Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obdo/12/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: R. B., s miestom

podnikania: Z., IČO: X., zast. advokátom JUDr. M. K., so sídlom: Š. proti

ţalovanému: D., s. r. o., so sídlom: P., IČO: X., zast. ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU

JUDr. M.I., s. r. o., so sídlom: T., IČO: X. o zaplatenie 35 349,71 eur s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Ţilina pod sp. zn. , na dovolanie ţalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Ţiline č. k. -248 z 24. novembra 2011 v časti

výroku, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa o zamietnutí ţaloby,

právoplatný 12. januára 2012, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu o d m i e t a .

Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Ţilina ako súd prvého stupňa rozsudkom č. k. -198 zo dňa

17. 02. 2011 zamietol ţalobu ţalobcu o zaplatenie 35 349,71 eur s 13 % - ným ročným

úrokom z omeškania od 16. 01. 2008 do zaplatenia a náhradu trov konania. Súčasne uloţil

ţalobcovi povinnosť nahradiť ţalovanému trovy konania v sume 8 910,46 eur na účet jeho

právneho zástupcu, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, ţe dňa 17. 02. 2011 súd pojednával

v neprítomnosti ţalobcu a jeho právneho zástupcu postupom podľa § 101 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len ), a to z dôvodu, ţe ţalobca svoju neprítomnosť

na pojednávaní neospravedlnil napriek tomu, ţe doručenie predvolania mal riadne a včas

2

vykázané. Právny zástupca ţalobcu svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil faxovým

podaním zo dňa 17. 02. 2011, dôvodiac kolíziou pojednávaní s tým, ţe pojednávania sa

nemôţe zúčastniť ani jeho koncipient, ktorý je práceneschopný. Okresný súd majúc za to, ţe

kolízia pojednávaní nie je ospravedlniteľným dôvodom na odročenie pojednávania, ţiadosť

právneho zástupcu ţalobcu doručenú súdu v deň pojednávania, neakceptoval. Svoje

rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ospravedlnenie nebolo uskutočnené riadne a včas, naviac

zástupca ţalobcu k svojej ţiadosti nepripojil ţiadne dôkazy o ním tvrdených skutočnostiach.

K veci samej súd uviedol, ţe ţalobca v priebehu konania upravil skutkové tvrdenia

tak, ţe cenu diela ţiada zaplatiť v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 06. 10. 2003 s tým, ţe

ţalovaná suma pozostáva z ceny za vykonané dielo, z ceny poskytnutých sluţieb v zmysle

servisnej zmluvy zo dňa 23. 06. 2005, ako aj z ceny vykonaných naviac prác. Podľa zmluvy

o dielo zo dňa 06. 10. 2003 bol záväzok ţalobcu ako zhotoviteľa dodávať ţalovanému ako

objednávateľovi 50 - 60 čerpacích staníc LPG v rozsahu a za podmienok uvedených

v zmluve. Zmluvné strany dohodli cenu diela vo výške 40 000,- Sk za montáţ jednej čerpacej

stanice LPG (bez DPH). Podľa čl. 2 zmluvy mal ţalobca ako zhotoviteľ dodať komplexné

montáţne práce na elektrických zariadeniach čerpacích staníc LPG v rozsahu projektu. Mal

zabezpečiť odborné prehliadky a odborné skúšky elektrického zariadenia, uzemnenie

zariadenia Č., kladné prvé úradné skúšky TI a doklady potrebné na vydanie oprávnenia IP.

Súd prvého stupňa poukázal na čl. 2 bod 2.1.6., čl. 2 bod 2.1.7. zmluvy, výpovede svedkov P.

H. a J. K. a aplikujúc (ďalej len ObchZ), , §

537 ods. 1, ods. 2, veta prvá a ObchZ v spojení s mal

za preukázané, ţe medzi ţalobcom a ţalovaným vznikol zmluvný vzťah z titulu uzavretej

zmluvy o dielo a servisnej zmluvy. Ţalobca v konaní nepreukázal ţiadnymi dôkazmi, ţe mu

vznikol nárok na zaplatenie ţalovanej sumy a nepreukázal ani splnenie svojich zmluvných

povinností podľa uzavretej zmluvy, konkrétne čl. 2 zmluvy o dielo. Ţalobca v ţalobe a ani

v priebehu konania nešpecifikoval výšku ţalovanej sumy a nereagoval ani na výzvu súdu zo

dňa 29. 11. 2010. Tvrdil, ţe ţalovaná suma pozostáva z ceny diela v zmysle zmluvy o dielo,

z ceny vykonaných sluţieb v zmysle servisnej zmluvy a z ceny naviac prác. Nekonkretizoval,

ktorá časť ţalovanej sumy je ţalovaná v zmysle zmluvy o dielo, ktorá časť z titulu naviac prác

a ktorá časť z titulu uzavretej servisnej zmluvy. Súd zdôraznil, ţe bolo povinnosťou ţalobcu

ako účastníka konania dostatočne svoju ţalobu konkretizovať, aby predloţené dôkazy

korešpondovali so skutkovými tvrdeniami. V konaní bolo rozporované vykonanie diela, ako

3

aj vznik nároku ţalobcu na zaplatenie naviac prác. Ţalobca predloţil súdu listinné dôkazy,

ktoré preukázali zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania, avšak nepreukazovali splnenie

zmluvných povinností. Ţalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 30. 09. 2010 síce označil

dôkazy, ale neoznačil, na preukázanie akej skutočnosti by ich mal súd vykonať. Súd uviedol,

ţe ţalobca nesie dôkazné bremeno v súvislosti s tvrdeniami, ktoré umoţňujú ţalobe vyhovieť

za predpokladu, ţe budú tieto tvrdenia preukázané. Ak nebolo moţné zistiť určitú skutkovú

okolnosť, ktorá bola medzi účastníkmi konania sporná a pre rozhodnutie dôleţitá, postihne

nepriaznivý dôsledok toho účastníka, ktorý mal v súvislosti s ňou dôkaznú povinnosť. Keďţe

ţalobca neuniesol dôkazné bremeno, súd ţalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol

podľa a ţalovanému ako úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu

trov konania v celkovej výške 8 910,46 eur z titulu súdneho poplatku 2 120,50 eur za podaný

odpor a trov právneho zastúpenia 6 789,96 eur.

Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Ţiline ako súd odvolací, prejednajúc vec podľa

, bez nariadenia pojednávania podľa , svojím

rozsudkom č. k. -248 zo dňa 24. 11. 2011, rozsudok súdu prvého stupňa

vo výroku, ktorým bola ţaloba zamietnutá, ako vecne správny podľa

potvrdil s tým, ţe podľa v spojení s v úvodnej časti rozsudku

opravil IČO ţalobcu, ktoré správne znie: „3.“. Napadnutý rozsudok vo výroku o trovách

konania podľa a zrušil a vec v tejto časti vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

Vo vzťahu k námietke ţalobcu spočívajúcej v odňatí moţnosti konať pred súdom

odvolací súd skonštatoval, ţe k odňatiu moţnosti ţalobcu konať pred okresným súdom

nedošlo. Poukázal na dĺţku súdneho konania, k začatiu ktorého došlo doručením ţaloby

na okresný súd dňa 19. 02. 2009 a k rozhodnutiu sporovej veci napadnutým rozsudkom

prvostupňového súdu došlo dňa 17. 02. 2011. Po celú dĺţku konania mali ţalobca aj ţalovaný

vytvorený dostatočný časový priestor k realizovaniu svojich nielen procesných, ale aj

Slovenskej republiky garantovaných práv a bolo len na účastníkoch súdneho konania, akým

spôsobom ich budú napĺňať. V predmetnej veci bol nariadený termín pojednávania na deň

24. 11. 2009, ktorého sa podľa obsahu zápisnice o pojednávaní zúčastnil ţalobca a substitučný

právny zástupca ţalobcu. Druhý termín pojednávania bol nariadený na deň 25. 03. 2010 a

podľa obsahu zápisnice o pojednávaní bol opäť prítomný ţalobca a substitučný právny

zástupca ţalobcu. Tretí termín bol stanovený na deň 18. 05. 2010, štvrtý na deň 21. 09. 2010,

4

na ktorom bol prítomný ţalobca a substitučný právny zástupca ţalobcu, piaty termín

pojednávania bol určený na deň 23. 11. 2010 a posledným termínom pojednávania bol deň

17. 02. 2011, na ktorom bol vyhlásený odvolaním napadnutý rozsudok. Dokazovanie

pred okresným súdom podľa a nasl. bolo vykonávané v priebehu celého trvania

sporu, pričom toto dokazovanie nie je moţné zúţiť len na jeden úkon nariadeného

pojednávania na deň 17. 02. 2011, ktorého sa aj podľa názoru odvolacieho súdu nezúčastnil

ţalobca a jeho právny zástupca bez váţneho dôvodu.

Vo vzťahu k pojednávaniu konanému na prvostupňovom súde dňa 17. 02. 2011

odvolací súd na základe doručeniek pripojených k č. l. 171 skonštatoval, ţe ţalobca aj právny

zástupca ţalobcu mali predvolanie na termín pojednávania doručené dňa 02. 12. 2010, a teda

nielen v súlade s , ale aj v značnom časovom predstihu, ktorá skutočnosť

umoţňovala ţalobcovi aj jeho právnemu zástupcovi usporiadať si svoje záleţitosti spôsobom,

ktorý im účasť na nariadenom pojednávaní zabezpečí. Keďţe ţalobca svoju neúčasť

na pojednávaní neospravedlnil, neexistoval na jeho strane dôleţitý dôvod pre odročenie

pojednávania. Právny zástupca ţalobcu síce svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu kolízie

pojednávaní, táto však pred prvostupňovým, ani odvolacím súdom preukázaná nebola, preto

toto tvrdenie vyhodnotil odvolací súd v zhode s názorom okresného súdu tak, ţe nejde

o dôleţitý dôvod pre odročenie pojednávania. Odvolací súd zdôraznil, ţe podmienky

k prejednaniu veci v neprítomnosti ţalobcu a jeho právneho zástupcu boli splnené s ohľadom

aj na dôslednú aplikáciu zásady rovnosti strán v súdnom konaní, ktorá je vyjadrená nielen

v ust. , ale aj v . V tejto súvislosti poukázal

na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky , , II. ÚS

35/02 a a uviedol, ţe zásada vyjadrujúca „právo na spravodlivý súdny proces“

je spojená s nutnosťou rovnakých „pravidiel hry“, rovnako aj s princípom „rovnosti zbraní“

pre všetkých účastníkov konania. Súdy sú povinné aplikovať túto zásadu vo vzťahu

ku všetkým účastníkom konania bez ohľadu na ich procesné postavenie, v danom prípade tak

voči ţalobcovi, ako vo vzťahu k ţalovanému. Obidve strany v spore pri zásade rovnosti majú

právo, aby sa ich vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a práve súd dbá na to,

aby sa podľa postupovalo v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby

ochrana práv bola rýchla a účinná. Odvolací súd na základe uvedeného zhrnul, ţe za situácie,

keď na strane ţalobcu nebol tvrdený dôvod, pre ktorý sa nezúčastnil nariadeného termínu

pojednávania, pričom jeho neúčasť zostala bez ospravedlnenia, nebola kolízia pojednávaní,

naviac nepreukázaná na strane právneho zástupcu ţalobcu, dôleţitým dôvodom pre odročenie

5

pojednávania. Prvostupňový súd aplikoval zásadu rovnosti, ktorá sa prejavila aj v spôsobe

vedenia konania pred okresným súdom a v priebehu dokazovania, čím boli splnené procesné

podmienky k prejednaniu veci pred okresným súdom dňa 17. 02. 2011. Odvolacia námietka

ţalobcu o odňatí moţnosti konať pred súdom tak nebola relevantná, a to ani v rovine výsluchu

svedkyne J. K. na pojednávaní dňa 17. 02. 2011, keďţe ţalobca a jeho právny zástupca sa

vlastným postupom vzdali moţnosti klásť jej otázky, pretoţe sa bez váţneho, dôleţitého a bez

ospravedlniteľného dôvodu nezúčastnili predmetného pojednávania. Vo vzťahu

k uvedenej námietke odvolací súd zdôraznil, ţe túto nie je moţné s ohľadom k celému

priebehu a postupu súdneho konania pred prvostupňovým súdom viazať len na

jeden úkon súdneho pojednávania. Pre úplnosť dodal, ţe výsluch svedkyne J. K. navrhol

vykonať ako dôkaz ţalovaný a nie ţalobca.

K zhodnoteniu skutkového a právneho stavu veci súdom prvého stupňa odvolací súd

poukázal na odôvodnenie prvostupňového rozsudku, viaţuce sa k výrokovej časti, ktorou bola

ţaloba zamietnutá. S týmto odôvodnením sa odvolací súd za aplikácie

stotoţnil a v súvislosti s odvolacími dôvodmi ţalobcu k veci samej poukázal na § 213 ods. 1

O. s. p, keďţe odvolací súd bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého

stupňa. Mal za to, ţe skutkový stav bol prvostupňovým súdom zistený dostatočne

a neprihliadol na dodatočne, aţ v odvolacom konaní doloţené dôkazy zo strany ţalobcu,

konkrétne zápis o prerokovaní pohľadávky zo dňa 08. 11. 2011 a stav Knihy záväzkov

v tuzemskej mene po partneroch na č. l. 217 spisu, pretoţe išlo o dôkazy, ktoré neboli

produkované pred súdom prvého stupňa a nebol preukázaný ani jeden z taxatívnych dôvodov,

vyplývajúcich z , pre ktorý by bolo moţné prihliadnuť k týmto novo

a dodatočne označeným dôkazom aţ v konaní pred odvolacím súdom. Poukázal na procesné

poučenie prvostupňového súdu podľa , ako aj dátum zápisu o prerokovaní

pohľadávky (08. 11. 2007), ktorý ako dôkaz mohol ţalobca predloţiť do momentu

rozhodnutia prvostupňovým súdom, pretoţe ţaloba bola súdu doručená dňa 19. 02. 2009

a v priebehu konania bolo nariadených viacero termínov pojednávaní. S poukazom na ust.

a odvolací súd zdôraznil, ţe ţalobca dôkaz zápisu o prerokovaní

pohľadávky spolu s Knihou záväzkov v tuzemskej mene po partneroch na č. l. 216 - 217 spisu

mohol označiť a pripojiť uţ k samotnej ţalobe zo dňa 05. 11. 2008.

Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia vo výroku, ktorým bola

ţaloba zamietnutá, odvolací súd v súlade s zdôraznil správnosť postupu

6

prvostupňového súdu, ktorý v súvislosti s uplatneným nárokom ţalobcu ţiadal nielen jeho

špecifikáciu, ale aj preukázanie, a to v rámci povinnosti tvrdenia, ako aj dôkaznej povinnosti

ţalobcu ( v spojení s a ). Poukázal na to, ţe prvostupňový

súd na pojednávaní konanom dňa 25. 03. 2010 vyzval ţalobcu , aby do ďalšieho pojednávania

predloţil doklady preukazujúce splnenie povinnosti podľa uzavretej zmluvy o dielo zo dňa

06. 10. 2003 a servisnej zmluvy zo dňa 23. 06. 2005. V zmysle obsahu zápisnice

o pojednávaní zo dňa 18. 05. 2010 (č. l. 90), súd opätovne vyzval právneho zástupcu ţalobcu

na splnenie povinnosti uloţenej mu na pojednávaní konanom dňa 25. 03. 2010. Na ďalšom

pojednávaní dňa 21. 09. 2010 bolo ţalobcovi a jeho právnemu zástupcovi uloţené, aby

v lehote 10 dní doručili do spisového materiálu kompletné doklady týkajúce sa ţalovaných

faktúr, rekapituláciu, ktorá tvorila prílohu, súpisy vykonaných prác a materiálov, e-mailovú

komunikáciu, prípadne ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania. Podľa zápisnice

o pojednávaní zo dňa 23. 11. 2010, prvostupňový súd opakovane pristúpil k výzve, aby

ţalobca v lehote 15 dní špecifikoval, ku ktorej ČS PHM uvedenej v ţiadosti o zabezpečenie

listinných dôkazov zo dňa 28. 09. 2010 zabezpečoval revíziu podľa uzavretej zmluvy a

ku ktorej si zabezpečoval revíziu sám ţalovaný, rovnako aby špecifikoval, akú časť ţalovanej

sumy uplatňuje podľa zmluvy o dielo a akú časť z titulu servisnej zmluvy (č. l. 170).

Uvedeným postupom súd prvého stupňa vytvoril ţalobcovi moţnosti k splneniu si povinnosti

tvrdenia a dôkaznej povinnosti, ktorých bol nositeľom, a to aj v rovine preukázania uplatnenej

ţalovanej pohľadávky. Bolo na ţalobcovi, aby uplatnenú pohľadávku preukázal, za súčasného

rozporovania ţalovaným, ktorý namietal, ţe ţalobca neodovzdal doklady o revízii, skúškach

technickej inšpekcie jednotlivých osvedčení, ako ani projekty skutočného vyhotovenia diela

(č. l. 70). Ţalovaný zároveň namietal výšku faktúr, pretoţe ţalobca ako zhotoviteľ nepredloţil

doklady o schválení prác, ktoré boli účtované a k čerpacím staniciam neboli dodané všetky

potrebné doklady k tomu, aby podľa uzavretých zmlúv mohlo byť dielo vykonané zo strany

ţalobcu povaţované za splnené. Samotná kalkulácia, ktorú predkladal ţalobca v súdnom

konaní, nesvedčila splneniu jeho povinnosti ako zhotoviteľa, vyplývajúcej z uzavretej zmluvy

o dielo a servisnej zmluvy. Odvolací súd zdôraznil, ţe ţalobca si musel byť vedomý svojej

dôkaznej povinnosti uţ aj s ohľadom na obranu ţalovaného, ktorý na pojednávaní konanom

dňa 25. 03. 2010 (č. l. 73) okrem iného uviedol, ţe naviac práce nerozporuje len za situácie,

pokiaľ budú preukázané ţalobcom, rovnako aj ich cena. Ďalej odvolací súd poukázal na to, ţe

v priebehu konania ţalobca poskytol tvrdenie, ţe urobil rozpočet, v ktorom boli uvedené

naviac práce a ich cena, tento zaslal e-mailovou poštou ţalovanému a p. H. alebo

p. K. ich mali telefonicky odsúhlasiť, pričom išlo o naviac práce, ktoré vznikli aj v priebehu

7

budovania prevádzky čerpacej stanice (výpoveď ţalobcu na pojednávaní dňa 21. 09. 2010 na

č. l. 96 - 100). V súvislosti s takto poskytnutým tvrdením ţalobcu a označených osôb bolo

vykonané dokazovanie výsluchom svedka P. H., ktorý uviedol, ţe ţalobca odovzdával

doklady – úradné skúšky a revízie, avšak uţ si presne nepamätal, konkrétne o aké doklady

išlo. Uviedol, ţe doklady nepreberal on, ale p. K. a bola ešte ďalšia pracovníčka, ktorá to

kompletovala a dávala do takého stavu, aby sa to S. mohlo odovzdať. Svedok cenu naviac

prác so ţalobcom neodsúhlasoval a ani nikdy telefonicky so ţalobcom o sume nehovoril.

Výpoveďou tohto svedka ţalobca nepreukázal svoje tvrdenie o rozsahu a cene prác, ktoré

uplatnil podanou ţalobou v zmysle faktúr č. 26/07, 45/06, 03/07, 22/07, 25/07 a 38/07.

Odvolací súd sa zmienil aj o výpovedi svedkyne J. K. na pojednávaní konanom dňa 17. 02.

2011, ktorá sa na podrobnosti nepamätala, resp. sa nevedela vyjadriť k niektorým otázkam,

uviedla však, ţe naviac práce so ţalobcom neodsúhlasovala. Ani z jej výpovede teda

nevyplynulo tvrdenie ţalobcu, ţe rozsah naviac prác a ich cena mala byť so ţalovaným

odsúhlasená. Ţalobca do spisového materiálu doloţil na č. l. 119 aţ 166 listinné dôkazy, a to

faktúry a súpisy, pričom z faktúr vyplývalo, ţe boli nimi účtované elektroinštalačné práce.

Revízne knihy doloţené do spisu (č. l. 189a) však vykonanie prác ţalobcom nepreukázali,

keďţe vzhľadom k ich obsahu nie sú v nich zahrnuté potrebné popisy naviac prác. Odvolací

súd tak v zhode s názorom okresného súdu skonštatoval, ţe napriek tomu, ţe ţalobca bol

povinný predloţiť stavebné denníky na preukázanie realizovania naviac prác,

ani jedným z dokladov predloţených ţalobcom nebolo preukázané odsúhlasenie prác

ţalovaným a ak mala byť cena prijatá dohodou, tak z nich nebolo zrejmé ani to, aká bola

dohoda. Pokiaľ aj došlo k predloţeniu revíznej knihy, nevyplýval z nej rozsah ţalobcom

tvrdených naviac prác a ani ním tvrdená dohoda o výške ceny.

Odvolací súd ďalej poukázal na obsah zmluvy o dielo a servisnej zmluvy, v ktorých

bol presne vymedzený reţim zmluvných práv a povinností, podľa ktorých ţalobca

nepostupoval. V zmysle čl. 7 bod 7.7. zmluvy o dielo bolo dohodnuté, ţe ţalovaný ako

objednávateľ uhradí ţalobcovi ako zhotoviteľovi len preukázané náklady, nevyhnutne

vynaloţené na prípadné, ním poţadované výkony nad rámec plnenia predmetu tejto zmluvy.

Podľa celého obsahu zmluvných práv a povinností zmluvy o dielo, ako aj servisnej zmluvy,

bol ţalobca povinný preukázať naviac práce, ktoré účtoval jednotlivými faktúrami, k čomu

však v predmetnom sporovom konaní nedošlo. Ak aj ţalobca dokladal popisy prác

a materiálov, tieto neboli podpísané ţalovaným, rovnako ani pracovný výkaz servisného

technika. Faktúra č. L. na č. l. 156 spisu a ďalšie na č. l. 154, 155, 157 a 158, ktorou

8

dodávateľ T. účtovala výkon činnosti ţalobcovi, sama osebe bez ďalšieho nemohla byť

dôkazom o vykonaní prác ţalobcom pre ţalovaného a o výške ich ceny.

Odvolací súd sa na základe vyššie uvedených skutočností stotoţnil s názorom

prvostupňového súdu, ţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno, v dôsledku čoho sa mu

nepodarilo preukázať uplatnený ţalobný nárok.

Za aplikácie v spojení s odvolací súd opravil

napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v jeho úvodnej časti uvedením správneho

identifikačného čísla (IČO) ţalobcu „X.“, pretoţe len chybou v písaní súd prvého stupňa

uviedol IČO nesprávne, a to aj s ohľadom k správne uvedenému identifikačnému číslu

ţalobcu v podanej ţalobe zo dňa 05. 11. 2008.

Odvolací súd svojím rozhodnutím súčasne zrušil rozsudok súdu prvého stupňa

vo výroku o trovách prvostupňového konania z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia,

pre ktoré sa táto výroková časť stala pred odvolacím súdom nepreskúmateľnou.

Prvostupňovému súdu uloţil v rámci nového konania riadnym spôsobom odôvodniť

rozhodnutie o trovách konania, v ktorých bude zahrnuté aj rozhodnutie o trovách odvolacieho

konania, za podmienky zisťovania účelnosti uplatnených trov ţalovaným, s prihliadnutím

na ust. vyhlášky č. v súvislosti s uplatňovaním odmeny za porady

s klientom. Odvolací súd zdôraznil, ţe je nevyhnutné, aby súd prvého stupňa v súvislosti

s úkonom porád pracoval so znením citovanej vyhlášky platnej a účinnej vţdy k dátumu, kedy

bola ţalovaným tvrdená porada vykonaná.

Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 08. 10. 2012.

Proti potvrdzujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej

lehote dovolanie ţalobca (ďalej tieţ ako dovolateľ). Prípustnosť dovolania odôvodnil

tvrdením, ţe v konaní došlo k vade uvedenej v , teda ţe mu ako

účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá moţnosť pred ním konať. Dôvodnosť

dovolania odôvodnil dovolacím dôvodom podľa (rozhodnutie

súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci).

9

Ţalobca má za to, ţe jeho návrh je dôvodný, svoj nárok jednoznačne preukázal a návrh

aj podrobne zdôvodnil. Poukázal na to, ţe pre ţalovaného realizoval dodávku čerpacích staníc

LPG, ich servis a rôzne elektroinštalačné práce. Za tieto práce vyhotovil faktúry, ktoré boli

potvrdené a odsúhlasené konateľkou spoločnosti J. K., pred ňou konateľom P. H. a niektoré

boli aj uhradené. Ţalobca realizoval vykonané práce na základe zmluvy o dielo zo dňa 06. 10.

2003, ktorú ţalovaný nerozporuje, nerozporuje ani vykonané práce, len ich cenu. V zmysle

tejto zmluvy bol záväzok ţalobcu ako zhotoviteľa dodávať ţalovanému ako objednávateľovi

Č. v rozsahu a za podmienok uvedených v zmluve. Zmluvné strany si dohodli cenu diela vo

výške 40 000,- Sk (bez DPH) za montáţ jednej čerpacej stanice LPG. Ďalšie poplatky podľa

čl. 4 bod 4.2. zmluvy za vyjadrenia a stanoviská Technickej inšpekcie a za vydanie osvedčení

v cene diela ČS LPG zahrnuté nie sú. Ţalovaná suma pozostáva z ceny za vykonané dielo

v zmysle zmluvy o dielo, z ceny poskytnutých prác a sluţieb v zmysle servisnej zmluvy zo

dňa 23. 06. 2005 a z ceny za poskytnuté elektromontáţne práce. Ţalobca tvrdí, ţe všetky

doklady uvádzané v čl. 2 bod 2.1.6. odovzdal, nakoľko v opačnom prípade by sa nemohla

uskutočniť kolaudácia ČS LPG. Skutočnosť, ţe ţalobca svoj záväzok podľa čl. 2 zmluvy

splnil, mali preukázať „Revízne knihy ČS LPG“, ktoré označil za dôkaz písomným podaním

zo dňa 28. 09. 2010 s tým, ţe súd mal tieto dôkaz vykonať. Ţalobca súčasne poukázal na čl. 4

bod 4.3. zmluvy, v zmysle ktorého si objednávateľ vyhradzuje právo zadrţať 10 % z hodnoty

diela do termínu odstránenia prípadných vád a nedostatkov. Ţalobca uviedol, ţe súdu

predloţil jednotlivé faktúry, ktoré neboli uhradené vôbec, alebo boli uhradené len čiastočne.

Ide o neuhradenú faktúru č. 26/07 z 25. 09. 2007 k úhrade 522,21 eur (15 732,- Sk), čiastočne

uhradenú faktúru č. 45/06 z 08. 09. 2006 k úhrade 13 628,63 eur (410 576,- Sk) –

neuhradených ostalo 331,94 eur, čiastočne uhradenú faktúru č. 03/07 z 23. 01. 2007 k úhrade

17 713,89 eur (533 648,50 Sk) – neuhradených ostalo 10 577,19 eur, faktúru č. 22/07 zo 06.

07. 2007 k úhrade 6 636,13 eur (199 920,- Sk), faktúru č. 25/07 z 25. 09. 2007 k úhrade 7

900,15 eur (238 000,- Sk) a neuhradenú faktúru č. 38/07 z 10. 12. 2007 k úhrade 7 722,40 eur

(232 654,- Sk).

Ţalobca súdu vytkol, ţe dostatočne nepreskúmal skutkový a právny stav veci

a nesprávne, resp. nedostatočne vyhodnotil predloţené listinné dôkazy, v dôsledku ktorej

skutočnosti mu ako účastníkovi odňal moţnosť konať pred súdom. Má za to, ţe v konaní

uniesol dôkazné bremeno a predloţenými zmluvami aj faktúrami súdu riadne preukázal

skutkový aj právny stav veci. Súdu vytkol, ţe procesne pochybil, keď svedkyňu J. K. vypočul

bez jeho prítomnosti. Takýmto postupom súd ţalobcovi odňal moţnosť klásť menovanej

10

svedkyni otázky. Z uvedených dôvodov ţalobca dovolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok

Krajského súdu v Ţiline č. k. -248 zo dňa 24. 11. 2011 (majúc na mysli

výrok napadnutého rozsudku, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa

o zamietnutí ţaloby), ako aj rozsudok prvostupňového súdu č. k. -198 zo dňa

17. 02. 2011 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie, a to za účelom

opätovného výsluchu svedkyne K. za účasti ţalobcu.

K dovolaniu ţalobcu sa ţalovaný nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený

advokátom (, veta druhá ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) najskôr skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, preto je potrebné ho podľa § 243b

ods. 5, veta prvá v spojení s odmietnuť.

Podľa , veta prvá , ustanovenia , ,

a § 226 platia pre konanie na dovolacom súde obdobne.

Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Z príslušných ustanovení je zrejmé, ţe dovolaním ako jedným z mimoriadnych

opravných prostriedkov nemoţno napadnúť kaţdé rozhodnutie súdu, ale moţno ním napadnúť

právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Vyplývajúc z obsahu

dovolania, ţalobca týmto mimoriadnym opravným prostriedkom napadol rozsudok

odvolacieho súdu v jeho prvom výroku, ktorým potvrdil prvostupňový rozsudok o zamietnutí

ţaloby vo veci samej.

V zmysle ustanovenia platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý rozsudok odvolacieho

súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( )

11

alebo rozsudok odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu, vysloveného v tejto veci ( ), alebo rozsudok

odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a ( ).

Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu znaky vyššie uvedených rozhodnutí

nemá. V prejednávanej veci odvolací súd vo svojom prvom výroku potvrdil rozsudok

Okresného súdu Ţilina ako súdu prvého stupňa vo veci samej, pričom však vo výrokovej časti

prípustnosť dovolania nevyslovil. Rovnako nejde o potvrdenie takého rozsudku

prvostupňového súdu, ktorým by súd prvého stupňa vo svojom výroku vyslovil neplatnosť

zmluvnej podmienky podľa a , vzhľadom na ktorú skutočnosť je

nepochybné, ţe dovolanie ţalobcu v zmysle ustanovení aţ 3 prípustné nie

je.

S prihliadnutím na ustanovenie , veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu, uvedenú v § 237

(či uţ to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej

republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania, smerujúceho proti rozsudku podľa § 238

, ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené

zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu

(rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou

zo závaţných procesných vád, vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia,

majúcich za následok tzv. zmätočnosť rozhodnutia. Ak je totiţ konanie postihnuté niektorou

z vád, vymenovaných v aţ g/ , moţno dovolaním napadnúť aj

rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené.

Dovolateľ vady konania v zmysle aţ e/ a nenamietal

a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto

z uvedených ustanovení vyvodiť nemoţno.

12

S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na otázku

opodstatnenosti tvrdenia ţalobcu, ţe mu bola postupom súdu odňatá moţnosť konať

pred súdom, čo zakladá dovolací dôvod podľa

Pojem „odňatie moţnosti konať pred súdom“ zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich

ustanovení nedefinuje ani nešpecifikuje. Pod odňatím moţnosti konať pred súdom je preto

potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní,

ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky

súdny poriadok priznáva za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä

vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne

záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné

práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Citované ustanovenie odňatie moţnosti konať

pred súdom výslovne dáva do súvisu s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym

hodnotením veci vysloveným v napadnutom rozhodnutí. Z hľadiska nie

je rozhodujúce, či účastník konania konal pred súdom osobne alebo prostredníctvom

zástupcu, ale len to, či bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu ukrátený na svojich

procesných právach. Procesnú vadu konania v zmysle zakladá okrem

iného aj ţalobcom namietané hodnotenie dôkazov vykonané v rozpore s príslušnými

ustanoveniami ako základným predpisom upravujúcim

procesný postup súdu, ako aj pojednávanie, resp. rozhodnutie v neprítomnosti účastníka, resp.

jeho právneho zástupcu, opodstatnenosť ktorých tvrdení však dovolací súd po preskúmaní

napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, nezistil.

Ţalobca v dovolaní namietol predovšetkým to, ţe súd prvého stupňa na poslednom

pojednávaní konanom dňa 17. 02. 2011 rozhodol bez jeho prítomnosti, ako aj prítomnosti

jeho právneho zástupcu, a to napriek tomu, ţe svoju neprítomnosť riadne a včas ospravedlnili.

Tým, ţe na predmetnom pojednávaní súd v ich neprítomnosti vypočul svedkyňu - konateľku

(štatutárku) ţalovaného, J. K., s ktorou ţalobca priamo jednal, procesne pochybil, pretoţe

takýmto postupom ţalobcovi (resp. jeho právnemu zástupcovi) odňal moţnosť klásť jej

otázky.

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, ţe riadne a včasné doručenie predvolania na termín

pojednávania dňa 17. 02. 2011 ţalobcovi a jeho právnemu zástupcovi mal súd prvého stupňa

13

za preukázané z doručeniek zaloţených na č. l. 171 spisu, z ktorých vyplýva, ţe tieto im boli

doručené dňa 02. 12. 2010, a teda skutočne v dostatočnom časovom predstihu pred konaním

namietaného pojednávania, tak, ako to správne skonštatoval aj súd odvolací. Z obsahu spisu

tieţ vyplýva, ţe ţalobca svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil, jeho právny

zástupca dňa 16. 02. 2011 zaslal súdu faxové podanie zo dňa 15. 02. 2011, súdu doručené dňa

17. 02. 2011 (č. l. 174), ktorým ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu kolízie

pojednávaní a súčasne poţiadal o jeho odročenie na iný termín. Súčasne súdu oznámil, ţe

pojednávania sa nemôţe zúčastniť ani jeho koncipient JUDr. C. T. z dôvodu jeho

práceneschopnosti.

Zo zápisnice o pojednávaní konanom dňa 17. 02. 2011 (č. l. 175 - 179) vyplýva, ţe

tohto pojednávania sa zúčastnili len ţalovaný a jeho právna zástupkyňa (na základe

substitučnej plnej moci zaloţenej na č. l. 180), ţalobca ani jeho právny zástupca prítomní

neboli. Súd po tom, ako vyhlásil uznesenie o pojednávaní v neprítomnosti ţalobcu a jeho

právneho zástupcu podľa , vypočul právnu zástupkyňu ţalovaného,

ţalovaného, svedkyňu J. K., následne prítomných oboznámil s obsahom spisového materiálu,

uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené a na záver vyhlásil rozsudok v mene Slovenskej

republiky.

Právo účastníka byť prítomný na pojednávaní je vyjadrené v ust. ,

podľa ktorého predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času

na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.

Vyplývajúc z citovaného ustanovenia, ide o právo, nie povinnosť účastníka konania, t. z., ţe

je na ňom, či svoje právo zúčastniť sa pojednávania na príslušnom súde vyuţije alebo nie.

Podľa v znení platnom a účinnom ku dňu konania namietaného

pojednávania na súde prvého stupňa (17. 02. 2011), súd pokračuje v konaní, aj keď sú

účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepoţiadal

z dôleţitého dôvodu o odročenie, môţe súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka;

prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Všeobecne platí, ţe účastník konania sa môţe dať v konaní zastupovať zástupcom,

ktorého si zvolí ( ). Oprávnenie zvoliť si zástupcu je zaručené aj v ústavnej

rovine (čl. 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd); jeho zmyslom je poskytnúť

14

procesným právam a povinnostiam účastníka konania kvalifikovanú ochranu. Ak je účastník

zastúpený advokátom s plným procesným plnomocenstvom ( ), jeho procesné

práva a povinnosti vykonáva v konaní jeho zástupca. Ustanovenie sa

vzťahuje na účastníka konania i na jeho zástupcu.

Ustanovenie určuje dve podmienky, ktoré musia byť súčasne

splnené, aby súd mohol vec prejednať v neprítomnosti účastníka alebo jeho zástupcu, a to:

riadne predvolanie účastníka (jeho zástupcu) a absencia ţiadosti účastníka (jeho zástupcu)

o odročenie pojednávania z dôleţitého dôvodu. Z tohto predpokladu vychádza aj ust. § 119

ods. 1 , podľa ktorého pojednávanie sa môţe odročiť len z dôleţitých dôvodov, ktoré

sa musia oznámiť (v znení platnom a účinnom k 17. 02. 2011). Ak účastníkovi (jeho

zástupcovi) bráni určitá prekáţka v účasti na pojednávaní, mal by z tohto dôvodu poţiadať

o odročenie pojednávania, pričom treba súdu oznámiť dôvod tejto ţiadosti.

Dôleţitý dôvod v zmysle môţe byť vyvodzovaný len

zo skutočnosti, ktorá je vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému

pojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti váţna (svojou povahou znemoţňujúca

kaţdému účastníkovi občianskeho súdneho konania za rovnakých okolností účasť na súdnom

pojednávaní), súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná ako odpustiteľná),

nepredvídateľná (nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumoţňujúca

účastníkovi prijať opatrenie prekonávajúce príčinu neúčasti na pojednávaní) a náhla

(vzhľadom na časové súvislosti nedovoľujúca účastníkovi uskutočniť kroky vedúce k jeho

účasti na pojednávaní).

I keď výslovne neupravuje povinnosť účastníka (jeho

zástupcu) dôleţitý dôvod, pre ktorý pojednávanie ţiada odročiť, aj preukázať, je hodnoverné

preukázanie tohto dôvodu nevyhnutným predpokladom toho, aby súd pojednávanie odročil.

Pokiaľ reálna existencia dôvodu odročenia pojednávania nie je v čase rozhodovania súdu

o ţiadosti o odročenie hodnoverne preukázaná, zostáva takáto ţiadosť len v rovine

nepodloţených tvrdení.

Zo skutočností vyplývajúcich zo spisu je zrejmé, ţe ţalobca a aj jeho právny zástupca

boli na pojednávanie konané dňa 17. 02. 2011 riadne predvolaní. V čase pojednávania dňa

17. 02. 2011 o 13.00 hod. mal súd prvého stupňa k dispozícii len faxové podanie právneho

15

zástupcu ţalobcu zo dňa 15. 02. 2011 s ospravedlnením neúčasti na pojednávaní a ţiadosťou

o jeho odročenie z dôvodu kolízie pojednávaní, keďţe v deň 17. 02. 2011 sa musel o 11.00

hod. osobne zúčastniť pojednávania na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.

, na ktorom sa prejednával závaţný spor. Na preukázanie v ţiadosti

uvádzaných tvrdení (kolízia pojednávaní a práceneschopnosť advokátskeho koncipienta) však

nepredloţil ţiadny relevantný dôkaz a neurobil tak ani do rozhodnutia odvolacieho súdu.

Preto pokiaľ vo veci konajúci súd jeho ţiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel a vec

prejednal v jeho neprítomnosti, ako aj neprítomnosti ţalobcu, ktorý svoju neprítomnosť ani

neospravedlnil a neţiadal o odročenie pojednávania, neporušil ţiadne ustanovenie

a svojím postupom neodňal účastníkovi moţnosť konať

pred súdom. Na margo uvedeného sa dovolaciemu súdu ţiada dodať, ţe právny zástupca

ţalobcu sa o termíne iného tvrdeného pojednávania (na Okresnom súde Bratislava I)

s najväčšou pravdepodobnosťou musel dozvedieť s väčším časovým odstupom, neţ v deň

odoslania faxového podania (16. 02. 2011 o 10.09 hod.) prvostupňovému súdu.

Vo vzťahu k podmienke prípustnosti dovolania podľa je tieţ

nevyhnutné posúdenie miery, do akej sa účastníkovi postupom súdu odňala moţnosť konať

pred súdom. Podmienka prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je totiţ

splnená, ak sa účastníkovi odňala moţnosť konať pred súdom len pre časť konania, resp.

do takej miery, ţe účastník mohol uplatniť svoj vplyv na výsledok konania podaním

odvolania (R 39/1993). V prejednávanom prípade ţalobcovi obrana jeho práv a oprávnených

záujmov v rámci odvolacieho konania bezpochyby umoţnená bola.

Odňatie moţnosti konania pred súdom ţalobca vyvodzuje aj z toho, ţe súd nesprávne

vyhodnotil dôkazy, na základe čoho vec nesprávne právne posúdil.

V tejto súvislosti dovolací súd poznamenáva, ţe súd nemusí rozhodovať v súlade

so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, navrhovaním a hodnotením dôkazov.

Procesný postoj účastníka konania nemôţe bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť

súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať

podľa nich. Súd je však povinný na všetky tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným

a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom,

a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje

nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu ().

16

Vo vzťahu k vyššie uvedenej povinnosti súdu primeraným spôsobom reagovať

na všetky procesné úkony, dovolací súd dodáva, ţe odvolací súd sa k neopodstatnenosti

odvolacích námietok ţalobcu podrobne vyjadril v samotnom písomnom odôvodnení

napadnutého rozsudku, ktoré v plnej miere zodpovedá zákonnej poţiadavke riadneho

odôvodnenia súdneho rozhodnutia, rešpektujúc ust. (uplatňované aj

v odvolacom konaní podľa ). Okrem skonštatovania správnosti

prvostupňového rozhodnutia (§ 219 ods. 1 O. s. p) sa totiţ osobitne vyjadril k otázke

pojednávania na prvostupňovom súde dňa 17. 02. 2011 v neprítomnosti ţalobcu a jeho

právneho zástupcu, vrátane vykonania dokazovania výsluchom svedkyne J. K., ako aj

k celkovej dôkaznej povinnosti ţalobcu a následkov v prípade nesplnenia si tejto povinnosti, z

dôvodu ktorého je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ústavne akceptovateľné. Ako

vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, iba skutočnosť, ţe dovolateľ sa

s právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o zjavnej

neodôvodnosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. ).

Na základe vyššie uvedeného moţno skonštatovať, ţe ak za daného stavu súd prvého

stupňa dňa 17. 02. 2011 pojednával, ţalovaným navrhnutú svedkyňu J. K. vypočul,

dokazovanie ukončil a rozhodol v neprítomnosti ţalobcu a jeho právneho zástupcu, neodňal

účastníkovi moţnosť konať pred súdom podľa a zároveň týmto

postupom nedošlo ani k porušeniu práv na spravodlivý proces v zmysle

Slovenskej republiky.

Vo vzťahu k ţalobcom namietanému dovolaciemu dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. c/

dovolací súd zdôrazňuje, ţe nesprávne právne posúdenie veci je síce prípustným

dovolacím dôvodom (ktorý moţno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne

právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach

upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý

nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené

podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému

preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

V prejednávanej veci by uvedený dovolací dôvod bolo moţné úspešne pouţiť, len ak by

prípustnosť dovolania vyplývala z , v posudzovanom prípade však tomu tak nie

je.

17

Keďţe v danom prípade dovolanie ţalobcu proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je

podľa prípustné a vada uvedená v (ani ţiadna iná

procesná vada v zmysle citovaného ustanovenia) zistená nebola, Najvyšší súd Slovenskej

republiky, ako súd dovolací, dovolanie ţalobcu podľa , veta prvá

v spojení s , ako neprípustné odmietol.

So zreteľom na odmietnutie dovolania pre jeho neprípustnosť, nezaoberal sa dovolací

súd otázkou vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.

O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa§ 243b ods. 5 veta prvá

v spojení s a Ţalovaný bol v dovolacom

konaní úspešný, preto by mal právo na náhradu trov konania. Keďţe mu však trovy

v dovolacom konaní nevznikli, dovolací súd mu náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 26. marca 2013

JUDr. Alena Priecelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková