Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_20S-45-2017.pdf
PDF · 233.39 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/45/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: KASATKIN Recovery, k.s., so sídlom Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 50 382 888, správca konkurznej podstaty úpadcu: BBK AGRO, s.r.o., Rudohorská 33, Banská Bystrica, IČO: 44 095 066, právne zastúpeného: Weis & Partners s.r.o., so sídlom Ivánska cesta 30/B, 821 04 Bratislava, IČO: 47 234 776, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100304257/2017 zo dňa 15.02.2017, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia
1. Napadnutým rozhodnutím č. 100304257/2017 zo dňa 15.02.2017 žalovaný v rámci odvolacieho konania postupom podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok") potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava, pobočka Galanta (ďalej len „správca dane") č. 104205810/2016 zo dňa 02.11.2016, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku určil daňovému subjektu BBK AGRO, s.r.o. (ďalej len „úpadca", príp. „žalobca") rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH") za zdaňovacie obdobie september 2013 v sume 263 613,28 Eur, nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet v sume 196 866,09 Eur a vyrubil žalobcovi daň v sume 66 747,19 Eur. Podkladom na prijatie záverov o výške dodatočne určeného rozdielu dane boli výsledky daňovej kontroly vykonanej u žalobcu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti uplatneného žalobcom za predmetné zdaňovacie obdobie. Závery daňovej kontroly správca dane zaznamenal v protokole o výsledku daňovej kontroly č. 103187909/2016 zo dňa 20.05.2016, ktorý bol spolu s výzvou č. 103190743/2016 zo dňa 20.05.2015 na vyjadrenie sa k jeho záverom doručený žalobcovi dňa 24.05.2016, kedy sa v zmysle § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku ukončila daňová kontrola. 2. Dôvodom dorubenia daňovej povinnosti bolo neuznanie úpadcom uplatneného odpočítania dane z dodávateľských faktúr vystavených dodávateľom úpadcu, obchodnou spoločnosťou SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., Malookočská 356/11, Okoč, za dodanie tovaru - kryštálový cukor v množstve 1 696 320 kg, v celkovej hodnote 1 567 399,68 Eur, z toho uplatnený odpočet DPH v sume 261 233,28 Eur a z faktúr vystavených obchodnou spoločnosťou ERIVEL TRANS s.r.o. Komárno za sprostredkovanie prepravy v sume 2 380,00 Eur. Na základe výsledkov daňovej kontroly a medzinárodnej výmeny informácií sa nepotvrdil reálny základ deklarovaných zdaniteľných plnení a orgánmi daňovej správy bolo konštatované porušenie ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení účinnom do 31.12.2013 (ďalej len „zákon o DPH"). 3. Výsledkom predmetnej daňovej kontroly bolo aj nepriznanie úpadcom uplatneného oslobodenia od dane z dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu Európskej únie (za tzv. intrakomunitárne dodanie tovaru) podľa § 43 zákona o DPH, a to z dodávateľských faktúr vystavených úpadcom pre obchodnú spoločnosť Sovereign Sugar Hungary Kft. so sídlom v Maďarskej republike za dodanie kryštálového cukru a pre obchodnú spoločnosť Tull Trade Kft. so sídlom v Maďarskej republike za dodanie kryštálového cukru. Podľa predložených dokladov CMR za zdaňovacie obdobie september 2013 dodávky kryštálového cukru pre obe obchodné spoločnosti do Maďarskej republiky mala realizovať prepravná spoločnosť Tull Trade Kft. V súvislosti s preverením intrakomunitárneho dodania tovaru nebolo v rámci daňovej kontroly a v rámci následného vyrubovacieho konania bez pochybností preukázané dodanie fakturovaného tovaru deklarovaným odberateľom, registrovaným pre daň na území Maďarskej republiky, na základe čoho daňové orgány oboch stupňov konštatovali nesplnenie základnej zákonnej podmienky na priznanie oslobodenia za dodanie tovaru podľa § 43 zákona o DPH. Správcom dane neuznané oslobodenie od dane nebolo dôvodom dorubenia rozdielu dane, pretože nebolo posúdené ako tuzemské dodanie tovaru.
II. Žaloba a jej dôvody
4. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj zrušenia rozhodnutia Daňového úradu Trnava, pobočka Galanta a vrátenia mu veci na nové konanie z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), e), g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP"). Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. V podanej žalobe žiadal na prejednanie a rozhodnutie veci nariadiť pojednávanie. 5. Namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci a v konaní došlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 6. K procesným pochybeniam správcu dane žalobca predovšetkým namietal nezákonnosť protokolu ako podkladu pre vydanie rozhodnutí daňových orgánov v nadväznosti na nezákonnosť daňovej kontroly za predmetné zdaňovacie obdobie v dôsledku neprimerane dlhého prerušenia výkonu daňovej kontroly. Poukázal na skutočnosť, že daňová kontrola bola nezákonne prerušená po dobu viac ako 1 roka a 5 mesiacov ( 531 dní, a to prvý krát 306 dní a druhý krát 225 dní) a samotné vykonávanie kontroly trvalo výrazne dlhšie ako je zákonom povolená doba jedného roka, čoho následkom je, že protokol z tejto kontroly nadobudol charakter nezákonne získaného dôkazu, ktorý nebolo možné v ďalšom konaní použiť, ako to vyplýva aj z právneho názoru vysloveného v Náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. júna 2010. Podľa názoru žalobcu bol protokol o výsledku daňovej kontroly získaný v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a v zmysle § 24 ods. 4 daňového poriadku pre daňové konanie ako nezákonný dôkaz nemôže byť použitý. 7. Ďalej žalobca poukázal na úpravu lehôt stanovených pre medzinárodnú výmenu informácii na základe žiadosti cudzieho štátu, upravených v zákone č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej spolupráci pri správe daní, ktorý implementuje Smernicu Rady č. 2011/16/EÚ z 15.02.2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní (podľa čl. 7 Smernice a § 6 ods. 5 citovaného zákona je príslušný orgán daného štátu povinný poskytnúť informáciu čo najrýchlejšie, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti), ako aj na úpravu lehôt na poskytnutie MVI podľa Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010, ktoré upravuje administratívnu spoluprácu a boj proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, v zmysle ktorého čl. 10 a nasl. žiadaný orgán má poskytnúť informácie tak rýchlo, ako je to možné, najneskôr 3 mesiace po dni prijatia žiadosti, pokiaľ žiadaný orgán vyžadovanú informáciu už má, znižuje sa táto lehota maximálne na jeden mesiac. V tejto súvislosti žalobca namietal výrazné prekročenie uvedených lehôt pri získavaní informácií prostredníctvom MVI, v dôsledku čoho došlo k nezákonnému prerušeniu lehoty na výkon daňovej kontroly oprávnenosti nároku na nadmerný odpočet za kontrolované zdaňovacie obdobie. Ohľadom porušenia zásady proporcionality pri využití inštitútu medzinárodnej výmeny informácií s dopadom na neprimeranú dĺžku prerušenia ako aj na samotný výkon daňovej kontroly žalobca taktiež dôvodil poukazom na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/2/2016, sp. zn. 14S/34/2014, sp. zn. 14S/32/2014, sp. zn. 14S/38/2014, ktorými správny súd odstránil nezákonnosť spočívajúcu v neprimeranom prerušení daňovej kontroly oprávnenosti nároku na odpočet dane u žalobcu, pričom zároveň konštatoval prieťahy spôsobené vo výkone daňovej kontroly z dôvodu zaslania MVI dožiadaní. 8. Nedostatočné zistenie skutkového stavu potrebného na prijatie rozhodnutia o nepriznaní nároku na žalobcom uplatnený odpočet dane za kontrolované zdaňovacie obdobie september 2013, ako aj nesprávne vyhodnotenie zisteného skutkového stavu daňovými orgánmi oboch stupňov, žalobca napádal predovšetkým z dôvodu, že v súvislosti s dodávateľom žalobcu - spoločnosťou SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. daňové orgány založili svoje tvrdenia a posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočet dane na negatívnych zisteniach vzťahujúcich sa k obchodnej spoločnosti LINTMAN s.r.o., ktorá vystupovala ako dodávateľ spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., pričom bol kladený dôraz na tvrdenie o nespolupracovaní uvedeného subdodávateľa s orgánmi daňovej správy a na výpoveď konateľa spoločnosti LINTMAN s.r.o. - pána Y. X.. Tieto výpovede hodnotí ako rozporné, pričom správca dane v rozhodnutí č. 103554640/2016 zo dňa 19.07.2016 za zdaňovacie obdobie február 2013 na 9. strane uvádza, že faktúry za spoločnosť LINTMAN s.r.o. vystavovala pani O. F. a pán X., pričom zároveň menovaný na otázky maďarských orgánov činných v trestnom konaní (ďalej len „OČTK") vypovedal, že sa nevie vyjadriť, kto vystavoval faktúry, on ich nevystavil. 9. V nadväznosti na uvedené výpovede konateľa obchodnej spoločnosti LINTMAN s.r.o. (dodávateľ spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o.) Y. X. namietal žalobca nezrovnalosť v tvrdení uvedenom v rozhodnutí, že faktúry vystavovala O. F. a O. X., nakoľko v inej výpovedi bolo uvedené, že sa k otázke, kto vystavoval faktúry, nevedel vyjadriť. Z dôvodu uvedených nezrovnalostí vo výpovediach svedka Y. X. označil žalobca tieto výpovede menovaného svedka za nedôveryhodné dôkazy. 10. Za nesprávne žalobca považuje aj prihliadanie na znalecký posudok č. 1/2015 ohľadne nemožnosti realizácie deklarovaného počtu vývozov spoločnosťou SOVEREING SLOVAKIA s.r.o., pretože tento záver bol spochybnený. Žalovaný na jednej starne tvrdí, že správca dane mal dostatok iných dôkazov postačujúcich na prijatie záveru o neuznaní uplatňovaných nárokov žalobcu, avšak na druhej strane uvádza, že vzhľadom na ten istý znalecký posudok nebolo možné preveriť pôvod tovaru, pričom takéto vyhodnotenie dôkazov vytvárajú vnútornú rozpornosť napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti žalobca namieta, že daňové orgány oboch stupňov nevyhodnotili dôkazy vo vzájomných súvislostiach, nevysporiadali sa s rozpormi v dôkazoch a iba všeobecne uviedli prijaté závery. V nadväznosti na uvedené žalobca poukázal na skutočnosť, že určité množstvo cukru žalovaný nepoprel, čo bolo dôvodom na postup, v rámci ktorého sa mal zároveň v záujme dodržania základnej zásady správy daní (§ 3 daňového poriadku) vysporiadať so skutočnosťou, aké presné množstvo existencie tovaru popiera a aké nepopiera, a nie neuznať celkový nárok. Zároveň žalobca namietal skutočnosť, že daňové orgány nevykonali daňovú kontrolu na preverenie zdaniteľných plnení u dodávateľa žalobcu, obchodnej spoločnosti SOVEREING SLOVAKIA s.r.o. Podľa názoru žalobcu namietaným postupom správca dane v rozpore s ustanovením § 24 ods. 2 daňového poriadku nezistil potrebné skutočnosti čo najúplnejšie, pričom žalobca vyjadril nesúhlas so záverom žalovaného, že preukázanie existencie, a teda reálnosti čo i len časti obchodovaného tovaru nespôsobuje prenos dôkazného bremena z daňového subjektu (žalobcu) na správcu dane. 11. Naproti tomu žalobca vo vzťahu k oprávnenosti jeho nároku na odpočet dane dôvodil, že sa ako platca DPH v dostatočnej miere venoval prevereniu svojich obchodných partnerov, neporušil žiadnu povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona o DPH a za skutočnosti, ktoré nastali u jeho dodávateľov, resp. subdodávateľov a odberateľov, nenesie žalobca zodpovednosť. 12. V súvislosti s neprimeraným prenosom dôkazného bremena z orgánov daňovej správy na kontrolovaný daňový subjekt podporil žalobca dôvodnosť tohto žalobného dôvodu a svoju argumentáciu poukazom na právne závery vyplývajúce z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžf 1/2011, 3Sžf 1/2010 a 6 Sžf 10/2012, Európskeho súdneho dvora č. C 395/02, C-354/03, C-353/03, C-484/03, C-285/11 a C-484/03, C237/11 C-78/12, C-409/04 a z rozsudku Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 5 Afs 131/2014.
III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe a replika žalobcu
13. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznať. Zároveň žiadal vo veci nariadiť pojednávanie. 14. Vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobcu, že protokol z predmetnej daňovej kontroly je nezákonne získaným dôkazom a že zo strany správcu dane došlo k prekročeniu maximálnej zákonom povolenej jednoročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Daňová kontrola bola riadne prerušená rozhodnutím č. 92111401/5/4071203/2014 zo dňa 04.09.2014 a č. 20720027/2015 zo dňa 24.08.2015 z dôvodu dožiadania o MVI. Tieto rozhodnutia boli (sú) právoplatné a zákonné a neboli kompetentným orgánom zmenené alebo zrušené. Podľa názoru žalovaného v žiadnom prípade nemožno hovoriť o nezákonnosti prerušenia daňovej kontroly. 15. Žalovaný poukázal na zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní znení neskorších predpisov, ktorý implementuje Smernicu Rady č. 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblastí daní, pričom neobsahuje žiadne postihy, sankcie, ani následky za nedodržanie v ňom stanovených lehôt. Z uvedeného dôvodu nemožno na žalobcom namietané prekročenie lehôt v rámci medzinárodnej výmeny informácií a na daný skutkový stav vzťahovať žalobcom citovaný nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 zo dňa 29.06.2010, ktorý hovorí o prekročení maximálnej dĺžky trvania daňovej kontroly a o nezákonnosti protokolu, daňového konania a aj vydaného rozhodnutia. V danom prípade súd vskutku nevyslovil právny názor o nezákonnosti daňovej kontroly, len prikázal správcovi dane predmetnú kontrolu ukončiť. V súvislosti s uvedeným žalovaný poukázal na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR") sp. zn. 2Sžf/18/2014 zo dňa 23.03.2016.
16. Podľa žalovaného v žiadnom prípade nebolo preukázané, že sporný cukor pochádzal od deklarovaného dodávateľa (spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o.) a tiež, že bol prepravený v deklarovanom množstve do Maďarskej republiky. Nie je zrejmé, ako by sa dala kvantifikovať miera existencie tovaru a prepravy, keď samotní odberatelia uvedení na dokladoch nepriznali nadobudnutie tohto tovaru (a vykonanie prepravy).
17. Žalovaný v súvislosti s poukazom na nezrovnalosti vo výpovediach svedka poukázal na skutočnosť, že žalobcom uvádzané príklady výpovedí pána X. pochádzajú z rozhodnutia správcu dane za iné zdaňovacie obdobie, ktoré nemá vzťah k prejednávanému prípadu. Zároveň podotkol, že v odvolaní proti žalovanému rozhodnutiu žalobca uviedol, že v rozhodnutí správcu dane za február 2013, je uvedené, že celé účtovníctvo, vystavovanie faktúr, úhrady a všetky úkony vzťahujúce sa k spoločnosti LINTMAN s.r.o. riadila p. U. F. W. a na inom mieste sa nevedel vyjadriť, kto vystavoval faktúry za spoločnosť LINTMAN s.r.o., on faktúry ako konateľ spoločnosti nevystavil.
18. Vo vzťahu k vyhodnoteniu vyššie namietaných výpovedí žalovaný naproti tomu poukázal na skutočnosť, že menový svedok iba vypovedal, že celé účtovníctvo, vystavovanie faktúr, úhrady, všetky úkony okolo spoločnosti LINTMAN s.r.o. riadila U. F. W., avšak nie je tu uvedené, že pani W. vystavovala faktúry - čo logicky zodpovedá aj vyjadreniu pána X., ako konateľa spoločnosti LINTMAN s.r.o., že sa nevie vyjadriť k tomu, kto vystavoval faktúry za spoločnosť LINTMAN s.r.o.
19. Ďalej žalovaný uviedol, že u dodávateľa SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. sú správcom dane vykonávané daňové kontroly za viaceré zdaňovacie obdobia a z uvedeného dôvodu sa zamestnanci správcu dane oboznámili s jeho zisteniami, o čom spísali úradný záznam č. 20509162/2015. Posledné daňové priznanie spoločnosť SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. podala za zdaňovacie obdobie máj 2014.
20. Na základe nazretia do spisu z daňovej kontroly vykonávanej u dodávateľa SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. za zdaňovacie obdobie február 2013 (úradný záznam č. 20509162/2015) bola zamestnancom správcu dane poskytnutá odpoveď na dožiadanie zaslané Daňovému úradu Bratislava na spoločnosť LINTMAN s.r.o., ktorá bola dodávateľom tovaru pre spoločnosť SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. v zdaňovacom období február 2013. Spoločnosť SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. si uplatňovala odpočítanie dane z faktúr, vystavených spoločnosťou LINTMAN s.r.o. v zdaňovacom období február 2013. Konateľom spoločnosti LINTMAN s.r.o. je Y. X.. Spoločnosť LINTMAN s.r.o. je nespolupracujúci daňový subjekt, daňové priznania k dani z pridanej hodnoty podal iba za zdaňovacie obdobia III. štvrťrok 2011 a IV. štvrťrok 2011, obe s nízkou daňovou povinnosťou. Od zdaňovacieho obdobia január 2012, resp. I. štvrťrok 2012 tento subjekt nepodal žiadne daňové priznanie k DPH. Z úradnej moci bolo tomuto daňovému subjektu určené posledné zdaňovacie obdobie od 01.01.2013 - 30.03.2013 a ku dňu 30.03.2013 bola registrácia platiteľa dane z pridanej hodnoty zrušená. Uvedená obchodná spoločnosť aj napriek zrušenej registrácii za platiteľa dane z pridanej hodnoty k uvedenému dňu vystavovala faktúry za tovar s DPH. V odpovedi na dožiadanie je ďalej uvedené: dňa 29.05.2013 vykonal správca dane miestne zisťovanie na sídle spoločnosti LINTMAN s.r.o., Špitálska 61, Bratislava a zistil, že sa na sídle spoločnosti nenachádza, nemá tu označenie spoločnosti ani označenie poštovej schránky. Na adrese Špitálska 61, Bratislava nenašiel správca dane žiadnu recepciu, kde by sa mohol informovať na sídlo uvedenej spoločnosti LINTMAN s.r.o.
21. Dňa 30.05.2013 zaslal správca dane spoločnosti LINTMAN s.r.o. žiadosť o zapožičanie dokladov na adresu trvalého bydliska konateľa do Maďarska s termínom predvolania na 09.07.2013. Zásielka sa vrátila na Daňový úrad Bratislava ako neprevzatá s poznámkou pošty „non reclamé". V stanovený termín dňa 09.07.2013 sa k správcovi dane predvolaný konateľ spoločnosti LINTMAN s.r.o., pán Y. X. z Maďarska nedostavil, neospravedlnil, ani správcu dane žiadnym spôsobom nekontaktoval.
22. Následne dňa 15.07.2013 zaslal správca dane konateľovi spoločnosti opakované predvolanie na adresu jeho trvalého bydliska do Maďarska s termínom predvolania na 26.08.2013. Zásielka sa vrátila na Daňový úrad Bratislava dňa 13.08.2013 ako neprevzatá s poznámkou pošty „nem kereste". Dňa 26.08.2013 sa k správcovi dane predvolaný konateľ spoločnosti LINTMAN s.r.o., Špitálska 61, Bratislava, p. Y. X. z Maďarska nedostavil, neospravedlnil, ani správcu dane žiadnym spôsobom nekontaktoval.
23. Zdaniteľné obchody priznané neboli, ani daň priznaná ani zaplatená nebola, nebolo podané daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2013. Žalovaný opätovne dal do pozornosti, že žalobca hrubo zavádza súd v tom, že účelovo neuviedol tú skutočnosť, že citované vyjadrenie žalovaného v jeho rozhodnutí (pán X. neuviedol, že pani W. vystavovala faktúry v mene spoločnosti LINTMAN s.r.o.) smerovalo k námietke žalobcu v podanom odvolaní, kde bolo uvedené, že celé účtovníctvo, vystavovanie faktúr, úhrady a všetky úkony vzťahujúce sa k spoločnosti LINTMAN s.r.o. riadila pani U. F. W.. Žalovaný len uvádza, že z takto formulovanej odvolacej námietky sa nedalo logicky vyvodiť, že pani W. sama vystavovala faktúry.
24. Žalobca tiež považuje za nesprávne, keď žalovaný prihliadal na znalecký posudok č. 1/2015, pričom nemožnosť príliš veľkých vývozov zo spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. bola podľa jeho slov spochybnená. Žalovanému nie je zrejmé, na základe akej skutočnosti, prípadne ďalšieho znaleckého posudku, zastáva žalobca toto tvrdenie. Žalovaný zároveň zotrváva na svojom vyjadrení v žalovanom rozhodnutí, že predmetný znalecký posudok nebol jediným dôkazom, na podklade ktorého bol prijatý záver o spochybnení deklarovaných obchodov.
25. V prípade žalobcu nemožno hovoriť o tom, že disponoval existenciou materiálneho plnenia, pretože ako sám daňový subjekt uviedol, správca dane pripustil existenciu určitého množstva cukru, avšak vzhľadom na uskutočnený vyšetrovací pokus nebolo možné disponovať zo strany dodávateľa SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. deklarovaným množstvom cukru. Žalovaný odmieta tvrdenie žalobcu, že nevykonaním daňových kontrol u spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. bol porušený § 24 ods. 2 daňového poriadku.
26. V tejto súvislosti žalovaný konštatoval, že správca dane sa zameral na preverovanie spoločnosti LINTMAN s.r.o. z dôvodu, že hoci spoločnosť SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. mala v období rokov 2011
- 2013 troch hlavných dodávateľov cukru, v roku 2013, bola to najmä spoločnosť LINTMAN s.r.o., ktorá sa na odpočítaní dane na riadku 23 podieľala 98 %, resp. 99% všetkého odpočítania zo všetkých tuzemských dodávateľov. Pokiaľ ide o ďalších odberateľov spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., je vskutku potrebné poukázať na výsledky vyšetrovacieho pokusu. Podľa týchto je zrejmé, že v uvedenej obchodnej spoločnosti nemohlo dochádzať k baleniu takého množstva cukru, ako bolo deklarované. Nie je preto zrejmé, akým spôsobom by mohli prípadné daňové kontroly u iných spoločností (odberateľov) vyvrátiť výsledky znaleckého skúmania.
27. S poukazom na závery spomenutého znaleckého posudku žalovaný zotrval na vyhodnotení uvedeného dôkazu, že baliace linky v spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. neboli spôsobilé zabaliť deklarované množstvá cukru, a tak nie je ani možné, aby žalobca nadobudol predmetný cukor od uvedenej spoločnosti. Podľa názoru žalovaného otázka, či niektorá iná spoločnosť obchodovala z „fiktívnym" cukrom, je v danej súvislosti bezpredmetná.
28. K účtovanému postúpeniu pohľadávky žalovaný uviedol, že správca dane nenapádal vo svojom rozhodnutí právny inštitút postúpenia pohľadávky (dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok), len uviedol, že konanie týkajúce sa postúpenia pohľadávok v plnej miere potvrdzuje ekonomické, personálne a majetkové prepojenie medzi spoločnosťami SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., TULL TRADE Kft. a žalobcom.
29. Žalovaný vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobcu, že daňové orgány z informácií o jeho hospodárskom správaní vyvodili domnienku, že takto dochádza k obchádzaniu daňovej povinnosti. Podľa správcu dane je obchádzanie daňovej povinnosti jednoznačne preukázateľné tým, že žalobca vo svojej doterajšej histórii od roku 2008 až do roku 2014 (okrem roku 2010 minimálny zisk 1 148,45 Eur) na dani z príjmov právnickej osoby nikdy žiadny zisk nevytvoril a v každom zdaňovacom období vykazoval len stratu. Nikdy štátu neodviedol žiadnu daňovú povinnosť na dani z príjmov právnickej osoby, a to ani za rok 2010, kedy si uplatnil z vyššie uvedeného minimálneho zisku odpočet straty z predchádzajúceho obdobia. Podľa názoru žalovaného v danom prípade teda nejde o tendenčné vyhodnocovanie dôkazov správcom dane a ani o prekračovanie hraníc správnej úvahy. Samotný žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by zistené skutočnosti vyvrátili. Zároveň žalobca hrubo zavádza tvrdením, že bol žalovaným obvinený z účasti na daňovom podvode. Žalovaný dal do pozornosti žalobcu, že podvodné konanie a zneužitie práva sú dve rozdielne (všeobecne formulované) skutkové podstaty. Kým podvodné konanie je priamo protiprávne konanie, ktoré právne predpisy zakazujú, zneužitie práva je síce právom dovolené (aprobované) konanie, avšak následkom takéhoto konania je získanie prospechu (daňovej výhody), na ktoré by inak jeho realizátor nebol oprávnený, pretože je v rozpore s účelom a zmyslom príslušnej právnej úpravy.
30. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na rozsudok ESD vo veci C-255/02 Halifax zo dňa 21.02.2006, ktorý v bode 66 hovorí, že napriek tomu, že formálne došlo k naplneniu zákonných predpokladov pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane, z obsahu celej transakcie vyplýva, že jej účelom bolo získanie daňovej výhody vo forme uplatnenia odpočítania dane.
31. V danom prípade prijal správca dane záver, že žalobca je súčasťou umelo vytvoreného reťazca subjektov, ktorý mu umožnil získať daňové zvýhodnenie. Ak platiteľ dane alebo skupina vzájomne prepojených platiteľov dane vykoná viac plnení, ktoré ako celok vytvoria umelú situáciu, ktorej jediným cieľom je vytvoriť podmienky potrebné na vrátenie DPH zaplatenej na vstupe, na takéto plnenia sa nesmie prihliadať.
32. Žalovaný súhlasí so slovami žalobcu, že sa nezaoberal otázkou, či sa žalobca podieľal alebo či mal čo i len pochybnosť o prípadnom podvodnom konaní, avšak v žiadnom prípade nie je možné akceptovať právny názor žalobcu, ktorým má za to, že práve z tohto dôvodu nemohli správca dane a ani žalovaný ustáť dôkazné bremeno v tomto smere, pričom odkazuje na príslušnú judikatúru. Správca dane a ani žalovaný sa nevyslovili, že by v prípade žalobcu išlo o podvod. Skúmanie podmienok naplnenia skutkovej podstaty podvodného konania nepatrí do kompetencie daňových orgánov, ale výhradne orgánom činným v trestnom konaní (OČTK).
33. Pokiaľ žalobca trval na tom, že skutočnosti uvedené v odpovediach na MVI dožiadania nepostačujú na záver, že konal podvodne, resp. nekalo, žalovaný vo vyjadrení k žalobe dodal, že tieto odpovede smerovali na maďarských odberateľov žalobcu, a nie na žalobcu samotného, pričom nie je zrejmé, že by mu bolo nejakým spôsobom vytýkané, že nemá vedomosť o ich výhradne interných záležitostiach. Zaplatenie faktúr neznamená automaticky, že sporné obchody naozaj prebehli a dodanie tovaru mohlo byť sotva reklamované za situácie, kedy odberateľ jeho nadobudnutie ani nepriznal. Skutkové zistenia vzťahujúce sa k iným zdaňovacím obdobiam, nemajú relevanciu k prejednávanému prípadu. Žalovaný odmieta tvrdenie žalobcu, že v žalovanom rozhodnutí neuvádza, ktoré konkrétne dôvody ho viedli k jeho záverom v neprospech žalobcu a v tejto súvislosti odkazuje na odôvodnenie tohto rozhodnutia. Žalobca ďalej tvrdí, že žalovaný na viacerých miestach žalovaného rozhodnutia chybne vyhodnocoval skutočnosť, kedy maďarskí odberatelia nepriznali nadobudnutie tovaru (cukru) ako dôkaz o neuskutočnení predmetných obchodov. Žalovaný je však presvedčený, že uvedené nepriznanie nadobudnutia tovaru nemožno považovať ani za dôkaz uskutočnenia týchto deklarovaných obchodov.
34. V súvislosti s dôkazným bremenom zaťažujúcim kontrolovaný daňový subjekt žalovaný poukazoval na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 2 Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011-17: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnenie a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený."
35. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe bolo žalobcovi doručené dňa 02.02.2018 spolu s výzvou podľa § 106 ods. 1 SSP, že sa môže v lehote desiatich dní od doručenia výzvy písomne vyjadriť k vyjadreniu žalovaného, ak to považuje za potrebné. Žalobca replikou na vyjadrenie žalovaného v lehote stanovenej správnym súdom nereagoval.
IV. Iné vyjadrenia žalobcu a žalovaného
36. V deň konania nariadeného pojednávania, 28.11.2018, bolo správnemu súdu elektronicky doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 27.11.2018 (odoslané emailom 27.11.2018 o 22:13 hod.), prílohou ktorého boli neúplné fotokópie vybraných listinných dôkazov z vyšetrovacieho spisu ČVS: PPZ-128/NKA-FP- ST-2004 vedeného Národnou kriminálnou agentúrou, Národnou jednotkou finančnej polície, expozitúra Stred v trestnej veci proti obvineným U. W. a spol., napr. úradný záznam zo dňa 26.01.2018, nečitateľná fotokópia tabuľky a daňových dokladov (CMR nákladných listov, ktoré majú preukazovať, že tovar
- cukor, ktorý nakúpil od žalobcu maďarský odberateľ TULL TRADE Kft., bol dodaný do PENNY Market Kft. v Maďarsku), nepodpísaná zápisnica o výsluchu svedka Bc. B. D. vykonaného v Galante dňa 23.10.2018, ďalej zápisnice o výsluchoch svedkov zo dňa 31.03.2016, 10.04.2017 a 03.05.2017 vyhotovené na Regionálnom kriminálnom riaditeľstve Stredné Maďarsko NDaCÚ. Podľa názoru žalobcu v rámci trestného stíhania bolo zabezpečených viacero dôkazov, ktoré nasvedčujú tomu, že žalobca skutočne obchodoval s preverovaným tovarom (kryštálovým cukrom) tak, ako to deklaroval. Tieto novoobjavené dôkazy a zistenia potvrdzujú cezhraničné intrakomunitárne dodanie tovaru - cukru do iného členského štátu - Maďarska. To je pritom skutočnosť, ktorú mal správca dane za nepreukázanú. Podľa názoru žalobcu, keby správca dane vykonával kontrolu riadne v zmysle základných zásad správy daní podľa § 3 daňového poriadku a dodržal by povinnosť dbať na úplnosť zistení, a to aj bez návrhu daňového subjektu, v zmysle § 24 ods. 2 daňového poriadku, a keby preveroval aj miesto vykládky (sklady) v Maďarsku, subodberateľov, resp. konečných odberateľov (LIDL Maďarsko, TESCO HU, SPAR), tak by bol zistil, že tovar - cukor bol do Maďarska dodaný, a teda že žalobcovi vzniklo právo na oslobodenie dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa § 43 zákona o DPH.
37. V súvislosti s výsluchom svedkyne Bc. B. D. (kontrolórka poverená na výkon daňovej kontroly u žalobcu), realizovaným v Galante dňa 23.10.2018, žalobca vo vyjadrení zo dňa 27.11.2018 namietal podľa názoru žalobcu závažnú skutočnosť, že jedna z poverených kontrolórok na výkon kontroly DPH v predmetnej právnej veci konkrétne Bc. B. D. sa výkonu kontroly de facto nezúčastňovala, figurovala pri výkone kontroly iba formálne, nevypracovala ani protokol ani rozhodnutie a protokol iba podpísala. Žalobca vychádzal z výpovede menovanej svedkyne, kedy na otázku JUDr. L. (zamestnanec/advokátsky koncipient Weis & Partners s.r.o.) „Ako je možné, že Vami vyhotovený protokol z kontroly DPH v spoločnosti BBK AGRO, s.r.o. za zdaňovacie obdobie september 2013 je najmä, čo sa jeho textácie a štruktúry takmer identický ako protokoly z iných kontrol u BBK AGRO, s.r.o., ktoré boli vyhotovené napríklad pobočkami Daňového úradu Trnava v Senici a Skalici?" odpovedala: „Protokol a rozhodnutie vypracovala Bc. B. W., neviem sa k tomu vyjadriť. Po vypracovaní som ich čítala a protokol podpísala." Ďalej na otázku JUDr. L.: „Ako sa určuje kto je hlavným kontrolórom z kontrolnej skupiny?" odpovedala: „Nejedná sa o hlavného kontrolóra, kontrola je pridelená kontrolórom a prvý písaný je ten čo vedie kontrolu, zodpovední sú všetci kontrolóri. Neviem či to takto prebieha na všetkých úradoch. Kontrolórov určuje vedúci oddelenia kontroly, ktorý aj prideľuje kontroly, on určí to poradie."
38. V nadväznosti na uvedenú výpoveď menovanej svedkyne žalobca vyjadril názor, že poverení kontrolóri by sa mali všetci aktívne zúčastňovať výkonu kontroly, za výkon ktorej sú zodpovední, a nie v nej iba formálne figurovať. Ustanovením viacerých kontrolórov na výkon kontroly sa zaručuje objektivita kontroly, správnosť kontrolných zistení, zákonný výkon kontroly a pod. To žalobca považuje za dôvod na ustanovovanie viacerých kontrolórov na výkon kontroly. Avšak v momente, keď si niektorý z ustanovených kontrolórov neplní svoju úlohu a kontroly sa zúčastňuje iba formálne, tak sú tým popreté a fingované všetky uvedené skutočnosti, t. j. správny, zákonný, objektívny a transparentný výkon kontroly.
39. Žalobca mal za to a zároveň aj namietal, že Bc. B. D. sa zúčastnila výkonu daňovej kontroly iba formálne, a preto celá predmetná kontrola DPH za september 2013 je nezákonná, nezákonné sú zistenia z nej pochádzajúce, a nezákonné sú aj prvostupňové a druhostupňové administratívne rozhodnutia, ktoré z takýchto nezákonných kontrolných zistení resp. protokolu vychádzajú. Uvedená skutočnosť je podľa názoru žalobcu podstatným porušením ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP), čo týmto zároveň namietal ako jeden z dôvodov na zrušenie žalovaného druhostupňového i prvostupňového administratívneho rozhodnutia.
40. Žalobca s poukazom na obsah uvedených dôkazných prostriedkov získaných v trestných konaniach vedených príslušnými OČTK navrhol, aby boli v prípade potreby v tomto konaní v rámci súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí vyžiadané, preskúmané a vyhodnotené. Návrh na takéto doplnenie dokazovania žalobca dôvodil tvrdením, že ide o dôkazy, ktoré mohol získať už správca dane, a ktoré podľa § 3 a § 24 ods. 2 daňového poriadku aj získať mal, ale neurobil tak. Správca dane vykonal daňovú kontrolu nedôsledne a nedostatočne. Žalovaný vyjadril názor, že správca dane je v prípade pochybností nielen oprávnený, ale aj povinný preverovať celý obchodný reťazec, t. j. aj subodberateľov, čo však v danom prípade správca dane neurobil. Ostatne v danom prípade správca dane preveroval subdodávateľov (LINTMAN s. r. o.), ale nevyvinul žiadnu snahu na riadne preverenie subodberateľov a uspokojil sa iba s nič nepreukazujúcimi odpoveďami na MVI dožiadania. Svoje tvrdenia a námietky o neprimeranom prenose dôkazného bremena na kontrolovaný subjekt žalobca podporil rozšíreným poukazom na ďalšiu judikatúra (Nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 314/2015 zo dňa 16.12.2015, rozsudok NSS sp. zn. 5 Afs 60/2017 zo dňa 30.01.2018, rozsudky Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/115/2017 zo dňa 29.05.2018, sp. zn. 13S/34/2017 zo dňa 27.06.2018, sp. zn. 13S/40/2016 zo dňa 11.10.2017, Krajského súdu v Trnave 14S/17/2016 zo dňa 04.05.2017).
41. Na výzvu správneho súdu žalovanému, aby sa v uvedenej lehote vyjadril, či vzhľadom na žalobcom tvrdené novoobjavené dôkazy by žalovaný zvažoval nariadenie obnovy preskúmavaného administratívneho konania z úradnej moci podľa § 75 a nasl. daňového poriadku, príp. preskúmanie žalobou napadnutého rozhodnutia mimo odvolacieho konania z vlastného podnetu podľa § 77 daňového poriadku, žalovaný vo vyjadrení zo dňa 07.01.2019 uviedol, že tieto dôkazy v čase vydania žalovaného rozhodnutia a ani v čase podania žaloby neexistovali, pričom žalovanému neboli žiadnou formou zo strany žalobcu predložené. K výpovedi svedkyne Bc. B. D. ohľadom spôsobu výkonu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie september 2013 a k spôsobu následného vyhotovenia protokolu o výsledku daňovej kontroly žalovaný uviedol, že predmetný protokol považuje za zákonný dôkaz, pretože nebol kompetentným orgánom vyslovený záver o jeho nezákonnosti. Ohľadom vyhotovenia protokolu žalovaný uviedol, že samotná realizácia jeho spisovania spadá pod administratívno-technické otázky, pričom podľa názoru žalovaného nemôže zakladať jeho nezákonnosť.
42. Dňa 27.12.2018 bolo správnemu súdu doručené ďalšie vyjadrenie žalobcu zo dňa 21.12.2018, ktorého účelom bolo v prílohe predložiť správnemu súdu kópie ďalších deväť CMR nákladných listov, ktoré majú preukazovať, že v mesiaci september 2013 tovar - cukor, ktorý nakúpil od žalobcu (odosielateľ BBK AGRO, s.r.o.) maďarský odberateľ Sovereign Sugar Hungary Kft. s miestom nakládky Okoč SK, bol dodaný maďarskej spoločnosti Tesco Globál Zrt., Hercewghalom (Herceghalom) HU, ktorá je aj miestom vykládky (v celkovej hmotnosti podľa CMR dokladov 224 640 kg cukru). Podľa žalobcu všetky dodatočne predložené CMR dodacie listy sa nachádzajú v účtovníctve konečných maďarských odberateľov - PENNY Market Kft. (kópia CMR č. 1193984 zaslaná žalobcom spolu s vyjadrením zo dňa 27.11.2018) a Tesco Globál Zrt., čo je dôkazom, že tovar - cukor dodávaný žalobcom BBK AGRO, s.r.o. do iného členského štátu, do Maďarska bol skutočne dodaný. Taktiež sa jedná o dôkaz, že tovar existoval a bol reálny, nie fiktívny. Všetky vyššie uvedené CMR boli poskytnuté maďarskými odberateľmi (PENNY Market Kft. a Tesco Globál Zrt.) orgánom činným v trestnom konaní vedenom na Prezídiu policajného zboru, NAKA, Národná jednotka finančnej polície, expozitúra Stred, Partizánska cesta 106, Banská Bystrica, pod ČVS: PPZ-128/NKA-FP-ST-2014, na ktoré žalobca v tejto súvislosti opätovne poukázal. Zároveň dodal, že svedeckú výpoveď U. W. F. (zamestnankyňa Tesco Global Zrt.) pripojil ako prílohu už k jeho vyjadreniu zo dňa 27.11.2018. V nej pani F. potvrdila, že dodávky v zmysle dohľadaných CMR dokladov boli dodané do Tesco Global Zrt., že ku každej bol finančný doklad, čo znamená, že dodávku prijali. Na podporu týchto tvrdení žalobca priložil aj ďalšie prílohy - fotokópie vybraných strán z výpovedí svedkov - zamestnancov deklarovaných maďarských odberateľov cukru, ktoré učinili pred maďarskými orgánmi činnými v trestnom konaní (časť výpovede zamestnankyne SPAR Magyarország Kft. zo dňa 03.05.2017, výpoveď vedúceho oddelenia marketingu v PENNY Market Kft. zo dňa 10.04.2017). Zároveň žalobca poukázal na vyjadrenia SPAR Magyarország Kft. zo dňa 14.11.2016 a 12.05.2017, ktoré špecifikuje dodaný predmetný tovar od TULL TRADE Kft. do logistických centier SPAR-u v Bicske (HU) a Üllő (HU) v období od mája 2013 do septembra 2013. V tomto vyjadrení sa o. i. nachádza potvrdenie o dodaní tovaru spoločnosťou TULL TRADE Kft. do logistického centra v Üllő (HU) v dňoch 02.09.2013 až 11.09.2013 (CMR č. 1193990, 1081309, 1081311, 1081316). Jedná sa o tovar (cukor), ktorý predal žalobca BBK AGRO, s.r.o. spoločnosti TULL TRADE Kft., ktorá ho následne predala spoločnosti SPAR Magyarország Kft. Preukazujú to o. i. CMR doklady, ktoré mal u seba tento konečný maďarský odberateľ, ktoré tento odberateľ odovzdal OČTK a z ktorých je zrejmé, že potvrdené dodávky cukru pochádzali od žalobcu BBK AGRO, s.r.o. Ďalej žalobca zdôraznil, že jeho odberateľ Sovereign Sugar Hungary Kft. uhradil žalobcovi cenu za tovar bankovým prevodom na účet, čo je taktiež dôkazom o reálnom nákupe predmetného cukru deklarovaným odberateľom od žalobcu. V nadväznosti na novoobjavené dôkazy získané v rámci trestného stíhania žalobca zotrval na svojej námietke napádajúcej nedostatočné zistenie skutkového stavu potrebného na vydanie preskúmavaného rozhodnutia a mal za to, že správca dane mal zisťovať skutočnosti u žalobcových subodberateľov (maďarské TESCO, LIDL, SPAR, PENNY Market a pod.) a preverovať tak celý obchodný reťazec, keďže preveroval aj žalobcových subdodávateľov - obchodnú spoločnosť LINTMAN s.r.o.
43. Správny súd vyjadrenie žalobcu zo dňa 21.12.2018 zaslal žalovanému na vedomie.
V. Relevantná právna úprava
44. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
45. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.
46. Podľa § 120 SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192.
47. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
48. Podľa § 134 ods. 2 SSP správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
49. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
50. Podľa § 181 ods. 1 SSP fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
51. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.
52. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 53. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 54. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. 55. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 56. Podľa § 47 písm. k) daňového poriadku protokol musí obsahovať vlastnoručný podpis alebo zaručený elektronický podpis (kvalifikovaný elektronický podpis - v znení daňového poriadku účinného od 01.01.2017) zamestnanca správcu dane, ktorý vyhotovil protokol. 57. Podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 kalendárnych mesiacov. 58. Podľa § 61 ods. 1 písm. a) daňového poriadku správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. (poznámka pod čiarou uvádza - napríklad zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010.) 59. Podľa § 61 ods. 5 daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. 60. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. 61. Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. 62. Podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby. 63. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 64. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 65. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. 66. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar. 67. Podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve") účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi. Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov.
68. Podľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky.
VI. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
69. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a žalobných bodov (§ 183 SSP) napadnuté rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu, za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 2 SSP) vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti žalovaného (§ 114 SSP) a dospel k záveru o neodôvodnenosti žaloby, ktorej petitu preto nemožno vyhovieť. 70. Na pojednávaní žalobca vo vzťahu k žalobným dôvodom zotrval na tvrdeniach prezentovaných vo svojich písomných podaniach. Rovnako zotrval na argumentácii, že žalovaný nepoprel existenciu preverovaného tovaru - cukru, ďalej namietal nezákonnosť daňovej kontroly z dôvodu prekročenia zákonom stanovenej lehoty na jej vykonanie, ako aj nezákonnosť protokolu o výsledku daňovej kontroly z dôvodu len formálnej účasti na výkone kontroly zo strany daňovej kontrolórky Bc. B. D., ako to vyplýva zo žalobcom dodatočne predloženej výpovede tejto svedkyne pred orgánmi činnými v trestnom konaní dňa 23.10.2018. Žalobca opakovane poukázal na skutočnosť, že nezrovnalosť týkajúcu sa údajného vyexpedovania 1 700 kamiónov za deň (v zmysle znaleckého posudku) žalobca ozrejmil už v rámci ďalších konaní vedených na správnom súde za iné zdaňovacie obdobia. V tejto súvislosti dôvodil vysvetlením uvedenej nezrovnalosti výpoveďou pani U. W. zaznamenanou v časti zápisnice o výsluchu svedka zo dňa 31.03.2015 (ktorú žalobca predložil Daňovému úradu Trnava spolu s vyjadrením žalobcu zo dňa 17.05.2016 k zisteným skutočnostiam, taktiež predmetné vyjadrenie s časťou poukazovanej zápisnice predložené správnemu súdu na pojednávaní dňa 06.02.2019 - poznámka správneho súdu). Obsahom vysvetlenia je tvrdenie, že nešlo o faktúru, ale zrejme o zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorá bola chybne zaúčtovaná. V súvislosti s námietkou neprimeraného prenosu dôkazného bremena na žalobcu, tento opakovane dával do pozornosti, že nemal vplyv na vzťah medzi jeho subdodávateľom LINTMAN s.r.o. a dodávateľom žalobcu Sovereign Slovakia, s.r.o., ako ani na skutočnosti zistené v súvislosti s obchodnou spoločnosťou LINTMAN s.r.o., o ktorých žalobca nevedel, nemohol ich ovplyvniť a ktoré mu tak nemôžu byť pripísané na ťarchu. Zároveň poukázal na zistenie z vyšetrovacieho pokusu, že tovar - cukor sa u dodávateľa žalobcu, Sovereign Slovakia, s.r.o. skutočne nachádzal. S poukazom na závery judikatúry SD EÚ žalobca namietal, že daňové orgány žalobcovi nepreukázali jeho údajnú vedomosť na podvodnom konaní v súvislosti s DPH, čím správca dane neuniesol svoje dôkazné bremeno, ktoré v tomto prípade neznáša daňový subjekt. K vyjadreniu žalovaného ohľadom novoobjavených dôkazov získaných OČTK v prebiehajúcom trestnom stíhaní, že tieto v čase vydania preskúmavaných rozhodnutí neexistovali, žalobca namietal, že ide o dôkazy, ktoré mohol získať už správca dane, a ktoré podľa § 3 a § 24 ods. 2 daňového poriadku aj získať mal, keby vykonal riadne dokazovanie a preveril dodanie predmetného cukru aj u subodberateľov v Maďarskej republike v rámci celého obchodného reťazca. V súvislosti s povinnosťou správneho súdu vyhodnotiť novoobjavené dôkazy žalobca poukázal na § 120 SSP, v zmysle ktorého správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci. Žalobca vyjadril presvedčenie o takej závažnosti vyššie uvedených novoobjavených dôkazov, pre ktorú je spravodlivé žiadať, aby súd na tieto dôkazy prihliadal. Žalobca zdôraznil, že tieto dôkazy nemohol bez svojej viny predložiť skôr v administratívnom konaní. 71. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť žalobcom namietaného procesného postupu správcu dane v súvislosti s výkonom daňovej kontroly, zákonnosť aplikácie hmotnoprávnych ustanovení zákona o DPH v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, správnosť jeho aplikácie pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na nepriznanie žalobcom uplatnených nárokov na odpočet dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, so zameraním na posúdenie miery prenosu dôkazného bremena na žalobcu vzhľadom na zistený skutkový stav pri preverovaní oprávnenosti uvedených uplatnených nárokov, resp. pri určení daňovej povinnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie september 2013. K rozsahu súdneho prieskumu správny súd zároveň dodáva, že žalobca v žalobe nenapáda neuznanie ním uplatneného práva na oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH za deklarované intrakomunitárne dodanie tovaru obchodným spoločnostiam registrovaným na DPH v Maďarskej republike (Sovereign Sugar Hungary Kft. a Tull Trade Kft., ktorá bola zároveň deklarovaná ako prepravca vyvážaného tovaru pre oboch odberateľov), pričom neuznané oslobodenie od dane nebolo posúdené ako tuzemské dodanie tovaru a nebolo dôvodom dorubenia rozdielu dane.
72. Predovšetkým vo vzťahu k tzv. novoobjaveným dôkazom, ktoré žalobca dodatočne predložil s vyjadrením zo dňa 27.11.2018, tunajšiemu súdu doručeným v deň odročeného pojednávania dňa 28.11.2018, ako aj k dôkazom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.12.2018 s vyjadrením žalobcu zo dňa 21.12.2018, správny súd uvádza, že tieto dôkazy preskúmal len z pohľadu preverenia zákonnosti postupu daňových orgánov oboch stupňov v administratívnom konaní predchádzajúcom vydaniu žalobou napadnutých rozhodnutí, hoci tieto dôkazy žalobca predložil po lehote na podanie všeobecnej správnej žaloby (§ 183 SSP v spojení s ustanovením § 181 ods. 1 SSP) a správny súd je rozsahom a dôvodmi žaloby viazaný (§ 134 ods. 1 SSP). 73. Preskúmanie dodatočne predloženého dôkazu sa týka predovšetkým poukazu žalobcu na nezákonnosť protokolu o výsledku daňovej kontroly oprávnenosti odpočtu dane úpadcu BBK AGRO, s.r.o. za zdaňovacie obdobie september 2013. Tento protokol žalobca napáda v nadväznosti na výpoveď Bc. B. D., učinenej v postavení svedka pred OČTK v Galante dňa 23.10.2018, pričom žalobca namieta formálnu účasť daňovej kontrolórky na výkone predmetnej daňovej kontroly, najmä s ohľadom na spôsob výkonu daňovej kontroly, ako aj na spôsob spísania protokolu len jednou zamestnankyňou správcu dane a podpisovania predmetného protokolu zamestnancami správcu dane zúčastnenými na predmetnej daňovej kontrole. 74. Túto námietku žalobcu správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože predmetný protokol o výsledku daňovej kontroly obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti podľa § 47 daňového poriadku, pričom samotné ustanovenie § 47 v písmene k) daňového poriadku predpokladá vyhotovenie protokolu jedným zamestnancom správcu dane, keď v citovanom ustanovení uvádza ako náležitosť protokolu „vlastnoručný podpis alebo kvalifikovaný elektronický podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vyhotovil protokol." , čo je z hľadiska hospodárnosti konania a racionálneho rozdelenia úloh medzi jednotlivými členmi kontrolnej skupiny akceptovateľné. 75. Rovnako z obsahu výpovede daňovej kontrolórky Bc. B. D. nevyplýva nezákonnosť priebehu predmetnej daňovej kontroly, ani nátlak a žalobcom naznačená možnosť ovplyvňovania kontrolórov v neprospech kontrolovaného daňového subjektu. Z obsahu výpovede taktiež nie je možné vyvodiť, že by uvedená členka kontrolnej skupiny nemala vedomosť o kontrolovaných skutočnostiach, alebo že by sa nezúčastňovala na úkonoch v rámci výkonu samotnej daňovej kontroly, alebo že by o obsah protokolu neprejavovala záujem a podpísala ho bez znalosti kontrolných zistení a záverov. V danom prípade nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu o formálnej účasti kontrolórky Bc. B. D. pri výkone daňovej kontroly oprávnenosti odpočtu dane úpadcu BBK AGRO, s.r.o. za zdaňovacie obdobie september 2013. 76. Vo vzťahu k zvyšným dodatočne predloženým dôkazom, pozostávajúcim z fotokópií CMR nákladných listov, častí a výňatkov zo zápisníc o výsluchoch svedkov realizovaných slovenskými a maďarskými orgánmi činnými v trestnom konaní, správny súd uvádza, že tieto, s prihliadnutím na viazanosť správneho súdu skutkovým stavom zisteným správnym orgánom v priebehu preskúmavaného administratívneho konania (§ 119 SSP v spojení s § 120 písm. a/ až c/ SSP a contrario), nepreskúmal, pričom na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP). Správny súd v rámci prieskumu zákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy preskúmavané administratívne konanie nedopĺňa, ani nenahrádza činnosť správnych orgánov pri vyhodnocovaní skutkového stavu potrebného na rozhodnutie o predmete správneho konania. Rovnako inštitút doplnenia dokazovania správnym súdom podľa § 120 písm. a) SSP nemôže nahrádzať výkon správy daní, v rámci ktorej príslušné daňové orgány preverujú a vyhodnocujú splnenie hmotnoprávnych podmienok zákona o DPH na priznanie oprávnenosti uplatneného odpočtu dane alebo oslobodenia od platenia dane z dôvodu deklarovaného intrakomunitárneho dodania tovaru v kontrolovanom zdaňovacom období. Ako sám žalobca uvádza, podľa jeho názoru ide o novoobjavené dôkazy, ktoré nemohol použiť v právoplatne skončenom preskúmavanom daňovom konaní. Preto bude na jeho zvážení, či v zákonnej lehote využije podanie mimoriadneho opravného prostriedku na obnovu konania podľa § 75 a nasl. daňového poriadku. V tomto ohľade správny súd nemôže prejudikovať vyhodnotenie splnenia podmienok na podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku, ani rozhodnutie vo veci samej, na ktoré sú príslušné daňové orgány podľa § 76 ods. 1, 2 a 7 daňového poriadku. 77. V súvislosti s námietkou napádajúcou nedodržanie zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie september 2013 správny súd s poukazom na obsah administratívneho spisu uvádza, že predmetná daňová kontrola bola dvakrát prerušená na základe právoplatných rozhodnutí správcu dane č. 92111401/5/4071203/2014 zo dňa 04.09.2014 a č. 20720027/2015 zo dňa 24.08.2015, pričom prerušenie daňovej kontroly z dôvodu podľa § 61 ods. 1 písm. a) daňového poriadku za účelom získania pre rozhodnutie potrebných informácií od daňových orgánov maďarskej daňovej správy celkovo trvalo 531 dní. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že daňová kontrola za predmetné zdaňovacie obdobie začala dňa 17.12.2013 a bola ukončená dňa 24.05.2016. Podľa § 47 ods. 10 daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia, pričom jej výkon možno prerušiť primeraným použitím § 61 daňového poriadku. Vzhľadom na uvedenú zákonnú úpravu maximálnej dĺžky výkonu daňovej kontroly a s prihliadnutím na počet dní prerušenia výkonu daňovej kontroly, počas ktorých neplynula zákonná lehota na jej výkon (§ 61 ods. 5 daňového poriadku), možno konštatovať, že daňová kontrola oprávnenosti žalobcom uplatneného odpočtu DPH a oslobodenia od dane za intrakomunitárne dodanie tovaru trvala 358 dní, teda menej ako jeden rok. 78. Ohľadom realizovanej MVI je potrebné konštatovať, že lehoty na získanie daňových informácií formou dožiadania príslušných orgánov maďarskej daňovej správy neboli dodržané (čl. 10 Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty zo dňa 07.10.2010 a čl. 7 Smernice Rady č. 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS zo dňa 15.02.2011). Avšak vychádzajúc z legitímneho účelu inštitútu prerušenia daňového konania, resp. daňovej kontroly, ktorým je potreba získania informácií slúžiacich na preverenie priznanej daňovej povinnosti alebo uplatneného odpočtu dane, je žiadúce mať na zreteli, že daňový poriadok úpravou dĺžky trvania daňovej kontroly alebo úpravou dĺžky prerušenia daňovej kontroly (ktorá nie je stanovená), s prekročením procesných lehôt stanovených na uskutočnenie MVI nespája žiadne účinky. Preto nemožno prisvedčiť argumentu žalobcu o nezákonnosti protokolu o výsledku daňovej kontroly, v ktorom boli okrem iných zistení správcu dane použité aj informácie získané v rámci MVI o odberateľoch žalobcu registrovaných na DPH v Maďarskej republike. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva nečinnosť daňových orgánov oboch členských krajín pri preverovaní intrakomunitárnych zdaniteľných plnení, deklarovaných šesťdesiatimi ôsmymi faktúrami vystavenými žalobcom. Rovnako to možno konštatovať vo vzťahu k MVI realizovanej za účelom preverenia tuzemského dodania tovaru, ktorú z dôvodu nemožnosti zabezpečenia účasti svedka na výsluchu, konateľa obchodnej spoločnosti LINTMAN s.r.o. pána Y. X. z Maďarska, nebolo možné zabezpečiť v primeranej lehote. V prípade, že by sa medzinárodnou výmenou informácií podarilo zabezpečiť dostatok dôkazov v prospech, resp. na potvrdenie žalobcom deklarovaných zdaniteľných plnení a oslobodených zdaniteľných plnení, zrejme by padlo žalobcovi vhod rozsiahle dokazovanie a množstvo procesných úkonov uskutočnených maďarskými daňovými orgánmi, ktorých výsledkom by bolo potvrdenie nároku na uplatnený odpočet dane a oslobodenie od dane. Dokončením preverovania požadovaných skutočností v inom členskom štáte, i keď za cenu nedodržania procesnej lehoty na poskytnutie daňových informácií, sa zvyšovali šance žalobcu na preukázanie ním deklarovaných zdaniteľných plnení. Zároveň vo všeobecnosti možno konštatovať, že obozretný výber obchodných partnerov je súčasťou odbornej starostlivosti podnikateľa, ktorý v rámci podnikateľského rizika so všetkými aj administratívnoprávnymi konsekvenciami vyplývajúcimi zo všeobecne záväzných predpisov verejného práva, môže ovplyvniť následnú verifikáciu uplatnených daňových nárokov. 79. K namietanému prekročeniu zákonom stanovenej dĺžky daňovej kontroly správny súd sumarizuje, že s prekročením procesných lehôt aplikovateľné právne predpisy nespájajú žalobcom tvrdený následok
- nezákonnosť protokolu z takejto kontroly a nemožnosť jeho použitia v daňovom konaní ako nezákonne získaného dôkazu. V tejto súvislosti nie je dôvodné bez zohľadnenia okolností predmetnej veci zovšeobecňovať právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky prezentovaný v Náleze sp. zn. III.ÚS 24/2010 zo dňa 29.06.2010 vyslovený v súvislosti s výkonom daňovej kontroly v konkrétnom prípade subjektu, ktorý podal ústavnú sťažnosť. Nemožno nechať bez povšimnutia, že v prípade, na ktorý sa vzťahuje rozhodnutie ústavného súdu, daňová kontrola trvala od septembra 2002 do januára 2007, t. j. takmer 4 a pol roka, pričom dôvodom prekročenia zákonnej lehoty boli zásadné procesné pochybenia správcu dane zistené odvolacím orgánom - neprerokovanie protokolu o daňovej kontrole, neukončenie daňovej kontroly a nedostatky zistenia skutkového stavu veci. Naproti tomu daňová kontrola u žalobcu v danom prípade trvala od decembra 2013 do mája 2016, pričom bola dvakrát zákonným spôsobom prerušená a dôvodom jej prerušenia bola nespochybniteľná potreba zabezpečenia zistení prostredníctvom inštitútu medzinárodnej výmeny informácií v súvislosti s preverovaním intrakomunitárneho dodania tovaru, ako aj výsluch svedka za účelom preverenia reálneho základu deklarovaného prijatia tuzemského zdaniteľného plnenia. Odhliadnuc už od vyššie zmieneného nedostatku právnej úpravy podporujúcej stanovisko žalobcu, potom súd, aj s prihliadnutím na skutočnosť, že dobu trvania poskytnutia požadovanej informácie dožiadaným orgánom iného členského štátu rozhodujúci správca dane objektívne nemôže zásadne ovplyvniť, námietke žalobcu v tomto smere nepriznal právnu relevanciu. 80. Pokiaľ ide o posúdenie splnenia zákonných podmienok na nepriznanie žalobcom uplatnených nárokov na odpočet dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH za tuzemské zdaniteľné plnenie deklarované dodávkami 1 696 320 kg kryštálového cukru od obchodnej spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., správny súd pri prieskume zákonnosti napádaných rozhodnutí v zmysle§ 135 ods. 1 SSP vychádzal zo stavu v čase právoplatnosti týchto rozhodnutí daňových orgánov (20.02.2017). 81. Z obsahu administratívneho spisu a preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že v rámci výkonu daňovej kontroly bol preukázateľne a vážnym spôsobom spochybnený reálny základ deklarovaných zdaniteľných plnení od spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. žalobcovi, predovšetkým vo vzťahu k podstatným náležitostiam plnení spočívajúcim v osobe dodávateľa uvedeného na faktúrach a v množstve dodaného tovaru. Dôveryhodnosti obsahu faktúr nesvedčia závery celkového vyhodnotenia dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach, počnúc nemožnosťou preverenia pôvodu tovaru, jeho nadobudnutia spoločnosťou SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. od jej dodávateľa LINTMAN s.r.o. (dodávateľ s podielom 98 % všetkých dodávok cukru pre SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o.), nemožnosťou preverenia skladovej evidencie dodávateľa žalobcu, keďže túto podľa vlastného vyjadrenia neviedol, pokračujúc ekonomickým, personálnym a majetkovým prepojením medzi jednotlivými článkami preverovaného obchodného reťazca, v rámci ktorého sa vyskytovala aj nekontaktná a obchodnú činnosť nevykazujúca obchodná spoločnosť ekonomicky a účtovne riadená osobou - U., vystupujúcou aj pod menom G. W. končiac nemožnosťou preverenia následného dodania predmetného tovaru žalobcom deklarovaným odberateľom v Maďarskej republike, resp. nepotvrdenia nadobudnutia predmetného tovaru odberateľmi Sovereign Sugar Hungary Kft. a Tull Trade Kft., rovnako nepotvrdením uskutočnenia prepravy predmetného tovaru deklarovaným prepravcom Tull Trade Kft., čo je podstatná skutočnosť tvoriaca dôkaz o realizácii intrakomunitárneho dodania tovaru (§ 43 zákona o DPH). 82. Daňové orgány oboch stupňov v napádaných rozhodnutiach okrem iných dôkazov spochybňujúcich reálnosť objemu žalobcom prijatého zdaniteľného plnenia, v súvislosti so spochybnením reálnosti objemu balenia, predaja a vývozu kryštálového cukru od deklarovaného dodávateľa žalobcu, poukazovali aj na záver znaleckého posudku č. 1/2015, že hoci v spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. dochádzalo k nákupu, baleniu a predaju cukru, z predložených podkladov však vyplynulo, že k tejto činnosti nedochádzalo v takom objeme, ako spoločnosť eviduje. Podľa znaleckého posudku nie je možné, aby v jeden deň zo spoločnosti odviezlo naraz cukor 1700 kamiónov, alebo aby v jeden deň zo spoločnosti muselo tento tovar (cukor) odviesť 750 kamiónov. Podľa znaleckého posudku, ak nie je predpoklad, že by uvedené množstvo kamióny odviezli, tak je možné predpokladať, že uvedené množstvo tovaru nebolo ani dovezené. 83. Z opakovaných vyjadrení žalobcu predkladaných v priebehu administratívneho konania (napr. vyjadrenie zo dňa 17.05.2016) ako aj v priebehu súdneho konania vyplýva, že poukazom na obsah výpovede obvinenej U. W. učinenej dňa 31.03.2015 v Banskej Bystrici pred orgánmi činnými v trestnom konaní, sa žalobca snažil spochybniť závery znaleckého posudku č. 1/2015 ohľadom reálnosti uskutočňovaných zdaniteľných plnení žalobcovho dodávateľa, predovšetkým možnosti daňovými dokladmi deklarovaného objemu obchodovania, balenia a vývozu kryštálového cukru od dodávateľa SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. Podľa časti výpovede U. W. sa faktúra ZoPP13/04/2 vystavená na sumu 32 800 000,- Eur nevzťahovala na predaj cukru a podľa čísla dokladu sa nejedná o faktúru, ale o zmluvu o postúpení pohľadávky, pričom uvedenú zmluvu neuvádzali v priznaní DPH, nakoľko sa nevzťahovala na predaj tovaru, ale v skutočnosti sa jednalo o postúpenie pohľadávky, na ktorej realizáciu si už vypočúvaná osoba nespomínala, podľa jej vyjadrenia je možné, že k plneniu tejto zmluvy nedošlo a tým pádom neurobili chybu, že túto sumu neuviedli v daňovom priznaní k DPH. V kontexte výpovedí vypočúvanej U. W. zaznamenaných na stranách 6 a 7 časti vyššie uvedenej zápisnice, správny súd uvedené vysvetlenie nehodnotí ako spôsobilé spochybniť závery znaleckého posudku č. 1/2015. V preskúmavanom daňovom konaní vierohodnosť a správnosť záverov predmetného znaleckého posudku nebola nijako relevantne spochybnená. Poukaz žalobcu na tzv. vysvetlenie U. W. k daňovému dokladu ZoPP13/04/2 je vytrhnutý z kontextu celého obsahu znaleckého posudku, pričom práve naopak, konštatovania znalca a výpovede U. W. z predložených strán zápisnice z výsluchu svedčia skôr o tom, že na základe znalcovi predložených daňových dokladov účtovníctvo za viaceré zdaňovacie obdobia nebolo vedené prehľadným a vierohodným spôsobom; neviedla sa skladová evidencia, na ZoPP13/04/2 nie je uvedené, za čo bola vystavená, boli konštatované rozdiely medzi daňovou evidenciou a daňovými výkazmi a samotnou U. W. omyly vo vedení účtovníctva, použitie rôznych zápočtov, kompenzácií a iných zúčtovaní, na konštatovanie znalca o nemožnosti doviesť za jeden deň cukor v objeme 60 kamiónov pani U. W. odpovedala, že sa nejednalo pravdepodobne o denný objem, ale zrejme o týždenný alebo za iné obdobie atď. 84. Nereálnosť deklarovaných zdaniteľných obchodov medzi SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. a žalobcom dokumentuje aj zistenie vyplývajúce zo znaleckého posudku č. 1/2015, v ktorom je na stranách 189 a 190 uvedené, že žalobca bol v rokoch 2012 a 2013 odberateľom spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. v celkovom objeme viac ako 14 mil. Eur, čo predstavuje 15 621 220 kg cukru. Prihliadnuc na skutočnosť, že spoločnosť SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. dodávala obrovské množstvá cukru okrem žalobcovi aj obchodným spoločnostiam Sovereign Sugar Hungary Kft., SOVEREING BRAND FOOD DISTRIBUTION s.r.o., TESCO STORES SR, a.s., ERIVEL TRANS s.r.o., BRAND FOOD s.r.o., možno považovať za vierohodné závery vyšetrovacieho pokusu spochybňujúce deklarované množstvá objemu baleného cukru a závery znaleckého dokazovania ohľadom nereálnosti vývozu deklarovaného množstva cukru v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach. 85. Rovnako v rozpore s tvrdením žalobcu žiadna zásadná nezrovnalosť spochybňujúca hodnovernosť svedka alebo odôvodňujúca iné vyhodnotenie výpovede nevyplýva z výpovede Y. X., konateľa spoločnosti LINTMAN s.r.o., ktorý poprel svoju účasť na riadení spoločnosti, ako aj poverenie inej osoby na túto činnosť a napriek svojej funkcii nemal poznatky o chode obchodnej spoločnosti ovládanej tretími osobami. Naopak, vykonaným dokazovaním bolo potvrdené ekonomické riadenie spoločnosti LINTMAN s.r.o. U. W. ktorá pomáhala bývalému zamestnancovi SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., Y. X. so založením spoločnosti LINTMAN s.r.o., pričom vo výpovedi svedka Y. X., vykonanej pred Regionálnym kriminálnym riaditeľstvom Národného daňového a colného úradu Stredného Maďarska , Odboru kriminality, vyplýva, že Y. X. výlučne len podpisoval vopred pripravené faktúry za LINTMAN s.r.o., doklady mu boli predkladané už opečiatkované, o činnosti tejto obchodnej spoločnosti nemal žiadnu vedomosť, úhrady, celé účtovníctvo, vystavovanie faktúr, všetky úkony ohľadne spoločnosti LINTMAN s.r.o. riadila U. W. (str. 6 rozhodnutia správcu dane). 86. Správny súd s poukazom na obsah administratívneho spisu a preskúmavaných rozhodnutí konštatuje, že daňové orgány vykonali rozsiahle preverovanie a vyhodnotenie vzájomných odberateľsko-dodávateľských vzťahov v obchodnom reťazci a na základe jednotlivými článkami deklarovaných zdaniteľných plnení boli preukázané vzájomné personálne a ekonomické prepojenia, javiace sa ako účelové, s cieľom vytvoriť neprehľadné dodávky neoveriteľného množstva tovaru. 87. Z dokladov predložených žalobcom vyplýva, že žalobca nebol producentom cukru, cukor neskladoval, neviedol skladovú evidenciu, obchod sa mal uskutočniť vždy na tom istom mieste - v sklade dodávateľa SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. v Okoči a odtiaľ mal byť priamo prepravený prepravcom TULL TRADE Kft. odberateľom žalobcu Sovereign Sugar Hungary Kft. a TULL TRADE Kft. Okrem toho, že nebolo možné u prvotného dodávateľa LINTMAN s.r.o. preveriť pôvod ani množstvo cukru dodávaného dodávateľovi žalobcu, spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., existenciu skutočnej ekonomickej kauzy zameranej na dosiahnutie zisku reálnym podnikaním, ako aj reálnosť zdaniteľných plnení v obchodnom reťazci závažným spôsobom spochybňuje skutočnosť, že hoci medzi spoločnosťami LINTMAN s.r.o. a SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. existovala fakturácia, nedochádzalo vôbec k bankovým úhradám za tovar. Časť tovaru nebola uhradená vôbec, najväčšia časť tovaru bola podľa účtovníctva započítaná formou kompenzácie (internými dokladmi), časť mala byť podľa účtovníctva uhradená v hotovosti. Rovnaké zistenia ohľadom vzájomných zápočtov a kompenzácií pohľadávok za zdaniteľné plnenia boli konštatované aj medzi spoločnosťami SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., BBK AGRO, s.r.o. - t. č. úpadcom a TULL TRADE Kft., ktorá mala realizovať prepravu tovaru od žalobcu k deklarovaným odberateľom v Maďarskej republike, prípadne v menšom množstve bola sama odberateľom žalobcu. O vytvorení umelého obchodného reťazca, zameraného len na čerpanie nadmerných odpočtov za fiktívne fakturované umelo vytvorené zdaniteľné plnenia bez akejkoľvek reálnej ekonomickej kauzy, svedčia aj majetkové prevody vlastníctva nákladných vozidiel zo spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. na spoločnosť TULL TRADE Kft., pričom dopravu mali vykonávať tie isté vozidlá a vodiči týchto nákladných áut boli celý čas riadení tými istými osobami, a to pani U. W., prípadne O. X., z toho istého miesta, ktorým bolo sídlo spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. v Okoči. Prepravu vykonávali stále tými istými vozidlami, na tých istých trasách, avšak raz ako zamestnanci spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. alebo podľa potreby ako zamestnanci spoločnosti TULL TRADE Kft. 88. Zároveň bolo preukázané riadenie prepravy tovaru medzi jednotlivými článkami obchodného reťazca osobou D. M. z miesta sídla spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. v Okoči, ktorý ako konateľ spoločnosti ERIVEL TRANS s.r.o. riadil prepravu tovaru za spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. v Okoči a TULL TRADE Kft., ktorej sprostredkovanie fakturoval žalobcovi (t. č. úpadcovi BBK AGRO, s.r.o.) za vykonávanie prepravy spoločnosťou TULL TRANS Kft., ktorá prepravovala tovar priamo zo skladu v Okoči od spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., fakturačne predaný spoločnosťou BBK AGRO, s.r.o. maďarskému odberateľovi Sovereign Sugar Hungary Kft., ktorej však TULL TRADE Kft. prepravoval tovar predávaný aj priamo od dodávateľa žalobcu - od spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. tomu istému odberateľovi Sovereign Sugar Hungary Kft., registrovanému v Maďarskej republike ako platca DPH. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že v čase výkonu daňovej kontroly prostredníctvom MVI nebolo možné maďarskými daňovými orgánmi preveriť jednak dodanie tovaru do MR, ani množstvo dodávaného tovaru, pričom taktiež maďarskí odberatelia žalobcu Sovereign Sugar Hungary Kft. a TULL TRADE Kft. nadobudnutie tovaru deklarovaného žalobcom nepriznali. 89. V nadväznosti na vyššie uvedené zistené súvislosti a vzhľadom k tomu, že · už na začiatku obchodného reťazca s predajom obrovského množstva cukru nebolo možné preveriť pôvod a reálne dovážané množstvo cukru od spoločnosti LINTMAN s.r.o. deklarovanému odberateľovi SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. (v objeme 98 % všetkých dodávok cukru uvedeného odberateľa), · vzájomné obchody medzi SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. v Okoči a LINTMAN s.r.o. ekonomicky a účtovne riadila konateľka spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. U. W. · úhrady za účtované zdaniteľné plnenia vo vysokých sumách medzi jednotlivými článkami obchodného reťazca prebiehali formou zmlúv o vzájomnom započítaní pohľadávok, · spoločnosť SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. dodávala veľké objemy cukru aj priamo maďarským spoločnostiam maďarskému odberateľovi Sovereign Sugar Hungary Kft. a TULL TRADE Kft. (prostredníctvom dovozcu TULL TRADE Kft.), ktorých ako svojich odberateľov deklaruje aj žalobca, čo je možné jednoznačne posúdiť ako neekonomické a zbytočné vytvorenie obchodného medzičlánku v osobe žalobcu, ktorý, tak ako aj subjekty na začiatku reťazca, pri kupovanej potravine nepreveroval jej kvalitu ani jej zdravotnú nezávadnosť, · v neposlednom rade nebola potvrdená doprava deklarovaného tovaru na územie členského štátu, rovnako nebolo potvrdené a nebolo ani možné preveriť dodanie tovaru deklarovaným odberateľom v Maďarskej republike, čo je podstatná podmienka na uznanie oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH, možno konštatovať, že vykonané dokazovanie predchádzajúce vydaniu preskúmavaných rozhodnutí nepreukázalo oprávnenosť žalobcom uplatneného nároku na odpočet dane za tuzemské dodanie tovaru podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o DPH a rovnako nepreukázalo splnenie podmienok na uznanie oslobodenia od dane podľa § 43 citovaného zákona. V tejto súvislosti správny súd zároveň dodáva, že je irelevantná námietka žalobcu napádajúca nepreverenie dodávok cukru maďarským odberateľom Tesco Global Zrt., SPAR Magyarország Kft. a PENNY Market Kft., nakoľko pre uznanie vyššie uvedených nárokov boli vážnym spôsobom spochybnené priamo žalobcom prijaté zdaniteľné plnenia od jeho dodávateľa a taktiež boli spochybnené priamo dodávky žalobcu deklarovaným odberateľom na územie iného členského štátu, a to jednak čo do množstva fakturovaného tovaru, ako aj čo do osoby dodávateľa, resp. čo do osôb odberateľov. Taktiež nemožno opomenúť, že inštitúty správy daní ako výkon daňovej kontroly na preverenie oprávnenosti odpočtu dane a oslobodenia od dane slúži na verifikáciu daňovým subjektom deklarovaných tvrdení, pričom jeho funkcia s prihliadnutím na jeho účel nie je vyhľadávacia a dokazovanie sa nevedie dovtedy, pokým sa nepreukážu tvrdenia kontrolovaného daňového subjektu, ktorého predovšetkým vo vzťahu k vierohodnosti, správnosti a úplnosti ním vedených záznamov a evidencií zaťažuje dôkazné bremeno (§ 24 ods. 1 písm. a/ daňového poriadku).
90. V rámci súdneho prieskumu napadnutých daňových rozhodnutí, vo vzťahu k správnosti posúdenia splnenia zákonných podmienok žalobcom na oslobodenie od dane pri dodaní deklarovaného tovaru z tuzemska do iného členského štátu, správny súd vychádza zo skutkových zistení uvedených v administratívnom spise, zo zákonných ustanovení upravujúcich uvedené oslobodenie od DPH (§ 43 ods. 1 v spojení s § 43 ods. 5 zákona o DPH). V tejto súvislosti správny súd poukazuje i na právne závery vyplývajúce z rozsudku Európskeho súdneho dvora vo veci C-409/04, kde v bode 1 Súdny dvor EÚ judikoval, že „čl. 28a ods. 3 prvý pododsek a čl. 28c A písm. a) prvý odsek Šiestej smernice sa majú vzhľadom na pojem odoslaný uvedený v týchto dvoch ustanoveniach vykladať v tom smere, že k nadobudnutiu tovaru v rámci Spoločenstva a k uplatneniu oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania." V nadväznosti na uvedené správny súd dodáva, že preukázanie splnenia uvedených podmienok bez akýchkoľvek pochybností sa vzťahuje na všetok tovar, resp. celkové množstvo tovaru, ktorý je predmetom intrakomunitárneho dodania podľa predkladaných daňových dokladov, nie len na časť tovaru, ktorý navyše nie je možné jednoznačne identifikovať. 91. Vo vzťahu k namietanému vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu a k námietke neprimeraného prenosu dôkazného bremena na žalobcu správny súd uvádza, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, ako aj podmienky na priznanie oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 v spojení s § 43 ods. 5 písm. a) zákona o DPH, sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie, príp. realizujúceho intrakomunitárne dodanie tovaru na územie iného členského štátu. Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti neutrality DPH, pri uplatnení inštitútu odpočtu dane a oslobodenia od dane pri intrakomunitárnom dodaní tovaru požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane alebo oslobodené dodanie tovaru uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre tieto nároky zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar reálne dodaný v deklarovanom množstve a v čase a spôsobom deklarovaným na daňových dokladoch (§ 8 zákona o DPH), a to práve osobou uvedenou na faktúre, to znamená, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH, uvedeným na faktúre. Rovnako, ak si platiteľ uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH, musí byť schopný preukázať dodanie tovaru nadobúdateľovi identifikovanému pre daň v inom členskom štáte a taktiež musí preukázať, že preprava a fyzické dodanie tovaru boli prostredníctvom deklarovaných prepravcov reálne uskutočnené tak, ako to deklarujú predkladané daňové a prepravné doklady. Toto sú skutočnosti, o ktorých má daňový subjekt povinnosť účtovať a viesť evidenciu, preto sa na tieto skutočnosti v zmysle citovaných ustanovení zákona o DPH a v zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 daňového poriadku vzťahuje dôkazná povinnosť platiteľa DPH, vrátane preukaznosti vierohodnosti, správnosti a úplnosti povinne vedených dokladov a evidencií. 92. K žalobcom namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu správny súd uvádza, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní a prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly, ako aj medzinárodnej výmeny daňových informácií, správca dane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, príp. oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa zákona o DPH. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii (§ 3 ods. 2 daňového poriadku v spojení s § 24 ods. 2 až 5 citovaného zákona). 93. Vo svetle komplexných zistení vyplývajúcich z preverovania pôvodu predmetného tovaru, spôsobu ekonomického správania sa jednotlivých článkov v obchodnom reťazci, obchodnou spoločnosťou LINTMAN s.r.o. a SOVEREIGN SLOVAKIA, s.r.o. počnúc a deklarovanými odberateľmi žalobcu Sovereign Sugar Hungary Kft. a TULL TRADE Kft. končiac, je vcelku namieste, že správca dane v nadväznosti na vykonané dokazovanie vyhodnotil aj hospodárske správanie sa žalobcu. Celkový obraz dotvárajú skutočnosti, že žalobca v jeho doterajšej podnikateľskej činnosti od roku 2008 až do roku 2014 (okrem roku 2010, kedy deklaroval minimálny zisk 1 148,45 Eur) na dani z prímov právnickej osoby nikdy žiadny zisk nevytvoril, vykazoval v každom zdaňovacom období len stratu, nikdy štátu neodviedol žiadnu daňovú povinnosť na dani z príjmov právnickej osoby, a to ani za rok 2010, kedy si uplatnil z vyššie uvedeného minimálneho zisku odpočet straty z predchádzajúceho obdobia. V kontexte objektívne preukázaných pochybností o reálnom základe žalobcom deklarovaných zdaniteľných plnení neobstojí žalobcom tvrdená rozumná a so všetkou odbornou starostlivosťou žalobcom vykonávaná podnikateľská činnosť, pretože jeho hospodárske správanie, bez známok dobromyseľnosti na strane žalobcu, jednoznačne vykazovalo snahu o dosiahnutie jediného cieľa, a to získanie daňovej výhody vo forme vyplateného odpočtu dane za prijaté zdaniteľné plnenia na základe fiktívnych, resp. neoveriteľných daňových dokladov. 94. Pokiaľ ide o objektívne sa javiacu sledovanú výhodu vo vzťahu k štátnemu rozpočtu prostredníctvom umelo vytvorených obchodných reťazcov, jej podstatu v súvislosti s námietkami žalobcu daňové orgány v napadnutých rozhodnutiach dostatočne jasne ozrejmili. 95. Ak žalobca dôvodil ekonomické opodstatnenie obchodných vzťahov a jeho obchodných aktivít tým, že jeho cieľom bolo dosahovanie zisku z následného predaja cukru maďarským odberateľom, keďže ho predával za vyššiu cenu ako ho kúpil, okolnosti realizácie preverovaných zdaniteľných plnení a výsledky podnikania žalobcu o tom nesvedčia. Správca dane správne vyhodnotil, že žalobca bol do umelo vytvoreného obchodného reťazca deklarovaných zdaniteľných plnení LINTMAN s.r.o. › SOVEREIGN SLOVAKIA, s.r.o. › BBK AGRO, s.r.o. › Sovereign Sugar Hungary Kft., resp. › TULL TRADE Kft., vsunutý nadbytočne, nenapĺňajúc reálnu ekonomickú kauzu.
96. V tejto súvislosti správny súd podotýka, že tu neobstojí argumentácia zásadou neutrality DPH, uplatňovanej v priestore Európskej únie, nakoľko túto možno plne, bez skúmania účelu jednotlivých zdaniteľných plnení, aplikovať len v prípade, že zdaniteľné plnenia sú reálne a zároveň sú nadobúdateľom ďalej použité na jeho ďalšie zdaniteľné plnenia, do ktorých ceny vstupujú ďalšie nevyhnutné, cenu tvoriace položky, t. j. sám podnikateľ prispieva k navýšeniu pridanej hodnoty pri jeho zhodnotení služby alebo tovaru, čomu, samozrejme, nezodpovedá len odovzdávanie daňových dokladov bez reálneho vynaloženia nákladov vstupujúcich do tvorby pridanej hodnoty. Hlavný účel podnikania, dosahovanie zisku, nemôže byť pre účely odpočtu DPH dosahovaný len formálnym navýšením predajnej ceny na faktúre, oproti nadobúdacej cene bez vynaloženia minimálnych nákladov. Takéto navyšovanie ceny tovarov a DPH za účelovo sa javiace zdaniteľné plnenia na niekoľkých umelo vytvorených medzičlánkoch zdaniteľných obchodov, prispievajú k neopodstatnenému a neoprávnenému odčerpávaniu verejných financií tvorených aj inkasom od daňových subjektov, plniacich si svoje daňové povinnosti a nezneužívajúcich systém DPH, smerom k subjektom, ktorí bez vynaloženia akýchkoľvek nákladov na zamestnancov, D. priestory a podobne, získavajú finančnú výhodu, čo neprispieva k spravodlivej a zdravo konkurenčnej hospodárskej súťaži. V predmetnom prípade, za okolností zistených správcom dane, nemôže byť nárok žalobcu predmetom súdnej ochrany, keďže z formálne preukazovaného tuzemského nadobudnutia tovaru, navyše podnikateľsky a ekonomicky bezúčelnej činnosti žalobcu, vyplýva snaha splniť len formálne podmienky na uplatnenie odpočtu DPH zaplatenej za nadobudnutie tovaru od tuzemského dodávateľa, hoci išlo o tovar, ktorý dodávateľ žalobcu aj sám predával priamo žalobcom deklarovaným odberateľom.
97. Súdny dvor Európskej únie opakovane judikoval, že v súlade s princípmi boja proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam, osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem EÚ. Prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie dane, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (napr. rozsudky SD EÚ vo veci C-285/11 Bonik EOOD, v spojených veciach Mahagében kft. a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11).
98. Za daných okolností prípadu nie je možné prisvedčiť požiadavke žalobcu na uznanie ním uplatneného nároku na odpočítanie DPH, zaplatenej za kúpu predmetného tovaru, ktorého dodanie deklarovaným dodávateľom (SOVEREIGN SLOVAKIA, s.r.o.), ako ani množstvo deklarovaného tovaru sa nepodarilo preukázať. Argumentácia svedčiaca právu na odpočet dane nemôže vychádzať len z priamočiareho jazykového výkladu ustanovení § 8 ods. 1 písm. a), resp. § 9, § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, ale je potrebné vo vzájomných súvislostiach s využitím teleologického a systematického výkladu prihliadnuť aj na základné princípy, na ktorých je výber dane z pridaj hodnoty postavený. Keďže sa nepodarilo bez akýchkoľvek pochybností preukázať ani žalobcom deklarované intrakomunitárne dodanie tovaru odberateľom registrovaným na DPH v inom členskom štáte, ani splnenie podmienok vyžadovaných ustanoveniami § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH, nebolo zároveň možné vyhovieť požiadavke žalobcu na priznanie oslobodenia od dane za tieto deklarované zdaniteľné plnenia. Pre úplnosť súd dodáva, že neuznanie oslobodenia od dane nezasiahlo do majetkovej sféry žalobcu, pretože z deklarovaného intrakomunitárneho dodania tovaru nebola žalobcovi dodatočne určená daňová povinnosť z dôvodu neposúdenia predmetného plnenia ako tuzemské dodanie tovaru. 99. Správny súd s poukazom na § 24 ods. 1 daňového poriadku pripomína, že dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia spočíva predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02, Zb. s- I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71).
100. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov tak, ako sú uvedené na predkladaných daňových dokladoch, bude spochybnené.
101. Aj Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky Súdneho dvora vo veciach napr. Teleos plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10). Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében kft, a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11). 102. Správny súd konštatuje, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom, predovšetkým vo svetle kontrolných zistení a v ich vzájomných súvislostiach, absentuje reálny základ, čo oprávnene vzbudzuje dosiaľ neodstránené pochybnosti o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných plnení, na základe ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočet dane a právo na oslobodenie od dane, ako i pochybnosti o vierohodnosti účtovnej evidencie vedenej žalobcom ( § 24 ods. 1 daňového poriadku). 103. Správny súd s prihliadnutím na podstatné žalobné body po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správcu dane, ako i postupu predchádzajúceho ich vydaniu, nezistil také závažné porušenie zákona, práv a oprávnených záujmov žalobcu, na základe ktorých by bolo možné vyhovieť žalobnému petitu, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP). 104. Právo na plnú náhradu trov konania správny súd úspešnému žalovanému nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli.
105. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).