Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14S-1-2017.pdf
PDF · 133.7 KB
Case nature
Area
Subarea
14S/1/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu: JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Anity Filovej v právnej veci žalobcu: BBK AGRO, s.r.o., Rudohorská 33, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 44 095 066, právne zastúpeného: Weis & Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Ivánska cesta 30/B, 821 04 Bratislava, IČO: 47 234 776, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.104190864/2016 zo dňa 27.10.2016, takto
rozhodol:
I. Správny súd žalobu z a m i e t a.
II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1.
Žalobou podanou dňa 10.01.2017 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 104190864/2016 zo dňa 27.10.2016, ktorým tento potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 103560226/2016 zo dňa 20.07.2016, ktorým žalobcovi určil rozdiel v sume 211.438,80 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013 a nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet v sume 202.652,09 Eur za zdaňovacie obdobie január 2013 a vyrubil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume 8.786,71 Eur.
2.
V žalobe žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci a v konaní došlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Poukazoval na to, že daňová kontrola, ktorej výsledkom sú predmetné zistenia správcu dane, bola nezákonne prerušená po dobu viac ako 1 roka ( rok a 8 mesiacov) a samotné vykonávanie kontroly trvalo výrazne dlhšie ako je zákonom povolená doba jedného roka, čoho následkom je, že protokol z tejto kontroly nadobudol charakter nezákonne získaného dôkazu, ktorý nebolo možné v ďalšom konaní použiť, ako to vyplýva aj z právneho názoru vysloveného v Náleze Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 zo dňa 29.06.2010. Hoci súd v konaní 20S/14/2014 žalobu o ochranu pred nezákonným zásahom podanú v súvislosti s postupom správcu dane pri kontrole zdaňovacieho obdobia február 2013 z procesných dôvodov zamietol, považuje za aktuálne závery prijaté v rozhodnutiach Krajského súdu Trnava č. k. 14S/34/2014, 14S/32/2014 a 14S/38/2014 v súvislosti s maximálnou dĺžkou lehôt stanovených na poskytnutie informácií požadovaných v rámci inštitútu medzinárodného dožiadania informácií.
Žalobca ďalej uviedol, že je presvedčený o tom, že predmetná kontrola bola vykonaná nezákonne, čomu svedčí aj samotný fakt, že žalobca mal úspech v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy vedenom na Krajskom súde v Trnave pod sp.zn.14S/34/2014.
V súvislosti s dodávateľmi žalobcu spoločnosťou YENISEI s.r.o. a spoločnosťou SOVEREING SLOVAKIA s.r.o. žalobca uviedol nasledovné: Správca dane resp. žalovaný vyvodzujú skutočnosť, že predmetné obchody žalobcu so spoločnosťou YENISEI s.r.o. sa neuskutočnili z dôvodu, že spoločnosť Van-mond company s.r.o. zmenila spoločníka a konateľa na osobu s trvalým pobytom v Rumunsku, pričom táto spoločnosť bola dodávateľskou spoločnosťou spoločnosti YENISEI s.r.o. ohľadne kryštálového cukru, ktorý následne spoločnosť YENISEI s.r.o. dodávala žalobcovi. Správca dane postupoval pri hodnotení dôkazov nedôsledne, keď spoločnosť Van-mond company s.r.o. ako ani jej konateľa vôbec nekontaktoval a bez ďalšieho uzavrel nereálnosť predmetných obchodov. Rovnako to bolo aj pri spoločnosti JOB business s.r.o., kde správca dane taktiež nekontaktoval túto spoločnosť za účelom predloženia dokladov o predmetných obchodoch. Žalobca je toho názoru, že správca dane postupoval nelogicky a tak neumožnil preukázanie predmetných obchodov, kedy spoločnosť JOB business s.r.o. nemala možnosť sa vyjadriť k dodaniu kryštálového cukru pre spoločnosť YENISEI s.r.o.. Z vyššie uvedeného vyplýva, že správca dane resp. dožiadaný orgán zakaždým postupoval nedôsledne, nelogicky, tak aby prakticky znemožnil preukazovanie predmetných obchodov - skutočného a reálneho dodania tovaru spoločnosti YENISEI s.r.o. jej dodávateľovi. Žalobca poukazoval, že žalovaný ani správca dane nepostupovali správne, keď nevypočuli v predmetnej veci viacerých svedkov, ktorí by preukazovali, že spoločnosť Van-mond company s.r.o. a JOB business s.r.o. skutočne dodávali kryštálový cukor spoločnosti YENISEI s.r.o., t. j. dodávateľovi žalobcu a za tým účelom mu podľa názoru žalobcu bolo potrebné vypočuť svedkov Ing. E. J., príp. skladníčku p. C., pracujúcu v sklade v Nových Zámkoch, kde bola uskutočňovaná nakládka tovaru. Tieto výsluchy podľa žalobcu mali zásadný význam na preukázanie tvrdení, že spoločnosti JOB business s.r.o. a spoločnosť Van-mond company s.r.o. skutočne kryštálový cukor spoločnosti YENISEI s.r.o. dodávali. Podľa názoru žalobcu došlo v danej veci k nedostatočne zistenému skutkovému stavu, čo malo za následok nezákonné rozhodnutie. V súvislosti so spoločnosťou SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. žalobca poukázal na to, že správca dane založil svoje tvrdenie (obsiahnuté aj v napadnutom rozhodnutí) najmä na skutočnosti, že spoločnosť LINTMAN s.r.o. ako dodávateľ spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. nespolupracuje s daňovými orgánmi, pričom je dôležitá výpoveď konateľa tejto spoločnosti p. P., ktorý vo viacerých výpovediach si rozporoval, keď tvrdil, že faktúry vystavovala p. B. U. a p. B. P., pričom v inej výpovedi ohľadne vystavovania faktúr sa tento svedok J. P. nevedel vyjadriť kto skutočne faktúry vystavoval. Za nesprávne žalobca považuje aj prihliadnutie na znalecký posudok č.1/2015 ohľadne nemožnosti spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. realizovať deklarovaný počet vývozov, nakoľko tento záver bol spochybnený. Žalovaný a správca dane nevyhodnotili dôkazy vo vzájomných súvislostiach, nevysporiadali sa s rozpormi v dôkazoch a iba všeobecne uviedli prijaté závery, naproti tomu žalobca sa v dostatočnej miere venoval prevereniu svojich obchodných partnerov, neporušil žiadnu povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona č.222/2004 Z.z. a za skutočnosti ktoré nastali u jeho dodávateľov resp. subdodávateľov a odberateľov nemôže žalobca niesť zodpovednosť. Žalobca ďalej uviedol, že u odberateľov žalobcu spoločnosti EUED TRADE Kft., SDA SOVEREIGN Distribution AG, ELTIRO-TRADE Kft. a RAFFAI-TRADE Kft. správca dane prostredníctvom MVI dožiadaní z Maďarska zistil zväčša, že sa jedná o maďarské spoločnosti, ktoré sa maďarským orgánom nepodarilo nakontaktovať, ktoré so správcom dane nespolupracujú a nepredložili mu žiadne doklady, nepriznali IC nadobudnutia, neodviedli daň, nedostavili sa na predvolanie, nepreberali poštu. Navyše správca dane ako aj žalovaný tieto dôkazy hodnotili selektívne, keď dôkazy v prospech žalobcu pokladali za nedôležité, resp. bez preukaznej hodnoty a zvyšovali význam skutočností svedčiacich v neprospech žalobcu. O selektívnosti vykonávania dôkazov správcom dane svedčí aj skutočnosť, že sa dostatočne nezameral na preverenie, či sa uskutočnila preprava predmetného tovaru (kryštálového cukru). O selektívnom hodnotení dôkazov žalovaným svedčí aj skutočnosť, že pri výpovedi svedka p. M. pred správcom dane p. M. uviedol nielen to, že si nevie z dôvodu dlhého časového odstupu presne spomenúť, či sa mohlo v mesiaci január 2013 vyskladniť a aké množstvo kryštálového cukru, ale aj to, že na základe predložených dokladov to vie určiť, pričom po zhliadnutí predložených dokladov tento svedok potvrdil, že tovar vizuálne skontroloval a že existoval. Žalovaný je zrejme toho názoru, že ak niekto vykonáva prácu skladníka, kde každý deň prichádzajú a odchádzajú viaceré kamióny s tovarom, mal by si aj po uplynutí vyše troch rokov pamätať každý kamión a každú prepravu. Okrem toho správca dane a žalovaný nezohľadnili e-mailovú komunikáciu predloženú žalobcom, ktorá jasne svedčí o skutočnosti, že skladovanie cukru pre žalobcu v
sklade v Horných Turovciach sa reálne uskutočnilo. Ďalej žalobca uviedol, že skutočnosť, že spoločnosť SDA SOVEREIGN Distribution AG nepodala daňové priznanie, ani nezaplatila príslušnú daň, nemôže byť na ťarchu žalobcu, keďže sa jedná výlučne o záležitosť maďarského odberateľa, do ktorej žalobca nemohol nijakým spôsobom zasiahnuť. V rámci odpovede na MVI dožiadania maďarského odberateľa ELTIRO-TRADE Kft. maďarské orgány uviedli, že zástupca Q. E. nebol na Office housingovom sídle spoločnosti zastihnuteľný a že maďarské daňové orgány nemohli preveriť či spoločnosť ELTIRO-TRADE Kft. vykonávala reálnu obchodnú činnosť. Skutočnosť, že zástupca dožadovanej spoločnosti nebol zastihnuteľný a že maďarské orgány nemali k dispozícii doklady spoločnosti, bez ďalšieho neznamená, že obchod medzi žalobcom a touto spoločnosťou ohľadne dodania kryštálového cukru sa neuskutočnil. Pokiaľ ide o ďalšieho odberateľa žalobcu spoločnosť EUED TRADE Kft. maďarské orgány uviedli, že spoločnosť si nepreberá poštu, že je nekontaktná, z čoho maďarské orgány mali usudzovať, že ide o spoločnosť ktorá vykonáva podvodné obchody. Okrem toho maďarské orgány založili domnienku o podvodnom konaní uvedenej spoločnosti na vyjadreniach obchodných partnerov a z dostupných údajov. Žalobca poukazuje, že k týmto dôkazom, ktoré získali správca dane resp. maďarské orgány pri vykonaní dokazovania sa žalobca ani jeho právny zástupca nemali možnosť vyjadriť a preto ich považuje za nezákonné. V súvislosti s odberateľom spoločnosti RAFFAI-TRADE Kft. maďarské daňové orgány v odpovedi na MVI uviedli, že spoločnosť si neprevzala oznámenie o začatí daňovej kontroly, list sa vrátil s poznámkou „presídlený na neznáme miesto“. Táto skutočnosť však nemôže byť vykladaná na ťarchu žalobcu. Na podporu svojej argumentácie žalobca poukazoval na právne názory vyslovené v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR č.3Sžf 1/2010, 3Sžf 1/2011, 6Sžf 10/2012, ako aj na judikatúru Európskeho súdneho dvora vo veci Transport Service, C-395/02, bod 26, rozsudok vo veciach Optigen Ltd (C-354/03), Lulcrum Electronics Ltd. (C-353/03) a Bond House Systems Ltd (C-484/03) ako aj na rozsudky vo veci Bonik EOOD, C-285/11 a rozsudok Najvyššieho súdu ČR č.5Afs 131/2014-45.
3.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 23.3.2017 uviedol, že so žalobnými dôvodmi nesúhlasí. Podľa jeho názoru protokol z predmetnej daňovej kontroly bol získaný zákonným spôsobom a nedošlo k prekročeniu maximálnej zákonom povolenej jednoročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, nakoľko došlo k prerušeniu daňovej kontroly a celková dĺžka daňovej kontroly nepresiahla jeden rok. Ďalej sa žalovaný vyjadril aj k dodávateľom žalobcu spoločnosti YENISEI s.r.o. a SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., keď uviedol, že reálnosť obchodov ktoré uskutočnili tieto spoločnosti v súvislosti s dodaním kryštálového cukru pre spoločnosť žalobcu je spochybnená už tým, že dodávatelia týchto spoločností spoločnosť Van-mond company s.r.o. a spoločnosť JOB business s.r.o. nepreukázali dostatočným spôsobom, že tieto spoločnosti dodali spoločnosti YENISEI s.r.o. kryštálový cukor, ktorý následne mala táto spoločnosť dodať žalobcovi. V súvislosti so spoločnosťou LINTMAN s.r.o., ktorá bola dodávateľom spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., správca dane ako aj žalovaný spochybnil rovnako dodanie kryštálového cukru touto spoločnosťou spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o.. Pokiaľ ide o reálnosť predmetných zdaniteľných obchodov, žalovaný zastáva názor, že samotná skutočnosť a t.j. existencia určitého množstva balení bližšie nešpecifikovaného cukru nesvedčí automaticky o tom, že tieto obchody sa uskutočnili tak ako ich deklaruje žalobca. V súvislosti s odberateľmi žalobcu žalovaný poukázal na to, že žalobca si v predmetnom zdaňovacom období vyberal ako obchodných partnerov maďarské spoločnosti, od ktorých nebolo možné následne získať žiadne doklady, preveriť tak údaje o sporných faktúrach, na základe ktorých si žalobca uplatňoval oslobodenie od dane. Pokiaľ ide o samotnú prepravu tovaru do Maďarska, je potrebné zdôrazniť, že preprava tovaru je iba jednou z podmienok ktoré musia byť kumulatívne splnené, aby mohlo byť žalobcovi priznané právo na oslobodenie dane, pričom vo všetkých prípadoch nebolo možné presne preveriť potvrdenie dodávok zo strany maďarských spoločností. Žalovaný opätovne zdôraznil, že nikde ani v napadnutom rozhodnutí nevyslovil názor o tom, že žalobca a jeho obchodní partneri konali podvodne, pričom správca dane v správnom rozhodnutí konštatoval, že vzhľadom na celkové ekonomické správanie žalobcu mohlo ísť o snahu žalobcu získať daňové zvýhodnenie. Žalobca však podľa jeho názoru nepreukázal splnenie podmienok uplatnenia práva ako na odpočítanie dane, tak na oslobodenie od dane.
V súvislosti s dodávateľom cukru spoločnosti YENISEI s.r.o. žalovaný konštatoval, že miestne príslušný správca dane na dožiadanie oznámil nekontaktnosť spoločnosti na adrese ktorej sa nikto nenachádzal a ktorá je aj telefonicky nezastihnuteľná. V súvislosti so spoločnosťou Van-mond company s.r.o. poukazoval na neštandartné správanie tejto spoločnosti, kedy táto predmetná spoločnosť dlhodobo
vykazuje vysoké obraty, ale len veľmi nízke daňové povinnosti. Dňa 28.2.2013 miestne príslušný správca dane v zmysle § 81 ods. 4 zákona o DPH v znení neskorších predpisov zrušil spoločnosti Van-mond company s.r.o. registráciu platiteľa DPH. Správanie sa spoločnosti Van-mond company s.r.o. a jej reakcia po začatí daňových konaní u jeho dovtedy deklarovaných odberateľov ( t. j. spoločnosti YENISEI s.r.o. a následne daňový subjekt) je viac ako neštandartné a to hlavne z dôvodu okamžitého prevodu spoločnosti na nového konateľa p. Zsolt János Szabó z Rumunska.
Spoločnosť JOB business s.r.o. podala daňové priznanie za I. štvrťrok 2013, v ktorom vykázala dodanie tovaru, avšak je zrejmé, že v daňovom priznaní táto spoločnosť nepriznala ani všetky faktúry vystavené pre spoločnosť YENISEI s.r.o.. Spoločnosť JOB business s.r.o. už nepodáva daňové priznanie k DPH (posledné daňové priznanie k DPH podané za III. štvrťrok 2013). Uvedené správanie určite nezodpovedá riadne fungujúcemu podnikateľskému subjektu.
Správca dane využil výraz „nízka daňová povinnosť“ vo vzťahu k podnikateľskému správaniu spoločnosti Van-mond company s.r.o., kde táto podala posledné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2012, v ktorom vykázala dodanie tovaru - základ dane 6,833.333,33 Eur, DPH v sume 1,366.666,67 Eur, odpočítanie dane v daňovom priznaní v sume 1,366.515,70 Eur, čo znamenalo výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu vlastná daňová povinnosť v sume 150,97 Eur.
U dodávateľa spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. sú správcom dane vykonané daňové kontroly za viaceré obdobia, vrátane zdaňovacieho obdobia január 2013, z uvedeného dôvodu zamestnanci správcu dane sa oboznamujú so zisteniami v tejto daňovej kontrole, o čom spísali úradný záznam. Posledné daňové priznanie spoločnosť SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. podala za zdaňovacie obdobie máj 2014. Na základe nazretia do spisu z daňovej kontroly vykonanej u dodávateľa SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. za zdaňovacie obdobie január 2013 bola zamestnancom správcu dane poskytnutá odpoveď na dožiadanie zaslané Daňovému úradu Bratislava na spoločnosť LINTMAN s.r.o., ktorá bola dodávateľom tovaru pre spoločnosť SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. v zdaňovacom období január 2013. Spoločnosť SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. si uplatňovala odpočítanie dane z faktúr vystavených spoločnosťou LINTMAN s.r.o. v zdaňovacom období január 2013. Konateľom spoločnosti LINTMAN s.r.o. je Zoltán Rutterschmidt. Spoločnosť LINTMAN s.r.o. je nespolupracujúci daňový subjekt, daňové priznania k dani z pridanej hodnoty podal iba za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2011 a IV. štvrťrok 2011, pričom obe s nízkou daňovou povinnosťou. Od zdaňovacieho obdobia január 2012 resp. I. štvrťrok 2012 tento subjekt nepodal žiadne daňové priznanie k DPH. Z úradnej moci bolo tomuto daňovému subjektu určené posledné zdaňovacie obdobie od 1.1.2013 do 30.3.2013 a ku dňu 30.3.2013 bola registrácia platiteľa dane z pridanej hodnoty zrušená. Spoločnosť aj napriek zrušenej registrácii za platiteľa dane z pridanej hodnoty k uvedenému dňu vystavovala faktúry na tovar s DPH. V odpovedi na dožiadanie je ďalej uvedené, že dňa 29.5.2013 vykonal správca dane miestne zisťovanie v sídle spoločnosti LINTMAN s.r.o., Špitálska 61, Bratislava a zistil, že na sídle spoločnosti sa nikto nenachádza, nemá tu označenie spoločnosti, ani označenie poštovej schránky. Správca dane tam nenašiel ani žiadnu recepciu kde by sa mohol informovať na sídlo uvedenej spoločnosti LINTMAN s.r.o..
Dňa 30.5.2013 zaslal správca dane spoločnosti LINTMAN s.r.o. žiadosť o zapožičanie dokladov na adresu trvalého bydliska konateľa do Maďarska, s termínom predvolania na 9.7.2013. Zásielka sa vrátila na Daňový úrad Bratislava ako neprevzatá s poznámkou pošty „non reklame“. V stanovený termín dňa 9.7.2013 sa správcovi dane predvolaný konateľ spoločnosti LINTMAN s.r.o. p. Zoltán Rutterschmidt z Maďarska nedostavil, neospravedlnil, ani správcu dane žiadnym spôsobom nekontaktoval.
Následne dňa 15.7.2013 zaslal správca dane konateľovi spoločnosti opakovane predvolania na adresu jeho trvalého bydliska do Maďarska s termínom predvolania na 26.8.2013. Zásielka sa vrátila na Daňový úrad v Bratislave dňa 13.8.2013 ako neprevzatá s poznámkou pošty „nem kereste“. Dňa 26.8.2013 sa správcovi dane predvolaný konateľ spoločnosti LINTMAN s.r.o., Špitálska 61, Bratislava, p. Zoltán Rutterschmidt z Maďarska nedostavil, neospravedlnil, ani správcu dane žiadnym spôsobom nekontaktoval.
Zdaniteľné obchody priznané neboli, ani daň priznaná ani zaplatená nebola, nebolo podané daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2013. Žalovaný opätovne dáva do pozornosti, že žalobca hrubo zavádza súd v tom, že účelovo neuviedol, že skutočnosť že citované vyjadrenie žalovaného v jeho rozhodnutí (p. Rutterschmidt neuviedol že p. Q. vystavoval faktúry v mene spoločnosti LINTMAN s.r.o.) smerovalo k námietke žalobcu v podanom odvolaní kde bolo uvedené, že celé účtovníctvo vystavovania faktúr, úhrady a všetky úkony vzťahujúce sa k spoločnosti LINTMAN s.r.o. riadila T. U. Q.. Žalovaný len uvádza, že z takto formulovanej odvolacej námietky sa nedalo logicky vyvodiť, že pani Q. sama vystavovala faktúry.
V súvislosti s odberateľmi kryštálového cukru žalobcu žalovaný uviedol, že zamestnanci správcu dane preverovali dodanie tovaru na základe sporných faktúr žiadosťou o MVI do Maďarskej republiky. Boli zaslané viaceré urgencie, na základe ktorých bola doručená odpoveď. Spoločnosť SDA SOVEREIGN Distribution AG v období od 1.4.2012 do 1.3.2013 nepodala daňové priznanie. Spoločnosť nedeklarovala IC nadobudnutia, uvedené nadobudnutia nepriznala, ani nezaplatila. Táto skutočnosť je podľa názoru žalovaného veľmi závažná, pretože podľa jeho názoru nesvedčí o tom, že sporné zdaniteľné obchody skutočne prebehli tak ako boli deklarované.
Zamestnancovi správcu dane neboli poskytnuté informácie o objednávateľovi a o platiteľovi prepravy, daňovník nepredložil správcovi dane žiadne účtové doklady, medzi zistenými dokladmi sa nenachádzali žiadne účtovné doklady.
Na základe odpovede na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií nebolo potvrdené, že deklarovaný odberateľ SDA SOVEREIGN Distribution AG predmet dodania na základe predmetných faktúr prijal, naopak daňový subjekt SDA SOVEREIGN Distribution AG nepodal za uvedené obdobie daňové priznanie a teda daň nepriznal, ani neodviedol. Daňový subjekt je nekontaktný, so správcom dane nespolupracuje. Na základe týchto zistení mal správca dane pochybnosti o reálnosti týchto deklarovaných dodaní.
Žalovaný v tejto súvislosti zastáva názor, že vzhľadom na hore uvedené zistenia je irelevantné, že tento maďarský odberateľ mal ako predmet podnikania zapísaný aj veľkoobchod s cukrom.
Rovnako v prípade maďarského odberateľa spoločnosti RAFFAI-TRADE Kft. bola skutková situácia obdobná. Spoločnosť nepodala daňové priznania ani súhrnné výkazy, ku kontrole nepredložila žiadne doklady. Žalobca namieta, že on ani jeho právny zástupca nemali možnosť zúčastniť sa výpovede konateľa spoločnosti RAFFAI-TRADE Kft.. Žalovaný však opakovane zdôrazňuje, že v danom prípade išlo o úkony maďarského správcu dane, pričom ak žalobca disponoval dôkazmi ktoré by vyvracali zistenia daňovej kontroly v Maďarskej republike, mohol ich predložiť správcovi dane, čo sa však nestalo.
Pokiaľ ide o spoločnosť ELTIRO-TRADE Kft., správca dane pri preverovaní použil rovnaké výsledky MVI ako pri posúdení u spomínaného trojstranného obchodu a nebolo potvrdené, že deklarovaný odberateľ ELTIRO-TRADE Kft. predmet dodania na základe predmetnej faktúry prijal, priznal v daňovom priznaní a dane aj odviedol. Odberateľ je nekontaktný, so správcom dane nespolupracuje, neumožnil teda preveriť či toto dodanie sa aj reálne uskutočnilo. Na základe týchto zistení má správca dane pochybnosti o reálnosti týchto dodaní.
Zamestnanci správcu dane preverovali dodanie kryštálového cukru žalobcom maďarskej spoločnosti EUED-TRADE Kft. na základe sporných faktúr žiadosťou o MVI do Maďarskej republiky. V doručenej čiastočnej odpovedi bolo uvedené, že bolo zaslané predvolanie na sídlo spoločnosti, ktoré sa vrátilo s poznámkou neprevzaté.
Dňa 21.11.2014 bola zamestnancom správcu dane doručená konečná odpoveď, podľa ktorej miestne príslušný zamestnanec správcu dane u spoločnosti EUED-TRADE Kft. začal daňovú kontrolu. Počas kontroly bol daňový subjekt nekontaktný. Na základe dostupných údajov a vyjadrení obchodných partnerov spoločnosti EUED-TRADE Kft. miestne príslušní zamestnanci správcu dane určili, že kvôli nedostatku potrebných technických a ľudských zdrojov spoločnosť EUED-TRADE Kft. nemohla skutočne uskutočňovať činnosť v preverovanom období, iba vystavovala faktúry. Spoločnosť EUED-TRADE Kft. bola zahrnutá v reťazci. Faktúry vystavované spoločnosťou EUED-TRADE Kft. nie sú považované za
platné faktúry, ich účel je podľa názoru miestne príslušného maďarského správcu dane DPH podvod - falošné faktúry, falošný bankový účet.
Na základe odpovede na žiadosť o MVI nebolo potvrdené, že deklarovaný odberateľ EUED-TRADE Kft. predmet dodania na základe predmetných faktúr prijal, priznal v daňovom priznaní a dane aj odviedol. Odberateľ je nekontaktný, so správcom dane nespolupracuje, neumožňuje teda preveriť či bolo dodanie aj reálne uskutočnené. Naopak, dožiadaný správca dane uviedol, že odberateľ EUED-TRADE Kft. vystavuje falošné faktúry a ich účel je podvodná DPH.
Žalovaný ďalej uviedol, že výpovede obchodných partnerov maďarskej spoločnosti boli realizované maďarským správcom dane a preto slovenské daňové orgány nemohli ovplyvniť aký spôsob určí príslušný daňový orgán. Nie je zrejmé, na základe akej skutočnosti by boli nezákonné, keďže žiaden oprávnený orgán sa v tomto smere relevantným spôsobom nevyslovil.
Pokiaľ ide o výpoveď svedka p. M. M. je nesporné, že dňa 1.7.2015 vypovedal do zápisnice ČVS PPZ-128/NKA-FP-ST-2014, že si nepamätá pre žalobcu okrem PVC granulátu uskladňovanie v sklade v Horných Turovciach aj iný tovar. Avšak pri ústnom pojednávaní pred správcom dane 2.3.2016 nevedel poskytnúť o rozhodných skutočnostiach podrobné informácie, keď uviedol, že si nevie spomenúť či sa mohlo v mesiaci január vyskladniť aj deklarované množstvo cukru žalobcom.
Podľa žalovaného z prvostupňového rozhodnutia nevyplýva, že by žalobca bol povinný preukazovať skutočnosti ktoré nastali u odberateľov resp. u dodávateľov. V takom prípade však boli nesporne zistené skutočnosti ktoré nasvedčujú tomu, že cukor bol žalobcovi dodaný tak ako bolo uvedené v sporných faktúrach. V prvostupňovom, ani v druhostupňovom rozhodnutí nebolo spomenuté, že by sa žalobca zúčastňoval na podvode, preto nebolo potrebné zisťovať jeho úmysel či vedomosť. Aj v tejto súvislosti žalovaný žalobcom uvádzanú judikatúru Najvyššieho súdu a Európskeho súdneho dvora označil za nerelevantnú z hľadiska predmetu tohto konania, nakoľko zo značne rozsiahleho dokazovania vykazovaného správcom dane vyplýva, že cukor ktorý mal byť vyvezený do Maďarska pochádzal od žalobcu, nakoľko nebolo možné preveriť jeho pôvod (aj vzhľadom na znalecký posudok č.1/2015 v prípade spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o.) a na druhej strane nebolo preukázané dodanie tovaru maďarským odberateľom. Na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.3Sžf 1/2011 popisujúci situáciu, keď daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, podľa žalovaného nie je možné prihliadnuť. Úplne odlišná ako aj v prejednávanom prípade je podľa neho aj situácia riešená v rozhodnutí č.6Sžf 10/2012 a v rozhodnutiach Európskeho súdneho dvora ktoré označil žalobca, nakoľko v týchto prípadoch nebolo potrebné zisťovať úmysel žalobcu alebo jeho vedomosť, keď v rozhodnutí nie je uvedené, že by sa zúčastňoval na podvode. Z rozhodnutia správcu dane nevyplýva, že by správca dane prenášal na daňový subjekt vlastnú úlohu kontroly. Žalovaný nebol ani penalizovaný za zistenia u jeho obchodných partnerov, ktoré nemohol ovplyvniť, pretože sám nepredložil dostatočné dôkazy preukazujúce oprávnenosť uplatnených nárokov.
4.
Z prvostupňového rozhodnutia Daňového úradu Trnava č.103560226/2016 zo dňa 20.7.2016 vyplýva, že tento prvostupňový orgán podľa § 68 ods.5 a 6 zák.č.563/2009 Z.z. určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 211.438,80 Eur za zdaňovacie obdobie január 2013 a nepriznal mu nadmerný odpočet v sume 202.652,09 Eur a vyrubil mu vlastnú daňovú povinnosť na DPH v sume 8.786,71 Eur.
5.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal v princípe rovnaké skutočnosti aké boli predmetom žaloby.
6.
Žalovaný ako druhostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím č.104190864/2016 zo dňa 27.10.2016 potvrdil prvostupňové rozhodnutie.
7.
Krajský súd prejednal vec na pojednávaní konanom dňa 16.4.2018, pričom zistil, že žaloba nie je dôvodná.
8.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že daňová kontrola bola vykonaná nezákonne, pretože prekročila zákonom stanovenú dobu jedného roka a preto protokol ktorý bol výsledkom daňovej kontroly nemohol byť dôkazom ktorý bol relevantný pre toto konanie. Poukázal, že daňová kontrola bola vykonaná nezákonne. 0 tom svedčí aj skutočnosť, že žalobca mal v predmetnej veci, teda v zdaňovacom období január 2013 úspech v konaní o žalobe na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy - osobitne zdôrazňujeme „nezákonným zásahom", ktorým bola v danom prípade daňová kontrola. V tomto konaní Krajský súd v Trnave vydal Rozsudok sp. zn. 14S/34/2014-168 zo dňa 18.05.2015. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku možno ako dôkaz použiť všetko, čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, dôkazom môže byť aj protokol z kontroly. Namietal však, že protokol, ktorý bol vypracovaný v rámci daňovej kontroly, ktorá bola súdom ukončená ako nezákonný zásah orgánu verejnej správy, nemohol byť získaný v súlade so všeobecne záväznými predpismi, a je preto nezákonným dôkazom. Ako nezákonný dôkaz nemohol byť použitý. Nezákonne získané sú aj všetky zistenia obsiahnuté v takomto protokole, a nezákonné je aj rozhodnutie správcu dane a rozhodnutie žalovaného, pretože z takéhoto nezákonne získaného protokolu vychádzali.
Poukázal na aktuálny a medializovaný rozsudok Nejvyššího správního soudu ČR sp.zn. 5 Afs 60/2017
- 60 zo dňa 30.01.2018. V tejto veci bola žalobcom spoločnosť VYRTYCH a.s. a žalovaným Finanční ředitelství ČR. V tomto rozsudku český Nejvyšší správní soud konštatoval, že odopretie nároku na odpočet dane je potrebné striktne odlišovať od ručenia za daňovú povinnosť inej osoby. Nie je tak možné, aby z dôvodu neodvedenia dane jedným zo subjektov bol odopretý nárok na nadmerný odpočet inému subjektu. Súd skonštatoval, že ak nebola na určitom článku reťazca daň odvedená, nemôže dôjsť k odmietnutiu nároku na nadmerný odpočet tomu, kto v dobrej viere získa zdaniteľné plnenie, pokiaľ by o nezákonných praktikách iného platcu nevedel alebo nemohol vedieť. Súd konštatoval, že v predmetnom prípade nebolo preukázané, že transakcie uskutočňované daňovým subjektom by boli krajne neobvyklé a nelogické, neboli špecifikované skutkové okolnosti podvodu a hlavne nebolo preukázané, že daňový subjekt mohol vedieť, vedel, alebo sa zúčastnil podvodného konania. V tomto prípade žalobcu BBK AGRO žalovaný tvrdí, že neobvinil žalobcu z podvodu alebo účasti na ňom, a preto sa nemôže aplikovať príslušná judikatúra, ktorú žalobca uviedol v žalobe. Žalobca nesúhlasí s týmto tvrdením žalovaného. Poukázal opätovne na „prípad VYRTYCH a.s.", kde Nejvyšší správní soud ČR uviedol : „Jak již bylo uvedeno výše, za podvod na DPH označuje judikatura SDEU situace, v nichž jeden z účastníků neodvede státní pokladně vybranou daň a další si ji odečte, a to za účelem získání daňového zvýhodnění (toto považujeme za podstatné:) Znakem podvodu ve smyslu evropské judikatury je zjednodušeně řečeno skutečnost, že jeden z účastníků daň neodvede a další si ji odečte ;" S poukazom na túto citáciu je možné jednoznačne uzavrieť, že žalovaný tvrdí, že žalobca bol účastný na podvode na DPH, resp. o ňom vedel alebo mal vedieť. Neobstojí tak tvrdenie žalovaného, že vraj nespomenul, že žalobca by bol nejakým spôsobom zúčastnený na podvode. Stále sú tak relevantné rozhodnutia SDEU, ktoré sú uvedené už v žalobe. Poukázal aj na Rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/17/2016-61 zo dňa 04.05.2017, kde súd uviedol: „ Krajský súd poznamenáva, že zásadnou otázkou ktorá nebola zo strany správcu dane ani žalovaného preukázaná je tá otázka, či žalobca mal vedomosť, že sa zúčastňuje podvodného konania v obchodnom reťazci viacerých dodávateľských a odberateľských subjektov Podľa názoru krajského súdu v celom konaní nebolo zo strany žalovaného resp. správcu dane preukázané, že žalobca mal vedomosť o tom, že je partnerom v reťazovej transakcit ktorá vykazuje podvodný charakter." V tejto súvislosti sa Krajský súd v Trnave stotožnil s argumentáciou žalobcu, ktorý poukazoval na rozhodnutia SDEU „Optigen, Lulcrum Electronics Ltd, Bond House System Ltd".
Ďalej uviedol, že žalovaný na námietku žalobcu, že nebol upovedomený a nemohol sa zúčastniť výsluchov v Maďarsku, uviedol, že „tieto výsluchy realizovala mad'arská daňová správa podľa zákonov platných v Mad'arsku a že slovenský správca dane nemá dosah na osoby podliehajúce mad'arským zákonom." Namietal, že takéto tvrdenie žalovaného je zavádzajúce. Ako dôkaz predložil Upovedomenie o výsluchu svedka č. 100685590/2018 zo dňa 09.04.2018 (Daňový úrad Trnava, pobočka Piešťany). Predmetné upovedomenie sa týka iného prípadu a iného daňového subjektu, no napriek tomu preukazuje, že Daňový úrad Trnava, pobočka Piešťany upovedomil iný daňový subjekt o mieste a čase
výsluchu poľského občana v Poľsku, aby zachoval právo daňového subjektu byť prítomný na výsluchu a klásť svedkovi otázky. V predmetnom prípade BBK AGRO však správca dane takto nepostupoval.
Namietal, že zistenia dožiadaného mad'arského správcu dane uvedené v odpovediach na MVI dožiadanie sú nepreukazného a neurčitého charakteru. Bud' sa jedná rovno o domnienky, alebo nie je zrejmé, či sa jedná o preukázané zistenia alebo domnienky. Zistenia týkajúce sa toho, že ten - ktorý dožadovaný mad'arský subjekt je nekontaktný, nespolupracuje a pod. neznamenajú, že deklarované obchody sa neuskutočnili. Takéto zdôvodnenie je v rozpore so zásadou objektívneho zisťovania podkladov a dôkazov pre účely rozhodovania.
V tejto súvislosti poukázal na Rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/17/2016-61 zo dňa 04.05.2017, kde súd uviedol: „ Podľa názoru krajského súdu došlo u žalovaného, ako aj u správcu dane k prekročeniu hranice správnej úvahy. Žalovaný svoje domnienky účelovo prezentuje ako jasne dané a preukázané, s čím sa krajský súd nestotožňuje. Pokiaľ žalovaný resp. správca dane zistil viaceré negatívne skutočnosti u iných subjektov, teda u dodávateľov alebo odberateľov žalobcu, táto skutočnosť nepreukazuje žiadnym hodnoverným spôsobom, že žalobca mohol o podvodnom charaktere jednotlivých obchodných transakcií vedieť. Ako bolo už hore konštatované, daňovník ktorým je žalobca nemá prostriedky na to, aby si preveroval skutočnosti a procesy u svojich dodávateľov, resp. odberateľov. Teoretické uvažovanie správnych orgánov o tom, že žalobca mohol vzhľadom na objem obchodných transakcií, väčší počet subjektov v reťazci vedieť, že sa zúčastňuje na podvode v súvislosti s uplatnením DPH, neodráža zistený skutkový stav. ... Založenie odôvodnenia na domnienkach a dohadoch, ktoré sú nepodložené relevantnými dôkazmi, zapríčiňuje rigoróznosť a nezákonnosť rozhodnutia. Pokiaľ žalovaný argumentuje negatívnymi zisteniami u iných daňových subjektov resp. prepravcov, perzekuje a postihuje tak žalobcu, čím koná v rozpore so záväznou judikatúrou Európskeho súdneho dvora vychádzajúcej z komunitárnej právnej úpravy dane z pridanej hodnoty."
Právny zástupca žalobcu poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. 1. ÚS 314/2015 zo dňa 16.12.2015, kde ÚS SR uviedol : „... zásada zákonnosti v daňovom konaní súvisí aj s požiadavkou spoľahlivého zistenia skutočného stavu veci tvoriacej predmet konania. Správca musí vykonávať dokazovanie spôsobom, ktorý garantuje jeho objektivitu, teda musí vziať do úvahy dôkazy svedčiace v neprospech daňového subjektu, ale aj v jeho prospech. Ústavný súd konštatoval, že námietka sťažovateľky o tom, že informácie získané v rámci MVI dožiadaní treba ešte potvrdiť ďalším dokazovaním, bola zo strany Najvyššieho súdu SR zodpovedaná len všeobecne, a teda nedostatočne. Rovnako je tomu aj v predmetnom prípade BBK AGRO, kde žalovaný taktiež pristupoval k informáciám z MVI dožiadaní nekriticky, a teda nesprávne.
9.
Na pojednávaní sa vyjadril aj konateľ spoločnosti žalobcu, ktorý uviedol, že podniká viac ako 10 rokov, pričom jeho jediným cieľom je vždy dosiahnuť zisk a nie nadmerný odpočet. Podľa jeho názoru správca dane nesprávne vyhodnotil dôkazy ohľadne jeho dodávateľov aj odberateľov, pretože on ako konateľ spoločnosti nemal, ani nemohol mať vedomosť o tom ako sa tieto spoločnosti chovajú na trhu, resp. či vykazujú znaky podvodného konania. Rovnako nemal možnosť ovplyvniť ich konanie a sám si splnil všetky povinnosti ktoré mu určuje zákon o DPH pri uplatňovaní nadmerného odpočtu. Poukázal na výpoveď skladníka p. M., ktorý vedel o množstve cukru a tento cukor aj videl pri navážke a odvoze tohto cukru odberateľom a jeho výpoveď považuje za veľmi dôležitú pre relevantnosť deklarovaných obchodov.
10.
Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že pokiaľ ide o samotné maďarské spoločnosti ktoré boli odberateľmi žalobcu, tieto spoločnosti nekomunikovali s daňovými úradmi, boli nekontaktné, resp. konatelia týchto spoločností sa mali vyjadrovať že išlo o fiktívne obchody. Poukázal na rozhodnutie NS SR č.3Sžo 8/2014 z 3.3.2015 vo veci povinnosti žalobcu zhromažďovať dôkazy aj nad rámec svojich potrieb v záujme preukázania nároku na odpočet DPH. Pokiaľ ide o výpoveď skladníka p. M., tento bol vypočutý viackrát a vo svojich výpovediach sa vyjadroval, že nevie či bol skladovaný v sklade aj kryštálový cukor, pričom najskôr tvrdil, že v sklade bol skladovaný len PVC granulát. O tom že v skladoch sa nachádza aj kryštálový cukor sa vyjadril až v neskorších výpovediach, čo považuje za závažný rozpor. Preto žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
11.
Podľa § 140 Správneho súdneho poriadku vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.
12.
V tejto súvislosti Krajský súd v Trnave poukazuje na dôvody ktoré už uviedol vo svojom rozsudku sp.zn.20S/118/2016, keďže ide o toho istého žalobcu, totožný predmet konania.
13.
Krajský súd poznamenáva, že v danom prípade išlo o rovnaký reťazec obchodných spoločností pri dodávkach kryštálového cukru, kde v pozícii dodávateľov vo vzťahu k žalobcovi vystupovali spoločnosti YENISEI s.r.o.. a SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. a v pozícii odberateľov spoločnosti maďarské spoločnosti EUED-TRADE Kft., SDA SOVEREIGN Distribution AG (rovnako ako v prípade riešenom vo veci sp.zn. 20S/118/2016. Na rozdiel od rozhodnutej veci 20S/118/2016 boli ďalší dvaja odberatelia spoločnosti ELTIRO-TRADE Kft. a RAFFAI-TRADE Kft. u ktorých však bolo rovnako zistené, v rámci dožiadaní MVI, že tieto spoločnosti nepodávajú daňové priznania, sú nekontaktné a nebolo možné u nich preveriť dodanie tovaru od žalobcu v rozsahu a spôsobom akým to deklaroval žalobca.
Neuznania intrakomunitárnych dodávok kryštálového cukru zo strany žalobcu ním uvedeným odberateľom bolo správcom dane a žalovaným odôvodnené rovnakými argumentmi, s ktorými sa Krajský súd v Trnave stotožňuje z dôvodov, ktoré sú obsahom odôvodnenia rozsudku 20S/118/2016.
14.
Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
15.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 168 SSP, keď procesne úspešnému žalovanému trovy nepriznal, nakoľko podľa uvedeného ustanovenia možno priznať trovy orgánu štátnej správy len vo výnimočných prípadoch, avšak v danom prípade takéto skutočnosti krajský súd v predmetnom konaní nezistil.
16.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.