Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Cb/27/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Ondko, v spore žalobcu: RENOMAX s.r.o., so sídlom Vyšná Hutka 11, 040 18 Vyšná Hutka, IČO: 36 668 451, zastúpeného: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpenému: JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o zaplatenie 226,48 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 226,48 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 226,48 € od 29.12.2019 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 30.04.2020, tunajšiemu súdu postúpenou dňa 14.08.2020, sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 226,48 € s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania. Žaloba bola odôvodnená tým, že dňa 14.09.2019 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle FORD Mondeo, EČV: Y., ktoré patrilo: Š. Y., H.: U. T. XXX/XX, XXX XX Y.Š.. Škodová udalosť bola spôsobená vodičom iného motorového vozidla s EČV: Y., ktoré patrilo I. H.. Škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená a ten ju zaregistroval ako poistnú udalosť č. 8014116537. Poškodený dal svoje vozidlo opraviť v servise žalobcu. Náklady na opravu poškodeného vozidla predstavovali sumu 1.689,31 € s DPH, ktorá bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 20190208. Poškodenému bolo oznámené ukončenie šetrenia poistnej udalosti a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Žalovaným priznaná a uhradená bola však iba suma 1.462,83 €. Celková nepriznaná suma vo výške 226,48 € bola poškodeným postúpená na žalobcu. Podľa vyjadrenia likvidátora: „Pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20,00 €/NH bez DPH. Zrážka - navýšená sadzba za 1Nh prác, navýšený lakovací materiál.“ Skutočnosti, ktoré žalovaný uviedol, nemajú zákonný ani zmluvný podklad. Poškodený z dopravnej nehody, resp. žalobca, na ktorého bola pohľadávka postúpená, má priamy zákonný nárok voči poisťovni na poistné plnenie z titulu povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu. Žalobca pri oprave poškodeného vozidla postupoval tak, aby bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodovou udalosťou. Oprava bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, jej cieľom a zmyslom bolo, aby vozidlo

spĺňalo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritériá ako pred škodovou udalosťou. Náklady na prácu sa vypočítajú len s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom, ktorá neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. V prípade, že bude hodinová sadzba účtovaná opravcom vyššia, potom poisťovňa hradí maximálnu hodinovú sadzbu obvyklú v danom regióne pre konkrétnu značku a typ vozidla. Žalobca si účtoval 35,00 €/NH bez DPH, čo je v porovnaní s ostatnými servismi v danom regióne porovnateľná, resp. nižšia cena. Žalovaný krátil poistné plnenie aj z dôvodu údajne nadhodnotenej cene práce za lakovací materiál. Zo Zápisu o poškodení motorového vozidla je zrejmé, že poškodené vozidlo malo lak - modrú metalízu (dvojvrstvový lak), ktorý bolo potrebné použiť aj pri oprave, nanášal sa na motorové vozidlo v dvoch vrstvách, kvôli čomu došlo k navýšeniu lakovacieho materiálu, čo je pri tak kvalitnom laku, ako je metalíza, bežné a obvyklé. Ide o zložitejšiu a nákladnejšiu metódu lakovania ako za použitia obyčajného laku. Žalovaný rozlišuje servisy na autorizované a neautorizované, avšak tieto servisy podnikajú riadne a legálne, pričom v súlade s nariadením komisie (EÚ) č. 330/2010 z 20.04.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov (tzv. všeobecná bloková výnimka) a v nariadení komisie (EÚ) č. 461/2010 z 27.5.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel, ktoré sa vzťahuje najmä k popredajnému trhu - tzv. „bloková výnimka“, majú všetky servisy rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať alebo nezvýhodňovať, či preferovať niektoré z nich. Preferovanie a zvýhodňovanie určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a s európskou legislatívou a jej zárukami. Rozlišovanie autoservisov na autorizované a neautorizované, zmluvné a nezmluvné nemá v oporu v zákone ani v európskej legislatíve. Oznámenie o poistnom plnení je nezrozumiteľné, nepreskúmateľné a riadne neodôvodnené. Jedná sa o svojvôľu žalovaného pri stanovení nákladov na opravu.

Na základe predložených listín vydal Okresný súd Banská Bystrica dňa 15.05.2020 platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal odpor, ktorým uplatnený nárok neuznal.

Odpor bol odôvodnený tým, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku nebola žalovanému doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Podľa žalovaného návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá podľa ustanovenia (ďalej len „“). Žalobca mal v žalobnom návrhu označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. o priebehu škodovej udalosti, ako ani o ďalších realizovaných úkonoch, týkajúcich sa škodovej udalosti, zo strany poškodeného. Niektoré údaje o podstatných náležitostiach síce vyplývajú z príloh, čo však nie je postačujúce. Žalovaný taktiež namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu z dôvodu, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre, teda poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, preto nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky a teda nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nemohla vzniknúť). Uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s (ďalej len „“). Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt v predmetnom konaní. Žalovaný považoval takýto právny úkon za absolútne neplatný. Samotný predmet zmluvy považoval za rozporuplný, nejasný a za presne nešpecifikovaný. Žalovaný poukázal na oznámenie o poistnom plnení, v ktorom riadne a dostatočne uviedol zdôvodnenie vykonaného krátenia poistného plnenia. Žalobcom uplatnený nárok bol podľa žalovaného nedôvodný aj v časti uplatňovaných úrokov z omeškania. Poukázal na závery uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.11.2018, sp. zn. , podľa ktorého povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, a žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v alebo b) , účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.

Žalobca vo vyjadrení uviedol, že žalovaný krátil poistné plnenie nedôvodne. Dôvody krátenia uvedené v Oznámení o poistnom plnení sú nepreskúmateľné a nie je zrejmé, z akého dôvodu žalovaný priznal výšku práce v sume 20,00 €/NH bez DPH, z čoho vychádzal keď určil, že táto suma je primeraná a z čoho usudzoval navýšený lakovací materiál. Žalobca zrozumiteľne a určito opísal skutkový stav. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku na náhradu škody, sú jednoznačné a konkrétne. Poistná udalosť je v žalobe špecifikovaná dostatočne jasne, zrozumiteľne a bez možnosti omylu s inými poistnými udalosťami. Pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu, predstavuje nárok na náhradu škody, ktorý vznikol krátením časti nároku na náhradu škody, ktorú si uplatnil poškodený voči žalovanému v zmysle . Z podstaty poistenia nevyplýva, že by poškodený poistnou udalosťou mal najprv znášať finančné dopady rizika, ktoré si pre daný prípad poistil, preukázať tieto finančné dopady poisťovni a až tak ich preniesť na poisťovňu. Poistenie práve naopak slúži na to, aby subjekt odlišný od poisteného (poisťovňa) znášal tieto finančné dopady rizika, ktoré si poistil poistený a za ktoré v pravidelnom intervale uhrádza poisťovni poistné. Nárok na náhradu škody vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy vozidla a teda nie je ani rozhodujúce v prípade navrátenia veci do predošlého stavu kto a ako (t. j. platobné miesto) uhradí škodu. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku je vznik škodovej udalosti. Žalovaný je povinný uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla, a ktorá má byť priznaná vo výške nákladov za reálne vykonanú opravu, ktorá bola nevyhnutná v dôsledku škodovej udalosti. Výška nároku sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada zaplatiť za vykonanú a fakturovanú opravu. V zmysle ustálenej judikatúry (NŠ ČR, sp. zn.: , , a pod.) nie je podstatné, či poškodený vec skutočne opravil alebo nie, pretože výšku škody nie je možné robiť závislú na tom ako poškodený s vecou naloží, teda napr. či ju niekomu daruje, predá alebo vymení a za akú cenu (protihodnotu), pretože tieto okolnosti sú náhodilé a bez súvislosti s príčinou vzniku škody. Výška škody na veci nemusí byť preukázaná len vyúčtovaním jej opravy. Je možné vychádzať z ceny veci, ktorú mala v dobe poškodenia a z rozsahu, v akom bola poškodená zásahom škodcu. Poškodení nemôžu byť sankcionovaní za to, že im niekto iný spôsobil škodu. Rozsah náhrady škody by mal zohľadňovať všetky účelne vynaložené prostriedky použité na navrátenie vozidla do predošlého stavu. Nie je daný dôvod, aby náklady neuhradené žalovaným musel znášať poškodený, ktorý nezavinil dopravnú nehodu a opravou vozidla sa len domáhal jeho uvedenia do stavu pred nehodou. Ani z praxe samotnej poisťovne nevyplýva, že by k likvidácii poistnej udalosti od poistených alebo poškodených vyžadovala predkladanie dokladov o úhrade faktúry za opravu vozidla. Žalovaný už v predmetnom prípade čiastočne plnil, pričom nevyžadoval doklad o úhrade faktúry za opravu. Poškodený, ako veriteľ, postúpil krátený nárok na náhradu škody, ktorý mal voči žalovanému, ako dlžníkovi, pričom faktúra žalobcu predstavovala iba vyčíslenie, nepostúpil svoj dlh voči žalobcovi. Postupca postúpil na žalobcu nárok na poistné plnenia z poistných udalostí. Účelom postúpenia pohľadávky je, aby došlo k zmene veriteľa, nie aby nastala zmena v obsahu postúpenej pohľadávky. Ustanovenie taxatívne vymedzuje pohľadávky, ktoré nemožno postúpiť, pričom nárok na poistné plnenie, ktorý má povahu peňažnej pohľadávky, tam uvedený nie je, t. j. je možné ho platne postúpiť. Obsahom pohľadávky na peňažné plnenie je totiž povinnosť dlžníka plniť v peniazoch a právo veriteľa požadovať peňažné plnenie. Postúpením peňažnej pohľadávky sa postavenie dlžníka nezhoršuje. Postúpením (cesiou) na základe písomnej zmluvy prechádza pohľadávka z doterajšieho veriteľa (postupcu) na nového veriteľa (postupníka) v tom stave, v akom v okamihu postúpenia existovala, a to spolu s jej príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Samotné postúpenie nespočíva len v jednoduchom prevode pohľadávky, ale práve v zmene záväzku spôsobujúcej zámenu v osobe oprávneného (veriteľa). Pri tejto zmene totiž postupník ako nový veriteľ nadobúda spolu s postúpenou pohľadávkou aj legitimáciu na jej uplatnenie a vymoženie cestou súdu. Poškodený z jasne špecifikovanej poistnej udalosti, t. j. veriteľ, postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, ktorá mu mala byť vyplatená žalovaným z titulu nároku na náhradu škody z poistnej udalosti, na postupníka, t. j. žalobcu, aby priamo žalobca mohol vymáhať žalovaným neuhradenú pohľadávku od žalovaného. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka. V aplikačnej praxi je nevyhnutné aplikovať princíp preferencie platnosti právnych úkonov. Právne úkony sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky, čo možno vyjadriť aj tým spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol tento úkon neplatný. Neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou výnimkou, ku ktorej možno interpretačne dospieť iba v prípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný. Žalobca poukázal aj na rozhodnutia v obdobných skutkových a právnych veciach, a to rozsudky Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.01.2019, zo dňa 30.01.2019, zo dňa 25.10.2017, zo dňa 27.06.2018, zo dňa 24.09.2019 a zo dňa 28.03.2019. Predmetom sporov bolo nepriznanie poistného plnenia uplatneného poškodeným z povinného zmluvného poistenia

škodcu z dôvodu krátenia výšky normohodiny účtovanej servisom pri oprave poškodeného motorového vozidla, resp. z havarijného poistenia z dôvodu krátenia výšky normohodiny účtovanej servisom pri oprave poškodeného motorového vozidla, neuznania nákladov na opravu z dôvodu, že opravu vykonal neautorizovaný servis. Krajský súd v Košiciach sa zaoberal výškou normohodín účtovaných servisom, námietkou žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávok. Predložená zmluva o postúpení pohľadávky je platná a účinná, pričom riadne zakladá aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore. Žalovaný v odpore len poukázal na odôvodnenie krátenia uvedené v Oznámení o poistnom plnení, avšak bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia alebo poskytnutia dôkazu o správnosti jeho postupu. Svoje tvrdenia neoprel o žiadnu relevantnú obranu, či použitie prostriedkov aktívnej procesnej obrany čo do podstaty krátenia nároku žalobcu. Zákon pozná jediný limit, ktorým je ten, že prizná cenu opravy v takej cene, ako sú ceny obvyklé v čase a mieste. Skutočnou škodou je majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré je nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, poprípade aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné alebo účelné zabezpečiť hneď. Žalobca preukázal, že suma účtovaná za normohodinu vo faktúre predloženej žalobcom je primeraná a obvyklá, pričom žalovaný uvedené nijako nevyvrátil. Žalovaný neuviedol skutočnosti, ktoré by spochybnili uplatnený nárok čo do základu aj výšky. Ak žalovaný tvrdí, že krátenie bolo dôvodné, musí svoje tvrdenia relevantne preukázať a zdôvodniť. Žalovaný nie je oprávnený krátiť nárok žalobcu iba s poukazom na svoj subjektívny názor, že krátenie je dôvodné. K uplatneným úrokom z omeškania žalobca uviedol, že závery v Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 22.11.2018 nemožno aplikovať na predmetný prípad aj z toho dôvodu, že žalobca si neuplatnil úrok z omeškania podľa špeciálnej právnej normy - . Najvyšší súd SR nevylúčil aplikáciu úrokov z omeškania podľa v prípade omeškania s poskytnutím peňažného plnenia. Z rozsudku vyplýva, že sa viaže na splnenie výlučne nepeňažnej povinnosti, resp. upravuje iba úrok z omeškania pri nesplnení nepeňažnej povinnosti. Pri nesplnení peňažnej povinnosti sa tak má aplikovať so začiatkom plynutia lehoty od ukončenia šetrenia, t. j. splnenia nepeňažnej povinnosti.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.12.2019 (č. l. 10), zápisu o poškodení motorového vozidla zo dňa 20.09.2019 (č. l. 11), oznámenia o poistnom plnení zo dňa 17.12.2019 (č. l. 12), faktúry č. 20190208 (č. l. 13), cenníkov autoservisov (č. l. 14 - 15), ako aj registrácie nových osobných automobilov v SR (č. l. 16 - 17), pričom zistil nasledujúci skutkový stav:

Dňa 14.09.2019 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. FORD Mondeo, EČV: Y., ktoré patrilo Š. Y., H. U. T. XXX/XX, XXX XX Y.. Škodová udalosť bola spôsobená vodičom iného motorového vozidla s EČV: Y., ktoré patrilo I. H.. Škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená a ten ju zaregistroval ako poistnú udalosť č. 8014116537. Poškodený dal svoje vozidlo opraviť v servise žalobcu. Náklady na opravu poškodeného vozidla predstavovali sumu 1.689,31 € s DPH, ktorá bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 20190208. Poškodenému bolo oznámené, že bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Žalovaným priznaná a uhradená bola však iba suma 1.462,83 €. Celková nepriznaná suma bola vo výške 226,48 €.

Zo zápisu o poškodení motorového vozidla vyplýva, že dňa 20.09.2019 bola vykonaná obhliadka vozidla technikom SLOVEXPERTA, ktorý označil farbu vozidla, a to modrá 2-vrstvová metalíza, ako aj diely na výmenu, a to svetlomet, blatník a hmlovku a na lakovanie odporučil nárazník a blatník s tým, že pred zahájením opravy nie je nutné kontaktovať poisťovňu a dohodnúť ďalší postup a spôsob likvidácie škody.

Z faktúry č. 20190208 vystavenej žalobcom poškodenému vyplýva, že náklady na opravu poškodeného vozidla predstavovali sumu vo výške 1.689,31 € s DPH, pričom cena vykonaných prác bola účtovaná vo výške 35,00 € za normohodinu práce bez DPH.

Z registrácie nových osobných automobilov v SR (september 2011) vyplýva kategorizácia poškodeného motorového vozidla zn. FORD Mondeo, a to CD - stredná trieda.

Z predložených cenníkov autoservisov v danom regióne pre obdobný typ motorového vozidla (CD - stredná trieda) vyplýva obvyklá cena mechanických prác v rozmedzí od 45,00 € do 48,00 € bez DPH a obvyklá cena klampiarskych a lakovacích prác v rozmedzí od 43,00 € do 48,00 € bez DPH.

Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 17.12.2019 vyplýva, že dňa 13.12.2019 žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého predložil výpočet výšky plnenia v sume 1.462,83 €. Podľa vyjadrenia likvidátora pri výpočte plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20,00 €/Nh bez DPH. Zrážka - navýšená sadzba za 1 Nh prác, navýšený lakovací materiál. Podľa prílohy k oznámeniu bolo poistné plnenie krátené o sumu v celkovej výške 226,48 €.

Dňa 18.12.2019 poškodený ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky postupcu voči žalovanému, vzniknutej z dôvodu poistnej udalosti č. 8014116537 zo dňa 14.09.2019, vo výške 226,48 €, čo predstavuje rozdiel medzi fakturovanou škodou a škodou reálne zaplatenou žalovaným a jej príslušenstva.

Podľa , právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa , , , prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

Podľa , , , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa , , poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

Podľa , poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

Podľa , , poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

Podľa , náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa , pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

Podľa , , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa , , postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

Predmetom sporu bol nárok žalobcu na náhradu časti škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla vo výške 226,48 € s príslušenstvom, z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Medzi stranami nebolo sporné uzavretie poistnej zmluvy, vznik a priebeh škodovej udalosti, ako ani čiastočné poskytnutie poistného plnenia zo strany žalovaného. Spornou však ostala absencia zákonných náležitostí žaloby, doručenie faktúry žalovanému, platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky a s ňou súvisiaca aktívna vecná legitimácia žalobcu, ako aj dôvodnosť krátenia poistného plnenia a nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania.

Žalovaný sa bránil tým, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená. Namietol tiež, že žaloba nespĺňa zákonné kritériá podľa ustanovenia , keď žalobca nešpecifikoval základné údaje o priebehu škodovej udalosti, ako ani o ďalších realizovaných úkonoch, týkajúcich sa škodovej udalosti, zo strany poškodeného. Zároveň namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu z dôvodu, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre, teda poškodený ako dlžník žalobcu nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Predmet zmluvy považoval za rozporuplný, nejasný a za presne nešpecifikovaný. Žalovaný mal za to, že v oznámení o poistnom plnení riadne a dostatočne uviedol zdôvodnenie vykonaného krátenia poistného plnenia. Namietol aj uplatnené úroky z omeškania, keďže mal za to, že povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, a žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody.

K namietanej absencii podstatných náležitostí žaloby súd uvádza, že podľa ustanovenia , sa v žalobe okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh, pričom opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Po preskúmaní obsahu žaloby dospel súd k záveru, že táto spĺňa náležitosti podľa citovaného zákonného ustanovenia, nakoľko žalobca riadne, úplne a spoľahlivo opísal rozhodujúce skutočnosti, keď škodovú udalosť zakladajúcu nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla v žalobe špecifikoval dostatočne určito a zrozumiteľne, bez možnosti jej zámeny s akoukoľvek inou škodovou udalosťou. Aj keď žalovaný namietol nedostatočné opísanie realizovaných úkonoch zo strany poškodeného, zákonnosť postupu poškodeného, či riadne splnenie povinností z jeho strany nespochybnil.

Žalovaný ďalej namietal, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a teda nárok neeviduje vo svojom účtovníctve, napriek tomu však podstatnú časť uplatneného poistného plnenia poškodenému poskytol, ba čo viac sám v prílohe k Oznámeniu o poistnom plnení zo dňa 17.12.2019 výslovne uvádza faktúru za opravu vozidla číslo: 20190208 na sumu 1.689,31 €, preto najneskôr dňa 17.12.2019 mu sporná faktúra musela byť doručená.

K absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky a teda k aktívnej vecnej legitimácii žalobcu súd uvádza, že nárok na náhradu škody v tomto prípade vzniká už okamihom vzniku škodovej udalosti a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla, teda právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku na náhradu škody, je škodová udalosť. Z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky mal súd nepochybne preukázané, že poškodený platne postúpil pohľadávku voči žalovanému vo výške 226,48 €, z poistnej udalosti č. 801411653. Skutočná vôľa postupcu previesť pohľadávku bola v predloženej zmluve jednoznačne vyjadrená, pričom postupovaná pohľadávka bola dostatočne špecifikovaná čo do výšky a dôvodu jej vzniku. Pri výklade právnych úkonov vo všeobecnosti platí princíp preferencie

platnosti právneho úkonu. Neplatnosť právneho úkonu nemá byť teda zásadou, ale výnimkou, a to iba v prípade, ak právny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný. V danej veci mal postupca (poškodený) voči žalovanému pohľadávku na náhradu škody vo výške faktúry vystavenej servisom, ktorý vykonal opravu poškodeného motorového vozidla. Nejedná sa teda o záväzok poškodeného voči žalobcovi, spočívajúci v neuhradenej faktúre, ako uvádza žalovaný. Z uvedených dôvodov súd zmluvu o postúpení pohľadávky považoval za platný právny úkon, teda zmluvou na žalobcu prešli všetky práva spojené s postúpenou pohľadávkou, a preto je aktívne vecne legitimovaným v tomto spore.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 14.09.2019 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle FORD Mondeo, EČV: Y., za ktorú zodpovedá vodič motorového vozidla v čase škodovej udalosti povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená, a ten ju zaregistroval ako poistnú udalosť č. 8014116537. Poškodený si nechal motorové vozidlo opraviť u žalobcu, pričom celkové náklady na opravu motorového vozidla predstavovali sumu vo výške 1.689,31 € (s DPH), ktorá bola uplatnená u žalovaného faktúrou č. 20190208. Žalovaný však poskytol poškodenému len časť poistného plnenia vo výške 1.462,83 €. Žalovaný krátil poistné plnenie o sumu 226,48 €. Žalovaný poškodenému priznal primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20,00 €/Nh bez DPH. Zrážka predstavovala navýšenú sadzbu za 1 Nh prác a navýšený lakovací materiál.

Pri posudzovaní dôvodnosti krátenia poistného plnenia súd v prvom rade skúmal, či zo strany poškodeného došlo k riadnemu splneniu jeho povinností a následne, či bol žalovaný oprávnený krátiť poistné plnenie v predmetnom rozsahu. Z vykonaného dokazovania akýmkoľvek spôsobom nevyplynulo, že by poškodený porušil niektorú svoju povinnosť a nevykonal všetky úkony potrebné k uplatneniu plnenia za opravu poškodeného vozidla, a preto mu patrí nárok na úhradu skutočnej škody podľa ustanovenia . Poškodením motorového vozidla iným vozidlom, povinne zmluvne poisteným za zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, mu totiž vznikla majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do stavu pred škodovou udalosťou. Žalovaný bol povinný uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla za škodcu. Žalovaný akýmkoľvek spôsobom nepreukázal dôvodnosť krátenia poistného plnenia, ani že by poškodeného vyzval na preukázanie vyčíslených nákladov na opravu vozidla. Z predloženej faktúry vyplývajú celkové náklady na opravu vozidla vo výške 1.689,31 €. Žalovaný v Oznámení o poistnom plnení len stroho konštatoval priznanie primeraných nákladov na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20,00 €/Nh bez DPH a zrážku - navýšená sadzba za 1 Nh prác, navýšený lakovací materiál, bez riadneho odôvodnenia, či preukázania opodstatnenosti krátenia poistného plnenia. Súd mal za to, že predložená faktúra preukazuje náklady, ktoré bolo potrebné vynaložiť na to, aby poškodené vozidlo spĺňalo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritériá ako pred škodovou udalosťou. Ak žalovaný dospel k záveru, že poškodený dostatočným spôsobom nepreukázal výšku nákladov za vykonanú opravu, mal tohto vyzvať na ich preukázanie, a to aj s označením a odôvodnením požadovaných dokladov. Napriek absencii riadneho odôvodnenia krátenia ceny práce (normohodín) žalovaným, súd uvádza, že z predložených cenníkov prác autoservisov je zrejmé, že žalobca účtovanou cenou práce vo výške 35,00 €/Nh bez DPH neprekročil cenu normohodín obvyklú v danom regióne pre príslušný typ motorového vozidla (v rozmedzí od 43,00 € do 48,00 € bez DPH). Žalobca teda predložil listinné dôkazy hodnoverne preukazujúce výšku nákladov na opravu daného motorového vozidla. Súd na záver uvádza, že nemôže byť na ťarchu poškodeného (resp. žalobcu), že si na opravu motorového vozidla vybral neautorizovaný servis, preto žalovaný nebol oprávnený krátiť poistné plnenie bez riadneho odôvodnenia tohto krátenia.

Vychádzajúc z predložených listinných dôkazov dospel súd k záveru, že žalobca všetky tvrdené skutočnosti riadne preukázal, naopak námietky žalovaného súd považoval za nedôvodné a nedostatočne preukázané. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení v priebehu konania neoznačil ani nepredložil akýkoľvek dôkaz. Súd mal preto za preukázané, že došlo k vzniku škody na motorovom vozidle, za ktorú zodpovedá vodič motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený si svoje povinnosti spojené s uplatnením náhrady škody riadne splnil, avšak žalovaný svoj záväzok nahradiť poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením motorového vozidla v celom rozsahu nesplnil. V konaní nebolo preukázané, že by krátenie poistného plnenia zo strany žalovaného bolo dôvodné, preto súd dospel k záveru, že bolo povinnosťou žalovaného nahradiť poškodenému škodu v celej jej výške, t. j. aj v žalobcom uplatnenej sume 226,48 €, preto súd považoval nárok žalobcu za dôvodný a žalobe v celom jej rozsahu vyhovel.

Podľa , plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V zmysle ustanovenia je poistné plnenie splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 13.12.2019, preto bolo poistné plnenie splatné dňa 28.12.2019. Žalovaný však poškodenému poistné plnenie neposkytol v celej uplatnenej výške, kedy toto bez riadneho odôvodnenia krátil v časti 226,48 €. Keďže žalovaný nesplnil svoj záväzok nahradiť poškodenému škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v celom rozsahu riadne a včas, dostal sa do omeškania s jeho splnením, čím vzniklo žalobcovi právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania v zákonnej sadzbe platnej k prvému dňu omeškania, ktoré mu súd priznal v uplatnenom rozsahu.

Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd tak, že tento v rozsahu 100 % priznal žalobcovi, keďže mal vo veci plný úspech s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresom súde Košice I, písomne v listinnej podobe v dvoch rovnopisoch alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (, ).

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).