Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Cpr/1/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v spore vedenom pred sudkyňou JUDr. Janou Kovalčíkovou, v právnej veci žalobkyne: W.. V. K., I.. XX.XX.XXXX, Z. E. XXX/XX, XXX XX B., zast. Kubinec & Partners advokátska kancelária, s.r.o., Tajovského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 851 574, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 4909/2, 812 72 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 00 151 866, o zaplatenie 5.602,50 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a sčasti istiny 45,71 Eur s 5 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 45,71 Eur od 11.10.2016 do zaplatenia.

II. Súd z a m i e t a 5 %-ný úrok z omeškania ročne zo sumy 110,- Eur od 11.10.2016 do zaplatenia.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni istinu 5.556,79 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 105,- Eur od 11.01.2016 do zaplatenia, s 5,05 % ročne zo sumy 109,- Eur od 11.02.2016 do zaplatenia, s 5,05 % ročne zo sumy 109,- Eur od 11.03.2016 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 109,- Eur od 11.04.2016 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 109,- Eur od 11.05.2016 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 109,- Eur od 11.06.2016 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 109,- Eur od 11.07.2016 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 109,- Eur od 11.08.2016 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 110,- Eur od 11.09.2016 do zaplatenia, s 5 % úrokom zo sumy 64,29 Eur od 11.10.2016 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 110,- Eur od 11.11.2016 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 110,- Eur od 11.12.2016 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 110,- Eur od 11.01.2017 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 114,50 Eur od 11.02.2017 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 114,50 Eur od 11.03.2017 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 114,50 Eur od 11.04.2017 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 114,50 Eur od 11.05.2017 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 114,50 Eur od 11.06.2017 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 114,50 Eur od 11.07.2017 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 114,50 Eur od 11.08.2017 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 115,- Eur od 11.09.2017 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 115,- Eur od 11.10.2017 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 115,- Eur od 11.11.2017 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 115,- Eur od 11.12.2017 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 115,- Eur od 11.01.2018 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 120,50 Eur od 11.02.2018 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 120,50 Eur od 11.03.2018 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 120,50 Eur od 11.04.2018 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 120,50 Eur od 11.05.2018 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 120,50 Eur od 11.06.2018 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 120,30 Eur od 11.07.2018 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 120,50 Eur od 11.08.2018 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 121,50 Eur od 11.09.2018 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 121,50 Eur od 11.10.2018 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 121,50 Eur od 11.11.2018 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 121,50 Eur od 11.12.2018 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 121,50 Eur od 11.01.2019 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 123,- Eur od 11.02.2019 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 123,- Eur od 11.03.2019 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 123,- Eur od 11.04.2019 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 123,- Eur od 11.05.2019 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 123,- Eur od 11.06.2019 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 123,- Eur od 11.09.2019 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 123,- Eur od 11.08.2019 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 124,- Eur od 11.09.2019 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 124,- Eur od 11.10.2019 do zaplatenia, s 5 %

ročne zo sumy 124,- Eur od 11.11.2019 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 124,- Eur od 11.12.2019 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

IV. Súd p r i z n á v a žalobkyni právo na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 percent.

V. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen doplatok súdneho poplatku 47,50 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 05.02.2019 si uplatnila voči žalovanému právo na zaplatenie 4.024,00 Eur s príslušenstvom s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 105,- Eur od 11.01.2016 do zaplatenia, s 5,05 % ročne zo sumy 109,- Eur od 11.02.2016 do zaplatenia, s 5,05 % ročne zo sumy 109,- Eur od 11.03.2016 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 109,- Eur od 11.04.2016 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 109,- Eur od 11.05.2016 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 109,- Eur od 11.06.2016 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 109,- Eur od 11.07.2016 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 109,- Eur od 11.08.2016 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 110,- Eur od 11.09.2016 do zaplatenia, s 5 % úrokom zo sumy 110,- Eur od 11.10.2016 do zaplatenia, s 5 %-ným úrokom ročne zo sumy 110,- Eur od 11.10.2016 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 110,- Eur od 11.11.2016 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 110,- Eur od 11.12.2016 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 110,- Eur od 11.01.2017 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 114,50 Eur od 11.02.2017 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 114,50 Eur od 11.03.2017 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 114,50 Eur od 11.04.2017 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 114,50 Eur od 11.05.2017 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 114,50 Eur od 11.06.2017 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 114,50 Eur od 11.07.2017 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 114,50 Eur od 11.08.2017 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 115,- Eur od 11.09.2017 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 115,- Eur od 11.10.2017 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 115,- Eur od 11.11.2017 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 115,- Eur od 11.12.2017 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 115,- Eur od 11.01.2018 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 120,50 Eur od 11.02.2018 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 120,50 Eur od 11.03.2018 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 120,50 Eur od 11.04.2018 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 120,50 Eur od 11.05.2018 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 120,50 Eur od 11.06.2018 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 120,30 Eur od 11.07.2018 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 120,50 Eur od 11.08.2018 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 121,50 Eur od 11.09.2018 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 121,50 Eur od 11.10.2018 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 121,50 Eur od 11.11.2018 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 121,50 Eur od 11.12.2018 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 121,50 Eur od 11.01.2019 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 123,- Eur od 11.02.2019 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 123,- Eur od 11.03.2019 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 123,- Eur od 11.04.2019 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 123,- Eur od 11.05.2019 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 123,- Eur od 11.06.2019 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 123,- Eur od 11.09.2019 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 123,- Eur od 11.08.2019 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 124,- Eur od 11.09.2019 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 124,- Eur od 11.10.2019 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 124,- Eur od 11.11.2019 do zaplatenia, s 5 % ročne zo sumy 124,- Eur od 11.12.2019 do zaplatenia, na základe písomnej pracovnej zmluvy zo dňa 13.01.1999. Uplatňovaný nárok spočíva v tom, že žalobkyňa v skutočnosti vykonávala pracovné činnosti, ktoré spadali do vyššej platovej triedy. Žalobou sa domáha peňažného rozdielu za obdobie december 2015 až december 2018 s príslušenstvom. Vyčíslené peňažné čiastky vychádzajú z rozdielu medzi štvrtou a piatou triedou podľa Zákona 400/2009 o štátnej službe v znení neskorších predpisov a rozdielu medzi druhou a treťou platovou triedou podľa Zákona o štátnej službe v znení neskorších predpisov. Žalobkyňou uplatnený nárok teda spočíva v jej nesprávnom zaradení do príslušnej platovej triedy. Popis pracovnej činnosti zo dňa 04.01.1999 je, že zabezpečuje zložité odborné práce pri údržbe a obnove operátu KN vrátane poskytovania informácií z týchto operátov v súvislosti s tvorbou registrov ZRPS, RPS a ROEP. V popise pracovnej činnosti zo dňa 05.01.2001 sú uvedené spoločné pracovné činnosti a štátna správa rozborová, hodnotiaca a rozhodovacia činnosť v ucelenej odbornej agende. Opis štátnozamestnaneckého miesta, hlavný referent, odbor štátnej služby 2.03 - geografia, kartografia, kataster, organizačné začlenenie Okresný úrad Brezno, katastrálny odbor, platová trieda 4, je zo dňa 01.03.2014. Plat sa nachádza na č.l. 11 - 14, funkčný plat bol 640,- Eur spolu, platová tarifa 519,50 Eur, zvýšenie platovej tarify za služobnú prax 151,- Eur, spolu 670,50 Eur rozdiel mínus 105,- Eur, to je k 01.08.2015. K 01.01.2016 je platová tarifa 540,50 Eur, zvýšenie platovej tarify 157,- Eur,

spolu 697,50 Eur, funkčný plat 663,- Eur rozdiel mínus 109,- Eur. K 01.08.2016 funkčný plat 540,50 Eur, platová tarifa 162,50 Eur rozdiel mínus 110,- Eur. K 01.01.2017 funkčný plat 562,50 Eur, platová tarifa 165,- Eur rozdiel mínus 114,50 Eur. K 01.08.2017 platová tarifa 568,50 Eur, zvýšenie platovej tarify za služobnú prax 174,80 Eur rozdiel mínus 115,- Eur. K 01.01.2018 mala byť platová tarifa 589,50 Eur, zvýšenie platovej tarify za služobnú prax 168,- Eur rozdiel mínus 120,50 Eur. K 01.08.2018 mala byť platová tarifa 589,50 Eur, zvýšenie služobnej tarify za služobnú prax 189,- Eur rozdiel mínus 121,50 Eur. Vyplatené bola v skutočnosti do 01.08.2015 suma 438,- Eur, zvýšenie platovej tarify 127,50 Eur, spolu 640,- Eur. Do 01.01.2016 suma 456,- Eur, zvýšenie platovej tarify 132,50 Eur, spolu 663,- Eur. Do 01.08.2016 platová tarifa 456,- Eur, zvýšenie platovej tarify za služobnú prax 137,- Eur, spolu 667,50 Eur. Do 01.01.2017 platová tarifa 474,50 Eur, zvýšenie platovej tarify 142,50 Eur, spolu 691,50 Eur. Do 01.08.2017 platová tarifa 474,50 Eur, zvýšenie platovej tarify za služobnú prax 147,50 Eur, spolu 798,- Eur. Do 01.01.2018 platová tarifa 497,50 Eur, zvýšenie platovej tarify za funkčný plat 154,50 Eur, funkčný plat 828,- Eur. Od 01.08.2018 platová tarifa 497,50 Eur, zvýšenie platovej tarify za služobnú prax 159,50 Eur, funkčný plat 883,- Eur. Rozdiel k 01.08.2015 tarifný plat 565,50 Eur, funkčný plat 640,00 Eur rozdiel mínus 105,- Eur, tarifný plat 588,50 Eur, funkčný plat 663,- Eur rozdiel mínus 109,- Eur, tarifný plat k 01.08.2016 vo výške 593,- Eur, funkčný plat 667,50 Eur rozdiel mínus 110,- Eur, k 01.01.2017 tarifný plat 627,- Eur, funkčný plat 691,50 Eur rozdiel mínus 114,50 Eur, k 01.08.2017 tarifný plat 622,- Eur, funkčný plat 798,- Eur rozdiel mínus 115,- Eur, k 01.01.2016 tarifný plat 652,- Eur, funkčný plat 828,- Eur rozdiel mínus 120,50 Eur, k 01.01.2018 tarifný plat 657,- Eur, funkčný plat 883,- Eur, rozdiel mínus 121,50 Eur. Popis činnosti z 28.04.2001 kde je tarifný stupeň 3 pre zložité odborné práce pri údržbe a obnove operátov KN a popis pracovnej činnosti v platovej triede 4 bez uvedenia dátumu s písomným pokynom kde hlavný referent zapisuje práva k nehnuteľnostiam na základe právoplatných rozhodnutí o povolení vkladu, o oprave chýb a na základe došlých listín z registra ZRMP1C, resp. na základe vlastných prešetrených údajov v KN vyznačuje poznámky v katastri nehnuteľností, prešetruje zmeny údajov katastra nehnuteľností, poskytuje informácie z katastra nehnuteľností, vydáva výpisy z katastrálneho operátu verejné a neverejné listiny, plní ďalšie úlohy stanovené vedúcou oddelenia a riaditeľkou. Písomný pokyn z č.l. pv 87 je zo dňa 01.02.2006, totožný z 02.01.2002. Opis štátnozamestnaneckého miesta v štvrtej platovej triede z 28.05.2009 sa nachádza na č.l. 88. Opis štátnozamestnaneckého miesta z 26.04.2010 kde žalobkyňa bola v štvrtej platovej triede, je tam najnáročnejšia činnosť - odborná činnosť vyžadujúca spoluprácu s inými organizačnými útvarmi, vybavovanie odbornej agendy vo vymedzenom úseku tvoriaci podklad na rozhodovanie. V rámci najnáročnejšej činnosti zapisuje práva k nehnuteľnostiam, prešetruje zmeny údajov katastra, poskytuje informácie z katastra, vydáva výpisy z katastrálneho operátu, pripravuje podklady k poskytnutiu informácií v zmysle Zákona . Ostatné činnosti v súlade s organizačným poriadkom, pracovným poriadkom, registratúrnym poriadkom, Katastrálnym zákonom a inými súvisiacimi právnymi predpismi. Žiadosť o úpravu platu z 27.09.2012 a z 25.02.2013 na piatu platovú triedu doručila služobnému úradu Správa katastra Banská Bystrica (viď č.l. 90, pv 90 spisu) z 12.03.2013 (viď č.l. pv 91 spisu). Popis pracovnej činnosti sa nachádza na č.l. 16 - 17, pv 84, 86. Pokyny na č.l. 87 a 149. Opis štátnozamestnaneckého miesta je na č.l. 18, pv 85, 88, 89, 93, 125, 141,142 ,144, 147, 151, 454, 475 - 476. Výplatné pásky doložila žalobkyňa na č.l. 20 až pv 42 za uplatnené obdobie. Obdobné veci boli rozhodované na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. a . Rozsudky Okresného súdu Brezno boli potvrdené Krajským súdom v Banskej Bystrici. Žalobkyňa žiadala oboznámiť výpovede svedkov pred Okresným súdom v Brezne V.. W.. W. N.K., B.. R. B., R.. X. M. v tomto spise.

2. Podaním zo dňa 09.10.2020 žalobkyňa požiadala o zmenu žaloby tak, že si uplatnila mzdu vo vyššej platovej triede až do 01.12.2019 za obdobie december 2018 až november 2019 čo predstavuje istinu 1.478,50 Eur. O túto čiastku žiadala zmeniť petit žaloby s tým, že rozšírila príslušenstvo o 5 %-ný úrok z omeškania ročne zo sumy 121,50 Eur od 11.01.2019 do zaplatenia, 5 %-ný úrok z omeškania ročne zo sumy 123,- Eur od 11.02.2019 do zaplatenia, 5 %-ný úrok z omeškania ročne zo sumy 123,- Eur od 11.12.2019 do zaplatenia, 5 %-ný úrok z omeškania ročne zo sumy 123,- Eur od 11.03.2019 do zaplatenia, 5 %-ný úrok z omeškania ročne zo sumy 123,- Eur od 11.04.2019 do zaplatenia, 5 %-ný úrok z omeškania ročne zo sumy 123,- Eur od 11.05.2019 do zaplatenia, 5 %-ný úrok z omeškania ročne zo sumy 123,- Eur od 11.06.2019 do zaplatenia, 5 %-ný úrok z omeškania ročne zo sumy 123,- Eur od 11.07.2019 do zaplatenia, 5 %-ný úrok z omeškania ročne zo sumy 123,- Eur od 11.08.2019 do zaplatenia, 5 %-ný úrok z omeškania ročne zo sumy 124,- Eur od 11.09.2019 do zaplatenia, 5 %- ný úrok z omeškania ročne zo sumy 124,- Eur od 11.10.2019 do zaplatenia, 5 %-ný úrok z omeškania ročne zo sumy 124,- Eur od 11.11.2019 do zaplatenia, 5 %-ný úrok z omeškania ročne zo sumy 124,- Eur od 11.12.2019 do zaplatenia. Doložila doklady o výške a zložení funkčného platu s platovou tarifou

k 01.01.2019 555,50 Eur, zvýšenie platovej tarify 178,- Eur, funkčný plat 909,50 Eur, má byť 678,50 Eur, zvýšenie platovej tarify 208,- Eur, tarifný plat 856,50 Eur - rozdiel mínus 123,- Eur. K 01.08.2019 platová tarifa 555,50 Eur, zvýšenie platovej tarify 183,50 Eur, tarifný plat 739,- Eur, funkčný plat 915,- Eur, má byť 648,50 Eur, zvýšenie platovej tarify za služobnú prax 214,50 Eur, spolu 863,- Eur - rozdiel mínus 124,- Eur.

3. Žalobkyňa sa vyjadrila v podaní zo dňa 05.08.2020 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 06.07.2020. Vyjadrila sa k námietke právomoci súdu, k právnemu posúdeniu samostatnej odbornej činnosti, odbornej činnosti, doložila otázky na svedka V.. S. X.. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky kde bolo dovolanie odmietnuté. Žalobkyňa sa vyjadrila k podanému odporu čo sa týka námietky právomoci, k námietke premlčania, k námietke o neuplatnení sťažnosti žalobcu a k pracovným činnostiam vykonaných žalobkyňou k samostatnej odbornej činnosti žalobkyňou k diskriminácii, k obrátenému dôkaznému bremenu, k nerovnakému zaobchádzaniu s poukazom na úspešné výberové konanie, k zaobchádzaniu s poukazom na ďalšie výberové konania, k absencii interného predpisu žalovaného zamestnávateľa a zaraďovaniu do príslušných pracovných tried, k úrokom z omeškania. Na pojednávaniach trvala na podanej žalobe. Súd sa oboznámil s vyjadrením žalobkyne z 22.12.2017 pred Okresným súdom Brezno sp. zn. . Trvala na všetkých písomných vyjadreniach, ktoré do spisu zatiaľ podali a ktorými preukazovali nárok žalobkyne, ktorý jej nebol priznaný v súlade so zákonom. Čo sa týka argumentácie žalovaného v jeho druhom písomnom vyjadrení o subsumovanie nároku pod ustanovenia o náhrade škody podľa má za to, že zákon o štátnej službe odkazuje na a preto ustanovenia o zodpovednosti za škodu podľa nemožno v tomto prípade použiť. Žalobkyňa si neuplatňuje nárok ako nárok na náhradu škody, ale zákonný nárok podľa zákona o štátnej službe. Vo vyjadrení žalovaného vzhľadom na to, že žalovaný to posudzuje ako nárok na náhradu škody vzniesol z tohto dôvodu aj námietku premlčania v dvojročnej premlčacej lehote. K tomuto uviedla, že vzťah zákona o štátnej službe je delegovaný v a preto v tomto prípade sa nepripúšťa aplikácia . V prípade, ak sa vyskytne chyba v listine čo sama žalobkyňa zistí, tak to rieši sama, s nikým sa nechodí radiť. Čo sa týka chýb aké sa môžu vyskytnúť uviedla, že napr. pri osvedčení o vydržaní môže dôjsť k tomu, že dochádza k drobeniu poľnohospodárskej pôdy, čo je pokiaľ je to v rozpore so zákonom ona to sama posúdi, vráti túto listinu vyhotoviteľovi pokiaľ je to v rozpore so zákonom. Taktiež čo sa týka napr. osvedčenia o vydržaní pokiaľ sa osvedčujú len určité diely a netýka sa to celej parcely tak vráti uvedené listiny, že zvyšok sa musí vykúpiť. Vykonáva to na základe vlastného uváženia. Svoju povinnosť vykonávať činnosť, ktorú ako zamestnanec robí odvodzuje z opisu činnosti, ktorý bol doložený do spisu. Niekedy dávno namietala, že vykonáva aj činnosti, ktoré nemá v opise činnosti, to bolo ešte vtedy keď patrila pod správu Katastra Banská Bystrica, bol to opis činnosti z 01.01.2013 a vie, že to vedúca potom neriešila a potom jej to založili do spisu s tým, že vedúca povedala že sa len mení organizačný útvar služobný úrad. Ona osobne vypíše vrátenku, to znamená, že vyzve účastníkov, aby doplnili chýbajúce náležitosti v lehote ktorú určí. Nevydáva pritom žiadne rozhodnutie pri zázname. Pokiaľ sa táto chyba neodstráni, stále tam visí, resp. svieti tá plomba a pokiaľ sa tá chyba neodstráni, tak sa s tým nič nerobí. Táto výzva má formu obyčajnej výzvy, nemá sankčný charakter, čiže nevydáva sa žiadne rozhodnutie o zamietnutí, alebo niečo také. Zo zákona to má evidenčný charakter, nemá to konštitutívny charakter. Vykonáva aj zápisy vkladov. Robí zápisy, vykonáva zápisy vkladov, a to na základe rozhodnutia o vklade, ktorý vydáva zamestnanec oprávnený rozhodovať o vklade. Vráti rozhodnutie právnikovi, ktorý to vydal s tým, že má tam chybu aby toto opravil, vie, že to nie je jej povinnosť. Má informačný charakter, je to obyčajná listina. Nie, nemá to žiadny vplyv. Samostatnosť vidí v tom, že sama posúdi či to má náležitosti podľa zákona. Na konkrétnom odbore kde je zaradená, zamestnanci ktorí vykonávajú tie isté práce, resp. robia to čo ja sú všetci zaradení v 4. platovej triede. Je zaradená v 4. platovej triede, ale vzhľadom na nový zákon z roku 2017 je to už 2. platová trieda.

4. Platobný rozkaz bol vydaný na upomínacom súde Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. dňa 07.01.2019.

5. Odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 12.01.2019, v ktorom žalovaný neuznal platobný rozkaz sa nachádza na č.l. 76 - 77. Žalovaný trval na svojom neuznávajúcom vyjadrení v odpore, trval na námietke nedostatku právomoci a na námietke premlčania od 11.01.2016 do 13.12.2016, na tom, že žalobkyňa bola zaradená do správnej platovej triedy, podporne poukazoval na čestné prehlásenie svedkyne V.. S. X..

6. Na pojednávaniach trval na svojich vyjadreniach a žiadal žalobu zamietnuť.

7. Súd na základe predložených listinných dokladov zistil nasledujúci skutkový stav:

8. Súd oboznámil plat z č.l. 11 - 14, pracovnú zmluvu z č.l. 15, 148, popis pracovných činností z č.l. 16, 17, pv 84, 86, 150, pokyn z č.l. 87, 149, opis štátnozamestnaneckého miesta z č.l. 18, pv 85, 88, 89, 93, 125, 141, 142, 144, 147, 151, 454, 475, 476, stanovisko žalovaného z č.l. 19, 152, výplatné pásky za rok 2020 z č.l. pv 42, kolektívne zmluvy 2016 z č.l. 43, 2017 z č.l. 52, 2018 z č.l. 60, odpor voči platobnému rozkazu z č.l. 76, s námietkou premlčania od 11.01.2016 do 13.12.2016, žaloba podaná 05.02.2019, úpravu platu z č.l. 90, pv 90, odpoveď z č.l. 91, prešetrenie sťažnosti z č.l. 91, chýbajúca činnosť z č.l. pv 94, dodatok k zmenám z č.l. 95, sťažnosť z č.l. pv 95, 96, odpoveď z č.l. pv 96, stanovisko vyžiadané MV SR z č.l. 97, vyjadrenie z č.l. 98, sťažnosť žalovanej z č.l. pv 98, 99, oznámenie z č.l. pv 100 - 101, informácie o pracovnom mieste z č.l. 102, PR -383 Okresného súdu Brezno z č.l. 103, 231

- 251.

Súd oboznámil výpoveď svedkyne R.. X. M. z č.l. pv 109, z pojednávania na Okresnom súde Brezno dňa 09.02.2018 súd okrem iného zistil, že je súčasnou kolegyňou žalobkyne, aj ona pracuje na Okresnom úrade, katastrálny odbor, a to na oddelení technickom, dokumentácie a poskytovania informácií z katastra nehnuteľností. Ďalej uviedla, že v roku 2001 bol prijatý o štátnej službe. Paralelne v tomto období s účinnosťou od 01.01.2002 vstúpil do platnosti , ktorý viac menej zmenil znenie katastrálneho , pričom v rámci tohto zákona sa opätovne zriaďujú orgány miestnej štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností, kde zamestnávateľom sa stal Katastrálny úrad. Zároveň tým, že tam bol prijatý , Katastrálny úrad bol úradom služobným. Od marca roku 2002 bola vymenovaná do funkcie vedúcej oddelenia zápisov práv k nehnuteľnostiam, a tým, že uložil zamestnávateľovi povinnosť prehodnotiť činnosti, ktoré sa vykonávajú na úseku katastra, a zároveň ich proste bolo potrebné priradiť podľa stupňa náročnosti k činnostiam, ktoré zadefinoval Katalóg pracovných činností, ktorý bol prílohou k . Čiže ona, ako priama nadriadená sa podieľala prakticky na analýze týchto činností. Jednalo sa o činnosť zápisu práv k nehnuteľnostiam, pričom je potrebné aj v tomto období, proste aj v súčasnosti vychádzať priamo z katastrálneho . Čiže podľa katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa zapisujú vkladom, záznamom a poznámkou o práve k nehnuteľnostiam. Podľa katastrálneho zákona sa práva k nehnuteľnostiam zapisujú v katastrálnom konaní. Vo všetkých troch prípadoch - vklad, záznam aj poznámka, ide o katastrálne konanie, ktoré má dve fázy, prvá fáza je to fáza posudzovaco-hodnotiaca, druhá fáza je fáza zapisovacia. Čo sa týka zápisu práv záznamom a poznámkou, celé toto katastrálne konanie vykonáva pracovník samostatne, tzn. aj prvá fáza, aj druhá fáza, tam to podanie je pridelené konkrétnemu pracovníkovi, v skratke zapisovateľovi, ktorý vykonáva všetky tieto úkony od začiatku, čiže od pridelenia na konanie až po finálny zápis do katastra nehnuteľností. Vráti sa k prvej fáze, teda tej posudzovaco-hodnotiacej. V tejto fáze vlastne ten pracovník musí posúdiť prioritne listinu, čo sa týka spôsobilosti jej zápisu v zmysle Katastrálneho zákona. Z toho vyplýva, že pracovník musí sa presvedčiť, že tá verejná alebo iná listina je napísaná v predpísanom jazyku, obsahuje označenie nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia príslušného registra C alebo E, ak ide o pozemky, vrátane výmer, druhov pozemkov, ak ide o stavby, musí byť údaj o súpisnom čísle, ak ide o byty a nebytové priestory, údaje o čísle bytu, vchode, poschodí. Zároveň musí preskúmať, či listina neobsahuje chyby v písaní, počítaní alebo iné nejaké iné zrejmé nesprávnosti, a zároveň, či tie údaje obsiahnuté v tejto listine sú v súlade s platnými údajmi katastra nehnuteľností, čiže či tá listina vychádza z údajov katastra nehnuteľností. V druhom rade tejto fázy vlastne dochádza k hodnoteniu toho právneho aktu, ale v súvislosti so súvisiacimi právnymi predpismi, a zároveň v súvislosti s právnymi vzťahmi, ktoré sú k tým nehnuteľnostiam v katastri evidované. To znamená, pracovník si musí sám urobiť úsudok, či na základe takto predloženej listiny je možné vykonať zápis tak, aby nielenže nebol porušený Katastrálny zákon, ale aj súvisiace predpisy, a zároveň aj práva účastníkov právnych vzťahov k dotknutým nehnuteľnostiam. Čo to v praxi znamená. Ak je napríklad, vychádzala by z vykonávacej Vyhlášky č. 461/2009, ktorou sa vykonáva Katastrálny zákon, v tomto ustanovení sú príkladmo uvedené typy listín, ktoré sú podávané, resp. spôsobilé na zápis záznamom. Pri každom jednom tom type tej listiny sa uvádza aj súvisiaci predpis, a vlastne ten pracovník musí sa veľmi dobre orientovať v týchto súvisiacich právnych predpisoch, pretože v mnohých prípadoch, i keď neprináleží tomuto pracovníkovi hodnotiť právny akt, ale v určitých prípadoch musí usúdiť, či tá listina obsahuje náležitosti aj podľa toho konkrétneho špeciálneho právneho predpisu. Ako príklad uviedla notárske osvedčenie, tam je odvolávka vo vyhláške, že súvisiaci právny predpis je Zákon o notároch a notárskej činnosti, pričom musí ten pracovník preskúmať, či okrem tých náležitostí, ktoré ukladá katastrálny zákon, obsahuje aj náležitosti

podľa tohto zákona, tzn. či obsahuje vyjadrenia osôb, ktorých vlastnícke právo je zapísané v katastri. Ďalšími takými súvisiacimi predpismi, ktoré musí mať prehľad ten pracovník, sú počnúc v príslušných ustanoveniach pojednávajúcich o BSM, vecných bremenách, predkupných právach, atď., proste právach, ktoré vznikajú, menia sa alebo zanikajú zo zákona, až po zákony, ktoré môže vymenovať napr. zákony o energetike, o letectve, zákony na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu, zákony o lesoch, o vodách. Zároveň však, čo nie je vymenované, napr. v tomto ustanovení ako príklad sú právne akty, resp. listiny, ktoré proste súvisia so , so , proste so zákonmi reštitučnými, so zákonmi o pôdnom fonde, ako aj sú tam rôzne právne predpisy súvisiace s dajme tomu s majetkom štátu, so zákonom o obciach, o samosprávnych krajoch, nakoľko tá agenda sa dotýka naozaj širokého spektra právnych záležitostí alebo právnych skutočností, ktoré kataster eviduje. To znamená, ak by nastal prípad, že v zmysle Katastrálneho zákona je listina spôsobilá navonok, ale jej zápisom by mohlo dôjsť k porušeniu súvisiaceho právneho predpisu alebo porušeniu práv účastníkov právnych vzťahov k týmto nehnuteľnostiam, nesmie sa takýto zápis listiny do katastra vykonať. To znamená, keby to chcela zhrnúť, táto posudzovaco-hodnotiaca fáza je ukončená vtedy, keď pracovník, ktorý koná v tejto veci, dospeje k záveru, že zmena údajov, ktorá zastane po zápise tejto listiny, nespôsobí rozpor s Katastrálnym zákonom, súvisiacimi právnymi predpismi a neporuší práva účastníkov právnych vzťahov k nehnuteľnostiam. V opačnom prípade nepridelí podanie, resp. listinu na zápis, ale vypracuje úradný list, v ktorom oznámi žiadateľovi, že listinu vracia, kvalifikovane zdôvodní prečo nie je možné vykonať zápis a stanoví lehotu, v ktorej vyžiada od žiadateľa, aby predložil k svojmu návrhu ďalšie prílohy, ktoré proste prípadný rozpor so zákonom by odstránil a zápis by sa mohol vykonať. Ak teda dospeje pracovník k záveru, že zápis je možno vykonať, túto fázu ukončí, i keď nie formálne vypracovaným rozhodnutím, ale pridelí listinu na zápis. Tým pádom začína tá fáza zapisovacia. V tejto fáze prostredníctvom autorizačného aplikačného programu zmení údaje v informačnom systéme katastra nehnuteľností takým spôsobom, aby nedošlo k rozporu týchto údajov s údajmi zapisovanej listiny. To znamená zmení údaje o nehnuteľnostiach, prípadne o vlastníkoch, prípadne zaktualizuje údaje, z ktorých sa dozvedáme z textoch tiarch a iných údajov, proste všetky tri časti listu vlastníctva, či majetkové podstata alebo časti vlastníci alebo ťarchy musia byť po zápise v súlade s listinou, na základe ktorej vykonal zápis. Po ukončení zápisu sa vypracuje úradný list, v ktorom oznámi žiadateľovi, že listina bola zapísaná, prípadne uvedie čísla listov vlastníctva, kde sa tieto zmeny vyskytli. Na základe takejto analýzy, vlastne už teda v tom období v roku 2002 dospel teda aj zamestnávateľ k záveru, že nakoľko tie činnosti, ktoré v tej fáze posudzovaco-hodnotiacej, kde sa teda posudzuje spôsobilosť listiny, nielen teda z hľadiska Katastrálneho zákona, ako povedala, ale aj so vzájomnými súvislosťami s inými právnymi predpismi koná v celej veci samostatne, tak je to jednoznačne samostatná odborná činnosť, ktorá v tom čase bola priradené k funkcii hlavný referent, v kategórii platobnej triedy 4. Čiže jednoznačne od toho obdobia, aj keď došlo k zmene legislatívy, čo sa týka zákona o štátnej službe, majú činnosti, ktoré sa vykonávajú v katastrálnom konaní, kde sa zapisujú práva záznamom a poznámkou, majú charakter samostatnej odbornej činnosti, čiže ani zmena legislatívy nemá dopad na to, žeby nejako ten charakter zmenila. Akurát môže v súčasnosti povedať, že podľa sú tieto samostatné odborné činnosti zaradené vo funkčnom zaradení radca a v platovej triede 3. To je teraz súčasný stav, ale charakter činností ostáva, nezmenil sa a tvrdí, že sú to samostatné činnosti. Na otázku právneho zástupcu žalobkyne, aký vidí rozdiel v pojme samostatná odborná činnosť a samostatné zapisovanie práv k nehnuteľnostiam, svedkyňa uviedla, že práva sa zapisujú v katastrálnom konaní vkladom, záznamom a poznámkou, kde koná pracovník samostatne s maximálnou zodpovednosťou a za predpokladu odbornosti a skúseností. Vzhľadom na to je zapisovanie listín totožné, resp. zodpovedá samostatnej odbornej činnosti. Na otázku poverenej zamestnankyne žalovaného, akú mala pozíciu v období od novembra 2012 do septembra 2015, svedkyňa uviedla, že funkciu vedúcej oddelenia zápisov práv k nehnuteľnostiam vykonávala od roku 2002 ako nastúpila, až do roku 2004, kedy nastúpila na materskú dovolenku. Po vrátení sa z materskej dovolenky od roku 2007 je len radový pracovník na oddelení technickom, dokumentácie a poskytovania informácií z katastra nehnuteľností vo funkcii odborného radcu. S touto činnosťou, čo vykonáva žalobkyňa, sa stretáva aj v súčasnosti a môže potvrdiť, že charakter činnosti sa nezmenil od obdobia platnosti prvého zákona o štátnej službe až doteraz. Z výpovede svedka V.. R.. W. N. z č.l. pv 110 na pojednávaní dňa 24.09.2018 na Okresnom súde Brezno súd okrem iného zistil, že žalobkyňu pozná osobne, nakoľko od apríla 2008 až do 31.03.2018 pracoval na Okresnom úrade Brezno ako vedúci oddelenia zápisov práv k nehnuteľnostiam a pani žalobkyňa bola jeho podriadená. Uviedol, že predmetom jeho činnosti bolo organizovať a riadiť činnosť podriadených zamestnancov, zadával úlohy týmto zamestnancom tak, ako boli pracovne zaradení na katastri. Čo sa týka žalobkyne, táto zapisovala, alebo aj zapisuje rozhodnutia o povolení vkladu, taktiež záznam a

poznámku do katastra, pričom ona musí sama posúdiť či takáto listina, ktorá bola predložená katastru je spôsobilá na zápis, nie je to len mechanická činnosť, ale je na to potrebné aj určité odborné posúdenie, pričom títo zamestnanci si to sami posudzovali. Uviedol, že tie ženy, ktoré pracujú na tomto oddelení majú niekoľkoročnú prax v tejto činnosti, museli prejsť aj inými oddeleniami, prípadne inými činnosťami a až potom sa mohli stať zapisovateľmi, nakoľko je to dôležité aj z odborného hľadiska a aby prípadne nedošlo k nejakej chybe, nakoľko za tú by zodpovedali. Stalo sa dokonca aj to, že túto činnosť robil niekto z iného oddelenia a potom to nevedeli správne urobiť. Čo sa týka opisov štátnozamestnaneckých miest, ktoré podpisoval, k tomuto uviedol, že keď patrili ešte pod katastrálny úrad, tak vtedy mu nejaká pani O. zaslala vzor týchto opisov štátnozamestnaneckého miesta, pričom on do toho nemohol nejakým spôsobom zasahovať, nemohol tieto opisy nejako ovplyvniť. On mohol v podstate dopĺňať len meno a priezvisko zamestnanca, pričom v týchto opisoch už bol aj opis činnosti doplnený s tým, že nemohol ani pozmeňovať platovú triedu, nakoľko bolo presne stanovené, ktorý zamestnanec do ktorej platovej triedy má byť zaradený. Následne keď prešli pod Ministerstvo vnútra, bolo to v podstate to isté, nejaká pani Q. im taktiež poslala tieto opisy a niekoľkokrát sa mu dokonca aj stalo, že pokiaľ aj chcel niečo zmeniť, vrátili mu to na prepracovanie. Odôvodňovali to pritom tým, že je to systematizované miesto, ktoré má určitú triedu a opis a nedá sa do toho zasahovať. Ďalej uviedol, že má vedomosť o tom, že aj v iných okresoch, napr. v Liptovskom Mikuláši bolo 7 zamestnancov ako zapisovateľov, ktorí vykonávajú rovnakú prácu ako žalobkyňa, pričom len 5 z nich dostali, resp. prešli na vyššiu platovú triedu, a to len z toho dôvodu, že jedna bola na materskej a jedna bola PN. Ďalej uviedol, že v čase keď ešte bol na Okresnom úrade v Brezne, tak žalobkyňa zistila na základe telefónneho zoznamu, ktorý bol vytvorený úradom geodézie, a to telefónny zoznam zamestnancov, z ktorého pani žalobkyňa zistila, že aj v banskobystrickom kraji sú zaradení zamestnanci, ktorí vykonávajú rovnakú pracovnú činnosť ako pani žalobkyňa a sú zaradení vo vyššej platovej triede ako pani žalobkyňa. Keď mu toto pani žalobkyňa aj uviedla, tak spoločne išli aj za pani vedúcou pani X., pričom jej túto skutočnosť aj oznámili. Najprv tomu nechcela uveriť, ale potom keď sa to aj zisťovalo, tak z tohto telefónneho zoznamu jasne vyplývalo, kde bolo uvedené vlastne meno, priezvisko a funkcia napr. radca alebo v zmysle platových tried, takže z tohto telefónneho zoznamu sa to presne dalo zistiť. Taktiež uviedol, že pokiaľ má vedomosť, tak napr. aj na Okresnom úrade vo Zvolene a v Lučenci a myslí, že ešte v jednom boli títo zamestnanci, ktorí vykonávali takú činnosť ako pani žalobkyňa, zaradení vo vyššej platovej triede ako pani žalobkyňa, toto taktiež zistili z toho telefónneho zoznamu a taktiež aj na spoločných poradách ktoré organizovali a dokonca podľa zistení mali niektorí zamestnanci na takej istej pozícii ako pani žalobkyňa aj vyššie osobné ohodnotenie. K tomuto uviedol, že pokiaľ ešte existovali katastrálne úrady, bolo vlastne 8 katastrálnych úradov a tie finančné prostriedky boli rozdeľované rovnako, pričom záviselo to aké finančné prostriedky budú poskytnuté konkrétnemu úradu od vedúceho a takto im to aj bolo vysvetlené, že všetko to závisí od finančných prostriedkov. Spomenul prípad, že napr. v Lučenci bol prednosta dosadený stranou SMK a v tom čase sa v Brezne prepustilo 10 zamestnancov, pričom v Lučenci neboli prepustení žiadni zamestnanci. Vie o tom, že na Okresnom úrade v Brezne je veľa roboty, je tam málo zamestnancov na to, aká je to náročná robota, nakoľko v tomto obvode sú rozdrobené pozemky a viackrát žiadali aj o navýšenie počtu zamestnancov, v tomto im nevyhoveli. Taktiež má vedomosť aj o tom, že v bratislavskom kraji sa dávali vyššie osobné ohodnotenia, pričom odôvodňovali to vyššou životnou úrovňou a čím sa išlo viac na východ, tým boli tieto ohodnotenia nižšie. Taktiež má vedomosť aj o tom, že v bratislavskom kraji a myslí že aj v inom kraji, boli organizované výberové konania, kde mal mať zapisovateľ už 6. platovú triedu, pričom opis činnosti bol rovnaký ako má pani žalobkyňa. Vie to aj z toho dôvodu, že pani žalobkyňa ako aj ostatní zamestnanci na Okresnom úrade Brezno takéto výberové konania sledovali a tlačili si to, a preto z tohto dôvodu mali o tom vedomosť. Na otázku právneho zástupcu žalobkyne, či bol svedkovi vrátený opis štátnozamestnaneckého miesta, ktorý vypracoval z dôvodu, že zaradil určitého zamestnanca do vyššej platovej triedy ako mohol, svedok uviedol, že áno, stalo sa mu to, raz sa mu to stalo, vzor si zohnal od pani R.. N., ktorá je v súčasnosti vedúcou oddelenia katastrálneho odboru Okresného úradu Žiar na Hronom, s týmto bol za pani X., ale tá mu to vrátila s tým, že ona mu to nedovolí, aby takýto opis bol u nich daný zamestnancovi. Dokonca jej ten opis poslal aj mailom s tým, že tam chcel dopísať zapisovanie práv k nehnuteľnostiam s tým, že mu to vrátila, že sa to nedá. Zdôraznil, že tento opis činnosti vypracoval, poslal to mailom vedúcej, avšak ona mu to vrátila a nakričala na neho, že to sa nedá, pričom tieto opisy poslal aj zapisovateľom a bolo tam doplnené aj zapisovanie práv k nehnuteľnostiam, resp. posudzovanie práv k nehnuteľnostiam, toto mu však vedúca nedovolila. Na otázku povereného zamestnanca žalovaného, kedy svedok dával návrh, v ktorom bolo uvedené, že navrhuje že v opise činnosti bude uvedené posudzovanie listín, svedok uviedol, že to bolo ešte za katastrálneho úradu, vtedy ešte nepatrili pod Ministerstvo vnútra. Vie o tom, že už vtedy si zamestnanci dávali žiadosť o zvýšenie platovej triedy a nebolo im vyhovené z dôvodu, že nie sú na to finančné

prostriedky. V tom čase bol prednosta Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici pán V.. Š.. Na ďalšiu otázku povereného zamestnanca žalovaného, či vykonával osobne prácu zapisovateľa, svedok uviedol, že nevykonával. Na ďalšiu otázku povereného zamestnanca žalovaného, v prípade že pani žalobkyňa alebo iný zamestnanec zapisovateľ si nevedeli poradiť ako majú vyhodnotiť písomnosť, či sa obracali na svedka o radu, resp. o poradenie ako majú danú listinu vyhodnotiť, svedok uviedol, že áno, obracali sa. Na ďalšiu otázku povereného zamestnanca žalovaného, či má svedok vkladársku skúšku, svedok uviedol, že áno má, inak by to nemohol robiť. Na ďalšiu otázku povereného zamestnanca žalovaného, či vie svedok vysvetliť rozdiel medzi vkladárom a zapisovateľom, svedok uviedol, že vkladár je osoba s vysokoškolským vzdelaním právnického alebo geodetického odboru, ktorá podstúpila vkladársku skúšku na úrade geodézie a kartografie a katastra, pričom zapisovateľ môže mať takúto skúšku, ale nerozhoduje o vklade. Na ďalšiu otázku povereného zamestnanca žalovaného, či vie svedok povedať, či vydáva zapisovateľ nejaké rozhodnutie, ktoré má konštitutívny charakter, svedok uviedol, že nie. Na ďalšiu otázku povereného zamestnanca žalovaného, ako postupuje zapisovateľ, keď zistí nejakú chybu napr. v písaní a pod., svedok uviedol, že môže to uviesť na príklade, napr. rozhodnutia o pridelení súpisného čísla. Pokiaľ je tam nejaká chyba, napr. v rodnom čísle, alebo iná chyba v písaní, zapisovateľ vyhotoví tzv. vrátenku, v ktorej uvedie, čo je tam chybné, prípadne uvedie aj paragrafy, na ktoré sa odvoláva a túto vrátenku podpisuje vedúci odboru. Na ďalšiu otázku povereného zamestnanca žalovaného, či svedok má vedomosť, kto vyhotovuje a podpisuje tzv. vrátenku, svedok uviedol, že túto vrátenku vyhotovuje väčšinou zapisovateľ a podpisuje ju vždy vedúci odboru. Vedúci odboru vždy podpisuje všetky písomnosti, ktoré idú takýmto spôsobom z okresného úradu. Na ďalšiu otázku povereného zamestnanca žalovaného, keď to vedúci odboru podpisuje, znamená to, že za to aj zodpovedá, svedok uviedol, že asi zrejme áno, podľa jeho názoru vedúca by mala byť dostatočne erudovaná na to, či to môže podpísať. Na ďalšiu otázku povereného zamestnanca žalovaného, či vyhotovoval aj svedok osobne túto vrátenku a kedy, svedok uviedol, že určite vyhotovoval, napr. keď si kolegyňa nevedela dať rady, alebo mala nejaký spor s právnym zástupcom. Bolo to však možno 5-krát za tých 10 rokov, čo tam pracoval. Na ďalšiu otázku povereného zamestnanca žalovaného, či je podobný postup aj napr. pri notárskej zápisnici, svedok uviedol, že vtedy sa to vrátilo notárovi bez problémov, avšak ak by notár robil problémy, vracal to aj on. Na ďalšiu otázku povereného zamestnanca žalovaného, či je v telefónnom zozname, ktorý spomínal, uvedený opis činnosti toho konkrétneho zamestnanca, svedok uviedol, že v tom telefónnom zozname je uvedené meno, priezvisko, funkcia a kde robí, čiže aký je to okresný úrad. Na ďalšiu otázku povereného zamestnanca žalovaného, či podľa jeho vedomostí je platová trieda previazaná s opisom činnosti, svedok uviedol, že áno. Na ďalšiu otázku povereného zamestnanca žalovaného, či je podľa jeho vedomostí možné, aby niekto, kto má napr. 7. platovú triedu mal rovnaký opis činnosti ako ten kto má 4. platovú triedu, svedok uviedol, že nevie, ale mali také prípady, že boli preradení zamestnanci z iného oddelenia, napr. z technického a mali iný opis činnosti ako v skutočnosti robili, pričom títo zamestnanci boli preradení na výpomoc. Opis činnosti tohto zamestnanca nevidel, avšak boli v rovnakej platovej triede ako pani žalobkyňa. Podľa jeho vedomostí bol aj taký zamestnanec, ktorý bol zaradený na technickom oddelení, avšak vykonával vkladové konanie, pričom zodpovedal za neho on. Na otázku povereného zamestnanca žalovaného, či podľa jeho vedomostí vie, čo mal v opise činnosti tento zamestnanec, svedok uviedol, že vie to, že vkladoval, ale nevie, čo mal v opise činnosti, ale vkladovanie tam musel mať, keďže vykonával aj vklady. Vkladovanie bola najnáročnejšia činnosť, ktorá sa vykonávala, takže pokiaľ vykonával vkladovanie, musel mať takú platovú triedu. Na ďalšiu otázku povereného zamestnanca žalovaného, či videl opisy činnosti aj z iných katastrálnych úradov, tie ktoré uviedol v predchádzajúcich výpovediach, svedok uviedol, že ich žiadal, ale nikto mu ich nechcel dať. Na ďalšiu otázku povereného zamestnanca žalovaného, či vie uviesť, aká je najnáročnejšia činnosť zapisovateľov v Liptovskom Mikuláši a v iných katastrálnych úradoch, ktoré uvádzal vo svojej výpovedi, svedok uviedol, že nie nevie, nikto mu ich nechcel dať, tieto opisy nevidel, avšak môže podotknúť iba to, že sa pýtal aj pani Q., ktorá v tom čase bola vedúcou v Liptovskom Mikuláši, pričom táto mu povedala presne to, čo už aj uvádzal, že tam bolo 7 zamestnancov ako zapisovateľov, pričom piatim zvýšili platovú triedu a dvom nezvýšili iba z toho dôvodu, že jedna bola dlhodobo PN a jedna bola na materskej. Ešte uviedol, že podľa toho, čo vie, možno povedať, že na oddelení zápisov práv k nehnuteľnostiam sú len vkladári, zapisovatelia a podateľňa, čiže tam ani inú činnosť im nemožno dať. Na ďalšiu otázku povereného zamestnanca žalovaného, kedy ukončil pracovný pomer na Okresnom úrade Brezno, svedok uviedol, že 31.03.2018. Na ďalšiu otázku povereného zamestnanca, či dostal svedok od zamestnávateľa negatívne hodnotenie vo svojej práci, svedok uviedol, že robil 10 rokov na Okresnom úrade v Brezne s pani X., mali s touto pani osobné spory. Častokrát sa stalo, že keď odmietli na ich oddelení zapísať nejakú listinu, tak si pani X. dala zapísať túto listinu zamestnancami z technického oddelenia. Mal teda viaceré osobné spory s pani X., ktorá bola jeho vedúcou, viackrát ho obišla napr.

aj v súvislosti so školením. Mohol by viac o tom porozprávať, avšak nie je to predmetom tohto konania a vzhľadom aj na takúto situáciu to potom už nevedel zvládnuť a radšej z okresného úradu odišiel. Ešte uviedol, že tam bolo veľa práce a aj on bol zavalený prácou, nakoľko keď nejaký zamestnanec vypadol, táto práca sa musela urobiť a aj preto potom dostal negatívne hodnotenie. Tiež uviedol, že podľa jeho osobných skúseností a vedomostí sú tam vybraní zamestnanci diskriminovaní. Na ďalšiu otázku povereného zamestnanca žalovaného, či je pravda, že sa svedok zúčastnil výberového konania a s akým výsledkom, svedok uviedol, že áno, zúčastnil sa výberového konania, pričom bolo výberové konanie uskutočnené na tú pozíciu, na akej pracoval. Tohto výberového konania sa zúčastnil aj z toho dôvodu, že mu ľudia volali, že nech sa vráti naspäť a aby sa zúčastnil tohto výberového konania, pričom skončil na druhom mieste. Na otázku právneho zástupcu žalobkyne, čo sa týka uvedených spomínaných vráteniek, či svedok túto vrátenku vypracoval niekedy aj pani žalobkyni, svedok uviedol, že nie. Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalobkyne, aby opísal či má vedomosť ako prebieha konanie o vykonanie záznamu, alebo poznámky, svedok uviedol, že na začiatku príde listina, ktorá sa zapíše do programu a pridelí sa zapisovateľovi, tento si ju prečíta, porovná údaje, ktoré vyplývajú zo zákona, s touto listinou. Posúdi túto listinu na základe toho, či je schopná zápisu, ak posúdi, že je spôsobilá na zápis, tak ju zapíše do počítačového programu a ak ju posúdi, že nie je spôsobilá, vyhotoví vrátenku. Na otázku povereného zamestnanca žalovaného, či tá vrátenka má nejaký konkrétny formát, svedok uviedol, že má vedomosť o tom, že zamestnanci mali také univerzálne tlačivo, kde bolo uvedené, ktorý okresný úrad, bol tam dátum a do uvedeného tlačiva sa potom dopisovalo konkrétne, aká je chyba tej listiny a potom tam bol podpis vedúcej, ktorá to podpisovala. Čiže vytvorili si v podstate určitý vzor, do ktorého potom následne dopisovali tie konkrétne chyby. Na ďalšiu otázku povereného zamestnanca žalovaného, či podľa jeho vedomostí musia mať títo zamestnanci nejakú odbornosť, svedok uviedol, že určite musia mať roky skúseností, musia však mať aj určitú odbornosť, nakoľko určite musia vedieť prečítať geometrický plán a musia mať stredoškolské vzdelanie s maturitou. Z výpovede svedkyne B.. R. B. z č.l. pv 112 na pojednávaní dňa 24.09.2018 na Okresnom súde Brezno súd okrem iného zistil, že je v súčasnosti prednostkou Okresného úradu Brezno a pani žalobkyňu pozná, táto pracuje na katastrálnom odbore, oddelení zápisov práv k nehnuteľnostiam. Na otázku povereného zamestnanca žalovaného, aby ako priama nadriadená pani žalobkyne popísala, čo je samostatná odborná činnosť aj v súvislosti so svojím stanoviskom zo dňa 07.07.2017, svedkyňa uviedla, že po nástupe do funkcie v roku 2016 si urobila poradu s vedúcimi odborov, aby sa bližšie a podrobnejšie oboznámila s činnosťou odborov, samozrejme aj s vedúcou odboru katastrálneho. Po nejakom čase ju kontaktovala pani žalobkyňa s ostatnými kolegami zapisovateľmi z oddelenia zápisov práv k nehnuteľnostiam. Na tomto stretnutí ju informovali o tom, že žalujú štát Ministerstvo vnútra SR o zvýšenie platovej triedy a zároveň ju informovali o problémoch na oddelení, konkrétne s vedúcim oddelenia V.. N. v tom zmysle, že si neplní ako vedúci štátny zamestnanec svoje povinnosti, že nekoordinuje činnosť na oddelení, že nerieši sťažnosti a podnety svojich podriadených. Ona na základe toho robila niekoľko pohovorov s vedúcim. Keďže ju informovali o tomto podriadení, tak si preštudovala podrobne opisy pracovných činností, zistila, že sú identické, že všetci majú úplne rovnaké opisy pracovných činností, tým pádom boli zaradení do rovnakej platovej triedy, rozdiely boli len v osobnom ohodnotení. Keďže deklarovali jej aj oni, aj vedúca, že robia rovnakú prácu, rozhodla sa, že pri prvej možnej príležitosti, keď získa našetrené finančné prostriedky, že nejaké rozdiely v platoch porieši osobným ohodnotením, to sa aj stalo a osobné ohodnotenie dala na jednu úroveň. Čiže momentálne majú všetci rovnaké platy, lebo vykonávajú identickú činnosť. Čo sa týka samotného podania žalobkyne a ostatných zapisovateľov, dostala vlastne po zmene opisu pracovných činností nesúhlas s touto zmenou, kde v podstate tvrdia v tom svojom podaní, že sú zle zaradení, že by mali byť zaradení do platovej triedy 3, pretože vykonávajú samostatnú odbornú činnosť. Podľa katalógu činností príloha č. 1 k Zákonu 55 o štátnej službe v podstate sú teraz zaradení v 2. platovej triede, kde sa definuje ich činnosť ako odborná činnosť súvisiaca s ostatnými organizačnými zložkami a ako štátni zamestnanci, ktorí vytvárajú nejaké podklady pre ďalšie rozhodovanie. Keď riešila toto podanie, keďže neriadi iba odbor katastrálny, alebo teda konkrétne len zapisovateľky, ale celý okresný úrad, riešila toto podanie v širších súvislostiach a kontexte celého katastrálneho odboru. Keď si prešla opisy pracovných činností zapisovateľov, keďže riešime katastrálny odbor platovú triedu 3., a to aj hodnotila si vlastne tú činnosť tých zapisovateľov, kedy v zmysle katastrálneho zákona zapisovateľ vykonáva zápisy práv k nehnuteľnostiam formou záznamu, resp. poznámky, to znamená je to evidenčný úkon, ktorý vykonávajú na základe rôznych verejných listín, nájomná zmluva, vydržanie, rozhodnutie o návrhu na vklad, alebo teda o povolení vkladu práv k nehnuteľnosti, rozhodnutie o oprave chýb v operáte a podobné verejné listiny. Zákon katastrálny jasne definuje, čo má obsahovať verejná listina, konkrétne v § 42, tento § taxatívne vymenúva čo má obsahovať verejná listina a v opise pracovných činností ako aj vo vnútorných

smerniciach organizácií okresných úradov je povedané, že odborne posudzujú tieto verejné listiny. To znamená hotovú, vyhotovenú odbornú listinu, ktorú dostanú na stôl, kontrolujú z hľadiska toho, či je tam nejaká zrejmá chyba v písaní, alebo nejaká zrejmá chyba v počítaní podielov. Ak zistia nejakú zrejmú chybu, tzv. vrátenkou, čo je obyčajná jednoduchá úradná korešpondencia, oznámia klientovi, že je tam nejaká chyba. Ak je tá verejná listina v poriadku, takisto klientovi oznámia jednoduchým oznámením, jednoduchou úradnou korešpondenciou, že teda je listina zapísaná. Nekonajú v správnom konaní, ktorým sa riadi katastrálny zákon v prípade rozhodovania o návrhu na vklad, rozhodovania o oprave v operáte, o zmene hraníc katastrálneho územia a pod.. Na základe tejto skutočnosti, ako aj na základe porovnaní opisov pracovných činností s ostatnými kolegami, ktorí pracujú na katastrálnom úrade v listine, ktorú spomína pani zástupkyňa Ministerstva vnútra konštatovala, že jednoducho ich činnosť nie je samostatnou odbornou činnosťou, je nezastupiteľnou a dôležitou činnosťou na katastri, ale je to odborná činnosť, jedná sa o odborné posudzovanie hotových, vyhotovených verejných listín. Na potvrdenie svojich slov teda platová trieda 3, ktorú žiadajú vlastne žalobkyňa a ostatní kolegovia, ktorá je definovaná v katalógu ako samostatná odborná činnosť vo vymedzenom úseku, čo tvrdia teda oni, že robia, vyberie len pár z bližšie určených najnáročnejších činností: rieši technologické otázky pri tvorbe registrov, vykonáva šetrenie, pripravuje technické podklady pre rozhodnutia o oprave chýb, pripravuje podklady k poskytnutiu informácie v zmysle zákona 211, reviduje zhodu údajov katastra, spravuje zbierku listín, vykonáva súčinnosť vyhotoviteľmi pri obnove katastrálneho operátu. V podstate z tohto možno posúdiť to, alebo teda ten rozdiel, možno poznať rozdiel medzi prácou tej 2. a 3. platovej triedy a bez ohľadu na to, aby nejako chcela dehonestovať prácu kolegyne z oddelenia zápisov práv jednoducho, keď to zobrala celé v kontexte, tak jednoducho nemohla usúdiť, že sa jedná o samostatnú odbornú činnosť. Na ďalšiu otázku povereného zamestnanca žalovaného, či videla niekedy ako sa vykonáva zápis, svedkyňa uviedla, že nevykonávala tento zápis osobne, ale videla register, videla vlastne listiny, ktoré sa zapisujú, aj takisto ten register, do ktorého sa nahodia údaje pri zápise verejnej listiny. Na otázku právneho zástupcu žalobkyne, aby svedkyňa uviedla, koľkokrát sa vo svojej funkcii stretla so žalobkyňou, svedkyňa uviedla, že s pani žalobkyňou sa stretla osobne na stretnutiach, ktoré boli iniciované zamestnancami, taktiež na viacerých spoločných stretnutiach, avšak čo sa týka práce, viac komunikuje s vedúcou odboru oddelenia zápisov práv k nehnuteľnostiam s pani X.. Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalobkyne, či svedkyňa prichádza do kontaktu s výkonom činností, ktoré vykonáva žalobkyňa, svedkyňa uviedla, že na okresnom úrade je okolo 64 zamestnancov a nemôže sedieť pri každom zamestnancovi a väčšinou získava informácie od vedúcich oddelení, resp. prostredníctvom informačného systému. Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalobkyne, na základe čoho vie určiť, aké činnosti vykonávajú zamestnanci zaradení na pozícii ako je pani žalobkyňa, svedkyňa uviedla, že vie to prostredníctvom vedúcich oddelení, vedúcich odboru a listín, ktoré jej boli predložené. Nepredpokladá, že všetci vedúci pracovníci vedia presne určiť, aké činnosti vykonáva ten - ktorý konkrétny zamestnanec vzhľadom na množstvo týchto zamestnancov. Ešte podotkla, že za samostatnú odbornú činnosť považuje to, že sa od začiatku až po koniec vlastne rieši tá vec a vydá sa aj rozhodnutie v rámci tohto procesu, pričom pani žalobkyňa vykonáva činnosť, ktorá má len evidenčný charakter a nevydáva žiadne rozhodnutia. Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalobkyne, či vykonávala niekedy prácu zapisovateľa, svedkyňa uviedla, že právny zástupca sa snaží spochybniť jej výpoveď tým, že nie je dôležité či vykonávala, alebo nevykonávala prácu zapisovateľa, ale viackrát vychádzala z tých odborných skutočností, ktoré aj uviedla aj vo svojom písomnom vyjadrení, aj na dnešnom pojednávaní. Pokiaľ sa týka položenej otázky prácu zapisovateľky nevykonávala. Na otázku povereného zamestnanca žalovaného, či pán N. vykonával prácu zapisovateľa, svedkyňa uviedla, že nie. Na ďalšiu otázku povereného zamestnanca žalovaného, či pán N. mal nezhody so svojimi podriadenými, svedkyňa uviedla, že podľa jej vedomostí mal viaceré nezhody, riešila takéto nezhody medzi pánom N. a jeho podriadenými, pričom musela začať aj disciplinárne konanie a pán N. dostal aj upozornenie za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Súd oboznámil doklady z č.l. 114 - 116 bod 22 - 37, 116 - 118 bod 38 - 64, bod 79 z č.l. 120, charakter činností z č.l. 123, 139,140, vyhlásenie výberového konania z č.l. 126, 137, 143, 145, z rozhodnutia Okresného súdu Brezno -286 z 12.10.2018 z č.l. 127 - 136, 220, 230, bod 16 z č.l. pv 130 svedkyňa R.. X. M., bod 18 z č.l. pv 131 svedok V.. R.. W. N., z č.l. 131 svedkyňa B.. R. B., bod 22 - 33 paragrafy z č.l. 132 - 133, bod 40 - 41 vyhodnotenie, výberové konanie O. XXXX/XXXX Okresného úradu Q. úspešné z č.l. 202, opis štátnozamestnaneckého miesta z č.l. 203, Ministerstva vnútra SR výberové konanie CPBA - T. XXXX/KO-O. - Okresný úrad Pezinok úspešné z č.l. 2016, opis štátnozamestnaneckého miesta z č.l. 207, platová trieda 5 - radca, Okresný úrad Bratislava V XX/XXXX, V 4/2015 trieda 5 radca z č.l. 210, opis štátnozamestnaneckého miesta z č.l. 211, opis činností štátnozamestnaneckého miesta z č.l. 212, Okresný úrad Považská Bystrica O. XX/CPTN - T. radca, opis činností z č.l. 216, Okresný úrad Levice O. XXXX/XXXX- opis

štátnozamestnaneckého miesta - radca 3 z č.l. 218, rozsudok Okresného súdu Brezno -464 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z č.l. 293 - 302, 304 - 314, rozsudok Okresného súdu Brezno potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z č.l. 608 z č.l. 263, výberové konanie neúspešné z č.l. 252, vyjadrenie žalovaného z č.l. 358 - 362, zamietnuť 07.07.2020 z č.l. 277, Vestník Ministerstva vnútra SR z článok 56, 57 z roku 2017 z č.l. 364 - 365, 383 - 384, stanovisko Okresného úradu Brezno z 07.07.2017 z č.l. 366 - 385, Smernicu Ministerstva vnútra SR z 13.09.2013 z č.l. 367 - 386, záznam o kontrole SK Brezno X/XXXX z č.l. 368 - 387, 3/2013 z č.l. 369 - 388, vybavované listiny z č.l. 370, pv 370, 371, pv 371, 389, pv 390, pojednávanie z 10.07.2020 z č.l. 396 - 397, z 22.09.2020 z č.l. 477 - 478, zápisnicu z pojednávania vo veci Okresného súdu Brezno z 24.09.2018 z č.l. 405, pv 405 V.. W.. W. N. pv 408, z č.l. pv 408 B.. R. B. pv 409 z 09.02.2018 z č.l. 414 na pv 414 - 416 svedkyňa R.. X. M., z 22.12.2017 z č.l. 483 - pv 485 výpoveď žalobkyne, č.l. 511 - 514, otázky na svedka V.. S. X. z č.l. pv 419, 442, vyjadrenie žalobkyne z 25.08.2020 z č.l. 438 - 441, z 20.08.2020 z č.l. 461 - 464, rozhodnutie - uznesenie Najvyššieho súdu SR z 01.07.2020, dovolanie voči - odmietnuté z č.l. pv 443 - 453, svedecké prehlásenie - odpoveď - V.. S. X. z 21.09.2020 z č.l. 472, v ktorom uviedla, že priama nadriadená zapisovateľom je vedúca oddelenia zápisu práv k nehnuteľnostiam. Pracovná náplň žalobcu je podľa OŠZM. Činnosť žalobcu je samostatná, nakoľko zapisovateľka musí posúdiť či pridelená listina je zápisu schopná, teda posudzuje spôsobilosť verejných a iných listín na zápis do katastra nehnuteľností. 1. Zapisuje práva k nehnuteľnostiam, 2. Vyznačuje poznámky v katastri nehnuteľností, 3. Spravuje a aktualizuje súbor popisných informácií katastra nehnuteľností, 4. Oznamuje účastníkom konania a tým fyzickým osobám alebo právnickým osobám ktorých právo k nehnuteľnosti bolo zápisom dotknuté, že bol vykonaný zápis do katastra nehnuteľností. Podateľňa preberie záznamové listiny, dá príjmové pečiatky s dátumom, registratúra dotknuté listy vlastníctva zaplombuje a odovzdá listiny vedúcej oddelenia zápisu práv k nehnuteľnostiam. Vedúca oddelenia zápisu práv k nehnuteľnostiam vyhodnotí listinu a pridelí ju v počítači v programe WRKN konkrétnej zapisovateľke. Odborná činnosť si vyžaduje osvedčenie, ktoré získal pracovník na základe samostatných skúšok, v súlade so zákonmi, napr. vkladár, overovateľ GP, ktorí sú za svoje rozhodnutia zodpovední. Čo sa týka rozdielu medzi odbornou činnosťou a samostatnou činnosťou, odborná činnosť tak ako uviedla si vyžaduje odborné skúšky, samostatná odborná činnosť je vykonávaná v súlade s opisom ŠZM pre jednotlivé zapisovateľky. Podstatný rozdiel medzi prácou vkladára a zapisovateľa je skutočnosť, že zapisovateľ eviduje záznamové listiny na LV a posudzuje súladnosť s katastrálnym operátom a nevydáva rozhodnutia. Vkladár musí mať oprávnenie na vkladovanie, vysokoškolské vzdelanie právnické alebo geodetické podľa zákona v platnom znení a vydáva rozhodnutia, za ktoré je zodpovedný a ktoré sám podpisuje. Žalobca nevydáva rozhodnutie, len oznámenia o zápise listiny, prípadne výzvu na doplnenie doručenej listiny. V prípade, ak verejná listina alebo iná listina obsahuje odstrániteľné chyby, teda formálne nedostatky, listina sa vráti na opravu zhotoviteľovi s uvedením lehoty na opravu. Podľa po zápise listiny Okresný úrad oznámi tým osobám, ktorých právo k nehnuteľnosti bolo zápisom dotknuté, že vykonala zápis do katastra záznamom, a to do 15 dní odo dňa zápisu práva do katastra. Vo výzve uvedie zapisovateľka, že to vybavuje a zodpovedný za to je vedúci odboru, ktorý list, resp. výzvu pred podpisom skontroluje a následne ak je výzva bez chýb ju aj podpíše. Výstup/oznámenie o zápise, výzvu pri prerušení podpisuje vedúci odboru, ktorý si listinu prečíta a skontroluje jej obsah, v prípade, že sú tam chyby vráti listinu zapisovateľke na prepracovanie. Zápisy listín u zapisovateliek sú kontrolované vedúcou oddelenia zápisu práv k nehnuteľnostiam, a to podľa plánovaných kontrol. Na základe poverenia vedúcej odboru, vedúca oddelenia zápisov práv k nehnuteľnostiam kontroluje jednotlivé záznamové listiny, a to či boli listiny zapísané v súlade so zákonom, následne ak listiny boli zapísané v súlade so zákonom urobí záznam z kontroly ak nie, urobí protokol kde uvedie chyby a ich opatrenia na ich odstránenie. Záznam

- treba ním rozumieť zápis, ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu a zánik práv k nehnuteľnostiam. Ide o právne vzťahy, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli mimo sféry pôsobenia katastra. Záznam do katastra sa týka právnych vzťahov, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli: a) zo zákona, b) rozhodnutím štátneho orgánu, c) príklepom licitátora, d) vydržaním, e) prírastkom alebo spracovaním, f) zmluvami o prevode správy majetku štátu, g) inými skutočnosťami svedčiacimi o zverení správy majetku obce, alebo správy majetku vyššieho územného celku, h) nájomnou zmluvou. Poznámka - má dve funkcie, a to informačnú funkciu pre záujemcov o kúpu nehnuteľnosti, keďže poznámkou sa do katastra nehnuteľností zapisuje a) vyhlásenie konkurzu, b) začatie exekúcie predajom nehnuteľnosti, c) začatie vyvlastňovacieho konania, d) predbežnom opatrení, ktorým sa zakazuje nakladať s nehnuteľnosťou. Zápis poznámky alebo záznamu má informatívny charakter. Každé oznámenie na základe Katastrálneho zákona § 37, ktoré sa posiela po zápise akejkoľvek listiny má informatívny charakter. Oznámenie, že katastrálny odbor vykonal zápis do katastra záznamom, a to do 15 dní odo dňa zápisu práva do katastra. Zapisovateľka

nevykonáva dokumenty s účinkom ako vkladár, nakoľko nemá osobitnú odbornú spôsobilosť na vklad do KN, podľa Zákona v platnom znení. Úradný dokument, teda listinu o zápise, alebo výzvu na doplnenie údajov, prípadne vrátenie listiny ako nezapísateľnej kontroluje vedúca katastrálneho odboru, ktorá listinu aj podpisuje. Dokument na odstránenie vád vykonáva vedúci právneho oddelenia alebo vedúci technického oddelenia. Konanie o oprave chyby je konanie, v ktorom okresný úrad opravuje chybné údaje katastra, ktoré vznikli jeho vlastnou činnosťou alebo činnosťou iných štátnych orgánov, notárov alebo iných osôb na základe chybných podkladov okresného úradu. Zapisovatelia v rámci svojej činnosti konajú v prípade, ak verejná listina alebo iná listina daná na zápis obsahuje odstrániteľné chyby, teda formálne nedostatky, listina sa vráti na opravu zhotoviteľovi s uvedením lehoty na opravu. Vrátenku majú vygenerovanú v systéme a zapisovatelia doplnia do textu chyby ako aj lehotu na odstránenie. Vrátenku kontroluje a podpisuje vedúci odboru. Vedúcou katastrálneho odboru bola od roku 1999, a to do roku 2001 pod Okresným úradom Brezno, potom od roku 2001 do 2013 pod Katastrálnym úradom Banská Bystrica kde boli ako Správa katastra Brezno zaradení. Od roku 2013 do súčasnej doby sú opäť pod Okresným úradom Brezno ako katastrálny odbor. Žalobkyňu pozná od roku 1996 kedy začala na katastri pracovať. Po pracovnej stránke nemá voči nej výhrady. Podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta do roku 2019 zapisovala práva k nehnuteľnostiam na základe rozhodnutí o povolení vkladu, o oprave chýba a na základe došlých listín z registra Z, R, N, P, C, resp. na základe vlastných prešetrení údajov KN vyznačovala poznámky v katastri nehnuteľností. Posudzuje spôsobilosť verejných a iných listín na zápis do katastra nehnuteľností. Prešetruje zmeny údajov nehnuteľností, poskytuje informácie z katastra nehnuteľností, vydáva výpisy z katastrálneho operátu. Oznamuje účastníkom konania, ktorých právo k nehnuteľnosti bolo zápisom dotknuté, že bol vykonaný zápis do katastra nehnuteľností. V rámci najnáročnejšej činnosti vykonávala odbornú činnosť vyžadujúcu spoluprácu s inými organizačnými útvarmi. Vybavovanie odbornej agendy vo vymedzenom úseku tvoriaci podklad na riadenie, rozhodovanie alebo kontrolu v rámci viacerých organizačných útvarov. V súčasnosti vykonáva podľa opisu činnosti okrem zápisu práva k nehnuteľnostiam na základe rozhodnutí o povolení vkladu, o oprave chýba a na základe došlých listín registra Z, R, N, P, C resp. na základe vlastných prešetrení údajov KN, vyznačovala poznámky v katastri nehnuteľností, posudzuje spôsobilosť verejných a iných listín na zápis do katastra nehnuteľností, prešetruje zmeny údajov katastra nehnuteľností, poskytuje informácie z katastra nehnuteľností, vydáva výpisy z katastrálneho operátu, oznamuje účastníkom konania, ktorých právo k nehnuteľnosti bolo zápisom dotknuté, že bol vykonaný zápis do katastra nehnuteľností aj samostatné ucelené odborné činnosti vo vymedzenom úseku. Taktiež realizovanie opráv neformálne. Zapisovateľka nemá odbornú spôsobilosť. Pojem samostatná znamená, že prácu vykonáva sama, je to jednoduchá práca, kde ak by urobila chybu, zapisovateľku upozorňuje program v ISKN v prípade zápisu končeného podielu prevyšujúci sumárne 100%. Po zápise listín si zapisovateľka vždy môže a mala by si overiť, či 100 % podiel po zápise ostal zachovaný - zistí to otvorením LV - kliknutím na LV. V prípade, že nesprávne odpíše cenu nehnuteľnosti, ktorá je daná v zmluve je to chyba zapisovateľky a následne je to potrebné opraviť rozhodnutím oprave chyby, toto však nevyhotovuje zapisovateľka, ale pracovník, ktorý vykonáva opravy chýb v KO. Ministerstvo vnútra zaraďuje jednotlivých zamestnancov na základe . Zapisovateľka nevydáva žiadne rozhodnutia zaradenie do platovej triedy je dané MV SR už pri výberovom konaní. Pokyny pri jej pracovnej činnosti vydáva vedúca oddelenia zápisu práv k nehnuteľnostiam, ktorá prideľuje listiny jednotlivým zapisovateľom, takisto aj rozhodnutia o povolení vkladového konania vydané jednotlivými vkladármi. Pokyny vydáva väčšinou ústne, v niektorých prípadoch aj písomne. Oznámenie o zápise ako aj výzvu, vyhotovuje každý zapisovateľ, do predtlačeného úradného listu sám. Uvedené listiny podpisuje a kontroluje vedúca odboru. Do predtlačeného oznámenia a výzvy zapisovateľ vpíše potrebné údaje o zapísanej listine alebo vypíše dôvod prerušenia chyby, t.j. čo má žiadateľ doplniť, aby listina bola zápisu schopná. Zápis listín má evidenčný charakter. Po pridelení listiny vedúcou oddelenia zápisu práv k nehnuteľnostiam zapisovateľke postupuje v zmysle katastrálneho zákona - 43a. Skontroluje či má všetky náležitosti, ktoré určuje katastrálny zákon a či údaje v listine sú v súlade s platnými údajmi na LV, ktorého sa listina týka. Ak je listina spôsobilá na vykonanie záznamu zapíše sa na LV, ak nie, listinu vráti vyhotoviteľovi na opravu, prípadne na doplnenie. Pri činnosti posudzovania spôsobilosti verejných listín na zápis neabsentuje samostatnosť posúdenia. Zapisovateľka posúdi, či je predložená verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti podľa katastrálneho zákona. Ak je listina spôsobilá na vykonanie záznamu, správa katastra vykoná záznam do katastra. Ak nie, listinu vráti vyhotoviteľovi na opravu, doplnenie. Zákon pozná len . Záznam má evidenčný charakter, a to ku právu, ktoré už vzniklo na základe inej právnej skutočnosti (dedením, rozsudkom súdu, vydržaním, výstavbou...) a záznamom sa už len eviduje právo, ktoré existuje bez ohľadu na skutočnosť, či je, nie je, alebo bude zapísané

v katastri nehnuteľností. Zápis sa vykoná bez predchádzajúceho rozhodnutia. Prenotačný charakter poznámky zabezpečuje len informáciu o určitých skutočnostiach, týkajúcich sa vlastníka nehnuteľnosti. Pri zápise záznamom sa o vykonaní záznamu dotknutá osoba, pokiaľ nie je navrhovateľom o takejto zmene má právo dozvedieť. Podľa vykonávacej vyhlášky ku katastrálnemu zákonu sa zápis záznamu oznamuje listom. Zapisovateľka, v prípade, že listina je spôsobilá túto zapíše. Po zápise zašle oznámenie účastníkom konania, v ktorom uvedie, že na katastri bol vykonaný zápis listiny. Podľa vyhlášky ku katastrálnemu sa zápis záznamu oznamuje listom. V prípade, že sa posiela oznámenie aj elektronicky, vloží oznámenie do programu ELOD a vedúca katastrálneho odboru ju mandátnym certifikátom podpíše a následne ju odošle. Ministerstvo vnútra v rámci optimalizácií menilo platové triedy. Dôvody môže uviesť len Ministerstvo vnútra SR. Záverom mojej svedeckej výpovedi uviedla skutočnosť, že jednotliví vedúci katastrálnych odborov nikdy neriešili personalistiku a najmä zaradenie jednotlivých zamestnancov do tried. Keď boli zaradení pod ÚGKK tak zaraďovanie jednotlivých zamestnancov riešili služobné úrady katastrálnych úradov. V súčasnosti zaradenie jednotlivých zamestnancov riešia centrá podpory, ktoré patria priamo pod Ministerstvo vnútra SR. Keďže prvé zaradenie zapisovateľov do platových tried bolo uskutočnené Úradom geodézie a kartografie a katastra v Bratislave, ich vyjadrenie k tejto problematike by malo byť najpresnejšie. Súd oboznámil č.l. pv 474 Okresný úrad Brezno, vyjadrenie žalovaného z č.l. 488 - 490, 498 - 500, 533 - 534, vyjadrenie žalobkyne z 09.10.2020 z č.l. 505 - pv 508, zmena petitu z č.l. 508 o 1.478,50 Eur s príslušenstvom, funkčný plat 04.01.2019 z č.l. 509, z 12.07.2019 z č.l. 510, kolektívna zmluva z roku 2019, 2020 z č.l. 515 - 526, pásky január až júl 2016 mesačne 109,- Eur z č.l. 535, august až október 2016 110,- Eur z č.l. 535, november až december 2016 mesačne 117,89 Eur z č.l. pv 535, október 2016 á 64,29 Eur z č.l. pv 535, vyjadrenia právnej zástupkyne žalobkyne, žalovaného z pojednávania z 20.11.2020.

9. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom svedkov, žalobkyne. Dospel k záveru, že nárok žalobkyne je v podstatnej miere dôvodný. Súd sa s argumentom žalovaného o nedostatku právomoci nestotožnil. Žalobkyňa sa žalobou nedomáha iného zaradenia do funkcie a platovej triedy, ale predmetom žaloby je peňažné plnenie ako náhrada platu predstavujúceho rozdiel medzi platovou triedou, v ktorej je žalobkyňa nesprávne zaradená a platovou triedou, v ktorej žalobkyňa, podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú vykonáva, mala byť zaradená, v dôsledku čoho jej bol vyplácaný nižší plat. Podľa je daná právomoc Okresného súdu Zvolen ako kauzálne príslušného súdu v pracovných veciach vo veci pojednávať a rozhodnúť. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa uzatvorila so žalovaným Okresným úradom v Brezne štátnozamestnanecký pomer pracovnou zmluvou zo dňa 14.01.1999. Žalobkyňa bola prijatá na pozíciu referent a bola zaradená do štvrtej platovej triedy s miestom výkonu práce Okresný úrad Brezno, katastrálny odbor. S účinnosťou od 01.10.2013 bola žalobkyňa na základe dodatku k služobnej zmluve, dohody o zmene štátnozamestnaneckého pomeru, trvalé preloženie, zo dňa 12.09.2013 preložená do služobného úradu Správa katastra Banská Bystrica, funkcia hlavný referent.

10. Súd konštatoval, že nebolo medzi stranami sporné, že žalobkyňa uzatvorila s právnym predchodcom žalovaného, Okresným úradom v Brezne, štátnozamestnanecký pomer pracovnou zmluvou zo dňa 04.01.1999. Žalobkyňa bola prijatá na pozíciu referent a bola zaradená do 4. platovej triedy s miestom výkonu práce Okresný úrad Brezno, katastrálny odbor. S účinnosťou od 01.10.2013 bola žalobkyňa na základe dodatku k služobnej zmluve, Dohoda o zmene štátnozamestnaneckého pomeru - trvalé preloženie zo dňa 12.09.2013 preložená zo služobného úradu Správa katastra Banská Bystrica, funkcia hlavný referent, odbor štátnej služby 2.03 geodézia, kartografia a kataster s pravidelným miestom výkonu štátnej služby Správa katastra Brezno do služobného úradu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky s pravidelným miestom výkonu štátnej služby Okresný úrad Brezno, katastrálny odbor, oddelenie zápisov práv k nehnuteľnostiam s tým, že ostatné náležitosti služobnej zmluvy (odbor štátnej služby, platové náležitosti, funkcia, činnosti uvedené v ostatnom opise činností štátnozamestnaneckého miesta) zostali nezmenené. Touto dohodou sa žalobkyni menil len služobný úrad na základe o organizácii miestnej štátnej správy. Spornou medzi stranami bola otázka správnosti zaradenia žalobkyne do príslušnej funkcie a platovej triedy. Súd dospel k záveru, že predpokladom pre vyhovenie nároku je posúdenie prejudiciálnej otázky, ktorou je zaradenie žalobkyne do príslušnej platovej triedy podľa , ktorý nadobudol účinnosť od 1. novembra 2009. Poukázal na právnu úpravu o štátnej službe, ktorý bol platný do 31. 10. 2009, v ktorom 4. platová trieda pre funkciu hlavný referent bola charakterizovaná okrem iného ako samostatná odborná činnosť alebo samostatné vykonávanie ucelených agend s rozhodovacou právomocou vo vymedzenom úseku štátnej

správy, ale aj ako odborná príprava rozhodnutí v 1. stupni správneho konania a samostatné činnosti vyžadujúce spoluprácu aj s inými organizačnými útvarmi v služobnom úrade. V rozhodnom žalovanom období od januára 2016 až do novembra 2019 žalobkyni bol vyplácaný plat podľa funkcie zariadenia, hlavný referent podľa 4. platovej triedy, žalobkyňa však tvrdila, že vykonáva pracovné činnosti, ktoré odôvodňujú jej zaradenie do 5. platovej triedy, a preto aj podľa tohto zariadenia jej patrí plat. Súd sa preto zaoberal najnáročnejšou činnosťou, ktorú žalobkyňa vykonáva v porovnaní so 4. platovou triedou a 5. platovou triedou podľa citovaného zákona a Zákona . Mal preukázané, že žalobkyňa pracuje ako zapisovateľka na oddelení zápisov práv k nehnuteľnostiam, pričom pracovná náplň žalobkyne sa v rozhodnom období nemenila, počas celej doby trvania štátnozamestnaneckého pomeru vykonáva stále tú istú prácu a ako najnáročnejšiu činnosť uviedla posudzovanie spôsobilosti listín na zápis do katastra nehnuteľností.

11. Z vykonaného dokazovania, najmä z výsluchu svedkov R.. X. M. a W. N. vyplynulo, že vo všetkých troch prípadoch - vklad, záznam aj poznámka, ide o katastrálne konanie, ktoré má 2 fázy, 1. fáza je fáza posudzovaco - hodnotiaca, 2. fáza je fáza zapisovacia. Následne sú podrobne rozhodnutia uviedol, ktorá sa za z hľadiska činnosti žalobkyne obsahuje. Vo vzťahu k opisu činnosti poukázal na definíciu slova spolupráca, v zmysle ktorej za spoluprácu možno považovať iba aktívnu účasť inej osoby alebo organizačného útvaru pri riešení toho ktorého prípadu, ktorým sa zaoberá žalobkyňa. K záveru, že činnosť žalobkyne vykonávanou v súvislosti s jej najnáročnejšou činnosťou je potrebné považovať za samostatnú odbornú činnosť vo vymedzenom úseku argumentoval Opisom štátnozamestnaneckého miesta žalobkyne zo dňa 29. 5. 2009, ktorý bol vydaný ešte za účinnosti , ktorý v bode 8 vymedzil najnáročnejšiu činnosť žalobkyne ako „Samostatné odborné činnosti alebo samostatné vykonávanie ucelených agend s rozhodovacou právomocou na príslušnom úseku štátnej služby“ pričom žalobkyňa bola zaradená vo funkcii hlavný referent, odbor štátnej služby 2.03 geodézia, kartografia a kataster, oddelenie zápisov práv k nehnuteľnostiam, v platovej triede 4. V tejto súvislosti súd poukázal na výpoveď svedkyne R.. X. M., ktorá bola vedúca oddelenia zápisov od marca 2002, pričom citovaný zákon uložil zamestnávateľovi povinnosť prehodnotiť činnosti, ktoré sa vykonávajú na úseku katastra a bolo potrebné ich priradiť podľa stupňa náročnosti činnostiam, ktoré zadefinoval Katalóg pracovných činností, ktorý bol prílohou tohto zákona. Už v tomto období roku 2002 dospel zamestnávateľ k záveru, že činnosti vykonávané žalobkyňou je potrebné považovať za samostatnú odbornú činnosť. Súd teda dospel k záveru, že pokiaľ sám žalovaný, resp. jeho právny predchodca od tohto obdobia považoval činnosti vykonávané žalobkyňou za samostatné odborné činnosti, žalobkyňa počas celej doby trvania štátnozamestnaneckého pomeru vykonávala stále tú istú prácu, nebol dôvod neskôr meniť charakter najnáročnejšej činnosti žalobkyne, pričom tento bol zmenený už v opise štátnozamestnaneckého miesta žalobkyne zo dňa 29. 4. 2010 a ktorý bol vydaný po nadobudnutí účinnosti , kde mala žalobkyňa vymedzenú ako najnáročnejšiu činnosť len odbornú činnosť vyžadujúcu spoluprácu s inými organizačnými útvarmi. Žalovaný žiadnym spôsobom nevysvetlil, z akého dôvodu k tejto zmene došlo bez zmeny v pracovných činnostiach žalobkyne. Zároveň súd poukázal na výpoveď svedka W. N., podľa ktorého k zmene došlo z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Ak by žalobkyni zostal zachovaný rovnaký opis najnáročnejšej činnosti, aj podľa neskôr platného zákona o štátnej službe musela by byť zaradená do 5. platovej triedy, čo by malo vplyv na finančné prostriedky vyčlenené z rozpočtu. Súd aj vzhľadom na námietku žalovaného k tomuto svedkovi považoval jeho výpoveď sa dôveryhodnú.

12. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k názoru, že činnosť žalobkyne vykonávanú v súvislosti s jej najnáročnejšou činnosťou je potrebné považovať za samostatnú odbornú činnosť vo vymedzenom úseku, ktorá zodpovedá charakteristike 5. platovej triedy, podľa nového zákona 3. platovej triedy (to isté), keď týmto vymedzeným úsekom je úsek zápisov práv k nehnuteľnostiam. Žalobkyňa samostatne koná na základe vlastného odborného posúdenia a myšlienkových postupov, o vyznačenie poznámky bez akejkoľvek súčinnosti v spolupráci s právnikom alebo inými organizačnými útvarmi. V rámci samostatného rozhodovania zapisuje práva k nehnuteľnostiam vykonaním záznamu, pričom posudzovanie predložených listín spočíva v samostatnom posúdení spôsobilosti predložených listín na vykonanie zápisu a v správnej subsumácii skutkového stavu veci pod právny režim niektorého z právnych predpisov, listiny posudzuje nielen podľa ustanovenia § 42 katastrálneho zákona, ale aj podľa ďalších príslušných predpisov. Ústredným pojmom pre správnu subsumáciu činnosti pod 4. platovú triedu alebo 5. platovú triedu podľa zákona o štátnej služby je pojem samostatná odborná činnosť vo vymedzenom úseku a súd sa stotožnil s argumentáciou žalobkyne, že pod samostatnú odbornú činnosť vo vymedzenom úseku treba rozumieť okruh pracovných činností zamestnanca vyznačujúcich

sa samostatnou odbornou činnosťou spočívajúcou v myšlienkovom postupe za použitia myšlienkových logických metód, najmä indukcie, dedukcie pri aplikácii predpisov hmotného práva.

13. Súd prihliadol aj na zaraďovanie iných zamestnancov žalovaného vykonávajúcich rovnakú pracovnú činnosť ako žalobkyňa, keď si vyžiadal od Okresného úradu Bratislava správu ohľadom výberového konania, na ktoré žalobkyňa poukazovala, keď boli prijatí do stálej štátnej služby zamestnanci na oddelenie zápisov práv k nehnuteľnostiam katastrálneho odboru Okresného súdu Bratislava, ktorí boli zaradení do platovej triedy 5, funkcia radca s najnáročnejšiu činnosťou samostatná odborná činnosť na úseku katastra nehnuteľnosti. Porovnaním zápisov súd zistil, že žalobkyňa vykonáva rovnakú pracovnú činnosť ako títo zamestnanci. Súd pri rozhodovaní vychádzal z , , , , , , , , a .

14. Žalovaný namietal právomoc súdu rozhodovať v danej veci. Podľa a Zákona o štátnej službe určuje opisy štátnozamestnaneckých miest. Je súčasťou služobnej zmluvy o zaradení zamestnanca do funkcie štátnej služby, rozhoduje služobný úrad. Tvrdil, že žiaden všeobecne záväzný právny predpis nepriznáva súdu právomoc rozhodovať. Zdôraznil, že žalobkyňa podpisom služobnej zmluvy s určitým opisom najnáročnejšej činnosti akceptovala možnosť, že jej v rámci tohto opisu budú prideľované pracovné úlohy zodpovedajúce náročnosti pracovnej náplne tak, ako je dohodnuté služobnej zmluve. Opis štátnozamestnaneckého miesta, ktorý žalobkyňa pri podpise zmluvy ako aj dodatku akceptovala, stanovuje, že najnáročnejšia činnosť je definovaná ako odborná činnosť vyžadujúca spoluprácu s inými organizačnými útvarmi, teda ide o vybavovanie odbornej agendy vo vymedzenom úseku tvoriacim podklad pre rozhodovanie. Na základe toho vyslovil záver, že pre zaradenie žalobkyne do platovej triedy je rozhodný len opis štátnozamestnaneckého miesta, ktorý je súčasťou služobnej zmluvy. Namietal, že nie je zrejmé, čo konkrétne prvostupňový súd považuje sa odborný a myšlienkový postup pri vykonávaní či už záznamu alebo poznámky. Úlohou zapisovateľa na rozdiel od vkladára, ktorý vydáva rozhodnutia, je posúdiť, či daná listina neobsahuje zjavné pisárske chyby a následne jednoduchou výzvou vyzýva predkladateľa tieto pisárske chyby odstrániť. Zdôraznil, že výzva je odosielaná a podpísaná menom vedúceho oddelenia. Pri vklade zapisovateľ je viazaný rozhodnutím. V prípade chyby vydaného rozhodnutia vkladárom zodpovednosť je plne na vkladárovi, nie na zapisovateľke. I keď práca zapisovateľa je veľmi dôležitá, tvrdením, že ide o samostatnú odbornú činnosť, je táto činnosť je daná na rovnakú úroveň, ako je vydanie rozhodnutia o povolení vkladu, ktoré sa spravuje ustanoveniami o správnom konaní, čo žalovaný nepovažuje sa adekvátne činnosti. Zastáva názor, že to, čo vykonáva žalobkyňa je odborná činnosť, ktorá si vyžaduje žalobkyňou určité odborné znalosti. Zdôraznil, že táto odborná činnosť si vyžaduje spoluprácu s inými organizačnými útvarmi aj mimo služobného úradu. Zo zákonných ustanovení katastrálneho zákona a osobitných právnych predpisov vyplýva spolupráca medzi osobou vykonávajúcou zápis práv k nehnuteľnostiam a inými organizačnými útvarmi. Pri odbornom posúdení verejnej listiny je samozrejmosťou, že žalobkyňa pracuje s dostupnými dokumentmi, správne právne ich využije, pričom sa riadi prioritne katastrálnym zákonom. Žalobkyňa nerieši vzniknutý problém tým spôsobom, že sama je tvorcom dokumentov potrebných pre ďalšie rozhodovanie, pracuje s už vyhotovenými dokumentami a verejnými listinami v intenciách katastrálneho zákona. Ide o iba o kontrolu vyhotovených dokumentov, nie ich tvorbu. Žalovaný chápe charakter samostatnej odbornej činnosti ako činnosť, kde štátny zamestnanec samostatne a ucelene vypracúva agendu a zodpovedá za jej obsahovú stránku, ktorú pripravuje v rámci svojej odbornej činnosti. Podľa jeho názoru však žalobkyňa nevykonáva samostatnú odbornú činnosť. Naopak tvrdí, že žalobkyňa vykonáva odbornú činnosť vyžadujúcu spoluprácu s inými organizačnými útvarmi mimo služobného úradu. Žalovaný namietal, že Opis štátnozamestnaneckého miesta žalobkyne zo dňa 29. 5. 2009 nie je totožný s opisom štátnozamestnaneckého miesta žalobkyne zo dňa 1. 3. 2014, ktorý bol platný v žalovanom období. Opis zo dňa 29. 5. 2009 neplatil v rozhodnom období a zdôraznil, že v opise zo dňa 29. 5. 2009, ktorý považuje súd za kľúčový, nie je uvedená najnáročnejšia činnosť posudzovanie spôsobilosti verejných a iných listín. V tejto súvislosti poukázal na prílohu číslo 1 k platného v čase tvorby opisu z 29. 5. 2009. Namietal, že žalovaný v roku 2009 nebol v pozícii zamestnávateľa a nijako nemohol ovplyvniť zaradenie žalobkyne do príslušnej platovej triedy. Podľa zákona v čase vydania opisu činnosti zo dňa 29. 5. 2004 do 4. platovej triedy patrili štátni zamestnanci, ktorí robili aj rozhodnutie na 1. stupni správneho konania a do 5. triedy patrili štátni zamestnanci, ktorí robili rozhodnutia v 2. stupni správneho konania. Žalobkyňa nevykonávala ani nevykonáva ucelené agendy s rozhodovacou právomocou, nekoná v správnom konaní.

15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a predovšetkým na prílohu číslo 1 k je viac než zrejmé, že došlo v tom čase k nesprávnemu zaradeniu žalobkyne do 4. platovej triedy. Žalovaný poukázal aj na to, že predmetom sporu je obdobie od roku 2016 do roku 2019, preto nie je možné aplikovať na daný spor . Poukázal na historický vývoj, pričom správy katastra sa zrušili od 1. 10. 2013 a až vtedy prešli práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckých vzťahov na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ktoré nebolo v rokoch 2002 - 2004 v pozícii zamestnávateľa žalobkyne a nemohlo žiadnym spôsobom ovplyvniť zaradenie žalobkyne do príslušnej platovej triedy. Z prílohy k jednoznačne vyplýva, že v rokoch 2002 - 2004 do 4. platovej triedy patrili štátni zamestnanci, ktorí robili aj rozhodnutia na 1. stupni správneho konania alebo súdneho konania a do 5. triedy patrili štátni zamestnanci, ktorí robili rozhodnutia v 2. stupni správneho konania. Žalobkyňa nevykonávala ani nevykonáva ucelené agendy s rozhodovacou právomocou, nekoná v správnom konaní, preto pri zaradení bývalou vedúcou R.. M. do 4. platovej triedy došlo k nesprávnemu zaradeniu žalobkyne. Z toho vyplýva, že činnosti „posudzovanie spôsobilosti listín na zápis do katastra nehnuteľností“ neboli podľa prílohy vyššie uvedenej považované za samostatné odborné činnosti, ako sa mylne domnieva súd prvej inštancie. R.. M. bola vedúcou žalobkyne v roku 2009, pričom svedkyňa uviedla, že iba v rokoch 2002 - 2004 bola vedúcou oddelenia zápisu práv k nehnuteľnostiam. Žalovaný nikdy nepovažoval činnosť posudzovanie spôsobilosti verejných a iných listín za samostatnú odbornú činnosť. Taktiež zastáva názor, že súd nesprávne vyhodnotil opisy činností z výberových konaní v Bratislave, keď konštatoval, že činnosti citovaných opisov sú totožné s činnosťami žalobkyne, pretože sú tam aj činnosti, ktoré nie sú uvedené v opise žalobkyne. Žalovaný taktiež namietal nesprávne právne posúdenie vo vzťahu k priznaným úrokom z omeškania, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31. 5. 2012, sp. zn. , v zmysle ktorého má aj štátny zamestnanec právo v prípade omeškania s platením požadovať od služobného úradu úroky z omeškania. V právnej veci žalovaný žalobkyni vyplácal funkčný plat v súlade s opisom jej štátnozamestnaneckého miesta ako aj v súlade s jej zaradením do príslušnej platovej triedy, t. j. žalovaný sa nedostal do žiadneho omeškania s výplatou funkčného platu. Žalovaný platil a plnil v lehote splatnosti žalobkyni v súlade s platnou a účinnou právnou úpravou. Preto nemohlo dôjsť k jeho meškaniu. Taktiež namietal priznanie výšky úrokov z omeškania zo sumy brutto žalobkyni, nakoľko táto by celou takouto mzdou nemohla disponovať ani v prípade, ak by bola vyplácaná v bežnom pracovnom pomere vzhľadom na odvodovú povinnosť. Podľa neho je v rozpore so záväznými právnymi predpismi, aby v prípade, ak bola zamestnancovi priznaná náhrada mzdy s úrokom z omeškania, bol úrok z omeškania stanovený zo mzdy brutto.

16. Žalovaný predložil právnu argumentáciu. Nakoľko právna úprava takýto akt preskúmavania v správnom súdnictve vylučuje ( ) žalobkyňa nemá k dispozícii inú možnosť ochrany svojich práv ako prostredníctvom vecne a miestne príslušného civilného súdu, pretože inak by išlo o odmietnutie spravodlivosti čo by bolo v rozpore s článkom 46 ods. 1 . Tvrdenie žalovaného, že súd nie je oprávnený rozhodovať o zaradení zamestnanca do konkrétnej platovej triedy, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, resp. z účelového prispôsobovania si skutkového a právneho stavu veci, pretože tak v podanej žalobe, ako aj počas celého konania pred súdom prvej inštancie sa raz nezmienila o tom, že predmetom konania je rozhodnutie o zradení zamestnanca do príslušnej platovej triedy. Faktom je, že súd prvej inštancie je oprávnený zaradenie zamestnanca do príslušnej platovej triedy podľa skutočne ním vykonávanej práce posúdiť ako prejudiciálnu otázku a rozhodnúť o doplatení rozdielu medzi platovou triedou, do ktorej bola žalobkyňa nesprávne zaradená a platovou triedu, do ktorej mala by skutočne podľa vykonávanej práce a opisu štátnozamestnaneckého miesta zaradená v zmysle najnáročnejšej činnosti podľa 5. platovej triedy zákona o štátnej službe, resp. 3. platovej triedy podľa nového zákona. Zaradenie zamestnanca do správnej platovej triedy je primárnou povinnosťou žalovaného zamestnávateľa. Zodpovednosti za doplatenie platu sa nemôže zbaviť len tvrdením, že súd nemôže rozhodovať o zaradení do platovej triedy.

17. Vo vzťahu k tvrdenej spolupráci s inými organizačnými útvarmi upriamila žalobkyňa pozornosť na odôvodnenie, kde podrobným spôsobom súd odpovedá na žalovaným tvrdenú spoluprácu žalobkyne s inými organizačnými útvarmi. Plne sa stotožnila s názorom súdu, ako správne poukázal na výklad slova „spolupráca“ podľa Slovníka slovenského jazyka, pričom odmietol pod pojem spolupráce podradiť napr. konanie žalobkyne spočívajúce v oznámení súpisného čísla alebo inom oznamovaní alebo vyzývaní štátnych orgánov alebo orgánu štátnej správy. Pokiaľ žalobkyňa prichádza do styku s inými orgánmi štátnej správy alebo orgánmi verejnej správy, reaguje na určitý zistený nesúlad alebo inú skutočnosť, ku ktorej dospela výhradne na základe vlastného odborného a právneho posúdenia veci. Iné organizačné útvary, dokonca mimo služobného úradu, so žalobkyňou žiadnym spôsobom spočívajúcim

v poskytnutí rady, usmernenia alebo konzultovaní pokiaľ ide o posúdenie spôsobilosti na zápis do katastra nehnuteľností, ale aj iných najnáročnejších činností, nespolupracujú. Domnieva sa, že žalovaný si s poukazom na uvádzané príklady, v ktorých vidí spoluprácu žalobkyne s inými organizačnými útvarmi zjavne odporuje, pretože na prvý pohľad je zrejmé, že ním tvrdená spolupráca nie je žiadnou spoluprácu, ale výsledkom tvorivej duševnej činnosti žalobkyne. Dotyčné orgány dostávajú výstup od žalobkyne najčastejšie v podobe žiadosti o doplnenie listiny alebo oznámenia o vykonaní záznamu alebo poznámky, avšak až potom, čo bola spôsobilosť tejto listiny na zápis do katastra nehnuteľností posúdená žalobkyňou v rámci samostatnej odbornej činnosti. Odmieta vytváranie obrazu, že činnosť žalobkyne spočíva len v kontrole chýb v písaní, počítaní alebo iných zrejmých nesprávnostiach. Žalovaný poukázal na tie činnosti žalobkyne, ktoré sa mu javia ako činnosti spočívajúci v hľadaní chýb v písaní a iných zrejmých nesprávností, čo nie je pravda, pretože aj v týchto prípadoch sa vyžaduje znalosť právnych predpisov a poznanie súvisiacich vykonávacích predpisov. Žalovaný nespochybňuje činnosť žalobkyne, ktoré vykonáva zapisovanie práv k nehnuteľnostiam záznamom a poznámkou, ktoré síce nespôsobujú také účinky (konštitutívne) ako vklad, ale nepochybne sa prostredníctvom týchto zápisov zapisujú dôležité právne skutočnosti. V tomto smere odkázala na zákon o konkurze. V prípade, že by žalobkyňa neovládala tieto všeobecne záväzné právne predpisy, návrh na vykonanie záznamu alebo poznámky by mohol požadovať ktokoľvek, čo by viedlo k deštrukcii funkcií katastra nehnuteľností. Tvrdenie, že žalobkyňa len kontroluje chyby v písaní a iné zrejmé nesprávnosti, považuje za absurdné. Odmieta zľahčovanie jej pracovnej činnosti. Je síce pravdou, že činnosti ktoré vykonáva, nemajú konštitutívne účinky, ale tento argument nie je spôsobilý žiadnym spôsobom vyvrátiť to, že vykonáva samostatnú odbornú činnosť, za ktorú nemôže byť považované len zapisovanie práva k nehnuteľnostiam vkladom, ktorý zakladá konštitutívne právne účinky. K takémuto záveru je možné dôjsť aj pomocou logického výkladu zákona o štátnej službe so zreteľom na charakteristiku platových tried štátneho zamestnanca, z ktorej je zrejmé, že samostatná odborná činnosť je charakteristická aj pre 5. platovú triedu až 6. platovú triedu, napriek tomu, že štátni zamestnanci, ktorí vykonávajú zapisovanie práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom, sú zaradení až do 7. platovej triedy. Preto tvrdenia žalovaného sú zjavne skreslené. Zdôraznila, že rozdiel medzi žalobkyňou a osobou, ktoré vykonáva vklad do katastra, je rozdiel troch platových tried (rozdiel medzi 2. a 5. platovou triedou podľa o štátnej službe a rovnako rozdiel medzi 4. a 7. platovou triedou aj podľa . Takýto rozdiel v platových triedach považuje za spravodlivý. To, či žalovaný považuje takýto rozdiel za adekvátny alebo neadekvátny, nemá význam pre rozhodnutie vo veci samej. K námietke, že žalobkyňa nie je tvorcom žiadnych dokumentov a že pracuje s už vyhotovenými dokumentmi a verejnými listinami uviedla, že odmieta, aby samostatnou odbornou činnosťou bola len činnosť, kde sa zákonite musia by to vyhotovovať nejaké dokumenty, pretože to do súpisu najnáročnejšej činnosti nevyplýva. K námietke vznesenej voči vykonaným dôkazom uviedla, že žalovaný sa ďalej snaží spochybniť relevantnosť výpovede svedkyne R.. X. M.. Je pravdou, že svedkyňa v súčasnosti nepracuje na tom istom oddelení, kde žalobkyňa, to však neznamená, že nemá vedomosť o pracovných činnostiach vykonávaných žalobkyňou, pretože z dokazovania vyplynulo, že činnosť žalobkyne sa v konkrétnych obdobiach nemenila a teda, že pracovné činnosti, ktoré vykonávala aj v období od roku 2002 do 1. 3. 2015, sa nezmenili. Svedkyňa ako bývalá vedúca oddelenia zápisov práv k nehnuteľnostiam má konkrétne pracovné skúsenosti s prácou žalobkyne a prácu štátnych zamestnancov zaradených v tomto oddelení mohla na rozdiel od hod B.. R. B. - prednostky Okresného úradu v Brezne, vnímať vlastnými zmyslovými orgánmi dennodenne. Opisy štátnozamestnaneckých miest úspešných zamestnancov vo výberových konaniach v Bratislave sa ukázali ako rovnaké s opisom štátnozamestnaneckého miesta žalobkyne, pričom žalobkyňa bola podľa zákona o štátnej službe zaradená do 4. platovej triedy, a títo úspešní zamestnanci zaradení do 5. platovej triedy. Ide o porušenie zásady rovnakého zaobchádzania bez toho, aby na to existoval legitímny dôvod, pričom zdôraznila, že takéto správanie je o to závažnejšie, že žalobkyňa ako aj úspešní zamestnanci sú odmeňovaní z jedného zdroja. Jediný dôkaz, na ktorom žalovaný stavia svoju obranu, je výpoveď svedkyne B.. R. B., ktorá nastúpila do svojej funkcie v roku 2016. Žalovaný si teda odporuje, keď na jednej strane spochybňuje výsluch svedkyne R.. X. M. argumentujúc, že táto bola vedúcou oddelenia, na ktorom žalobkyňa pracuje, len v rokoch 2002 - 2004. Základný rozdiel medzi svedkyňami spočíva v tom, že pani R.. X. M. má reálne skúsenosti s prácu štátnych zamestnancov zaradených v danom oddelení, na ktorom aj pôsobila, na rozdiel od pani B.. R. B., ktorá do funkcie prednostky nastúpila v roku 2016, a ako vyplýva z jej výsluchu, vôbec nepopiera, že s prácou žalobkyne nemá žiadne pracovné skúsenosti. Preto vyslovila názor, že výpoveď svedkyne R.. X. M. musí disponovať väčšou dôkaznou silou, než výsluch pani B.. R. B.. Táto nie je ako svedok spôsobilá uviesť skutočnosti, o ktorých sa mohla dozvedieť pri výkone svojej činnosti, ale uvádza len tie skutočnosti, o ktorých sa dozvedela sprostredkovane od

tretích osôb. Je taktiež nemysliteľné, aby prednostka Okresného úradu mala podrobnú vedomosť o činnostiach vykonávaných jednotlivými zamestnancami. Z jej výpovede vyplynulo, že nemá absolútne žiadnu vedomosť o tom, aké pracovné činnosti žalobkyňa vykonáva, čo je vzhľadom na jej funkciu úplne prirodzené. Svedkyňa sa vo výpovedi zmieňovala neustále o posudzovaní spôsobilosti verejných listín na zápis do katastra nehnuteľností, čo však nie je jediná bližšie určená najnáročnejšia činnosť, ktorú žalobkyňa vykonávala. Opomenula aj to, že vykonáva aj iné pracovné činnosti. Žalovaný sa snaží dehonestovať prácu žalobkyne, keď uvádza, že svedok V.. W. N. uviedol, že v prípade, ak je obtiažnejšia vec, je bežnou praxou, že zapisovatelia sa radia s vedúcim oddelenia. Táto skutočnosť z výsluchu svedka vôbec nevyplýva. Malo by byť bežnou praxou, dokonca by malo byť prirodzené a žiadúce, aby sa konkrétny zamestnanec pri náročných veciach poradil so svojím nadriadeným, táto skutočnosť by nemala byť žalobkyni na ujmu. K námietke žalovaného ohľadom jednotlivých Opisov štátnozamestnaneckých miest žalobkyne uviedla, že v „Opise štátnozamestnaneckého miesta" žalobkyne zo dňa 28. 5. 2009, kde v rámci opisu najnáročnejšej činnosti má uvedené „Samostatné odborné činnosti alebo samostatné vykonávanie ucelených agent s rozhodovacou právomocou na príslušnom úseku štátnej služby“, pričom v „Opise štátnozamestnaneckého miesta“ zo dňa 1. 1. 2013 má žalobkyňa v rámci najnáročnejšej činnosti uvedené už len „Odborná činnosť vyžadujúca spoluprácu s inými organizačnými útvarmi", hoci žalobkyňa aj naďalej vykonávala tie isté pracovné činnosti, ktoré podľa predchádzajúceho Opisu štátnozamestnaneckého miesta žalovaný kvalifikoval ako „Samostatné odborné činnosti alebo samostatné vykonávanie ucelených agend s rozhodovacou právomocou na príslušnom úseku štátnej služby“. Tzn., že žalovaný bez toho, aby došlo k reálnej zmene v ním vykonávaných pracovných činnostiach, bez toho, aby existoval akýkoľvek spravodlivý a legitímny dôvod, vypustil z „Opisu štátnozamestnaneckého miesta“ zo dňa 1. 1. 2013 „Samostatné odborné činnosti alebo samostatné vykonávanie ucelených agend s rozhodovacou právomocou na príslušnom úseku štátnej služby“ a ponechal len „Odborná činnosť vyžadujúca spoluprácu s inými organizačnými útvarmi“. Tento nepochopiteľný počin žalovaného treba vykladať v intenciách historického výkladu. Podľa prílohy číslo 1 hlavný referent zaradený do 4. platovej triedy v rámci najnáročnejšej činnosti vykonáva „Samostatné odborné činnosti alebo samostatné vykonávanie ucelených agend s rozhodovacou právomocou na príslušnom úseku štátnej služby“. Nadobudnutím účinnosti o štátnej službe v znení neskorších predpisov však zákonodarca „Samostatné odborné činnosti“ subsumoval pod 5. platovú triedu s funkciou radca. Argument žalovaného, že v roku 2009 nebol v pozícii zamestnávateľa je irelevantný, pretože nejde o rozhodujúce obdobie a taktiež to nevylučuje jeho zodpovednosť. Odo dňa, keď sa žalovaný stal zamestnávateľom žalobkyne mal dostatočný časový priestor na to, aby platovú triedu žalobkyni zvýšil. Zamestnávateľ podľa zákona o štátnej službe je povinný zaradiť zamestnanca do príslušnej platovej triedy, ktorú vykonáva podľa služobnej zmluvy alebo podľa opisu činností štátnozamestnaneckého miesta. Zaradenie zamestnanca do niektorých z príslušných platových tried musí vždy reflektovať nielen na štátnym zamestnancom reálne vykonávané pracovné činnosti, ale musí rešpektovať aj právnu úpravu de lege lata, v ktorom časovom období, so zreteľom na legislatívne zmeny. K argumentácii žalovaného k opisu štátnozamestnaneckého miesta poukázala na znenie ustanovenie zákona o štátnej službe, podľa ktorého štátnemu zamestnancovi patrí funkcia v 1. platovej triede až 11. platovej triede podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú vykonáva podľa služobnej zmluvy alebo podľa opisu činností štátnozamestnaneckého miesta, z čoho je zrejmé, že zákonodarca použil formuláciu „podľa najnáročnejšej činnosti“ a nie podľa najnáročnejších činností. Konkrétnemu štátnemu zamestnancovi vzniká nárok na zaradenie do príslušnej platovej triedy, ak vykonáva čo i len jednu najnáročnejšiu činnosť, resp. bližšie určenú najnáročnejšiu činnosť. K námietke ohľadom opisov výberového konania pre Bratislavu, že sú tam uvedené aj činnosti, ktoré nie sú uvedené v opise žalobkyne, uviedla, že v prípade, ak by zákonodarca mienil, aby štáty štátni zamestnanci boli do príslušnej platovej triedy zaraďovaní tak, že zákonite budú musieť vykonávať všetky pracovné činnosti špecifikované v rámci bližšie určenej najnáročnejšej činnosti, v zákona o štátnej službe by namiesto dikcie „podľa najnáročnejšej činnosti“ legislatívne zakotvil znenie „podľa najnáročnejších činností". Pri výklade tohto ustanovenia je potrebné aplikovať taktiež teologický výklad so zreteľom na účel sledovaný zákonodarcom. Pokiaľ by sa pripustil taký výklad právnej normy, aký aplikoval žalovaný, znamenalo by to cestu k zneužívaniu práva, pretože zamestnávateľ by štátnemu zamestnancovi určil výkon pracovných činností tak, aby vykonal len niektoré z bližšie určených najnáročnejších činností v rámci určitej platovej triedy, pričom určitú pracovnú činnosť by štátnemu zamestnancovi „nedovolil" vykonávať, aby ho nemusel zaradiť do takej platovej triedy, podľa ktorej by mal štátny zamestnanec nárok vyšší funkčný plat. To, že štátny zamestnanec vykonáva len jednu pracovnú činnosť z diapazónu bližšie určených najnáročnejších činností v rámci konkrétnej platovej triedy, nemôže byť tomuto zamestnancovi na ujmu. Preto zamestnanec musí byť zaradený

do príslušnej platovej triedy nielen podľa služobnej zmluvy, ale aj podľa skutočne vykonávaných pracovných činností. V tejto súvislosti poukázal na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý judikoval, že pre správne zaradenie zamestnanca do príslušnej platovej triedy je rozhodujúca skutočne vykonávaná práca. Odmieta výklad práva žalovaným, keď tvrdí, že je úplne v poriadku, ak štátny zamestnanec v skutočnosti vykonáva náročnejšiu prácu spadajúcu do vyššej platovej triedy, než do ktorej je podľa služobnej zmluvy zaradený, pretože relevantnou iba výhradne služobná zmluva a to, čo je v nej v absolútnom rozpore s realitou napísané. K námietkam žalovaného vo vzťahu k úrokom z omeškania uviedla, že žalovanému zrejme uniklo, že ten, kto je povinný plniť peňažný záväzok, teda žalovaný žalobkyni za ňou vykonávanú prácu, sa do omeškania dostáva vtedy, ak nielenže neplní včas, ale aj vtedy, ak neplní riadne. Na to, aby sa žalovaný zbavil zodpovednosti za plnenie úrokov z omeškania, bol povinný plniť včas, čo plnil, a zároveň riadne, čo neplnil. Ak súd prvej inštancie poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 31. 5. 2012, toto považovala za aplikovateľné na daný skutkový a právny stav. Pokiaľ žalovaný poukázal na rozhodovaciu činnosť - rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I, jeho argument nemôže obstáť, pretože tento názor už je prekonaný rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR, takéto rozhodnutie nemožno zaradiť pod pojem najvyššej súdnej autority (rozhodnutie Okresného súdu). V uznesení Najvyšší súd uviedol, že zamestnancovi patrí náhrada mzdy spolu s príslušenstvom, povedal tiež, že pokiaľ odvolací súd viazal okamih nároku na náhradu mzdy ku dňu rozhodnutia súdu o neplatnom skončení pracovného pomeru, nesprávne vec právne posúdil. Pokiaľ by sa okamih omeškania zamestnávateľa viazal na nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia o neplatnom skončení pracovného pomeru, znamenalo by to, že zamestnávateľ, ktorý neplatne so zamestnancom skončil pracovný pomer, sa počas trvania súdneho konania nedostal do omeškania, čo by znamenalo popretie významu úrokov z omeškania a ich satisfakčnej funkcie. V unesení sp. zn. tiež Najvyšší súd SR vyslovil, že úrok z omeškania je majetkovou sankciou zamestnávateľa a má veriteľa - zamestnanca odškodniť za to, že nemohol použiť dlhovanú istinu náhrady mzdy. To, že žalovaný plnil v súlade s opisom štátnozamestnaneckého miesta a v zásade plnil aj včas, neznamená, že plnil aj riadne. V žiadnom prípade plniť riadne nemohol, pretože žalobkyni nevyplatil funkčný plat v sume rovnajúcej sa platovej triede, do ktorej mala byť zaradená. Názory Najvyššieho súdu SR možno v danej veci aplikovať analogicky. Aj vo veci rozhodnutej Krajským súdom v Banskej Bystrici zo dňa 25.09.2019 je konštatované, odvolacím súdom k námietke právomoci

18. K námietke právomoci vznesenej žalovaným súd uviedol, že po jej preskúmaní dospel k záveru, že táto nie je dôvodná, pretože žalovaný presvedčivo a vyčerpávajúco neargumentoval, prečo by súd nemal právomoc o podanej žalobe rozhodovať. Jediná námietka spočíva v tom, že o zaradení zamestnanca do funkcie štátnej služby rozhoduje príslušný služobný úrad a že žiaden všeobecne záväzný právny predpis nepriznáva súdu právomoc rozhodovať o tom, akým spôsobom má ktorýkoľvek služobný úrad postupovať pri zaradení zamestnanca. Okresný súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že nerozhodoval o povinnosti zamestnávateľa zaradiť žalobkyňu do určitej platovej triedy a takto neznel ani petit žaloby, teda, že by sa domáhala zariadenia do určitej konkrétnej platovej triedy. V tejto súvislosti súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. 2. 2009, sp. zn. , v ktorom spore sa navrhovateľ domáhal určenia platu v konkrétnej platovej triede. Okresný súd Komárno návrhu vyhovel a určil zaradenie navrhovateľa do platovej triedy, na čo Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd, tento zmenil a návrh zamietol, pričom v odôvodnení okrem iného uviedol, že o určení, či zaradenie zamestnanca do platovej triedy rozhoduje zamestnávateľ, teda súd nemôže určovacou žalobou rozhodovať o týchto skutočnostiach, pretože to patrí do pôsobnosti zamestnávateľa. Tvrdenie žalovaného v rozhodovanej veci korešponduje s týmto názorom, čo nerozporuje ani súd, avšak z vyššie uvedeného rozhodnutia vyplýva aj to, že súd môže rozhodovať iba o tom, či je zamestnanec správne zaradený do určitej platovej triedy, platového stupňa alebo nie, z čoho sa potom odvodzuje určenie výšky platu zamestnanca zamestnávateľom, tarifného platu zamestnanca, pretože predpoklady pre posúdenie týchto skutočností sú objektívne stanovené v príslušných právnych predpisoch. Na základe dovolania najvyšší súd sa stotožnil so záverom odvolacieho súdu, že o zaradení zamestnanca do určitej platovej triedy je oprávnený rozhodovať iba zamestnávateľ. V rozhodovanej veci sa navrhovateľ domáhal určenia o zaradení zamestnanca do platovej triedy. Najvyšší súd konštatoval, že rozsudok súdu, ktorý je založený na vecnom posúdení otázok z hľadiska hmotného práva, v sebe aj bez výslovného vyjadrenia zahŕňa záver, že uvedená vec patrí do právomoci súdov a tak isto aj krajský súd, ktorý rozhodoval o odvolaní, vychádzal z toho, že vec patrí do právomoci súdov, pretože navrhovateľ vyvodzoval svoj nárok z pracovnoprávneho vzťahu. Najvyšší súd prisvedčil správnosti záveru odvolacieho súdu, že súd je oprávnený rozhodovať, resp. iba preskúmavať správnosť takéhoto zaradenia zamestnanca do

príslušnej platovej triedy, o ktorom rozhodol zamestnávateľ. Vzhľadom na vyššie uvedené súd v tejto veci konštatuje, že žalobkyňa sa nedomáhala zaradenia do určitej platovej triedy.

19. Na podporu správnosti rozhodnutia okresného súdu súd poukazuje aj na uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. zo dňa 23. 6. 2015, v ktorej veci sa navrhovateľka domáhala povinnosti žalovaného zaplatiť určitú sumu s poukazom na o verejnej službe, a to z dôvodu doplatenia rozdielu medzi tarifným platom pre 9. a 11. platovú triedu. V rámci tohto konania rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 23. 4. 2014, sp. zn.: , z ktorého záverov vyplynulo, že najvyšší súd sa vecou zaoberal a konanie nezastavil pre nedostatok právomoci súdov, ani súdu nevytkol, že by takto uplatnený nárok na konkrétne plnenie nemohol byť takto žalovaný. Zo záverov tiež vyplynulo, že je potrebné posúdiť, či činnosti vykonávané navrhovateľkou zodpovedajú alebo nezodpovedajú opisu pracovnej činnosti uvedené v katalógu.

20. Súd taktiež poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. júna 2011, sp. zn. , v ktorom spore sa navrhovateľ domáhal určenia povinnosti zaradenia do určitého platového stupňa ako aj náklady mzdy s príslušenstvom, pričom súd konal na základe mimoriadneho dovolania Generálny prokurátora Slovenskej republiky. Z odôvodnenia vyplýva,, že Najvyšší súd poukazuje na svoje skoršie rozhodnutie, a to rozsudok zo dňa 30. novembra 2004, sp. zn. v ktorom uviedol, že žaloba na splnenie povinnosti (vtedy podľa ) môže mať úspech, t. j. súd mu v rozsudku vyhovie, aj zistí, že žalovaný porušil určité žalobcovo právo tým, že nesplnil svoju povinnosť zodpovedajúcu tomuto právu žalobcu, ktorá pre neho vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva. Cieľom je obnoviť porušené právo žalobcu, teda ide o reparáciu. Poskytnutie ochrany hmotnému právu žalobcu prostriedkami občianskeho procesného práva predpokladá také znenie žalobného návrhu, ktorý bude možné vykonať v prípade, že žalovaný dobrovoľne nesplní súdom uloženú povinnosť. Dospel k záveru, že taká žaloba je zásadne prípustné, keďže otázku, či je zamestnanec zaradený do správnej platovej triedy, je otázkou, ktorú súd nepochybne môže preskúmať, pretože predpoklady takéhoto zariadenia sú objektívne stanovené v mzdovom predpise, pričom odkázal na R 14/1978. Takej žalobe je možné vyhovieť len vtedy, ak spĺňa všetky procesné požiadavky.

21. Súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. októbra 2011, sp. zn. - 10, ktorým odmietol sťažnosť zamestnávateľa vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo dňa 6. decembra 2010, sp. zn. a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27. apríla 2011, sp. zn. . V sporovom konaní sa navrhovateľka domáhala zaplatenia sumy 793,33 EUR s príslušenstvom z dôvodu, že ide o nárok, ktorý uplatňuje na tom základe, že sťažovateľka (zamestnávateľ) ju zle zaradila do 8. platovej triedy, pričom mala byť zaradená do 9. platovej triedy, z čoho vyplýva uplatnený nárok ako rozdiel oproti mzde, ktorá jej mala byť priznaná. Okresný súd nároku vyhovel, pričom posudzoval najnáročnejšiu prácu navrhovateľky, pričom dospel k záveru, že v danom prípade splnila podmienky pracovnej činnosti pre zaradenie do 9. platovej triedy podľa katalógu pedagogických zamestnancov. Na odvolanie krajský súd rozsudok potvrdil. Ústavný súd okrem iného poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva tiež ústavného súdu, pričom konštatoval ústavnú konformnosť odôvodnenia tohto rozhodnutia, pričom boli preukázané všetky rozhodujúce skutočnosti. Z tohto rozhodnutia nevyplýva, že by ústavný súd zistil podstatnú vadu nedostatku právomoci súdu rozhodovať o tomto nároku, pričom závery všeobecných súdov akceptoval. Z vyplýva, že tento zákon upravuje štátnozamestnanecké vzťahy v súvislosti s vykonávaním štátnej služby štátnymi zamestnancami. Z ust. tohto zákona jednoznačne vyplýva, že spory medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom o nároky zo štátnozamestnaneckých vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy. Je nepochybné, že v danej veci ide o spor medzi žalobkyňou, ktoré je štátna zamestnankyňa a žalovaným, ktorý je služobným úradom, pričom žalobkyňa uplatňuje nárok z tohto vzťahu, a to doplatenie mzdy. Aj z tohto ustanovenia nepochybne vyplýva, že v zmysle daného zákona na prejednávanie veci je právomocný súd. Žaloba na okresom súde bola podaná dňa 05.02.2019, teda v čase platnosti citovaného zákona. Aj nová právna úprava, ktorá nahradila , a to zákon o štátnej službe v obsahuje rovnakú právnu úpravu, v znení: „Spor medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom týkajúci sa štátnozamestnaneckého vzťahu prejednáva a rozhoduje súd podľa ." Na základe uvedeného súd preto vyslovuje záver, že námietka ohľadom

nedostatku právomoci všeobecných súdov rozhodovať o danej veci nie je dôvodná, naviac, priamo žalovaný uvádza dôvod, že táto právomoc súdu nie je daná vo veci zaradenia štátnych zamestnancov do funkcií, o takto špecifikovanom nároku, ktorý tvorí základ námietky žalovaného, však súd nerozhoduje. Súd mimochodom poukazuje na názor, ktorý vyplýva z komentára Z., H. . Komentár. 4. Vydanie. Bratislava: C. H. Z., 2015, 811 s., podľa ktorého zaradenie do príslušnej platovej triedy a príslušného platového stupňa je právny právnym nárokom zamestnanca, ktorý zamestnanec môže uplatniť na súde.

22. Ďalšia podstatná námietka žalovaného spočíva v tom, že súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z nesprávnych skutkových záverov, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Pre správne rozhodnutie je dôležité najskôr čo najobjektívnejšie zistiť skutkový stav, a to v rámci poskytnutých dôkazov stranami sporu, z ktorých súd pri rozhodovaní vychádza. Žalovaný nenamieta, že by súd nedostatočne vykonal dokazovanie, namieta, že na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Okresný súd vo svojom odôvodnení veľmi podrobne uviedol všetky tvrdenia strán sporu, jednotlivo vyhodnotil vykonané dôkazy, či už listinné, alebo výpovede svedkov a následne tieto dôkazy vyhodnotil vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo počas konania vyšlo najavo. Závery súdu sú uvedené zrozumiteľne, preskúmateľne. Podstatná námietka v tomto smere zo strany žalovaného smeruje k vyhodnoteniu vykonaných dôkazov, kedy namieta výpovede svedkov R.. X. M. F. V.. W.. W. N.. Zvýrazňuje, že súd mal prihliadnuť na výpoveď svedkyne B.. B.. Z výpovede svedkyne R.. X. M. nepochybne vyplynulo, že od roku 2002 bola vo funkcii vedúcej oddelenia zápisov práv k nehnuteľnostiam, teda mala dostatok vedomostí pre to, aby mohla poskytnúť kvalifikovanú výpoveď, z jej výpovede jednoznačne vyplýva, že s odbornou problematikou je oboznámená a vie sa k nej aj kvalifikovane vyjadriť. Z hľadiska posúdenia základnej otázky vykonávania pracovnej činnosti žalobkyňou nie je rozhodujúce, či v žalovanom období rokov 2016 - 2019 pracovala akou vedúca oddelenia zápisov, z ktorej funkcie odišla na materskú dovolenku. Potvrdila vo svojej výpovedi, že s činnosťou, ktorú vykonáva žalobkyňa, sa stretáva aj v súčasnosti a že charakter jej činnosti sa nezmenil od obdobia platnosti prvého zákona o štátnej službe až doteraz. Odvolací súd posúdiac výpoveď tejto svedkyne, s prihliadnutím na vyhodnotenie výpovede súdom prvej inštancie v odôvodnení rozsudku nedospel k záveru, že by jej výpoveď bola tendenčná, nekvalifikovaná, či nepoužiteľná pre zistenie skutkového stavu veci, rozporná, preto súd tento dôkaz mohol urobiť základom pre zistenie skutkového stavu veci. Podobne možno vyvodiť záver o výpovedi svedka V.. W.. W. N., ktorý mal dostatočné skúsenosti a kvalifikačné predpoklady pre to, aby sa mohol s vedomosťou vyjadriť k činnosti žalobkyne. Ani námietka, že je zaujatý pre dôvody uvedené žalovaným súd nepovažuje za také, ktoré vzhľadom na všetky vykonané dôkazy by túto výpoveď spochybnili, pretože jeho výpoveď nemožno vyhodnotiť samostatne, ale v kontexte vykonaných dôkazov a skutočností, ktoré z takto vykonaného dokazovania vzišli. Pre rozhodnutie veci nie je najrozhodujúcejšia výpoveď týchto svedkov, ktorí len ozrejmili, resp. potvrdili to, čo uvádzala v žalobe žalobkyňa a ani žalovaný počas konania v rámci procesnej obrany nenamietal činnosť, ktorú vykonáva žalobkyňa, resp. ktorú aj v minulosti vykonávala. Žalovaný namieta výpoveď svedkyne R.. M., pričom B.. B. do funkcie nastúpila v roku 2016, naviac, z výpovede vyplýva aj skutočnosť, že po nástupe do funkcie si urobila poradu s vedúcimi odborov, aby sa bližšie a podrobnejšie oboznámila s činnosťou odborov a vedúcou odboru katastrálneho. Je pravdou, že vo svojej výpovedi vychádza prevažne z informácií, ktoré získava od tretích osôb, keďže nie je priamou nadriadenou žalobkyne, ani nemá bližšie vedomosti o jej činnosti, ako správne žalobkyňa podotkla, vzhľadom na jej funkciu, ani mať nemôže. Nemožno ani dospieť k záveru, že by súd z výpovede tejto svedkyne nevychádzal, avšak pre rozhodnutie použil tie skutkové poznatky z výpovedí svedkov, ktoré pre rozhodnutie boli relevantné. Žalovaný namietal, resp. spochybňoval výpoveď svedka W. N., súd a vyhodnotili jeho výpoveď. Súd rozhodol, ak svoje skutkové závery nezaložil len na výpovedi svedkyne B.. B., ale všetky výpovede vyhodnotil v kontexte, urobili si záverečný obraz o skutkovom stave, ktorý bol podporený zároveň aj listinnými dôkazmi. Súd musí hodnotiť všetky dôkazy komplexne, nemôže vytrhnúť z kontextu len výpoveď toho-ktorého svedka, zvlášť, ak by mohla svedčiť v prospech tej-ktorej strany, naviac, vo vzťahu k argumentácii žalovaného by bolo možné dospieť k záveru, že v danom prípade tiež môže ísť o zaujatú svedkyňu, a to vzhľadom na hájenie finančného rozpočtu, ale aj vykonávanie funkcie prednostky Okresného úradu Brezno. Z hľadiska zistenia skutkového stavu treba taktiež uviesť, že medzi stranami bola sporná v prvom rade otázka adekvátneho odmeňovania žalobkyne vo vzťahu k vykonávanej práci. Pretože žalobkyňa tvrdila, že vykonáva také odborné práce, ktoré odôvodňujú priznanie vyššieho platu, súd sa zameral dokazovanie na činnosti, ktoré vykonáva žalobkyňa vo vzťahu ustanoveniu , opisu činností štátnozamestnaneckého miesta v

zmysle § 27 ods. 4 citovaného zákona, pričom pri rozhodovaní vychádzal z ustanovenia § 59 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, podľa ktorého zamestnanec má právo na plat podľa tohto zákona. Okresný súd vychádzal z opisu štátnozamestnaneckého miesta žalobkyne zo dňa 29. 5. 2009, keď žalobkyňa bola zaradená vo funkcii hlavný referent, odbor štátnej služby 2.03 geodézia, kartografia a kataster, pričom bola zaradená v platovej triede 4., v zmysle opisu bola uvedená najnáročnejšia činnosť ako „Samostatné odborné činnosti alebo samostatné vykonávanie ucelených agend s rozhodovacou právomocou na príslušnom úseku štátnej služby. Samostatné činnosti vyžadujúce spoluprácu aj s inými organizačnými útvarmi v služobnom úrade.“ V zmysle najnáročnejšej činnosti vykonávala zapisovanie práv k nehnuteľnostiam na základe rozhodnutia o povolení vkladu, vyznačovala poznámky v katastri nehnuteľností aj ďalšie činnosti. Z výpovede svedkyne R.. X. M. vyplynulo, že uložil zamestnávateľovi povinnosť prehodnotiť činnosti, ktoré sa vykonávajú na úseku katastra a zároveň ich bolo potrebné priradiť podľa stupňa náročnosti činnostiam, ktoré zadefinoval Katalóg pracovných činností, ktorý bol prílohou k . Zamestnávateľ dospel k záveru, že činnosti, ktoré vykonáva žalobkyňa, je potrebné považovať za samostatnú odbornú činnosť na základe toho bolo žalobkyni prejde na platová trieda 4. Súd uvádza, že svedkyňa konala ako priama nadriadená žalobkyne a výsledok zaradenia žalobkyne bol výsledkom vykonanej analýzy, teda konečný výstup zamestnávateľa. Nie je dôležité, či v tomto okamihu bola správne zaradená alebo nie, pretože k takémuto zaradeniu došlo na základe zamestnávateľom. vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobkyňa vykonáva počas celej doby trvania štátnozamestnaneckého pomeru stále tú istú prácu, pričom neskoršia zmena charakteru najnáročnejšej činnosti žalobkyne zo strany žalovaného nie je nijako presvedčivo odôvodnená. K zmene charakteru činnosti došlo už v Opise štátnozamestnaneckého miesta zo dňa 29. 4. 2010, ktorý bol vydaný po nadobudnutí účinnosti , kde má aj žalobkyňa vymedzenú ako najnáročnejšiu činnosť len odbornú činnosť vyžadujúcu spoluprácu s inými organizačnými útvarmi. Činnosť žalobkyne vykonávaná v súvislosti s jej najnáročnejšou činnosťou je potrebné považovať za samostatnú odbornú činnosť vo vymedzenom úseku a za túto činnosť jej patrí plat v rozsahu charakteristiky 5. platovej triedy, neskôr 3. platovej triedy. Žalobkyňa vykonávala samostatnú odbornú činnosť.

23. Bolo nepochybne preukázané, že žalobkyňa činnosť vykonávala samostatne, zápisy nevykonávala v súčinnosti s inými subjektami z hľadiska odborného posúdenia, pri zápisoch nebola limitovaná ani podmienená iným faktorom, ktorý by jej znemožňoval možnosť samostatného úsudku. Ide o odbornú činnosť. Činnosť žalobkyne by nebola samostatnou odbornou činnosťou, žalovaný neposkytol žiaden dôkaz o bližšom popise tejto činnosti, ktorá by bezpochyby bližšie definovala túto činnosť tak, aby nemohlo dôjsť k jej zámene, čomu samozrejme zodpovedá aj primerané finančné ohodnotenie. Pojem samostatná odborná činnosť a odborná činnosť, ktoré sú podstatnou okolnosťou posúdenia danej veci zostal tak v teoretickej rovine, všeobecným pojmom, čo môže byť aj zneužívané v neprospech zamestnancov. Zjednodušene by sa dalo povedať, že odborná činnosť vyžaduje určité špecifické znalosti pre výkon takejto činnosti, pričom doplnený zvrat „samostatná“ znamená, že sa vykonáva s vlastnou zodpovednosťou a výstupom je výsledok, ktorý je výsledkom odbornej činnosti jeho tvoriteľa. Činnosť žalobkyne je bezpochyby samostatná a odborná. Nedošlo k žiadnej zmene, ktorá by prekvalifikovala akceptovateľnú samostatnú odbornú činnosť žalobkyne na odbornú činnosť, ak neberieme do úvahy neodôvodnenú ingerenciu zamestnávateľa pri zmene Opisu, čo navádza k záveru, že išlo o účelový krok. Súd nezdieľa názor žalovaného, že po výsledkom samostatnej odbornej činnosti je potrebné vidieť iba rozhodnutie v správnom konaní. To, že výsledkom samostatnej odbornej činnosti musí byť vydanie rozhodnutia v správnom konaní, z ničoho nevyplýva. Nič nebráni žalovanému bližšie definovať tieto činnosti tak, aby boli určité a zrozumiteľné. Nie je ani správne a spravodlivé, aby zamestnávateľ v dôsledku takejto všeobecnej charakteristiky argumentoval len s odkazom na skutočnosť, že zamestnávateľ môže zaradiť zamestnanca bez ohľadu na to, aby tento mal možnosť brániť sa. Správne žalobkyňa uviedla, že pokiaľ by platili argumenty žalovaného, žalobkyni by bola odopretá spravodlivosť, teda možnosť domáhať sa svojho práva na súde, čo nie je prípustné. Súd sa s týmito závermi žalobkyne stotožňuje, pričom postup žalovaného považuje sa neakceptovateľný. Pojem samostatná odborná činnosť a odborná činnosť je vágny vytvárajúci priestor pre špekulácie. Súd poukazuje na staršie rozhodnutia, ktoré sú v zásade aplikovateľné aj dnes, a to R 31/1965: Pre výšku odmeny za vykonanú prácu je rozhodujúce, aké práce pracovník v podniku v skutočnosti vykonával a do akej funkcie mal byť zaradený podľa opisu vykonávaných prác v rámci nomenklatúry funkcií platnej v žalovanom podniku. Nie je rozhodujúce, aká odmena bola medzi účastníkmi pracovného pomeru dohodnutá vopred. R 8/1967: Dojednanie o výške mzdy obsiahnuté v pracovnej zmluve, ktorá nie je v súlade s platnými mzdovými predpismi, nebráni úspešnému uplatneniu nároku na vyplatenie mzdy

v rozsahu a za podmienok ustanovených mzdovými predpismi. Z hľadiska výšky nárokov na mzdu rozhodujúca je zásadne práca, ktorú pracovník fakticky vykonáva. Tie isté podmienky možno akceptovať aj pod pojem plat.

24. Súd na základe takto zisteného skutkového stavu dôvodne prikročil k zisteniu platového rozdielu, ktorý odôvodnil a vyšiel v podstate z argumentu žalovaného. Žalovaný namietal úrok z omeškania priznanie brutto mzdy, pričom argumentoval, že je v rozpore so všeobecne záväznými predpismi, aby bola zamestnancovi priznaná náhrada mzdy s úrokom z omeškania, pričom tento úrok z omeškania je stanovený z brutto mzdy. Vo svojom argumente však neuviedol, v rozpore s ktorými všeobecne záväznými právnymi predpismi je to v rozpore, odvolací súd poukazuje na to, že práve naopak, mzda, v tomto prípade plat, sa priznáva brutto, odvodové povinnosti plní v tomto prípade zamestnávateľ. v jednoznačne upravuje, že štátny zamestnanec má právo na plat podľa tohto zákona, ten sa priznáva vždy brutto a z neho sa vypočítavajú potom odvody, dane a taktiež podľa Zákona .

25. Súd nepovažuje za dôvodný ani argument, že žalovaný sa nedostal do omeškania, pretože plnil včas. Okresný súd správne poukázal na , kedy sa v danom prípade vychádza z úpravy obsiahnutej v . , ani iný pracovnoprávny predpis nezakotvuje výšku úroku z omeškania, preto sa postupuje podľa občianskoprávnych predpisov. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Dlžník sa dostane do omeškania vtedy, ak svoj dlh nesplní riadne, t.j. nesplní všetky náležitosti ustanovené o predmete, spôsobe, mieste splnenia toho, kto mal splniť alebo komu sa malo plniť a pod. a ak dlh nesplní včas t.j. v určenom čase ( ). Omeškanie dlžníka má zo zákona za následok zmenu práv veriteľa a povinností dlžníka, resp. ich doplnenie novými právami a povinnosťami. V dôsledku omeškania dlžníka dochádza zo zákona k zmene obsahu právneho vzťahu bez ohľadu na to, či dlžník omeškanie zavinil, alebo nie. Žalobkyňa argumentovala, že žalovaný plnil včas, ale nie riadne. Odvolací súd len spresňuje, že žalovaný plnil včas len časť platu, ktorý nebol sporný, avšak s nárokovanou časťou bol v omeškaní, teda neplnil ju ani včas ani riadne.

26. Súd zamietol žalobu čiastočne, a to na základe skutočností, že vo výplatnej páske v októbri 2016 nie je suma 110,- Eur, ale 64,29 Eur, preto rozdiel 45,71 Eur s 5 %-ným úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 11.10.2016 do zaplatenia. Duplicitne bol uplatnený 5 %-ný úrok z omeškania ročne zo sumy 110,- Eur od 11.10.2016 do zaplatenia, preto v tejto časti žalobu zamietol. V ostatnom vyhovel žalobkyni, priznal jej sumu 5.556,79 Eur brutto s príslušenstvom tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

27. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Žalobkyňa bola úspešná nad 90 %, jej úspech sa približuje k 100 %, preto súd priznal žalobkyni právo na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. Súd vypočítal súdny poplatok, na č.l. 178 je súdny poplatok 120,50 Eur zo sumy 4.024,- Eur (3 %), rozdiel zo sumy 5.602,50 Eur je 336 / 2 = 168,- Eur, doplatok súdneho poplatku, ktorý je žalobkyňa povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen je 47,50 Eur. Je ho povinná zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok); ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia (, ).