Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/359/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudkýň JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Oľgy Mičietovej, v spore žalobkyne K. D., L.. XX.XX.XXXX, T., Y. X, S. G. K.M.: G. C. O. K. R. XXX, R.. K. R., XA, XXXXX V., C., Š., proti žalovanej J.. K. Y., L.. X.X.XXXX, T., T. XX, právne zastúpenej JUDr. Radomírom Jakabom, PhD., advokátom, Košice, Bočná 10, v konaní o vrátenie daru, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku z 21.3.2019 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok. II. Žalovanej priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom rozhodol, že I. žalobu zamieta a II. žalovaná má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré žalobkyňa zaplatí na účet jej právneho zástupcu JUDr. Radomíra Jakaba, PhD. do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o výške tejto náhrady.

2.V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa domáhala voči žalovanej vrátenia daru, nehnuteľnosti evidovanej v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu v Košiciach Správe katastra Košice zapísanú v LV č. XXXX, k. ú. T. - D., ako byt č. X/I. s podielom na spoločných častiach 2541/10 000, obytného domu súpisné číslo 1792, na Y. X, parcelné číslo 1991, zastavaná plocha o výmere 367m2, parcelné číslo 1992, záhrada o výmere 115 m2, parcelné číslo 1990/1, záhrada o výmere 287 m2 a parcelné číslo 1990/2, zastavaná plocha o výmere 18 m2. 2.1.Súd uviedol, ako žalobkyňa svoj nárok skutkovo a právne odôvodnila a citujúc znenie , , , konštatoval, že v konaní bolo preukázané, že žalobkyňa 17.11.1997 darovala žalovanej sporný byt č. X s príslušenstvom, čo zodpovedalo vtedajšej vôli matky žalobkyne a žalovanej. Tak isto nesporné bolo, že žalovaná na základe vôle svojej matky previedla polovicu tohto bytu na dcéru žalobkyne 30.10.2014 a od roku 2014 začala žalobkyňa spochybňovať nárok žalovanej k predmetnému bytu, preto mala záujem sa vysporiadať (výzva na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo 17.12.2015). Žalobkyňa súdu predložila dôkaz žiadosť o vrátenie bytu z 23.11.2015, pričom nepreukázala súdu účinné doručenie tejto žiadosti žalovanej, na základe čoho súd za dátum doručenia výzvy na vrátenie daru považoval dátum doručenia žaloby žalovanej 7.2.2016. Okrem toho žiadosť o vrátenie daru po posúdení z hľadiska určitosti je nevyhovujúca, nakoľko obsahovala len výzvu na vrátenie daru v lehote 30 dní, avšak bez uvedenia konkrétnych skutočností, v ktorých žalobkyňa videla hrubé porušenie dobrých mravov voči jej osobe alebo voči členom jej rodiny. Z tohto dôvodu súd za výzvu žalobkyne na vrátenie daru považuje právny úkon obsiahnutý v žalobe z 24.10.2017. Žalobkyňa nárok na vrátenie daru odôvodnila tým, že žalovaná po darovaní bytu sa správala a cítila ako jeho skutočná majiteľka tým, že v čestnom vyhlásení žalovaná uviedla, že byt je spoločným dedičstvom po

ich nebohom otcovi M. T. a tým, že žalovaná požadovala od dcéry žalobkyne Simony úhradu nákladov na výmenu okien vo vyššej sume 6 351 eur, čím sa chcela obohatiť na jej úkor. 2.2.Žalovaná v spore uplatnila prostriedky procesnej obrany ( ) v zmysle vznesenej námietky premlčania, preto súd posúdil skutkové tvrdenia žalobkyne, na podklade ktorých žiadala vrátenie daru z hľadiska plynutia lehoty premlčania a dospel k záveru, že ak by bola dôvodom na vrátenie daru skutočnosť, že žalovaná v čestnom vyhlásení z 28.6.2013 uviedla, že byt je spoločným dedičstvom po ich nebohom otcovi M. T., tak nárok postavený na tomto tvrdení je po márnom uplynutí troch rokov, t.j. od 29.6.2016 premlčaný, pretože žaloba bola podaná až 24.10.2017. Ak by dôvodom na vrátenie daru bola skutočnosť, že žalovaná v čestnom vyhlásení z 28.6.2013 požadovala od dcéry žalobkyne (D. D.) náhradu nákladov za výmenu okien vo vyššej sume (6 351 eur), tak nárok postavený na tomto tvrdení je po márnom uplynutí troch rokov, t.j. od 29.6.2016 premlčaný, pretože žaloba bola podaná až 24.10.2017. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovanou nárok je z vyššie uvedených dôvodov premlčaný, tak súd nemohol uplatnené právo žalobkyni z tohto dôvodu priznať. 2.3.Jediným nepremlčaným dôvodom na posúdenie z hľadiska je, že žalovaná sa po darovaní bytu 17.11.1997 začala v byte správať a cítiť ako jeho skutočná majiteľka. Súd na základe vykonaných dôkazov v spore nemal preukázané žiadne správanie obdarovanej voči darkyni, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotnej darkyne voči obdarovanej, čo by bolo v rozpore s princípom vzájomnosti (darcu a obdarovaného). Predpokladom aplikácie je kvalifikované porušenie morálnych pravidiel konkrétnym chovaním obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti je hodnotený podľa objektívnych kritérií a nielen podľa subjektívneho názoru darcu. Dôvod, ktorý uviedla žalobkyňa, že „žalovaná sa po darovaní bytu 17.11.1997 začala v byte správať a cítiť ako jeho skutočná majiteľka“, súd rozhodne nepovažoval za konanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi a nepovažuje takéto konanie žalovanej za dôvod na vrátenie bytu, ale práve naopak súd poukazuje na to, že právom a povinnosťou každého vlastníka nehnuteľnosti je starostlivosť o predmet svojho vlastníctva. Na tomto skutkovom základe je nárok žalobkyne nepreukázaný, a teda nedôvodný. 2.4.Súd poukázal na súdnu prax, a to rozsudok Najvyššieho súdu SR, uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 63/2004, R 31/1999, R 61/1997, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR . 2.5.Citoval znenie , , , , po posúdení textu písomného vyhotovenia darovacej zmluvy zo 17.11.1997 ako aj všetkých listinných dôkazov vykonaných v tomto spore dospel k záveru, že písomný text zmluvy zodpovedá vôli zmluvných strán, že boli splnené všetky náležitosti právneho úkonu v zmysle až 41a , teda nejedná sa o simulovaný právny úkon, ale že darovacia zmluva zo 17.11.1997 je platná. K vyhláseniu existencie simulovaného právneho úkonu bráni aj skutočnosť, že žalobkyňa podľa jej vyhlásenia v žalobe, ale aj v ďalších vyjadreniach, mala mať o takomto zastieranom právnom úkone vedomosť od podpisu tejto zmluvy, avšak nepreukázalo sa, že by takúto vedomosť mala aj žalovaná, čo je relevantná prekážka dovolávať sa neplatnosti právneho úkonu voči žalovanej, ktorá tento právny úkon považovala za nezastretý a poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.9.2009 sp.zn. . Vyhláseniu neplatnosti darovacieho úkonu nenasvedčuje ani posúdenie, že by hypoteticky uzavretie darovacej zmluvy zo 17.11.1997 bolo urobené s tzv. vnútornou výhradou (mentálnou rezerváciou) žalobkyne, pri ktorej by žalobkyňa tento právny úkon síce urobiť chcela, ale nechcela spôsobiť jeho následky, alebo aspoň niektoré z nich a to v zmysle prevodu vlastníckeho práva na žalovanú, súd neprihliada na vnútornú výhradu pri posudzovaní platnosti právneho úkonu, preto sa právny úkon považuje aj napriek prípadnej existencii vnútornej výhrady za platný. K uvedenému poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.5.2010 sp.zn. . 2.6.Vychádzajúc z uvedeného žalovaná sa nedopustila proti žalobkyni a jej rodine takého konania, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, t.j. konania v hrubom rozpore so súborom spoločnosťou všeobecne uznávaných pravidiel ľudského správania, čím nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty , preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. 2.7.O trovách konania rozhodol citujúc znenie , , , a procesne úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3.Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa, a to z dôvodu, že súd jej odňal možnosť konať pred súdom. Býva s dcérou študujúcou na Univerzite v Malage 20 km od mesta Malaga v Španielsku. Do Košíc je to o niečo viac ako 3000 km, preto uvádza tú vzdialenosť, pretože je neľahké absolvovať ju aj zdravému človeku. Je 65-ročná dlhodobo liečená kardiologická pacientka s hypertenziou, hypotenzické fázy prichádzajú cyklicky, trvajú niekoľko týždňov a lekári jej nevedie pomôcť. Na pojednávanie, ktoré bolo vytýčené 21.3.2019 jej bolo jasné, že najbližší týždeň nie je schopná absolvovať takú náročnú cestu. Faxom slušne sa ospravedlnila a požiadala o odročenie konania na október 2019, pretože najneskôr 30. septembra bude už natrvalo v Košiciach. V dobrej viere, že stačí jej zdôvodnenie, neposlala žiadne

lekárske svedectvo. Každý praktický alebo interný lekár po preskúmaní jej zdravotného stavu jej vystaví vysvedčenie zakazujúce absolvovať takú dlhú cestu, zvlášť letecky. Okresný súd však jej slušné a vysvetľujúce ospravedlnenie neakceptoval a konal. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie o zamietnutí žaloby a zaplatení trov konania a nariadil pojednávanie o žalobe.

4.K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná, ktorá poukázala na to, že rozsudok považuje za zákonný a správny, bol vydaný v konaní za podmienok stanovených v procesných predpisoch. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil a priznal žalovanej náhradu trov odvolacieho konania. Súd postupoval správne, ak vykonal 21.3.2019 pojednávanie v neprítomnosti žalobkyne, keďže neboli splnené podmienky na odročenie pojednávania podľa . Napokon žalobkyňa v priebehu celého konania nenavrhla žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení, čo sa dôvodnosti žaloby, existencie hrubého rozporu s dobrými mravmi. Preto súd nemohol dospieť k inému záveru. Zároveň poukázala, že boli splnené podmienky aj pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobkyne, podľa a nasledujúcich .

5.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( - Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z , a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa , , lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.

6.Z obsahu odvolania vyplynul odvolací dôvod podľa (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), spočíva v tom, že nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. 6.1.Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie veci v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo vyporiadať sa so všetkými relevantnými skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. 6.2.Uplatnený odvolací dôvod nie je daný.

7.Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2) možno uviesť: 7.1.Odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku, a odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci a odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť. 7.2.Navyše závery súdu vychádzajú z početnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, na ktoré správne poukázal prvoinštančný súd.

8.Námietka žalobkyne súd neprihliadol na jej ospravedlnenie nie je dôvodná. 8.1.Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v prejednávanej veci boli vytýčené pojednávanie na deň 11.10.2018 o 10.00 hod., ktoré bolo doručené žalobkyni 20.8.2018. Žalobkyňa žiadosťou o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní doručenej súdu 10.10.2018 uviedla, že večer mala letieť charterovým letom, avšak o zrušení letu sa dozvedela 2 hodiny pred plánovaným odletom na letisku. Z uvedeného dôvodu žiadala ospravedlniť neúčasť na pojednávaní. Súd vytýčil ďalšie pojednávanie na deň 24.1.2019 (č.l. 61 o 9.00 hod.), predvolanie na pojednávanie nebolo doručené žalovanej, zásielka bola vrátená súdu 2.1.2019 ako neprevzatá. Z uvedeného dôvodu bolo pojednávanie z 24.1.2019 odročené na deň 21.3.2019, žalovanej predvolanie bolo doručené 25.1.2019. Z tohto pojednávania sa žalovaná ospravedlnila žiadosťou o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, doručené súdu 15.3.2019.

Z obsahu spisu bolo zistené, že žiadosť je založená na č.l. 78, pričom žalobkyňa ju žiadnym spôsobom nepreukázala. Súd 21.3.2019 v zápisnici o pojednávaní uznesením rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobkyne a odvolací súd sa s týmto rozhodnutím stotožňuje s poukazom na . 8.2.Podmienky k prejednaniu veci v neprítomnosti žalobkyne boli splnené s ohľadom aj na dôslednú aplikáciu zásady rovnosti strán v súdnom konaní, ktorá je vyjadrená nielen v , ale aj v . V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky , , a a konštatuje, že zásada vyjadrujúca „právo na spravodlivý súdny proces“ je spojená s nutnosťou rovnakých „pravidiel hry“, rovnako aj s princípom „rovnosti zbraní“ pre všetkých účastníkov konania. Súdy sú povinné aplikovať túto zásadu vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania bez ohľadu na ich procesné postavenie, v danom prípade tak voči žalobkyni, ako vo vzťahu k žalovanej. Obidve strany v spore pri zásade rovnosti majú právo, aby sa ich vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a práve súd dbá na to, aby sa podľa postupovalo v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. 8.3.Odvolací súd na základe uvedeného zhrnul, že za situácie, keď na strane žalobkyne nebol tvrdený dôvod ničím preukázaný a navyše nebol to prvý prípad, kedy súd odročoval pojednávanie z dôvodov na strane žalobkyne, plne sa s postupom súdu stotožňuje (porovnaj rozhodnutie NS SR )

9.Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 9.1.Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 9.2.Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

10.Žalobkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná, preto náhrada jeho trov bola priznaná žalovanej v plnom rozsahu.

11.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).