Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (25)Rozsudok_11C-25-2017.pdf
PDF · 212.91 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/25/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcov: 1. M. R., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 2. V. R., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 3. C. R., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 4. U. R., nar. XX.XX.XXXX, A. D./XXX, M., 5. R. F., nar. XX.XX.XXXX, T. XXXX/XX, M., 6. H. S., nar. XX.XX.XXXX, T. XXXX/XX, M., 7. T. Q., nar. XX.XX.XXXX, R. XXXX/ XX, L., 8. J. Q., nar. XX.XX.XXXX, R. XXXX/XX, L., 9. R. V., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., XX. M. V., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 11. J. N., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 12. X. N., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 13. K. F., nar. XX.XX.XXXX, U.. XX, M., 14. Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 15. C. S., nar. XX.XX.XXXX, V. XX, 16. L. N., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 17. H. N., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 18. Y. T., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/ XXX, M., 19. Y. T., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 20. X. T., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 21. H. F., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 22. I. F., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 23. Y. G., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 24. Y. G., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 25. C. V., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 26. A. E., nar. XX.XX.XXXX, J. M., 27. Y. S., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 28. U. S., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 29. U. U., nar. XX.XX.XXXX, R. V. XXXX/XX, T., 30. Y. L., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 31. U. Q., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 32. C. Q., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 33. V. Q., nar. XX.XX.XXXX, F. XXX, 34. Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 35. F. Y., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 36. Bytové družstvo so sídlom v Trnave, IČO: 00 175 480, L. van Beethovena 26, Trnava, 37. R. H., nar. XX.XX.XXXX, W.. - T. N., 38. R. J., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 39. E. J., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 40. Bytové družstvo so sídlom v Trnave, IČO: 00 175 480, L. van Beethovena 26, Trnava, 41. Y. A., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 42. S. T., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 43. H. T., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 44. L. Y., nar. XX.XX.XXXX, L. XXXX/XX, T., 45. X. Y., nar. XX.XX.XXXX, L. XXX, 46. N. W., nar. XX.XX.XXXX, J., M., 47. F. K., nar. XX.XX.XXXX, R. XXXX/XX, M., 48. R. V., nar. XX.XX.XXXX, J., M., 49. K. H., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 50. U. Q., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 51. E. Q., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 52. C. V., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 53. Y. V., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 54. E. M., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 55. Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 56. H. Y., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 57. U. M., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 58. F. M., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 59. H. S., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 60. V. Q., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 61. A. W., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 62. C. Y., nar. XX.XX.XXXX, V. XX, 63. A. V., nar. XX.XX.XXXX, Y. XX, 64. C. U., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 65. Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 66. V. Y., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 67. R. F., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 68. Y. F., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 69. T. F., nar. XX.XX.XXXX, M. J. XXXX/XX, M., 70. C. F., nar. XX.XX.XXXX, A. XX, M., 71. V. Y., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 72. Q. Y., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 73. Y. F., nar. XX.XX.XXXX, Q. XXXX/XX, M., 74. M. C., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 75. R. C., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 76. M. G., nar. XX.XX.XXXX, V. XXXX/XX, Y., 77. Bytové družstvo so sídlom v Trnave, IČO: 00 175 480, L. van Beethovena 26, Trnava, 78. R. L., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 79. N. U., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 80. E. H., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 81. A. H., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 82. R. Y., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XX, M., 83. R. U., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/ XXX, M., 84. Y. U., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 85. H. I., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 86. Y. I., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 87. Y. F., nar. XX.XX.XXXX, G. XXX/XX, U., 88. A. U., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 89. T. U., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 90. C.
Y., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 91. M. X., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 92. R. X., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 93. T. V., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., XX. Y. V., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 95. A. Q., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 96. E. Q., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 97. T. Q., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., žalobcovia v 1.-97. rade zastúpení: UNITED LAWYERS, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 662 291, Mliekarenská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, proti žalovanej: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, Hodžova 11, 010 11 Žilina, zastúpená: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 853 186, Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o čiastočnom späťvzatí, takto
rozhodol:
I. Konanie sa v časti o zaplatenie sumy 88,13 eura z a s t a v u j e .
II. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .
III. Žalovaná m á voči žalobcom v 1.-97. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 29.06.2016, doručenou súdu dňa 30.06.2016, sa žalobcovia ako vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súp.č. XXXX, A. XXX-XXX, M., domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť vydať im bezdôvodné obohatenie získané po zvýšení úrokovej sadzby do 20.06.2016 s príslušenstvom, a síce zaplatiť sumu 1.808,99 eura, spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 1.808,99 eura od 27.06.2016 do zaplatenia, ako aj zaplatiť im náhradu trov konania.
2. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalobcovia a žalovaná uzavreli dňa 16.12.2008 Zmluvu o termínovanom úvere č. 06/100/08 za podmienok úročenia podľa bodu 2.2.4. zmluvy, ktoré boli dohodnuté nasledovne: druh úrokovej sadzby revizibilná, základná úroková sadzba je hodnota 6 mesačného BRIBOR, úrokové rozpätie 1,75% p.a., celková revizibilná úroková sadzba je hodnota 6 mesačného BRIBOR + úrokové rozpätie 1,75% p.a.. Žalovaná dňa 01.12.2011 adresovala žalobcovi Oznámenie o zvýšení úrokového rozpätia, v ktorom informovala žalobcu, že v súlade s bodom 5.5. zmluvy sa mení dňom 15.12.2011 úrokové rozpätie na 2,5%p.a.. Žalovaná toto svoje oznámenie zaslala žalobcovi bez akéhokoľvek odôvodnenia, nevysvetlila, z akých dôvodov prijala takéto rozhodnutie. Dňa 27.01.2016 odoslali žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu sťažnosť na postup a žiadosť o preskúmanie postupu žalovanej pri výkone bankových činností adresovanú Národnej banke Slovenska, v ktorej žiadali preskúmať postup žalovanej v dôsledku zmeny úrokovej sadzby na základe zmeny miery rizika klienta, a to na základe bodu 5.5. zmluvy, a to bez akéhokoľvek zdôvodnenia. Dňa 02.05.2016 doručila NBS právnemu zástupcovi žalobcov stanovisko, s ktorým sa žalobcovia v plnom rozsahu stotožňujú a majú za to, že postup žalovanej, ktorým zmenila úrokovú sadzbu v dôsledku údajnej zmeny miery rizika klienta, je v rozpore s právnymi predpismi. Ustanovenie ods. 5.5. a 12.1.1.1. spotrebiteľskej zmluvy predstavujú neprijateľné podmienky, preto sú neplatné. Žalobcovia poukazovali na rozhodnutia súdov v spotrebiteľských veciach. V súvislosti s čl. 5.5. zmluvy, na základe ktorého žalovaná zmenila žalobcom úrokovú sadzbu v dôsledku zmeny miery rizika klienta, žalobcovia poukazovali na konanie vedené Krajským súdom v Žiline pod sp.zn. 7Co/563/2015. Žalovaná sa zvýšením úrokovej sadzby z 1,75% na 2,5% p.a. od 15.12.2011 bezdôvodne obohatila o rozdiel, ktorý by žalobcovia zaplatili na úrokoch bez zvýšenia úrokového rozpätia a teda aj revizibilnej úrokovej sadzby, t.j. sumou 4.338,85 eura a sumou, ktorú žalobcovia žalovanej skutočne zaplatili po jej zvýšení, teda sumou 6.147,84 eura do 20.06.2016. Žalovaná sa bezdôvodne obohatila o rozdiel vo výške 1.808,99 eura. Uvedený výpočet je vykonaný na základe bodu 4.11.4. Obchodných podmienok žalovanej. Žalobcovia majú za to, že žalovaná sa bezdôvodne obohatila a získala na základe svojvoľného konania majetkový prospech. Tento majetkový prospech získala bez právneho dôvodu resp. je plnením z neplatného právneho úkonu, preto je povinná predmet bezdôvodného obohatenia vydať. Žalobcovia vyzvali písomne výzvou zo dňa 20.06.2016 žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaná v lehote stanovenej vo výzve
bezdôvodné obohatenie žalobcom nevydala, preto je odo dňa nasledujúceho, teda od 27.06.2016, povinná zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne.
3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila v tom zmysle, že namieta nedostatok právomoci súdu SR, keďže žalovaná ponúkla správcovi v čl. 15 ods. 15.11. zmluvy o úvere neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy a správca tento návrh prijal, keďže políčko v rozhodcovskej zmluve (s poučením, že ak dané políčko označí, platí, že neprijíma návrh rozhodcovskej zmluvy) neoznačil. Žalovaná tiež vzniesla námietku miestnej nepríslušnosti, keď má za to, že prejednávaný prípad nie je sporom zo spotrebiteľskej zmluvy, keď zmluva o termínovanom úvere je absolútnou obchodnoprávnou zmluvou, a to s prihliadnutím na účel právnej úpravy ochrany spotrebiteľa a obsah úverového vzťahu zmluvných strán. Zmluvu uzavrel správca bytového domu, ktorý sa špecializuje výhradne na správu bytových domov, preto nemožno hovoriť o slabšej strane a nerovnovážnom vzťahu zmluvných strán. Vlastníci neboli pri uzatváraní úverovej zmluvy slabšou stranou, ktorá má byť chránená pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Spotrebiteľská legislatíva vychádza z predpokladu neskúseného spotrebiteľa. Ak je v rámci kontraktačného procesu ex lege zastúpený profesionálom, disponujúcim odbornou spôsobilosťou a kvalifikovaným statusom, stráca ochranný mechanizmus svoje opodstatnenie. Správca bytového domu je povinný dojednať v prospech vlastníkov najvýhodnejšie možné podmienky, aké sa dajú v čase a mieste objednania týchto tovarov a služieb dohodnúť. V opačnom prípade zodpovedá vlastníkom za škodu, ktorú im takouto činnosťou spôsobil. Žalovaná ďalej poukazovala na nedostatok splnomocnenia na zastupovanie v konaní, keďže žalobcami sú vlastníci bytov, ktorí prostredníctvom správcu udelili splnomocnenie správcovi a ten splnomocnil advokáta na zastupovanie v konaní. Žalovaná má za to, že je nevyhnutné, aby každý zo žalobcov udelil advokátovi riadne splnomocnenie na zastupovanie v konaní. K veci samej žalovaná uviedla, že nejde o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, z ktorého dôvodu neprináleží súdu skúmať ani vysloviť eventuálnu neprijateľnosť dojednaných zmluvných podmienok. Peňažný nárok žalobcov vychádza z domnelého porušenia vybraných zmluvných ustanovení, ktoré nemožno posudzovať podľa predpisov upravujúcich poskytovanie spotrebiteľského úveru. Stanovisko NBS preto považuje za irelevantné a nemožno naň prihliadať. Žalovaná ďalej vzniesla námietku premlčania, keď žalovaná listom zo dňa 08.06.2011 oznámila správcovi, že v súlade s čl. 5 ods. 5.5. zmluvy o úvere sa s účinnosťou od 15.12.2011 mení úrokové rozpätie na 2,50% p.a. a celková úroková sadzba tak bude predstavovať hodnotu 6 mesačný EURIBOR + 2,50% p.a.. Nárok na zaplatenie peňažnej sumy zodpovedajúcej rozdielu, ktorý by žalobcovia zaplatili na úrokoch bez zvýšenia úrokového rozpätia a sumou, ktorú žalobcovia žalovanej skutočne zaplatili po jej zvýšení, inkasovanej žalovanou v období od 15.12.2011 do 20.06.2014, označenej ako bezdôvodné obohatenie, je premlčaný, keďže žaloba bola súdu doručená dňa 30.06.2016. Žalovaná ďalej uviedla, že pristúpila k zmene úrokovej sadzby na základe legitímneho právneho dôvodu, v súlade s čl. 5 ods. 5.5. zmluvy o úvere, pri zmene miery rizika klienta, ku ktorej dospela v rámci interného prehodnotenia komplexných ukazovateľov návratnosti úveru. O tejto zmene žalovaná správcu informovala listom zo dňa 08.06.2011. V prípade sporu o skutočnom obsahu medzi nimi dojednaného ustanovenia je nevyhnutné interpretovať dotknutý článok zmluvy o úvere v súlade so všeobecne akceptovanými výkladovými pravidlami. Na základe interpretačných pravidiel v § 35 ods. 2 OZ a § 37 ods. 1 OZ možno podľa žalovanej uzavrieť, že zo znenia čl. 5 ods. 5.5. zmluvy o úvere vyplýva, že žalovaná je oprávnená jednostranne zmeniť úrokovú sadzbu, ak dôjde k zmene miery rizika klienta. Konkrétne metódy posudzovania rizík klienta predstavujú obchodné tajomstvo, ktoré banka z dôvodu zachovania kompetitívnej výhody na trhu nezverejňuje, ani nesprístupňuje. Záverom žalovaná navrhla, aby súd konanie pre nedostatok právomoci zastavil, resp. vec postúpil Okresnému súdu Žilina, resp. žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania.
4. V replike žalobcovia ohľadom miestnej príslušnosti tunajšieho súdu poukazovali na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 10NcC/1/2017 zo dňa 31.01.2017, ako aj na ustanovenie § 24a zák.č. 129/2010 Z.z.. Žalobcovia ďalej poukazovali na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 7Co/563/2015, ktorý uznal konanie žalovanej v rozpore s platným právnym poriadkom. K rozhodcovskej doložke žalobcovia uviedli, že v čase uzatvárania úverovej zmluvy v Slovenskej republike neexistoval žiadny rozhodcovský súd s názvom „Stály rozhodcovský súd Asociácie bánk“. K námietke premlčania žalobcovia uviedli, že sa až doručením stanoviska NBS zo dňa 28.04.2016 dozvedeli, že žalovaná sa na ich úkor bezdôvodne obohacuje. Ak by súd uznal námietku premlčania žalovanej, došlo by k rozporu s dobrými mravmi, pretože žalobcovia ako spotrebitelia nemali v rokoch 2012, 2013, 2014 potrebné informácie k zisteniu, že konanie žalovanej spĺňa zákonný predpoklad naplnenia inštitútu bezdôvodného obohatenia. S poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 7Co/563/2015
je podľa žalobcov dôvodná obava, že konanie žalovanej je systematicky premyslené a vykonávané nielen vo vzťahu k žalobcom, ale aj voči ostatným spotrebiteľom. Žalobcovia tiež poukazovali na uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25Cdo 2648/2003 zo dňa 31.08.2004, ktorý sa zaoberal uplatnením námietky premlčania v kontexte rozporu s dobrými mravmi. V súvislosti s čl. 5.5. zmluvy žalobcovia poukazovali na právoplatne skončené konanie vedené Krajským súdom v Žiline pod sp.zn. 7Co/563/2015, ktorý krajský súd na rozdiel od okresného súdu dospel k záveru, že uvedené ustanovenie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. i) Občianskeho zákonníka a z toho titulu neplatnou. Účastníkom konania, a teda neúspešnou stranou, bola práve žalovaná. Ak bol raz dotknutý článok vyhlásený za neplatný, je podľa žalobcov neplatný en block aj v ostatných zmluvách. K výkladovým pravidlám žalobcovia uviedli, že predmetom konania nie je sporná neurčitosť, vážnosť alebo zrozumiteľnosť dotknutého článku, ale neprijateľnosť zmluvnej podmienky, na základe ktorej sa žalovaná bezdôvodne obohatila.
5. V priebehu konania sa žalovaná vyjadrila v podaní zo dňa 25.05.2020, v tom zmysle, že podľa aktuálneho výpisu z LV č. XXXX . pre k.ú. M. označení žalobcovia v 1., 2., 4., 5., 6., 7., 8., 19., 33., 42., 43., 46., 54., 55., 83., 94. a 95. rade už nie sú evidovaní ako vlastníci bytov a navyše sa javí, že niekto z pôvodných žalobcov v 54. alebo 55. rade zomrel (na LV ho nahradili dedičia). Advokát správcu bol oprávnený podať žalobu priamo v mene správcu. Ak sa rozhodol pre iný postup, musí dôsledne vykonávať všetky procesné úkony podľa CSP tak, aby boli počas celého konania splnené procesné podmienky, v opačnom prípade nemôže súd vyhovieť jeho procesným návrhom ani podanej žalobe.
6. V poradí druhým uznesením (prvé na č.l. 271, po ktorom bola istina rozšírená na sumu 2.339,21 eura), vyhláseným na pojednávaní dňa 22.09.2020 (č.l. 593), tunajší súd na návrh žalobcov vo výroku I. pripustil poslednú zmenu petitu žaloby s tým, že žalobcovia sa ďalej domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by bola žalovaná zaviazaná zaplatiť im sumu 2.251,08 eura, s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 1.521,53 eura odo dňa 27.06.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 467,51 eura odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu na zmenu žaloby zo dňa 22.06.2018 žalovanej do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 262,04 eura odo dňa 22.01.2020 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Zároveň vo výroku II. súd pripustil zmenu žaloby v zmysle opravy a doplnenia rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe a v podaní zo dňa 22.06.2018 tak, že žalobcovia tvrdia, že žalovaná sa bezdôvodne obohatila za obdobie od 20.12.2011 do 30.06.2016 o sumu 1.521,53 eura, za obdobie od 01.07.2016 do 22.06.2018 o sumu 467,51 eura a za obdobie od 01.07.2018 do 31.12.2019 o sumu 262,04 eura.
7. Zmeny žaloby boli odôvodnené tým, že v dôsledku neustáleho narastania výšky bezdôvodného obohatenia žalovanou na úkor žalobcov (úverový vzťah aj naďalej pretrváva), je potrebné uplatniť nárok voči žalovanej za obdobie po podaní žaloby. K 30.06.2016, teda ku dňu podania žaloby, istina vzneseného nároku pozostávala z rozdielu medzi výškou skutočne zaplateného úroku v období od 20.12.2011 do 30.06.2016, a to na základe neoprávnene uplatnenej úrokovej sadzby, a pôvodnou úrokovou sadzbou; istina za uvedené obdobie je vo výške 1.521,53 eura. Suma istiny za obdobie od 01.07.2016 do 22.06.2018 pozostáva z rozdielu medzi výškou skutočne zaplateného úroku v uvedenom období, a to na základe neoprávnene uplatnenej úrokovej sadzby, a pôvodnou úrokovou sadzbou; istina za uvedené obdobie je vo výške 467,51 eura. Suma istiny za obdobie od 01.07.2018 do 31.12.2019 pozostáva z rozdielu medzi výškou skutočne zaplateného úroku v uvedenom období, a to na základe neoprávnene uplatnenej úrokovej sadzby, a pôvodnou úrokovou sadzbou; istina za uvedené obdobie je vo výške 262,04 eura. Istina je teda spolu 2.251,08 eura (1.521,53 + 467,51 + 262,04).
8. V rámci návrhu na pripustenie druhej zmeny petitu žaloby (č.l. 399) zobrali žalobcovia podľa obsahu žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 88,13 eura bez bližšieho zdôvodnenia, voči ktorému čiastočnému späťvzatiu žalovaná nenamietala a o ktorom späťvzatí doposiaľ nebolo rozhodnuté.
9. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
10. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
11. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
12. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami konanie v časti o zaplatenie sumy 88,13 eura zastavil vo výroku I. tohto rozhodnutia vo veci samej (§ 145 ods. 2 CSP), keď žalovaná voči čiastočnému späťvzatiu žaloby nenamietala. Čiastočné späťvzatie v sume 88,13 eura zodpovedá skutočnosti, že oproti prvej pripustenej zmene petitu (istina 2.339,21 eura) sa v druhej pripustenej zmene petitu domáhali žalobcovia iba istiny 2.251,08 eura, pričom rozdiel predstavuje sumu 88,13 eura.
13. Podaním zo dňa 01.08.2019 (č.l. 311) navrhla žalovaná, aby súd podľa § 164 CSP prerušil konanie až do rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti proti porušeniu práv žalovanej, ku ktorému došlo uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 9Co/194/2018-258 zo dňa 26.03.2019, ktoré konanie je na ústavnom súde vedené pod Rvp 1210/2019. Na pojednávaní dňa 22.09.2020 (rub č.l. 593) žalovaná uviedla, že na prerušení konania netrvá, keďže Ústavný súd SR už vo veci rozhodol, a preto o návrhu na prerušenie konania nebolo potrebné rozhodovať.
14. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 9Co/25/2020-517 zo dňa 16.06.2020 rozhodol, že v konaní pokračuje na strane žalobcov v 54. a 55. rade s ich dedičkou, ktorá bola následne označovaná ako žalobkyňa v 54. rade, čím došlo k posunu poradových čísiel ostatných žalobcov. Uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 9Co/25/2020-521 zo dňa 30.06.2020 (výrok I.) nebolo vyhovené návrhu žalobcov v 1. až 97. rade, aby do konania na ich miesto vstúpilo Bytové družstvo so sídlom v Trnave, preto súd ďalej konal ako so žalobcami so všetkými osobami označenými v žalobe ako žalobcovia, s vyššie uvedenou zmenou pri žalobcoch v 54. a 55. rade.
15. Žalobcovia ako dôkazy predložili Oznámenie o zmene úrokového rozpätia zo dňa 01.12.2011, Zmluvu o termínovanom úvere č. 06/100/08 zo dňa 16.12.2008, Úrokové sadzby ECB, Sťažnosť na postup a žiadosť o preskúmanie postupu Prima banky Slovensko a.s. zo dňa 18.01.2016, odpoveď NBS zo dňa 28.04.2016, Obchodné podmienky pre úvery právnickým osobám a fyzickým osobám podnikateľom, samosprávam a vlastníkom bytov a nebytových priestorov - Prima banka Slovensko, a.s. účinné od 1.4.2016, Výzvu na úhradu pohľadávky-predžalobnú upomienku zo dňa 20.06.2016, Výpis z Obchodného registra, kópiu doručenky, Výpis z LV č. XXXX pre k.ú. M. zo dňa 17.06.2016, Zmluvu o výkone správy č. 181 zo dňa 21.11.2008, rozsudok KS v Žiline sp.zn. 7Co/563/2015 zo dňa 10.02.2016, výtlačok z internetovej stránky NBS, výtlačok z vyhľadávania v Zozname stálych rozhodcovských súdov, rozsudok OS Trnava č.k. 37C/201/2015-92 zo dňa 09.12.2015, rozsudok KS v Trnave sp.zn. 31Cob/75/2014 zo dňa 03.12.2015, uznesenie KS v Bratislave sp.zn. 8Co/613/2015 zo dňa 29.02.2016, export z výpisu z účtu, Výpočet bezdôvodného obohatenia (č.l. 286), rozsudok KS v Žiline sp.zn. 11Co/471/2015 zo dňa 28.06.2016, kópiu z knihy odoslanej pošty, list správcu zo dňa 27.01.2015, e-mail zo dňa 24.02.2015, list správcu zo dňa 13.03.2015, list žalovanej zo dňa 16.04.2015, Výpočet bezdôvodného obohatenia (č.l. 374), zoznam splátok, e-mail zo dňa 20.12.2019, Výpočet bezdôvodného obohatenia (č.l. 401 a 405), zoznam splátok, rozsudok NSSR sp.zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019, rozsudok NSSR sp.zn. 4Cdo/148/2018 zo dňa 30.07.2019, uznesenie ÚSSR č.k. IV.ÚS 161/2019-18 zo dňa 11.12.2019, uznesenie ÚSSR č.k. I.ÚS 428/2019-12 zo dňa 29.10.2019, žiadosti správcu zo dňa 20.08.2015 (č.l. 542-544), Zápisnicu o pojednávaní dňa 28.01.2020 vo veci sp.zn. 11C/33/2017, Zápisnicu o pojednávaní dňa 27.06.2019 vo veci sp.zn. 11Csp/134/2016, Zápisnicu o pojednávaní dňa 04.08.2020 vo veci sp.zn. 11C/51/2017, Zápisnicu o pojednávaní dňa 04.02.2020 vo veci sp.zn. 11C/51/2017, Zápisnicu o pojednávaní dňa 09.07.2020 vo veci sp.zn. 11C/33/2017, Zápisnicu o pojednávaní dňa 28.07.2020 vo veci sp.zn. 11C/21/2017, Zápisnicu o pojednávaní dňa 12.12.2019 vo veci sp.zn. 11C/21/2017, Zápisnicu o pojednávaní dňa 30.01.2019 vo veci sp.zn. 22Csp/86/2017. Žalobcovia ďalej navrhli doplniť dokazovanie výsluchom svedkov K.. N. F., K.. T. V., K.. Y. H. a R.. L..
16. Žalovaná ako dôkazy predložila uznesenie NSSR sp.zn. 3Cdo 80/2017 zo dňa 26.07.2018, Podací hárok, Zvýšenie úrokového rozpätia zo dňa 08.06.2011 (č.l. 331), Dodatok č. 2 k Zmluve o termínovanom úvere č. 06/037/06 zo dňa 16.05.2012, list správcu zo dňa 26.05.2014, list žalovanej zo dňa 24.06.2014, uznesenie ÚS SR č.k. II.ÚS 302/2019-17 zo dňa 30.10.2019, uznesenie ÚS SR č.k. II.ÚS 43/2020-22 zo dňa 30.01.2020, výpis z LV č. XXXX pre k.ú. M. zo dňa 25.05.2020, Zvýšenie úrokového rozpätia zo dňa 08.06.2011 (č.l. 587), Oznámenie o zmene úrokového rozpätia zo dňa 02.12.2011, Potvrdenie údaja. Žalovaná ďalej navrhla v konaní vypočuť ako svedka Ing. Františka Odkladala.
17. Súd vykonal dokazovanie vyššie uvedenými listinnými dôkazmi predloženými žalobcami a žalovanou, ako aj výsluchom navrhnutých svedkov (s výnimkou navrhnutého svedka R.), pričom z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
18. Zo Zmluvy o termínovanom úvere č. 06/100/08 zo dňa 16.12.2008 (č.l. 13) vyplýva, že klient - vlastníci bytov v bytovom dome na ul. A. v M., zastúpení Bytovým družstvom so sídlom v Trnave (zastúpené K., prokuristom) a žalovaná ako banka (ešte ako Dexia banka Slovensko a.s.) uzavreli zmluvu o úvere, na základe ktorej sa žalovaná zaviazala poskytnúť klientovi úver vo výške 1.810.000,- Sk (60.080,99 eura) za účelom zateplenia bytového domu. Úročenie úveru bolo dojednané v bode 2.2.4. zmluvy, keď celková revizibilná úroková sadzba je hodnota 6 mesačného BRIBOR plus úrokové rozpätie 1,75% p.a.. Podľa Definícií a výkladových pravidiel zmluvy sa revizibilná úroková sadzba mení podľa pravidiel stanovených v bodoch 5.4., 5.5. a 5.6. zmluvy. V bode 5.5. zmluvy je obsiahnuté dojednanie o tom, že banka má právo adekvátnym spôsobom meniť úrokovú sadzbu v prípade, ak dôjde k zmene miery rizika klienta. Zmena miery rizika klienta môže súvisieť predovšetkým so zmenou ratingu klienta stanoveného bankou, alebo so zmenou rizikovej váhy klienta podľa pravidiel stanovených Národnou bankou Slovenska. Pre posúdenie zmeny miery rizika klienta sú rozhodujúce skutočnosti platné v čase ich ostatného posúdenia v porovnaní s aktuálnymi rozhodujúcimi skutočnosťami. Príslušnú zmenu úrokovej sadzby je banka oprávnená uskutočniť automaticky bez dodatkov k úverovej zmluve. Banka predmetnú zmenu v primeranej lehote oznámi klientovi. Z listu Dexia banka Slovensko a.s. zo dňa 01.12.2011 (č.l. 12) adresovaného správcovi vyplýva, že ním banka oznamuje správcovi, že v súvislosti s bodom 5.5. úverovej zmluvy č. 06/100/08 zo dňa 16.12.2008 banka pristúpila k zmene úrokového rozpätia na 2,5% p.a., s tým, že táto zmena bude realizovaná odo dňa 15.12.2011 a celková úroková sadzba bude predstavovať hodnotu 6 mesačného EURIBORU + 2,50 % p.a..
19. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
20. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
21. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
22. Podľa § 502 ods. 1 OBZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
23. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
24. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru1) na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu.
25. Podľa § 24a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, na úvery na opravu, rekonštrukciu alebo modernizáciu spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu poskytované vlastníkom bytov a nebytových priestorov podľa osobitného
predpisu,4a) ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, § 4 ods. 1 písm. a) až d), f) až n) a s), ods. 2 a ods. 7 až 15, § 9 ods. 1 a ods. 2 písm. a), b), d), e), g), h), j) až o), s) a u), § 11 ods. 1, § 12, 19, 23 a 25a, pričom takíto dlžníci vykonávajú svoje práva v súvislosti s uvedenými úvermi spoločne prostredníctvom správcu alebo spoločenstva vlastníkov4a) a veriteľ plní povinnosti voči takýmto dlžníkom tak, že ich plní voči správcovi alebo voči spoločenstvu vlastníkov;4a) to neplatí, ak ide o úvery poskytované Štátnym fondom rozvoja bývania podľa osobitného predpisu.36)
26. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (4)
27. Podľa § 53 ods. 1 až 3 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (1) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (2) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (3)
28. Podľa § 53 ods. 4 písm. i) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve.
29. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
30. Podľa § 53 ods. 12 OZ, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
31. Podľa § 53a ods. 1 OZ (v znení účinnom od 01.03.2010), ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
32. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (1) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. (2)
33. Podľa § 8b ods. 1 veta prvá zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „ZoVB“) (v znení účinnom do 31.10.2018), správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom.
34. Podľa § 9 ods. 7 ZoVB (v znení účinnom od 01.11.2018), spoločenstvo a správca sú povinní vykonávať správu domu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo a správca vo vlastnom mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
35. Podľa § 8b ods. 3 ZoVB (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), pri obstarávaní služieb a tovaru je správca povinný dojednať čo najvýhodnejšie podmienky, aké sa dali dojednať v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Správca je povinný riadiť sa rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o výbere dodávateľa.
36. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
37. Podľa § 298 ods. 1 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
38. Pokiaľ ide o otázku oprávnenosti právneho zástupcu zastupovať žalobcov pri podaní predmetnej žaloby, táto bola (po pôvodnom zastavení konania tunajším súdom v časti týkajúcej sa žalobcov s výnimkou správcu ako vlastníka) s kladným záverom vyriešená uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 9Co/25/2020-521 zo dňa 30.06.2020 (výrok II.) vydanom v tomto konaní. V odôvodnení uznesenia odvolací súd uviedol právny názor, ktorým je súd prvej inštancie viazaný, a síce že „odvolací súd sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že správca nie je v prejednávanej veci priamym zákonným zástupcom vlastníkov bytov v zmysle § 8b ods. 1 ZoVB v znení účinnom do 31.10.2018, keď dáva do pozornosti aj vyššie uvedený právny názor ústavného súdu (pozn. súdu: v uznesení sp.zn. I.ÚS 428/2019 zo dňa 29.10.2019), ktorý taktiež konštatoval, že vymáhanie pohľadávky z úverového záväzku spadá pod výkon správy bytového domu, nakoľko vymáhanie pohľadávky vzniknutej z úverovej zmluvy uzatvorenej so žalovaným za účelom získania úveru na zateplenie bytového domu žalobcov (jeho modernizáciu) v širšom slova zmysle súvisí so správou bytového domu žalobcov.“
39. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná - banka ako veriteľ (pod obchodným menom Dexia banka Slovensko a.s.) a vlastníci bytov v bytovom dome na ul. A. v M., v zastúpení správcom ako zákonným zástupcom, ako dlžníci, uzavreli dňa 16.12.2008 Zmluvu o termínovanom úvere č. 06/100/08, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 1.810.000,- Sk (60.080,99 eura) za účelom obnovy bytového domu. V konaní sa žalobcovia domáhali vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť tým, že žalovaná zvýšila od 15.12.2011 úrokové rozpätie z 1,75% p.a. na 2,50% p.a., a to podľa žalobcov na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky. Suma bezdôvodného obohatenia mala predstavovať spolu sumu 2.251,08 eura, z toho suma 1.521,53 eura ako bezdôvodné obohatenie za obdobie od 20.12.2011 do 30.06.2016, suma 467,51 eura ako bezdôvodné obohatenie za obdobie od 01.07.2016 do 22.06.2018 a suma 262,04 eura ako bezdôvodné obohatenie za obdobie od 01.07.2018 do 31.12.2019. Nebolo pritom sporným, že úver bol splácaný v zmysle prehľadu splátok úveru na č.l. 401.
40. Vlastníci bytov uzatvorili s bytovým družstvom v zmysle § 8a ZoVB zmluvu o výkone správy, predmetom ktorej je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome činnosti uvedené v zákone o vlastníctve bytov. V zmysle ustanovenia § 8b ods. 1 ZoVB (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere) je správca povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet. Podľa § 9 ods. 2 ZoVB právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Uzatvorením úverovej zmluvy týkajúcej sa bytového domu preto práva a povinnosti z právneho úkonu vznikli priamo vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.
41. Pokiaľ ide o charakter uzavretej zmluvy o úvere, uzavrel ju správca z titulu svojho oprávnenia vyplývajúceho mu zo znenia § 8b ods. 1 ZoVB (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), ako aj zo znenia článku III. Zmluvy o výkone správy č. 181 pre bytový dom A., XXX, XXX, M.. Je však nepochybné, že dlžníkmi z úverovej zmluvy sú jednotliví vlastníci bytov v predmetnom bytovom dome, tak ako to vyplýva aj zo súčasného znenia § 24a zákona o spotrebiteľských úveroch, kým správca je ich zákonným zástupcom. Právny vzťah založený zmluvou o úvere je tak právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ). Žalovaná pri uzatváraní zmluvy o úvere vystupovala ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a zároveň ako veriteľ, ktorý poskytol úver v rámci svojho podnikania. Daný úver pritom bol poskytnutý v súvislosti s obnovou bytového domu, a teda za účelom zveľadenia majetku fyzických osôb - spotrebiteľov. Na strane dlžníka tak vystupovali spotrebitelia, ktorým nebol úver poskytnutý v rámci obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na uvedenom nič nemení skutočnosť, že za nich na základe zákonného splnomocnenia konal správca bytového domu, pretože subjektom základného hmotnoprávneho vzťahu s bankou nebol správca bytového domu, ale jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade sú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, súd vyhodnotil zmluvný vzťah podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Hoci teda v prípade zmluvy o termínovanom úvere nejde s poukazom na § 1 ods. 2 písm. a) zák.č. 258/2001 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) o zmluvu o spotrebiteľskom úvere (pozn.: v súčasnosti uvedené vylučuje § 1 ods. 3 písm. r) zák.č. 129/2010 Z.z.), vzťah medzi vlastníkmi bytov ako dlžníkmi a bankou ako veriteľom bolo potrebné posúdiť ako spotrebiteľský vzťah v zmysle Občianskeho zákonníka.
42. Žalovaná v konaní namietala nedostatok právomoci súdov SR rozhodovať spor medzi stranami, a to s poukazom na rozhodcovskú doložku obsiahnutú v bode 15.11. zmluvy o termínovanom úvere. Súd mal za to, že je daná právomoc súdu konať v uvedenej veci, a to s prihliadnutím na to, že predmetnú rozhodcovskú doložku súd považoval za neplatnú v zmysle § 37 ods. 1 OZ. Súd poukazuje na to, že rozhodcovský súd s uvedeným názvom „Stály rozhodcovský súd Asociácie bánk“ v čase vzniku úverového vzťahu neexistoval (viď Základné informácie na č.l. 162), z ktorého dôvodu je uvedené dojednanie nezrozumiteľné, a preto neplatné podľa § 37 ods. 1 OZ. Zároveň, rozhodnutím Zhromaždenia členov Slovenskej bankovej asociácie došlo medzičasom k zrušeniu Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie ku dňu 01.01.2019. Navyše, súd tiež poukazuje na ustanovenie § 3 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd, pričom dodávateľ sa môže účinne dovolávať nedostatku právomoci súdu, iba ak vo veci už skôr začalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie, čo preukázané nebolo. Vzhľadom na všetko uvedené dospel súd k záveru, že tu nie je prekážka konania spočívajúca v nedostatku jeho právomoci a spor prejednal.
43. Pokiaľ ide o miestnu príslušnosť tunajšieho súdu, táto bola daná ustanovením § 87 písm. f) zák.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (v znení účinnom do 30.06.2016), v zmysle ktorého popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, pričom vlastníci bytov ako žalobcovia sú spotrebiteľmi s trvalým pobytom prevažne v obvode tunajšieho súdu. Na uvedenom nič nemení to, že v konaní sa neuplatňuje nárok na plnenie zo zmluvy, ale uplatňuje sa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže tento nárok so spotrebiteľskou zmluvou nepochybne priamo súvisí. Zároveň súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 11NcC/3/2017-136 zo dňa 23.02.2017, ktorým bolo konštatované, že miestne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie veci je tunajší súd, ktorým rozhodnutím je tunajší súd viazaný (§ 43 ods. 2 veta posledná CSP).
44. K námietke o nedostatku právomoci súdu a k námietke miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu poukazuje súd aj na skutočnosť, že tu prejednávaná vec bola po vydaní pôvodného zastavujúceho uznesenia tunajším súdom predmetom odvolacieho konania. Odvolací súd pritom nepochybne skúmal procesné podmienky konania, ako aj miestnu príslušnosť tunajšieho súdu (§ 161 ods. 1, § 5 ods. 1, § 41 CSP), avšak nekonštatoval nedostatok právomoci alebo miestnej príslušnosti. Keďže žalovaná námietky vzniesla už vo vyjadrení k žalobe, pričom odvolací súd nekonštatoval nedostatok právomoci alebo miestnej príslušnosti, možno mať za to, že aj odvolací súd dospel k záveru, že je daná právomoc súdu a miestna príslušnosť tunajšieho súdu.
45. Pokiaľ ide o subjekt, ktorý je oprávneným žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia, týmto nie je len správca (hoci nárok bude príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu), k čomu súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 302/2019-44 zo dňa 20.02.2020, v ktorom ústavný súd uviedol, že „z uvedeného nazerania na hmotnoprávne a procesné postavenie vlastníkov bytov, ako aj správcu v posudzovanej veci vyplýva, že nositeľmi hmotného práva, o ktorom sa koná, boli podľa predošlej, ako aj aktuálnej právnej úpravy vlastníci bytov, správca vždy bol a je len zástupcom. Zmenou právnej úpravy správca len nadobudol procesné právo (popri vlastníkoch bytov ako nositeľoch hmotných práv) tento hmotnoprávny nárok vlastníkov bytov uplatňovať vo vlastnom mene. ... Zmena právnej úpravy postavenia správcu, účinná od 1. novembra 2018, ešte posilňuje postavenie (oprávnenia) správcu, čo však, ako už bolo uvedené, v žiadnom prípade neznamená, že vlastníci bytov stratili vecnú legitimáciu v sporoch týkajúcich sa správy bytového domu. O to viac to platí v prípade, ak podľa podanej žaloby žalobcami sú samotní vlastníci bytov.“.
46. Žalobca je povinný v žalobe uviesť také skutočnosti (skutkové tvrdenia), ktorými vymedzí skutok (skutkový dej), na základe ktorého si v spore uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu. Znamená to, že žalobca je povinný vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Obsah relevantných skutkových tvrdení, ktoré je žalobca povinný v spore tvrdiť, vychádza z hmotného práva, resp. z hypotézy hmotnoprávnej normy a tieto tvrdenia možno považovať za podstatné a rozhodujúce.
47. V tu prejednávanej veci žalobcovia svoj nárok uplatnený žalobou skutkovo vymedzili tak (a takto ho urobili predmetom posúdenia súdom), že ide o bezdôvodné obohatenie žalovanej získané na úkor vlastníkov bytov tým, že žalovaná zvýšila úrokové rozpätie na základe neplatného ustanovenia (bod 5.5. zmluvy), ktoré je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Okrem žaloby súd poukazuje na repliku zo dňa 27.03.2017 (č.l. 154), kde žalobcovia výslovne uviedli, že podstatou sporu je vydanie bezdôvodného obohatenia, o ktoré sa žalovaná obohatila na úkor žalobcov ako spotrebiteľov v dôsledku neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. že predmetom konania je neprijateľnosť zmluvnej podmienky, na základe ktorej sa žalovaná bezdôvodne obohatila.
48. Pokiaľ ide o znenie bodu 5.5. zmluvy, súd ho (napriek dodatočnej námietke žalobcu po prvom pojednávaní, a to v podaní zo dňa 16.10.2019 - č.l. 342) považoval za určité a zrozumiteľné, a teda v tomto smere za platne dojednané (§ 37 ods. 1 OZ a contrario). Zo znenia bodu 5.5. zmluvy, za použitia interpretačných pravidiel v § 35 ods. 2 OZ, vyplýva, že žalovaná je oprávnená jednostranne zmeniť úrokovú sadzbu, ak dôjde k zmene miery rizika klienta, pričom zmena miery rizika klienta môže súvisieť predovšetkým so zmenou ratingu klienta alebo so zmenou rizikovej váhy klienta. Rating klienta predstavuje interné hodnotenie banky a hovorí o schopnosti splácať dlhy, pričom konkrétne hodnotiace postupy sú súčasťou know-how banky alebo ratingovej agentúry a preto ich podrobnosti nebývajú zverejňované (viď. sk.wikipedia.org/wiki/Bonita_(financie)). Zároveň je potrebné brať do úvahy aj skutočnosť, že kontraktácia prebiehala medzi dvoma právnickými osobami, pričom správca ako profesionál v danej oblasti má mať dostatok vedomostí na porozumenie obsahu zmluvných dojednaní. Uvedené znenie ustanovenia zmluvy je tak s poukazom na jeho formuláciu zrozumiteľné a určité. Pojem „miera rizika klienta“ sa pritom nepoužíva len v uvedenom bode 5.5., ale aj v bode 5.7. zmluvy, ktorý rieši možnosť prehodnotenia miery rizika na žiadosť klienta. Z uvedeného ustanovenia 5.5. je zrejmé, že správca si bol vedomý toho, že banka môže jednostranne zmeniť úrokovú sadzbu v prípadoch uvedených v ustanovení. Tejto vedomosti zodpovedalo jazykové vyjadrenie ustanovenia, predchádzajúce rokovania banky a správcu o uzavretí zmluvy vrátane pripomienkovania, ako aj následné správanie sa, keď správca nakoniec aplikáciu uvedeného ustanovenia zo strany banky akceptoval. Súd poukazuje na to, že pri skúmaní platnosti a určitosti zmluvy je potrebné preferovať výklad v prospech jej platnosti, pričom poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 640/2014 zo dňa 01.04.2015, v zmysle ktorého „úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo ,,vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.“
49. Zrozumiteľnosť a určitosť ustanovenia bodu 5.5. zmluvy vyplýva aj z dokazovania výsluchom svedka K., ktorý bol prokuristom správcu v čase uzatvorenia zmluvy a zmluvu, ako aj viaceré iné zmluvy o úvere počas vykonávania funkcie prokuristu (podľa ORSR v období od 26.08.1994 do 01.02.2014) podpísal. Z výpovede tohto svedka (rub č.l. 590 a nasl.) vyplýva, že: s Dexiou bol uzavretý väčší počet zmlúv; zúčastňoval sa rokovaní pred uzavretím týchto zmlúv; s prvými zmluvami sa viacej pohrali, dohadovali sa o úverových podmienkach, o výške úrokov, bolo viacej jednaní na prvých zmluvách, tie ostatné boli opisy predchádzajúcich zmlúv, týmto sa toľko nevenovali; kdesi získali nejaký úspech, ale väčšinou ťahali za kratší koniec; bol samozrejme aj právnik, ktorého mali na zmluvy, mal pripomienky, ktoré potom prednášali; čítal celú zmluvu, boli im vysvetlené ustanovenia na tých jednaniach, veci ktoré im neboli jasné, rozporovali alebo o nich diskutovali a si ich ozrejmovali. Svedok na otázku, či pred podpisom zmlúv považoval nejaké ustanovenie zmluvy za neurčité, uviedol, že si vysvetlili problémové veci, takže nie. Z uvedeného vyplýva, že za účelom uzatvorenia zmluvy o úvere prebehol vždy riadny kontraktačný proces, pripomienkovanie zmluvy sa zo strany správcu udialo za pomoci právnika, pričom po kontraktačnom procese nezostalo žiadne ustanovenie zmluvy neurčité. Zároveň súd poukazuje aj na vyjadrenie žalobcov v replike zo dňa 27.03.2017 (č.l. 154), kde uviedli, že predmetom konania nie je sporná neurčitosť, vážnosť alebo zrozumiteľnosť dotknutého článku (a preto vyjadrenia žalovanej týkajúce sa výkladu právnych úkonov považujú za nadbytočné), ale predmetom konania je neprijateľnosť zmluvnej podmienky, na základe ktorej sa žalovaná bezdôvodne obohatila. Z uvedeného vyplýva, že pôvodne žalobcovia určitosť predmetného ustanovenia ani nespochybňovali.
50. Žalobcovia v konaní svoj nárok odôvodnili tým, že žalovaná získala bezdôvodné obohatenie plnením na základe neplatného ustanovenia bodu 5.5. zmluvy, ktoré je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a to s poukazom na stanovisko Národnej banky Slovenska zo dňa 28.04.2016 (č.l. 47) a rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 7Co/563/2015 zo dňa 10.02.2016 (č.l. 155). Pokiaľ ide o stanovisko Národnej banky Slovenska (NBS), súd poukazuje na skutočnosť, že NBS sa v stanovisku (ktoré pre súd ani nie je záväzné) žiadnym spôsobom nevyjadruje k citovanému bodu 5.5. zmluvy, ale iba k bodu 12.1.1.1. zmluvy (uplatnenie sankčného zvýšenia), na základe ktorého ustanovenia však k zvýšeniu úrokového rozpätia v tu prejednávanej veci neprišlo. Pokiaľ ide o vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu v Žiline, tento bol zrušený rozhodnutím Najvyššieho súdu SR a následne Krajský súd v Žiline opätovne rozhodol obdobným rozsudkom sp.zn. 7Co/13/2018 zo dňa 18.04.2018. Rozhodnutie Krajského súdu v Žiline je však na tu prejednávanú vec neaplikovateľné, keďže vychádza z iných skutkových okolnosti. Predovšetkým, v uvedenom konaní nebola posudzovaná zmluva o termínovanom úvere uzavretá za účelom obnovy bytového fondu, v ktorej by ako dlžníci vystupovali vlastníci bytov zastúpení správcom; v uvedenom konaní bola posudzovaná zmluva o poskytnutí úveru s odkladacou podmienkou, do splnenia ktorej sa poskytnutý úver nepovažoval za hypotekárny (t.j. iný typ úverového produktu), v ktorej ako dlžníci vystupovali obyčajné fyzické osoby bez zastúpenia, a teda išlo o iný typ zmluvy ako v tu prejednávanej veci, s iným počtom ustanovení. Naviac, znenie bodov 4.6. a 5.5. ani nie je totožné, keďže je inak definovaná zmena miery rizika klienta. Vzhľadom na uvedenú odlišnosť skutkových okolnosti oboch prípadov a odlišné znenie dojednaní zmlúv nie je možné automaticky prihliadať na to, že Krajským súdom v Žiline bolo určené, že ustanovenie bodu 4.6. zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 je neprijateľnou podmienkou a je neplatné, t.j. nie je možné aplikovať ustanovenie § 53a ods. 1 OZ. Obdobne to platí aj o rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn. 11Co/471/2015 zo dňa 28.06.2016.
51. Žalobcovia v žalobe označili ustanovenia bodu 5.5. a bodu 12.1.1.1. zmluvy za neprijateľné zmluvné podmienky, a preto neplatné. K bodu 12.1.1.1. zmluvy súd uvádza, že na základe uvedeného ustanovenia nedošlo v tu prejednávanej veci k zvýšeniu úrokového rozpätia, a preto je posudzovanie jeho prijateľnosti alebo neprijateľnosti ako zmluvnej podmienky nadbytočné, keďže aplikácia sankčnej úrokovej sadzby nie je predmetom tohto konania. Okrem toho, žalobcovia vo svojich ďalších podaniach (zo dňa 27.03.2017, 16.10.2019 a 24.02.2020) poukazovali na ustanovenie § 298 ods. 1 CSP (a teda aby súd aj bez návrhu vyslovil neprijateľnosť zmluvnej podmienky) práve a len vo vzťahu k bodu 5.5. zmluvy.
52. Neprijateľná zmluvná podmienka je také ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a jej použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Neprijateľné podmienky nie sú taxatívne vypočítané, keďže ustanovenie § 53 ods. 4 OZ obsahuje len ich demonštratívny výpočet. Zákon upravuje výnimku z uvedeného pravidla neprijateľnosti zmluvných podmienok, a síce, že o neprijateľnú zmluvnú podmienku nejde vtedy, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak bola neprijateľná podmienka individuálne dojednaná (§ 53 ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia dodatku). Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah; pričom individuálne dojednanie preukazuje dodávateľ. Súd poukazuje na ustanovenie § 53 ods. 12 OZ, v zmysle ktorého sa neprijateľnosť zmluvnej podmienky hodnotí so zreteľom na povahu služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy.
53. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak by aj bola v spotrebiteľskej zmluve obsiahnutá taká podmienka, ktorá by svojim charakterom spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ale bola individuálne dojednaná, nepôjde o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania toho, že zmluvná podmienka bola individuálne dojednaná, nesie dodávateľ, v tomto prípade žalovaná.
54. Z vykonaného dokazovania navrhnutého žalovanou, a to z výsluchu svedka K. (rub č.l. 590 a nasl.), mal súd za preukázané, že uzatváranie zmlúv so žalovanou prebiehalo takým spôsobom, že pred uzavretím prvých zmlúv bolo viacero rokovaní, na ktorých sa dohadovali o úverových podmienkach, kdesi získali nejaký úspech, väčšinou ťahali za kratší koniec, pričom na zmluvy mali právnika, ktorý mal pripomienky (R. - predseda predstavenstva) a tieto potom prednášali. Z výpovede svedka K. tiež vyplýva, že mal zmluvu o úvere vždy k dispozícii, pretože vlastníci bytov sa podľa jeho výpovede mali možnosť oboznámiť sa s ňou u správcu. Z uvedeného vyplýva, že znenie každej úverovej zmluvy bolo predmetom dojednávania banky a správcu, pričom správca mal pri kontraktačnom procese aj pomoc práva znalej osoby. Je bez významu, či boli pripomienky zásadné alebo minimálne, rozhodujúce je že zmluva bola pripomienkovaná a na niektoré pripomienky bolo pri jej uzatváraní prihliadnuté. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v prípade zmluvy o úvere, ktorá je predmetom tohto konania, nešlo o formulárovú zmluvu, do ktorej dlžník nemá možnosť zasiahnuť, ale správca (ktorý je odborne spôsobilou osobou) mal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy, a to aj za pomoci právnika. Nie je pritom podstatné, že boli viaceré zmluvy podobného znenia, čo je pochopiteľné, keďže išlo o uzatváranie obdobných zmlúv za obdobným účelom (obnova bytového fondu toho-ktorého bytového domu), pričom vlastníkov bytov vždy zastupoval ten istý správca. Skutočnosť, že sa znenie ustanovení neskôr dojednaných zmlúv väčšinou zhodovalo so znením ustanovení skorších zmlúv, nie je daná jednostranným pôsobením banky, ale zhodnou vôľou banky a správcu pri procese kontraktácie, a preto nejde o formulárové zmluvy, i keby sa niektoré ich ustanovenia zhodovali. Rozhodujúce je, že kontraktačný proces prebehol medzi žalovanou ako bankou a správcom, ktorý bol odborne spôsobilou osobou, a ktorý mal možnosť do znenia zmluvy zasiahnuť. Skutočnosť, že si svedok nepamätal rok uzatvárania úverových zmlúv nie je dôvodom, aby nebola akceptovaná ako hodnoverná jeho výpoveď ohľadom spôsobu a priebehu kontraktácie. Vzhľadom na skutočnosť, že svedok vykonával funkciu prokuristu v období 20 rokov, pričom s výkonom funkcie skončil pred 6 rokmi, je pochopiteľné, ak sa nevie vyjadriť k časovým okolnostiam uzavretia zmlúv. Pokiaľ ide o pomoc právnika pri kontraktačnom procese, z výpovede svedka K.. I. vyplýva, že právnikom, ktorý pripomienkoval zmluvy bol predseda predstavenstva R.. Y., ktorý istý čas pracoval ako vedúci právneho oddelenia v T.. Ak aj svedok spomenul R.. L. vo svedeckej výpovedi až v tu prejednávanej veci, vysvetlil, že išlo o právnika správcu, ktorý sa ale vyjadroval len formálne, kým konkrétne veci so zmluvami riešil R.. Y., čo žiadnym spôsobom nespochybňuje hodnovernosť výpovede svedka.
55. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené dospel súd k záveru, že spotrebitelia mali prostredníctvom správcu (za pomoci práva znalej osoby) možnosť zmluvné podmienky si dohodnúť, zmluvné podmienky tak boli individuálne dojednané, a preto žiadnu z nich (a teda ani bod 5.5. zmluvy) nie je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Okrem toho súd poukazuje na skutočnosť, že o neprijateľnú zmluvnú podmienku nejde ani vtedy, ak ide o cenu plnenia, pričom v prípade úroku možno hovoriť o cene plnenia. Súd tiež dodáva, že za istých podmienok aj ustanovenie § 53 ods. 15 písm. a) OZ (účinné od 01.06.2010) umožňuje jednostranné zvýšenie úrokovej sadzby zo strany dodávateľa a nepovažuje ho za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. i) OZ. Odhliadnuc od uvedeného, ustanovenie bodu 5.5. zmluvy umožňuje zmenu úrokovej sadzby aj v prospech spotrebiteľa (keďže banka má možnosť meniť, a teda aj znížiť, nielen zvýšiť, úrokovú sadzbu), a preto tu chýba značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
56. Žalobcovia skutkovo vymedzili predmet konania tak, že namietali aplikáciu bodu 5.5. zmluvy s odôvodnením, že ide o neplatné ustanovenie pre neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobcovia tiež tvrdili (v replike na č.l. 153), že o bezdôvodnom obohatení sa dozvedeli až zo stanoviska NBS zo
dňa 28.04.2016. Z uvedeného tvrdenia žalobcov potom nevyhnutne vyplýva, že do uvedeného dňa žalobcovia nepovažovali plnenie žalovanej vo forme zvýšeného úroku za neoprávnené.
57. V konaní pritom bolo z výsluchu svedka K.. S. I. (č.l. 591 a nasl.), ktorý bol prokuristom správcu v období od 26.08.1994 do 01.02.2014 a oprávneným konať vo veciach týkajúcich sa úverových zmlúv, preukázané, že správca vedel o zvýšení úrokového rozpätia už v čase jeho zvýšenia, toto zvýšenie bolo predmetom rokovaní so žalovanou, pričom nakoniec správca zvýšenie úrokového rozpätia akceptoval (z výpovede svedka: myslí si, že fixná úroková sadzba nebola; žalovaná zmenila úrokovú sadzbu na úveroch asi v roku 2012, keď Dexiu kúpila finančná skupina; myslí si, že správca vedel o zvýšení ihneď, bolo to vidieť na výpisoch na platbách; bolo niekoľko jednaní ohľadne výšky týchto úrokov, aj argumentovali, že nesúhlasia s tým, ale neboli úspešní; presne si už nepamätá, či im to oznámili, že sa takéto čosi bude diať, ale rozhodujúce bolo, že to videli na výpisoch; nevie teraz povedať, či im avizovali a potom to videli; museli sa s tým nejako vysporiadať; niektoré domy prešli z Dexie do inej banky, úver splatili a mali úver v ďalšej banke, ktorá bola výhodnejšia; rokovaní po zvýšení úrokového rozpätia sa zúčastňoval on poprípade s ekonomickou námestníčkou; nechceli byť rebelanti, aby neboli zablokované ďalšie úvery; boli aj také názory, aby neplatili zvýšenú mesačnú splátku, to si nedovolili, aby nevystúpili ako neplatiči). Z uvedeného potom vyplýva, že správca, hoci najprv so zvýšením úrokového rozpätia nesúhlasil, nakoniec zvýšenie úrokového rozpätia akceptoval a úvery boli ďalej splácané aj pri zvýšenom úroku. Bolo tak preukázané, že správca vedel o aplikácii bodu 5.5. zmluvy od začiatku jeho použitia a voči tomuto postupu po rokovaniach so žalovanou už nenamietal, hoci mal viacero možností v spolupráci s vlastníkmi bytov riešiť situáciu inak (nesplácanie úveru alebo jeho splácanie len do výšky pôvodného úroku; predčasné splatenie úveru; prechod do inej banky; uplatnenie bodu 5.8. zmluvy).
58. Súd dodáva, že čo sa týka oznámenia zvýšenia úrokového rozpätia, s poukazom na znenie bodu 5.5. dodatku, ani prípadné neoznámenie zvýšenia by nebolo dôvodom neúčinnosti alebo neplatnosti zvýšenia. Zvýšenie úrokového rozpätia však bolo žalobcovi oznámené, a to Oznámením o zmene úrokového rozpätia zo dňa 01.12.2011 (č.l. 12), ktoré sami žalobcovia priložili k žalobe so skutkovým tvrdením v žalobe, že žalovaná toto oznámenie zaslala žalobcovi, ktoré skutkové tvrdenie žalovaná nepoprela. Žalovaná predložila tiež kópiu Podacieho hárku (č.l. 323), z ktorého vyplýva, že dňa 01.12.2011 bola podaná na poštovú prepravu zásielka pre správcu. Podací hárok samozrejme nie je dokladom o doručení, ale preukazuje odoslanie zásielky správcovi. Hoci podacia pečiatka nie je úplne čitateľná, je zrejmé, že sa na listine nachádza a nič z listiny nevzbudzuje pochybnosti o jej autenticite. Súd tiež poukazuje na výpoveď svedka K. V. (č.l. 388), ktorý uviedol, že keď išlo viac oznámení, išli v jednej obálke, čo vysvetľuje, prečo žalovaná preukazuje odoslanie viacerých oznámení jedným podacím hárkom. Je bez významu, že správca nedisponuje údajom v knihe došlej pošty, že by čokoľvek bolo doručené od žalovanej v decembri 2011, ale rozhodujúce je, že spolu so žalobou uvedené oznámenie predložil, čo preukazuje, že mu doručené bolo. Súd mal za to, že v spojení s Podacím hárkom a výpoveďou svedka K.. V. možno mať za preukázané, že list bol s prihliadnutím na obvyklú dobu prepravy reálne doručený správcovi najneskôr do jedného týždňa po jeho spísaní a odoslaní, t.j. v prvom týždni mesiaca december 2011. Okrem toho, v zmysle bodu 13.2.3. zmluvy o úvere sa zásielka doručovaná doporučenou poštou považuje za doručenú tretí kalendárny deň po dni odoslania, v tomto prípade dňa 04.12.2011, t.j. pred dňom zvýšenia. Predovšetkým súd poukazuje na skutočnosť, že uvedený list bol priložený k žalobe, t.j. správcovi bol preukázateľne doručený, pričom v žalobe ani neskôr nebolo uvádzané žiadne skutkové tvrdenie o dátume jeho doručenia. Súd tiež poukazuje na výpoveď svedkyne K.. N. F. (č.l. 386), ktorá potvrdila, že našli k niektorým bytovým domom doručené oznámenia o zmene úrokového rozpätia. Svedkyňa sa pritom nemohla hodnoverne vyjadriť k spôsobu doručovania oznámení v roku 2011, keďže podľa jej vlastnej výpovede sa vie k tomu vyjadriť až od obdobia, keď do toho vstúpila, t.j. od roku 2014. Ak žalobcovia neskôr v konaní začali spochybňovať doručenie oznámenia správcovi, súd považoval takýto postup za účelový, a to z dôvodu vznesenej námietky premlčania zo strany žalovanej. Žalobcovia spochybňovali pravosť podpisu svedka K. V. na listine, avšak svedok uznal podpis za vlastný (na rube č.l. 387) s tým, že ak sa podpis nezhoduje s inými jeho podpismi, je tomu tak z dôvodu zmeny podpisového vzoru. Pokiaľ ide o námietku neurčitosti uvedeného oznámenia vznesenú žalobcami, nie je zrejmé, od absencie akých zákonných náležitostí žalobcovia neurčitosť oznámenia odvodzovali. Zároveň zo svedeckej výpovede K. V. (č.l. 387) vyplýva, že správca bol pred doručením listu o zmene úrokového rozpätia informovaný na osobnom rokovaní a až následne mu bol zaslaný list, v ktorom sa oznámilo, ktorých úverov sa týka zvyšovanie, a teda k oznámeniu zvýšenia úrokového rozpätia došlo aj ústne. Svedok K.. I. (č.l. 592) pritom pri výsluchu nevylúčil, že im bolo predtým oznámené, že k zvýšeniu úrokového rozpätia dôjde, keď uviedol, že si to presne nepamätá. Ústne prerokovanie
zvýšenia úrokového rozpätia preukazuje aj list Zvýšenie úrokového rozpätia zo dňa 08.06.2011 (č.l. 331), ktorý podľa nepopretého skutkového tvrdenia žalovanej predložila protistrana spolu so žalobou v konaní sp.zn. 11C/42/2017, a v ktorom sa uvádza, že k zvýšeniu úrokového rozpätia dochádza na základe predchádzajúcich spoločných rokovaní k problematike zvýšenia úrokového rozpätia podľa bodu 5.5. úverových zmlúv.
59. K výsluchu svedka K. I. súd dodáva, že keďže v čase jeho plánovaného výsluchu na pojednávaní došlo k zhoršeniu situácie v súvislosti s pandémiou koronavírusu a pojednávania v danom období boli plošne zrušené, v záujme plynulosti konania (keď nebolo možné ani predvídať ďalší vývoj) súd uprednostňoval výpoveď svedka písomne, k čomu začal vykonávať procesné úkony. Žalobcovia s písomnou výpoveďou svedka nesúhlasili a trvali na jeho vypočutí na pojednávaní (podanie zo dňa 25.04.2020 na č.l. 475). Keďže v ďalšom období už možnosť pojednávať nebola obmedzená, súd uprednostnil výsluch svedka na pojednávaní. Následne žalobcovia v podaní zo dňa 19.08.2020 (č.l. 540) spochybňovali výpoveď svedka K.. I. (ešte pred jej uskutočnením), keď zároveň označovali výpovede svedkov K.. V. (navrhnutý práve žalobcami) a K.. I. za rozporuplné a protichodné a vzhľadom na ich priateľský vzťah za zakrývajúce skutočný stav a priebeh udalostí.
60. Pri hodnotení vierohodnosti svedka je súd povinný prihliadnuť najmä na vnútornú štruktúru výpovede svedka, teda či si neodporuje v podstatných okolnostiach o ktorých vypovedal, na logické súvislosti o okolnostiach, o ktorých svedok vypovedá, a či jeho výpoveď je v súlade aj s ostatnými dôkazmi, tiež na vzťah k stranám sporu, či sú v príbuzenskom, priateľskom, nepriateľskom, susedskom, či zamestnávateľskom vzťahu, príp. v inom vzťahu podriadenosti alebo nadriadenosti, na existenciu vlastného záujmu svedka na výsledku konania. Je úlohou súdu, aby po zvážení všetkých týchto okolností prípadu rozhodol, ktorá skupina dôkazov je vierohodná a ktorá vierohodná nie je. Súd pritom poukazuje na rozsudok NS ČR z 27.10.2010, sp. zn. 30Cdo/3577/2008, podľa ktorého „pri dôkaze výpoveďou svedka musí súd vyhodnotiť vierohodnosť výpovede s prihliadnutím k tomu, aký má svedok vzťah k účastníkom konania a k prejednávanej veci a aká je jeho rozumová a duševná úroveň, k okolnostiam, ktoré doprevádzali jeho vnímanie skutočnosti, o ktorej vypovedá, vzhľadom k spôsobu reprodukcie týchto skutočností a k správaniu pri výpovedi (presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochota odpovedať na otázky a podobne) a k poznatkom získaným na základe hodnotenia iných dôkazov (do akej miery je dôkaz výpoveďou svedka súladný s inými dôkazmi, či im odporuje, prípadne, či sa vzájomne dopĺňajú); celkové posúdenie uvedených hľadísk potom poskytuje záver o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených (preukazovaných) skutočností.“
61. S poukazom na citované rozhodnutie mal súd za to, že výpovede oboch svedkov je možné považovať za vierohodné, keď výpovede svedkov si neodporovali v podstatných okolnostiach a neboli ani v rozpore s ostatnými dôkazmi. Hoci svedkovia boli v minulosti zamestnancom žalovanej (K.. V.) a prokuristom správcu (K.. I.), v súčasnosti k nim nie sú v žiadnom vzťahu podriadenosti alebo nadriadenosti a nemajú žiaden záujem na výsledku konania. Zároveň súd prihliadol na prirodzené správanie sa svedkov pri výpovediach, kedy vypovedali plynulo a presvedčivo. Žalobcovia ani nekonkretizovali, v čom majú byť výpovede svedkov protichodné a rozporuplné, pričom tieto sa (vychádzajúc z predložených zápisníc č.l. 545-582) nevymykajú z rámca výpovedí v iných konaniach. V konaní nebol preukázaný ani žalobcami tvrdený priateľský vzťah medzi svedkami K.. V. a K.. I., keď svedok K.. I. označil vzťah za dobrý po pracovnej stránke, s tým, že niekedy to pri rokovaniach zaškrípalo.
62. K dôvodnosti použitia bodu 5.5. zmluvy súd odkazuje na výpoveď svedka K.. V., ktorý uviedol (rub č.l. 386), že raz ročne sa robil monitoring každého klienta na základe predložených podkladov od BD a tento monitoring išiel na centrálu; bolo im prezentované, že na základe zmeny refinančných nákladov banky a zhoršenia ekonomických nákladov bolo treba upraviť úrokovú sadzbu; prezentované im to bolo tak, že vo finančnej kríze došlo k rapídnemu zníženiu základnej úrokovej sadzby, ktorú predstavoval EURIBOR z 5% na 2% potom na 1%, potom na mínus, to boli finančné náklady a zhoršenie ekonomickej situácie bolo spôsobené tým, že strašne stúpla nezamestnanosť a väčšina vlastníkov mali nad 55 rokov, stúplo riziko nesplácania. Dôvodom zmeny úrokového rozpätia tak bol podľa svedka zhoršený rating klienta, čo bolo dané tým, že stúpla nezamestnanosť, väčšina vlastníkov bytov bola nad 55 rokov, čím stúplo riziko nesplácania úveru. Uvedené je v súlade so skutočnosťou, že je všeobecne známe, že v druhej polovici roka 2011 sa prehĺbila tzv. dlhová kríza v eurozóne a došlo k spomaleniu resp. k poklesu ekonomického rastu (viď. napr. Výročná správa Európskej centrálnej banky za rok 2011 zverejnená na stránke https:// www.ecb.europa.eu/pub/pdf/annrep/ar2011sk.pdf) a nešlo o obdobie hospodárskeho rastu ako sa mylne
domnievajú žalobcovia. V uvedenom období sa pritom miera rizika dlžníkov zhoršila vo všeobecnosti a zvýšilo sa riziko nesplácania úverov. Od 01.01.2009 bol BRIBOR (Bratislava Interbank Offered Rate) nahradený sadzbou EURIBOR (Euro Interbank Offered Rate), pričom podľa výpovede svedka K.. V. (č.l. 387) došlo k jej výraznému zníženiu, čím sa stala pôvodná úroková sadzba s ohľadom na určený rating klienta neadekvátnou. Súd dodáva, že skutočnosť, že zmluva umožnila žalovanej zmenu úrokového rozpätia, nesúvisí so zmenou majiteľa spoločnosti žalovanej v roku 2011, ale s dojednaním bodu 5.5. v čase uzatvorenia zmluvy v roku 2008. Čo sa týka spochybňovania výpovede svedka K.. V. žalobcami, predovšetkým súd poukazuje na to, že ide o svedka, ktorého výsluch navrhli práve žalobcovia. Z predložených zápisníc z pojednávaní v iných veciach (č.l. 545-582) pritom nevyplýva, že by svedok vypovedal v rozpore s tým, čo vypovedal v tomto konaní, keďže ako hlavný dôvod zvýšenia úrokového rozpätia uviedol zhoršenie ratingu klienta a zvýšenie rizika nesplácania úverov, pričom v tu prejednávanej veci uviedol, že iba v roku 2014 išlo o prípady porušenia povinností klienta (č.l. 388). V tu prejednávanej veci teda došlo k zmene miery rizika klienta z dôvodu zmeny ratingu klienta, čím sa naplnil jeden z dôvodov, ktorý si banka a správca ako dôvod jednostrannej zmeny úrokového rozpätia dojednali v bode 5.5. zmluvy. Zmenou úrokového rozpätia (ktoré je jednou dvoch zložiek revizibilnej úrokovej sadzby) došlo v konečnom dôsledku aj k zmene úrokovej sadzby ako takej. Zároveň je možné zvýšenie úrokového rozpätia považovať za adekvátne, a to vzhľadom na to, že ustanovenie bodu 12.1.1.1. (ktoré žalovaná neaplikovala) umožňuje za určitých podmienok zvýšenie úrokového rozpätia až do 6,74% p.a.. Bod 5.5. zmluvy pritom ani nemá hornú hranicu zvýšenia, napriek tomu žalovaná úrokové rozpätie zvýšila iba na hodnotu 2,50% p.a., čo ani zďaleka nedosahuje úroveň možného zvýšenia dojedaného podľa bodu 12.1.1.1. dodatku. Súd dodáva, že nebolo preukázané, že by v čase zvýšenia úrokového rozpätia žalobcovia namietali neadekvátnosť zvýšenia.
63. Súd však opätovne zdôrazňuje, že žalobcovia žalobu skutkovo vymedzili tak, že tvrdili bezdôvodné obohatenie žalovanej z dôvodu, že jej bolo plnené na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky v bode 5.5. zmluvy, s tým, že do doručenia stanoviska NBS ani nevedeli, že žalovaná nemá na zvýšené úrokové rozpätie nárok. Znamená to teda, že podľa tvrdenia žalobcov voči použitiu ustanovenia bodu 5.5. zmluvy správca namietal až o niekoľko rokov po tom, čo došlo k postupu žalovanej podľa zmluvy. Avšak už v čase použitia tohto ustanovenia správca (ako vyplýva zo svedeckých výpovedí K.. I. a K. V.) o použití bodu 5.5. zmluvy vedel a akceptoval jeho použitie, hoci mal aj iné možnosti riešenia. Ak potom správca voči jeho použitiu namietal až o niekoľko rokov neskôr, možno to považovať za účelové a odôvodnené zrejme iba zmenou v osobe prokuristu.
64. Je potrebné tiež poukázať na povinnosť správcu v zmysle § 8b ods. 3 ZoVB (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), a síce pri obstarávaní služieb dojednať čo najvýhodnejšie podmienky, aké sa dali dojednať v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Súd poukazuje na to, že správca je tou istou právnickou osobou, ktorá zastupovala vlastníkov bytov pri uzavretí predmetnej zmluvy v roku 2008, pričom žalobou podanou o cca 8 rokov neskôr namieta znenie zmluvy, ktorú v rámci riadneho kontraktačného procesu v roku 2008 dojednal a s ktorej znením súhlasil a použitie bodu 5.5., ktoré v roku 2011 nakoniec akceptoval. Ak správca spochybňuje výhodnosť dojednania zmluvy pre vlastníkov bytov, spochybňuje tým paradoxne splnenie si svojej povinnosti uloženej mu citovaným ustanovením ZoVB. V súvislosti so zmluvou o úvere boli vlastníci bytov zastúpení správcom, za ktorého pri uzatváraní zmluvy o úvere, ako aj pri rokovaniach o zmene úrokového rozpätia konal prokurista. Skutočnosť, že následne došlo k zmene v osobe prokuristu, nič nemení na tom, že išlo stále o toho istého správcu, ktorý bol povinný dodržiavať ustanovenie § 8b ods. 3 ZoVB (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). Žalobcovia v podaní zo dňa 19.08.2020 (č.l. 540) uviedli, že svedok I. sa snaží svojimi účelovými výpoveďami preukázať riadne plnenie povinností prokuristu správcu, z čoho možno a contrario odvodiť názor žalobcov, že si tieto riadne neplnil (?). Ak však správca prostredníctvom prokuristu vyššie citované ustanovenie nedodržiaval, je namieste otázka zodpovednosti za škodu, ktorú tým prípadne vlastníkom bytov a nebytových domov spôsobil. Podanie žaloby v tu prejednávanej veci je tak potom možné považovať aj za obchádzanie vyššie citovaného ustanovenia ZoVB. Súd pritom dodáva, že nárok na náhradu škody má v zásade prednosť oproti subsidiárnemu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.
65. Súd nevykonal dokazovanie navrhnuté žalobcami, a síce výsluch svedka JG. ku kontraktačnému procesu, pretože ho považoval za nadbytočný, keďže mal skutkový stav dostatočne preukázaný z vykonaného dokazovania a výpoveď navrhnutého svedka by nebola spôsobilá viesť k inému rozhodnutiu súdu.
66. Súd ešte dodáva, že ak sa žalobcovia v podaniach zo dňa 13.06.2017, 09.12.2019 a 21.02.2020 domáhali aplikácie § 298 ods. 1 CSP, nešlo podľa názvu podaní ani podľa ich obsahu o návrh na pripustenie zmeny petitu (ako tomu bolo napr. na č.l. 268, 372, 399), keď žalobcovia poukazovali na možnosť, že súd môže aj bez návrhu vysloviť neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Keďže však dospel súd k záveru, že o neprijateľnú zmluvnú podmienku v bode 5.5. zmluvy nejde, nevyslovil jej neplatnosť.
67. Keďže súd dospel k záveru, že žalovaná sa bezdôvodne neobohatila, bolo by nadbytočné podrobne sa zaoberať otázkou premlčania nároku a vznesenou námietkou premlčania, keďže žalobcom voči žalovanej žiadny nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nevznikol. Súd k tomu uvádza len toľko, že v konaní sa uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (konkrétne zaplatenie sumy, o ktorú mal byť úver preplatený na úroku, a tak mali byť poskytnuté žalovanej finančné prostriedky, na ktoré táto nemala podľa žalobcov nárok), ktoré sa premlčuje v 2-ročnej subjektívnej a 3-ročnej alebo 10-ročnej objektívnej premlčacej dobe podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ. Keďže žaloba bola podaná dňa 30.06.2016, premlčané by boli všetky plnenia urobené viac ako 3 roky pred podaním žaloby, t.j. v trojročnej objektívnej premlčacej dobe. V prejednávanej veci by pritom nebolo možné aplikovať 10- ročnú objektívnu premlčaciu dobu, pretože v konaní nebol preukázaný úmysel žalovanej bezdôvodne sa obohatiť, keď zvýšenie úrokového rozpätia malo základ priamo v zmluve. Podporne súd poukazuje najmä na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/58/2019-398 zo dňa 30.06.2020, ale aj na jeho rozsudky č.k. 24Co/632/2015 zo dňa 29.06.2016, č.k. 9Co/284/2017-86 zo dňa 27.03.2018, č.k. 9Co/199/2018-114 zo dňa 26.03.2019. Pokiaľ ide o výpoveď svedka K., tento svedok vypovedal o okolnostiach, ktoré sa týkali iného zmluvného vzťahu, súvisiaceho s iným bytovým domom a zároveň svedok vyjadroval vlastný subjektívny názor na zvýšenie úrokového rozpätia, a preto ani z jeho výpovede nebolo možné mať za preukázaný úmysel žalovanej bezdôvodne sa obohatiť v konkrétnom právnom vzťahu žalobcov a žalovanej v tu prejednávanej veci. V konaní nebolo žiadnym dôkazom preukázané tvrdenie žalobcov, že zo strany žalovanej išlo o sústavnú činnosť, ktorá vedome smeruje k bezdôvodnému obohateniu, ale bolo preukázané, že išlo o postup v zmysle ustanovenia úverovej zmluvy z dôvodu zvýšenia miery rizika klienta. V prípade subjektívnej premlčacej doby by bolo potrebné prihliadnuť na skutočnosť preukázanú výpoveďami svedkov K. a K. a síce, že správca o zvýšení úrokového rozpätia vedel už od počiatku. Pokiaľ ide o poukazovanie žalobcov na uplatnenie námietky premlčania zo strany žalovanej v rozpore s dobrými mravmi, súd vznesenie námietky premlčania žalovanou za zneužitie práva nepovažoval. V zásade totiž platí, že vznesenie námietky premlčania je uplatnením práva, ktoré zákon predpokladá, pričom neboli preukázané žiadne také individuálne okolnosti prípadu, ktoré by umožňovali (v prípade uznania nároku žalobcu) na námietku premlčania neprihliadnuť. Tieto okolnosti musia byť pritom naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do právnej istoty, akým je neumožnenie práva uplatniť námietku premlčania (uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25Cdo 2648/2003 zo dňa 31.08.2004).
68. Okrem vyššie uvedeného vychádzal súd zo skutočnosti, že nový vlastník bytu prevodom bytu do svojho vlastníctva nadobúda práva a povinnosti s bytom spojené. Súd pritom poukazuje na ustanovenie § 8a ods. 7 ZoVB, v zmysle ktorého, nového vlastníka bytu zaväzujú aj právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku vykonané pred prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu, a najmä na ustanovenie § 19 ods. 2 ZoVB, v zmysle ktorého práva a povinnosti pôvodného vlastníka bytu, ktoré sa týkajú spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva, pozemku zastavaného domom a priľahlého pozemku prechádzajú nadobudnutím vlastníctva bytu na nových vlastníkov bytov. Ustanovenie § 10 ods. 5 ZoVB zároveň vylučuje vrátenie alikvotnej časti zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv od správcu doterajšiemu vlastníkovi bytu v prípade prevodu alebo prechodu vlastníctva bytu. Z uvedeného potom vyplýva, že prevodom alebo prechodom vlastníckeho práva k bytu v bytovom dome dochádza k právnemu nástupníctvu všetkých práv a povinností vyplývajúcich pre vlastníka bytu, a teda vrátane práva na vydanie prípadného bezdôvodného obohatenia.
69. Vzhľadom na vyššie uvedené je pre splnenie aktívnej vecnej legitimácie potrebné, aby ako žalobcovia vystupovali všetci aktuálni vlastníci bytov, keďže na týchto (v prípade prevodu alebo prechodu vlastníckeho práva k bytu) prešlo právo pôvodného vlastníka na vydanie prípadného bezdôvodného obohatenia, ktoré patrí do fondu prevádzky, údržby a opráv. Vlastníci bytov tak tvoria nútené spoločenstvo (§ 78 ods. 1 CSP), pričom pre úspech v spore je potrebná účasť všetkých aktuálnych vlastníkov bytov. Žalovaná predložením aktuálneho výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. M. (č.l.
XXX) preukázala, že ako žalobcovia nevystupujú aktuálni vlastníci bytu č. 27 (C. I. a E. I.), bytu č. 2 (X. L. a X. L.), bytu č. 3 (M. H. a V. H.), bytu č. 6 (L. F.), bytu č. 29 (U. N. a K. N.), bytu č. 33 (H. V. a R. V.), bytu č. 53 (R. Y.) a bytu č. 61 (Y. W. a T. W.). Keďže žalobcami neboli ku dňu vyhlásenia rozsudku všetci vlastníci bytov v bytovom dome, hoci suma bezdôvodného obohatenia by v prípade úspechu v konaní patrila do fondu prevádzky, údržby a opráv (na tvorbe ktorého sa podieľajú všetci vlastníci bytov), aj z tohto dôvodu bolo potrebné žalobu zamietnuť (§ 78 ods. 2 CSP). Išlo pritom o inú situáciu ako v prípade úmrtia žalobcov označených pôvodne ako žalobcovia v 54. a 55. rade, keďže v tom prípade išlo o pokračovanie v konaní v zmysle § 63 CSP ex offo. Uvedené ustanovenie je však pre prípad prevodu vlastníckeho práva k bytu nepoužiteľné.
70. Keďže vzhľadom na vyššie uvedené nebolo možné považovať bod 5.5. zmluvy za neprijateľnú zmluvnú podmienku (a ani ju za takú vyhlásiť), nebolo možné dospieť k záveru, že by žalovaná prijala bezdôvodné obohatenie na úkor vlastníkov bytov, pretože jej bolo plnené na základe uvedeného platného ustanovenia. Zároveň bolo potrebné konštatovať nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, keďže ako žalobcovia nevystupovali všetci aktuálni vlastníci bytov. Z uvedených dôvodov súd žalobu vo výroku II. rozsudku zamietol, a to v časti istiny, ako aj úroku z omeškania, keďže žalovaná sa s plnením do omeškania nedostala.
71. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
72. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
73. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
74. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)
75. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
76. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, keď žalobcovia procesne zavinili zastavenie konania v časti istiny 88,13 eura (zobrali v tejto časti žalobu bez zavinenia žalovanej späť), pričom vo zvyšnej časti bola žalovaná úspešná, čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalovanej voči žalobcom na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100%, o čom súd rozhodol vo výroku III. rozsudku.
77. Civilné sporové konanie je v zásade spojené so zásadou zodpovednosti strany sporu za výsledok konania, ktorá je vyjadrená aj v ustanovení § 255 CSP. Aj v prípade plného úspechu niektorej zo strán však musí súd skúmať, či nie sú dané dôvody na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. Ustanovenie § 257 CSP upravuje moderačné právo súdu, ktoré umožňuje súdu z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznať úspešnej strane nárok na náhradu trov konania celkom alebo sčasti. Uplatnenie tohto ustanovenia je možné len z výnimočných dôvodov, ktorá výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu, pričom ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu § 257 CSP však v konaní žalobcami neboli tvrdené a súd ich sám nezistil. Takýmto dôvodom pritom nemôže byť skutočnosť, že na strane neúspešného v konaní ide o spotrebiteľov. Súd po posúdení všetkých okolností konkrétnej veci, dospel k záveru, že tu nie sú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP), pre ktoré by bolo potrebné žalovanej náhradu trov konania celkom alebo sčasti nepriznať.
78. O výške náhrady trov konania žalovanej bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. a), m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.