgánov oboch stupňov a správnosť ich aplikácie pri posudzovaní hmotnoprávnych podmienok na uznanie práva na odpočet DPH za preverované zdaňovacie obdobie november 2013 podľa § 49 a 51zákona o DPH, podporil žalovaný poukazom na právne závery správneho súdu, vyjadrené v rozsudku vo veci vedenej na správnom súde medzi žalobcom a žalovaným v obdobnej veci pod sp. zn. 20S/79/2017. Zároveň dal žalovaný do pozornosti, že daňovo právne aspekty obchodovania žalobcu, vrátane jeho obchodovania v dodávateľsko- odberateľskom reťazci tvorenom spolu so žalobcom spoločnosťami SOVEREIGN SLOVAKIA, s.r.o., LITMAN s.r.o., Sovereign Sugar Hungary Kft. a TULL TRADE Kft., už správny súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti posudzoval v konaniach sp. zn. 20S/97/2016, sp. zn. 14S/5/2017, sp. zn. 20S/13/2017, sp. zn. 14S/1/2017, sp. zn. 20S/118/2016, sp. zn. 20S/78/2017, sp. zn. 20S/88/2016, sp. zn. 20S/87/2016, sp. zn. 20S/62/2017, sp. zn. 20S/45/2017 a sp. zn. 20S/79/2017. Žalovaný dodal, že správny súd v uvedených konaniach všetky žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného zamietol a žalobné dôvody vyhodnotil ako neopodstatnené. Vzhľadom k tomu, že v aj v tomto konaní sp. zn. 20S/53/2019 ide o skutkovo a právne podobnú situáciu, žalovaný mal za to, že právne závery správneho súdu vyslovené v predchádzajúcich konaniach sú aplikovateľné aj na riešený prípad. Rovnako správny súd vyjadril právny názor v procesnoprávnych otázkach týkajúcich sa dĺžky trvania daňovej kontroly, ktorým opakovane potvrdil správnosť postupu správcu dane a žalovaného v tomto smere. 29. Žalobca replikou na vyjadrenie žalovaného v súdom stanovenej lehote nereagoval.
IV. Relevantná právna úprava
30. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
31. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.
32. Podľa § 120 SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192.
33. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
34. Podľa § 134 ods. 2 SSP správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,
c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
35. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
36. Podľa § 181 ods. 1 SSP fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
37. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.
38. Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.
39. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
40. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
41. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
42. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
43. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 44. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 45. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. 46. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
47. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
48. Podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 kalendárnych mesiacov. 49. Podľa § 61 ods. 1 písm. a) daňového poriadku správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. (poznámka pod čiarou uvádza - napríklad zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010.) 50. Podľa § 61 ods. 5 daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. 51. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. 52. Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. 53. Podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby. 54. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 55. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 56. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. 57. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar. 58. Podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi. Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov. 59. Podľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky.
VI. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 60. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu daňových orgánov oboch stupňov, preskúmal v medziach žalobného návrhu a žalobných bodov (§ 134 a § 183 SSP) napadnuté rozhodnutia žalovaného a správcu dane, ako i postup predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP), za splnenia procesných podmienok podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti oboch účastníkov konania (§ 114 SSP) a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.
61. Vzhľadom k tomu, že pri vyhlásení rozsudku boli prítomní len členovia senátu správneho súdu a asistent senátu, rozsudok bol vyhlásený podľa § 137 ods. 3 SSP jeho vyvesením na úradnej tabuli súdu v skrátenej forme bez odôvodnenia.
62. V predmetnej veci ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým v rámci odvolacieho konania potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 100955203/2018 zo dňa 15.05.2018, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2013 z dôvodu nepriznania žalobcom uplatneného práva na odpočítanie dane z faktúr vystavených dodávateľom žalobcu, obchodnou spoločnosťou SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť žalobcom namietaného procesného postupu správcu dane v súvislosti s výkonom daňovej kontroly, zákonnosť aplikácie hmotnoprávnych ustanovení zákona o DPH v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, správnosť jeho aplikácie pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na nepriznanie žalobcom uplatnených nárokov na odpočet dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, so zameraním na posúdenie miery prenosu dôkazného bremena na žalobcu vzhľadom na zistený skutkový stav pri preverovaní oprávnenosti uvedených uplatnených nárokov, resp. pri určení daňovej povinnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie november 2013. K rozsahu súdneho prieskumu správny súd zároveň dodáva, že žalobca v žalobe nenapáda neuznanie ním uplatneného práva na oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH za deklarované intrakomunitárne dodanie tovaru obchodnej spoločnosti registrovanej na DPH v Maďarskej republike (Sovereign Sugar Hungary Kft. prostredníctvom prepravcu Tull Trade Kft.), avšak vo vzťahu k oprávnenosti odpočtu dane za vyššie uvedené prijaté tuzemské zdaniteľné plnenia od dodávateľa SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. v súvislosti s použitím takto nadobudnutého cukru na ďalšie plnenia žalobcu, žalobca argumentoval práve uskutočnením intrakomunitárneho dodania tovaru deklarovanému maďarskému odberateľovi, ktorú argumentáciu podporoval práve poukazom na výpovede svedkov obsiahnuté vo vyšetrovacích spisoch v trestných konaniach vedených maďarskými ako aj slovenskými orgánmi činnými v trestnom konaní.
63. Správny súd prihliadol na skutočnosť, že už opakovane rozhodoval vo veci rovnakých účastníkov konania, vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 20S/97/2016, sp. zn. 14S/5/2017, sp. zn. 20S/13/2017, sp. zn. 14S/1/2017, sp. zn. 20S/118/2016, sp. zn. 20S/78/2017, sp. zn. 20S/88/2016, sp. zn. 20S/87/2016, sp. zn. 20S/62/2017, sp. zn. 20S/45/2017 a sp. zn. 20S/79/2017, ktorými za obdobných skutkových okolností a uplatnených žalobných bodov vo vzťahu k iným mesačným zdaňovacím obdobiam DPH (v rokoch 2013) správne žaloby žalobcu zamietol a úspešnému žalovanému orgánu verejnej správy náhradu trov konania nepriznal.
64. Napríklad z uvádzaných konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí žalovaného, vedených na tunajšom správnom súde vo veciach žalobcu proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Krajský súd v Trnave rozhodol nasledujúcimi žaloby zamietajúcimi rozsudkami sp. zn. 20S/45/2017 zo dňa 06.02.2019 (zdaňovacie obdobie september 2013), sp. zn. 20S/78/2017 a sp. zn. 20S/79/2017 oba zo dňa 06.03.2019 (zdaňovacie obdobia máj 2013 a október 2013 v poradí uvádzaných spisových značiek), sp. zn. 20S/62/2017 zo dňa 20.03.2019 (zdaňovacie obdobie august 2013), pričom preverované zdaniteľné obchody, z ktorých nebol správcom dane uznaný odpočet dane, boli rovnako ako v tomto prípade prevažne realizované v obchodnom reťazci LINTMAN s.r.o. › SOVEREIGN SLOVAKIA, s.r.o. › BBK AGRO, s.r.o. (žalobca) › Sovereign Sugar Hungary Kft. (resp. TULL TRADE, s.r.o., aj ako prepravca). V preverovaných obchodných vzťahoch bol pre všetky zdaňovacie mesačné obdobia DPH typický rovnaký modus operandi realizácie deklarovaných zdaniteľných plnení, ktorých spoločným znakom okrem iného bolo, že už na začiatku obchodného reťazca s predajom obrovského množstva cukru nebolo možné preveriť jeho pôvod a reálne množstvo obchodovaného cukru od spoločnosti LINTMAN s.r.o. deklarovanému odberateľovi žalobcu SOVEREIGN SLOVAKIA, s.r.o., pričom deklarovaný tovar bol nakupovaný a predávaný bez toho, aby sa preverovali jeho kvalita a v poľnohospodárskom a potravinárskom odvetví obvyklé ukazovatele. Teda rovnako ako v tomto prípade, inštitútmi správy daní sa reálny základ deklarovaného nákupu tovaru žalobcom a jeho následný predaj dodávateľom registrovaným pre DPH v Maďarskej republike, nepotvrdil ani vo vyššie uvádzaných veciach za iné zdaňovacie obdobia.
65. V tejto súvislosti správny súd zároveň dáva do pozornosti, že už vo viacerých kasačných konaniach začatých na základe kasačnej sťažnosti podanej žalobcom proti vyššie uvedeným rozhodnutiam správneho súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol, pričom sa
stotožnil so skutkovými a právnymi závermi správneho súdu vo veci zákonnosti napádaných rozhodnutí žalovaného (napr. rozsudkom sp. zn. 6Sžfk/55/2019 zo dňa 15. októbra 2020 zamietol najvyšší súd kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/79/2017-234 zo dňa 06.03.2019 (uvedený rozsudok je priložený k spisu vedenom v tejto veci), ktorého predmetom bolo dodatočné dorubenie daňovej povinnosti na PDH za zdaňovacie obdobie október 2013, pričom boli preverované deklarované zdaniteľné plnenia prijaté od rovnakého dodávateľa žalobcu a intrakomunitárne dodanie tovaru rovnakým odberateľom žalobcu s registráciou DPH v Maďarskej republike ako v prejednávanom prípade.
66. Podľa § 140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.
67. Správny súd v súlade s ustanovením § 140 SSP, stotožniac sa so skutkovými závermi a právnymi názormi vyslovenými vo veciach tých istých účastníkov konania v skorších rozhodnutiach Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/97/2016, sp. zn. 14S/5/2017, sp. zn. 20S/13/2017, sp. zn. 14S/1/2017, sp. zn. 20S/118/2016, sp. zn. 20S/78/2017, sp. zn. 20S/88/2016, sp. zn. 20S/87/2016, sp. zn. 20S/62/2017 a predovšetkým vo veciach sp. zn. 20S/45/2017 a sp. zn. 20S/79/2017, poukazujúc na ich odôvodnenie a s prihliadnutím na zhodnosť podstatných žalobných dôvodov v tejto veci so žalobnými bodmi vo vyššie uvádzaných konaniach, postupom podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.
68. Pokiaľ ide o žalobcom poukazované časti výsluchov svedkov (pani N. F. a pána Q.), vypočúvaných v trestných konaniach vedených v Maďarskej republike a orgánmi činnými v trestnom konaní v Slovenskej republike, ako aj o návrh žalobcu na nahliadnutie žalovaného do príslušného vyšetrovacieho spisu ohľadom preukázania žalobcových tvrdení a dodania tovaru žalobcom deklarovaným odberateľom v Maďarskej republike, správny súd dodáva, že žalovaný sa dostatočne vysporiadal s fragmentami výpovedí predmetných svedkov predkladaných žalobcom z vyšetrovacieho spisu z trestného konania vedeného na Prezídiu policajného zboru, NAKA, Národná jednotka finančnej polície, expozitúra Stred, pod ČVS: PPZ-128/NKA-FP-ST-2014 a zároveň v súlade s logikou a vo svetle ostatných skutkových zistení vyhodnotil, že predmetné výpovede nepreukazujú, že žalobca nadobudol sporný tovar od dodávateľa deklarovaného na faktúrach a rovnako, že tento tovar nadobudol v deklarovanom množstve. Zároveň možno konštatovať, že okrem toho, že predmetné výpovede uvedených svedkov nepreukazujú nadobudnutie tovaru žalobcom od dodávateľa SOVEREIGN SLOVAKIA, s.r.o., čo je okrem množstva tovaru podstatnou podmienkou pre uznanie práva na odpočet dane, nie je možné pre účely preverenia reálnosti deklarovaných zdaniteľných plnení vychádzať len z čiastkových výpovedí svedkov, vytrhnutých z kontextu, ktoré, okrem toho, že jednoznačne nepreukazujú žalobcove tvrdenia, ešte len budú predmetom vyhodnotenia celkového skutkového stavu vo svetle všetkých v trestnom konaní vykonaných dôkazov a ich posúdenia ako jednotlivo, tak aj vo vzájomných súvislostiach zo strany orgánov činných v trestnom konaní, prípadne v konaní pred súdom.
69. Správny súd zároveň dodáva, že žalobcom navrhované doplnenie dokazovania v nadväznosti na vykonané čiastkové dokazovania v rámci prebiehajúceho trestného stíhania, resp. trestného konania, ako aj žalobcom požadované preukázanie subjektívnej stránky žalobcu (úmyslu) zapojiť sa do podvodného reťazca zdaniteľných obchodov, presahuje potreby daňovej správy a daňového konania, ktoré sa realizujú za účelom preverenia priznanej daňovej povinnosti alebo oprávnenosti uplatneného nároku na odpočet dane, príp. uplatneného oslobodenia od dane (§ 43 zákona o DPH), na ktoré musí postačovať využitie bežných inštitútov správy daní a procesných inštitútov podľa daňového poriadku.
70. Navyše je potrebné mať na zreteli, že v danom prípade nie je nevyhnuté a ani účelné skúmať subjektívnu stránku žalobcu vo vzťahu ku konaniu subdodávateľov alebo subodberateľov žalobcu, zúčastnených v preverovanom obchodnom reťazci, pretože predmetom kontroly bolo predovšetkým preveriť priame dodávky tovaru žalobcovi a jeho následné dodanie priamym odberateľom žalobcu, pričom nebolo preukázané / potvrdené priame dodanie tovaru od priameho dodávateľa žalobcu a priame dodanie tovaru žalobcom jeho deklarovanému priamemu odberateľovi. Vzhľadom k tomu, že na týchto zdaniteľných plneniach, príp. od dane oslobodených obchodných plneniach sa žalobca priamo podieľal, a to v konsekvencii na vlastnú zodpovednosť za výber obchodných partnerov a za spôsob realizácie jednotlivých obchodných transakcií, je potrebné vychádzať z plnej zodpovednosti žalobcu za konanie s odbornou starostlivosťou v týchto obchodných vzťahoch, pričom nie je namieste v
nadväznosti na skúmanie splnenia zákonných podmienok na vznik nároku na odpočet dane, prípadne na oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH skúmať subjektívnu stránku žalobcu ohľadom vedomého alebo nedbanlivostného zapojenia sa do podvodného konania iných daňových subjektov stojacich nie bezprostredne pred žalobcom alebo nie bezprostredne za žalobcom v predmetnom obchodnom reťazci.
71. Podľa názoru správneho súdu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného spĺňa všetky náležitosti podľa daňového poriadku, žalovaný sa vysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami, rozhodnutie je založené na náležite zistenom skutkovom stave veci, ktorý zodpovedá aj obsahu administratívneho spisu, pričom v daňovom konaní nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení daňového poriadku, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia.
72. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov, správny súd nevzhliadol dôvodnosť žaloby, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
73. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, pričom orgánu štátnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne.
74. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).