Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Co-20-2024.pdf
PDF · 116.81 KB
Case nature
Subarea
19Co/20/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a členiek senátu JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Zuzany Slušnej, v právnej veci navrhovateľa A. B., narodeného dňa XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, zastúpeného JUDr. Zuzanou Loffayovou, advokátkou, so sídlom Beckovská Vieska 623, Kočovce, IČO: 37 508 857, proti povinným 1/ C. D., narodenému dňa XX.XX.XXXX, 2/ E. F., A. G., narodenej dňa XX.XX.XXXX, obaja bytom B. XXX, zastúpení JUDr. Marekom Čuhákom, advokátom, so sídlom Ružová dolina 8, Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 52 940 624, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie povinných proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 18. januára 2024, č. k. 72C/55/2023-32, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. m e n í tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie v tomto znení:
„Povinným 1/, 2/ ukladá povinnosť strpieť vstup navrhovateľa na pozemok evidovaný na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. B., obec B., okres H. D. H. I. vedenom na J. K. H. D. H. I. - katastrálny odbor, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve povinných, každý s podielom vo veľkosti 1 - ice, a to pozemok, parcela č. XXXX/X (záhrada) o výmere 106 m2, parcela registra „C", za účelom vykonania opráv dreveného podbitia rodinného domu súp. č. XXX stojaceho na parcele č. XXXX/X (zastavaná plocha a nádvorie) o výmere 126 m2, parcela registra „C", evidovanej na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. B., obec B., okres H. D. H. I., vedenom na J. K. H. D. H. I. - katastrálny odbor, ktorý je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa, a to po dobu najviac 2 týždňov (14 dní) a v miere nevyhnutnej na vykonanie nevyhnutných opráv.“
Vo výroku III. uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
Navrhovateľ m á proti povinným 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie svojím uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým povinným uložil povinnosť strpieť vstup navrhovateľa na pozemok evidovaný na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. B., obec B., okres H. D. H. I. vedenom na J. K. H. D. H. I. - katastrálny odbor, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve povinných, každý s podielom vo veľkosti 1 - ice, a to pozemok, parcela č. XXXX/X (záhrada) o výmere 106 m2, parcela registra „C", za účelom vykonania opráv dreveného podbitia rodinného domu súp. č. XXX stojaceho na parcele č. XXXX/X (zastavaná plocha a nádvorie) o výmere 126 m2, parcela registra „C", evidovanej na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. B., obec B., okres H. D. H. I., vedenom na J. K. H. D. H. I. - katastrálny odbor, ktorý je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa, a to najmenej po dobu 2 týždňov (14 dní) a v miere nevyhnutnej na vykonanie nevyhnutných opráv (výrok I.), povinným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením vydaným súdnym
úradníkom súdu prvej inštancie (výrok II.). Súčasne poučil povinných, že môžu podať proti navrhovateľovi žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom tohto neodkladného opatrenia (výrok III.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom rodinného domu súp. č. XXX na parc. č. XXXX/X v k. ú. B., ktorý bezprostredne susedí s nehnuteľnosťami povinných, parc. č. XXXX/X v k. ú. B.. Navrhovateľ neodkladného opatrenia dôvodil, že približne v roku 2019 začalo pod vplyvom poveternostných podmienok a pôsobenia času opadávať drevené podbitie na minimálne 24 rokov starom rodinnom dome v jeho výlučnom vlastníctve, ktoré si vyžadovalo opravu s cieľom zamedzenia potenciálneho poškodenia podbitia rodinného domu a zabránenia vzniku škôd na jeho majetku, ako aj na majetku povinných, ktorí mu vstup na ich pozemok neumožnili, resp. odmietli umožniť. S poukazom na § 5 Občianskeho zákonníka sa obrátil na J. K. I. B. za účelom využitia inštitútu tzv. predbežnej ochrany poskytovanej obcou, povinní odmietli umožniť mu vstup na ich pozemok. S poukazom na § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa preto domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, pričom nevyhnutnosť a neodkladnosť bezodkladnej úpravy pomerov videl v tej skutočnosti, že podbitie jeho rodinného domu je vo veľmi zlom stave, dochádza k jeho ďalšiemu poškodzovaniu a ohrozovaniu zdravia povinných, prípadne iných osôb, ktoré sa nachádzajú alebo môžu nachádzať na ich pozemku a plynutím času sa tiež zvyšujú jeho náklady potrebné na vykonanie opráv podbitia, pričom hrozí podfúknutie strechy v jeho dome. Povinní s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nesúhlasili. Tvrdili, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu podania vo veci samej, keď navrhuje trvalú úpravu pomerov strán sporu, navrhovateľ sa tak bez vykonania dokazovania a bez stanovenia odplaty za zriadenie vecného bremena domáha takejto úpravy. Mali za to, že neodôvodnil, v čom má spočívať bezprostredná ujma či hrozba bezprostrednej ujmy navrhovateľa bez nariadenia neodkladného opatrenia, ktorú netvrdil ani neosvedčil. Ust. § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka neumožňuje nariadenie takého neodkladného opatrenia, akého sa žalobca domáha, pričom ide o obmedzenie vlastníckeho práva tak závažného, že nie je osvedčená proporcionalita takéhoto rozhodnutia. Poukázali na ust. § 135 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. a na začatie konania o dodatočnom povolení stavby – zmeny stavby v spojení s kolaudačným konaním stavby a nariadenie ústneho pojednávania týkajúce sa rodinného domu – obytné podkrovie navrhovateľa, kedy stavebný úrad môže uložiť strpenie týchto prác. Mali za to, že z tohto dôvodu nie je daná právomoc súdu v danej veci rozhodnúť.
3. Súd prvej inštancie sa oboznámil s LV č. XXX, L. XXX, fotodokumentáciou, výzvou navrhovateľa adresovanou povinným na umožnenie vstupu zo dňa 29.09.2020, 06.04.2021 a 14.08.2023, listom adresovaným Obci B. zo dňa 16.01.2023, upovedomením navrhovateľa o komunikácii Obce B. a Spoločného úradu samosprávy v H. D. H. I. s povinnými zo dňa 25.09.2023, ohlásením udržiavacích prác navrhovateľom zo dňa 19.01.2023, oznámením Obce B. o súhlase udržiavacích prác zo dňa 15.02.2023 a dospel k názoru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný.
4. Súd prvej inštancie konštatoval, že navrhovateľ v zmysle stavebného zákona, napriek tomu, že nemal ohlasovaciu povinnosť, oznámil stavebnému úradu - Obci B., vykonanie udržiavacích prác dňa 19.01.2023, na čo mu stavebný úrad listom zo dňa 15.02.2023 oznámil, že nemá námietky proti uskutočneniu prác v rozsahu demontáže jestvujúceho podbitia zo susedovej strany z dôvodu poškodenia, montáže nového podbitia z OSB dosiek, povrchového ošetrenia sieťkou a lepidlom. Súčasne navrhovateľ vyzval stavebný úrad, aby zabezpečil vstup na pozemok povinných, nakoľko títo na jeho výzvy nereagujú. Povinní boli stavebným úradom vyzvaní na povolenie vstupu navrhovateľovi 24.04.2023 - 28.04.2023, prípadne k návrhu nového termínu, na čo povinní listom zo dňa 16.04.2023 adresovaným Spoločnému úradu samosprávy v H. D. H. I. uviedli, že s výzvou ani so vstupom navrhovateľa na svoj pozemok nesúhlasia. Spoločný úrad samosprávy povinným dňa 15.05.2023 oznámil, že žiadosť stavebného úradu o vstup navrhovateľa na pozemok je oprávnená a stavebnému úradu majú oznámiť termín umožnenia vstupu na ich pozemok.
5. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že pokiaľ ide o potrebu neodkladným opatrením upraviť pomery medzi navrhovateľom a povinnými, je táto daná jednak tým, že povinní na niekoľko výziev navrhovateľa na opravu nereagovali, tiež tým, že sa navrhovateľovi od januára 2023 nepodarilo dosiahnuť nápravu ani cestou M. K. - J. B., Spoločného úradu samosprávy v H. D. H. I.. Aj z pripojenej fotodokumentácie k návrhu je evidentné značné poškodenie dreveného podbitia, z neho
visiace OSB dosky, ktoré ohrozujú nielen majetok navrhovateľa, ktorý sa s odstupom času neustále znehodnocuje, ale je ohrozené aj ľudské zdravie povinných, prípadne iných osôb nachádzajúcich sa na pozemku povinných. Toto drevené podbitie si vyžaduje demontáž starého a poškodeného podbitia a montáž nového podbitia a jeho ošetrenie, ktoré je možné vykonať iba z pozemku povinných.
6. Súd prvej inštancie ako nedôvodnú posúdil námietku povinných, že predmetným neodkladným opatrením nemožno trvalo upraviť pomery s poukazom na ust. § 336 ods. 1 veta druhá CSP, pričom navrhovateľovi neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej, keďže neodkladným opatrením možno v danom prípade dosiahnuť trvalú úpravu medzi stranami pri uložení časovo obmedzenej povinnosti povinným.
7. Čo sa týka dodatočného stavebného povolenia - zmeny stavby v spojení s kolaudačným konaním stavby, na ktoré povinní vo svojom vyjadrení poukazujú, uvedené sa netýka opravy dreveného podbitia, ale ako vyplýva z popisu stavby podľa predloženého projektu, ide o zobytnenie podkrovia tak, ako to vyplýva z údajov predloženého projektu na č. l. 26.
8. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel a povinných poučil v súlade s ust. § 337 ods. 1 CSP o možnosti podania žaloby o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej im výkonom neodkladného opatrenia. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326, § 328 ods. 2, § 332 ods. 1, § 336 ods. 1, § 337 CSP, § 56 písm. h), § 135 ods. 1, 2 zákona č. 50/1976 Zb., o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP.
9. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie povinní a domáhali sa, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil z dôvodu nedostatku právomoci súdu na vydanie uznesenia, alternatívne, aby návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, uplatnili si náhradu trov konania. Namietali nedostatok právomoci súdu na konanie o návrhu navrhovateľa z dôvodu, že „údržba“ zo strany navrhovateľa si vyžaduje stavebné povolenie, nakoľko podbitie presahu strechy rodinného domu navrhovateľa presahuje na pozemok XXXX/X o výmere 106 m2, ktorý je v ich výlučnom vlastníctve, pričom navrhovateľ nedisponuje ich súhlasom alebo iným právnym titulom, ktorý by mu umožňoval fakticky užívať časť ich pozemku. Takýmto súhlasom nedisponuje ani od predošlého vlastníka. Presah strechy dreveného podbitia rodinného domu vo vlastníctve navrhovateľa vznikol na základe zrealizovania prestavby rodinného domu navrhovateľa bez stavebného povolenia, teda bez riadneho konania, ktorého účastníkmi by boli povinní. Požiadavky navrhovateľa tak považujú za protizákonné, nakoľko to bol navrhovateľ, ktorý vytvoril protiprávny stav tým, že zrealizoval prestavbu svojho rodinného domu bez stavebného povolenia, tento nezákonný stav udržiava, pričom súd prvej inštancie vydal uznesenie, ktoré v rozpore so zásadami právneho poriadku zasahuje do ich vlastníckych práv a fakticky podporil trvanie protiprávneho stavu vytvoreného žalovaným (správne zrejme navrhovateľom – poznámka odvolacieho súdu). Poukázali na ust. § 161 CSP a § 135 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. a dôvodili, že im nebolo uložené stavebným úradom ako vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti, aby trpeli vykonávanie prác zo svojich pozemkov. Stavebný úrad ich len vyzval, aby umožnil vstup na ich pozemok s tým, že oni oznámili, že tomuto vyhovieť nemôžu, nakoľko by potvrdili navrhovateľom vytvorený nezákonný stav. Neexistuje žiadne rozhodnutie stavebného úradu, na základe ktorého by im bola uložená povinnosť, aby trpeli vykonávanie práv zo svojich pozemkov alebo stavieb na susednej nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie rozhodol o veci, na ktorú nemal právomoc. Uznesenie súdu prvej inštancie je zmätočné a nepreskúmateľné, čím je naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, nakoľko nespĺňa predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/118/2016, Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 364/2015, sp. zn. II. ÚS 184/2015, sp. zn. III. ÚS 288/2015, sp. zn. III. ÚS 551/2012, sp. zn. III. ÚS 1/2015, sp. zn. I. ÚS 364/2015 týkajúce sa nepreskúmateľnosti súdnych rozhodnutí. Vytýkali súdu prvej inštancie, že jeho rozhodnutím o nariadení neodkladného opatrenia umožnil vstup navrhovateľa na pozemok v ich vlastníctve prakticky na neobmedzený čas, keď uvádza, že ide o čas nie kratší ako 14 dní, pričom neuvádza, akým spôsobom majú byť opravy dreveného podbitia strechy vykonané a tiež, v akom rozsahu, nevysporiadal sa s otázkou, či predmetné práce nie je možné vykonať z nehnuteľnosti navrhovateľa, preto je rozhodnutie súdu prvej inštancie neprimeraným zásahom do ich práv. Naviac, navrhovateľ nevysvetlil, aká škoda, resp. hrozba škody alebo rozsah tejto škody má vzniknúť, nakoľko jedinými prípadne poškodenými by mohli byť výlučne oni.
10. Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. K námietke povinných o nedostatku právomoci súdu na konanie o jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k námietke, že k realizácii prestavby jeho rodinného domu došlo bez stavebného povolenia a bez súhlasu povinných a predošlých vlastníkov nehnuteľností uviedol, že strecha na jeho rodinnom dome bola vymenená v priebehu roku 2008, na ktorú činnosť bolo vydané kolaudačné rozhodnutie obce Kálnica zo dňa 05.10.2009, č. k. N./Če, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.10.2009, ktorým bolo povolené užívanie zmeny stavby „Obnova rodinného domu“ na parc. č. XXXX/X v k. ú. Kálnica spočívajúce vo výmene strechy a elektrickej prípojky, prístavby vstupu bez zmeny využitia povalových priestorov a od tohto času nebola vykonaná žiadna úprava na streche rodinného domu, ako uvádzajú povinní. Povinní rodinný dom súp. č. XXX kúpili až v roku 2010, pričom poznali technický stav jeho rodinného domu, ako aj nehnuteľnosti, ktoré kupovali a rovnako tak boli informovaní, že jeho stavba je legálne postavená v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. Konanie, ktoré sa v súčasnosti vedie o dodatočnom povolení stavby – zmeny stavby v spojení s kolaudačným konaním vedené pod sp. zn. N./F., ktorého predmetom je „obytné podkrovie“, t. j. zmena podkrovných priestorov na obytné, je bez akéhokoľvek zásahu do strechy a jej dispozície. Tvrdenia povinných sú tak nepravdivé, nakoľko v roku 2008 boli dodržané všetky zákonné podmienky v zmysle stavebného zákona. K tvrdenému nedostatku právomoci všeobecného súdu v danej veci rozhodnúť poukázal na § 4 Občianskeho zákonníka, ktorý zakotvuje tzv. princíp priorizácie súdu, čo znamená, že ak zákon nezverí právomoc inému orgánu ochrany práva v určitej veci konať a rozhodnúť, všetky spory z uplatňovania subjektívnych práv v oblasti hmotného práva budú spadať do právomoci súdu. Právomoc súdu je v danej veci nesporná. Povinní mu odmietajú umožnenie vstupu na pozemok za účelom vykonania opráv podbitia, a to napriek výzve obce Kálnica i stanoviska Spoločného úradu samosprávy v H. D. H. I.. Naliehavosť a bezodkladnosť úpravy pomerov účastníkov konania odôvodnil už vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, predložil fotografie o stave podbitia jeho rodinného domu s tým, že dochádza k ďalšiemu poškodzovaniu jeho domu, dochádza i k ohrozovaniu života a zdravia povinných, prípadne iných osôb, ktoré sa nachádzajú na ich pozemku a plynutím času sa zvyšujú jeho náklady potrebné na vykonanie nevyhnutnej opravy. Súd prvej inštancie preto vydal správne a zákonné rozhodnutie. Mal za to, že osvedčil existenciu takých konkrétnych úkonov, krokov povinných, z ktorých vyplýva bezprostredná hrozba ujmy na jeho právach a z toho vyplývajúca potreba urýchlenej neodkladnej úpravy pomerov účastníkov takým rozhodnutím súdu, ako je neodkladné opatrenie. Osvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, pričom povinní konajú tak, že jeho nároku má byť poskytnutá ochrana, lebo hrozí bezprostredná ujma. Pokiaľ povinní tvrdili, že súd sa nevysporiadal s otázkou, akým spôsobom má byť oprava dreveného podbitia vykonaná a v akom rozsahu, konštatoval, že súd zvyčajne takéto práce nevykonáva, preto nemôže uviesť, akým spôsobom má byť oprava podbitia strechy vykonaná. K svojmu vyjadreniu predložil navrhovateľ Oznámenie obce B. zo dňa 07.12.2023 č. sp. N./Ge, kolaudačné rozhodnutie zo dňa 05.10.2009 Č. spisu: N./Če.
11. Povinní vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľa uviedli, že neboli vyvrátené žiadne ich tvrdenia, že navrhovateľ sa dožaduje vykonania opráv presahu strechy dreveného podbitia rodinného domu v jeho vlastníctve, pričom toto podbitie strechy rodinného domu navrhovateľa presahuje na pozemok XXXX/X (záhrada) o výmere 106 m2 v ich vlastníctve, a to bez toho, aby navrhovateľ disponoval ich súhlasom alebo iným právnym titulom, ktorý by mu umožňoval fakticky užívať časť pozemku v ich podielovom spoluvlastníctve. Navrhovateľ takýmto súhlasom ani iným právnym titulom nedisponuje, ani od predošlého vlastníka pozemku. Ďalej uviedli, že navrhovateľ síce predložil kolaudačné rozhodnutie obce Kálnica, nepredložil však stavebné povolenie, ktoré by vyvrátilo toto ich tvrdenie, a preto sú presvedčení, že pri výmene strechy v roku 2008 neboli dodržané všetky zákonné podmienky v zmysle stavebného zákona.
12. Vyjadrenie povinných bolo doručené navrhovateľovi, ďalšie písomné vyjadrenia k veci podané neboli.
13. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku I. zmeniť podľa § 388 CSP, vo výroku III. potvrdiť ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP a vo zvyšnej časti zamietnuť ako nedôvodný návrh.
14. Súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady ustanovené v § 325 ods. 1 CSP, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať
náležitosti uvedené v § 326 CSP. Z týchto ustanovení je zrejmé, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo existuje obava, že exekúcia (výkon rozhodnutia) bude ohrozená. To znamená, že navrhovateľ neodkladného opatrenia musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčiť, že existuje právny vzťah medzi ním a protistranou, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pri nariadení neodkladného opatrenia musí mať súd na zreteli tiež princíp proporcionality, teda neodkladným opatrením nesmie dôjsť k zásahu do práv účastníkov nad nevyhnutnú mieru.
15. Odvolací súd zdôrazňuje, že pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, môže rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP). Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana.
16. V danej veci sa navrhovateľ domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by bola povinným uložená povinnosť strpieť jeho vstup na ich pozemok za účelom vykonania opráv dreveného podbitia rodinného domu navrhovateľa súp. č. XXX. Svoj návrh odôvodňoval tým, že vplyvom poveternostných podmienok a pôsobením času začalo približne od roku 2019 opadávať drevené podbitie jeho rodinného domu a je nevyhnutné vykonať jeho opravu. Povinní mu neumožnili vstup na ich pozemok, ktorý bezprostredne susedí s jeho rodinným domom, ktorého sa domáha od roku 2020. Títo na jeho výzvy buď nereagovali a na výzvy stavebného úradu deklarovali svoje odmietavé stanovisko. Dochádza tak k poškodzovaniu podbitia jeho rodinného domu naďalej, pričom je riziko poškodenia majetku a zdravia povinných i iných osôb, preto je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery účastníkov. Súd prvej inštancie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel.
17. Zásadnou odvolacou námietkou povinných bola námietka nedostatku právomoci súdu v danej veci konať.
18. Pre vyriešenie otázky, či daná vec patrí do právomoci súdu, je nutné predovšetkým zistiť, z akého právneho vzťahu navrhovateľ vyvodzuje ním uplatnený nárok. Nárok ako predmet súdneho konania vo všeobecnosti charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými odôvodňuje navrhovateľ svoj nárok a žalobným petitom. Posúdenie zistených skutkových okolností pre určitú právnu normu je úlohou súdu (iura novit curia). Pokiaľ súd rozhoduje o nároku na plnenie na základe skutkových zistení, ktoré umožňujú uplatnený nárok po právnej stránke podriadiť pod viac hmotnoprávnych noriem, je jeho povinnosťou podľa príslušných ustanovení vec posúdiť a o nároku rozhodnúť, a to bez ohľadu na to, či je v návrhu uvedený právny dôvod požadovaného plnenia, navrhovateľ nie je povinný uplatnený nárok kvalifikovať po právnej stránke (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/81/2007).
19. Z ust. § 3 Civilného sporového poriadku vyplýva, že súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány (právomoc súdu). Na založenie právomoci civilného súdu nie je potrebné žiadne ďalšie ustanovenie, postačí, ak charakter spornej veci vychádza zo súkromného práva. Spor tak môže v súkromnoprávnej rovine podliehajúcej právnemu režimu Civilného sporového poriadku vzniknúť len o (potencionálne) ohrozenom a porušenom subjektívnom práve. Všeobecnú právomoc civilného súdu zužuje len existencia určitej právnej skutočnosti, ktorá vylučuje, aby túto vec prejednal a rozhodol civilný súd.
20. Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony (§ 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
21. Podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť, tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.
22. Citované ustanovenie predstavuje zákonné obmedzenie vlastníckeho práva alebo práv, ktoré sa priamo odvíjajú od vlastníctva, pričom v citovanom ustanovení je upravené tzv. legálne bremeno,
z ktorého pre vlastníkov susediacich pozemkov vyplývajú ďalšie obmedzenia, ktoré spočívajú v povinnosti umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace za predpokladu, že to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov alebo stavieb. Pod nevyhnutnou údržbou treba rozumieť činnosť spojenú so zabezpečením a zachovávaním pozemkov a stavieb v dobrom stave, ktorou je napríklad oprava omietky domu, ale i oprava podbitia strechy domu. Vždy musí ísť len o nevyhnutnú a nie bežnú údržbu a obhospodarovanie s tým, že vlastník je povinný takýto vstup umožniť len na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere. Nemožno mať preto na mysli právo vstupu, resp. prechodu v takom rozsahu alebo intenzite, aké môže byť zriadené v podobe vecného bremena, resp. v obligačnej zmluve. Pod vstupom sa rozumie nevyhnutné zotrvanie na cudzom pozemku alebo stavbe a toto oprávnenie sa vzťahuje na ďalšie osoby, ktoré majú so súhlasom oprávneného vlastníka vykonať údržbu, resp. obhospodarovacie práce. Aktívnu legitimáciu na podanie žaloby má vlastník susedného pozemku alebo stavby, pričom nemusí ísť o bezprostredne susediaci pozemok.
23. Určitú ekvivalenciu súkromnoprávnemu oprávneniu v ust. § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka predstavuje administratívna úprava obsiahnutá v § 135 ods. 1 stavebného zákona, ktorá umožňuje stavebnému úradu rozhodnutím uložiť vlastníkovi susedného pozemku alebo stavby, resp. inej oprávnenej osobe, aby strpeli zo svojho pozemku alebo stavby vykonanie prác týkajúcich sa uskutočnenia stavby alebo jej zmeny, uskutočnenia nevyhnutných úprav, udržiavacích alebo zabezpečovacích práv a odstránenie stavby.
24. Z uvedeného je nesporné, že postup stavebného úradu v zmysle § 135 ods. 1 stavebného zákona je daný v prípade, že prebieha stavebné konanie, resp. dochádza k stavebným zásahom do stavby, čo nie je prípad danej veci. Z Oznámenia o začatí konania o dodatočnom povolení stavby – zmeny stavby v spojení s kolaudačným konaním stavby a nariadenie ústneho pojednávania vydaného obcou B. dňa 07.12.2023 č. sp. N./GE vyplýva, že v danom prípade ide o dodatočné povolenie zmeny stavby vo vlastníctve navrhovateľa spočívajúce vo vytvorení dreveného samonosného schodnicového schodiska a členenie dispozície sadrokartónovými priečkami, pričom sa nemenia nosné konštrukčné prvky realizované obnovou rodinného domu. Uvedené stavebné konanie sa netýka opravy podbitia časti strechy vo vlastníctve navrhovateľa, preto nebolo dané oprávnenie obce ako stavebného úradu v danej veci postupovať podľa citovaného zákonného ustanovenia.
25. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci je bez akýchkoľvek pochybností daná právomoc súdu o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodnúť. 26. Ďalšou námietkou povinných bolo, že rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dôjde k podporeniu trvania protiprávneho stavu vytvoreného navrhovateľom, keď presah strechy dreveného podbitia jeho rodinného domu zasahuje do ich vlastníckeho práva (pozemok parc. č. XXXX/ X), ktorý vznikol pri prestavbe rodinného domu navrhovateľa bez stavebného povolenia a bez riadneho konania, ktorého by boli oni alebo ich právni predchodcovia účastníkmi, ide o nepovolenú stavbu, resp. jej časť, ktorá zasahuje do ich vlastníckeho práva, a preto neboli dodržané všetky zákonné podmienky v zmysle stavebného zákona.
27. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ realizáciu úpravy strechy vykonal v roku 2008, t. j. v čase, keď povinní neboli vlastníkmi nehnuteľnosti - pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 106 m2 v k. ú. B.. Túto skutočnosť tvrdenú navrhovateľom povinní nespochybnili. Kolaudačným rozhodnutím obce B. zo dňa 05.10.2009 Č. spisu: N./Če, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.10.2009 vyplýva, že došlo k povoleniu užívania zmeny stavby rodinného domu navrhovateľa, ktorá pozostávala z výmeny strechy a elektrickej prípojky, prístavby vstupu bez zmeny použitia povalových priestorov, ktoré bolo vykonané na základe stavebného povolenia vydaného obcou dňa 02.07.2008 pod č. N./Če, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.07.2008 s tým, že stavebný úrad deklaroval, že bolo preukázané dodržanie podmienok stavebného povolenia. Oznámením k ohláseniu udržiavacích prác č. sp. J..2023/22/001 zo dňa 15.02.2023 stavebný úrad (Obec B.) deklaroval, že nemá námietky s vykonaním udržiavacích prác spočívajúcich v demontovaní podbitia strechy domu navrhovateľa zo susedovej strany a následnej montáži nového podbitia, povrchového ošetrenia sieťkou a lepidlom.
28. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v tomto štádiu súdneho konania nemôže konštatovať, že by došlo k legalizácii neoprávnenej stavby navrhovateľa tým, že dôjde k oprave poškodeného podbitia strechy jeho rodinného domu (poškodenie podbitia strechy povinní nespochybnili). Samotné tvrdenie
povinných, že sú presvedčení o tom, že vykonaná úprava strechy v roku 2008 bola v rozpore so stavebnými predpismi, bez akéhokoľvek osvedčenia ich tvrdenia a po predložení právoplatného kolaudačného rozhodnutia a stanoviska stavebného úradu k potrebnej oprave poškodeného podbitia strechy domu navrhovateľa, nie je možné považovať za relevantné v tomto súdnom konaní.
29. Tvrdenie povinných, že presah strechy navrhovateľa nad pozemkom v ich vlastníctve je neoprávnenou stavbou, nebol v tomto konaní o nariadenie neodkladného opatrenia osvedčený, keď nebolo osvedčené, v akom rozsahu existovala pôvodná strecha rodinného domu (navrhovateľ tvrdil, že dom má viac ako 24 rokov, ktorú skutočnosť povinní nespochybnili), rekonštrukcia strechy prebehla v súlade so stavebným zákonom (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie), pričom nebolo osvedčené, že navrhovateľ porušil stavebný zákon, a preto odvolací súd na túto námietku v tomto súdnom konaní nemohol prihliadnuť. Rozhodnutie v tomto konaní však nebráni povinným v prípade, že sa jedná o neoprávnenú stavbu navrhovateľa domáhať sa v civilnom sporovom konaní odstránenia časti stavby, nakoľko je nesporné, že vlastnícke právo k pozemku zahŕňa i priestor nad jeho povrchom.
30. Z týchto dôvodov odvolací súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, a to i vzhľadom na dlhodobý postoj povinných k jeho snahe o opravu poškodeného rodinného domu – podbitia strechy tohto rodinného domu, považoval odvolací súd za dôvodný.
31. Navrhovateľ v tomto konaní o nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil svoj hmotnoprávny nárok, nakoľko ním uvádzané tvrdenia a listinné dôkazy boli dostatočne relevantné pre osvedčenie dôvodnosti jeho nároku a osvedčil i správanie sa povinných, ktorí opakovane deklarovali nesúhlas s jeho vstupom na ich pozemok za účelom opravy podbitia strechy jeho rodinného domu. Preukazovanie, resp. zaoberanie sa tým, či je možné vonkajšiu časť rodinného domu opraviť bez toho, aby došlo k vstupu na pozemok povinných, t. j. priamo z rodinného domu navrhovateľa, považoval odvolací súd za nelogické a neúčelné, nakoľko z obsahu spisu je zjavné a jednoznačné, že opravu podbitia strechy rodinného domu navrhovateľa je možné realizovať len z vonkajšej strany domu bezprostredne susediacej s pozemkom vo vlastníctve povinných.
32. Nariadenie neodkladného opatrenia sa javí ako potrebné z hľadiska efektívneho zabezpečenia ochrany práv navrhovateľa, keďže poškodenie jeho rodinného domu (podbitia strechy rodinného domu) vyplýva z ním predloženého dôkazu – fotografií a je nesporné, že hrozí reálne nebezpečenstvo majetkovej škody jednak na strane navrhovateľa, spočívajúce v ďalšom poškodení časti jeho stavby, ako i v ohrození majetku a zdravia povinných, prípadne iných osôb zdržiavajúcich sa na pozemku bezprostredne susediacim s poškodeným domom navrhovateľa. Obmedzenie práv povinných dočasne a v nevyhnutnej miere je preto primerané a proporcionálne.
33. Záujem navrhovateľa dosiahnuť rýchlu a účinnú ochranu jeho vlastníckeho práva prevažuje nad ochranou vlastníckeho práva povinných, ktorí majú strpieť dočasne po krátku dobu a v nevyhnutnom rozsahu vstup navrhovateľa na ich pozemok.
34. Námietka povinných, že v danej veci nebolo možné nariadiť neodkladné opatrenie, nakoľko sa ním rozhoduje vo veci samej, nebola dôvodná, nakoľko ust. § 336 ods. l veta druhá CSP výslovne predpokladá, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi účastníkmi, čo správne konštatoval i súd prvej inštancie.
35. Za dôvodnú považoval odvolací súd námietku povinných týkajúcu sa doby trvania dočasného obmedzenia ich vlastníckych práv a povinnosti strpieť vstup navrhovateľa na ich nehnuteľnosť, ktoré je formulované „najmenej po dobu dvoch týždňov (14 dní)“. Uvedená formulácia pripúšťa vstup navrhovateľa na pozemok po dobu dlhšiu ako dva týždne, a to bez časového obmedzenia. S takýmto rozhodnutím odvolací súd nesúhlasí, a to i vzhľadom na žiadosť navrhovateľa zo dňa 16.01.2023 (č. l. 10 spisu), kde sa dožadoval vstupu na pozemok povinných za účelom podbitia strechy jeho rodinného domu na dobu od 24.04. do 28.04.2023, t. j. na päť dní. Z týchto dôvodov v tejto časti rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že formuláciu najmenej na dva týždne zmenil na najviac po dobu dvoch týždňov.
36. Z týchto dôvodov v tejto časti odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. zmenil tak, že formuláciu „najmenej na dva týždne„ zmenil na “najviac po dobu dvoch týždňov“ (prvý výrok) a vo
zvyšnej časti, t. j. doby, počas ktorej sú povinní strpieť vstup navrhovateľa na svoj pozemok presahujúcej 2 týždne (14 dní), návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (tretí výrok).
37. Za správne odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku III., keď poučil povinných, že môžu podať proti navrhovateľovi žalobu o náhradu škody alebo inej spôsobenej ujmy výkonom tohto neodkladného opatrenia. Uvedené poučenie vyplýva z ust. § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že ak v súvislosti so vstupom na pozemok došlo ku vzniku škody na pozemku alebo na stavbe je ten, kto škodu pri údržbe alebo obhospodarovaní spôsobil, povinný ju nahradiť. Tejto zodpovednosti sa škodca nemôže zbaviť a vlastník, ktorý realizoval vstup, zodpovedá aj za osoby, ktoré mu s údržbou a obhospodarovaním pomáhali. Jedná sa o osobitnú objektívnu zodpovednosť, na ktorú sa neaplikujú žiadne liberačné dôvody, a ktorá je založená bez zreteľa na zavinenie.
38. O nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, ods. 2, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP za použitia Čl. 4 základných princípov CSP a § 142 ods. 3 OSP účinného do 30.06.2016 a navrhovateľovi, ktorý mal v konaní úspech (neúspech len v nepatrnej časti), priznal proti povinným nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
39. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).