Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Sa/5/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v konaní pred sudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou v právnej veci žalobkyne: J. H., nar.: XX.XX.XXXX, bytom R. K. F. XXX/XX, XXX XX T. X., zast. advokátkou: JUDr. Kristína Cellengová, so sídlom Nám. A. H. Škultétyho 6, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 50 015 222, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Banská Bystrica, Trieda SNP 75, 974 89 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US5/SSVODPPKPC/ SOC/2020/2594 G. zo dňa 03. marca 2020, takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Banská Bystrica č.: UPS/US5/SSVODPPKPC/ SOC/2020/2594 G. zo dňa 03. marca 2020 a jemu predchádzajúce rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš č.: VK1/OPPnKaPC/SOC/2019/8399-30 zo dňa 06. novembra 2019 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v úplnom rozsahu, v sume, aká bude vyčíslená v uznesení o výške trov konania vydanom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyni bol priznaný peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorou je jej syn, maloletý J. H., narodený XX.XX.XXXX s účinnosťou od 01.09.2015, v zmysle , a o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“ alebo „Zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu“). Podkladom pre rozhodnutie o priznaní peňažného príspevku bol komplexný posudok, v zmysle ktorého sa maloletý J. H. považoval za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na opatrovanie

- trvalý dohľad, pričom rozsah pomoci bol stanovený na stupeň VI. podľa prílohy č. 3 o sociálnych službách, pretože v 12. bode posudzovania odkázanosti bolo priradených 0 bodov ( o sociálnych službách). Následne bol maloletý posudzovaný v októbri 2016, kedy nedošlo k zmene pri prehodnocovaní, keď podľa lekárskeho posudku a na základe sociálneho zisťovania bol maloletý J. H. naďalej osobou odkázanou na trvalý dohľad a došlo k potvrdeniu platnosti predchádzajúceho komplexného posudku zo dňa 30.10.2015 a zároveň v potvrdení bol určený nový termín opätovného posúdenia na október 2019.

2. V rámci opätovného posúdenia zdravotného stavu maloletého J. H. bola žalobkyňa vyzvaná predložiť lekárske nálezy a odborné vyšetrenia, ktoré predložila spolu so žiadosťou zo dňa 19.09.2019, aby jej bol naďalej poskytovaný opakovaný peňažný príspevok na opatrovanie, pretože zdravotný stav maloletého

J. v spojitosti s jeho nízkym vekom si naďalej vyžaduje trvalý celodenný dohľad žalobkyňou, ktorá vykonáva opatrovanie. K žiadosti pripojila vyjadrenie základnej školy na ul. H. G. X. vo T. X., že škola nedokáže zabezpečiť pre maloletého J. diétne stravovanie počas vyučovania, tiež lekárske nálezy a vyšetrenia, výsledky denných meraní synovej E. a J.. Žiadosť odôvodňovala tým, že každodenne vykonáva synovi úkony starostlivosti pri sebaobsluhe, pri diétnom stravovaní, pri úprave inzulínových a sacharidových jednotiek, pri meraní glykémie z krvi viac krát denne, pri podávaní inzulínu viac krát denne, pri nutnom sprevádzaní na školské a mimoškolské aktivity, športové aktivity, pri výmene ihiel a lanciet v inzulínovom pere, kontrola moču, pri každodennom riešení hypo a/alebo hyperglykémii.

3. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš rozhodnutím č.: VK1/OPPnKaPC/ SOC/2019/8399-30 zo dňa 06.11.2019 odňal s účinnosťou od 01.11.2019 peňažný príspevok na opatrovanie, ktorý poberala žalobkyňa na opatrovanie svojho maloletého syna J. H. vo výške 530,35 Eur mesačne a jeho výplatu od 01.11.2019 zastavil, a to z dôvodu, že podľa komplexného posudku prvostupňového správneho orgánu č. VK1/OPPnKaPC/SOC/2019/8405/J. zo dňa 22.10.2019 maloletý ako fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nie je odkázaný na trvalý, celodenný dohľad inou fyzickou osobou, rozsah pomoci inou osobou bol stanovený na stupeň I., čím nespĺňa podmienky Vzhľadom na závery komplexného posudku prvostupňový správny orgán považoval za splnené podmienky na odňatie peňažného príspevku na opatrovanie maloletého J. H. a na zastavenie jeho výplaty podľa

4. Žalobkyňa podala proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom žiadala, aby odvolací orgán prvostupňové rozhodnutie zrušil a aby jej príspevok na opatrovanie maloletého syna bol naďalej poskytovaný, nakoľko zdravotný stav, stupeň odkázanosti na pomoc inou fyzickou osobou a potreba opatrovania sú u jej maloletého syna rovnaké ako v roku 2015, nedošlo k zmene skutočností rozhodujúcich na trvanie nároku na opakovaný peňažný príspevok a jeho výplatu. Žiadala, aby odvolací orgán vec posudzoval aj v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa a zohľadňoval aj prílohu č. 2 , z ktorej je zrejmé, že v prípade detí pod 15 rokov trpiacich cukrovkou sa vyžaduje osobitná a celodenná starostlivosť zo strany rodičov.

5. Žalovaný orgán verejnej správy, ako odvolací orgán, rozhodnutím č. UPS/US5/SSVODPPKPC/SOC/2020/2594 G. zo dňa 03.03.2020 odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš č.: VK1/OPPnKaPC/SOC/2019/8399-30 zo dňa 06.11.2019 potvrdil. Podkladom rozhodnutia bol komplexný posudok č.: UPS/US5/SSVODPPKPC1/SOC/2020/2520/PD zo dňa 24.02.2020, v zmysle ktorého bola stanovená miera funkčnej poruchy na XX% a odkázanosť maloletého J. H. na pomoc inej fyzickej osoby bola stanovená na stupeň I. podľa prílohy č. 3 Žalovaný sa stotožnil so záverom prvostupňového správneho orgánu, že žalobkyňa nespĺňa podmienky na ďalšie poskytovanie peňažného príspevku na opatrovanie, pretože vzhľadom na zistený stupeň odkázanosti maloletého na pomoc inej fyzickej osoby, maloletý J. H. nespĺňa podmienky na kompenzáciu peňažným príspevkom na opatrovanie, teda pokiaľ nebola v komplexnom posudku navrhovaná táto forma kompenzácie, prvostupňový správny orgán rozhodol v súlade so zákonom.

6. Žalobkyňa podala v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu v sociálnych veciach, ktorou žiadala zrušiť rozhodnutie žalovaného č. UPS/US5/SSVODPPKPC/SOC/2020/2594 G. zo dňa 03.03.2020 a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš č.: VK1/OPPnKaPC/SOC/2019/8399-30 zo dňa 06.11.2019 a vec vrátiť prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

7. Žalobkyňa nesúhlasila s právnym posúdením veci, s vyhodnotením stupňa odkázanosti maloletého J. na pomoc inej fyzickej osoby, ani s posúdením a vyhodnotením jeho aktuálneho zdravotného stavu, najmä nesúhlasila, že maloletý J. už nie je odkázaný na trvalý dohľad a opatrovanie, v dôsledku čoho nie sú splnené zákonné podmienky na kompenzáciu peňažným príspevkom na opatrovanie. Podľa žalobkyne došlo k ukráteniu na právach jednak samotnej žalobkyne ako poberateľky peňažného príspevku, jednak samotného maloletého J. ako zdravotne ťažko postihnutej osoby s ochoreniami D. J. a O..

8. Žalobkyňa tvrdila, že nedošlo k takej zmene rozhodujúcich skutočností, ktorá by odôvodňovala odňatie príspevku a zdravotný stav maloletého J., vzhľadom na jeho vek a na schopnosti priamoúmerné jeho veku, je naďalej tak vážny, že je odkázaný na trvalý dohľad a opatrovanie, ktoré mu vie zabezpečiť iba žalobkyňa, keď maloletý žije v spoločnej domácnosti iba s ňou ako rozvedenou matkou, ktorej bolo zverené dieťa na čas po rozvode. Nakoľko si maloletý J. vyžaduje trvalý dohľad a opatrovanie, nemôže sa nikde zamestnať. Keďže jej bol odňatý príspevok na opatrovanie, žije spolu s maloletým J. z dávky v hmotnej núdzi a z výživného plateného otcom maloletému J., spolu v sume 280,66 Eur (dávka v hmotnej núdzi a príspevok na diétne stravovanie v 130,66 Eur + výživné od otca na maloletého J. 150.-Eur), čo nie je dostatočný príjem na pokrytie všetkých životných potrieb, nakoľko obe ochorenia maloletého sú finančne náročné, pridružujú sa k nim aj ďalšie choroby, ako napr. alergia, znížená imunita.

9. Nesprávne právne posúdenie veci žalobkyňa odôvodňovala tým, že žalovaný a rovnako aj prvostupňový orgán verejnej správy mal postupovať aj podľa Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý v bode 5 stanovuje, že dieťa má právo na osobitnú starostlivosť, ak je akýmkoľvek spôsobom postihnuté. V zmysle Dohovoru je nutné maloletému J. poskytnúť zvláštnu opateru, nakoľko má len XX rokov a nevie si zabezpečiť o seba zdravotnú starostlivosť. Zo strany orgánov verejnej správy došlo k príliš formalistickému výkladu ustanovení , keď nezohľadnili článok 40 a SR garantujúce právo na ochranu zdravia a právo rodičov, ktorí sa starajú o deti, na pomoc štátu. Vzhľadom na Dohovor o právach dieťaťa mali orgány verejnej správy zohľadniť aj prílohu č. 2 , v ktorej sú uvedené choroby a stavy, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť, konkrétne v kapitole IV - Choroby žliaz s vnútorným vylučovaním, výživy a premeny látok - kam patrí aj cukrovka, sa uvádza, že takýto zdravotný stav vyžaduje osobitnú starostlivosť zo strany rodičov pri sledovaní celkového zdravotného stavu, sledovanie merateľných hodnôt, presnú aplikáciu inzulínu v určených dávkach a v určenom čase, denný dozor, prevenciu akútnych zápalových ochorení, prípravy diéty, sprevádzanie do špecializovaných zdravotníckych zariadení, ošetrovanie komplikácií, a to do 15 roku veku dieťaťa. Nestotožnila sa s názorom žalovaného, že na nemožno prihliadať, nakoľko podmienky peňažného príspevku na opatrovanie upravuje len a výklad aplikácie práva a správnu úvahu žalovaného označila za ústavne nekonformné a nezabezpečujú takú ochranu maloletému dieťaťu s ťažkým zdravotným postihnutím, ako to predpokladá Dohovor o právach dieťaťa a SR.

10. Žalobkyňa tvrdila, že v danom prípade nie sú splnené podmienky ustanovenia , nakoľko nedošlo k zmene skutočností, ktoré by odôvodňovali odňatie peňažného príspevku na opatrovanie.

11. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala aj posúdenia vecnej správnosti komplexného posudku žalovaného, ktorý bol podkladom pre žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného. Namietala stanovený stupeň odkázanosti maloletého J. na pomoc inej fyzickej osoby žalovaným, rovnako i prvostupňovým orgánom verejnej správy, pretože v prípade nezabezpečenia starostlivosti, keď maloletý J. je odkázaný na neustále meranie cukru v krvi, jeho vyhodnocovanie a podávanie inzulínu (nie len pravidelne 4x denne, ale najmä v akútnych stavoch hypoglykémie), nesprávne podanie ktorého alebo nepodanie ktorého môže mať fatálne následky, je potrebné vyhodnotiť ako odkázanosť pri viacerých činnostiach, teda nie len v bode 11, čo vedie k záveru o potrebe nepretržitého dohľadu pri bode 12, kde mal byť stanovený počet bodov 0, a teda automaticky stupeň odkázanosti VI v zmysle Preto úkony pod bodom 11 - Dodržiavanie liečebného režimu - sú významné aj pre schopnosti maloletého J. vykonávať aj iné úkony pod ostatnými bodmi. To, že maloletý syn dokáže primerane svojmu veku zvládnuť sám bežnú osobnú hygienu, obliekanie a vyzliekanie, pohyb po schodoch, po rovine, toto platí len v prípade, že sa nenachádza v stave hypo alebo hyperglykémie, keď v takomto stave nedokáže urobiť sám absolútne žiadny úkon. Takýto stav je u maloletého veľmi častý a práve preto je pri ňom žalobkyňa takmer celodenne, aby mu akútne poskytla pomoc a opateru a odvrátila stav kómy. Je zrejmé, že XX ročné dieťa sa o seba nedokáže postarať, čo sa týka zabezpečovania liečebného režimu pri O. a O. a pokiaľ mu v školskom zariadení nikto nevie poskytnúť pomoc a dohľad pri liečebnom režime, tak to môže mať pre dieťa až fatálne následky. Pripojila zároveň potvrdenie základnej školy vo T. X., ktorú navštevuje maloletý syn.

12. Podľa žalobkyne si maloletý J. ešte stále nevie sám manažovať komplexne svoj zdravotný stav a inzulínovú liečbu. Vyžaduje dohľad dospelej osoby pri dodržiavaní svojho celkového liečebného režimu a celodenný, trvalý dohľad pri liečebnom režime, rôznych sociálnych aktivitách a aj počas spánku. Z.

maloletému J. podáva injekčnou cestou minimálne 4x denne, v prípade hyperglykémie musí dopichnúť viac inzulínových jednotiek podľa aktuálnej hodnoty glykémie, čo maloletý vzhľadom na svoj vek ešte nevie sám vyhodnotiť. Kvôli prítomnosti G. v moči vyšetruje maloletému moč a pokiaľ stav prítomnosti acetónu pretrváva dlhšie, musí maloletého zobrať kvôli X. a možnému rozvratu vnútorného prostredia do nemocnice na infúznu liečbu. Od roku 2016 bol maloletý J. hospitalizovaný v dôsledku svojho ochorenia 9 krát, vždy na viac dní a žalobkyňa bola v nemocnici s ním. Liečebný proces maloletého má na starosti výlučne žalobkyňa, pretože otec dieťaťa nežije s nimi v spoločnej domácnosti a ani iná dospelá osoba. Žalobkyňa ako rodič, je osobou zodpovednou za zdravie svojho dieťaťa, pričom vzhľadom na potrebnú intenzívnu starostlivosť o dieťa sa nemôže zamestnať. Starostlivosť, ktorú poskytuje maloletému nie je bežná starostlivosťou rodiča starajúceho sa o zdravé dieťa a vyžaduje si celodenný kontakt s dieťaťom a celodennú starostlivosť. Preto poukazovanie na zo strany žalovaného nie je na mieste. Ak by žalobkyňa starostlivosť nezabezpečila, dieťaťu by sa mohlo niečo vážne stať a za zodpovednú bude braná žalobkyňa ako rodič, minimálne z nedbanlivosti.

13. Žalobkyňa namietala žalovaným konštatovanú zmenu rozhodujúcich skutočností na trvanie nároku a uviedla, že pokiaľ žalovaný argumentuje tým, že v predložených diabetologických nálezoch je uvádzaný zdravotný stav ako uspokojivo kompenzovaný a bez komplikácií, tak je to len vďaka tomu, že nad ním žalobkyňa vykonáva celodenné opatrovanie a dohľad. Nebolo zohľadnené to, že väčšie komplikácie a kóma maloletého nenastali jedine preto, že maloletému poskytuje diétnu stravu i ostatnú pomoc. Príspevok je nutné poskytovať práve preto, aby sa rodičia mohli postarať o maloleté deti s ťažkým zdravotným postihnutím ich celodennou starostlivosťou a predchádzať všetkými silami a schopnosťami k tomu, aby k vážnejším komplikáciám, dokonca ku kóme vôbec nedošlo. Žalobkyňa uviedla, že ak by príspevok na opatrovanie mal byť priznávaný len pri takto závažných komplikáciách, mohlo by byť už neskoro.

14. Namietala, že žalovaný mal postupovať podľa a , teda vychádzať aj zo starších lekárskych nálezov z roku 2015 a 2016, keďže zdravotný stav maloletého je chronický s trvalým poškodením, keďže D. rovnako ako O. sú nevyliečiteľné ochorenia, ktoré človeka sprevádzajú celý život.

15. Žalovaný (i orgán verejnej správy prvého stupňa) vec posúdili formalisticky, vôbec neprihliadli na skutočný stav, vek a potreby dieťaťa. Z predložených odborných vyšetrení a nálezov vybrali iba tie informácie, ktoré im vyhovovali, aby mohli odňať príspevok. Z odborného vyšetrenia z diabetológie zo dňa 03.07.2019 vyplýva, že maloletý má časté hyperglykémie. Lekár konštatoval, že maloletý potrebuje dozor matky. To, že hypo aj hyperglykemické stavy sa objavujú, je zrejmé z odborných vyšetrení D. zo dňa 16.04.2019 a 19.09.2019. To, že maloletému kolíše hladina cukru, vyplýva aj z klasického D. denníka maloletého J., ktorý mu žalobkyňa každý deň vypĺňa. Neboli zohľadnené závery R. vyšetrenia zo dňa 18.11.2019, keď v správe z tohto vyšetrenia R. potvrdzuje, že je nutný neustály dohľad žalobkyne nad maloletým, nakoľko tento ešte nie schopný brať svoj zdravotný stav s dostatočnou vážnosťou a opatrnosťou.

16. Žalobkyňa namietala nedostatočné zistenie skutkové stavu veci ako aj to, že došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu predložených dôkazov, nakoľko zo všetkých skutočností a dokladov obsiahnutých v spisoch jednoznačne vyplýva, že maloletý J. je ešte stále odkázaný na opatrovanie a trvalý celodenný dohľad, objavujú sa u neho hypo aj hyperglykemické stavy.

17. Žalobkyňa poukázala na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 20.07.2017 a na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.10.2018. Rovnako, ako v tam posudzovaných prípadoch, sa jedná o dieťa nízkeho veku, ktoré ešte nedokáže dostatočne vnímať závažnosť svojho ochorenia a už vôbec nie reagovať na náhle zdravotné komplikácie, nedokáže ešte samo manažovať liečebný režim a ani sledovať svoj zdravotný stav.

18. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Podľa názoru žalovaného žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe riadne zisteného stavu veci v čase vydania rozhodnutia, rozhodnutie bolo riadne a logicky odôvodnené a postup pri posúdení odkázanosti maloletého J. H. na pomoc inej fyzickej osoby bol v súlade so zákonom.

19. V komplexnom posudku, ktorý bol podkladom prvostupňového rozhodnutia bolo konštatované rozhodujúce ochorenie pre určenie miery funkčnej poruchy XX% - ochorenie O. W., pričom sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia maloletého J. H. bolo navrhnuté naďalej kompenzovať peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie, pričom peňažný príspevok na opatrovanie nebol navrhnutý. Pre účely odvolacieho konania bol vypracovaný komplexný posudok, podľa ktorého miera funkčnej poruchy maloletého je XX% pre zdravotné postihnutie zaradené do III. - Endokrinné poruchy, poruchy výživy a premeny látok, ods. 8 písm. c) prílohy č. 3 , O. ťažko kompenzovateľná inzulínom alebo O. detského veku, t. j. O. W.. Podkladom pre vypracovanie komplexného posudku bol lekársky posudok z 13.02.2020 a posudkový záver zo dňa 14.02.2020. Posudkový lekár vychádzal z predložených odborných nálezov, a to najmä z vyšetrenia T. zo dňa 25.08.2015, z D. vyšetrenia zo dňa 19.09.2019, zo dňa 03.07.2019 a zo dňa 16.04.2019, z Q. vyšetrenia zo dňa 03.07.2019, z E. vyšetrenia zo dňa 04.10.2018, zo dňa 16.04.2019, zo dňa 07.05.2019 a zo dňa 19.09.2019, z prepúšťacej správy z hospitalizácie na detskej klinike U. U. v čase od 28.01.2019 do 04.02.2019, zo R. vyšetrenia zo dňa 18.11.2019 a zo stretnutia účastníčky konania s posudkovým lekárom ústredia zo dňa 11.02.2020.

20. Maloletému J. H. bola diagnostikovaná O. W. v roku XXXX a odvtedy je v sledovaní D. a je nastavený na Z.. V súčasnej dobe je vhodne kompenzovaný, bez dokumentovaných komplikácií. O. W. sa prejavuje deficitom P. činnosti buniek R. už v útlom detskom veku a liečba Z. je nevyhnutná od začiatku ochorenia. Posudkový lekár konštatoval, že organizácia komplexnej liečby, a to injekčné podávanie Z., sledovanie hladín glykémie v krvi, stravovací režim, pohybový režim a edukácia patria do oblasti zdravotnej starostlivosti a na účely posúdenia odkázanosti na opatrovanie ich možno zohľadniť len v bode 11 prílohy č. 3 Z. z - Dodržiavanie liečebného režimu.

21. Zo sociálneho šetrenia vyplynulo, že maloletý J. H. je žiakom T. ročníka základnej školy. V škole si sám po štvrtej hodine odmeria hladinu cukru, ktorú oznámi matke a tá podľa údajov mu prinesie stravu do školy. Po skončení vyučovania obeduje doma. Prípravu bezlepkovej a diabetickej stravy mu zabezpečuje matka, a to šesť krát denne. Pri náhlom poklese glykémie počas vyučovania musí ísť matka za ním do školy. Zabezpečuje mu aj meranie inzulínu. Nemá inzulínovú pumpu. Glykémiu mu matka meria aj v noci. Pri posudzovaní odkázanosti maloletého J. H. na opatrovanie sa postupovalo aj so zreteľom na ustanovenie § 14 ods. 2 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, teda neprihliada sa na potrebu pomoci pri zabezpečovaní takej starostlivosti, či aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku. Zdravotný stav maloletého J. H. bol objektivizovaný lekárskymi nálezmi. Posudkový lekár zohľadnil aj skutočnosti uvádzané matkou. Výsledkom posúdenia odkázanosti bolo určenie stupňa odkázanosti I s počtom bodov XXX. Preto žalovaný na základe vykonanej lekárskej a sociálnej posudkovej činnosti dospel k záveru, že u maloletého sa nejedná o taký stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, ktorý by podmieňoval odkázanosť na opatrovanie v zmysle zákonných ustanovení, preto mu peňažný príspevok na opatrovanie nebol v komplexnom posudku ústredia navrhnutý. Na základe tejto skutočnosti žalovaný zamietol odvolanie a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

22. K namietanému nesprávnemu posúdeniu stupňa odkázanosti maloletého na pomoc inej fyzickej osoby, žalovaný uviedol, že vzhľadom na predložené odborné nálezy, osobné stretnutie s posudkovým lekárom ústredia, ktorého sa zúčastnila žalobkyňa dňa 11.02.2020, ako aj na základe výsledkov sociálneho zisťovania realizované na druhostupňovom správnom orgáne, maloletý J. H. potrebuje pomoc inej fyzickej osoby pri dodržiavaní liečebného režimu, čo bolo zohľadnené v stanovenom stupni odkázanosti, a to započítaním 0 bodov, t. j. fyzická osoba je pri väčšine úkonov dodržiavania liečebného režimu odkázaná na pomoc pri činnostiach uvedených v bode 11 prílohy č. 3 Zákona o sociálnych službách. Pri ostatných úkonoch sebaobsluhy obsiahnutých v bodoch 1-10 a v bode 12 tejto prílohy je maloletý J. samostatný primerane svojmu veku, t. j. v oblasti sebaobsluhy nemá sociálne dôsledky, ktoré by bolo možné kompenzovať príspevkom na opatrovanie. Ustanovenie § 14 ods. 2 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu predstavuje pre správny orgán záväzný pokyn pre hodnotenie odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby na účely peňažného príspevku na opatrovanie. Medotodológia zisťovania odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach je striktne a pomerne podrobne upravená v prílohe č. 3 Zákona o sociálnych službách, pričom ide o kogentné ustanovenia, od ktorých sa správny orgán nemôže odchýliť, najmä ich nemôže upravovať podľa vlastného uváženia doplnením nových položiek, resp. nie je možné vybrať si, že pri ochorení na O. sa nebudú posudzovať také položky

ako napr. osobná hygiena, celkový kúpeľ a pod. Žalovaný postupoval v súlade so zákonom, nakoľko odkázanosť maloletého J. na pomoc inej fyzickej osoby zisťoval vo všetkých 12 činnostiach, ktoré príloha č. 3 Zákona o sociálnych službách upravuje.

23. V čase priznania peňažného príspevku na opatrovanie, pri posudzovaní zdravotného stavu maloletého J. H. bola určená jeho miera funkčnej poruchy XX% a stupeň odkázanosti VI, pretože dieťa v uvedenom čase vyžadovalo zvýšený dohľad hlavne pri náhlych prechodoch do hypoglykemických stavov, ktoré nastali pri pobyte v materskej škôlke a upadalo do X.. V súčasnosti bol stav prehodnotený na základe aktuálnych odborných nálezov, podľa ktorých je zdravotný stav hodnotený ako uspokojivo kompenzovaný a bez komplikácií. Nie sú dokumentované hypoglykemické stavy s poruchami vedomia, čo možno považovať za takú zmenu rozhodujúcich skutočností, ktorá ovplyvňuje posúdenie odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby a tým aj trvanie nároku na peňažný príspevok na opatrovanie.

24. Žalovaný konštatoval, že uvádzaná organizácia komplexnej liečby cukrovky patrí do oblasti zdravotnej starostlivosti. Rozsah zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a úhrady za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti upravujú predpisy z iného právneho odvetvia.

25. Poukázal na SR ako aj SR a konštatoval, že článok 5 Dohovoru o právach dieťaťa sa netýka prejednávanej veci. Práva detí so zdravotným postihnutím upravuje článok 23 citovaného Dohovoru, ktorý v bode 2 okrem iného upravuje, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo postihnutého dieťaťa na osobitnú starostlivosť, podporujú a zabezpečujú oprávnenému dieťaťu a osobám, ktoré sa oň starajú požadovanú pomoc, avšak v závislosti od rozsahu existujúcich zdrojov. Z celého Dohovoru nevyplýva správnemu orgánu žiadna konkrétna povinnosť priznať deťom s ťažkým zdravotným postihnutím peňažný príspevok na kompenzáciu. Medzinárodné Dohovory uvedené v článku 7 SR, akým je aj Dohovor o právach dieťaťa, má síce prednosť pred vnútroštátnymi zákonmi, avšak práva dotknutých osôb upravujú len všeobecne. Právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov upravuje zákon o peňažných príspevkoch, pričom jednotlivé ustanovenia zákona neodporujú uvedenému Dohovoru, nesúlad nebol Ústavným súdom SR vyslovený.

26. K žalobnej námietke, že žalovaný nezohľadnil aj prílohu č. 2 , v ktorej sú vedené choroby a stavy, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť, pričom pri diabetes melitus je uvedená osobitná starostlivosť rodičov o deti do 15 rokov veku, žalovaný konštatoval, že Zákon o sociálnom poistení v zmysle upravuje právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia. Nakoľko peňažný príspevok na opatrovanie nie je dávkou sociálneho poistenia, nemôže sa na jeho priznanie vzťahovať zákon o sociálnom poistení, ani jeho prílohy.

27. K poukazovaniu na iné rozsudky súdov, žalovaný uviedol, že ide o rozhodnutia v individuálnych prípadoch a nemožno ich uplatňovať všeobecne, najmä, ak existujú aj rozsudky súdov, ktoré vyjadrili opačný právny názor, napríklad rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 31.07.2019, kedy išlo o dieťa približne v rovnakom veku ako je J. H.. Pri skúmaní podmienok na poskytnutie kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia sa postupuje prísne individuálne.

28. Podľa žalovaného sa nejedná o formalistický výklad ustanovení Výklad platných ustanovení zákona nemožno považovať za formalistický len preto, že výsledok je nepriaznivý pre žalobkyňu.

29. V replike žalobkyňa poukázala na nepresnosť v posudkovom závere, že maloletý J. po skončení vyučovania odchádza obedovať domov, pretože obed mu osobne nosí do školy, keďže školské zariadenie nedokáže zabezpečiť vhodné stravovanie pre syna, o čom predložila aj dôkaz - vyjadrenie školy. K ustanoveniu uviedla, že starostlivosť, ktorú si zdravotný stav maloletého syna vyžaduje, vysoko prevyšuje bežnú a normálnu starostlivosť rodiča o dieťa rovnakého veku bez takýchto zdravotných komplikácií. O pomoc vo forme peňažného príspevku na opatrovanie žiada z dôvodu, aby mohla maloletému synovi naďalej zabezpečovať nepretržitý, celodenný dohľad nad jeho zdravotným stavom a naďalej tak pomáhať predchádzať život ohrozujúcim stavom ako je F. alebo F. a následné upadanie do X., v záujme toho, aby jej maloletý syn mohol, tak ako ostatné deti v jeho veku,

robiť a žiť svoj život bez nejakých veľkých rozdielov, diskriminácie, obmedzení a nástrah napriek jeho zdravotnému hendikepu. Opakovane, k bodovému hodnoteniu podľa prílohy č. 3 , namietala, že pri bode 12 malo byť určených 0 bodov, pretože v čase hypo alebo hyperglykémie maloletý nie je schopný vykonávať sám ani jeden z úkonov uvedených pod bodom 1 až 12, takže je odkázaný na pomoc pri väčšine činností uvedených v bodoch 1 až 11. Ide o strohé a formalistické konštatovanie, že maloletý J. ako XX ročné dieťa je samostatný primerane veku pri všetkých činnostiach uvedených pod bodmi 1 až 10 a 12 prílohy. V rámci správneho uváženia mali orgány verejnej správy dospieť k záveru, že maloleté dieťa potrebuje dohľad pri všetkých činnostiach pri náhlych stavoch hypo alebo hyperglykémie. V zmysle Dohovoru o právach dieťaťa i Deklarácie práv dieťaťa, dieťaťu s akýmkoľvek postihnutým treba vyjsť v ústrety, aj jeho sociálnym potrebám. Podľa žalobkyne správna úvaha pri aplikácii a interpretácii a nebola súladná s Dohovorom o právach dieťaťa. Žalovaný a ani prvostupňový orgán nepoužili správnu úvahu v prospech maloletého J., v ktorého záujme je, aby bolo zabezpečené opatrovanie, výchova a starostlivosť, ktoré jeho zdravotný stav a nízky vek vyžaduje v súčasnosti celodenne, a aby bol sociálne začlenený do spoločnosti bez ohrozenia jeho stavu, čo je cieľom Dohovoru o právach dieťaťa, ale aj Tvrdila, že správna úvaha trpí vadami, nakoľko nie je ani ústavne konformná, ani eurokonformná a tiež je nelogická, keď správne orgány síce konštatujú, že maloleté dieťa potrebuje nadštandardnú dennú starostlivosť a dohľad pri liečebnom režime, meraní cukru, vyhodnotení merania, navolení a aplikácii inzulínu i pri príprave a podávaní stravy, ale na druhej strane tvrdia, že dieťa potrebuje len taký dohľad ako iné dieťa porovnateľné v jeho veku. Žalovaný i prvostupňový správny orgán mali v zmysle SR prednostne vychádzať z Dohovoru o právach dieťaťa, pretože aplikované zákony nezabezpečujú taký rozsah práv, aký predpokladá tento Dohovor. Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 31. 07. 2017 nemožno na daný prípad zohľadniť, pretože v tam riešenom prípade išlo o maloleté dieťa, ktoré trpí O., ale nie zároveň aj O.. Naopak, navrhovala zohľadniť právny záver vyplývajúci z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.10.2018, a uviedla, že súdy nižších stupňov by mali prihliadať na rozhodnutia súdov vyššieho stupňa.

30. Žalovaný vo vyjadrení k replike konštatoval, že nie sú v nej uvedené žiadne také nové skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné opakovane reagovať, s tým, že naďalej trval na svojom stanovisku vyplývajúcom z vyjadrenia k žalobe a žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť, žalobkyni náhradu trov konania nepriznať.

31. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd vecne ( ) a miestne príslušný ( ) preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného aj prvostupňového orgánu verejnej správy je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, v dôsledku čoho rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo zrušil (, , ) a vec vrátil orgánu nižšieho stupňa na ďalšie konanie ( ). Pri rozhodovaní zohľadnil obsah administratívneho spisu a všetky stanoviská účastníkov konania, skutočnosť, že sa jedná o žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný rozsahom žalobných bodov v zmysle a . Zároveň zohľadnil aj skutočnosť, že na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy v zmysle .

32. Správny súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania v zmysle , pretože na nariadenie pojednávania nezistil žiaden z dôvodov v zmysle až e) . Postupoval v súlade s a . Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku dňa 08.10.2020 bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu dňa 08.09.2020. Rozsudok bol vyhlásený vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia na úradnej tabuli správneho súdu dňa 08.10.2020.

33. Podľa ; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

34. Podľa ; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

35. Podľa ; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

36. Podľa ; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

37. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ktoré mu predchádza, ktorým bol žalobkyni odňatý s účinnosťou od 01.11.2019 peňažný príspevok na opatrovanie, ktorý poberala za opatrovanie svojho maloletého syna J. a jeho výplata od 01.11.2019 zastavená, a to z dôvodu, že podľa komplexného posudku prvostupňového správneho orgánu č. VK1/OPPnKaPC/SOC/2019/8405/J. zo dňa 22.10.2019 maloletý J. H. ako fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nie je už odkázaný na trvalý, celodenný dohľad inou fyzickou osobou, teda došlo k zmene skutočností rozhodujúcich na trvanie nároku na opakovaný peňažný príspevok.

38. Podľa ; tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len ""), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len "parkovací ") a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu.

39. Podľa ; cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom.

40. Podľa ; sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len "") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu.

41. Podľa ; sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.

42. Podľa ; ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%.

43. Príspevok na opatrovanie upravuje o peňažných príspevkoch na ťažkého zdravotného postihnutia, ktorý poskytovanie tohto príspevku podmieňuje kumulatívnym splnením všetkých zákonom ustanovených podmienok.

44. Podľa prvá veta ; opakovaný peňažný príspevok na sa odníme, jeho výplata sa zastaví alebo jeho výška sa zvýši alebo zníži, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na opakovaný peňažný príspevok na alebo na jeho výplatu.

45. Podľa ; na základe lekárskeho posudku podľa a na základe posudkového záveru podľa príslušný orgán vypracúva komplexný posudok na účely , ktorý obsahuje a) mieru funkčnej poruchy,

b) vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, c) sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach , d) návrh druhu peňažného príspevku na , e) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu, f) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, g) termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár, h) odôvodnenie komplexného posudku.

46. Podľa ; podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na je komplexný posudok.

47. Podľa ; ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa odkázaná na opatrovanie, opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a , možno fyzickej osobe, ktorá opatruje, poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie.

48. Podľa ; pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby sa neprihliada na potrebu pomoci pri zabezpečovaní starostlivosti o seba, starostlivosti o domácnosť alebo pri realizovaní základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku

49. Podľa ; fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa osobitného predpisu.

50. Podľa o sociálnych službách; odkázanosť fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby na účely poskytnutia sociálnej služby sa posudzuje podľa prílohy č. 3. Pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby sa dosiahnuté body podľa prílohy č. 3 písm. A v prvom bode až dvanástom bode sčítajú. Stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a priemerný rozsah odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby v hodinách sa určí na základe celkového počtu bodov.

51. Podľa ; ak fyzická osoba pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 písm. A dvanásteho bodu dosiahne 0 bodov, jej stupeň odkázanosti je VI a na body dosiahnuté podľa prílohy č. 3 písm. A prvého bodu až jedenásteho bodu sa neprihliada.

52. Podľa článku 2 ods. 2 SR; štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

53. Podľa článku 7 ods. 5 SR; medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

54. Podľa článku 152 ods. 4 SR; výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto .

55. Dohovor o právach dieťaťa - bod 5; dieťa má právo na osobitnú starostlivosť, ak je akýmkoľvek spôsobom postihnuté. Telesne, duševne alebo sociálne postihnutému dieťaťu treba poskytnúť zvláštnu opateru, výchovu a starostlivosť, akú vyžaduje jeho konkrétny stav.

56. Predmetom súdneho prieskumu v tomto prípade je rozhodnutie, podľa ktorého žalobkyňa nemá nárok na ďalšie poberanie príspevku na opatrovanie, nakoľko došlo k zmene skutočností rozhodujúcich na trvanie nároku na opakovaný peňažný príspevok ( Zákona o peňažných príspevkoch na ). Pre uvedený záver bol žalovaný (aj prvostupňový orgán) povinný preukázať skutkové

zistenia, z ktorého by jednoznačne vyplynulo, že žalobkyňa nespĺňa podmienky na ďalšie poberanie príspevku na opatrovanie.

57. Podľa a ; (1) Na konanie vo veciach , na konanie o a na konanie o parkovacom sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Ustanovenia , , , až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie vo veciach , na konanie o a na konanie o parkovacom .

58. Podľa , , ; (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. (7) Ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odsekoch 1 až 6 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení.

59. Podľa , , ; (1) Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. (2) Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. (5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

60. Podľa ; V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

61. Podľa ; Ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní.

62. Podľa , ; (6) Podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na je komplexný posudok. 10) Príslušný orgán pred vypracovaním komplexného posudku podľa prerokuje s fyzickou osobou, ktorá žiada o peňažný príspevok na , sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia v oblastiach a navrhovaný druh peňažného príspevku na , ak o takéto prerokovanie požiadala písomne alebo podala žiadosť elektronickými prostriedkami podpísanú zaručeným elektronickým podpisom.

63. Žalobkyňa tvrdí, že nedošlo k zmene pomerov, za ktorých bol priznaný príspevok na opatrovanie, v tejto súvislosti poukazuje na dôkazy predložené v konaní pred správnym orgánom.

64. Podľa stanoviska správneho súdu absentuje náležité vysporiadanie sa s predloženými dôkazmi žalobkyňou, ktoré predložila za účelom preukázania ňou tvrdenej skutočnosti, že nedošlo k zmene pomerov na strane maloletého J. H., ktoré by oprávňovali pristúpiť k odňatiu príspevku a k zastaveniu jeho výplaty. Komplexný posudok je síce záväzným podkladom rozhodnutia orgánu verejnej správy, čo však nezbavuje povinnosti orgánu verejnej správy náležite sa vysporiadať so všetkými dôkazmi, tieto vyhodnotiť jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti.

65. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia odkazuje na ustanovenie Zákona o peňažných príspevkoch na , podľa ktorého pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby sa neprihliada na potrebu pomoci pri zabezpečovaní starostlivosti o seba, starostlivosti o domácnosť alebo pri realizovaní základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku. Neuviedol však ako sa vysporiadal s úkonmi žalobkyne, ktoré vykonáva vo vzťahu k maloletému J. H. na rozdiel (navyše) od bežnej rodičovskej starostlivosti u dieťaťa rovnakého veku, avšak bez ochorení, ktorými trpí maloletý J., a ktoré tak ako tvrdí žalobkyňa, vykonáva v priebehu celého dňa, nakoľko maloletý vzhľadom na rozumovú vyspelosť ešte stále nie je spôsobilý dodržiavať liečebný režim súvisiaci s predmetným ochorením. Záver prvostupňového správneho orgánu, že došlo k zmene rozhodujúcich skutočností, v zmysle ktorých už poberanie príspevku na opatrovanie maloletého

nenapĺňa zákonný účel, nie je dostatočne odôvodnený, pričom tento nedostatok nebol odstránený ani žalovaným v rámci odvolacieho konania, pričom podstatná časť argumentácie žalobkyne v odvolaní smerovala práve proti tomuto záveru prvostupňového orgánu.

66. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd považuje žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy za nezákonné v dôsledku jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov v zmysle . Zároveň považuje rozhodnutia vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu orgánov verejnej správy na to, aby mohla byť vec riadne právne posúdená, čo je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia podľa .

67. V predmetnom konaní správny orgán postupuje podľa Správneho poriadku, ktorý upravuje zásady konania pred orgánom verejnej správy, ako aj postup pri vykonávaní dokazovania, s výnimkou ustanovenia o povinnosti oboznámiť účastníka konania s podkladmi rozhodnutia pred vydaním rozhodnutia, keď ako lex specialis upravuje osobitný postup v ustanovení . Zásady správneho konania, ktorými je ovládané predmetné konanie sa vzťahujú aj na vydávanie odborných posudkov ( Správneho poriadku).

68. Rozhodnutie žalovaného je v zásade založené na novourčenom stupni odkázanosti maloletého na pomoc inej fyzickej osoby, v rámci kontrolného posudzovania jeho zdravotného stavu, keď bol určený stupeň odkázanosti I s počtom bodov XXX podľa prílohy č. 3 Zákona o sociálnych službách, z čoho bol vyvodený záver o tom, že nespĺňa podmienku odkázanosti, ktorú predpokladá ustanovenie § 40 ods. 1 Zákona o peňažných príspevkoch k tomu, aby mohol byť osobe, ktorá opatruje takúto osobu poskytovaný peňažný príspevok na opatrovanie.

69. Žalobkyňa namietla aj nesprávny postup pri posudzovaní odkázanosti maloletého J.. Z komplexného posudku, ako aj odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva záver, že liečba inzulínom, resp. organizácia komplexnej liečby, a to injekčné podávanie inzulínu, sledovanie hladín glykémie v krvi, stravovací režim, pohybový režim a edukácia patria do oblasti zdravotnej starostlivosti a na účely posúdenia odkázanosti na opatrovanie ich možno zohľadniť len v bode 11 prílohy č. 3 o sociálnych službách - dodržiavanie liečebného režimu. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že maloletý je odkázaný na pomoc inej osoby pri liečebnom režime v plnom rozsahu, čo vyplýva aj z posúdenia odkázanosti, avšak považuje za absurdné, ak žalovaný odmieta uznať, že táto pomoc je nutná celodenne, čo odôvodňuje priznať aj príspevok na opatrovanie. Správny súd k uvedenému uvádza, že za situácie, že osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je plne odkázaná práve na pomoc inej osoby pri liečebnom režime, je potrebné zohľadniť akej choroby sa liečebný režim týka a aké následky môže mať jeho nezvládnutie. V tomto správny súd vidí určitú nedokonalosť právnej úpravy, ak na uvedené nereflektuje a zovšeobecňuje liečebný režim pre akékoľvek ochorenie. Pokiaľ ide o úkony pri dodržiavaní liečebného režimu predstavujúce pomoc osobe ťažko zdravotne postihnutej, na ktorú je absolútne odkázaná, napríklad vzhľadom na rozumovú vyspelosť, nízky vek, pričom následky nedodržania liečebného režimu môžu mať až fatálne následky, je potrebné dospieť k záveru o potrebe nepretržitého dohľadu pri bode 12, a teda stupňa odkázanosti VI. v zmysle (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 20.07.2017 (bod 47), v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.10.2018, ktorým bola kasačná sťažnosť proti rozsudku správneho súdu zamietnutá).

70. V zhode so stanoviskom žalovaného správny súd konštatuje, že ustanovenia vnútroštátneho predpisu () nie sú v rozpore s Dohovorom o právach dieťaťa, ale správny súd vytýka orgánom aplikujúcim právo, že pri rozhodovaní nepoužili správnu úvahu v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa, teda nepoužili správnu úvahu v prospech maloletého, a to poskytnúť mu danú opateru, výchovu, starostlivosť, ktorú vyžaduje jeho zdravotný stav. Každý prípad je potrebné posudzovať individuálne, a preto v danom prípade bolo potrebné zohľadniť zdravotný stav dieťaťa žalobkyne, jeho vek a tak posúdiť, či má žalobkyňa stále nárok na príspevok na opatrovanie v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa. Za významnú skutočnosť považuje správny súd zohľadnenie rozumovej vyspelosti maloletého, ktorá môže byť u detí rovnakého veku rôzna. Podľa žalobkyne nedošlo k zmene pomerov u maloletého v tom, že by už bol schopný zvládnuť liečebný režim, teda stále nevie analyzovať nameranú hodnotu glykémie a k nej aplikovať správne množstvo inzulínu, nevie, aký počet sacharidov má prijať pri nameranej glykémii, nie je si schopný poskytnúť adekvátnu pomoc pri stave

hypo/hyperglykémii. Správny súd uvádza, že ak je tomu skutočne tak, potom je stále v záujme dieťaťa, aby mu bolo zabezpečené opatrovanie, pretože to vyžaduje jeho zdravotný stav. To, že je maloletý sebaobslužný vo viacerých úkonoch - vzhľadom na vek a rozumovú vyspelosť už u všetkých, stále však okrem úkonov súvisiach s dodržiavaním liečebného režimu - aj súd považuje za irelevantné. Uvedené by malo byť v komplexnom posudku zohľadnené z výsledkov sociálneho šetrenia. Významnou bude teda pri individuálnom posúdení rozumová vyspelosť odkázaného zdravotne ťažko postihnutého dieťaťa, ale aj vyhodnotenie vhodnej formy podávania Z., či by nebolo efektívnejšie napr. inzulínová pumpa. V súčasnosti sú inzulínové pumpy s automatickými funkciami to najlepšie, čo súčasná liečba D. typu ponúka, je však potrebné zohľadniť vhodnosť inzulínovej pumpy pre maloletého.

71. Správne žalovaný poukázal na to, že právne vzťahy ohľadom príspevkov na ťažkého zdravotného postihnutia upravuje , a nie o sociálnom poistení. Avšak vzhľadom na Dohovor o právach dieťaťa je potrebné zohľadniť aj prílohu č. 2 k , v ktorej sú vymenované choroby a stavy, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť, keď pri kapitole IV. - „Choroby žliaz s vnútorným vylučovaním, výživy a premeny látok“, je uvedené, že zdravotný stav vyžaduje osobitnú starostlivosť zo strany rodičov pri sledovaní celkového zdravotného stavu, sledovanie merateľných hodnôt, presnú aplikáciu Z. v určených dávkach a v určenom čase, denný dozor, prevenciu akútnych zápalových ochorení, prípravu diéty, sprevádzanie do špecializovaných zariadení, ošetrenie komplikácií. Táto skupina ochorení vyžaduje osobitnú starostlivosť zo strany rodičov u detí do 15. roku veku dieťaťa. Významným je najmä konštatovaný denný dozor a presná aplikácia Z. v určených dávkach a v určenom čase. Rodičom sa teda ukladajú určité povinnosti pri zabezpečovaní osobitnej starostlivosti o takto choré dieťa. je v „balíku“ sociálnych právnych predpisov, ktoré by mali byť vzájomne kompatibilné. Napokon, aj samotný Zákon o peňažných príspevkoch na ťažkého zdravotného postihnutia odkazuje na použitie Zákona o sociálnych službách, podľa prílohy ktorého sa vykonáva posudzovanie odkázanosti. Je zrejmé, že neupravuje žiadnu vekovú hranicu dieťaťa a nezohľadňujú ju ani predpisy upravujúce postup pri posudzovaní odkázanosti, najmä a jeho príloha č. 3, čo nie je súladné s prílohou č. 2 k , ale ani s právnou úpravou, ktorá určuje vekovú hranicu dieťaťa napr. pri nároku rodiča na ošetrovné pri ošetrovaní dieťaťa. Právna úprava nemôže upraviť všetky situácie, ale potom je potrebné pripustiť správne uváženie, a nie prísne formalisticky pristupovať k posudzovaniu odkázanosti bez náležitého zohľadnenia špecifík konkrétnosti daného prípadu pri aplikácii príslušných ustanovení Aj orgány verejnej správy sú povinné zákon vykladať v súlade so zmyslom a účelom zákona.

72. Zákon predpokladá poskytnutie pomoci formou kompenzačných príspevkov, avšak za aktívnej účasti osoby zdravotne ťažko postihnutej. V žiadnom prípade nemôže poberanie kompenzačného príspevku na opatrovanie nahrádzať príjem, resp. suplovať nepriaznivú situáciu na trhu práce - nezamestnanosť. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že nakoľko maloletý J. si vyžaduje trvalý dohľad a opatrovanie, nemôže sa nikde zamestnať. To, že sa nemôže nikde zamestnať v dôsledku nedostatku ponúk na trhu práce, nemožno zamieňať so zabezpečovaním opatrovania syna, ak je na to odkázaný. Pokiaľ žalobkyňa v žalobe uvádza, že jej príjem je nedostatočný na pokrytie všetkých životných potrieb spojených so starostlivosťou o maloletého J. po odňatí kompenzačného príspevku, správny súd zdôrazňuje, že sociálny systém v podobe priznávania kompenzačných príspevkov nemôže nahrádzať vyživovaniu povinnosť rodiča voči maloletému dieťaťu. Preto žalobkyňa môže požiadať otca o prispievanie na výživu dieťaťa vyššou sumou a v prípade, ak sa nedohodnú, uplatniť nárok dieťaťa o zvýšenie výživného na príslušnom súde.

73. Z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že v prípade rozhodnutí vydávaných na základe zmeny pomerov, resp. zmeny rozhodujúcich skutočností, z ktorých sa vychádzalo pri vydaní skorších rozhodnutí, je potrebné náležité odôvodnenie práve zmeny pomerov, zmeny rozhodujúcich skutočností, na základe ktorých dochádza k zmene právneho postavenia subjektu, ktorého sa rozhodnutie týka. V predmetnej veci absentuje presvedčivé odôvodnenie zmeny rozhodujúcej skutočnosti, porovnanie predchádzajúceho stavu a terajšieho.

74. Povinnosťou správneho orgánu je rozhodnutie odôvodniť jasne a zrozumiteľne, aby bolo zrejmé, z akých podkladov pri svojom rozhodnutí vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, a ktoré nie, z akých dôvodov, stručne jasne a výstižne vysvetliť, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v konaní a zodpovedal na najdôležitejšie otázky vo

vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý bol predmetom správneho konania. Z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Problematike týkajúcej sa povinnosti náležite zdôvodniť rozhodnutie sa venoval ústavný súd SR - napr. v náleze sp. zn. , , , , . Ústavný súd vo svojej judikatúre zdôraznil, že orgán štátnej moci by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia, dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné a odôvodnenie je potrebné formulovať spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického a jasného vyjadrovania. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

75. Žalobkyňa v priebehu tak konania pred orgánmi verejnej správy ako aj v konaní pred správnym súdom v prvom rade dôvodne namietala nepreukázanie zmeny skutočností rozhodujúcich na trvanie nároku na opakovaný peňažný príspevok a jeho výplatu, tvrdiac, že k zmene nedošlo, ak maloletý je stále úplne odkázaný na pomoc pri dodržiavaní liečebného režimu pri O. W. a O., zanedbanie ktorého by mohlo viesť ku vážnym až fatálnym následkom. Doslova uviedla, že každej primerane rozumovo vyspelej osobe musí byť zrejmé, že XX ročné dieťa sa o seba nedokáže postarať, čo sa týka zabezpečovania liečebného režimu pri tomto ochorení. Je zrejmé, že pri posudzovaní odkázanosti maloletého na pomoc inej fyzickej osoby bolo zohľadnené, že potrebuje úplnú pomoc pri dodržiavaní liečebného režimu a bolo priradených 0 bodov v bode 11. Poukazovanie žalovaného na správnosť postupu v súlade so striktnými pravidlami nastavenými metodikou pri posudzovaní odkázanosti vyznieva nepresvedčivo vzhľadom na záver, k akému dospel rozhodujúci orgán verejnej správy, vychádzajúc z príliš formalistického výkladu ustanovení nezohľadniac a 41 SR garantujúce právo na ochranu zdravia a právo rodičov, ktorí sa starajú o deti, na pomoc štátu. Podľa názoru správneho súdu, právny štát budovaný na kresťanských a sociálnych princípoch, by mal nájsť spôsob vhodnou právnou reguláciou, ako sa čo najlepšie postarať o narodené deti, ktoré sú postihnuté určitým hendikepom, t. j. sú znevýhodnené oproti iným deťom, najmä ak sú úplne odkázané na pomoc pri dodržiavaní liečebného režimu, nezvládnutie ktorého vzhľadom na povahu choroby, môže viesť k fatálnym následkom až k smrti. Inak sú ústavné práva, na porušovanie ktorých poukázala žalobkyňa v žalobe, skutočne len iluzórne.

76. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na formalistický postup v konaní, správny súd uvádza, že striktné držanie sa v citovaných zákonných ustanovení je vzhľadom na všetky objektívne a špecifické okolnosti daného prípadu nesúladné s ponímaním materiálneho právneho štátu a takáto rigidná a formalistická aplikácia zákona je absolútne nespravodlivá a je v príkrom rozpore so základnými princípmi materiálneho právneho štátu, keďže povinnosť súdu (v určitej miere aj správneho orgánu) nachádzať právo, neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov. Súd teda musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. Podstatným pri aplikácii práva je materiálne hľadisko, právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť. Úlohou súdu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi. Mnohé prípady a špecifické okolnosti môžu byť komplikované a netypické, čo však nezbavuje súd povinnosti urobiť všetko pre spravodlivé riešenie. Spravodlivosť je hodnotovým princípom, ktorý je spoločný všetkým demokratickým právnym poriadkom. Nad každým vytváraním súdneho rozhodnutia sa nesie dvojaký imperatív: rozhodnutie musí byť nielen zákonné, ale predovšetkým spravodlivé. Úlohou súdu je práve rozpoznať cez zákon spravodlivosť (porovnaj závery Najvyššieho súdu SR vyslovené v rozsudku sp. zn. zo dňa 26. 09. 2018).

77. K poukazovaniu žalobkyne na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 20.07.2017 a na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.10.2018, správny súd uvádza, že sa nejedná o úplne identické prípady, nakoľko v tam posudzovanej veci bola veková hranica iná, jednalo sa o X ročné dieťa, v tomto prípade ide o XX ročné dieťa. Každý prípad je potrebné posudzovať prísne, individuálne, zohľadniť všetky rozhodujúce skutočnosti. Posudzovať by sa mala aj rozumová vyspelosť dieťaťa, podobne ako napr. pri zodpovednosti maloletého za škodu

v zmysle . Rozhodujúce je, či dieťa už dokáže dostatočne vnímať závažnosť svojho ochorenia a či je schopné reagovať na náhle zdravotné komplikácie vzhľadom na svoju rozumovú vyspelosť. Právna úprava, ktorá uvedené aspekty pri posudzovaní odkázanosti maloletého dieťaťa nezohľadňuje, poskytuje menej práv ako Dohovor o právach dieťaťa, preto žalovaný aj prvostupňový orgán verejnej správy mali v zmysle článku 7 ods. 5 SR vychádzať z Dohovoru o právach dieťaťa.

78. Aj vnútroštátny orgán verejnej správy aplikujúci právo sa vždy musí usilovať o eurokonformný výklad vnútroštátneho práva, teda o výklad v súlade s komunitárnym právom. Vnútroštátny súd môže prostredníctvom eurokonformnej interpretácie vyplniť medzery vnútroštátneho právneho predpisu. Z nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 11. 10. 2016 vyplýva, že Národná rada Slovenskej republiky je síce jediným vnútroštátnym zákonodarným orgánom ( ), nie však jediným orgánom oprávneným normovať obsah spoločenských vzťahov na úrovni zákonnej sily, čo je dôsledkom členstva Slovenskej republiky v Európskej únii, čím dochádza k dobrovoľnému vzdaniu sa časti suverenity štátu v prospech Európskej únie. Súdy teda posudzujú vôľu jednak zákonodarcu vnútroštátneho, ale aj vôľu únijného tvorcu zodpovedajúcej právnej regulácie. V zmysle č. 144 ods. 1 sudcovia pri rozhodovaní nie sú viazaní len zákonom ako kvalifikovaným výsledkom realizácie vnútroštátnej zákonodarnej moci, ale sú viazaní aj vrátane jej čl. 7 ods. 2, teda i samotnou medzinárodnou zmluvou (porovnaj závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.10.2018).

79. V ďalšom konaní orgán verejnej správy doplní dokazovanie a opakovane posúdi trvanie splnenia zákonných podmienok pre poberanie opakovaného peňažného príspevku žalobkyňou na opatrovanie jej maloletého syna J. H. a svoje rozhodnutie náležite odôvodní tak, aby zodpovedalo atribútom preskúmateľnosti.

80. Žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, súd priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v zmysle . O výške trov konania rozhodne správny súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle .

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).