Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
d95/387827.93e01e.pdf
PDF · 166.96 KB
No categories available
4Obdo/12/2013
Najvyšší súd 4 Obdo 12/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: R. B., s miestom
podnikania: Z., IČO: X., zast. advokátom JUDr. M. K., so sídlom: Š. proti
ţalovanému: D., s. r. o., so sídlom: P., IČO: X., zast. ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU
JUDr. M.I., s. r. o., so sídlom: T., IČO: X. o zaplatenie 35 349,71 eur s príslušenstvom,
vedenej na Okresnom súde Ţilina pod sp. zn. 20Cb 200/2009, na dovolanie ţalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Ţiline č. k. 13Cob/204/2011-248 z 24. novembra 2011 v časti
výroku, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa o zamietnutí ţaloby,
právoplatný 12. januára 2012, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu o d m i e t a .
Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Ţilina ako súd prvého stupňa rozsudkom č. k. 20Cb 200/2009-198 zo dňa
17. 02. 2011 zamietol ţalobu ţalobcu o zaplatenie 35 349,71 eur s 13 % - ným ročným
úrokom z omeškania od 16. 01. 2008 do zaplatenia a náhradu trov konania. Súčasne uloţil
ţalobcovi povinnosť nahradiť ţalovanému trovy konania v sume 8 910,46 eur na účet jeho
právneho zástupcu, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, ţe dňa 17. 02. 2011 súd pojednával
v neprítomnosti ţalobcu a jeho právneho zástupcu postupom podľa § 101 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.), a to z dôvodu, ţe ţalobca svoju neprítomnosť
na pojednávaní neospravedlnil napriek tomu, ţe doručenie predvolania mal riadne a včas
vykázané. Právny zástupca ţalobcu svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil faxovým
podaním zo dňa 17. 02. 2011, dôvodiac kolíziou pojednávaní s tým, ţe pojednávania sa
nemôţe zúčastniť ani jeho koncipient, ktorý je práceneschopný. Okresný súd majúc za to, ţe
kolízia pojednávaní nie je ospravedlniteľným dôvodom na odročenie pojednávania, ţiadosť
právneho zástupcu ţalobcu doručenú súdu v deň pojednávania, neakceptoval. Svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ospravedlnenie nebolo uskutočnené riadne a včas, naviac
zástupca ţalobcu k svojej ţiadosti nepripojil ţiadne dôkazy o ním tvrdených skutočnostiach.
K veci samej súd uviedol, ţe ţalobca v priebehu konania upravil skutkové tvrdenia
tak, ţe cenu diela ţiada zaplatiť v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 06. 10. 2003 s tým, ţe
ţalovaná suma pozostáva z ceny za vykonané dielo, z ceny poskytnutých sluţieb v zmysle
servisnej zmluvy zo dňa 23. 06. 2005, ako aj z ceny vykonaných naviac prác. Podľa zmluvy
o dielo zo dňa 06. 10. 2003 bol záväzok ţalobcu ako zhotoviteľa dodávať ţalovanému ako
objednávateľovi 50 - 60 čerpacích staníc LPG v rozsahu a za podmienok uvedených
v zmluve. Zmluvné strany dohodli cenu diela vo výške 40 000,- Sk za montáţ jednej čerpacej
stanice LPG (bez DPH). Podľa čl. 2 zmluvy mal ţalobca ako zhotoviteľ dodať komplexné
montáţne práce na elektrických zariadeniach čerpacích staníc LPG v rozsahu projektu. Mal
zabezpečiť odborné prehliadky a odborné skúšky elektrického zariadenia, uzemnenie
zariadenia Č., kladné prvé úradné skúšky TI a doklady potrebné na vydanie oprávnenia IP.
Súd prvého stupňa poukázal na čl. 2 bod 2.1.6., čl. 2 bod 2.1.7. zmluvy, výpovede svedkov P.
H. a J. K. a aplikujúc § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len ObchZ), § 536 ods. 1, §
537 ods. 1, ods. 2, § 546 ods. 1 veta prvá a § 365 ObchZ v spojení s § 120 ods. 1 O. s. p. mal
za preukázané, ţe medzi ţalobcom a ţalovaným vznikol zmluvný vzťah z titulu uzavretej
zmluvy o dielo a servisnej zmluvy. Ţalobca v konaní nepreukázal ţiadnymi dôkazmi, ţe mu
vznikol nárok na zaplatenie ţalovanej sumy a nepreukázal ani splnenie svojich zmluvných
povinností podľa uzavretej zmluvy, konkrétne čl. 2 zmluvy o dielo. Ţalobca v ţalobe a ani
v priebehu konania nešpecifikoval výšku ţalovanej sumy a nereagoval ani na výzvu súdu zo
dňa 29. 11. 2010. Tvrdil, ţe ţalovaná suma pozostáva z ceny diela v zmysle zmluvy o dielo,
z ceny vykonaných sluţieb v zmysle servisnej zmluvy a z ceny naviac prác. Nekonkretizoval,
ktorá časť ţalovanej sumy je ţalovaná v zmysle zmluvy o dielo, ktorá časť z titulu naviac prác
a ktorá časť z titulu uzavretej servisnej zmluvy. Súd zdôraznil, ţe bolo povinnosťou ţalobcu
ako účastníka konania dostatočne svoju ţalobu konkretizovať, aby predloţené dôkazy
korešpondovali so skutkovými tvrdeniami. V konaní bolo rozporované vykonanie diela, ako
aj vznik nároku ţalobcu na zaplatenie naviac prác. Ţalobca predloţil súdu listinné dôkazy,
ktoré preukázali zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania, avšak nepreukazovali splnenie
zmluvných povinností. Ţalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 30. 09. 2010 síce označil
dôkazy, ale neoznačil, na preukázanie akej skutočnosti by ich mal súd vykonať. Súd uviedol,
ţe ţalobca nesie dôkazné bremeno v súvislosti s tvrdeniami, ktoré umoţňujú ţalobe vyhovieť
za predpokladu, ţe budú tieto tvrdenia preukázané. Ak nebolo moţné zistiť určitú skutkovú
okolnosť, ktorá bola medzi účastníkmi konania sporná a pre rozhodnutie dôleţitá, postihne
nepriaznivý dôsledok toho účastníka, ktorý mal v súvislosti s ňou dôkaznú povinnosť. Keďţe
ţalobca neuniesol dôkazné bremeno, súd ţalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol
podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a ţalovanému ako úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu
trov konania v celkovej výške 8 910,46 eur z titulu súdneho poplatku 2 120,50 eur za podaný
odpor a trov právneho zastúpenia 6 789,96 eur.
Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Ţiline ako súd odvolací, prejednajúc vec podľa
§ 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., svojím
rozsudkom č. k. 13 Cob/204/2011-248 zo dňa 24. 11. 2011, rozsudok súdu prvého stupňa
vo výroku, ktorým bola ţaloba zamietnutá, ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p.
potvrdil s tým, ţe podľa § 222 ods. 3 v spojení s § 164 O. s. p. v úvodnej časti rozsudku
opravil IČO ţalobcu, ktoré správne znie: „3.“. Napadnutý rozsudok vo výroku o trovách
konania podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O. s. p. zrušil a vec v tejto časti vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.
Vo vzťahu k námietke ţalobcu spočívajúcej v odňatí moţnosti konať pred súdom
odvolací súd skonštatoval, ţe k odňatiu moţnosti ţalobcu konať pred okresným súdom
nedošlo. Poukázal na dĺţku súdneho konania, k začatiu ktorého došlo doručením ţaloby
na okresný súd dňa 19. 02. 2009 a k rozhodnutiu sporovej veci napadnutým rozsudkom
prvostupňového súdu došlo dňa 17. 02. 2011. Po celú dĺţku konania mali ţalobca aj ţalovaný
vytvorený dostatočný časový priestor k realizovaniu svojich nielen procesných, ale aj Ústavou
Slovenskej republiky garantovaných práv a bolo len na účastníkoch súdneho konania, akým
spôsobom ich budú napĺňať. V predmetnej veci bol nariadený termín pojednávania na deň
24. 11. 2009, ktorého sa podľa obsahu zápisnice o pojednávaní zúčastnil ţalobca a substitučný
právny zástupca ţalobcu. Druhý termín pojednávania bol nariadený na deň 25. 03. 2010 a
podľa obsahu zápisnice o pojednávaní bol opäť prítomný ţalobca a substitučný právny
zástupca ţalobcu. Tretí termín bol stanovený na deň 18. 05. 2010, štvrtý na deň 21. 09. 2010,
na ktorom bol prítomný ţalobca a substitučný právny zástupca ţalobcu, piaty termín
pojednávania bol určený na deň 23. 11. 2010 a posledným termínom pojednávania bol deň
17. 02. 2011, na ktorom bol vyhlásený odvolaním napadnutý rozsudok. Dokazovanie
pred okresným súdom podľa § 122 a nasl. O. s. p. bolo vykonávané v priebehu celého trvania
sporu, pričom toto dokazovanie nie je moţné zúţiť len na jeden úkon nariadeného
pojednávania na deň 17. 02. 2011, ktorého sa aj podľa názoru odvolacieho súdu nezúčastnil
ţalobca a jeho právny zástupca bez váţneho dôvodu.
Vo vzťahu k pojednávaniu konanému na prvostupňovom súde dňa 17. 02. 2011
odvolací súd na základe doručeniek pripojených k č. l. 171 skonštatoval, ţe ţalobca aj právny
zástupca ţalobcu mali predvolanie na termín pojednávania doručené dňa 02. 12. 2010, a teda
nielen v súlade s § 115 ods. 2 O. s. p., ale aj v značnom časovom predstihu, ktorá skutočnosť
umoţňovala ţalobcovi aj jeho právnemu zástupcovi usporiadať si svoje záleţitosti spôsobom,
ktorý im účasť na nariadenom pojednávaní zabezpečí. Keďţe ţalobca svoju neúčasť
na pojednávaní neospravedlnil, neexistoval na jeho strane dôleţitý dôvod pre odročenie
pojednávania. Právny zástupca ţalobcu síce svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu kolízie
pojednávaní, táto však pred prvostupňovým, ani odvolacím súdom preukázaná nebola, preto
toto tvrdenie vyhodnotil odvolací súd v zhode s názorom okresného súdu tak, ţe nejde
o dôleţitý dôvod pre odročenie pojednávania. Odvolací súd zdôraznil, ţe podmienky
k prejednaniu veci v neprítomnosti ţalobcu a jeho právneho zástupcu boli splnené s ohľadom
aj na dôslednú aplikáciu zásady rovnosti strán v súdnom konaní, ktorá je vyjadrená nielen
v ust. § 18 O. s. p., ale aj v čl. 47 Ústavy Slovenskej republiky. V tejto súvislosti poukázal
na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 43/95, II. ÚS 121/02, II. ÚS
35/02 a III. ÚS 153/07 a uviedol, ţe zásada vyjadrujúca „právo na spravodlivý súdny proces“
je spojená s nutnosťou rovnakých „pravidiel hry“, rovnako aj s princípom „rovnosti zbraní“
pre všetkých účastníkov konania. Súdy sú povinné aplikovať túto zásadu vo vzťahu
ku všetkým účastníkom konania bez ohľadu na ich procesné postavenie, v danom prípade tak
voči ţalobcovi, ako vo vzťahu k ţalovanému. Obidve strany v spore pri zásade rovnosti majú
právo, aby sa ich vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a práve súd dbá na to,
aby sa podľa § 6 O. s. p. postupovalo v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby
ochrana práv bola rýchla a účinná. Odvolací súd na základe uvedeného zhrnul, ţe za situácie,
keď na strane ţalobcu nebol tvrdený dôvod, pre ktorý sa nezúčastnil nariadeného termínu
pojednávania, pričom jeho neúčasť zostala bez ospravedlnenia, nebola kolízia pojednávaní,
naviac nepreukázaná na strane právneho zástupcu ţalobcu, dôleţitým dôvodom pre odročenie
pojednávania. Prvostupňový súd aplikoval zásadu rovnosti, ktorá sa prejavila aj v spôsobe
vedenia konania pred okresným súdom a v priebehu dokazovania, čím boli splnené procesné
podmienky k prejednaniu veci pred okresným súdom dňa 17. 02. 2011. Odvolacia námietka
ţalobcu o odňatí moţnosti konať pred súdom tak nebola relevantná, a to ani v rovine výsluchu
svedkyne J. K. na pojednávaní dňa 17. 02. 2011, keďţe ţalobca a jeho právny zástupca sa
vlastným postupom vzdali moţnosti klásť jej otázky, pretoţe sa bez váţneho, dôleţitého a bez
ospravedlniteľného dôvodu nezúčastnili predmetného pojednávania. Vo vzťahu
k uvedenej námietke odvolací súd zdôraznil, ţe túto nie je moţné s ohľadom k celému
priebehu a postupu súdneho konania pred prvostupňovým súdom viazať len na
jeden úkon súdneho pojednávania. Pre úplnosť dodal, ţe výsluch svedkyne J. K. navrhol
vykonať ako dôkaz ţalovaný a nie ţalobca.
K zhodnoteniu skutkového a právneho stavu veci súdom prvého stupňa odvolací súd
poukázal na odôvodnenie prvostupňového rozsudku, viaţuce sa k výrokovej časti, ktorou bola
ţaloba zamietnutá. S týmto odôvodnením sa odvolací súd za aplikácie § 219 ods. 2 O. s. p.
stotoţnil a v súvislosti s odvolacími dôvodmi ţalobcu k veci samej poukázal na § 213 ods. 1
O. s. p, keďţe odvolací súd bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého
stupňa. Mal za to, ţe skutkový stav bol prvostupňovým súdom zistený dostatočne
a neprihliadol na dodatočne, aţ v odvolacom konaní doloţené dôkazy zo strany ţalobcu,
konkrétne zápis o prerokovaní pohľadávky zo dňa 08. 11. 2011 a stav Knihy záväzkov
v tuzemskej mene po partneroch na č. l. 217 spisu, pretoţe išlo o dôkazy, ktoré neboli
produkované pred súdom prvého stupňa a nebol preukázaný ani jeden z taxatívnych dôvodov,
vyplývajúcich z § 205a ods. 1 O. s. p., pre ktorý by bolo moţné prihliadnuť k týmto novo
a dodatočne označeným dôkazom aţ v konaní pred odvolacím súdom. Poukázal na procesné
poučenie prvostupňového súdu podľa § 120 ods. 4 O. s. p., ako aj dátum zápisu o prerokovaní
pohľadávky (08. 11. 2007), ktorý ako dôkaz mohol ţalobca predloţiť do momentu
rozhodnutia prvostupňovým súdom, pretoţe ţaloba bola súdu doručená dňa 19. 02. 2009
a v priebehu konania bolo nariadených viacero termínov pojednávaní. S poukazom na ust.
§ 79 ods. 1 a 2 O. s. p. odvolací súd zdôraznil, ţe ţalobca dôkaz zápisu o prerokovaní
pohľadávky spolu s Knihou záväzkov v tuzemskej mene po partneroch na č. l. 216 - 217 spisu
mohol označiť a pripojiť uţ k samotnej ţalobe zo dňa 05. 11. 2008.
Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia vo výroku, ktorým bola
ţaloba zamietnutá, odvolací súd v súlade s § 219 ods. 2 O. s. p. zdôraznil správnosť postupu
prvostupňového súdu, ktorý v súvislosti s uplatneným nárokom ţalobcu ţiadal nielen jeho
špecifikáciu, ale aj preukázanie, a to v rámci povinnosti tvrdenia, ako aj dôkaznej povinnosti
ţalobcu (§ 101 ods. 1 v spojení s § 120 ods. 1 a 4 O. s. p.). Poukázal na to, ţe prvostupňový
súd na pojednávaní konanom dňa 25. 03. 2010 vyzval ţalobcu , aby do ďalšieho pojednávania
predloţil doklady preukazujúce splnenie povinnosti podľa uzavretej zmluvy o dielo zo dňa
06. 10. 2003 a servisnej zmluvy zo dňa 23. 06. 2005. V zmysle obsahu zápisnice
o pojednávaní zo dňa 18. 05. 2010 (č. l. 90), súd opätovne vyzval právneho zástupcu ţalobcu
na splnenie povinnosti uloţenej mu na pojednávaní konanom dňa 25. 03. 2010. Na ďalšom
pojednávaní dňa 21. 09. 2010 bolo ţalobcovi a jeho právnemu zástupcovi uloţené, aby
v lehote 10 dní doručili do spisového materiálu kompletné doklady týkajúce sa ţalovaných
faktúr, rekapituláciu, ktorá tvorila prílohu, súpisy vykonaných prác a materiálov, e-mailovú
komunikáciu, prípadne ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania. Podľa zápisnice
o pojednávaní zo dňa 23. 11. 2010, prvostupňový súd opakovane pristúpil k výzve, aby
ţalobca v lehote 15 dní špecifikoval, ku ktorej ČS PHM uvedenej v ţiadosti o zabezpečenie
listinných dôkazov zo dňa 28. 09. 2010 zabezpečoval revíziu podľa uzavretej zmluvy a
ku ktorej si zabezpečoval revíziu sám ţalovaný, rovnako aby špecifikoval, akú časť ţalovanej
sumy uplatňuje podľa zmluvy o dielo a akú časť z titulu servisnej zmluvy (č. l. 170).
Uvedeným postupom súd prvého stupňa vytvoril ţalobcovi moţnosti k splneniu si povinnosti
tvrdenia a dôkaznej povinnosti, ktorých bol nositeľom, a to aj v rovine preukázania uplatnenej
ţalovanej pohľadávky. Bolo na ţalobcovi, aby uplatnenú pohľadávku preukázal, za súčasného
rozporovania ţalovaným, ktorý namietal, ţe ţalobca neodovzdal doklady o revízii, skúškach
technickej inšpekcie jednotlivých osvedčení, ako ani projekty skutočného vyhotovenia diela
(č. l. 70). Ţalovaný zároveň namietal výšku faktúr, pretoţe ţalobca ako zhotoviteľ nepredloţil
doklady o schválení prác, ktoré boli účtované a k čerpacím staniciam neboli dodané všetky
potrebné doklady k tomu, aby podľa uzavretých zmlúv mohlo byť dielo vykonané zo strany
ţalobcu povaţované za splnené. Samotná kalkulácia, ktorú predkladal ţalobca v súdnom
konaní, nesvedčila splneniu jeho povinnosti ako zhotoviteľa, vyplývajúcej z uzavretej zmluvy
o dielo a servisnej zmluvy. Odvolací súd zdôraznil, ţe ţalobca si musel byť vedomý svojej
dôkaznej povinnosti uţ aj s ohľadom na obranu ţalovaného, ktorý na pojednávaní konanom
dňa 25. 03. 2010 (č. l. 73) okrem iného uviedol, ţe naviac práce nerozporuje len za situácie,
pokiaľ budú preukázané ţalobcom, rovnako aj ich cena. Ďalej odvolací súd poukázal na to, ţe
v priebehu konania ţalobca poskytol tvrdenie, ţe urobil rozpočet, v ktorom boli uvedené
naviac práce a ich cena, tento zaslal e-mailovou poštou ţalovanému a p. H. alebo
p. K. ich mali telefonicky odsúhlasiť, pričom išlo o naviac práce, ktoré vznikli aj v priebehu
budovania prevádzky čerpacej stanice (výpoveď ţalobcu na pojednávaní dňa 21. 09. 2010 na
č. l. 96 - 100). V súvislosti s takto poskytnutým tvrdením ţalobcu a označených osôb bolo
vykonané dokazovanie výsluchom svedka P. H., ktorý uviedol, ţe ţalobca odovzdával
doklady – úradné skúšky a revízie, avšak uţ si presne nepamätal, konkrétne o aké doklady
išlo. Uviedol, ţe doklady nepreberal on, ale p. K. a bola ešte ďalšia pracovníčka, ktorá to
kompletovala a dávala do takého stavu, aby sa to S. mohlo odovzdať. Svedok cenu naviac
prác so ţalobcom neodsúhlasoval a ani nikdy telefonicky so ţalobcom o sume nehovoril.
Výpoveďou tohto svedka ţalobca nepreukázal svoje tvrdenie o rozsahu a cene prác, ktoré
uplatnil podanou ţalobou v zmysle faktúr č. 26/07, 45/06, 03/07, 22/07, 25/07 a 38/07.
Odvolací súd sa zmienil aj o výpovedi svedkyne J. K. na pojednávaní konanom dňa 17. 02.
2011, ktorá sa na podrobnosti nepamätala, resp. sa nevedela vyjadriť k niektorým otázkam,
uviedla však, ţe naviac práce so ţalobcom neodsúhlasovala. Ani z jej výpovede teda
nevyplynulo tvrdenie ţalobcu, ţe rozsah naviac prác a ich cena mala byť so ţalovaným
odsúhlasená. Ţalobca do spisového materiálu doloţil na č. l. 119 aţ 166 listinné dôkazy, a to
faktúry a súpisy, pričom z faktúr vyplývalo, ţe boli nimi účtované elektroinštalačné práce.
Revízne knihy doloţené do spisu (č. l. 189a) však vykonanie prác ţalobcom nepreukázali,
keďţe vzhľadom k ich obsahu nie sú v nich zahrnuté potrebné popisy naviac prác. Odvolací
súd tak v zhode s názorom okresného súdu skonštatoval, ţe napriek tomu, ţe ţalobca bol
povinný predloţiť stavebné denníky na preukázanie realizovania naviac prác,
ani jedným z dokladov predloţených ţalobcom nebolo preukázané odsúhlasenie prác
ţalovaným a ak mala byť cena prijatá dohodou, tak z nich nebolo zrejmé ani to, aká bola
dohoda. Pokiaľ aj došlo k predloţeniu revíznej knihy, nevyplýval z nej rozsah ţalobcom
tvrdených naviac prác a ani ním tvrdená dohoda o výške ceny.
Odvolací súd ďalej poukázal na obsah zmluvy o dielo a servisnej zmluvy, v ktorých
bol presne vymedzený reţim zmluvných práv a povinností, podľa ktorých ţalobca
nepostupoval. V zmysle čl. 7 bod 7.7. zmluvy o dielo bolo dohodnuté, ţe ţalovaný ako
objednávateľ uhradí ţalobcovi ako zhotoviteľovi len preukázané náklady, nevyhnutne
vynaloţené na prípadné, ním poţadované výkony nad rámec plnenia predmetu tejto zmluvy.
Podľa celého obsahu zmluvných práv a povinností zmluvy o dielo, ako aj servisnej zmluvy,
bol ţalobca povinný preukázať naviac práce, ktoré účtoval jednotlivými faktúrami, k čomu
však v predmetnom sporovom konaní nedošlo. Ak aj ţalobca dokladal popisy prác
a materiálov, tieto neboli podpísané ţalovaným, rovnako ani pracovný výkaz servisného
technika. Faktúra č. L. na č. l. 156 spisu a ďalšie na č. l. 154, 155, 157 a 158, ktorou
dodávateľ T. účtovala výkon činnosti ţalobcovi, sama osebe bez ďalšieho nemohla byť
dôkazom o vykonaní prác ţalobcom pre ţalovaného a o výške ich ceny.
Odvolací súd sa na základe vyššie uvedených skutočností stotoţnil s názorom
prvostupňového súdu, ţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno, v dôsledku čoho sa mu
nepodarilo preukázať uplatnený ţalobný nárok.
Za aplikácie § 222 ods. 3 O. s. p. v spojení s § 164 O. s. p. odvolací súd opravil
napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v jeho úvodnej časti uvedením správneho
identifikačného čísla (IČO) ţalobcu „X.“, pretoţe len chybou v písaní súd prvého stupňa
uviedol IČO nesprávne, a to aj s ohľadom k správne uvedenému identifikačnému číslu
ţalobcu v podanej ţalobe zo dňa 05. 11. 2008.
Odvolací súd svojím rozhodnutím súčasne zrušil rozsudok súdu prvého stupňa
vo výroku o trovách prvostupňového konania z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia,
pre ktoré sa táto výroková časť stala pred odvolacím súdom nepreskúmateľnou.
Prvostupňovému súdu uloţil v rámci nového konania riadnym spôsobom odôvodniť
rozhodnutie o trovách konania, v ktorých bude zahrnuté aj rozhodnutie o trovách odvolacieho
konania, za podmienky zisťovania účelnosti uplatnených trov ţalovaným, s prihliadnutím
na ust. § 14 ods. 6 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v súvislosti s uplatňovaním odmeny za porady
s klientom. Odvolací súd zdôraznil, ţe je nevyhnutné, aby súd prvého stupňa v súvislosti
s úkonom porád pracoval so znením citovanej vyhlášky platnej a účinnej vţdy k dátumu, kedy
bola ţalovaným tvrdená porada vykonaná.
Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 08. 10. 2012.
Proti potvrdzujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej
lehote dovolanie ţalobca (ďalej tieţ ako dovolateľ). Prípustnosť dovolania odôvodnil
tvrdením, ţe v konaní došlo k vade uvedenej v § 237 písm. f/ O. s. p., teda ţe mu ako
účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá moţnosť pred ním konať. Dôvodnosť
dovolania odôvodnil dovolacím dôvodom podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. (rozhodnutie
súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci).
Ţalobca má za to, ţe jeho návrh je dôvodný, svoj nárok jednoznačne preukázal a návrh
aj podrobne zdôvodnil. Poukázal na to, ţe pre ţalovaného realizoval dodávku čerpacích staníc
LPG, ich servis a rôzne elektroinštalačné práce. Za tieto práce vyhotovil faktúry, ktoré boli
potvrdené a odsúhlasené konateľkou spoločnosti J. K., pred ňou konateľom P. H. a niektoré
boli aj uhradené. Ţalobca realizoval vykonané práce na základe zmluvy o dielo zo dňa 06. 10.
2003, ktorú ţalovaný nerozporuje, nerozporuje ani vykonané práce, len ich cenu. V zmysle
tejto zmluvy bol záväzok ţalobcu ako zhotoviteľa dodávať ţalovanému ako objednávateľovi
Č. v rozsahu a za podmienok uvedených v zmluve. Zmluvné strany si dohodli cenu diela vo
výške 40 000,- Sk (bez DPH) za montáţ jednej čerpacej stanice LPG. Ďalšie poplatky podľa
čl. 4 bod 4.2. zmluvy za vyjadrenia a stanoviská Technickej inšpekcie a za vydanie osvedčení
v cene diela ČS LPG zahrnuté nie sú. Ţalovaná suma pozostáva z ceny za vykonané dielo
v zmysle zmluvy o dielo, z ceny poskytnutých prác a sluţieb v zmysle servisnej zmluvy zo
dňa 23. 06. 2005 a z ceny za poskytnuté elektromontáţne práce. Ţalobca tvrdí, ţe všetky
doklady uvádzané v čl. 2 bod 2.1.6. odovzdal, nakoľko v opačnom prípade by sa nemohla
uskutočniť kolaudácia ČS LPG. Skutočnosť, ţe ţalobca svoj záväzok podľa čl. 2 zmluvy
splnil, mali preukázať „Revízne knihy ČS LPG“, ktoré označil za dôkaz písomným podaním
zo dňa 28. 09. 2010 s tým, ţe súd mal tieto dôkaz vykonať. Ţalobca súčasne poukázal na čl. 4
bod 4.3. zmluvy, v zmysle ktorého si objednávateľ vyhradzuje právo zadrţať 10 % z hodnoty
diela do termínu odstránenia prípadných vád a nedostatkov. Ţalobca uviedol, ţe súdu
predloţil jednotlivé faktúry, ktoré neboli uhradené vôbec, alebo boli uhradené len čiastočne.
Ide o neuhradenú faktúru č. 26/07 z 25. 09. 2007 k úhrade 522,21 eur (15 732,- Sk), čiastočne
uhradenú faktúru č. 45/06 z 08. 09. 2006 k úhrade 13 628,63 eur (410 576,- Sk) –
neuhradených ostalo 331,94 eur, čiastočne uhradenú faktúru č. 03/07 z 23. 01. 2007 k úhrade
17 713,89 eur (533 648,50 Sk) – neuhradených ostalo 10 577,19 eur, faktúru č. 22/07 zo 06.
07. 2007 k úhrade 6 636,13 eur (199 920,- Sk), faktúru č. 25/07 z 25. 09. 2007 k úhrade 7
900,15 eur (238 000,- Sk) a neuhradenú faktúru č. 38/07 z 10. 12. 2007 k úhrade 7 722,40 eur
(232 654,- Sk).
Ţalobca súdu vytkol, ţe dostatočne nepreskúmal skutkový a právny stav veci
a nesprávne, resp. nedostatočne vyhodnotil predloţené listinné dôkazy, v dôsledku ktorej
skutočnosti mu ako účastníkovi odňal moţnosť konať pred súdom. Má za to, ţe v konaní
uniesol dôkazné bremeno a predloţenými zmluvami aj faktúrami súdu riadne preukázal
skutkový aj právny stav veci. Súdu vytkol, ţe procesne pochybil, keď svedkyňu J. K. vypočul
bez jeho prítomnosti. Takýmto postupom súd ţalobcovi odňal moţnosť klásť menovanej
svedkyni otázky. Z uvedených dôvodov ţalobca dovolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok
Krajského súdu v Ţiline č. k. 13Cob/204/2011-248 zo dňa 24. 11. 2011 (majúc na mysli
výrok napadnutého rozsudku, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa
o zamietnutí ţaloby), ako aj rozsudok prvostupňového súdu č. k. 20Cb 200/2009-198 zo dňa
17. 02. 2011 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie, a to za účelom
opätovného výsluchu svedkyne K. za účasti ţalobcu.
K dovolaniu ţalobcu sa ţalovaný nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), ktorý je zastúpený
advokátom (§ 241 ods. 1, veta druhá O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243a ods. 1 O. s. p.) najskôr skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, preto je potrebné ho podľa § 243b
ods. 5, veta prvá O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietnuť.
Podľa § 243b ods. 5, veta prvá O. s. p., ustanovenia § 218 ods. 1, § 224 ods. 1, § 225
a § 226 platia pre konanie na dovolacom súde obdobne.
Podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
Z príslušných ustanovení O. s. p. je zrejmé, ţe dovolaním ako jedným z mimoriadnych
opravných prostriedkov nemoţno napadnúť kaţdé rozhodnutie súdu, ale moţno ním napadnúť
právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Vyplývajúc z obsahu
dovolania, ţalobca týmto mimoriadnym opravným prostriedkom napadol rozsudok
odvolacieho súdu v jeho prvom výroku, ktorým potvrdil prvostupňový rozsudok o zamietnutí
ţaloby vo veci samej.
V zmysle ustanovenia § 238 O. s. p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,
vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý rozsudok odvolacieho
súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O. s. p.)
alebo rozsudok odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu, vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O. s. p.), alebo rozsudok
odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd
vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku
súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O. s. p.).
Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu znaky vyššie uvedených rozhodnutí
nemá. V prejednávanej veci odvolací súd vo svojom prvom výroku potvrdil rozsudok
Okresného súdu Ţilina ako súdu prvého stupňa vo veci samej, pričom však vo výrokovej časti
prípustnosť dovolania nevyslovil. Rovnako nejde o potvrdenie takého rozsudku
prvostupňového súdu, ktorým by súd prvého stupňa vo svojom výroku vyslovil neplatnosť
zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O. s. p., vzhľadom na ktorú skutočnosť je
nepochybné, ţe dovolanie ţalobcu v zmysle ustanovení § 238 ods. 1 aţ 3 O. s. p. prípustné nie
je.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O. s. p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu, uvedenú v § 237
O. s. p. (či uţ to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej
republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania, smerujúceho proti rozsudku podľa § 238
O. s. p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O. s. p. Uvedené
zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu
(rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou
zo závaţných procesných vád, vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia,
majúcich za následok tzv. zmätočnosť rozhodnutia. Ak je totiţ konanie postihnuté niektorou
z vád, vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O. s. p., moţno dovolaním napadnúť aj
rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O. s. p. vylúčené.
Dovolateľ vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a písm. g/ O. s. p. nenamietal
a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto
z uvedených ustanovení vyvodiť nemoţno.
S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na otázku
opodstatnenosti tvrdenia ţalobcu, ţe mu bola postupom súdu odňatá moţnosť konať
pred súdom, čo zakladá dovolací dôvod podľa § 237 písm. f/ O. s. p.
Pojem „odňatie moţnosti konať pred súdom“ zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich
ustanovení nedefinuje ani nešpecifikuje. Pod odňatím moţnosti konať pred súdom je preto
potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní,
ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky
súdny poriadok priznáva za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. významná, ide najmä
vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne
záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné
práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Citované ustanovenie odňatie moţnosti konať
pred súdom výslovne dáva do súvisu s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym
hodnotením veci vysloveným v napadnutom rozhodnutí. Z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. nie
je rozhodujúce, či účastník konania konal pred súdom osobne alebo prostredníctvom
zástupcu, ale len to, či bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu ukrátený na svojich
procesných právach. Procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. zakladá okrem
iného aj ţalobcom namietané hodnotenie dôkazov vykonané v rozpore s príslušnými
ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku ako základným predpisom upravujúcim
procesný postup súdu, ako aj pojednávanie, resp. rozhodnutie v neprítomnosti účastníka, resp.
jeho právneho zástupcu, opodstatnenosť ktorých tvrdení však dovolací súd po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, nezistil.
Ţalobca v dovolaní namietol predovšetkým to, ţe súd prvého stupňa na poslednom
pojednávaní konanom dňa 17. 02. 2011 rozhodol bez jeho prítomnosti, ako aj prítomnosti
jeho právneho zástupcu, a to napriek tomu, ţe svoju neprítomnosť riadne a včas ospravedlnili.
Tým, ţe na predmetnom pojednávaní súd v ich neprítomnosti vypočul svedkyňu - konateľku
(štatutárku) ţalovaného, J. K., s ktorou ţalobca priamo jednal, procesne pochybil, pretoţe
takýmto postupom ţalobcovi (resp. jeho právnemu zástupcovi) odňal moţnosť klásť jej
otázky.
Dovolací súd z obsahu spisu zistil, ţe riadne a včasné doručenie predvolania na termín
pojednávania dňa 17. 02. 2011 ţalobcovi a jeho právnemu zástupcovi mal súd prvého stupňa
za preukázané z doručeniek zaloţených na č. l. 171 spisu, z ktorých vyplýva, ţe tieto im boli
doručené dňa 02. 12. 2010, a teda skutočne v dostatočnom časovom predstihu pred konaním
namietaného pojednávania, tak, ako to správne skonštatoval aj súd odvolací. Z obsahu spisu
tieţ vyplýva, ţe ţalobca svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil, jeho právny
zástupca dňa 16. 02. 2011 zaslal súdu faxové podanie zo dňa 15. 02. 2011, súdu doručené dňa
17. 02. 2011 (č. l. 174), ktorým ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu kolízie
pojednávaní a súčasne poţiadal o jeho odročenie na iný termín. Súčasne súdu oznámil, ţe
pojednávania sa nemôţe zúčastniť ani jeho koncipient JUDr. C. T. z dôvodu jeho
práceneschopnosti.
Zo zápisnice o pojednávaní konanom dňa 17. 02. 2011 (č. l. 175 - 179) vyplýva, ţe
tohto pojednávania sa zúčastnili len ţalovaný a jeho právna zástupkyňa (na základe
substitučnej plnej moci zaloţenej na č. l. 180), ţalobca ani jeho právny zástupca prítomní
neboli. Súd po tom, ako vyhlásil uznesenie o pojednávaní v neprítomnosti ţalobcu a jeho
právneho zástupcu podľa § 101 ods. 2 O. s. p., vypočul právnu zástupkyňu ţalovaného,
ţalovaného, svedkyňu J. K., následne prítomných oboznámil s obsahom spisového materiálu,
uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené a na záver vyhlásil rozsudok v mene Slovenskej
republiky.
Právo účastníka byť prítomný na pojednávaní je vyjadrené v ust. § 115 ods. 2 O. s. p.,
podľa ktorého predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času
na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.
Vyplývajúc z citovaného ustanovenia, ide o právo, nie povinnosť účastníka konania, t. z., ţe
je na ňom, či svoje právo zúčastniť sa pojednávania na príslušnom súde vyuţije alebo nie.
Podľa § 101 ods. 2 O. s. p. v znení platnom a účinnom ku dňu konania namietaného
pojednávania na súde prvého stupňa (17. 02. 2011), súd pokračuje v konaní, aj keď sú
účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepoţiadal
z dôleţitého dôvodu o odročenie, môţe súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka;
prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Všeobecne platí, ţe účastník konania sa môţe dať v konaní zastupovať zástupcom,
ktorého si zvolí (§ 24 ods. 1 O. s. p.). Oprávnenie zvoliť si zástupcu je zaručené aj v ústavnej
rovine (čl. 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd); jeho zmyslom je poskytnúť
procesným právam a povinnostiam účastníka konania kvalifikovanú ochranu. Ak je účastník
zastúpený advokátom s plným procesným plnomocenstvom (§ 25 O. s. p.), jeho procesné
práva a povinnosti vykonáva v konaní jeho zástupca. Ustanovenie § 101 ods. 2 O. s. p. sa
vzťahuje na účastníka konania i na jeho zástupcu.
Ustanovenie § 101 ods. 2 O. s. p. určuje dve podmienky, ktoré musia byť súčasne
splnené, aby súd mohol vec prejednať v neprítomnosti účastníka alebo jeho zástupcu, a to:
riadne predvolanie účastníka (jeho zástupcu) a absencia ţiadosti účastníka (jeho zástupcu)
o odročenie pojednávania z dôleţitého dôvodu. Z tohto predpokladu vychádza aj ust. § 119
ods. 1 O. s. p., podľa ktorého pojednávanie sa môţe odročiť len z dôleţitých dôvodov, ktoré
sa musia oznámiť (v znení platnom a účinnom k 17. 02. 2011). Ak účastníkovi (jeho
zástupcovi) bráni určitá prekáţka v účasti na pojednávaní, mal by z tohto dôvodu poţiadať
o odročenie pojednávania, pričom treba súdu oznámiť dôvod tejto ţiadosti.
Dôleţitý dôvod v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. môţe byť vyvodzovaný len
zo skutočnosti, ktorá je vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému
pojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti váţna (svojou povahou znemoţňujúca
kaţdému účastníkovi občianskeho súdneho konania za rovnakých okolností účasť na súdnom
pojednávaní), súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná ako odpustiteľná),
nepredvídateľná (nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumoţňujúca
účastníkovi prijať opatrenie prekonávajúce príčinu neúčasti na pojednávaní) a náhla
(vzhľadom na časové súvislosti nedovoľujúca účastníkovi uskutočniť kroky vedúce k jeho
účasti na pojednávaní).
I keď Občiansky súdny poriadok výslovne neupravuje povinnosť účastníka (jeho
zástupcu) dôleţitý dôvod, pre ktorý pojednávanie ţiada odročiť, aj preukázať, je hodnoverné
preukázanie tohto dôvodu nevyhnutným predpokladom toho, aby súd pojednávanie odročil.
Pokiaľ reálna existencia dôvodu odročenia pojednávania nie je v čase rozhodovania súdu
o ţiadosti o odročenie hodnoverne preukázaná, zostáva takáto ţiadosť len v rovine
nepodloţených tvrdení.
Zo skutočností vyplývajúcich zo spisu je zrejmé, ţe ţalobca a aj jeho právny zástupca
boli na pojednávanie konané dňa 17. 02. 2011 riadne predvolaní. V čase pojednávania dňa
17. 02. 2011 o 13.00 hod. mal súd prvého stupňa k dispozícii len faxové podanie právneho
zástupcu ţalobcu zo dňa 15. 02. 2011 s ospravedlnením neúčasti na pojednávaní a ţiadosťou
o jeho odročenie z dôvodu kolízie pojednávaní, keďţe v deň 17. 02. 2011 sa musel o 11.00
hod. osobne zúčastniť pojednávania na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.
32Cb/213/2006, na ktorom sa prejednával závaţný spor. Na preukázanie v ţiadosti
uvádzaných tvrdení (kolízia pojednávaní a práceneschopnosť advokátskeho koncipienta) však
nepredloţil ţiadny relevantný dôkaz a neurobil tak ani do rozhodnutia odvolacieho súdu.
Preto pokiaľ vo veci konajúci súd jeho ţiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel a vec
prejednal v jeho neprítomnosti, ako aj neprítomnosti ţalobcu, ktorý svoju neprítomnosť ani
neospravedlnil a neţiadal o odročenie pojednávania, neporušil ţiadne ustanovenie
Občianskeho súdneho poriadku a svojím postupom neodňal účastníkovi moţnosť konať
pred súdom. Na margo uvedeného sa dovolaciemu súdu ţiada dodať, ţe právny zástupca
ţalobcu sa o termíne iného tvrdeného pojednávania (na Okresnom súde Bratislava I)
s najväčšou pravdepodobnosťou musel dozvedieť s väčším časovým odstupom, neţ v deň
odoslania faxového podania (16. 02. 2011 o 10.09 hod.) prvostupňovému súdu.
Vo vzťahu k podmienke prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. je tieţ
nevyhnutné posúdenie miery, do akej sa účastníkovi postupom súdu odňala moţnosť konať
pred súdom. Podmienka prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je totiţ
splnená, ak sa účastníkovi odňala moţnosť konať pred súdom len pre časť konania, resp.
do takej miery, ţe účastník mohol uplatniť svoj vplyv na výsledok konania podaním
odvolania (R 39/1993). V prejednávanom prípade ţalobcovi obrana jeho práv a oprávnených
záujmov v rámci odvolacieho konania bezpochyby umoţnená bola.
Odňatie moţnosti konania pred súdom ţalobca vyvodzuje aj z toho, ţe súd nesprávne
vyhodnotil dôkazy, na základe čoho vec nesprávne právne posúdil.
V tejto súvislosti dovolací súd poznamenáva, ţe súd nemusí rozhodovať v súlade
so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, navrhovaním a hodnotením dôkazov.
Procesný postoj účastníka konania nemôţe bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť
súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať
podľa nich. Súd je však povinný na všetky tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným
a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom,
a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje
nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS 329/04).
Vo vzťahu k vyššie uvedenej povinnosti súdu primeraným spôsobom reagovať
na všetky procesné úkony, dovolací súd dodáva, ţe odvolací súd sa k neopodstatnenosti
odvolacích námietok ţalobcu podrobne vyjadril v samotnom písomnom odôvodnení
napadnutého rozsudku, ktoré v plnej miere zodpovedá zákonnej poţiadavke riadneho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia, rešpektujúc ust. § 157 ods. 2 O. s. p. (uplatňované aj
v odvolacom konaní podľa § 211 ods. 2 O. s. p.). Okrem skonštatovania správnosti
prvostupňového rozhodnutia (§ 219 ods. 1 O. s. p) sa totiţ osobitne vyjadril k otázke
pojednávania na prvostupňovom súde dňa 17. 02. 2011 v neprítomnosti ţalobcu a jeho
právneho zástupcu, vrátane vykonania dokazovania výsluchom svedkyne J. K., ako aj
k celkovej dôkaznej povinnosti ţalobcu a následkov v prípade nesplnenia si tejto povinnosti, z
dôvodu ktorého je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ústavne akceptovateľné. Ako
vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, iba skutočnosť, ţe dovolateľ sa
s právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o zjavnej
neodôvodnosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06).
Na základe vyššie uvedeného moţno skonštatovať, ţe ak za daného stavu súd prvého
stupňa dňa 17. 02. 2011 pojednával, ţalovaným navrhnutú svedkyňu J. K. vypočul,
dokazovanie ukončil a rozhodol v neprítomnosti ţalobcu a jeho právneho zástupcu, neodňal
účastníkovi moţnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O. s. p. a zároveň týmto
postupom nedošlo ani k porušeniu práv na spravodlivý proces v zmysle § 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky.
Vo vzťahu k ţalobcom namietanému dovolaciemu dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. c/
O. s. p. dovolací súd zdôrazňuje, ţe nesprávne právne posúdenie veci je síce prípustným
dovolacím dôvodom (ktorý moţno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne
právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach
Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý
nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené
podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému
preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.
V prejednávanej veci by uvedený dovolací dôvod bolo moţné úspešne pouţiť, len ak by
prípustnosť dovolania vyplývala z § 238 O. s. p., v posudzovanom prípade však tomu tak nie
je.
Keďţe v danom prípade dovolanie ţalobcu proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je
podľa § 238 O. s. p. prípustné a vada uvedená v § 237 písm. f/ O. s. p. (ani ţiadna iná
procesná vada v zmysle citovaného ustanovenia) zistená nebola, Najvyšší súd Slovenskej
republiky, ako súd dovolací, dovolanie ţalobcu podľa § 243b ods. 5, veta prvá O. s. p.
v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p., ako neprípustné odmietol.
So zreteľom na odmietnutie dovolania pre jeho neprípustnosť, nezaoberal sa dovolací
súd otázkou vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.
O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa§ 243b ods. 5 veta prvá
O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p. Ţalovaný bol v dovolacom
konaní úspešný, preto by mal právo na náhradu trov konania. Keďţe mu však trovy
v dovolacom konaní nevznikli, dovolací súd mu náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 26. marca 2013
JUDr. Alena Priecelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková