Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Sa/20/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v konaní pred sudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou v právnej veci žalobkyne: A. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.. F.. G. XXX/XX, XXX XX K. D., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Banská Bystrica, Trieda SNP 75, 974 89 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US5/SSVODPPKPC/SOC/2021/7284 Ant zo dňa 17. augusta 2021, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Žalobkyni bol priznaný peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorou je jej syn, maloletý A. O., narodený XX.XX.XXXX s účinnosťou od 01.09.2015, v zmysle , a o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“ alebo „Zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu“). Podkladom pre rozhodnutie o priznaní peňažného príspevku bol komplexný posudok, v zmysle ktorého sa maloletý A. O. považoval za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 %, odkázanú na opatrovanie - trvalý dohľad (z dôvodu náhlych prechodov do hypoglykemických stavov, ktoré nastali pri pobyte dieťaťa v materskej škôlke, pričom dieťa upadalo do kómy ) so VI. stupňom odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. Následne bol maloletý posudzovaný v októbri 2016, kedy nedošlo k zmene pri prehodnocovaní, keď podľa lekárskeho posudku a na základe sociálneho zisťovania bol maloletý A. O. naďalej osobou odkázanou na trvalý dohľad a došlo k potvrdeniu platnosti predchádzajúceho komplexného posudku, nakoľko podľa posudkového lekára bolo nutné dieťa naďalej monitorovať a adekvátne zasiahnuť pri vyššie uvedených stavoch, a to vzhľadom na vek dieťaťa. Nový termín opätovného posúdenia bol určený na október 2019.

2. V rámci opätovného posúdenia zdravotného stavu maloletého A. O. bolo navrhnuté lekárskym posudkom kompenzovať sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia maloletého peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie, peňažný príspevok na opatrovanie mu nebol naďalej navrhnutý, preto rozhodnutím úradu č. VK1/OPPnKaPC/ SOC/2019/8399-30 zo dňa 06.11.2019 bol peňažný príspevok na opatrovanie žalobkyni odňatý od 01.11.2019. Na základe podaného odvolania žalobkyne žalovaný rozhodnutím č. UPS/US5/ SSVODPPKPC/SOC/2020/2594 Ant zo dňa 03.03.2020 potvrdil prvostupňové rozhodnutie a odvolanie

zamietol. Podkladom rozhodnutia žalovaného bol komplexný posudok zo dňa 24.02.2020, na základe ktorého bola určená maloletému A. O. miera funkčnej poruchy 60% a určený bol I. stupeň odkázanosti s počtom 110 bodov a peňažný príspevok na opatrovanie nebol v komplexnom posudku navrhnutý. Žalobkyňa rozhodnutie žalovaného napadla správnou žalobou. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. -95 zo dňa 08.10.2020 zrušil rozhodnutie žalovaného č. UPS/US5/ SSVODPPKPC/SOC/2020/2594 Ant zo dňa 03.03.2020, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie úradu č. VK1/OPPnKaPC/SOC/2019/8399-30 zo dňa 06.11.2019 o odňatí príspevku na opatrovanie a vec vrátil úradu na ďalšie konanie. Základné pochybenie orgánov verejnej správy pri rozhodovaní v predmetnej veci súd videl v nedostatočnom odôvodnení zmeny skutočností rozhodujúcich pre trvanie nároku na peňažný príspevok na opatrovanie. V ďalšom konaní úrad vydal nový komplexný posudok a vo veci opakovane rozhodol.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

3. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš rozhodnutím č.: VK1/ OPPnKaPC/SOC/2021/6813-042 zo dňa 22.03.2021 podľa a odňal s účinnosťou od 01.11.2019 peňažný príspevok na opatrovanie, ktorý poberala žalobkyňa na opatrovanie svojho maloletého syna A. O. vo výške XXX,XX Eur mesačne a jeho výplatu od 01.11.2019 zastavil, a to z dôvodu, že podľa komplexného posudku prvostupňového správneho orgánu č. VK1/ OPPnKaPC/SOC/2021/6817/MUR zo dňa 25.02.2021 maloletý ako fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, s mierou funkčnej poruchy 50 % (pre ochorenie zaradené do skupiny III. bod 8 písm. b) prílohy č. 3 ) nie je odkázaný na trvalý, celodenný dohľad inou fyzickou osobou, rozsah odkázanosti na pomoc inou osobou bol stanovený na stupeň I s počtom bodov 110 (podľa prílohy č. 3 o sociálnych službách), čím nespĺňa podmienky Vzhľadom na závery komplexného posudku prvostupňový správny orgán považoval za splnené podmienky na odňatie peňažného príspevku na opatrovanie maloletého A. O. a na zastavenie jeho výplaty podľa

4. Žalobkyňa podala proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom žiadala, aby odvolací orgán prvostupňové rozhodnutie zrušil a aby jej príspevok na opatrovanie maloletého syna bol naďalej poskytovaný, nakoľko zdravotný stav, stupeň odkázanosti na pomoc inou fyzickou osobou a potreba opatrovania sú u jej maloletého syna rovnaké ako v roku 2015, nedošlo k zmene skutočností rozhodujúcich na trvanie nároku na opakovaný peňažný príspevok a jeho výplatu. Žiadala, aby odvolací orgán vec posudzoval aj v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa a zohľadňoval aj prílohu č. 2 , z ktorej je zrejmé, že v prípade detí pod 15 rokov trpiacich cukrovkou sa vyžaduje osobitná a celodenná starostlivosť zo strany rodičov.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie

5. Žalovaný orgán verejnej správy, ako odvolací orgán, rozhodnutím č. UPS/US5/SSVODPPKPC/SOC/2021/7284 Ant zo dňa 17.08.2021 odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš č.: VK1/ OPPnKaPC/SOC/2021/6813-042 zo dňa 22.03.2021 potvrdil. Podkladom rozhodnutia bol komplexný posudok č.: UPS/US5/SSVODPPKPC1/SOC/2021/632/PD zo dňa 16.08.2021 vydaný podľa na účely zákona o peňažných príspevkoch, v zmysle ktorého bola stanovená miera funkčnej poruchy na 60% pre ochorenie zaradené do skupiny III. bod 8 písm. c) prílohy č. 3 a odkázanosť maloletého A. O. na pomoc inej fyzickej osoby bola stanovená na stupeň I. podľa prílohy č. 3 Žalovaný sa stotožnil so záverom prvostupňového správneho orgánu, že žalobkyňa nespĺňa podmienky na ďalšie poskytovanie peňažného príspevku na opatrovanie, pretože vzhľadom na zistený stupeň odkázanosti maloletého na pomoc inej fyzickej osoby, maloletý A. O. nespĺňa podmienky na kompenzáciu peňažným príspevkom na opatrovanie, teda pokiaľ nebola v komplexnom posudku navrhovaná táto forma kompenzácie, prvostupňový správny orgán rozhodol v súlade so zákonom.

6. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že v minulosti bol maloletému peňažný príspevok navrhnutý na základe zohľadnenia charakteru ochorenia a hlavne veku maloletého napriek tomu, že aj v čase priznania predmetného peňažného príspevku bolo základné ochorenie dobre kompenzované bez preukázaných závažných ťažkostí. V súčasnej dobe vzhľadom k opakovanému potvrdeniu

aktuálnej úrovne všeobecných rozumových schopností maloletého v pásme vyššieho priemeru možno konštatovať, že pri správnom výchovnom vedení zo strany rodiča spĺňa mentálne predpoklady na zvládnutie rizík, ktoré súvisia s jeho ťažkým zdravotným postihnutím. V súčasnosti bol zdravotný stav prehodnotený v zmysle predložených aktuálnych odborných nálezov. V predložených diabetologických nálezoch je uvádzaný zdravotný stav ako uspokojivo kompenzovaný a bez komplikácií, teda nie sú dokumentované G. stavy s poruchami K. prípadne inými komplikáciami. Podľa Z. vyšetrenia zo dňa 18.11.2019 (vykonaného po vydaní rozhodnutia úradu o odňatí peňažného príspevku na opatrovanie) v tom čase aktuálna úroveň všeobecných rozumových schopností maloletého A. bola orientačne v pásme vyššieho priemeru, preto maloletý je schopný pochopiť závažnosť svojho ochorenia a v tomto kontexte je odporúčanie celodennej starostlivosti matky o maloletého A. ničím nepodložené a javí sa ako účelové. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplynulo, že podkladom pre vypracovanie komplexného posudku bol lekársky posudok zo dňa 27.07.2021 a posudkový záver zo dňa 28.07.2021. Posudkový lekár pri posudzovaní zdravotného stavu vychádzal aj z aktuálnych vyšetrení, okrem iných z B. vyšetrenia zo dňa 24.02.2021 z M. vyšetrenia zo dňa 26.01.2021, z Z. vyšetrenia zo dňa 31.03.2021. Vzhľadom na Z. vyšetrenia a po zohľadnení aj vyjadrenia matky, žalovaný konštatoval, že maloletý nespĺňal podmienky odkázanosti na opatrovanie už od novembra 2019. Pre posudzovanie odkázanosti žalovaný zohľadňoval aj ustanovenie § 14 ods. 2 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, podľa ktorého sa neprihliada na potrebu pomoci pri zabezpečovaní starostlivosti o seba, starostlivosť o domácnosť alebo pri realizovaní základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú, z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku. Rozhodol podľa § 45 ods. 3 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, podľa ktorého sa opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu odníme, jeho výplata sa zastaví alebo jeho výška sa zvýši alebo zníži, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na opakovaný peňažný príspevok alebo na jeho výplatu. K tvrdenému porušeniu medzinárodných Dohovorov o právach dieťaťa žalovaný konštatoval, že maloletý nie je odkázaný na celodenné opatrovanie podľa § 14 ods. 4 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu a stupeň odkázanosti syna žalobkyne na pomoc inej fyzickej osoby v porovnaní s jeho rovesníkmi neumožňuje ďalšie poskytovanie peňažného príspevku na opatrovanie. Skutočnosť, že matke maloletého nebol priznaný požadovaný peňažný príspevok, pretože nespĺňa podmienky nároku na jeho poskytnutie, neznamená automatické porušenie práv jej syna, garantovaných Dohovorom.

Žaloba, žalobné body

7. Žalobkyňa podala v zákonom stanovenej lehote žalobu v sociálnych veciach, ktorou žiadala zrušiť rozhodnutie žalovaného č. UPS/US5/SSVODPPKPC/SOC/2021/7284 Ant zo dňa 17.08.2021 a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Veľký Krtíš č. VK1/ OPPNKAPC/SOC/2021/6813-042 zo dňa 22.03.2021 a vec vrátiť úradu na ďalšie konanie. Žiadala spätné doplatenie nezákonne odňatého peňažného príspevku na opatrovanie.

8. Žalobkyňa poukázala na závery rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -95 zo dňa 08.10.2020, ktorým zrušil predchádzajúce rozhodnutie žalovaného zo dňa 03.03.2020 vrátane prvostupňového rozhodnutia zo dňa 06.11.2019. Citovala ustanovenie , v zmysle ktorého je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku.

9. Žalobkyňa sa nestotožnila so záverom žalovaného, že syn potrebuje pomoc už len pri stravovaní, v ostatných oblastiach je samostatný, a preto trvalý dohľad nevyžaduje. Podľa žalobkyne nebolo zohľadnené to, že syn je dobre kompenzovaný vďaka jej celodennej dôkladnej opatere, ktorá zahŕňa aj nočné kontroly zdravotného stavu. Proti prvostupňovému rozhodnutiu sa odvolala, keď namietala, že úrad sa neriadil záväznými pokynmi správneho súdu a rozhodnutie odôvodnil rovnako nedostatočne ako to predošlé. V odvolaní namietala, že v obdobných prípadoch úrady priznávajú deťom odkázanosť na pomoc inej osoby s potrebou kontrolného prehodnocovania až k 15-temu roku veku. Spochybňovala záver, že maloletý už v roku 2019 bol natoľko rozumovo vyspelý, aby vedel zvládnuť všetky riziká, ktoré vyplývajú v jeho zdravotného postihnutia. Tvrdenia uvádzané v odôvodnení rozhodnutia žalovaného nezodpovedajú spoľahlivo zistenému stavu veci a sú tam uvádzané účelovo. Závery z psychologického vyšetrenia nič nehovoria o takej nadmernej celkovej osobnostnej vyzretosti maloletého, že by nepotreboval osobitnú starostlivosť, ktorú platná právna úprava predpokladá pri deťoch až do 15- teho roku veku podľa prílohy č. 2 k Vytýkala žalovanému, že už ústredie účelovo opomenulo z rovnakej správy uviesť, že u maloletého sú naďalej prítomné výrazné infantilné prejavy -

snaha zľahčovať si, či nevšímať si prichádzajúcu, životu nebezpečnú situáciu, nerozoznávať dôležitosť a prioritu niektorých situácií z bežného života, nezvláda rozlíšiť stav zdravia a pohody od prichádzajúceho ohrozenia zdravia. Z doplňujúceho vyjadrenia psychologičky zo dňa 23.09.2021 vyplýva, že vývinové obdobie, v ktorom sa dieťa nachádza nie je predpokladom reálneho a objektívneho rozhodovania a vyhodnocovania problémov súvisiacich s jeho zdravotným stavom.

10. Namietala, že ústredie opakovane nesprávne uviedlo na základe sociálneho šetrenia (kvôli pandémii COVID-19 vykonaného iba telefonicky), že maloletý si sám trikrát denne aplikuje inzulín. Uvedenú nesprávnosť následne na základe jej písomnej sťažnosti zmenilo opravou chyby. V tejto súvislosti namietala záver žalovaného, že uvedené nemá žiaden vplyv na posúdenie odkázanosti maloletého na opatrovanie, čo je podľa žalobkyne dôkazom, že úrad aj ústredie sa vôbec nezaujímajú o zistenie skutočného zdravotného stavu maloletého a dôsledkov jeho zdravotného postihnutia, ale zistenia účelovo vykladajú a uvádzajú tak, aby zodpovedali vopred stanovenému cieľu - odňať peňažný príspevok na opatrovanie.

11. Žalobkyňa tvrdila, že maloletý si ešte nedokáže spoľahlivo vyhodnotiť aktuálnu hodnotu glykémie a k tomu vypočítať príslušnú inzulínovú dávku podľa okamžitého alebo očakávaného zdravotného stavu. Zo strany pedagogických ako aj nepedagogických zamestnancov základnej školy, ktorú navštevuje syn, mu nedokážu plnohodnotne zabezpečiť potrebnú starostlivosť, dodržiavanie liečebného režimu, ako i poskytovanie diabetickej a bezlepkovej stravy počas školského vyučovania a práve preto je žiadúca pomoc matky, keďže dieťa vyžaduje celkovú osobitnú starostlivosť, ako aj potrebu dohľadu, čo vyplýva aj z písomného vyjadrenia zo základnej školy. Škola tiež potvrdila, že syn máva často taký zdravotný stav, keď nemôže pokračovať vo vyučovaní a musí ho zobrať do domácej starostlivosti. Nesúhlasila preto so stupňom odkázanosti syna na pomoc inej fyzickej osoby, ktorý bol určený posudkovým lekárom a zastávala názor, že vzhľadom na potrebu nepretržitého dohľadu má byť určený stupeň odkázanosti VI. Rozhodnutím úradu aj žalovaného boli porušené jej práva ako aj práva syna, ktoré garantuje SR a tiež Dohovor o právach dieťaťa a Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

12. Žalobkyňa navrhla, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného z dôvodu, že vychádza z nesprávnych skutkových zistení, ich nesprávneho vyhodnotenia a právneho posúdenia, ako aj nedostatočného vyhodnotenia zistení zdravotných a sociálnych dôsledkov zdravotného postihnutia syna, pričom opätovne došlo k príliš formalistickému výkladu aplikovaných právnych noriem. Zároveň žiadala zrušiť rozhodnutie úradu, ktoré trpí rovnakými hmotnými a procesnými vadami a navrhla vec vrátiť žalovanému, prípadne úradu na ďalšie konanie.

Vyjadrenie žalovaného

13. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 04.11.2021 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a žalobkyni náhradu trov konania nepriznať.

14. Uviedol, že spornou z hľadiska žalobkyne ostáva posúdenie odkázanosti maloletého na opatrovanie podľa § 14 ods. 4 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Zhodnotenie zdravotného stavu maloletého vykonal posudkový lekár žalovaného nezávisle od posúdenia posudkovým lekárom úradu a konštatoval, že rozhodujúcim ochorením pre určenie miery funkčnej poruchy je cukrovka detského veku. Rozdiel v posúdení odkázanosti maloletého na opatrovanie oproti žalobkyňou uvádzanému roku 2015 je v zohľadnení jeho veku a individuálnom posúdení jeho rozumových schopnosti, ktoré súvisia s posúdením potreby dohľadu pri jednotlivých činnostiach uvedených v bodoch 1 až 11 prílohy č. 3 Zákona o sociálnych službách. V minulosti bol peňažný príspevok na opatrovanie maloletému navrhnutý na základe zohľadnenia charakteru ochorenia, ale hlavne jeho veku. Nakoľko z aktuálnych odborných vyšetrení vyplýva, že maloletý je dobre kompenzovaný, hypoglykémie u neho neboli potvrdené a už podľa psychologického vyšetrenia zo dňa 18.11.2019 bola konštatovaná úroveň všeobecných rozumových schopností v pásme vyššieho priemeru, posudkový lekár ústredia konštatoval, že pri správnom výchovnom vedení zo strany rodiča spĺňa mentálne predpoklady na zvládnutie rizík, ktoré súvisia s jeho ťažkým zdravotným postihnutím. Pri posudzovaní odkázanosti sa postupovalo podľa § 14 ods. 2 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu.

15. Zdravotný stav maloletého bol objektivizovaný lekárskymi nálezmi nachádzajúcimi sa v spisovej dokumentácii. Pri posudzovaní odkázanosti boli zohľadnené aj skutočnosti uvádzané matkou. Po sčítaní

dosiahnutých 110 bodov bol určený I. stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. Odkázanosť na nepretržitý dohľad pri väčšine činností uvedených v bodoch 1 až 11 prílohy č. 3 Zákona o sociálnych službách maloletého nebola preukázaná, preto v bode 12 nemohlo byť určených 0 bodov, a teda nemohol byť určený VI. stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. Uvedené posúdenie je potrebné chápať ako porovnanie schopnosti maloletého dieťaťa vykonávať jednotlivé činnosti uvedené v prílohe č. 3 so schopnosťami jeho rovesníkov bez zdravotného postihnutia, vzhľadom na znenie § 14 ods. 2 Zákona o peňažných príspevkoch.

16. K namietanému porušeniu Dohovoru o právach dieťaťa a k nezohľadneniu prílohy č. 2 žalovaný uviedol, že štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon v zmysle článku 2 ods. 2 SR. Právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkoch na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia pre Slovensku republiku upravuje Zákon o peňažných príspevkoch, a to tak pre dospelých ako aj pre deti, pričom znenia tohto zákona v časti podmienok poskytnutia peňažného príspevku na opatrovanie neodporujú Dohovoru o právach dieťaťa. Poukázal na to, že metodológia zisťovania odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach je striktne a pomerne podrobne upravená v prílohe č. 3 Zákona o sociálnych službách, pričom ide o kogentné ustanovenia, od ktorých sa správny orgán nemôže odchýliť. Miera odkázanosti maloletého bola zisťovaná vo všetkých 12-tich oblastiach, ktoré príloha č. 3 Zákona o sociálnych službách upravuje. Vzhľadom na zistený počet bodov 110 bol určený I. stupeň odkázanosti. Príloha č. 2 o sociálnom poistení slúži na určenie nezaopatrenosti dieťaťa, okrem iného na účely dávok sociálneho poistenia, avšak peňažný príspevok na opatrovanie nie je dávkou sociálneho poistenia, a teda na jeho priznanie sa Zákon o sociálnom poistení nevzťahuje, ako aj ani jeho prílohy.

17. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je dostatočne odôvodnené. Naopak, zastával názor, že ústredie napadnuté rozhodnutie riadne a dôsledne odôvodnilo, vrátane odôvodnenia zmien, ktoré boli dôvodom odňatia peňažného príspevku na opatrovanie. To, že bolo súdom zrušené predchádzajúce rozhodnutie žalovaného, nezakladá účastníčke konania automaticky nárok na kladné rozhodnutie - v danom prípade na ďalšie poskytovanie peňažného príspevku na opatrovanie. Uviedol tiež, že peňažné príspevky na kompenzáciu sú fakultatívnymi dávkami, na ktoré vzniká nárok až po právoplatnom rozhodnutí príslušného správneho orgánu o ich priznaní. Priznané peňažné príspevky nie sú nárokom majúcim povahu trvalého záväzku štátu voči týmto osobám, ale môže dôjsť k zmene posúdenia odkázanosti na niektorú z foriem kompenzácie a v konečnom dôsledku aj k odňatiu už priznaného peňažného príspevku, a to na základe zmeny jednak zdravotného stavu, ale aj zmeny iných rozhodujúcich skutočností, ako napríklad sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia v dôsledku zmeny individuálnych predpokladov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (napríklad u detí v súvislosti s vekom, ukončením vzdelania a pod.), rodinného prostredia alebo prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti. A k takejto zmene došlo aj u maloletého A. O., preto správne orgány rozhodli v súlade so zákonom platným pre SR, po individuálnom posúdení všetkých relevantných okolností, tak, ako to pripúšťa rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -95 zo dňa 08.10.2020 a aj žalobkyňou uvádzaný rozsudok NS SR sp. zn. . K namietanej zrejmej nesprávnosti v texte odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, ktorá bola opravená, sa ústredie žalobkyni ospravedlnilo. Tieto pochybenia však nemali vplyv na výsledok rozhodnutia. Napokon konštatoval, že pri skúmaní podmienok na poskytnutie kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia sa postupuje prísne individuálne, právny názor súdu je záväzný pre správny orgán len v konkrétnej veci, na ktorú sa rozsudok vzťahuje, a preto rozsudky súdov, ktoré uviedla žalobkyňa, týkajúce sa individuálnych prípadov, nemožno uplatňovať všeobecne.

Replika žalobkyne

18. Žalobkyňa v replike doručenej súdu 06.12.2021 trvala na žalobných bodov v celom rozsahu a žalobe navrhovala vyhovieť.

19. Predložila súdu aj ďalšie podanie 30.12.2021, prílohou ktorého bolo oznámenie o výsledku vybavenia podnetu verejnou ochrankyňou práv pre generálneho riaditeľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 08.12.2021. Zo záveru vyplýva, že po preskúmaní podnetu podávateľky, písomného stanoviska ústredia a relevantných súdnych rozhodnutí verejná ochrankyňa práv dospela k záveru, že

rozhodnutím ústredia zo dňa 17.08.2021 došlo k porušeniu práva podávateľky na inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 SR. O výsledku vybavenia podnetu bola verejnou ochrankyňou práv osobitne informovaná aj žalobkyňa upovedomením o výsledkoch vybavenia podnetu listom zo dňa 08.12.2021.

Duplika žalovaného

20. Žalovaný vo vyjadrení k replike konštatoval, že nie sú v nej uvedené žiadne také nové skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné opakovane reagovať, s tým, že naďalej trval na svojom stanovisku vyplývajúcom z vyjadrenia k žalobe a žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť.

21. K ďalšiemu podaniu žalobkyne žalovaný reagoval vyjadrením zo dňa 25.01.2022, v prílohe ktorého predložil súdu stanovisko Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 21.12.2021, ktoré bolo zaslané Kancelárii verejného ochrancu práv dňa 21.12.2021, v ktorom sa vyjadrilo k „Oznámeniu o výsledkoch vybavenia podnetu“ a k žiadosti verejnej ochrankyne práv, Z.. O.. A. Z., Z.., aby ústredie prijalo potrebné opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Pripojil tiež Metodické usmernenie Ministerstva práce, sociálnej vecí a rodiny Bratislava vo veci peňažného príspevku na opatrovanie zo dňa 10.06.2021, v zmysle ktorého žalovaný v konaní o odvolaní žalobkyne postupoval a odkázanosť maloletého Michala posudzoval individuálne, na základe riadne zisteného skutkového stavu. Naďalej zotrval na svojom stanovisku k žalobe a žalobu navrhoval zamietnuť.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

22. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, vecne ( ) a miestne príslušný ( ), preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto žalobu zamietol podľa . V rámci súdneho prieskumu zohľadnil, že ide o žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný rozsahom žalobných bodov v zmysle a . Zároveň zohľadnil aj skutočnosť, že na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy v zmysle .

23. Správny súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania v zmysle , pretože na nariadenie pojednávania nezistil žiaden z dôvodov v zmysle až e) . Postupoval v súlade s a . Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu dňa 03.02.2022. Rozsudok bol vyhlásený vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia na úradnej tabuli správneho súdu dňa 10.02.2022.

24. Podľa , ; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

25. Podľa ; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

26. Podľa ; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

27. Podľa ; sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

28. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ktoré mu predchádza, ktorým bol žalobkyni odňatý s účinnosťou od 01.11.2019 peňažný príspevok na opatrovanie, ktorý poberala za opatrovanie svojho maloletého syna

A. a jeho výplata od 01.11.2019 bola zastavená, a to z dôvodu, že podľa komplexného posudku prvostupňového správneho orgánu č. VK1/OPPnKaPC/SOC/2021/6817/MUR zo dňa 25.02.2021, ako aj žalovaného č. UPS/US5/SSVODPPKPC1/SOC/2021/632/PD zo dňa 16.08.2021 maloletý A. O. ako fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nie je už odkázaný na trvalý, celodenný dohľad inou fyzickou osobou, teda došlo k zmene skutočností rozhodujúcich na trvanie nároku na opakovaný peňažný príspevok na opatrovanie.

29. Podľa ; tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len ""), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len "parkovací ") a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu.

30. Podľa ; cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom.

31. Podľa ; sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len "") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu.

32. Podľa ; sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.

33. Podľa ; ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%.

34. Podľa prvá veta ; opakovaný peňažný príspevok na sa odníme, jeho výplata sa zastaví alebo jeho výška sa zvýši alebo zníži, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na opakovaný peňažný príspevok na alebo na jeho výplatu.

35. Podľa ; na základe lekárskeho posudku podľa a na základe posudkového záveru podľa príslušný orgán vypracúva komplexný posudok na účely , ktorý obsahuje a) mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, c) sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach , d) návrh druhu peňažného príspevku na , e) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu, f) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, g) termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár, h) odôvodnenie komplexného posudku.

36. Podľa ; podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na je komplexný posudok.

37. Podľa ; ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa odkázaná na opatrovanie, opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a , možno fyzickej osobe, ktorá opatruje, poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie.

38. Podľa ; pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby sa neprihliada na potrebu pomoci pri zabezpečovaní starostlivosti o seba, starostlivosti o domácnosť alebo pri realizovaní základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku.

39. Podľa ; fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa osobitného predpisu.

40. Podľa o sociálnych službách; odkázanosť fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby na účely poskytnutia sociálnej služby sa posudzuje podľa prílohy č. 3. Pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby sa dosiahnuté body podľa prílohy č. 3 písm. A v prvom bode až dvanástom bode sčítajú. Stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a priemerný rozsah odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby v hodinách sa určí na základe celkového počtu bodov.

41. Podľa ; ak fyzická osoba pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 písm. A dvanásteho bodu dosiahne 0 bodov, jej stupeň odkázanosti je VI a na body dosiahnuté podľa prílohy č. 3 písm. A prvého bodu až jedenásteho bodu sa neprihliada.

42. Podľa článku 2 ods. 2 SR; štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

43. Podľa článku 7 ods. 5 SR; medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

44. Podľa článku 152 ods. 4 SR; výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto .

45. Dohovor o právach dieťaťa - bod 5; dieťa má právo na osobitnú starostlivosť, ak je akýmkoľvek spôsobom postihnuté. Telesne, duševne alebo sociálne postihnutému dieťaťu treba poskytnúť zvláštnu opateru, výchovu a starostlivosť, akú vyžaduje jeho konkrétny stav.

46. Správny súd v tomto prípade posudzoval zákonnosť rozhodnutia, podľa ktorého žalobkyňa od 01.11.2019 nemá nárok na ďalšie poberanie príspevku na opatrovanie, nakoľko došlo k zmene skutočností rozhodujúcich na trvanie nároku na opakovaný peňažný príspevok ( Zákona o peňažných príspevkoch na ). Pre uvedený záver bol žalovaný (aj prvostupňový orgán) povinný preukázať skutkové zistenia, z ktorého by jednoznačne vyplynulo, že žalobkyňa nespĺňa podmienky na ďalšie poberanie príspevku na opatrovanie.

47. Podľa a ; (1) Na konanie vo veciach , na konanie o a na konanie o parkovacom sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Ustanovenia , , , až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie vo veciach , na konanie o a na konanie o parkovacom .

48. Podľa , , ; (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. (7) Ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odsekoch 1 až 6 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení.

49. Podľa , , ; (1) Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. (2) Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. (5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

50. Podľa ; V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

51. Podľa ; Ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní.

52. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv účastníkov konania, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia (porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

53. V predmetnej veci bolo rozhodnuté podľa , teda, a to v dôsledku zmeny skutočností rozhodujúcich na trvanie nároku, čo odôvodňovalo odňatie a zastavenie výplaty opakovaného peňažného príspevku na opatrovanie. Peňažný príspevok na opatrovanie priznaný podľa je fakultatívnou dávkou, jeho priznanie závisí od vyhodnotenia zákonných podmienok, pričom jeho priznanie neznamená, že ide o trvalé vyplácanie príspevku, teda, že nemôže byť odňatý a jeho výplata následne zastavená. Dochádza k tomu práve v prípade zmeny skutočností rozhodujúcich na trvanie nároku.

54. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že nedošlo k zmene zdravotného stavu maloletého A., že nedošlo k zmene jeho odkázanosti na pomoc inou fyzickou osobou, teda k zmene skutočností rozhodujúcich na trvanie nároku. Podľa žalobkyne zdravotný stav a stupeň odkázanosti jej syna sú rovnaké ako v roku 2015. Správny súd sa s uvedeným tvrdením žalobkyne nestotožňuje. Naopak, zastáva názor, že z vykonaného dokazovania v administratívnom konaní vyplynulo, že stupeň odkázanosti maloletého A. sa zmenil, a to už od 01.11.2019. Podkladom pre vypracovanie komplexného posudku v odvolacom konaní bol lekársky posudok zo dňa 27.07.2021 a posudkový záver zo dňa 28.07.2021. Posudkový lekár vychádzal z aktuálnych vyšetrení, ako aj z vyšetrení z predchádzajúceho obdobia. Konkrétne vychádzal z predložených odborných nálezov: z vyšetrenia všeobecným lekárom zo dňa 25.08.2015, z B. vyšetrenia zo dňa 19.09.2019, zo dňa 03.07.2019, zo dňa 16.04.2019, zo dňa 24.02.2021, zo dňa 26.01.2021 a zo dňa 02.07.2020, z F. vyšetrenia zo dňa 06.10.2020, z D. vyšetrenia zo dňa 01.02.2021, z E. vyšetrenia zo dňa 29.12.2020 a zo dňa 03.07.2019, z F. vyšetrenia zo dňa 25.11.2020, z W. vyšetrenia zo dňa 24.11.2020, z M. vyšetrenia zo dňa 26.01.2021, zo dňa 02.07.2020 a zo dňa 23.07.2020, z prepúšťacej správy z hospitalizácie na detskej klinike v I. I. v čase od 28.01.2019 do 04.02.2019, zo Z. vyšetrenia zo dňa 18.11.2019 a zo dňa 31.03.2021. Maloletý je v liečbe B., s nastavením na inzulín od roku 2011, kedy mu bola diagnostikovaná T. prvého typu. Je aj v starostlivosti M. pre T.. Podľa lekárskeho posudku v Z. vyšetreniach je opakovane potvrdená aktuálna úroveň všeobecných X. schopností maloletého A. O. orientačne v pásme vyššieho priemeru, v popredí je uvedená emocionálna a celková Z. naviazanosť na matku. Posudkový lekár konštatoval, že organizácia komplexnej liečby, a to U. podávanie U., sledovanie hladiny M. v krvi, stravovací režim, pohybový režim a edukácia patria do oblasti zdravotnej starostlivosti a na účely posúdenia odkázanosti na opatrovanie ich možno zohľadniť len v bode 11 prílohy č. 3 o sociálnych službách - Dodržiavanie liečebného režimu. Posudkový lekár vyhodnotil, že podľa predložených odborných nálezov nie sú preukázané poruchy zmyslov, a to zraku a sluchu alebo Z. zmeny, pre ktoré by maloletý vyžadoval trvalý dohľad. Vzhľadom na opakované potvrdenie aktuálnej úrovne všeobecných rozumových schopností maloletého v pásme vyššieho priemeru konštatoval, že pri správnom výchovnom vedení zo strany rodiča spĺňa mentálne predpoklady na zvládnutie rizík, ktoré súvisia s jeho ťažkým zdravotným postihnutím.

55. Z porovnania záverov uvedených v komplexnom posudku, ktorý bol podkladom rozhodnutia o priznaní peňažného príspevku na opatrovanie v roku 2015 a záverov komplexného posudku, ktorý bol podkladom rozhodnutia žalobou napadnutého rozhodnutia sú rozdiely odôvodňujúce záver o zmene zdravotného stavu. Je zrejmé, že maloletý okrem iného už neupadá do kómy, a preto tvrdenia matky, že nedošlo k zmene zdravotného stavu sú nepreukázané. Rovnako nie je správne tvrdenie žalobkyne, že nedošlo k zmene odkázanosti maloletého. Naopak zo záverov posudkového lekára, ktorý vyhodnotil závery z Z. vyšetrení a ďalších vyšetrení, pri metodike zisťovania stupňa odkázanosti vyplynulo, že stupeň odkázanosti maloletého je I pri dosiahnutí 110 bodov pri posudzovaní jednotlivých úkonov podľa prílohy č. 3

56. Dokazovanie v konaní o kompenzačných príspevkoch sa vykonáva prostredníctvom posudzovania relevantných skutočností posudkovými lekármi, ktorí spĺňajú zákonom stanovené predpoklady. Neprináleží žalobkyni bez ďalšieho (napríklad predložením znaleckého posudku) spochybňovať závery posudkového lekára, čo do zdravotného stavu posudzovanej osoby, určenia miery funkčnej poruchy, navrhnutej formy , ale aj stupňa odkázanosti, od ktorého závisí výsledok konania, t. j., či k 01.11.2019 boli alebo neboli splnené zákonné podmienky pre ďalšie vyplácanie peňažného príspevku na opatrovanie maloletého A.. Preto žalobná námietka žalobkyne, že nebol správne určený stupeň odkázanosti, pričom tvrdila, že mal byť určený VI. stupeň odkázanosti nie je dôvodná. V administratívnom konaní bol dodržaný zákonný postup pri zisťovaní stupňa odkázanosti maloletého na pomoc inou fyzickou osobou. Nebolo zistené žiadne porušenie zákona.

57. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že zdravotný stav maloletého je dôsledkom jej celodennej dôkladnej opatery, správny súd k uvedenému uvádza, že starostlivosť rodiča o dieťa je vecou prirodzenou, pričom v zmysle sa pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby neprihliada na potrebu pomoci pri zabezpečovaní starostlivosti o seba, starostlivosti o domácnosť alebo pri realizovaní základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku.

58. Rozhodnutia založené na zmene skutkových okolností vyžaduje obzvlášť dôsledné odôvodnenie, ktoré má v prvom rade presvedčiť poberateľa kompenzačného príspevku o dôvodoch odňatia skôr priznaného nároku na peňažný príspevok na opatrovanie a zastavenia jeho výplaty, ale musí byť odôvodnené aj pre účely preskúmavania takéhoto rozhodnutia formou prípustných právnych prostriedkov, ktorých použitie môže iniciovať okrem účastníka konania aj iný subjekt (napríklad preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, protest prokurátora, správny súd na základe správnej žaloby). Práve z dôvodu nepreskúmateľnosti predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného zo dňa 03.03.2020, toto (aj jemu predchádzajúce rozhodnutie úradu zo dňa 06.11.2019) bolo na základe správnej žaloby zrušené správnym súdom rozsudkom č. k. -95 zo dňa 08.10.2020 a vec vrátená na ďalšie konanie, pričom správny súd usmernil orgán verejnej správy, čím všetkým by sa v rámci posudzovania existencie/neexistencie rozhodujúcich skutočností vedúcich k záveru o zmene pomerov, trvania zákonných podmienok pre ďalšie vyplácanie predmetného peňažného príspevku na ťažkého zdravotného postihnutia, mal rozhodujúci orgán verejnej správy vysporiadať pred rozhodnutím a následne svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s Správneho poriadku. Je potrebné podotknúť, že správny súd nezaviazal orgán verejnej správy právnym názorom na vecnú stránku rozhodnutia, nevytkol ani nesprávne právne posúdenie veci, teda, že žalobkyňa má (že jej ešte trvá) nárok od 01.11.2019 na poberanie peňažného príspevku na opatrovanie syna A., ale vec vrátil na došetrenie skutkových okolností, ich riadne vyhodnotenie a najmä vydanie rozhodnutia s presvedčivým odôvodnením zmeny skutočností rozhodujúcich pre ďalšie trvanie priznaného nároku (body 79, 73, 31, 66). Žalovaný, aj úrad postupovali plne v intenciách zrušujúceho rozsudku správneho súdu, a preto žalobná námietka o porušení , t. j., že došlo k porušeniu viazanosti právnym názorom správneho súdu, je nedôvodná.

59. Správny súd nepovažuje za dôvodnú žalobnú námietku ohľadom tvrdeného nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia a zastáva názor, že odôvodnenie tak rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy spĺňa zákonom určené náležitosti v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku. V rozhodnutiach sú uvedené všetky skutočnosti, ktoré boli zobraté do úvahy pri ich vydávaní a podrobne analyzované úvahy, ktorými sa spravoval úrad aj žalovaný pri hodnotení

vykonaných dôkazov. Žalovaný v dostatočnom rozsahu reagoval na odvolacie námietky. Nezostala nezodpovedaná žalovaným žiadna žalobkyňou namietaná skutočnosť v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu.

60. Pokiaľ žalobkyňa v žalobe uvádzala, že úrady v obdobných veciach priznávajú deťom odkázanosť na pomoc inej osoby s potrebou kontrolného prehodnocovania až k 15-temu roku veku, správny súd uvádza, že poukazovanie na iné rozhodnutia je v zásade irelevantné, pretože v každom jednom posudzovanom prípade je potrebné zohľadniť konkrétne individuálne okolnosti tej-ktorej veci. Navyše žalobná námietka je všeobecná. K uznaniu eventuálnej opodstatnenosti námietky, že by úrady postupovali rozdielne v obdobných veciach, teda, že by došlo k porušeniu jednej zo základných zásad správneho konania v zmysle § 3 ods. 5 Správneho poriadku, v zmysle ktorého správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely, absentuje konkrétne označenie takejto veci žalobkyňou. Uvedená zásada predstavuje precedenčnú zásadu (zásadu materiálnej rovnosti účastníkov konania, zásadu legitímnych očakávaní), podstatou ktorej je to, aby v rámci rozhodovacej činnosti nevznikali excesívne odklony v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch. Precedenčná zásada súvisí s ústavným princípom rovnosti osôb pred zákonom, ktorý je vyjadrený v článku 13 ods. 3 SR. Správny súd však nezistil žiadne porušovanie práv žalobkyne v tomto smere. Vydaním predmetného rozhodnutia nedošlo ani k odklonu od bežnej rozhodovacej praxe, ktorá by narúšala rovnosť subjektov pred zákonom (a správnym orgánom).

61. Žalobkyňa spochybňovala záver, že maloletý syn bol natoľko vyspelý a že jeho rozumové schopnosti napĺňajú mentálne predpoklady na zvládnutie rizík, ktoré súvisia s jeho ťažkým zdravotným postihnutím, avšak je potrebné zdôrazniť, že uvedené skutočnosti vyplynuli zo záverov dokazovania vykonaného v administratívnom konaní v súlade so zákonom, ktoré žalobkyňa ničím nevyvrátila. Nemožno označiť skutočnosti vyplývajúce zo záverov dokazovania, v danom prípade lekárskeho posudku a komplexného posudku za účelovo uvedené len preto, že žalobkyňa s nimi nesúhlasí. Uvedené skutočnosti vytvárajú zistený skutkový rámec pre právne posúdenie veci, preto z hľadiska vysvetlenia aplikácie práva, úvahy orgánu verejnej správy pri rozhodovaní, je potrebné tieto skutočnosti uviesť. Žalobkyňa ničím konkrétnym nespochybnila a nevyvrátila záver o rozumovej vyspelosti dieťaťa a jeho schopnosti zvládnuť situáciu v súvislosti s jeho zdravotným postihnutím, ktorý záver vyplýva z odborných Z. vyšetrení. Ide len o subjektívne presvedčenie žalobkyne ako matky, avšak nie je objektivizované. Tvrdenia o nedostatočne zistenom skutkovom stave, o účelovom vykladaní a uvádzaní zistených skutočností tak, aby zodpovedali vopred stanovému cieľu - odňať peňažný príspevok na opatrovanie - nie je na mieste. Naopak, nemožno uprieť snahu žalovaného (aj Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR) o riešenie predmetnej situácie, a to nielen v prípade žalobkyne, ale všeobecne v záujme ochrany práv a záujmov maloletých detí trpiacich predmetným ochorením, keď prostredníctvom Metodického usmernenia vo veci peňažného príspevku na opatrovanie č. 17784/2021-M_OIOZP zo dňa 10.06.2021 boli usmernené úrady na postup pri posudzovaní peňažného príspevku na opatrovanie v prípade, ak ide o maloleté dieťa na spodnej hranici veku, a to v zmysle záverov rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR (sp. zn. zo dňa 24.10.2018). Z metodického usmernenia vyplynula potreba individuálneho posudzovania každého prípadu s prihliadnutím na rozumovú vyspelosť maloletého dieťaťa odkázaného na starostlivosť rodiča. V záujme poskytnutia pomoci žalobkyni Úrad práce, sociálnych veci a rodiny Veľkých Krtíš uzatvoril so žalobkyňou podľa o službách v zamestnanosti v rámci národného projektu NP „Podpora zamestnanosti“ Dohodu o podmienkach vykonávania aktivačnej činnosti formou dobrovoľníckej služby. Na základe dohody žalobkyňa začala v zmysle ustanovenia vykonávať dobrovoľnícku službu v základnej škole, ktorú navštevuje jej syn A. tak, že má umožnené byť v synovej prítomnosti v čase vyučovacieho procesu. Dohoda bola uzatvorená na obdobie od 01.12.2021 do 31.05.2022. Aj keď predmetná dohoda rieši obdobie len od uzavretia dohody, vzhľadom na určený stupeň odkázanosti I, čo vyplynulo z riadneho procesu dokazovania prostredníctvom lekárskeho posudku a sociálneho šetrenia, závery ktorých boli prenesené do komplexného posudku ako podkladu rozhodnutia žalovaného, bolo preukázateľne zistené, že od 01.11.2019 už neboli dané dôvody pre poskytovanie peňažného príspevku na opatrovanie maloletého A.. Predmetný záver žalovaného bol zrozumiteľným a preskúmateľným spôsobom odôvodnený.

62. Pokiaľ žalobkyňa žiadala posudzovať jej vec v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa, správny súd má za to, že žalovaný, aj prvostupňový orgán pri rozhodovaní dohovor zohľadnili a dostatočným spôsobom vysvetlili, prečo rozhodnutia nie sú rozporné s predmetným dohovorom. Žalobkyňa sa nesprávne dovoláva, aby orgány verejnej správy zohľadnili prílohu 2 Predmetná príloha,

rovnako aj samotný o sociálnom poistení neupravuje peňažné príspevky na . Preto neprichádza do úvahy pri posudzovaní predmetného nároku aplikácia tohto zákona a jeho prílohy. Pokiaľ správny súd v predchádzajúcom rozhodnutí poukázal na prílohu 2 , bolo to len z dôvodu upozorniť na nejednotnú právnu úpravu čo do vekovej hranice maloletých detí pri posudzovaní rôznych nárokov upravených v „balíku“ právnych predpisov v sociálnej oblasti. Je zrejmé, že peňažný príspevok na opatrenie, ako forma ťažkého zdravotného postihnutia, nie je dávkou sociálneho poistenia, a teda sa nemôže na jeho priznanie, či odňatie vzťahovať Zákon o sociálnom poistení. Správny orgán postupujúc podľa článku 2 ods. 2 SR mohol na daný prípad aplikovať len príslušný zákon, ktorým je a právne predpisy, na použitie ktorých odkazuje tento zákon.

63. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa .

64. Žalobkyni, ktorá v konaní nebola úspešná, správny súd náhradu trov konania nepriznal podľa a contrario.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).