Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoCsp/4/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Česká republika, Hradec Králové, Československé armády 954/7, IČO: 24 785 199, zastúpenému advokátskou kanceláriou: ŠMÍDA advokátní kancelář, s.r.o., organizačná zložka so sídlom Bratislava, Svornosti 43, IČO: 47 255 773, proti žalovanému: S. C., nar. XX.X.XXXX, adresa C. A., R. W. XXX/XX, o zaplatenie 2.107,11 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. -212, zo dňa 3.10.2019, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zamietol žalobu o 2.107,11 Eur s 5%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.969,87 Eur od 15.12.2017 do zaplatenia a vo výroku II. stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne na základe aplikácie ust. a ( - ďalej aj len ).

3. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobou uplatňovaný nárok vychádza zo zmlúv o pôžičke, ktoré uzatvoril Zinc Euro ako právny predchodca žalobcu v mene a na účet žalovaného s viacerými veriteľmi (investormi), ktorých pre žalovaného vyhľadal na základe rámcovej zmluvy - dlžník (najmä jej čl. 1 ods. 1). Zinc Euro pri uzatváraní zmlúv o pôžičke konal na základe splnomocnenia od žalovaného obsiahnutého v čl. 5 ods. 3 a čl. 10 rámcovej zmluvy - dlžník. Z hľadiska sa tak Zinc Euro považuje za zástupcu, ktorý je vo všeobecnosti oprávnený konať za iného v jeho mene. Pokiaľ sú splnené požiadavky zákona, platí, že zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Výnimky upravuje , ktorý bráni zastúpeniu okrem iného vtedy, keď sú záujmy zástupcu v rozpore so záujmami zastúpeného.

4. Súd prvej inštancie skonštatoval, že hoci by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že Zinc Euro pôsobí v trojuholníku tvorenom právnymi vzťahmi medzi ním, veriteľmi a dlžníkom v pozícii sprostredkovateľa ako nezávislá tretia strana, na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že to tak nie je. Zinc Euro vystupuje od počiatku ako zainteresovaná strana, ktorá uskutočňuje úkony nie v záujme dlžníka, ale buď v záujme investora, alebo vo vlastnom záujme. Nasvedčujú tomu viaceré okolnosti, ktoré súd zistil pri preskúmavaní rámcovej zmluvy - dlžník, rámcovej zmluvy - investor a žiadosti o pôžičku.

5. V prvom rade Zinc Euro vyberá od dlžníka poplatky, ktoré podľa žiadosti o pôžičku zo 04.11.2015 tvoria prevažujúcu časť (až 80 %) odplaty za pôžičku (tzv. Zinc úroku). Konkrétne ide o poplatky za správu pôžičky, spracovanie žiadostí, spracovanie splátok (čl. 11 ods. 1 rámcovej zmluvy - dlžník; záväzná žiadosť, č. l. 14), za upomienky, ktoré zasiela dlžníkovi za omeškanie s platením pôžičky vo vlastnom mene (čl. 11 ods. 2 rámcovej zmluvy - dlžník) a za spracovanie predčasného splatenia pôžičky (čl. 11 ods. 3 rámcovej zmluvy - dlžník). Čo sa týka prvej skupiny poplatkov, zo žaloby nie je úplne zrejmé, čo všetko zahŕňajú pojmy správa pôžičky a spracovanie splátok. Všeobecne sa nimi ale rozumejú administratívne úkony, akými sú evidencia výšky pohľadávky (zostatku istiny, úrokov a ostatného príslušenstva), či sledovanie omeškaných splátok a s tým súvisiaca komunikácia s veriteľom a dlžníkom v podobe výziev a oznámení. Súbor týchto úkonov vrátane zasielania upomienok za omeškanie s platením pôžičky však nemôže predstavovať službu, ktorá sa vykonáva v záujme dlžníka. Je to práve veriteľ, ktorý má predsa záujem na tom, aby sa stav splácania jeho pohľadávky riadne evidoval, omeškanie dlžníka sledovalo, na nedoplatky upozorňovalo a vykonali sa kroky smerujúce prinajmenšom k ich mimosúdnemu vymáhaniu. Obdobne to platí aj v prípade poplatku za spracovanie predčasného splatenia pôžičky, ktorý dlžník platí Zinc Euro. Z čl. 11 ods. 4 rámcovej zmluvy - dlžník a čl. 12 ods. 1 druhá odrážka rámcovej zmluvy - investor je tiež zjavné, že Zinc Euro má navyše za úlohu vymáhať pohľadávku investora voči dlžníkovi a požadovať od dlžníka náhradu s tým spojených nákladov.

6. Po druhé Zinc Euro je podľa rámcovej zmluvy - investor oprávnený vykonávať v mene investora, ktorý je dlžníkovou protistranou s odlišnými záujmami, právne úkony sankčnej povahy. Čl. 8 ods. 1 a čl. 12 rámcovej zmluvy - investor ho vyslovene oprávňuje, aby za investora využil právo „zosplatniť“ pôžičku ( ). „Zosplatnenie“ pôžičky má nepochybne sankčnú povahu, pretože dlžník v dôsledku neho prichádza o výhodu splátok. Vykonanie tohto oprávnenia je v záujme investora, a zjavne nie v záujme dlžníka. Navyše, Zinc Euro môže podľa čl. 8 ods. 2 rámcovej zmluvy - investor od investora požadovať, aby mu postúpil pohľadávku zo zmluvy o pôžičke v prípade, že táto bola „zosplatnená“. Ak investor splní svoju povinnosti, Zinc Euro sa stáva protistranou v zmluvnom vzťahu dohodnutom s dlžníkom na základe rámcovej zmluvy - dlžník. Tieto oprávnenia Zinc Euro výrazným spôsobom narúšajú jeho zdanlivo nezávislé postavenie vo vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom. Sú neprehliadnuteľným dôkazom uprednostňovania postavenia veriteľa pred postavením dlžníka a jasným prejavom záujmu Zinc Euro stať sa veriteľom pohľadávky zo zmluvy, ktorú sám v mene a na účet dlžníka obstarával.

7. Po tretie Zinc Euro podmieňuje výpoveď rámcovej zmluvy - investor zo strany investora zánikom zmluvy o pôžičke (k čomu najčastejšie dochádza až jej splnením) alebo postúpením pohľadávky z pôžičky na seba. Aj v tomto smere sa odzrkadľuje snaha Zinc Euro dostať sa do vzťahu zo zmluvy o pôžičke nie na strane dlžníka, ale na strane veriteľa. Rovnako, ako v predchádzajúcom bode, aj tu ide o prejav zaujatosti Zinc Euro voči dlžníkovi.

8. Po štvrté dlžník nepozná skutočnú totožnosť investora a touto informáciou disponuje len Zinc Euro. Rámcová zmluva - dlžník, ktorú pripravil Zinc Euro, dlžníkovi nijakým spôsobom neumožňuje dozvedieť sa totožnosť investora. Táto okolnosť obmedzuje dlžníka v možnosti domáhať sa svojich práv voči investorovi, pretože dlžník nie je schopný označiť investora ani jedným z údajov, ktoré vyžaduje . Jeho dôkazná pozícia je v dôsledku chýbajúcich údajov taktiež výrazne oslabená. Pokiaľ je Zinc Euro jediným subjektom, ktorý pozná skutočnú totožnosť investora a rámcovou zmluvou s dlžníkom si voči dlžníkovi v tejto otázke de facto zabezpečil mlčanlivosť (pozri čl. 6 ods. 1 a čl. 9 ods. 1), je nepochybné, že chráni totožnosť investora pred dlžníkom, čo nemožno vyhodnotiť tak, že koná v záujme dlžníka.

9. Zo všetkých týchto hľadísk prvoinštančný súd dospel k záveru, že medzi záujmami Zinc Euro ako zástupcu a záujmami dlžníka ako zastúpeného je rozpor, ktorý podľa neumožňuje, aby Zinc Euro dlžníka zaväzoval. Porušenie zákazu obsiahnutého v citovanom ustanovení má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu (pozri uznesenie NS SR z 30.06.2010, sp. zn. ), v dôsledku čoho neprichádza do úvahy ani ratihabícia podľa . Čl. 5 ods. 3 a čl. 10 rámcovej zmluvy - dlžník je tak v zmysle neplatným ustanovením. Na základe neplatného ustanovenia preto Zinc Euro nemal oprávnenie uzatvárať v mene a na účet dlžníka zmluvy o pôžičke, a preto dlžníkovi z týchto zmlúv nemohli vzniknúť žiadne povinnosti. Pretože jediným účelom rámcovej zmluvy - dlžník bolo podľa jej čl. 1 ods. 1 uzavieranie zmlúv o pôžičiek v mene a na účet dlžníka, ustanovenie jej čl. 5 ods. 3 nie je v zmysle oddeliteľným ustanovením od ostatných častí tohto právneho úkonu, v dôsledku čoho je rámcová zmluva - dlžník neplatná ako celok. Z tohto dôvodu nemohol Zinc Euro ani

platne vzniknúť nárok na poplatky za sprostredkovanie a správu pôžičiek a ani za upomienky. Pokiaľ pohľadávka platne nevznikla, neprichádza do úvahy ani jej účinné postúpenie podľa . Žalobca sa tak nestal majiteľom žalobou uplatňovanej pohľadávky.

10. Na základe vyššie uvedených úvah súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná, a preto ju ako celok zamietol (výrok I).

11. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania ( ) vychádzal súd z toho, že žalovanému ako prevažne úspešnej strane patrí nárok na náhradu trov konania ( ), no keďže v konaní mu žiadne trovy nevznikli, súd stranám v súlade s judikatúrou (R 72/2018) nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok II).

12. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu pri uplatnení odvolacích dôvodov v zmysle , že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h) tohto ustanovenia, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobcovi prizná voči žalovanému celú žalovanú pohľadávku ako aj nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu, pričom mu zároveň prizná nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

13. V úvode odvolania I. odvolateľ poukázal na to, že predmetný úver patrí do skupiny alternatívneho financovania, kde sú spravidla veritelia viacerí menší investori, tzv. crowdfunding, ktorý nie je legislatívne upravený v právnom poriadku Slovenskej republiky. Podľa SR, každý ale môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Podľa odvolateľa podaná žaloba je dôvodná v plnom rozsahu. Žalovaný prejavil záujem o poskytnutie pôžičky, uzavrel s pôvodným veriteľom rámcovú zmluvu, na základe ktorej poveril pôvodného veriteľa Zinc Euro, a.s., na uzatvorenie zmlúv o pôžičkách s fyzickými osobami v jeho mene, v zmysle ktorých mu bola poskytnutá žiadaná výška pôžičky. S osobami disponujúcimi finančnými prostriedkami uzavrel pôvodný veriteľ rámcové zmluvy, ako aj zmluvy o pôžičke s uvedenými investormi v mene žalovaného tak, ako žalovaný pôvodného veriteľa v zmluve poveril. Žalovanému boli následne poskytnuté finančné prostriedky 2.500,- Eur, čo žalovaný nerozporoval a bolo jeho povinnosťou ich vrátiť v dohodnutých mesačných splátkach. Žalovaný porušil svoje zmluvné povinností tým, že dlh nesplácal riadne a včas, následkom čoho v zmysle ustanovení zmlúv o pôžičkách čl. 3 bod 3.4 a došlo k zosplatneniu pôžičiek tak, ako to vyplýva z oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti pôžičky zo dňa 26.5.2017 s tým, že celkový dlh predstavuje 2.107,11 Eur. Povinnosti žalovaného vyplývali zo zmlúv o pôžičkách, ktoré boli uzavreté medzi stranami sporu, kde obe strany sú fyzické osoby, čiže nie je možné uvedené zmluvy posudzovať ako zmluvy spotrebiteľské. Keďže spoločnosť Zinc Euro, a.s., vystupoval pri uzavretí zmluvy ako podnikateľ, iba túto sprostredkovateľskú zmluvu by bolo možné súčasne považovať za spotrebiteľskú zmluvu.

14. V ďalšej časti odvolania II. žalobca uviedol, že vychádzajúc z predložených dôkazov považuje za nepochybné, že žalobca je na základe zmlúv o postúpení v spore aktívne legitimovaný. Medzi spoločnosťou Zinc Euro, a.s., a žalovaným vznikol uzavretím rámcovej zmluvy záväzkovo-právny vzťah, došlo k uzatvoreniu zmluvy o sprostredkovaní a príkaznej zmluvy. Je nesporné, že došlo k uzatvoreniu obyčajných zmlúv o pôžičke a k požičaniu peňazí veriteľmi fyzickými osobami. Žalovaný uzavrel so spoločnosťou Zinc Euro, a.s., rámcovú zmluvu podľa sprostredkovateľskú zmluvu. Obsahom sa sprostredkovateľská zmluva približuje príkaznej zmluve ( ), má však prísnejší režim vzniku nároku sprostredkovateľa na odmenu. Obsahom príkaznej zmluvy môže byť i plnomocenstvo, no sprostredkovateľ nesmie konať v mene a na účet záujemcu o sprostredkovanie, pretože zastúpenie nie je pojmovým znakom tejto zmluvy. V prejednávanom prípade teda zmluvné strany uzavreli zmiešanú sprostredkovateľskú a príkaznú zmluvu, čo je v zmysle možné. KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., ako žalobca samotný nevystupoval ako veriteľ pri poskytnutí pôžičky, je len postupníkom uvedenej pohľadávky. Teda žalovaný v uvedenom prípade nie je v pozícii spotrebiteľa a ani na predmetný vzťah nie je možné aplikovať Zákon o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o pôžičke obsahovala všetky náležitosti stanovené .

15. V časti odvolania III. žalobca zdôraznil, že žalovaný nárok je založený na oprávnenom nároku veriteľa dožadovať sa vrátenia poskytnutej veci s prírastkom, v tomto prípade peňažného plnenia. Žalovaný

pritom nevrátil ani len istinu, teda požičanú vec, nieto ešte príslušenstvo, pričom vrátiť vec vlastníkovi je základným princípom na úrovni elementárnej spravodlivosti. V tejto súvislosti odkázal na nález ÚS SR sp. zn. v ods. 34, podľa ktorého dlhy sa majú platiť a patrí sa ich platiť.

16. V časti IV. odvolania žalobca uviedol, že súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy vo vzťahu k platným právnym predpisom, pričom poukázal na preferenciu výkladu právneho úkonu v prospech jeho platnosti s poukazom na nález ÚS SR sp. zn. , podľa ktorého prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Žalovaný nárok je založený na oprávnenom nároku veriteľa dožadovať sa vrátenia poskytnutej veci, pričom právny poriadok predpokladá dobromyseľnosť pri snahe získať, resp. zväčšiť svoj majetok, avšak v tomto prípade je situácia taká, že žalovaný nevrátil ani len istinu, teda požičanú vec, pričom vrátiť vec vlastníkovi je základným princípom na úrovni elementárnej spravodlivosti. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru ESĽP (Dombo Beheer BV v Holandsko, sťažnosť č. 14448/88) o zakázanej procesnej nerovnosti. Ak sa pri aplikácii prekročí účel právnej normy, môže sa premrštená „ochrana“ dostať do roviny morálneho hazardu s právnym povedomím laickej verejnosti... Z odôvodnenia nálezu ÚS SR sp. zn. citoval stať, podľa ktorej „...ak sa časť dlžníkov „naučí“, že nemusí dodržiavať dohody ani len v minime, nechceným dôsledkom takejto „ochrany“ môže byť rozpad elementárnych základov právneho systému, okrem iného vnútorného a chceného nastavenia občana - dobrovoľne a pozitívne dodržiavať pravidlá“.

17. V záverečnej časti odvolania V. odvolateľ uviedol, že z uvedených dôvodov považuje rozsudok za vecne nesprávny a nezákonný a v ostatnom sa pridržiava svojich predošlých stanovísk a predložených dôkazov.

18. K odvolaniu žalobca pripojil listiny stiahnuté z www-nbs.sk o crowdfundingu, ako aj článok konzervatívneho inštitútu M.R.Štefánika Samuela Gregga s názvom Keynes, morálny hazard a hospodárska kríza, z ktorého v odvolaní citoval.

19. Žalovaný odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

20. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (

- ďalej ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom

- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ).

21. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právne závery vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie dotknutých podaným odvolaním odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

22. Predovšetkým odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v zmysle už vyššie poukázaného ust. odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. To znamená, že pri rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote na podanie

odvolania. Preskúmavacia právomoc odvolacieho súdu je obmedzená na rozsah a dôvody vymedzené v odvolaní (s výnimkou vád týkajúcich sa procesných podmienok v zmysle , čo ale na daný prípad nedopadá). Hoci odvolateľ formálne uplatnil odvolacie dôvody v zmysle a , žiadnym spôsobom nereflektuje na skutkové závery a právne úsudky súdu prvej inštancie, najmä vo vzťahu k aplikácii na daný prípad, ktoré napokon vyústilo do záveru, že predmetná Rámcová zmluva - dlžník uzavretá dňa 3.11.2015 medzi Zinc Euro, a.s., Poprad a žalovaným, ktorej predmetom bol záväzok Zinc Euro, a.s., vyhľadávať pre žalovaného jednotlivých investorov a obstarať v mene a na účet žalovaného uzatvorenie zmluvy o pôžičke a zároveň poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi aj iné služby za odplatu za podmienok dojednaných v zmluve (bod 1 zmluvy), ako aj v bode 5.3 zmluvy splnomocnenie udelené žalovaným spoločnosti Zinc Euro, aby v jeho mene a na jeho účet uzatvorila s neurčitým počtom investorov zmluvy o pôžičke dojednaným spôsobom, je pre rozpor s ust. (podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného) zo súdom prvej inštancie vymenovaných štyroch dôvodov, absolútne neplatným právnym úkonom s poukazom na , pre rozpor záujmov spoločnosti Zinc Euro so záujmami zastúpeného žalovaného. Žalobca v podanom odvolaní tieto pre rozhodnutie relevantné závery súdu prvej inštancie žiadnym spôsobom nenapáda, ani nespochybňuje. Keďže odvolací súd je nielen rozsahom, ale aj dôvodmi odvolania viazaný, v rámci odvolacieho prieskumu potom nebol priestor, aby sám tieto závery súdu prvej inštancie preskúmaval prípadne spochybňoval, či vyvracal. Vychádzajúc z toho potom zostal odvolateľom nespochybnený záver súdu prvej inštancie o absolútnej neplatnosti právneho úkonu (rámcovej zmluvy - dlžník zo dňa 3.11.2015 v čl. 5 ods. 3 a čl. 10 o plnomocenstve, v zmysle v spojení s . Spoločnosť Zinc Euro, a.s., potom nemala oprávnenie uzatvárať v mene a na účet žalovaného zmluvy o pôžičke s investormi, preto z takto uzavretých zmlúv nemohli vzniknúť zmluvným stranám ani žiadne práva a povinnosti. Súd prvej inštancie správne tiež ustálil, že keďže predmetom predmetnej rámcovej zmluvy podľa čl. 1. je uzavieranie zmlúv o pôžičkách v mene a na účet dlžníka, jej citované neplatné ustanovenia čl. 5 ods. 3 a čl. 10 nie sú s poukazom na oddeliteľné od ostatných častí tohto právneho úkonu, v dôsledku čoho je rámcová zmluva neplatná ako celok. Z tohto dôvodu potom nemohol spoločnosti Zinc Euro, a.s., ani vzniknúť nárok na žiadne poplatky. Súd prvej inštancie správne pokračoval, že pokiaľ pohľadávka platne nevznikla, nemohlo dôjsť ani k jej účinnému postúpeniu podľa na žalobcu a žalobca sa tak nestal jej majiteľom, inak povedané nie je v spore hmotnoprávne aktívne legitimovaný a to ani k uplatnenému nároku z titulu pôžičky, ale ani z titulu prípadného bezdôvodného obohatenia v zmysle a nasl. , ako sa to iba naznačuje v odvolaní, ktorý nárok ani nebol predmetom postúpenia. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, s poukazom na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdom prvej inštancie, bolo potom dôvodným, aby bola žaloba v celom rozsahu ako nedôvodná zamietnutá. 23. Iba na dôvažok odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS SR vo veci sp. zn. , ktorý v obdobnej situácii vyslovil, že za konanie in fraudem legis (obchádzanie zákona) možno považovať aj také konanie, v rámci ktorého určitý nebankový subjekt v rámci ktorého určitý nebankový subjekt robí rôzne dvojstranné právne úkony (zmluvy o úvere, záložné zmluvy, dohody o zastúpení a pod.) tak, že má vopred vytypovaného „zástupcu“ druhej zmluvnej strany, následné úkony ktorého sledujú nie záujmy ním zastupovanej zmluvnej strany, ale záujmy nebankového subjektu. Záujmy zástupcu a zastúpeného sa v takom prípade dostávajú do rozporu. Ak sú záujmy zástupcu v rozpore so záujmami zastúpeného, v dôsledku toho je dohoda o zastúpení neplatná ( v spojení s ). Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd aj bez návrhu (ex offo). Absolútna neplatnosť sa nemôže napraviť dodatočným schválením.

24. Vzhľadom na uvedené, potom ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava (). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu

odvolateľa zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania ( ), odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

25. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako v oboch výrokoch vecne správny, včítane závislého a správneho, odvolacími dôvodmi ani osobitne nenapadnutého výroku II. o náhrade trov prvoinštančného konania, s použitím ust. § 387 ods. 1 a 2 potvrdil.

26. V zmysle ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

27. V zmysle súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. V zmysle o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalovanému vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle , v spojení s ust. ), o ktorom v zmysle v spojení s musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v odvolacom konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

31. výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).

32. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa v spojení s o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

33. Danou problematikou sa zaoberalo aj občianskoprávne kolégium NS SR pričom v uznesení č. 15 z 9.10.2018 prijalo právnu vetu podľa ktorej, ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.

34. Odvolací súd potom hoci úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

35. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).