Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Cb-44-2020.pdf
PDF · 127.32 KB
Case nature
Area
Subarea
27Cb/44/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Ondko, v spore žalobcu: H Point, s.r.o., so sídlom Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO: 43 838 286, zastúpeného: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému: JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o zaplatenie 247,64 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 247,64 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 247,64 € od 29.09.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 11.03.2020, tunajšiemu súdu postúpenou dňa 07.09.2020, sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 247,64 € s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania. Žaloba bola odôvodnená tým, že dňa 15.08.2018 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle DACIA Logan MCV, EČV: KE265KB, rok výroby: 2015, ktoré patrilo Danyiovej Kristíne, trvale bytom: Hlinková 33, 040 01 Košice. Škodovú udalosť spôsobil vodič motorového vozidla patriaceho Dzurjakovi Tomášovi, s EČV: HE207BU, ktorý mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená dňa 15.08.2018 a zaregistrovaná ako poistná udalosť č. 9566192495. Poškodený dal opraviť vozidlo v servise žalobcu. Náklady na opravu vozidla boli v sume 712,50 €, ktorá bola uplatnená u žalovaného faktúrou č. P180173. Žalovaný však pri výpočte výšky plnenia vychádzal zo sumy 593,75 €, ktorou je cena opravy vozidla bez DPH. Z dôvodu, že poškodená nie je platcom DPH a nemôže požiadať o jej vrátenie, nie je tento výpočet správny. Žalovaným priznaná a uhradená bola suma vo výške 464,86 €. Nepriznaná suma vo výške 247,64 € bola postúpená na žalobcu. Skutočnosti, ktoré žalovaný uviedol, nemajú zákonný ani zmluvný podklad. Poškodený má priamy zákonný nárok voči poisťovni na náhradu škody z titulu povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Právo na náhradu škody vzniká už vznikom škody a nie až opravou vozidla. Výška nároku na náhradu škody sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada zaplatiť sumu za skutočne vykonané opravy, pričom pri oprave vozidla postupoval tak, aby bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodovou udalosťou. Oprava bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, jej cieľom bolo, aby vozidlo spĺňalo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritériá ako pred škodovou udalosťou.
Náklady na prácu a lakovanie, sa vypočítajú len s priznaním hodinovej sadzby účtovanej servisom (vrátane DPH), ktorá neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. Ak bude účtovaná hodinová sadzba vyššia, poisťovňa hradí maximálnu hodinovú sadzbu obvyklú v danom regióne pre konkrétnu značku a typ vozidla. Žalobca poukázal na cenníky lakovacích a mechanických prác v regióne pre daný typ vozidla. Dacia Logan MCV patrí do triedy malých motorových vozidiel, kde možno zaradiť aj VW Polo, SEAT Ibiza, či Ford Fiesta. Žalobca si účtoval za 1 normohodinu mechanickej a lakovacej práce sumu 25,00 € (bez DPH), čo je v porovnaní s ostatnými autoservismi porovnateľná resp. nižšia cena. Žalovaný je povinný uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla vo výške nákladov, ktoré musel poškodený vynaložiť na opravu vozidla. Žalovaný rozlišuje servisy na autorizované a neautorizované, avšak v súlade s nariadením komisie (EÚ) č. 330/2010 z 20.04.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov (tzv. všeobecná bloková výnimka) a v nariadení komisie (EÚ) č. 461/2010 z 27.05.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel, ktoré sa vzťahuje najmä k popredajnému trhu („bloková výnimka“) majú všetky servisy rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať alebo nezvýhodňovať niektoré z nich. Preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a s európskou legislatívou. Rozlišovanie autoservisov na autorizované a neautorizované, zmluvné a nezmluvné nemá v oporu v zákone ani v európskej legislatíve. Žalovaný v Oznámení o poistnom plnení uvádza, že kalkulácia nákladov na opravu bola vypracovaná v zmysle kalkulácie podľa Slovexperty a platí pri použití technológie opravy stanovenej výrobcom pre uvedenú značku a typ motorového vozidla pre nezmluvný servis. Žalovaný však kalkuláciu nákladov na opravu poškodenému ani žalobcovi nepredložil. Nie je známe, na základe akých skutočností, dôkazov, dospel ku kráteniu sumy, na ktorej náhradu má poškodená nárok.
2. Na základe predložených listín vydal Okresný súd Banská Bystrica dňa 31.03.2020 platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal odpor, ktorým uplatnený nárok neuznal.
3. Odpor bol odôvodnený tým, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku nebola žalovanému doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Podľa žalovaného návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá podľa ustanovenia § 132 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Žalobca mal v žalobnom návrhu označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. o špecifikácii škodovej udalosti a o realizovaných úkonoch, týkajúcich sa škodovej udalosti, zo strany poškodeného. Niektoré údaje o podstatných náležitostiach síce vyplývajú z príloh, čo však nie je postačujúce. Žalovaný taktiež namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu z dôvodu, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre, teda poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, preto nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky a teda nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla). Uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s § 524 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt v predmetnom konaní. Žalovaný považoval takýto právny úkon za absolútne neplatný. Samotný predmet zmluvy považoval za rozporuplný, nejasný a za presne nešpecifikovaný. Žalovaný poukázal na skutočnosti uvedené v oznámení. Žalovaný namietol uplatnený úrok z omeškania, nakoľko si splnil voči poškodenému všetky povinnosti, keďže uviedol z akých dôvodov nebola uplatnená výška priznaná v plnom rozsahu. Poukázal na závery uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.11.2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017. Žalovaný mal za dostatočne odôvodnené, že plnenie z jeho strany predstavuje maximálne možné a objektívne preukázané plnenie, ktoré bolo poskytnuté žalobcovi a akékoľvek ďalšie nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.
4. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že škoda vznikla v dôsledku dopravnej nehody, zapríčinenej vodičom motorového vozidla, ktorý mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Dopravná nehoda bola riadne nahlásená žalovanému, ktorý priamo žalobcovi sčasti uhradil škodu, vzniknutú v dôsledku škodovej udalosti. Žalovaný tak uznal nárok žalobcu, resp. poškodeného na náhradu škody, sporný je len rozsah náhrady škody. Žalobca do žaloby uviedol všetky podstatné náležitosti a taktiež označil a predložil dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností a jasne špecifikoval svoj žalobný návrh. Škoda vznikla poškodenému už momentom vzniku škodovej udalosti, pričom faktúra slúži len na preukázanie výšky škody, nie
však vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej má poškodená nárok a ktorej vznik nie je potrebné preukazovať inak. Právo na poistné plnenie vzniká už vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je škodová udalosť, na výšku škody, resp. jej rozsah, nemá vplyv skutočnosť, aký servis opravu vykonal, a či vôbec. Fakturácia predstavuje vyčíslenie nároku. Podľa ustálenej judikatúry súdov, keďže opravu realizoval autoservis, na preukázanie oprávnenosti poistného plnenia postačuje faktúra, ktorá predstavuje hodnoverný doklad o oprave vozidla, keďže predstavuje konkrétne vyčíslené majetkové hodnoty (vyjadrené v peniazoch), ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby poškodené vozidlo malo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické parametre ako pred škodovou udalosťou. Rozsah náhrady škody by mal zohľadňovať všetky účelne vynaložené prostriedky použité na navrátenie poškodeného motorového vozidla do predošlého stavu. Nie je daný dôvod, aby časť nákladov neuhradených žalovaným musel znášať poškodený, ktorý nezavinil dopravnú nehodu a opravou motorového vozidla sa len domáhal jeho uvedenia do stavu pred nehodou. Žalovaný uznal existenciu pohľadávky poškodeného, spočívajúcu v nákladoch za opravu motorového vozidla, keďže z fakturovanej sumy za opravu vozidla uznal a priamo na účet žalobcu poukázal sumu 464,86 €. Žalovaný v oznámení o poistnom plnení uviedol dôvod vzniku dlhu - oprava motorového vozidla a vyjadril zároveň v akej výške dlh uznáva a taktiež vyjadril prísľub zaplatiť dlh priamo na účet žalobcu, avšak v odpore absolútne odmieta existenciu uvedeného dlhu. Žalobca bol preto aktívne vecne legitimovaný v tomto spore. Poukázal na judikatúru Krajského súdu v Košiciach, a to rozsudky 3Cob/75/2017 zo dňa 30.01.2018, 4Cob/60/2017 zo dňa 25.10.2017, 2Cob/136/2017 zo dňa 22.02.2018, kde v skutkovo a právne obdobných veciach súd rozhodol rovnako. Podstatnými náležitosťami zmluvy o postúpení pohľadávky sú: 1) označenie účastníkov zmluvy, 2) identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená. Zmluva obsahuje jasné označenie účastníkov zmluvy a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. Postupovaná pohľadávka je v zmluve špecifikovaná čo do výšky (presné vyčíslenie krátenej sumy), ale aj čo do dôvodu vzniku (poistnej udalosti). Ak postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna, musí mať vedomosť o tom, že táto pohľadávka je predmetom postúpenia a teda aj takto prejavuje svoju vôľu pohľadávku v konkrétnej výške, vzniknutú z konkrétneho dôvodu, postúpiť. Postupca v zmluve vyjadril svoju vôľu postúpiť pohľadávku na postupníka, a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky. Žalovanému ako dlžníkovi neprináleží namietať neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Zmluva spĺňa a obsahuje všetky obligatórne náležitosti stanovené zákonom. Žalovaný namietal neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, pričom uvedené bolo už v právne a skutkovo obdobných veciach riešené Krajským súdom v Košiciach, ktorý vyslovil platnosť zmlúv o postúpení v konaniach pod sp. zn.: 3Cob/31/2018, 4Cob/60/2017, 4Cob/111/2018, 4Cob/31/2018, 2Cob/84/2018, 2Cob/75/2018, 4Cob/107/2018, ako aj v mnohých ďalších konaniach. Žalovaný uplatnený nárok neuznáva v celom rozsahu, avšak bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia alebo poskytnutia dôkazu o správnosti jeho postupu. Svoje tvrdenia neoprel o žiadnu relevantnú obranu, či použitie prostriedkov aktívnej procesnej obrany. Žalobca dôvodnosť žaloby preukázal listinnými dôkazmi, no žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko neuviedol žiadny (právny) dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok. Ak žalovaný tvrdí, že krátenie bolo dôvodné, musí svoje tvrdenia relevantne preukázať a zdôvodniť. Nie je oprávnený krátiť poistné plnenie iba s poukazom na svoj subjektívny názor, že krátenie je dôvodné. K uplatnenému úroku z omeškania žalobca uviedol, že v ustanovení § 11 ods. 8 zákona o PZP zákonodarca postihol nečinnosť poisťovateľa spočívajúcu v nepeňažnom plnení, pričom ustanovením § 517 ods. 2 OZ je sankcionovaná nečinnosť spočívajúca v omeškaní so splnením peňažného dlhu. Pokiaľ si splnil žalovaný svoje povinnosti vo vzťahu k žalobcovi v zmysle ustanovenia § 11 ods. 6 zákona o PZP, a teda ho nemožno sankcionovať podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP, nevylučuje to aplikáciu ustanovenia § 517 ods. 2 OZ, a teda priznanie úrokov z omeškania z dôvodu omeškania žalovaného so splnením peňažného záväzku riadne a včas. Žalobca preukázal nárok na náhradu škody predložením faktúry za opravu vozidla a žalovaný plniť tento nárok odmietol bez toho, aby na to boli dané právne relevantné dôvody. Vzhľadom k tomu, že nárok na zaplatenie sumy vo výške 247,64 € žalovaný žalobcovi neuhradil v lehote stanovenej v § 797 ods. 3 OZ, neposkytol žalobcovi plnenie riadne a včas, s plnením sa dostal do omeškania. Závery v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 z 22.11.2018 nemožno aplikovať na predmetný prípad aj z toho dôvodu, že žalobca si neuplatnil úrok z omeškania podľa špeciálnej právnej normy - zákona o PZP. Najvyšší súd SR nevylúčil aplikáciu úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v prípade omeškania s poskytnutím peňažného plnenia. Žalobca poukázal na aktuálnu rozhodovaciu prax súdov, v zmysle ktorej má žalobca
v obdobných prípadoch nárok na úhradu úrokov z omeškania od 16. dňa po dni, ktorý je v oznámení žalovaného uvedený ako deň skončenia predmetnej škodovej udalosti, aj keď žalovaný ukončil šetrenie v zákonom stanovenej trojmesačnej lehote.
5. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to faktúry č. P180173 (č. l. 11), kalkulácie č. ZP000330 (č. l. 12 - 14), registrácie nových osobných automobilov v SR (č. l. 15 - 16), cenníkov autoservisov (č. l. 17 - 19), oznámenia o poistnom plnení zo dňa 11.09.2018 (č. l. 20 - 21), splnomocnenia zo dňa 03.09.2018 (č. l. 23), ako aj zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 10.02.2020 (č. l. 24), pričom zistil nasledujúci skutkový stav:
6. Dňa 15.08.2018 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. DACIA Logan MCV, EČV: KE265KB, rok výroby: 2015, ktoré patrilo Kristíne Danyiovej, trvale bytom Hlinková 33, 040 01 Košice. Škodovú udalosť spôsobil vodič motorového vozidla patriaceho Tomášovi Dzurjakovi, s EČV: HE207BU, ktorý mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Škodová udalosť bola žalovanému ohlásená dňa 15.08.2018 a zaregistrovaná ako poistná udalosť č. 9566192495. Poškodený dal opraviť vozidlo v servise žalobcu. Náklady na opravu vozidla boli v sume 712,50 €, ktorá bola uplatnená u žalovaného faktúrou č. P180173. Žalovaný však pri výpočte výšky plnenia vychádzal zo sumy 593,75 €, ktorou je cena opravy vozidla bez DPH. Žalovaným priznaná a uhradená bola suma 464,86 €. Celková nepriznaná suma bola vo výške 247,64 €.
7. Z faktúry č. P180173 vystavenej žalobcom poškodenej vyplýva, že náklady na opravu poškodeného motorového vozidla predstavovali sumu vo výške 712,50 €. Prílohu tejto faktúry tvorila kalkulácia č. ZP000330, v zmysle ktorej náklady na opravu vozidla pozostávali z nákladov na náhradné diely vo výške 116,40 €, zo mzdy za prácu v celkovej výške 92,50 € (26 ČJ x 25,00 €/hod. + 9 ČJ x 25,00 €/hod. + 2 ČJ x 25,00 €/hod.; 10 ČJ = 1 hod.), z vedľajších nákladov vo výške 8,00 €, z nákladov na lakovanie v celkovej výške 376,85 € (mzdové náklady vo výške 189,50 € + lak materiál vo výške 187,35 €) a z 20 % DPH vo výške 118,75 €.
8. Z Registrácie nových osobných automobilov v SR (september 2011) vyplýva kategorizácia poškodeného motorového vozidla zn. DACIA Logan, a to B - malé.
9. Z predložených cenníkov autoservisov v danom regióne pre tento typ motorového vozidla (malé motorové vozidlo) vyplýva obvyklá cena mechanických prác v rozmedzí od 25,00 € do 35,00 € bez DPH a obvyklá cena klampiarskych a lakovacích prác v rozmedzí od 32,00 € do 37,00 € bez DPH.
10. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 11.09.2018 vyplýva, že dňa 10.09.2018 žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého predložil výpočet výšky plnenia v sume 464,86 €. Podľa vyjadrenia likvidátora nebolo priznané nepreukázané navýšenie lakovacieho materiálu a prác oproti kalkulácii Slovexperty. Poisťovňa hradí primerané náklady na opravu MV v neautorizovanom servise vo výške 16,67 € bez DPH. Podľa oznámenia faktúra za opravu vozidla č. P180173 bez DPH predstavovala sumu 593,75 € a rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou predstavoval sumu - 128,89 €. Priznané bolo poistné plnenie v sume 464,86 €.
11. Dňa 03.09.2018 poškodená udelila žalobcovi plnú moc na komunikáciu s poisťovňou a na všetky úkony súvisiace s danou poistnou udalosťou (č. 956 619 2495), vrátane vyžiadania o bezhotovostnú platbu za opravu mot. vozidla.
12. Dňa 10.02.2020 poškodená ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky voči žalovanému vo výške 247,64 €, ktorá predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu č. P180173, ktorá bola vystavená za opravu motorového vozidla, ktoré bolo poškodené v dôsledku poistnej udalosti č. 956 619 2495.
13. Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
14. Podľa § 35 ods. 1, 2, 3 OZ, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne
úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
15. Podľa § 37 ods. 1, 2, 3 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
16. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
17. Podľa § 4 ods. 1, 2 písm. b) Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoPZP“), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
18. Podľa § 11 ods. 6 ZoPZP, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
19. Podľa § 11 ods. 7, 8 ZoPZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
20. Podľa § 15 ods. 1 ZoPZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
21. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
22. Podľa § 443 OZ, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
23. Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
24. Podľa § 526 ods. 1, 2 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
25. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na náhradu časti škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla vo výške 247,64 € s príslušenstvom, z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Medzi stranami nebolo sporné uzavretie poistnej zmluvy, vznik a priebeh škodovej udalosti, ako ani čiastočné poskytnutie poistného plnenia zo strany žalovaného. Spornou však ostala absencia zákonných náležitostí žaloby, doručenie faktúry žalovanému, platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky a s ňou súvisiaca aktívna vecná legitimácia žalobcu, ako aj dôvodnosť krátenia poistného plnenia a nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania.
26. Žalovaný sa bránil tým, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená. Namietol tiež, že žaloba nespĺňa zákonné kritériá podľa ustanovenia § 132 C.s.p., keď žalobca nešpecifikoval základné údaje o špecifikácii škodovej udalosti a o realizovaných úkonoch zo strany poškodeného. Zároveň namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu z dôvodu, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre, teda poškodený ako dlžník žalobcu nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Predmet zmluvy považoval za rozporuplný, nejasný a za presne nešpecifikovaný. Normohodina prác bola podľa neho priznaná vo výške max. 16,67 € bez DPH, ktoré bolo vzhľadom k tomu, že opravu vykonával neautorizovaný servis. Zároveň nebola priznaná výška neprimerane uplatňovanej náhrady za lakovanie v časti vykonanej práce a materiálu. Namietol aj uplatnené úroky z omeškania, keďže mal za to, že si splnil voči poškodenému všetky povinnosti, nakoľko poskytol, a zároveň uviedol, z akých dôvodov nebola uplatnená výška priznaná v plnom rozsahu.
27. K namietanej absencii podstatných náležitostí žaloby súd uvádza, že podľa ustanovenia § 132 ods. 1, 2 C.s.p. sa v žalobe okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh, pričom opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Po preskúmaní obsahu žaloby dospel súd k záveru, že táto spĺňa náležitosti podľa citovaného zákonného ustanovenia, nakoľko žalobca riadne, úplne a spoľahlivo opísal rozhodujúce skutočnosti, keď škodovú udalosť zakladajúcu nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla v žalobe špecifikoval dostatočne určito a zrozumiteľne, bez možnosti jej zámeny s akoukoľvek inou škodovou udalosťou. Aj keď žalovaný namietol nedostatočné opísanie realizovaných úkonoch zo strany poškodenej, zákonnosť postupu poškodenej, či riadne splnenie povinností z jej strany nespochybnil.
28. Žalovaný ďalej namietal, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a teda nárok neeviduje vo svojom účtovníctve, napriek tomu však podstatnú časť uplatneného poistného plnenia poškodenej poskytol, ba čo viac sám v prílohe k Oznámeniu o poistnom plnení zo dňa 11.09.2018 výslovne uvádza faktúru za opravu vozidla číslo: 180173 na sumu 593,75 € bez DPH, preto najneskôr v tento deň mu sporná faktúra musela byť doručená.
29. K absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky a teda k aktívnej vecnej legitimácii žalobcu súd uvádza, že nárok na náhradu škody v tomto prípade vzniká už okamihom vzniku škodovej udalosti a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla, teda právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku na náhradu škody, je škodová udalosť. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 10.02.2020 mal súd nepochybne preukázané, že poškodená platne postúpila pohľadávku voči žalovanému vo výške 247,64 €, z poistnej udalosti č. 956 619 2495. Postúpená pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu, predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu vystavenej za opravu motorového vozidla poškodenej v dôsledku poistnej udalosti č. 956 619 2495. Skutočná vôľa postupcu previesť pohľadávku bola v predloženej zmluve jednoznačne vyjadrená, pričom postupovaná pohľadávka bola dostatočne špecifikovaná čo do výšky a dôvodu jej vzniku. Pri výklade právnych úkonov vo všeobecnosti platí princíp preferencie platnosti právneho úkonu. Neplatnosť právneho úkonu nemá byť teda zásadou, ale výnimkou, a to iba v prípade, ak právny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný. V danej veci mal postupca (poškodená) voči žalovanému pohľadávku na náhradu škody vo výške faktúry vystavenej servisom, ktorý vykonal opravu poškodeného motorového vozidla. Nejedná sa teda o záväzok poškodenej voči žalobcovi, spočívajúci v neuhradenej faktúre, ako uvádza žalovaný. Z uvedených dôvodov súd zmluvu o postúpení pohľadávky považoval za platný právny úkon, teda zmluvou na žalobcu prešli všetky práva spojené s postúpenou pohľadávkou, a preto je aktívne vecne legitimovaným v tomto spore.
30. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 15.08.2018 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. DACIA Logan MCV, EČV: KE265KB, rok výroby: 2015, za ktorú zodpovedá vodič motorového vozidla v čase škodovej udalosti povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená, a ten ju zaregistroval ako poistnú
udalosť č. 9566192495. Poškodená si nechala motorové vozidlo opraviť u žalobcu, pričom celkové náklady na opravu motorového vozidla predstavovali sumu vo výške 712,50 € (s DPH), ktorá bola uplatnená u žalovaného faktúrou č. P180173. Žalovaný však poskytol poškodenej len časť poistného plnenia vo výške 464,86 €. Poškodenej neposkytol časť poistného plnenia vo výške 247,64 €, kedy žalovaný pri výpočte výšky plnenia vychádzal zo sumy 593,75 €, ktorou je cena opravy vozidla bez DPH. Žalovaný poškodenej nepriznal nepreukázané navýšenie lakovacieho materiálu a prác oproti kalkulácii Slovexperty, pričom uviedol, že poisťovňa hradí primerané náklady na opravu motorového vozidla v neautorizovanom servise vo výške 16,67 € bez DPH.
31. Pri posudzovaní dôvodnosti krátenia poistného plnenia súd v prvom rade skúmal, či zo strany poškodenej došlo k riadnemu splneniu jej povinností a následne, či bol žalovaný oprávnený krátiť poistné plnenie v predmetnom rozsahu. Z vykonaného dokazovania akýmkoľvek spôsobom nevyplynulo, že by poškodená porušila niektorú svoju povinnosť a nevykonala všetky úkony potrebné k uplatneniu plnenia za opravu poškodeného vozidla, a preto jej patrí nárok na úhradu skutočnej škody podľa ustanovenia § 442 ods. 1 OZ. Poškodením motorového vozidla iným vozidlom, povinne zmluvne poisteným za zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, jej totiž vznikla majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do stavu pred škodovou udalosťou. Žalovaný bol povinný uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla za škodcu. Žalovaný akýmkoľvek spôsobom nepreukázal dôvodnosť krátenia poistného plnenia, ani že by poškodenú vyzval na preukázanie vyčíslených nákladov na opravu vozidla. Z predloženej faktúry vyplývajú celkové náklady na opravu vozidla vo výške 712,50 €, pozostávajúcich z nákladov na náhradné diely vo výške 116,40 €, zo mzdy za prácu v celkovej výške 92,50 €, z vedľajších nákladov vo výške 8,00 €, z nákladov na lakovanie v celkovej výške 376,85 € a z 20 % DPH vo výške 118,75 €. Žalovaný v Oznámení o poistnom plnení len stroho konštatoval nepriznanie nepreukázaného navýšenia lakovacieho materiálu a prác oproti kalkulácii Slovexperty a priznanie primeraných nákladov na opravu motorového vozidla v neautorizovanom servise vo výške 16,67 € bez DPH, bez riadneho odôvodnenia, či preukázania opodstatnenosti krátenia poistného plnenia. Rovnako žalovaný akýmkoľvek spôsobom neozrejmil z akého dôvodu nárok poškodenej krátil o DPH. Súd mal za to, že predložená faktúra s prílohou preukazuje náklady, ktoré bolo potrebné vynaložiť na to, aby poškodené vozidlo spĺňalo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritériá ako pred škodovou udalosťou. Ak žalovaný dospel k záveru, že poškodená dostatočným spôsobom nepreukázala výšku nákladov za vykonanú opravu, mal túto vyzvať na ich preukázanie, a to aj s označením a odôvodnením požadovaných dokladov. Napriek absencii riadneho odôvodnenia krátenia ceny práce (normohodín) žalovaným, súd uvádza, že z predložených cenníkov prác autoservisov je zrejmé, že žalobca účtovanou cenou práce vo výške 25,00 €/NH bez DPH neprekročil cenu normohodín obvyklú v danom regióne pre príslušný typ motorového vozidla (v rozmedzí od 25,00 € do 37,00 € bez DPH). Žalobca teda predložil listinné dôkazy hodnoverne preukazujúce výšku nákladov na opravu daného motorového vozidla. Súd na záver uvádza, že nemôže byť na ťarchu poškodenej (resp. žalobcu), že si na opravu motorového vozidla vybrala neautorizovaný servis, preto žalovaný nebol oprávnený krátiť poistné plnenie bez riadneho odôvodnenia tohto krátenia.
32. Vychádzajúc z predložených listinných dôkazov dospel súd k záveru, že žalobca všetky tvrdené skutočnosti riadne preukázal, naopak námietky žalovaného súd považoval za nedôvodné a nedostatočne preukázané. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení v priebehu konania neoznačil ani nepredložil akýkoľvek dôkaz. Súd mal preto za preukázané, že došlo k vzniku škody na motorovom vozidle, za ktorú zodpovedá vodič motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodená si svoje povinnosti spojené s uplatnením náhrady škody riadne splnila, avšak žalovaný svoj záväzok nahradiť poškodenej uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením motorového vozidla v celom rozsahu nesplnil. V konaní nebolo preukázané, že by krátenie poistného plnenia zo strany žalovaného bolo dôvodné, preto súd dospel k záveru, že bolo povinnosťou žalovaného nahradiť poškodenej škodu v celej jej výške, t. j. aj v žalobcom uplatnenej sume 247,64 €, preto súd považoval nárok žalobcu za dôvodný a žalobe v celom jej rozsahu vyhovel.
33. Podľa § 797 ods. 3 OZ, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
34. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
35. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
36. V zmysle ustanovenia § 797 ods. 3 OZ je poistné plnenie splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 10.09.2018, preto bolo poistné plnenie splatné dňa 25.09.2018. Žalovaný však poškodenej poistné plnenie neposkytol v celej uplatnenej výške, kedy toto bez riadneho odôvodnenia krátil v časti 247,64 €. Keďže žalovaný nesplnil svoj záväzok nahradiť poškodenej škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v celom rozsahu riadne a včas, dostal sa do omeškania s jeho splnením, čím vzniklo žalobcovi právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania v zákonnej sadzbe platnej k prvému dňu omeškania, ktoré mu súd priznal v uplatnenom rozsahu.
37. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
39. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd tak, že tento v rozsahu 100 % priznal žalobcovi, keďže mal vo veci plný úspech s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresom súde Košice I, písomne v listinnej podobe v dvoch rovnopisoch alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).
Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).