Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20S-62-2017.pdf
PDF · 208.18 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/62/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: KASATKIN Recovery, k.s., so sídlom Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 50 382 888, správca konkurznej podstaty úpadcu: BBK AGRO, s.r.o., Rudohorská 33, Banská Bystrica, IČO: 44 095 066, právne zastúpeného: Weis & Partners s.r.o., so sídlom Ivánska cesta 30/B, 821 04 Bratislava, IČO: 47 234 776, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 329299/2017 zo dňa 04.04.2017, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia
1. Napadnutým rozhodnutím č. 329299/2017 zo dňa 04.04.2017 žalovaný v rámci odvolacieho konania postupom podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava, pobočka Skalica (ďalej len „správca dane“) č. 104506693/2016 zo dňa 19.12.2016, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku určil daňovému subjektu BBK AGRO, s.r.o. (ďalej len „úpadca“) rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie august 2013 v sume 187 368,72 Eur, nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet v sume 181 143,92 Eur a vyrubil žalobcovi daň v sume 6 224,80 Eur. Podkladom na prijatie záverov o výške dodatočne určeného rozdielu dane boli výsledky daňovej kontroly vykonanej u žalobcu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti uplatneného žalobcom za predmetné zdaňovacie obdobie. Závery daňovej kontroly správca dane zaznamenal v protokole o výsledku daňovej kontroly č. 104004479/2016 zo dňa 29.09.2016, ktorý bol spolu s výzvou č. 10400607/2016 zo dňa 29.09.2016 na vyjadrenie sa k jeho záverom doručený žalobcovi dňa 03.10.2016, kedy sa v zmysle § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku ukončila daňová kontrola. Žalobca sa k obsahu protokolu vyjadril vo vyjadrení, ktoré bolo správcovi dane doručené dňa 24.10.2016. Správca dane navrhol žalobcovi dátum prerokovania pripomienok k protokolu na deň 24.11.2016, ktorý nebol zo strany žalobcu odsúhlasený. Na základe telefonickej a emailovej komunikácie bol dátum prerokovania pripomienok k protokolu po vzájomnej dohode so splnomocneným zástupcom žalobcu stanovený na deň 12.12.2016. Na dohodnutý termín ústneho pojednávania za účelom prerokovania pripomienok k protokolu sa konateľ žalobcu, ani jeho právny zástupca nedostavili, o čom správca dane spísal úradný záznam č. 104505785/2016 zo dňa 16.12.2016.
2. Dôvodom dorubenia daňovej povinnosti bolo neuznanie úpadcom uplatneného odpočítania dane z dodávateľských faktúr vystavených dodávateľom úpadcu, obchodnou spoločnosťou SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., Malookočská 356/11, Okoč, za dodanie tovaru - kryštálový cukor v celkovej hodnote 1 124 212,32 Eur, z toho uplatnený odpočet DPH v sume 187 368,72 Eur. Na základe výsledkov daňovej kontroly a medzinárodnej výmeny informácií sa nepotvrdil reálny základ deklarovaných zdaniteľných plnení a orgánmi daňovej správy bolo konštatované porušenie ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení účinnom do 31.12.2013 (ďalej len „zákon o DPH“). 3. Výsledkom predmetnej daňovej kontroly bolo aj nepriznanie úpadcom uplatneného oslobodenia od dane z dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu Európskej únie (za tzv. intrakomunitárne dodanie tovaru“) podľa § 43 zákona o DPH, a to z dodávateľských faktúr vystavených úpadcom pre obchodnú spoločnosť Sovereign Sugar Hungary Kft. so sídlom v Maďarskej republike za dodanie kryštálového cukru a pre obchodnú spoločnosť Tull Trade Kft. so sídlom v Maďarskej republike za dodanie kryštálového cukru. Podľa predložených dokladov CMR za zdaňovacie obdobie august 2013 dodávky kryštálového cukru pre obe obchodné spoločnosti do Maďarskej republiky mala realizovať prepravná spoločnosť Tull Trade Kft. V súvislosti s preverením intrakomunitárneho dodania tovaru nebolo v rámci daňovej kontroly a v rámci následného vyrubovacieho konania bez pochybností preukázané dodanie fakturovaného tovaru deklarovaným odberateľom, registrovaným pre daň na území Maďarskej republiky, na základe čoho daňové orgány oboch stupňov konštatovali nesplnenie základnej zákonnej podmienky na priznanie oslobodenia za dodanie tovaru podľa § 43 zákona o DPH. II. Žaloba a jej dôvody
4. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj zrušenia rozhodnutia Daňového úradu Trnava, pobočka Skalica a vrátenia mu veci na nové konanie z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), e), g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. 5. Namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci a v konaní došlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 6. Poukazoval na skutočnosť, že daňová kontrola, ktorej výsledkom sú predmetné zistenia správcu dane, bola nezákonne vykonávaná po dobu viac ako dvoch rokov a desať mesiacov ( celkovo 1 049 dní), pričom z toho bola nezákonne prerušená 786 dní, t. j. o viac ako dva roky a jeden mesiac. Samotné vykonávanie kontroly trvalo výrazne dlhšie ako je zákonom povolená doba jedného roka, čoho následkom je, že protokol z tejto kontroly nadobudol charakter nezákonne získaného dôkazu, ktorý nebolo možné v ďalšom konaní použiť, ako to vyplýva aj z právneho názoru vysloveného v Náleze Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 zo dňa 29.06.2010. S poukazom na úpravu lehôt medzinárodnej výmeny informácii na základe žiadosti cudzieho štátu, upravenej v zákone č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej spolupráci pri správe daní, ktorý implementuje Smernicu Rady č. 2011/16/EÚ z 15.02.2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní (podľa čl. 7 Smernice a § 6 ods. 5 citovaného zákona je príslušný orgán daného štátu povinný poskytnúť informáciu čo najrýchlejšie, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti), ako aj s poukazom na úpravu lehôt na poskytnutie MVI podľa Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010, ktoré upravuje administratívnu spoluprácu a boj proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (podľa čl. 10 a nasl. Žiadaný orgán má poskytnúť informácie tak rýchlo, ako je to možné, najneskôr 3 mesiace po dni prijatia žiadosti, pokiaľ žiadaný orgán vyžadovanú informáciu už má, znižuje sa táto lehota maximálne na jeden mesiac), žalobca namietal výrazné prekročenie lehôt pri získavaní informácií prostredníctvom MVI, v dôsledku čoho došlo k nezákonnému prerušeniu lehoty na výkon daňovej kontroly oprávnenosti nároku na nadmerný odpočet za kontrolované zdaňovacie obdobie. 7. Ďalej žalobca poukázal na úpravu lehôt stanovených pre medzinárodnú výmenu informácii na základe žiadosti cudzieho štátu, upravených v zákone č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej spolupráci pri správe daní, ktorý implementuje Smernicu Rady č. 2011/16/EÚ z 15.02.2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní (podľa čl. 7 Smernice a § 6 ods. 5 citovaného zákona je príslušný orgán daného štátu povinný poskytnúť informáciu čo najrýchlejšie, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti), ako aj na úpravu lehôt na poskytnutie MVI podľa Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010, ktoré upravuje administratívnu spoluprácu a boj proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, v zmysle ktorého čl. 10 a nasl. žiadaný orgán má poskytnúť informácie tak rýchlo, ako je to možné, najneskôr 3 mesiace po dni prijatia žiadosti, pokiaľ žiadaný orgán vyžadovanú informáciu už má, znižuje sa táto lehota maximálne na jeden mesiac. V tejto súvislosti žalobca namietal výrazné prekročenie uvedených lehôt pri získavaní informácií prostredníctvom MVI, v dôsledku čoho došlo k nezákonnému prerušeniu lehoty na výkon daňovej kontroly oprávnenosti nároku na nadmerný odpočet za kontrolované zdaňovacie obdobie. Ohľadom porušenia zásady proporcionality pri využití inštitútu medzinárodnej výmeny informácií s dopadom na neprimeranú dĺžku prerušenia ako aj na samotný výkon daňovej kontroly žalobca taktiež dôvodil poukazom na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/2/2016, sp. zn. 14S/34/2014, sp. zn. 14S/32/2014, sp. zn. 14S/38/2014, sp. zn. 14S/2/2016 (v obdobných veciach týkajúcich sa daňových kontrol u žalobcu za zdaňovacie obdobia 1/2013, 6/2013, 7/2013 a 8/2012), ktorými správny súd odstránil nezákonnosť spočívajúcu v neprimeranom prerušení daňovej kontroly oprávnenosti nároku na odpočet dane u žalobcu, pričom zároveň konštatoval prieťahy spôsobené vo výkone daňovej kontroly z dôvodu zaslania MVI dožiadaní. 8. Nedostatočné zistenie skutkového stavu potrebného na prijatie rozhodnutia o nepriznaní nároku na žalobcom uplatnený odpočet dane za kontrolované zdaňovacie obdobie máj 2013, ako aj nesprávne vyhodnotenie zisteného skutkového stavu daňovými orgánmi oboch stupňov, žalobca napádal predovšetkým z dôvodu, že v súvislosti s dodávateľom žalobcu - spoločnosťou SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. daňové orgány založili svoje tvrdenia a posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočet dane na negatívnych zisteniach vzťahujúcich sa k obchodnej spoločnosti LINTMAN s.r.o., ktorá vystupovala ako dodávateľ spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., pričom bol kladený dôraz na tvrdenie o nespolupracovaní uvedeného subdodávateľa s orgánmi daňovej správy a na výpoveď konateľa spoločnosti LINTMAN s.r.o. - pána Zoltána Rutterschmidta. V súvislosti s výpoveďami tohto svedka žalobca namietal, že už vo vyjadrení k protokolu poukazoval na nezrovnalosti vo výpovediach pána Zoltána Rutterschmidta, ktorý raz uviedol, že vystavovanie faktúr riadila R. T. F. a inokedy uviedol, že sa nevie vyjadriť, kto vystavoval faktúry. Zároveň žalobca dodal, že v jednej zo svojich výpovedí uvedený svedok uviedol, že „V mene spol. Lintman s.r.o. vystavovala faktúry p. V. T. a p. V. L..“, v inej uviedol: „Faktúry v mene spol. Lintman s.r.o. boli podpísané našim DS (p. Rutterschmidtom) do marca 2013. Nevie, kto ich podpisoval po marci 2013.“ Podľa žalobcu toto vyjadrenie je už v príkrom rozpore s jeho inými vyššie spomenutými tvrdeniami, pričom posledné citované tvrdenie je uvedené napr. na str. 5 prvostupňového rozhodnutia z vyrubovacieho konania po kontrole DPH u žalobcu za zdaňovacie obdobie august 2013 (rozhodnutie Daňového úradu Skalica č. 104506693/2016 zo dňa 19.12.2016). V nadväznosti na uvedené rozpornosti vo výpovediach konateľa obchodnej spoločnosti LINTMAN s.r.o. (dodávateľ spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o.) Zoltána Rutterschmidta namietal žalobca nedôveryhodnosť týchto dôkazov svedeckými výpoveďami z dôvodu spochybnenia ich vierohodnosti. Zároveň žalobca s poukazom na § 24 ods. 4 daňového poriadku a na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/86/2013 zo dňa 15.04.2015 namietal porušenie práva žalobcu zúčastniť sa pri výsluchu pána Rutterschmidta a klásť mu otázky. V nadväznosti na uvedené žalobca s poukazom na relevantnú judikatúru vyjadril názor, že on nenesie akúkoľvek zodpovednosť za skutočnosti, ktoré nastali u jeho dodávateľov, resp. subdodávateľov. 9. Za nesprávne žalobca považuje aj prihliadanie na znalecký posudok č. 1/2015 ohľadne nemožnosti realizácie deklarovaného počtu vývozov spoločnosťou SOVEREING SLOVAKIA s.r.o., pretože tento záver bol spochybnený. V tejto súvislosti žalobca namietal, že daňové orgány oboch stupňov nevyhodnotili dôkazy vo vzájomných súvislostiach, nevysporiadali sa s rozpormi v dôkazoch a iba všeobecne uviedli prijaté závery. V nadväznosti na uvedené žalobca poukázal na skutočnosť, že určité množstvo cukru žalovaný nepoprel, čo bolo dôvodom na postup, v rámci ktorého sa mal zároveň v záujme dodržania základnej zásady správy daní (§ 3 daňového poriadku) vysporiadať so skutočnosťou, aké presné množstvo existencie tovaru popiera a aké nepopiera, a nie neuznať celkový nárok. Žalobca poukázal na skutočnosť, že jeho dodávateľ mal aj iných odberateľov ako žalobcu, a preto bolo úlohou správcu dane preveriť, či k tzv. fiktívnym obchodom nedochádzalo práve pri týchto ostatných subjektoch. Podľa názoru žalobcu namietaným postupom správca dane v rozpore s ustanovením § 24 ods. 2 daňového poriadku nezistil potrebné skutočnosti čo najúplnejšie. Rovnako žalobca nenesie akúkoľvek zodpovednosť za skutočnosti, ktoré nastali u jeho dodávateľov, resp. subdodávateľov SOVEREING SLOVAKIA s.r.o. a LINTMAN s.r.o. 10. Rovnako žalobca namietal nesprávne a predčasné vyhodnotenie odpovedí získaných na základe medzinárodnej výmeny informácií od maďarskej finančnej správy vo vzťahu k prevereniu dodávok tovaru odberateľom žalobcu Sovereign Sugar Hungary Kft. a TULL TRADE Kft., ktorých obsahom boli zistenia, že dožadované subjekty sú nekontaktné, so správcom dane nespolupracujú, nepodali priznanie k DPH, nepriznali dodanie tovaru od žalobcu, konatelia sa na predvolanie nedostavujú k správcovi dane a podobne. U uvedených daňových subjektov v čase zaslania odpovedí na MVI a v čase vyhodnocovania skutkového stavu v prejednávanej veci neboli dokončené daňové kontroly, a preto žalobca namietal, že vo vzťahu k neuskutočneniu deklarovaných dodávok tovaru od žalobcu išlo len o domnienku žalovaného, pretože nadobudnutie tovaru maďarskými odberateľmi síce nebolo (okrem jedného prípadu) potvrdené, avšak ani vyvrátené. V tejto súvislosti žalobca namietal porušenie základných zásad vedenia daňovej kontroly a daňového konania podľa § 3 daňového poriadku, ako aj porušenie povinnosti vyplývajúcej správcovi dane podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku pri realizácii dokazovania, pretože daňové orgány oboch stupňov zistené dôkazy riadne nevyhodnotili, len zovšeobecneným spôsobom uviedli svoje závery bez toho, aby vyhodnotili dôkazy vo vzájomných súvislostiach. Podľa názoru žalobcu, žalovaný na viacerých miestach napadnutého rozhodnutia chybne vyhodnotil skutočnosť, kedy maďarskí odberatelia nepriznali nadobudnutie tovaru - cukru ako dôkaz o neuskutočnení predmetných obchodov. Žalobca mal za to, že ide len o domnienku žalovaného, ktorá je práve vyvrátená viacerými dôkazmi - najmä výpoveďami samotných vodičov, ako aj preukázaním existencie (časti) predmetného tovaru. 11. Žalobca trvá na tom, že skutočnosti uvedené v odpovediach na MVI dožiadania nepostačujú na záver, že konal podvodne, resp. nekalo. S poukazom na judikatúru Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach žalobca zároveň namietal, že daňové orgány pri vyhodnotení skutkového stavu a pri rozhodovaní o nároku žalobcu na odpočet dane nepreukázali, že žalobca mal vedomosť alebo mal mať vedomosť o prípadnom podvodnom, resp. o akomkoľvek inom nekalom konaní jeho obchodných partnerov, prípadne, že by sa na takomto konaní úmyselne podieľal. 12. Žalobca mal za to, že vo vzťahu k oprávnenosti jeho nároku na odpočet dane sa ako platca DPH v dostatočnej miere venoval prevereniu svojich obchodných partnerov, neporušil žiadnu povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona o DPH a za skutočnosti, ktoré nastali u jeho dodávateľov, resp. subdodávateľov a odberateľov, nenesie žalobca zodpovednosť. 13. V súvislosti s neprimeraným prenosom dôkazného bremena z orgánov daňovej správy na žalobcu ako na kontrolovaný daňový subjekt podporil žalobca dôvodnosť tohto žalobného dôvodu a svoju argumentáciu poukazom na právne závery vyplývajúce z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžf 1/2011, sp. zn. 3Sžf 1/2010 a sp. zn. 6 Sžf 10/2012, Európskeho súdneho dvora č. C 395/02, C-354/03, C-353/03, C-484/03, C-285/11 a C-484/03, C237/11 C-78/12, C-409/04 a z rozsudku Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 5 Afs 131/2014.
III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe a replika žalobcu
14. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznať. Zároveň žiadal vo veci nariadiť pojednávanie. 15. Vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobcu, že protokol z predmetnej daňovej kontroly je nezákonne získaným dôkazom a že zo strany správcu dane došlo k prekročeniu maximálnej zákonom povolenej jednoročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Daňová kontrola bola riadne prerušená rozhodnutím č. 9213401/5/553631/2014 zo dňa 11.02.2014 z dôvodu dožiadania o MVI. Toto rozhodnutie bolo (je) právoplatné a zákonné a nebolo kompetentným orgánom zmenené alebo zrušené. Podľa názoru žalovaného nejde o nezákonné prerušenie daňovej kontroly. 16. Žalovaný poukázal na zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní znení neskorších predpisov, ktorý implementuje Smernicu Rady č. 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblastí daní, pričom neobsahuje žiadne postihy, sankcie, ani následky za nedodržanie v ňom stanovených lehôt. Z uvedeného dôvodu nemožno na žalobcom namietané prekročenie lehôt v rámci medzinárodnej výmeny informácií a na daný skutkový stav vzťahovať žalobcom citovaný nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 zo dňa 29.06.2010, ktorý hovorí o prekročení maximálnej dĺžky trvania daňovej kontroly a o nezákonnosti protokolu, daňového konania a aj vydaného rozhodnutia. V danom prípade súd vskutku nevyslovil právny názor o nezákonnosti daňovej kontroly, len prikázal správcovi dane predmetnú kontrolu ukončiť. V súvislosti s uvedeným žalovaný poukázal na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) sp. zn. 2Sžf/18/2014 zo dňa 23.03.2016. 17. Podľa žalovaného v žiadnom prípade nebolo preukázané, že sporný cukor pochádzal od deklarovaného dodávateľa (spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o.) a tiež, že bol prepravený v deklarovanom množstve do Maďarskej republiky. Nie je zrejmé, ako by sa dala kvantifikovať miera existencie tovaru a prepravy, keď samotní odberatelia uvedení na dokladoch nepriznali nadobudnutie tohto tovaru (a vykonanie prepravy). 18. Vo vzťahu k žalobcom namietaným rozporom vo výpovediach svedka Rutterschmidta, žalovaný uviedol, že tieto výpovede menovaného podľa jeho názoru žiaden rozpor neobsahujú. Poukázal na zrejmé fakty z odpovede na MVI, že on podpisoval faktúry vystavené spoločnosťou LINTMAN s.r.o. do marca 2013, pričom nevie, kto ich podpisoval potom. Ako je uvedené ďalej, v apríli 2013 si uvedomil, že niečo je zlé - spoločnosť nefunguje dobre. Vysvetlil, že pán V. T. a pán V. L. nezodpovedali jeho otázky.
Uviedol, že mu dlhovali za tri mesiace. Nevedel povedať, ako bola zadaná objednávka spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., ako bola vykonaná fakturácia a ako boli vystavené dodacie listy. Ďalej sa menovaný vyjadril, že keď bola spoločnosť založená, dohodli sa (p. T. a p. L.), že pomôžu pánovi Rutterschmidtovi viesť spoločnosť, pretože nehovoril slovensky a nebol skúsený v riadení spoločnosti. Sľúbili mu, že budú riadiť spoločnosť. Ako je z jeho výpovede zrejmé, skutočné riadenie spoločnosti prebrali p. T. a p. L., pričom p. Rutterschmidt z uvedeného dôvodu nevedel zodpovedať na položené otázky. 19. Žalovaný v súvislosti s poukazom na nezrovnalosti vo výpovediach svedka pána Rutterschmidta zotrval na vyhodnotení ich obsahu, z ktorých je zrejmé, že obchodná spoločnosť LINTMAN s.r.o. nefungovala ako riadny podnikateľský subjekt. Uvedenému konštatovaniu svedčí aj skutočnosť vyplývajúca z posudku č. 1/2015, že i keď existovala fakturácia medzi spoločnosťami LINTMAN s.r.o. a SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., nedochádzalo vôbec k bankovým úhradám za tovar. Časť tovaru nebola uhradená vôbec, najväčšia časť tovaru bola podľa účtovníctva započítaná formou kompenzácie (internými dokladmi), časť mala byť podľa účtovníctva uhradená v hotovosti. Taktiež je z výpovedí predmetného svedka zrejmé, že nevedel vypovedať na položené otázky a o spôsobe fakturácie nemal vedomosť. 20. Pokiaľ žalobca považuje za nesprávne, keď žalovaný prihliadal na znalecký posudok č. 1/2015, podľa ktorého bolo deklarované množstvo príliš veľkých vývozov zo spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. spochybnená, žalovanému nie je zrejmé, na základe akej skutočnosti, prípadne ďalšieho znaleckého posudku, zastáva žalobca toto tvrdenie. Žalovaný zároveň zotrval na svojom vyjadrení v žalovanom rozhodnutí, že predmetný znalecký posudok nebol jediným dôkazom, na podklade ktorého bol prijatý záver o spochybnení deklarovaných obchodov. 21. V prípade žalobcu nemožno hovoriť o tom, že disponoval existenciou materiálneho plnenia, pretože ako sám uviedol, správca dane pripustil existenciu určitého množstva cukru, avšak vzhľadom na uskutočnený vyšetrovací pokus nebolo možné disponovať zo strany dodávateľa SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. deklarovaným množstvom cukru. Žalovaný odmietol tvrdenie žalobcu, že nevykonaním daňových kontrol u spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. bol porušený § 24 ods. 2 daňového poriadku. 22. V tejto súvislosti žalovaný konštatoval, že správca dane sa zameral na preverovanie spoločnosti LINTMAN s.r.o. z dôvodu, že hoci spoločnosť SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. mala v období rokov 2011
- 2013 troch hlavných dodávateľov cukru, v roku 2013, bola to najmä spoločnosť LINTMAN s.r.o., ktorá sa na odpočítaní dane na riadku 23 podieľala 98 %, resp. 99% všetkého odpočítania zo všetkých tuzemských dodávateľov. Pokiaľ ide o ďalších odberateľov spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., je vskutku potrebné poukázať na výsledky vyšetrovacieho pokusu. Podľa týchto je zrejmé, že v uvedenej obchodnej spoločnosti nemohlo dochádzať k baleniu takého množstva cukru, ako bolo deklarované. Nie je preto zrejmé, akým spôsobom by mohli prípadné daňové kontroly u iných spoločností (odberateľov) vyvrátiť výsledky znaleckého skúmania. 23. S poukazom na závery spomenutého znaleckého posudku žalovaný zotrval na vyhodnotení uvedeného dôkazu, že baliace linky v spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. neboli spôsobilé zabaliť deklarované množstvá cukru, a tak nie je ani možné, aby žalobca nadobudol predmetný cukor od uvedenej spoločnosti. Podľa názoru žalovaného otázka, či niektorá iná spoločnosť obchodovala z „fiktívnym“ cukrom, je v danej súvislosti bezpredmetná. 24. Žalovaný súhlasil so slovami žalobcu, že sa nezaoberal otázkou, či sa žalobca podieľal alebo či mal čo i len pochybnosť o prípadnom podvodnom konaní, avšak v žiadnom prípade nie je možné akceptovať právny názor žalobcu, ktorým má za to, že práve z tohto dôvodu nemohli správca dane a ani žalovaný ustáť dôkazné bremeno v tomto smere, pričom odkazuje na príslušnú judikatúru. Správca dane a ani žalovaný sa nevyslovili, že by v prípade žalobcu išlo o podvod. Skúmanie podmienok naplnenia skutkovej podstaty podvodného konania nepatrí do kompetencie daňových orgánov, ale výhradne orgánom činným v trestnom konaní (OČTK). 25. Žalobca hrubo zavádzal, keď tvrdil, že bol žalovaným obvinený z účasti na daňovom podvode. Žalovaný dal do pozornosti, že podvodné konanie a zneužitie práva sú dve rozdielne (všeobecne formulované) skutkové podstaty. Kým podvodné konanie je priamo protiprávne konanie, ktoré právne predpisy zakazujú, zneužitie práva je síce právom dovolené (aprobované) konanie, avšak následkom takéhoto konania je získanie prospechu (daňovej výhody), na ktoré by inak jeho realizátor nebol oprávnený, pretože je v rozpore s účelom a zmyslom príslušnej právnej úpravy. 26. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok ESD vo veci C-255/02 Halifax zo dňa 21.02.2006, ktorý v bode 66 hovorí, že napriek tomu, že formálne došlo k naplneniu zákonných predpokladov pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane, z obsahu celej transakcie vyplýva, že jej účelom bolo získanie daňovej výhody vo forme uplatnenia odpočítania dane. 27. V danom prípade prijal správca dane záver, že žalobca je súčasťou umelo vytvoreného reťazca subjektov, ktorý mu umožnil získať daňové zvýhodnenie. Ak platiteľ dane alebo skupina vzájomne prepojených platiteľov dane vykoná viac plnení, ktoré ako celok vytvoria umelú situáciu, ktorej jediným cieľom je vytvoriť podmienky potrebné na vrátenie DPH zaplatenej na vstupe, na takéto plnenia sa nesmie prihliadať. 28. Pokiaľ žalobca trval na tom, že skutočnosti uvedené v odpovediach na MVI dožiadania nepostačujú na záver, že konal podvodne, resp. nekalo, žalovaný vo vyjadrení k žalobe dodal, že tieto odpovede smerovali na maďarských odberateľov žalobcu, a nie na žalobcu samotného, pričom nie je zrejmé, že by mu bolo nejakým spôsobom vytýkané, že nemá vedomosť o ich výhradne interných záležitostiach. Zaplatenie faktúr neznamená automaticky, že sporné obchody naozaj prebehli a dodanie tovaru mohlo byť sotva reklamované za situácie, kedy odberateľ jeho nadobudnutie ani nepriznal. Skutkové zistenia vzťahujúce sa k iným zdaňovacím obdobiam, nemajú relevanciu k prejednávanému prípadu. Žalovaný odmietol tvrdenie žalobcu, že v žalovanom rozhodnutí neuvádzal, ktoré konkrétne dôvody ho viedli k jeho záverom v neprospech žalobcu a v tejto súvislosti odkazuje na odôvodnenie tohto rozhodnutia. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaný na viacerých miestach žalovaného rozhodnutia chybne vyhodnocoval skutočnosť, kedy maďarskí odberatelia nepriznali nadobudnutie tovaru (cukru) ako dôkaz o neuskutočnení predmetných obchodov. Žalovaný je však presvedčený, že uvedené nepriznanie nadobudnutia tovaru nemožno považovať ani za dôkaz uskutočnenia týchto deklarovaných obchodov. 29. V súvislosti s dôkazným bremenom zaťažujúcim kontrolovaný daňový subjekt žalovaný poukazoval na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 2 Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011-17: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnenie a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“ 30. V replike na vyjadrenie žalovaného k žalobe žalobca vo vzťahu k námietke nezákonného prerušenia daňovej kontroly doplnil, že daňová kontrola za zdaňovacie obdobie august 2013 bola zo začiatku nezákonne prerušená po márnom uplynutí lehoty na doručenie odpovede na MVI, preto bolo nezákonné následné pretrvávanie prerušenia daňovej kontroly, resp. nečinnosť správcu dane potom, čo pominuli dôvody, pre ktoré sa kontrola prerušila, t. j. márnym uplynutím lehoty 3 mesiace, resp. 6 mesiacov na doručenie odpovede na MVI dožiadania. Opakovane poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/2/2016, sp. zn. 14S/34/2014, sp. zn. 14S/32/2014, sp. zn. 14S/38/2014, ktorými bola konštatovaná a odstránená nezákonnosť neprimeraného prerušenia daňovej kontroly z dôvodu zaslania MVI dožiadaní na preverenie oprávnenosti nároku na odpočet dane u žalobcu za iné zdaňovacie obdobia. V tejto súvislosti žalobca poukázal na zaslaný odborný článok Tomáša Čentíka k téme zákonnosti daňovej kontroly z hľadiska dĺžky jej trvania. Zároveň dal žalobca do pozornosti obsah pripojeného rozsudku českého Nejvyššího správního soudu sp. zn. 5 Afs 60/2017 zo dňa 30.01.2018, ktorým vo vzťahu k neprimeranému prenosu dôkazného bremena na žalobcu a neopodstatnenému tvrdeniu o podvodnom konaní v rámci obchodného reťazca za účelom získania daňovej výhody, žalobca poukázal na právny záver správneho súdu o neexistencii zákonnej úpravy dlžníckej solidarity pre prípady reťazových obchodov, v ktorých sa vyskytne podvodné konanie a neodvedenie dane u jedného alebo u niektorých z článkov obchodného reťazca. 31. Ďalej žalobca s poukazom na obsah dôkazných prostriedkov získaných v trestných konaniach vedených príslušnými OČTK k replike pripojil fotokópie častí zápisníc o výsluchoch obvinených realizovaných OČTK v rámci trestných stíhaní na území Slovenskej republiky, ako aj na území Maďarskej republiky ND a CÚ Kriminálneho riaditeľstva Stredné Maďarsko, oddelením vyšetrovania (napr. zápisnica č. ČVS:PPZ-128/NKA-FP-ST-2014 zo dňa 31.03.2015 vo veci výsluchu obvinenej R. F. k daňovým dokladom preukazujúcim započítavanie vzájomných pohľadávok, vedeného vyšetrovateľom PZ v Banskej Bystrici), ktorými poukazoval na správnosť jeho tvrdení vo vzťahu k oprávnenosti jeho nároku na odpočet dane, ako i vo vzťahu k nesprávnym záverom daňových orgánov, spochybňujúcim reálny základ existencie tovaru - cukru a preverovaných prijatých zdaniteľných plnení, ako aj intrakomunitárneho dodania tovaru. Žalobca mal za to, že správca dane vykonal daňovú kontrolu nedôsledne a nedostatočne. Žalovaný vyjadril názor, že správca dane je v prípade pochybností nielen oprávnený, ale aj povinný preverovať celý obchodný reťazec, t. j. aj subodberateľov, čo však v danom prípade správca dane neurobil. Ostatne v danom prípade správca dane preveroval subdodávateľov (LINTMAN s. r. o.), ale nevyvinul žiadnu snahu na riadne preverenie subodberateľov a uspokojil sa iba s nič nepreukazujúcimi odpoveďami na MVI dožiadania. Svoje tvrdenia a námietky o neprimeranom prenose dôkazného bremena na kontrolovaný subjekt žalobca podporil rozšíreným poukazom na ďalšiu judikatúra (Nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 314/2015 zo dňa 16.12.2015, rozsudok NSS sp. zn. 5 Afs 60/2017 zo dňa 30.01.2018, rozsudky Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/115/2017 zo dňa 29.05.2018, sp. zn. 13S/34/2017 zo dňa 27.06.2018, sp. zn. 13S/40/2016 zo dňa 11.10.2017, Krajského súdu v Trnave 14S/17/2016 zo dňa 04.05.2017). 32. S poukazom na pripojené fotokópie častí zápisníc z výsluchov svedkov: Dr. M. S., W. N. K., R. F. Oláh, Sándor Esztocsák - konateľ spoločnosti TULL TRADE Kft., realizovaných dožiadanými maďarskými orgánmi činnými v trestnom konaní (Národný Daňový a Colný úrad, Kriminálne Riaditeľstvo pre Stredné Maďarsko), žalobca podporil svoje tvrdenie o reálnosti žalobcom uskutočnených obchodov s cukrom, ktorého existenciu potvrdili aj uvedení svedkovia tým, že potvrdili obchodovanie s predmetným tovarom a nadobudnutie kryštálového cukru obchodnými spoločnosťami - subodberateľmi žalobcu LIDL Bt., Tesco Global Zrt., SPAR a pod., ktoré ho nadobudli od obchodnej spoločnosti TULL TRADE Kft., nakupujúcej predmetný tovar od obchodnej spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. ako aj od žalobcu BBK AGRO, s.r.o., t. č. úpadcu. Podľa názoru žalobcu k replike predložené dôkazy nasvedčujú tomu, že preverované obchody sa uskutočnili tak, ako to deklaroval žalobca, t. j. nejednalo sa o fiktívne obchody, ale o reálne dodávky tovaru - kryštálového cukru do Maďarska, ktorý bol reálne dodaný do maďarských obchodných reťazcov, ako sú TESCO, LIDL, SPAR a pod., pričom tieto reťazce potvrdili prebratie/nákup tovaru od žalobcových odberateľov. 33. Žalovaný duplikou na vyjadrenie žalobcu v súdom stanovenej lehote nereagoval. Na výzvu správneho súdu podaním zo dňa 06.02.2019, doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.02.2019, žalovaný oznámil, že netrvá na požiadavke nariadenia pojednávania v danej veci.
IV. Relevantná právna úprava
34. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
35. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.
36. Podľa § 120 SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192.
37. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
38. Podľa § 134 ods. 2 SSP správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
39. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
40. Podľa § 181 ods. 1 SSP fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
41. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.
42. Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.
43. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
44. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
45. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
46. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
47. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 48. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 49. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. 50. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 51. Podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 kalendárnych mesiacov. 52. Podľa § 61 ods. 1 písm. a) daňového poriadku správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. (poznámka pod čiarou uvádza - napríklad zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010.)
53. Podľa § 61 ods. 5 daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. 54. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. 55. Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. 56. Podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby. 57. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 58. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 59. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. 60. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar. 61. Podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi. Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov. 62. Podľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky.
VI. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
63. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu daňových orgánov oboch stupňov, preskúmal v medziach žalobného návrhu a žalobných bodov (§ 134 a § 183 SSP) napadnuté rozhodnutia žalovaného a správcu dane, ako i postup predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP), za splnenia procesných podmienok, kedy účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania a správny súd nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné, postupom podľa § 107 ods. 2 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. 64. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť žalobcom namietaného procesného postupu správcu dane v súvislosti s výkonom daňovej kontroly, zákonnosť aplikácie hmotnoprávnych ustanovení zákona o DPH v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, správnosť jeho aplikácie pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na nepriznanie žalobcom uplatnených nárokov na odpočet dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, so zameraním na posúdenie miery prenosu dôkazného bremena na žalobcu vzhľadom na zistený skutkový stav pri preverovaní oprávnenosti uvedených uplatnených nárokov, resp. pri určení daňovej povinnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie august 2013. K rozsahu súdneho prieskumu správny súd zároveň dodáva, že žalobca v žalobe nenapáda neuznanie ním uplatneného práva na oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH za deklarované intrakomunitárne dodanie tovaru obchodným spoločnostiam registrovaným na DPH v Maďarskej republike (Sovereign Sugar Hungary Kft. a Tull Trade Kft., ktorá bola zároveň deklarovaná ako prepravca vyvážaného tovaru pre oboch odberateľov), pričom neuznané oslobodenie od dane nebolo posúdené ako tuzemské dodanie tovaru a nebolo dôvodom dorubenia rozdielu dane s dopadom na majetok žalobcu. 65. V súvislosti s námietkou napádajúcou nedodržanie zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie august 2013 správny súd s poukazom na obsah administratívneho spisu uvádza, že predmetná daňová kontrola bola raz prerušená na základe právoplatného rozhodnutia správcu dane č. 9213401/5/553631/2014 zo dňa 11.02.2014, vydaného z dôvodu podľa § 61 ods. 1 písm. a) daňového poriadku za účelom získania pre rozhodnutie potrebných informácií od daňových orgánov maďarskej daňovej správy. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že daňová kontrola za predmetné zdaňovacie obdobie začala dňa 20.11.2013, na základe vyššie uvedeného rozhodnutia bola prerušená odo dňa 13.02.2014 do 08.04.2016 a bola ukončená dňa 03.10.2016. Podľa § 47 ods. 10 daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia, pričom jej výkon možno prerušiť primeraným použitím § 61 daňového poriadku. Vzhľadom na uvedenú zákonnú úpravu maximálnej dĺžky výkonu daňovej kontroly a s prihliadnutím na počet dní prerušenia výkonu daňovej kontroly, počas ktorých neplynula zákonná lehota na jej výkon (§ 61 ods. 5 daňového poriadku), možno konštatovať, že daňová kontrola oprávnenosti žalobcom uplatneného odpočtu DPH a oslobodenia od dane za intrakomunitárne dodanie tovaru trvala 263 dní, teda menej ako jeden rok. 66. Ohľadom realizovanej MVI je potrebné konštatovať, že lehoty na získanie daňových informácií formou dožiadania príslušných orgánov maďarskej daňovej správy neboli dodržané (čl. 10 Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty zo dňa 07.10.2010 a čl. 7 Smernice Rady č. 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS zo dňa 15.02.2011). Avšak vychádzajúc z legitímneho účelu inštitútu prerušenia daňového konania, resp. daňovej kontroly, ktorým je potreba získania informácií slúžiacich na preverenie priznanej daňovej povinnosti alebo uplatneného odpočtu dane, je žiadúce mať na zreteli, že daňový poriadok úpravou dĺžky trvania daňovej kontroly alebo úpravou dĺžky prerušenia daňovej kontroly (ktorá nie je stanovená), s prekročením procesných lehôt stanovených na uskutočnenie MVI nespája žiadne účinky. Preto nemožno prisvedčiť argumentu žalobcu o nezákonnosti protokolu o výsledku daňovej kontroly, v ktorom boli okrem iných zistení správcu dane použité aj informácie získané v rámci MVI o odberateľoch žalobcu registrovaných na DPH v Maďarskej republike. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva nečinnosť daňových orgánov oboch členských krajín pri preverovaní početných intrakomunitárnych zdaniteľných plnení. Rovnako to možno konštatovať vo vzťahu k MVI realizovanej za účelom preverenia tuzemského dodania tovaru, ktorú z dôvodu nemožnosti zabezpečenia účasti svedka na výsluchu, konateľa obchodnej spoločnosti LINTMAN s.r.o. pána Zoltána Ruatterschmidta z Maďarska, nebolo možné zabezpečiť v primeranej lehote a zadovážené informácie boli potrebným podkladom pre posúdenie oprávnenosti nároku žalobcu na uplatnený odpočet dane aj pre zdaňovacie obdobie august 2013. V prípade, že by sa medzinárodnou výmenou informácií podarilo zabezpečiť dostatok dôkazov v prospech, resp. na potvrdenie žalobcom deklarovaných zdaniteľných plnení a oslobodených zdaniteľných plnení, zrejme by padlo žalobcovi vhod rozsiahle dokazovanie a množstvo procesných úkonov uskutočnených maďarskými daňovými orgánmi, ktorých výsledkom by bolo potvrdenie nároku na uplatnený odpočet dane a oslobodenie od dane. 67. Pokiaľ žalobca namietal predčasné vyhodnotenie medzinárodnou výmenou poskytnutých informácií správcom dane o zdaniteľných plneniach deklarovaných maďarských odberateľov pre účely posúdenia uplatnených daňových nárokov žalobcu, pretože u týchto subjektov nebola dokončená daňová kontrola, správny súd uvádza, že namietaná skutočnosť nijako neznižuje vierohodnosť maďarskou daňovou správou poskytnutých informácií. V prípade, že sa v dôsledku záverov predmetných daňových kontrol u odberateľov žalobcu dospeje k iným podstatným zisteniam, bude mať žalobca možnosť iniciovať preskúmanie právoplatných rozhodnutí vo veci vyrubenia dane, resp. nároku odpočtu dane za predmetné zdaňovacie obdobia v rámci mimoriadnych opravných prostriedkov. Zároveň vo všeobecnosti možno konštatovať, že obozretný výber obchodných partnerov je súčasťou odbornej starostlivosti podnikateľa, ktorý v rámci podnikateľského rizika so všetkými aj administratívnoprávnymi konsekvenciami vyplývajúcimi zo všeobecne záväzných predpisov verejného práva, môže ovplyvniť následnú verifikáciu uplatnených daňových nárokov. 68. K namietanému prekročeniu zákonom stanovenej dĺžky daňovej kontroly správny súd dodáva, že s prekročením procesných lehôt aplikovateľné právne predpisy nespájajú žalobcom tvrdený následok
- nezákonnosť protokolu z takejto kontroly a nemožnosť jeho použitia v daňovom konaní ako nezákonne získaného dôkazu. V tejto súvislosti nie je dôvodné bez zohľadnenia okolností predmetnej veci zovšeobecňovať právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky prezentovaný v Náleze sp. zn. III.ÚS 24/2010 zo dňa 29.06.2010 vyslovený v súvislosti s výkonom daňovej kontroly v konkrétnom prípade subjektu, ktorý podal ústavnú sťažnosť. Nemožno nechať bez povšimnutia, že v prípade, na ktorý sa vzťahuje rozhodnutie ústavného súdu, daňová kontrola trvala od septembra 2002 do januára 2007, t. j. takmer 4 a pol roka, pričom dôvodom prekročenia zákonnej lehoty boli zásadné procesné pochybenia správcu dane zistené odvolacím orgánom - neprerokovanie protokolu o daňovej kontrole, neukončenie daňovej kontroly a nedostatky zistenia skutkového stavu veci. Naproti tomu daňová kontrola u žalobcu v danom prípade trvala od novembra 2013 do októbra 2016, pričom bola zákonným spôsobom prerušená a dôvodom jej prerušenia bola nespochybniteľná potreba zabezpečenia zistení prostredníctvom inštitútu medzinárodnej výmeny informácií v súvislosti s preverovaním intrakomunitárneho dodania tovaru, ako aj výsluch svedka za účelom preverenia reálneho základu deklarovaného prijatia tuzemského zdaniteľného plnenia. Odhliadnuc už od vyššie zmieneného nedostatku právnej úpravy podporujúcej stanovisko žalobcu, potom súd, aj s prihliadnutím na skutočnosť, že dobu trvania poskytnutia požadovanej informácie dožiadaným orgánom iného členského štátu rozhodujúci správca dane objektívne nemôže zásadne ovplyvniť, námietke žalobcu v tomto smere nepriznal právnu relevanciu. 69. Vo vzťahu k námietke napádajúcej porušenie procesného práva žalobcu byť prítomný pri výsluchu konateľa obchodnej spoločnosti LINTMAN s.r.o. pána Zoltána Ruatterschmidta a klásť mu otázky (§ 25 ods. 4 daňového poriadku), správny súd uvádza, že uvedené procesné právo kontrolovaného daňového subjektu v rámci daňovej kontroly, prípadne vo všeobecnosti v daňovom konaní ( § 25 ods. 4 a § 45 ods. 1 písm. e/ daňového poriadku) sa uplatňuje v prípade, ak ide o výsluch svedka, prípadne vedenie ústneho pojednávania, ktoré realizuje správca dane. Avšak účasť daňového subjektu v prislúchajúcom mu procesnom postavení na výsluchoch vykonaných v rámci procesných úkonov v konaniach podľa osobitných predpisov, sa posudzujú podľa týchto osobitných predpisov, napr. podľa Trestného poriadku, pokiaľ je úkon realizovaný v rámci trestného stíhania. Správca dane nemal právomoc ani povinnosť zabezpečovať účasť žalobcu na výsluchoch svedkov realizovaných v trestných konaniach vedených na území iného členského štátu. To však nevylučuje, aby výpovede predmetných svedkov, ktoré boli získané Regionálnym kriminálnym riaditeľstvom Národného daňového a colného úradu Stredného Maďarska, Odboru kriminality, neboli v zmysle § 24 ods. 4 daňového poriadku použité ako zákonne získané dôkazy na preverenie základu dane alebo na preverenie žalobcom uplatňovaných nárokov, pokiaľ sa vo vzťahu k ich zákonnosti nepreukáže opak. 70. Pokiaľ ide o posúdenie splnenia zákonných podmienok na nepriznanie žalobcom uplatnených nárokov na odpočet dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH za prijaté tuzemské zdaniteľné plnenia, deklarované dodávkami kryštálového cukru v deklarovanom objeme od obchodnej spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., správny súd pri prieskume zákonnosti napádaných rozhodnutí v zmysle§ 135 ods. 1 SSP vychádzal zo stavu v čase právoplatnosti týchto rozhodnutí daňových orgánov. 71. Z obsahu administratívneho spisu a preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že v rámci výkonu daňovej kontroly bol preukázateľne a vážnym spôsobom spochybnený reálny základ deklarovaných zdaniteľných plnení od spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. žalobcovi, predovšetkým vo vzťahu k podstatným náležitostiam plnení spočívajúcim v osobe dodávateľa uvedeného na faktúrach a v množstve dodaného tovaru. Dôveryhodnosti obsahu faktúr nesvedčia závery celkového vyhodnotenia dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach, počnúc nemožnosťou preverenia pôvodu tovaru, jeho nadobudnutia spoločnosťou SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. od jej dodávateľa LINTMAN s.r.o. (dodávateľ s podielom 99 % všetkých dodávok cukru pre SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o.), nemožnosťou preverenia skladovej evidencie dodávateľa žalobcu, keďže túto podľa vlastného vyjadrenia neviedol, pokračujúc ekonomickým, personálnym a majetkovým prepojením medzi jednotlivými článkami preverovaného obchodného reťazca, v rámci ktorého sa vyskytovala aj nekontaktná a obchodnú činnosť nevykazujúca obchodná spoločnosť ekonomicky a účtovne riadená osobou - R. T. F., vystupujúcou aj pod menom K. F., končiac nemožnosťou preverenia následného dodania predmetného tovaru žalobcom deklarovaným odberateľom v Maďarskej republike, resp. nepotvrdenia nadobudnutia predmetného tovaru odberateľom Sovereign Sugar Hungary Kft. a Tull Trade Kft., rovnako nepotvrdením uskutočnenia prepravy predmetného tovaru deklarovaným prepravcom Tull Trade Kft., čo je podstatná skutočnosť tvoriaca dôkaz o realizácii intrakomunitárneho dodania tovaru (§ 43 zákona o DPH). 72. Rovnako v rozpore s tvrdením žalobcu žiadna zásadná nezrovnalosť spochybňujúca hodnovernosť svedka alebo odôvodňujúca iné vyhodnotenie výpovede nevyplýva z výpovede Zoltána Rutterschmidta, konateľa spoločnosti LINTMAN s.r.o., ktorý poprel svoju účasť na riadení spoločnosti, ako aj poverenie inej osoby na túto činnosť a napriek svojej funkcii nemal poznatky o chode obchodnej spoločnosti ovládanej tretími osobami. Naopak, vykonaným dokazovaním bolo potvrdené ekonomické riadenie spoločnosti LINTMAN s.r.o. R. T. F., ktorá spolu s V. Rujpom pomáhala bývalému zamestnancovi SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., Zoltánovi Rutterschmidtovi, so založením spoločnosti LINTMAN s.r.o., pričom vo výpovedi svedka Zoltána Rutterschmidta, vykonanej pred Regionálnym kriminálnym riaditeľstvom Národného daňového a colného úradu Stredného Maďarska , Odboru kriminality, zápisnica č. 60300-2/1275/2014-Tr. Všeob. zo dňa 29.01.2015, vyplýva, že Zoltán Rutterschmidt výlučne len podpisoval vopred pripravené faktúry za LINTMAN s.r.o., doklady mu boli predkladané už opečiatkované, o činnosti tejto obchodnej spoločnosti nemal žiadnu vedomosť, úhrady, celé účtovníctvo, vystavovanie faktúr, všetky úkony ohľadne spoločnosti LINTMAN s.r.o. riadila R. F.. Napr. na str. 7 uvedenej zápisnice svedok Zoltán Rutterschmidt k založeniu obchodnej spoločnosti LINTMAN s.r.o. uviedol: „Založil som podnik s názvom Lintman. Peniaze, potrebné k založeniu podniku, som obdržal od V. L., papierové práce zas vybavovala vdova K. T.. Ja som mal len podpísať papiere. Potom, ako začal podnik fungovať, ja som musel podpisovať faktúry.“ Ďalej uvedený svedok vypovedal: „Išlo o strojom vyplnené faktúry. Faktúry mi predložila vdova K. T., to neviem, čo presne bolo uvedené na faktúrach. Všetky papierové práce, súvisiace s účtovníctvom podniku, vybavovala vdova K. Olé, vrátane vedenia účtovníctva.“ Ohľadom obchodnej činnosti spoločnosti LINTMAN s.r.o. a ohľadom výkonu jeho funkcie ako jediného konateľa predmetnej obchodnej spoločnosti svedok na str. 9 zápisnice z výsluchu vypovedal: „Ja som musel podpisovať len papiere, ale to neviem, s akými obchodnými partnermi bol v kontakte podnik. Podľa toho, ako sa pamätám, som podpisoval len faktúry. Podľa mojich vedomostí okruh činností podniku súvisel s cukrom.“, na inom mieste v zápisnici svedok uviedol: „ja som nekonal v mene spoločnosti. Ani obchodnú činnosť som nevykonával v mene spoločnosti. To neviem, kto v mene spoločnosti vykonával takúto činnosť.“ Vychádzajúc z obsahu uvedených vyjadrení svedka, prípadne aj s prihliadnutím na výsledky preverovania reálnosti zdaniteľných plnení obchodnej spoločnosti LINTMAN s.r.o. za iné zdaňovacie obdobia, známe správnemu súdu z obsahov administratívnych spisov pripojených v konaniach žalobcu vedených na tunajšom súde za iné zdaňovacie obdobia, vyjadrenia svedka Zoltána Rutterschmidta sa nedajú vyhodnotiť s iným záverom ako s tým, že obchodná spoločnosť LINTMAN s.r.o. bola založená za účelom formálneho pôsobenia v rokoch 2011 až 2013 v obchodnom reťazci napr. LINTMAN s.r.o. › SOVEREIGN SLOVAKIA, s.r.o. › BBK AGRO, s.r.o. › Sovereign Sugar Hungary Kft, a podobne, v rozdielnom zložení obchodných spoločností tvoriacich obchodný reťazec, striedajúcimi sa v rámci jednotlivých zdaniteľných období, avšak s použitím rovnakého modus operandi pri realizácii početných zdaniteľných plnení s veľkým objemom tej istej komodity, ktorej pôvod sa nedal zistiť ani preveriť. Vzhľadom na uvedené výpovede svedka Zoltána Rutterschmidta, ako aj komplexné vyhodnotenie obsahu celého výsluchu, je celkom bez relevancie, či osobne formálne podpisoval do marca 2013 faktúry vystavované obchodnou spoločnosťou LINTMAN s.r.o., nakoľko je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že o obchodnej, ekonomickej ani účtovnej činnosti a o realizovaných obchodoch nemal vedomosť a na faktúrach sa jeho podpis vyskytoval len formálne, za účelom naplnenia jej obsahových náležitostí. 73. Daňové orgány oboch stupňov v napádaných rozhodnutiach okrem iných dôkazov spochybňujúcich reálnosť objemu žalobcom prijatého zdaniteľného plnenia, v súvislosti so spochybnením reálnosti objemu balenia, predaja a vývozu kryštálového cukru od deklarovaného dodávateľa žalobcu, poukazovali aj na záver znaleckého posudku č. 1/2015, že hoci v spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. dochádzalo k nákupu, baleniu a predaju cukru, z predložených podkladov však vyplynulo, že k tejto činnosti nedochádzalo v takom objeme, ako spoločnosť eviduje. Podľa znaleckého posudku nie je možné, aby v jeden deň zo spoločnosti odviezlo naraz cukor 1700 kamiónov, alebo aby v jeden deň zo spoločnosti muselo tento tovar (cukor) odviesť 750 kamiónov. Podľa znaleckého posudku, ak nie je predpoklad, že by uvedené množstvo kamióny odviezli, tak je možné predpokladať, že uvedené množstvo tovaru nebolo ani dovezené. 74. Nereálnosť deklarovaných zdaniteľných obchodov medzi SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. a žalobcom dokumentuje aj zistenie vyplývajúce zo znaleckého posudku č. 1/2015, že žalobca bol v rokoch 2012 a 2013 odberateľom spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. v celkovom objeme viac ako 14 mil. Eur, čo predstavuje 15 621 220 kg cukru. Prihliadnuc na skutočnosť, že spoločnosť SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. dodávala obrovské množstvá cukru okrem žalobcovi aj obchodným spoločnostiam Sovereign Sugar Hungary Kft., SOVEREING BRAND FOOD DISTRIBUTION s.r.o., TESCO STORES SR, a.s., ERIVEL TRANS s.r.o., BRAND FOOD s.r.o., možno považovať za vierohodné závery vyšetrovacieho pokusu spochybňujúce deklarované množstvá objemu baleného cukru a závery znaleckého dokazovania ohľadom nereálnosti vývozu deklarovaného množstva cukru v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach. 75. Z dokladov predložených žalobcom ako aj zo znaleckého posudku č. 1/2015, vypracovaného pre účely trestného konania, vyplýva, že žalobca nebol producentom cukru, cukor neskladoval, neviedol skladovú evidenciu, obchod sa mal uskutočniť vždy na tom istom mieste - v sklade dodávateľa SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. v Okoči a odtiaľ mal byť priamo prepravený prepravcom TULL TRADE Kft. odberateľovi žalobcu Sovereign Sugar Hungary Kft. Okrem toho, že nebolo možné u prvotného dodávateľa LINTMAN s.r.o. preveriť pôvod ani množstvo cukru dodávaného dodávateľovi žalobcu, spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., existenciu skutočnej ekonomickej kauzy zameranej na dosiahnutie zisku reálnym podnikaním, ako aj reálnosť zdaniteľných plnení v obchodnom reťazci závažným spôsobom spochybňuje skutočnosť, že hoci medzi spoločnosťami LINTMAN s.r.o. a SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. existovala fakturácia, nedochádzalo vôbec k bankovým úhradám za tovar. Časť tovaru nebola uhradená vôbec, najväčšia časť tovaru bola podľa účtovníctva započítaná formou kompenzácie (internými dokladmi), časť mala byť podľa účtovníctva uhradená v hotovosti. Rovnaké zistenia ohľadom vzájomných zápočtov a kompenzácií pohľadávok za zdaniteľné plnenia boli konštatované aj medzi spoločnosťami SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., BBK AGRO, s.r.o. - t. č. úpadcom a TULL TRADE Kft., ktorá mala realizovať prepravu tovaru od žalobcu k deklarovaným odberateľom v Maďarskej republike, prípadne v iných kontrolovaných zdaňovacích obdobiach bola sama odberateľom žalobcu. O vytvorení umelého obchodného reťazca, zameraného len na čerpanie nadmerných odpočtov za fiktívne fakturované umelo vytvorené zdaniteľné plnenia bez akejkoľvek reálnej ekonomickej kauzy, svedčia aj majetkové prevody vlastníctva nákladných vozidiel zo spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. na spoločnosť TULL TRADE Kft. 76. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že v čase výkonu daňovej kontroly prostredníctvom MVI nebolo možné maďarskými daňovými orgánmi preveriť jednak dodanie tovaru do Maďarskej republiky, ani množstvo dodávaného tovaru, pričom taktiež maďarský odberateľ žalobcu Sovereign Sugar Hungary Kft. nadobudnutie tovaru deklarovaného žalobcom nepriznal. 77. V nadväznosti na vyššie uvedené zistené súvislosti a vzhľadom k tomu, že · už na začiatku obchodného reťazca s predajom obrovského množstva cukru nebolo možné preveriť pôvod a reálne dovážané množstvo cukru od spoločnosti LINTMAN s.r.o. deklarovanému odberateľovi SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. (v objeme 98 % všetkých dodávok cukru uvedeného odberateľa), · vzájomné obchody medzi SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. v Okoči a LINTMAN s.r.o. ekonomicky a účtovne riadila konateľka spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. R. F., · úhrady za účtované zdaniteľné plnenia vo vysokých sumách medzi jednotlivými článkami obchodného reťazca prebiehali formou zmlúv o vzájomnom započítaní pohľadávok, · nebola potvrdená doprava deklarovaného tovaru na územie členského štátu, rovnako nebolo potvrdené a nebolo ani možné preveriť dodanie tovaru deklarovaným odberateľom v Maďarskej republike, čo je podstatná podmienka na uznanie oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH, možno konštatovať, že vykonané dokazovanie predchádzajúce vydaniu preskúmavaných rozhodnutí nepreukázalo oprávnenosť žalobcom uplatneného nároku na odpočet dane za tuzemské dodanie tovaru podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o DPH a rovnako nepreukázalo splnenie podmienok na uznanie oslobodenia od dane podľa § 43 citovaného zákona. V tejto súvislosti správny súd zároveň dodáva, že pre uznanie vyššie uvedených nárokov boli vážnym spôsobom spochybnené priamo žalobcom prijaté zdaniteľné plnenia od jeho dodávateľa a taktiež boli spochybnené priamo dodávky žalobcu deklarovaným odberateľom na územie iného členského štátu, a to jednak čo do množstva fakturovaného tovaru, ako aj čo do osoby dodávateľa, resp. čo do osôb odberateľov. Taktiež nemožno opomenúť, že inštitúty správy daní ako výkon daňovej kontroly na preverenie oprávnenosti odpočtu dane a oslobodenia od dane slúži na verifikáciu daňovým subjektom deklarovaných tvrdení, pričom jeho funkcia s prihliadnutím na jeho účel nie je vyhľadávacia a dokazovanie správca dane nevedie dovtedy, pokým sa nepreukážu tvrdenia kontrolovaného daňového subjektu, ktorého predovšetkým vo vzťahu k vierohodnosti, správnosti a úplnosti ním vedených záznamov a evidencií zaťažuje dôkazné bremeno (§ 24 ods. 1 písm. a/ daňového poriadku). 78. V rámci súdneho prieskumu napadnutých daňových rozhodnutí, vo vzťahu k správnosti posúdenia splnenia zákonných podmienok žalobcom na oslobodenie od dane pri dodaní deklarovaného tovaru z tuzemska do iného členského štátu, správny súd vychádza zo skutkových zistení uvedených v administratívnom spise, zo zákonných ustanovení upravujúcich uvedené oslobodenie od DPH (§ 43 ods. 1 v spojení s § 43 ods. 5 zákona o DPH). V tejto súvislosti správny súd poukazuje i na právne závery vyplývajúce z rozsudku Európskeho súdneho dvora vo veci C-409/04, kde v bode 1 Súdny dvor EÚ judikoval, že „čl. 28a ods. 3 prvý pododsek a čl. 28c A písm. a) prvý odsek Šiestej smernice sa majú vzhľadom na pojem odoslaný uvedený v týchto dvoch ustanoveniach vykladať v tom smere, že k nadobudnutiu tovaru v rámci Spoločenstva a k uplatneniu oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania.“ V nadväznosti na uvedené správny súd dodáva, že preukázanie splnenia uvedených podmienok bez akýchkoľvek pochybností sa vzťahuje na všetok tovar, resp. celkové množstvo tovaru, ktorý je predmetom intrakomunitárneho dodania podľa predkladaných daňových dokladov, nie len na časť tovaru, ktorý navyše nie je možné jednoznačne identifikovať. 79. Vo vzťahu k namietanému vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu a k námietke neprimeraného prenosu dôkazného bremena na žalobcu správny súd uvádza, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, ako aj podmienky na priznanie oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 v spojení s § 43 ods. 5 písm. a) zákona o DPH, sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie, príp. realizujúceho intrakomunitárne dodanie tovaru na územie iného členského štátu. Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti neutrality DPH, pri uplatnení inštitútu odpočtu dane a oslobodenia od dane pri intrakomunitárnom dodaní tovaru požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane alebo oslobodené dodanie tovaru uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre tieto nároky zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar reálne dodaný v deklarovanom množstve a v čase a spôsobom deklarovaným na daňových dokladoch (§ 8 zákona o DPH), a to práve osobou uvedenou na faktúre, to znamená, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH, uvedeným na faktúre. Rovnako, ak si platiteľ uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH, musí byť schopný preukázať dodanie tovaru nadobúdateľovi identifikovanému pre daň v inom členskom štáte a taktiež musí preukázať, že preprava a fyzické dodanie tovaru boli prostredníctvom deklarovaných prepravcov reálne uskutočnené tak, ako to deklarujú predkladané daňové a prepravné doklady. Toto sú skutočnosti, o ktorých má daňový subjekt povinnosť účtovať a viesť evidenciu, preto sa na tieto skutočnosti v zmysle citovaných ustanovení zákona o DPH a v zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 daňového poriadku vzťahuje dôkazná povinnosť platiteľa DPH, vrátane preukaznosti vierohodnosti, správnosti a úplnosti povinne vedených dokladov a evidencií. 80. K žalobcom namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu správny súd uvádza, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní a prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly, ako aj medzinárodnej výmeny daňových informácií, správca dane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, príp. oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa zákona o DPH. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii (§ 3 ods. 2 daňového poriadku v spojení s § 24 ods. 2 až 5 citovaného zákona). 81. Správny súd s poukazom na obsah administratívneho spisu a preskúmavaných rozhodnutí konštatuje, že daňové orgány vykonali rozsiahle preverovanie a vyhodnotenie vzájomných odberateľsko-dodávateľských vzťahov v obchodnom reťazci a na základe jednotlivými článkami deklarovaných zdaniteľných plnení boli preukázané vzájomné personálne a ekonomické prepojenia, javiace sa ako účelové, s cieľom vytvoriť neprehľadné dodávky neoveriteľného množstva tovaru. V tomto ohľade zistené skutočnosti a zabezpečené dôkazy daňové orgány vyhodnotili v súlade so zásadou skutočného obsahu právneho úkonu vyplývajúcou z ustanovenia § 3 ods. 6 daňového poriadku, s prihliadnutím na reálny obsah deklarovaných ekonomických káuz. Ak žalobca dôvodil ekonomické opodstatnenie obchodných vzťahov a jeho obchodných aktivít tým, že jeho cieľom bolo dosahovanie zisku z následného predaja cukru maďarským odberateľom, keďže ho predával za vyššiu cenu ako ho kúpil, okolnosti realizácie preverovaných zdaniteľných plnení a výsledky podnikania žalobcu o tom nesvedčia. 82. V tejto súvislosti správny súd podotýka, že tu neobstojí argumentácia zásadou neutrality DPH, uplatňovanej v priestore Európskej únie, nakoľko túto možno plne, bez skúmania účelu jednotlivých zdaniteľných plnení, aplikovať len v prípade, že zdaniteľné plnenia sú reálne a zároveň sú nadobúdateľom ďalej použité na jeho ďalšie zdaniteľné plnenia, do ktorých ceny vstupujú ďalšie nevyhnutné, cenu tvoriace položky, t. j. sám podnikateľ prispieva k navýšeniu pridanej hodnoty pri jeho zhodnotení služby alebo tovaru, čomu, samozrejme, nezodpovedá len odovzdávanie daňových dokladov bez reálneho vynaloženia nákladov vstupujúcich do tvorby pridanej hodnoty. Hlavný účel podnikania, dosahovanie zisku, nemôže byť pre účely odpočtu DPH dosahovaný len formálnym navýšením predajnej ceny na faktúre, oproti nadobúdacej cene bez vynaloženia minimálnych nákladov. Takéto navyšovanie ceny tovarov a DPH za účelovo sa javiace zdaniteľné plnenia na niekoľkých umelo vytvorených medzičlánkoch zdaniteľných obchodov, prispievajú k neopodstatnenému a neoprávnenému odčerpávaniu verejných financií tvorených aj inkasom od daňových subjektov, plniacich si svoje daňové povinnosti a nezneužívajúcich systém DPH, smerom k subjektom, ktorí bez vynaloženia akýchkoľvek nákladov na zamestnancov, know-how, priestory a podobne, získavajú finančnú výhodu, čo neprispieva k spravodlivej a zdravo konkurenčnej hospodárskej súťaži. V predmetnom prípade, za okolností zistených správcom dane, nemôže byť nárok žalobcu predmetom súdnej ochrany, keďže z formálne preukazovaného tuzemského nadobudnutia tovaru, navyše podnikateľsky a ekonomicky bezúčelnej činnosti žalobcu, vyplýva snaha splniť len formálne podmienky na uplatnenie odpočtu DPH zaplatenej za nadobudnutie tovaru od tuzemského dodávateľa, hoci išlo o tovar, ktorý dodávateľ žalobcu v iných zdaňovacích obdobiach aj sám predával priamo žalobcom deklarovaným odberateľom, teda sám bol s nimi v obchodnom vzťahu. 83. Súdny dvor Európskej únie opakovane judikoval, že v súlade s princípmi boja proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam, osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem EÚ. Prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie dane, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (napr. rozsudky SD EÚ vo veci C-285/11 Bonik EOOD, v spojených veciach Mahagében kft. a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11). 84. Za daných okolností prípadu nie je možné prisvedčiť požiadavke žalobcu na uznanie ním uplatneného nároku na odpočítanie DPH, zaplatenej za kúpu predmetného tovaru, ktorého dodanie deklarovaným dodávateľom (SOVEREIGN SLOVAKIA, s.r.o.), ako ani množstvo deklarovaného tovaru, sa nepodarilo preukázať. Argumentácia svedčiaca právu na odpočet dane nemôže vychádzať len z priamočiareho jazykového výkladu ustanovení § 8 ods. 1 písm. a), resp. § 9, § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, ale je potrebné vo vzájomných súvislostiach s využitím teleologického a systematického výkladu prihliadnuť aj na základné princípy, na ktorých je výber dane z pridaj hodnoty postavený. Keďže sa nepodarilo bez akýchkoľvek pochybností preukázať ani žalobcom deklarované intrakomunitárne dodanie tovaru odberateľovi registrovanému na DPH v inom členskom štáte, ani splnenie podmienok vyžadovaných ustanoveniami § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH, nebolo zároveň možné vyhovieť požiadavke žalobcu na priznanie oslobodenia od dane za tieto deklarované zdaniteľné plnenia. Pre úplnosť súd dodáva, že neuznanie oslobodenia od dane nezasiahlo do majetkovej sféry žalobcu, pretože z deklarovaného intrakomunitárneho dodania tovaru nebola žalobcovi dodatočne určená daňová povinnosť z dôvodu neposúdenia predmetného plnenia ako tuzemské dodanie tovaru. 85. Správny súd s poukazom na § 24 ods. 1 daňového poriadku pripomína, že dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia spočíva predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02, Zb. s- I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71). 86. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov tak, ako sú uvedené na predkladaných daňových dokladoch, bude spochybnené.
87. Taktiež Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky Súdneho dvora vo veciach napr. Teleos plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10). Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében kft. a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11).
88. Správny súd konštatuje, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom, predovšetkým vo svetle kontrolných zistení a v ich vzájomných súvislostiach, absentuje reálny základ, čo oprávnene vzbudzuje dosiaľ neodstránené pochybnosti o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných plnení, na základe ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočet dane a právo na oslobodenie od dane, ako i pochybnosti o vierohodnosti účtovnej evidencie vedenej žalobcom ( § 24 ods. 1 daňového poriadku).
89. Vo vzťahu k replike dodatočne predloženým dôkazom, pozostávajúcim z fotokópií častí a výňatkov zo zápisníc o výsluchoch svedkov realizovaných slovenskými a maďarskými orgánmi činnými v trestnom konaní, správny súd uvádza, že tieto, s prihliadnutím na viazanosť správneho súdu skutkovým stavom zisteným správnym orgánom v priebehu preskúmavaného administratívneho konania (§ 119 SSP v spojení s § 120 písm. a/ až c/ SSP a contrario), nepreskúmal, pričom na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP). Správny súd v rámci prieskumu zákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy preskúmavané administratívne konanie nedopĺňa, ani nenahrádza činnosť správnych orgánov pri vyhodnocovaní skutkového stavu potrebného na rozhodnutie o predmete správneho konania. Rovnako inštitút doplnenia dokazovania správnym súdom podľa § 120 písm. a) SSP nemôže nahrádzať výkon správy daní, v rámci ktorej príslušné daňové orgány preverujú a vyhodnocujú splnenie hmotnoprávnych podmienok zákona o DPH na priznanie oprávnenosti uplatneného odpočtu dane alebo oslobodenia od platenia dane z dôvodu deklarovaného intrakomunitárneho dodania tovaru v kontrolovanom zdaňovacom období. Prevažná časť žalobcom predložených zápisníc z výsluchov svedkov bola realizovaná v rámci trestného konania po vydaní rozhodnutia správcu dane a necelý mesiac pred vydaním rozhodnutia žalovaného, príp. po jeho vydaní (napr. výsluch Dr. M. S. zo dňa 03.05.2017, výsluch W. N. K. zo dňa 20.03.2017, výsluch R. F. T. zo dňa 10.03.2017). V tomto ohľade ich možno posúdiť ako o novoobjavené dôkazy, ktoré nemohol žalobca použiť v právoplatne skončenom preskúmavanom daňovom konaní. Preto bude na jeho zvážení, či v zákonnej lehote využije podanie mimoriadneho opravného prostriedku na obnovu konania podľa § 75 a nasl. daňového poriadku. Vo vzťahu k novo predloženým dôkazom správny súd nemôže prejudikovať vyhodnotenie splnenia podmienok na podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku, ani rozhodnutie vo veci samej, na ktoré sú príslušné daňové orgány podľa § 76 ods. 1, 2 a 7 daňového poriadku.
90. Správny súd s prihliadnutím na podstatné žalobné body po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správcu dane, ako i postupu predchádzajúceho ich vydaniu, nezistil také závažné porušenie zákona, práv a oprávnených záujmov žalobcu, na základe ktorých by bolo možné vyhovieť žalobnému petitu, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP).
91. Právo na plnú náhradu trov konania správny súd úspešnému žalovanému nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli.
92. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).