Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/2/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna PhD. a členiek senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Ingrid Kaliňákovej, v právnej veci žalobcu: DROTÁR Autošport, s.r.o., IČO: 36 444 855, so sídlom Levočská 11, 08001 Prešov, právne zastúpený: JUDr. Miroslav Katunský, advokát, so sídlom Floriánska 16, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 30. novembra 2018 na základe všeobecnej správnej žaloby takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Opakovaný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby z a m i e t a .

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Z administratívneho spisu správcu dane správny súd zistil, že Daňový úrad F. vykonal u žalobcu kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február až december 2014 na základe oznámenia o daňovej kontrole č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.05.2015. Daňová kontrola začala dňa 25.5.2015 a bola prerušená na základe rozhodnutia č. XXXXXXXXX/XXXX od 10.3.2016 do 30.9.2016. Skočená bola dňa 21.11.2016 doručením protokolu č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 10.11.2016 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 14.11.2016. Daňový subjekt sa k výzve na vyjadrenie sa k skutočnostiam zisteným v protokole vyjadril podaním doručeným správcovi dane dňa 2.12.2016. Správca dane rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 21.8.2018 vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2014 v sume 41.865,60 Eur.

2. Správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane v celkovej sume 41.865,60 Eur z faktúr č. XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX-XXXXXXXX, XXXXXXX-XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX-XXXXXXXX od spoločnosti W., s.r.o. z dôvodu porušenia ustanovenia , v spojení s o dani z priadnej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len ).

3. Správca dane na základe vykonaného dokazovania vychádzal z nasledovných zistení:

4. Z výsluchu p. PrE.j zo dňa 29.5.2015 vyplývalo, že hlavnou podnikateľskou činnosťou žalobcu v kontrolovanom období bola reklamná činnosť a organizovanie športových podujatí. Spoločnosť vlastnila tri osobné automobily. Účtovníctvo viedla sama a spoločnosť mala za kontrolované obdobie dodávateľov a odberateľov z tuzemska ako aj z EÚ.

5. Z vyjadrenia konateľa žalobcu Igora T. zo dňa 5.8.2015 je zrejmé, že žalobca sa v kontrolovanom období zaoberal reklamnou činnosťou a prostriedky z toho plynúce spoločnosť využívala na to, aby sa mohla zúčastňovať na automobilových pretekoch. Počas uvedeného obdobia sa zúčastnil približne na 30 automobilových pretekoch. Spoločnosť vlastnila dva motorové vozidla a to značky U. a W.. Žalobca uviedol, že súťažné auta si prenajíma z dôvodu ich nákladovosti a finančnej náročnosti, pričom v roku 2014 sa zúčastňoval automobilových pretekov na motorovom vozidle Škoda C. K., ktoré mu dodala spoločnosť W. s.r.o. na základe zmluvy o nájme a príprave dopravného prostriedku- súťažného vozidla škoda C. K. zo dňa 4.1.2014, pričom nevedel uviesť odkiaľ predmetná spoločnosť vozidlo prenajala. Následne v uvedenej výpovedi uviedol, že auto Q. C. K., ktoré bolo prenajaté od dodávateľa O. S. X. v hodnote 30.000,- Eur na základe faktúry XXXXXXX bolo taktiež využité na pretekanie, avšak nevedel uviesť jeho EČV ani VIN číslo. Auto Q. E. K. bola prenajatá na základe faktúry č.XX zo dňa 23.10.2014 od dodávateľa I. Q. v hodnote 560.000,- Kčs pre preteky do vrchu. Pán T. taktiež uviedol, že auto Q. E. bolo prenajaté na základe faktúry č. XXXXXXX zo dňa 11.2.2014 od spoločnosti X. rally systém s.r.o. a auto U. na základe faktúry č. XXXXXXX zo dňa 7.2.2014 od totožnej spoločnosti. Uvedené vozidla neboli využívané na preteky ale na iný účel akým je napr. obhliadka trate, preprava na preteky a iné. Auto D. B. bolo nadobudnuté od dodávateľa I. SE na základe faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 11.6.2014, avšak nevyužíva ho na preteky.

6. Z odpovede žalobcu na výzvy správcu dane zo dňa 17..2.2016 vyplýva, že žalobca poskytuje reklamu prostredníctvom automobilového športu a to spôsobom, že zabezpečuje, aby obchodní partneri mali na súťažnom vozidle svoju reklamu v požadovanej forme a následne, aby táto reklama bola v printových médiách, televízií, billboardoch a na internetových stránkach. Zopakoval tvrdenia o tom, že ako jediný zamestnanec spoločnosti sa venuje najmä pretekaniu a testovaniu, a teda všetky služby spojené so zabezpečením, prípravou, testovaním, servisovaním, logistikou, dokumentáciou o vykonaní reklamy, propagáciou firmy si žalobca objednáva u dodávateľov, pričom v roku 2014 väčšinou z týchto služieb zabezpečovala firma W., s.r.o. K skutočnosti, že dodávateľ v textoch dodávateľských faktúr neuvádzal kompletný zoznam prác a služieb žalobca uviedol, že na jednotlivých faktúrach je uvedený aj podrobnejší zoznam prác, avšak v nesprávnej kolónke, pričom samotné položky vykonaných služieb si žalobca s dodávateľom odsúhlasoval ústne, pričom záznamy o týchto skutočnostiach žalobca nemá v evidencii. Taktiež uviedol, že majiteľom viacerých identických súťažných vozidiel značky Q. C. K., na ktorých jazdili v súťažiach a aj ich testovali pred súťažami v sezóne 2014,bola spoločnosť F. stavební kování, spol. s.r.o., pričom tieto vozidla pre žalobcu prenajala spoločnosť W., s.r.o.. Ako prílohu žalobca predložil zoznam o dodaných službách na podujatie Rally O..

7. Z výsluchu P. C. zo dňa 11.1.2016, splnomocnenej zástupkyne spoločnosti W., s.r.o. vyplývalo, že táto spoločnosť nemala v roku 2014 v stálom pracovnom pomere žiadnych zamestnancov a zamestnávala cca štyroch zamestnancov na základe dohôd o vykonaní práce. Za odberateľov spoločnosti označila spoločnosti T. Y., s.r.o., AG-F. s.r.o., H. s.r.o., M. s.r.o. a za najväčších dodávateľov označila spoločnosti C. & I. F. spol. s r.o. , Y. s.r.o., F. H+R, s.r.o.. Všetky služby pre žalobcu v období od 22.2.2014 do 30.4.2014 poskytli subdodávateľsky prostredníctvom spoločnosti C. & I. F. spol. s r.o., pričom sa jednalo o prenájom vozidla, zabezpečenie a servis, umiestnenie a výrobu reklamy, prípravu vozidla, zabezpečenie servisného parkoviska, rádiové a bezpečnostné zabezpečenie a podnikateľské poradenstvo pri realizácii objednávok a výkone zákaziek. Tieto služby boli vykonané na aute Škoda C. K. a ich uskutočnenie bolo odkontrolované X. D., zamestnancom spoločnosti Y. s.r.o..

8. Z výsluchu p. E. Q. zo dňa 8.2.2016, konateľa spoločnosti C. & I. F. spol. s r.o., vyplývalo, že uvedenú spoločnosť kúpil od muža, ktorý sa predstavil ako I. za sumu 7000,- Eur dňa 15.2.2014. Zmluvou o prevode obchodného podielu nedisponuje, napriek tomu, že bola uzatvorená. Podľa jeho vyjadrenia ju stratil pri sťahovaní. Uviedol, že za predmetnú spoločnosť nevystavil žiadnu faktúru, neuskutočňoval žiadne zdaniteľné obchody, nepodal žiadne daňové priznanie. Spoločnosť nemala zamestnancov ani majetok. Nepozná ani spoločnosť W., s.r.o. ani spoločnosť T. Y., s.r.o. a ani osoby pána a pani C..

9. Správca dane vychádzal aj z informácií zistených zo spisu z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty vykonanej v spoločnosti W. s.r.o. za zdaňovacie obdobie január až marec 2014 a máj až december 2014, v rámci ktorej G..ár uviedol, že na pretekoch v roku 2014 súťažil so ŠO. špecifikáciou rally a Q. C. K. špecifikáciou do kopca, ktorých vlastníkom je pán S. z F.. Čo sa týka jeho tímu na pretekoch k tomuto uviedol, že technické zázemie zabezpečujú firma W., s.r.o., ktorá mu zabezpečuje všetko v súvislosti s pretekmi. Jeho tím predstavujú mechanici, hostesky a kuchár. Mal za to, že auto p. S., ktoré vozidlo patrí zabezpečuje tím profesionálnych technikov, ktorí pripravia motorové vozidla. Uviedol, že na začiatku roka dal p. C. požiadavku na typ motorového vozidla na konkrétny pretek. Čo sa týka tréningov pred pretekmi p.T. uviedol, že vždy pred pretekmi trénuje na rôznych testovacích autách spolu s testovacím tímom, ktorí zabezpečuje firma W., pričom jeho nezaujíma kto tento tím tvorí, keďže sa v ňom často menia ľudia. Na vlastníka vozidla sa nakontaktoval cez firmu W., ktorá mu všetko zabezpečuje a on to iba platí.

10. Na základe medzinárodnej výmeny informácií požiadal správca dane o vypočutie svedkov p. Q. a O. S., od ktorých faktúry za prenájom vozidiel sa nachádzali v účtovníctve žalobcu. P. Q. I. pri výsluchu uviedol, že v roku 2014 prenajímal žalobcovi vozidlo s Q a to na preteky MSR do vrchu N., U., Q., D., M., T., U. Vršok, W., N. a C. P.. Faktúru za uvedený prenájom zaplatila spoločnosť T. Y., s.r.o..K spôsobu prenájmu predmetný svedok uviedol, že vozidlo priviezol na každý závod, odovzdal ho technikom od pána T., ktorí sa starali o formálnu technickú prípravu vozidla k závodu. Po ukončení závodu svedok vozidlo skontroloval, či nie je poškodené a vozidlo odviezol. Väčšinou sa na aute nič iné nerobilo. Z výsluchu O. S. vyplynulo, že prenajal žalobcovi vozidlo Škoda C. K. Q ktoré boli prenajaté na 8 rally závodov a 10 závodov do vrchu. Uviedol, že v obchodných vzťahoch jednal s p. T..

11. Dňa 10.11.2016 správca dane vyhotovil Protokol č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 21.11.2016 spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 14.11.2016.

12. Výsluchu p. X. D., ktorého výsluch navrhol žalobca, sa správcovi dane nepodarilo uskutočniť z dôvodu nekontaktnosti uvedeného svedka. Z uvedeného dôvodu správca dane využil informácie zo spisu z daňovej kontroly vykonanej v spoločnosti W. s.r.o. za zdaňovacie obdobie január - december 2015, kde uvedený svedok uviedol, že sa k obchodom spoločnosti W. s.r.o. nechce vyjadrovať, nakoľko nebol ich zamestnancom ale zamestnancom spoločnosti Y. s.r.o.. Jeho úlohou bolo iba skontrolovať na pokyn p. C., či sú veci urobené ale nevedel sa vyjadriť, kto jednotlivé práce mal vykonať a nikto sa mu nepredstavoval.

13. Na základe uvedených skutkových zistení správca dane dospel k záveru, že spoločnosť W. s.r.o. nemohla dodať služby pre spoločnosť T. Y., s.r.o. v zdaňovacích obdobiach február- december 2014 z dôvodu, že tieto mali byť dodané subdodávateľským spôsobom od spoločnosti C. & I. F. spol. s r.o., pričom konateľ tejto spoločnosti uviedol, že za túto spoločnosť nevystavil v kontrolovanom období žiadnu faktúru ani nevykonával žiadne obchodné transakcie. Správca dane vyslovil záver, že je nelogické, aby spoločnosť nemala záznamy a aj samotný jazdec, aby nevedel o tom, odkiaľ auto pochádza, na ktorom preteká, kedy, kde a aké náhradné diely boli vymenené, kto tie práce uskutočňoval, kto nastavoval auto a pod. Poukázal na to, že samotný jazdec musí mať o týchto skutočnostiach vedomosť, nakoľko sa auto na preteky pripravuje podľa jeho požiadaviek. Mal za to, že ak neexistujú žiadne dôkazy o vykonaní predmetných činností, nemohla ich ani samotný žalobca skontrolovať a porovnať so skutočnosťou. Správca dane nespochybnil tvrdenie žalobcu, že sa zúčastnil na pretekoch ale mal za to, že žalobca nepreukázal, že by sa obchodné transakcie so spoločnosťou W. s.r.o. uskutočnili tak ako daňový subjekt deklaroval predloženými faktúrami. Správca dane uviedol, že žalobca uvedené služby nadobudol od iných subjektov, čo vyplývalo aj z toho, že vozidla mal prenajaté od p. O. S. a nie sprostredkovane cez spoločnosť W., s.r.o..

14. Žalobca v zákonnom stanovenej lehote podal voči rozhodnutiu správcu dane č.XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 21.8.2018 o vyrubení rozdielu dane v sume 41.865,60 Eur za zdaňovacie obdobie apríl 2014 odvolanie. Svoje podanie odôvodnil tým, že správca dane napriek vykonanému dokazovaniu, z ktorého vyplývalo, že podnikateľská činnosť žalobcu spočíva v poskytovaní reklamy prostredníctvom automobilového športu, pričom žalobca sa v roku 2014 zúčastnil minimálne na 30-tich pretekoch a pri skutočnosti, že zamestnáva iba jedného zamestnanca, všetky činnosti spojené so zabezpečením, prípravou, testovaním, servisovaním, logistikou, dokumentáciou o vykonaní reklamy, propagáciou firmy

objednáva u dodávateľov, ktorým je okrem iného aj spoločnosť W., s.r.o., dospel k nelogickým záverom, že žalobca nepreukázal, že služby boli žalobcovi poskytnuté spoločnosťou W., s.r.o.. Žalobca namietal prenesenie dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu v neprimeranom rozsahu, keď správca dane požaduje od žalobcu preukázanie aj takých skutočností, ktoré sa týkajú subjektov, s ktorými žalobca zmluvy neuzatvára. Žalobca mal za to, že čo sa týka zákonnom požadovaného dôkazného bremena daňového subjektu, toto uniesol.

II.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

15. Finančné riaditeľstvo ako odvolací orgán rozhodnutím č.XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 30.11.2018 potvrdilo napadnuté rozhodnutie správcu dane. Odvolací orgán sa s námietkami žalobcu vysporiadal tak, že poukázal na skutočnosť, že správca dane nespochybnil účasť konateľa žalobcu na jednotlivých automobilových pretekoch, ani reklamu na súťažných motorových vozidlách ale dôvodom pre ktoré správca dane konštatoval porušenie ustanovenia a v nadväznosti na ustanovenie bol ten, že žalobca nepreukázal, že služby súvisiace so zabezpečením, prípravou, testovaním, logistikou a reklamou neboli žalobcovi dodané spoločnosťou uvedenou na predmetných faktúrach, teda spoločnosťou W.r.o.. K tvrdeniu žalobcu o preukázaní reálnosti zdaniteľných obchodov žalovaný uviedol, že nedostatok preukázateľnosti dodania predmetu fakturácie nemôže byť odstránený tvrdením daňového subjektu a zástupcu jeho dodávateľa, že fakturované služby boli skutočne dodané, najmä za predpokladu, že tieto tvrdenia sú všeobecné, rozporuplné a nie sú podložené žiadnymi dôkazmi. K vyjadreniu p. ČeI.j žalovaný uviedol, že táto osoba síce tvrdila dodanie služieb žalobcovi, avšak uvedené nepodložila žiadnymi dôkazmi a nevedela uviesť ani žiadne konkrétne okolnosti uskutočnenia zdaniteľného obchodu. Žalovaný poukázal na to, že spoločnosť W. s.r.o. nemala žiadne materiálne ani personálne predpoklady na vykonanie prác deklarovaných spornými faktúrami, taktiež uvedené služby neboli dodané ani deklarovaným subdodávateľom spoločnosti BH.H s.r.o. a to spoločnosťou FY.. Žalovaný poukázal aj na rozpory vo vyjadreniach žalobcu a to na pojednávaní dňa 5.8.2015, kde žalobca vyhlásil, že súťaži sa zúčastňoval len s jedným autom Q. C. K., ktoré mu dodávala spoločnosť W. s.r.o., pričom na tom istom pojednávaní uviedol, že na pretekanie využíval aj auto Q. C. K. prenajaté od dodávateľa O. S. na základe faktúry č. XXXXXXX v hodnote 30.000,- Eur a v odpovedi na výzvu správcu dane žalobca uviedol, že majiteľom viacerých vozidiel Škoda C. K., ktoré mu boli poskytnuté prostredníctvom spoločnosti W. s.r.o. na pretekanie je spoločnosť F. stavební kování, spol. s r.o. Na ústnom pojednávaní dňa 28.10.2015 žalobca uviedol, že vlastníkom vozidiel, na ktorých súťažil v roku 2014 je O. S. z F.. Žalovaný taktiež zistil, že žalobca v roku 2014 si prenajímal automobil Q. C. K. na základe zmluvy o nájme dopravného prostriedku zo dňa 11.3.2014 od prenajímateľa O. S.ý, F., čo potvrdil aj uvedený prenajímateľ. Na základe uvedeného poukázal na to, že žalobca si musel byť vedomý toho, že predmetné vozidlo nemohol mať súčasne reálne prenajaté od spoločnosti W. s.r.o. a zároveň aj od prenajímateľa O. S.. Na základe uvedených skutočností žalovaný uzavrel, že správca dane správne spochybnil vierohodnosť a pravdivosť sporných faktúr, keďže vykonaným dokazovaním preukázal, že spoločnosť W. s.r.o. nemohla dodať daňovému subjektu fakturované služby, nakoľko nemala v roku 2014 materiálne ani personálne vybavenie a splnomocnená zástupkyňa nevedela označiť všetky subdodávateľské spoločností, ktoré mali jednotlivé fakturované činnosti dodať. Žalovaný sa stotožnil so záverom prvostupňového správneho orgánu, že fakturované služby neboli dodané spoločnosťou W. s.r.o. ale išlo len o formálne vystavovanie faktúr, pričom cieľom týchto formálnych transakcii bez reálneho plnenia bolo uplatnenie odpočítania dane a optimalizácia vlastnej daňovej povinnosti. Žalovaný k námietkam žalobcu uviedol, že podmienky uvedené v ustanovení a a v sú hmotnoprávnej povahy a na ich zabezpečenie sa viaže nárok na odpočítanie dane, pričom ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady faktúry a pri dobromyseľnosti platiteľa. Žalovaný poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , sp.zn. , v zmysle ktorých je daňový subjekt povinný mať obozretný prístup k vzniku zdaniteľných súkromnoprávnych vzťahov, najmä povinnosť zaobstarať si a zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa zdaniteľného obchodu. S poukazom na uvedené rozhodnutia žalovaný mal za to, že žalobca nepreukázal, akým spôsobom preveroval samotnú realizáciu dodania služieb, aké opatrenia prijal na zabezpečenie preukázania splnenia zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane, pričom považoval za nelogické, aby jediný zamestnanec žalobcu a zároveň aj jeho

konateľ nemal vedomosť o tom, odkiaľ auto pochádza, na ktorom preteká, kedy, kde a aké náhradné diely boli menené a kto auto nastavoval. Taktiež žalovaný uviedol, že ak vo faktúrach nebol uvedený kompletný zoznam prác a služieb, nemohol žalobca skontrolovať a porovnať ho so skutočnosťou. K dôkaznému bremenu žalobcu žalovaný uviedol, že daňový subjekt musí byť schopný preukázať uskutočnenie zdaniteľných obchodov nielen faktúrami ale aj inými dôkazmi a to najmä za situácie, ak správca dane spochybní vierohodnosť a pravdivosť dokladov. Poukázal na to, že v daňovom konaní platí zásada prednosti skutočného stavu pred formálnym stavom, teda správca dane nemôže prihliadať k simulovaným právnym úkonom, ktoré sa reálne neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili. Žalovaný vyslovil záver, že daňový subjekt je povinný preukázať splnenie zákonných podmienok na uplatnenie nároku na odpočítanie dane tak, aby nevznikla pochybnosť o ich zákonnosti a zároveň tak, aby nevznikla potreba dodatočného preverovania. Záverom žalovaný konštatoval, že správca dane pri výkone kontroly postupoval v súlade s ustanovením , 24 a 63 Daňového poriadku, keď na základe zhodnotenia všetkých zákonným spôsobom získaných dôkazov dospel k záveru o porušení a v spojení s a neuznal odpočítanie dane z faktúr vystavených spoločnosťou BH.H, s.r.o..

III.

Argumenty žalobcu v podanej žalobe

16. Voči rozhodnutiu žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 28.1.2019 podal žalobca v zákonnom stanovenej lehote správnu žalobu, v ktorej namietal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné zdôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktoré ukracuje žalobcu na jeho právach a právom chránených záujmoch. Žalobca poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané z toho dôvodu, že správca dane ako aj žalovaný dospeli k záveru, že žalobca nepreukázal dodanie fakturovaných služieb spoločnosťou W., s.r.o. ale zároveň tieto subjekty nespochybnili to, že žalobca reálne vykonával podnikateľskú činnosť a zúčastňoval sa na pretekoch v roku 2014. Žalobca mal za to, že orgány verejnej správy došli na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže mal za to, že žalobca jednoznačne preukázal, že sa špecializuje na vykonávanie reklamy prostredníctvom automobilového športu, pričom podstatou tejto činnosti je naplniť požiadavky obchodných partnerov a to zabezpečiť, aby na súťažnom vozidle mali umiestnenú reklamu v požadovanej grafike, veľkosti a textu a následne, aby táto reklama bola zobrazená aj v printových médiách, televízií, bilbordoch a na internetových stránkach. Tieto skutočnosti boli preukázané žalobcom prostredníctvom fotodokumentácie. Žalobca poukázal na to, že správcovi dane preukázal, že v roku 2014 sa zúčastnil viac ako 30 podujatí. Z dôvodu, že spoločnosť zamestnáva iba jediného zamestnanca a to p. DH., všetky služby spojené so zabezpečením, prípravou, testovaním, servisovaním, logistikou, propagáciou boli objednané od dodávateľa- spoločnosť W., s.r.o. na základe vzájomnej zmluvy, ktorých dodanie táto spoločnosť následne žalobcovi fakturovala. Dodanie služieb potvrdila aj splnomocnená zástupkyňa spoločnosti BRY.CH, s.r.o. p. ČB.á. Žalobca poukázal na to, že faktúry za dodané tovary a služby má riadne zaevidované v daňovej evidencii a vo svojom účtovníctve a daňovú povinnosť z týchto dodávok riadne priznal. Svoje závery o splnení dôkaznej povinnosti oprel o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 31.5.2011, z ktorého vyplýva, že povinnosť daňového subjektu preukázať tvrdené skutočnosti nezbavuje správcu dane zákonnej povinnosti riadne zistiť skutočný stav a pri svojom rozhodovaní vychádzať z objektívnych a spoľahlivých zistení. Žalobca mal za to, že svoju dôkaznú povinnosť splnil tým, že poskytol správcovi dane potrebnú súčinnosť a predkladal dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak správca dane nemôže prenechať celé dokazovanie na ťarchu žalobcu ale je sám povinný zisťovať skutočný stav veci.

17. Žalobca zdôraznil, že v daňovom konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobca sa aktívne zúčastňoval na rally pretekoch, teda je nesporné, že činnosti, ktoré boli spoločnosťou W. s.r.o. žalobcovi fakturované, museli byť aj skutočne dodané, nakoľko bez ich výkonu by účasť na pretekoch nebola možná. Taktiež uviedol, že je nesporné, že na vozidlách, s ktorými sa súťaží zúčastňoval boli zverejnené reklamy pre jeho odberateľov formou potlače ich obchodného názvu na vozidle, pričom túto potlač zabezpečovala spoločnosť W., s.r.o., čo vyplývalo zo žalobcom predložených dokladov ako faktúr a fotodokumentácie, a zároveň uvedené potvrdila aj splnomocnená zástupkyňa uvedenej spoločnosti. Čo sa týka dôkazného bremena žalobcu tento poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 15.3.2011. Žalobca uviedol, že jediným argumentom orgánov verejnej správy je to, že dodávatelia spoločnosti W., s.r.o. sú subjektmi nekontaktnými, za čo však žalobca

nenesie zodpovednosť. Žalobca namietal, že správca dane ho zaťažil preukázaním aj skutočnosti týkajúcich sa zdaniteľných obchodov uzatvorených medzi spoločnosťou BH., s.r.o. a jej dodávateľmi, čo však žalobca z objektívnych dôvodov nemôže zabezpečiť. Uvedené však nemôže mať podľa názoru žalobcu za následok sankciu vo forme záveru, že žalobca nepreukázal reálnosť zdaniteľných obchodov. Na základe uvedených skutočností mal žalobca za to, že správca dane ako aj žalovaný dospeli k nesprávnemu právnemu záveru týkajúceho sa neunesenia dôkazného bremena.

IV.

Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

18. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 18.3.2019 uviedol, že sa dôkladne zaoberal a vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní, ktoré sú obsahovo totožné so žalobnými námietkami spočívajúcimi v presune dôkazného bremena, nedostatočne zisteného skutkové stavu správcom dane a žalovaným a v skutočnosti, že žalobca nemôže niesť zodpovednosť za nesplnenie si povinnosti spoločnosti BH.H s.r.o. a jej dodávateľov. Žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie je v súlade s ustanovením § 63 Daňového poriadku a v odôvodnenia rozhodnutí sú uvedené všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, vysporiadania sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu ako aj úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Žalovaný nepovažoval žalobcom tvrdené skutočnosti za preukazujúce dodanie fakturovaných služieb od spoločnosti W., s.r.o.. Uviedol, že žalobcom predložené dôkazy uvedenú skutočnosť nepreukazovali.

19. Žalovaný nesúhlasil s tým, že by žalobcu zaťažil dôkazným bremenom bezhranične ani že by niesol zodpovednosť za neplnenie si povinnosti jeho dodávateľov, resp. subdodávateľov. Žalovaný zotrval na svojom stanovisku, že nepožadoval od žalobcu žiadne dôkazy, ktoré by nebol schopný zabezpečiť z dôvodu svojho postavenia. Poukázal na to, že správca dane spochybnil tvrdenie žalobcu, že fakturované služby dodala spoločnosť W. s.r.o., preto podľa názoru žalovaného bolo na žalobcovi, aby predložením, resp. navrhnutím nových dôkazov vyvrátil spochybnenie jeho pôvodných dôkazov predložených správcovi dane, resp. aby uviedol ako si overil hodnovernosť a spoľahlivosť svojho obchodného partnera. Žalovaný uviedol, že vzhľadom na to, že niektoré služby, ktoré mali byť poskytnuté spoločnosťou W. s.r.o. boli spôsobilé ovplyvniť bezpečnosť a zdravie jazda, preto nepovažoval overenie dôveryhodnosti obchodného partnera za nič neobvyklé anadštandardné. Žalovaný uviedol, že žalobca tieto skutočnosti počas daňovej kontroly nepreukázal a ani neobjasnil, práve naopak nevedel ani len uviesť, kto skutočne tieto služby zabezpečoval.

20. Žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v F.e vo veci žalobcu W. s.r.o. proti FG.R sp.zn. 2X. Z 23.6.2017, ktorým správny súd žalobu uvedeného žalobcu zamietol.

21. Záverom žalovaný zotrval na svojom stanovisku, že správca dane objektívne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom ako aj postup žalobcu podľa a v plnom rozsahu sa stotožnil s napadnutým rozhodnutím a navrhol správnu súdu žalobu zamietnuť.

V.

Replika žalobcu

22. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 29.3.2019 zdôraznil, že dodanie služieb nebolo v konaní sporné a správca dane ich vykonanie potvrdil. Žalobca taktiež disponuje faktúrami za dodanie služieb a splnomocnená zástupkyňa spoločnosti W. s.r.o. potvrdila uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Žalobca v uvedenom podaní citoval z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C-80/11 A C142/11 (Mahagébenkft.), ktoré sa podľa názoru žalobcu týkalo skutkovo obdobnej veci. Poukázal aj na právny záver vyslovený Ústavným súdom Slovenskej republiky v uznesením č.k. -25 z 22.11.2011, v zmysle ktorého obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď. Záverom žalobca uviedol, že vzhľadom na citovanú judikatúru Súdneho dvora EÚ a s poukazom na to, že správcovi dane predložil faktúry, ktoré spĺňajú predpísané náležitosti a zároveň na to, že v konaní nebolo sporné vykonanie služieb, ktoré boli fakturované týmito faktúrami, nebolo napadnuté

rozhodnutie v súlade so zákonom, keďže žalovaný v napadnutom rozhodnutí ani len netvrdil a už vôbec nepreukázal, že by žalobca vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca.

VI.

Duplika žalovaného

23. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu zo dňa 29.3.2019 napriek tomu, že mu bolo doručené dňa 10.5.2019, v súdom stanovenej lehote nevyjadril.

VI.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

24. Podľa (ďalej len „“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

25. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

26. Podľa žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

27. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

28. Podľa § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

29. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 <. môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) <. má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 <..

30. Podľa (ďalej len „Daňový poriadok), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

31. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

35. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

32. Žalobca sa správnou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX z 30.11.2018 z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal nesprávne skutkové závery správcu dane ako aj žalovaného a prenesenie dôkazného bremena na daňový subjekt nad zákonnom stanovený rozsah.

33. Preskúmaním obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že totožné námietky, ako uviedol žalobca v podanej žalobe, podal aj v odvolaní podanom proti rozhodnutiam prvostupňového daňového orgánu. Súčasne správny súd zistil, že so všetkými právne relevantnými a podstatnými námietkami sa žalovaný v žalobami napádanom rozhodnutí dôsledne vysporiadal. Nie je úlohou správneho súdu opakovať odpovede na tieto žalobné námietky, pokiaľ sa s totožnými odvolacími námietkami dostatočne vysporiadal žalovaný v rámci odvolacieho konania.

34. V tomto smere správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo dňa 20.11.2013 pod číslom jednania XAs/XX/XXXX-XXX, rozsudok číslo jednania 8Y.4 zo dňa 22.01.2007 a rozsudok XAfs/X/XXXX-XX zo dňa 20.04.2007, z ktorých vyplýva, že skopírovanie odvolacích námietok do žaloby bežne nepostačí pre naplnenie podmienky uvedenia žalobných bodov, ktoré majú právne - argumentačný význam aj v prejednávanej veci.

35. Čo sa týka podstatnej námietky žalobcu spočívajúcej v miere prenesenia dôkazného bremena,správny súd uvádza, že ustanovenie § 24 ods. 1 Daňového poriadku upravuje rozsah dôkazného bremena, ktoré je povinný uniesť daňový subjekt a to tak, že okrem iných skutočností daňový subjekt preukazuje aj skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov. Na základe uvedeného bolo povinnosťou žalobcu v rámci daňového konania preukázať, že nárok si uplatňuje v súlade so zákonnými podmienkami. Správca dane až následne verifikuje skutočnosti a doklady predložené žalobcom, od ktorého je možné spravodlivo požadovať preukázanie len tých skutočností, ktoré mohol reálne ovplyvniť, lebo boli v jeho právnej sfére vplyvu. Keďže v zmysle v spojení s právo na odpočítanie dane z tovarov a služieb vzniká platiteľom v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosti, pričom táto vzniká dňom dodania tovaru, resp. služby,preto bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu (služby deklarovanej na sporných faktúrach) a táto služba bola žalobcom použitá na účely svojho podnikania.

36. Žalobca v žalobe poukazoval v tejto súvislosti na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 15. marca 2011. Najvyšší súd tu konštatoval, že „Nemožno sa preto stotožniť so záverom žalovaného, ako i krajského súdu v tom, že odvolateľ neuniesol dôkazné bremeno, pričom takýto záver je vyvodzovaný z toho, že odvolateľ nepreukázal skutočnosti ohľadne samotného plnenia subdodávateľov jeho dodávateľov, teda osôb, s ktorými on sám žiadne zmluvy neuzatváral“, tiež uviedol, že „Skutočnosti vymedzené v a v tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu. V tejto súvislosti možno poukázať na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (FulcrumElektronics) a C-484/03 (Bond House), kde súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama osebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami“. Najvyšší súd preto dospel k záveru, „ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správny orgán I. stupňa“.Tento právny názor najvyššej súdnej autority však možno označiť za ojedinelý a bol prekonaný neskoršou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky.

37. Správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 18.06.2015, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôraznil, že dôkazné bremeno o reálnom

dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt, žalobcu, ktorý zodpovedá aj za to, že vo svojom účtovníctve má doklady vystavené v súlade s ustanovením § 71 ods. 1 a 2 zákona o DPH.

38. Obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 27.06.2017 uviedol, že „daňovo účtovné doklady ako sú faktúry, dodacie a príjmové listy, potvrdené protokoly o vykonaní prác, či zhotovení diela, prepravné dokumenty, potvrdenia z mýtneho systému a iné, sú na jednej strane významnými dôkaznými prostriedkami pre oblasť súkromného práva, ale na druhej strane ide o listiny s daňovo-právnym charakterom, ktoré sú iba logickým následkom, ktoré vytvárali a formovali obsah a charakter toho ktorého zdaniteľného obchodu, pri realizácií ktorého správny orgán I. stupňa absentoval. Preto ak správcovi dane vzniknú pochybnosti, že určitá udalosť (časť) zdaniteľného obchodu sa nezrealizovala, potom je dôkazným bremenom, ktoré má oporu v hore uvedenej zásade poctivého obchodného styku v spojení s pravidlom obozretného podnikania, žalobca ako daňový subjekt v súlade s preukázať, že nielen v spochybnenej časti sa zdaniteľný obchod zrealizoval, ale aj jeho výsledky použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ...“

39. Správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 14.1.2014 v obdobnej právnej veci, v ktorom Najvyšší súd konštatoval, že „uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Vzhľadom na to, že dodávateľ žalobcu nevedel identifikovať svojich dodávateľov (subdodávateľov žalobcu), pričom nemal ani žiadnych zamestnancov, a jeho účtovníctvo nie je k dispozícii, dodanie služieb žalobcovi je pochybné. Za danej situácie dôkazné bremeno preukázania zdaniteľných plnení zaťažuje žalobcu. Preukázanie zdaniteľných plnení uskutočnených subdodávateľským spôsobom môže byť pre žalobcu problematické, keďže nejde o služby, ktorých výstupom by bol konkrétny hmotný produkt. Avšak je v záujme daňového subjektu, aby nad rámec svojich bežných obchodných potrieb zhromažďoval dôkazy, ktoré môžu preukázať, že k dodaniu služieb skutočne došlo, keďže si uplatnil nárok na odpočet dane.“

40. Ďalej správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. z 23.11.2016, publikovaný v Zbierke S a R NS SR pod R 29/2017, kde najvyššia súdna autorita v identickej veci uviedla: 1. Základným princípom výberu dane z pridanej hodnoty ako nepriamej dane je, že podnikateľ musí byť plne zbavený ťarchy dane z pridanej hodnoty zaplatenej v cene prijatých tovarov a služieb určených na uskutočnenie zdaniteľných obchodov podliehajúcich dani z pridanej hodnoty. 2. Daň z pridanej hodnoty je súčasťou ceny, a preto je ňou zdaňovaný predaj tovaru a služieb v každej fáze výroby a distribúcie okrem oslobodených transakcií. Platiteľ si môže od dane, ktorú má odviesť štátu z vykonaného obratu, odpočítať daň, ktorú mu pri nákupe tovarov a služieb účtoval iný platiteľ ako súčasť ceny. Uvedený princíp sa však uplatní iba vtedy, ak platiteľ preukáže, že deklarovaný tovar nadobudol od konkrétneho platiteľa dane z pridanej hodnoty a že mu daň z pridanej hodnoty aj v cene tovaru zaplatil. „.

41. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je jasné, zrozumiteľné, vydané v medziach logickej správnej úvahy, pričom žalovaný sa v dostatočnej miere vysporiadal s námietkami žalobcu, skutkový stav bol zistený v rozsahu dostatočnom pre vykonanie správnych úvah a na základe nich žalovaný dospel podľa správneho súdu k správnym právnym záverom. Správny súd konštatuje, že daňové orgány v danom prípade vychádzali zo správneho rozloženia dôkazného bremena a v konaní neboli osvedčené dôvody pre presun dôkazného bremena z daňového subjektu na správcu dane. V tomto smere poukazuje na vyššie citované rozsudky najvyšších súdnych autorít, v intenciách ktorých žalovaný postupoval.

42. Je nevyhnutné uviesť, že odpočítanie dane z pridanej hodnoty je výsostne viazané na obchodný vzťah medzi dodávateľom a odberateľom. Pri dani z pridanej hodnoty ide o osobný charakter zdaniteľných plnení, pri ktorom stotožnenie osoby, ktorá uskutočnila zdaniteľné plnenie v prospech iného platiteľa vo faktúre musí zodpovedať skutočnému stavu, čo znamená, že daňový subjekt, ktorý si uplatní odpočítanie dane z pridanej hodnoty musí predložiť taký dôkaz o tom, že fakturovaný tovar, resp. služby boli skutočne realizované dodávateľom, ktorý je uvedený na faktúre. Iba formálna existencia faktúry, prípadne preukázanie zaplatenia týchto súm nie je predpokladom pre odpočítanie dane podľa zákona o DPH.

43. Daňový poriadok v ustanovení § 24 upravuje, že dôkaznú povinnosť má daňový subjekt, ktorý preukazuje všetky skutočnosti a údaje v daňových priznaniach alebo v iných podaniach, ďalej skutočnosti v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (vyrubovacieho konania, odvolacieho konania), na preukázanie ktorých je správcom vyzvaný, a úplnosť, vierohodnosť a správnosť záznamov a evidencií, ktoré je povinný viesť.

44. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 30.5.2017 cit.: „Najvyšší súd Slovenskej republiky už opakovane judikoval, že podmienky uvedené v a a v <. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, zákon to neustanovuje ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (z dôvodu rizika ľahkej zneužiteľnosti práva na odpočet DPH), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré zákon pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp.zn. <http://merit.slv.cz/2Szf/52/2011> z 22. augusta 2012, sp.zn. <http://merit.slv.cz/5Szf/52/2011> z 28. júna 2012, ako aj na rozsudok sp.zn. <http://merit.slv.cz/2Szf/4/2009> z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. <http://merit.slv.cz/III.US78/2011>-17 z 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi ( <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/> v spojení s , zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“

45. Z administratívneho spisu však správnemu súdu rovnako ako orgánom verejnej správy nevyplýva, že by žalobca preukázal dodanie služieb spoločnosťou W.H, s.r.o. spočívajúcich v príprave a servise súťažného vozidla ŠO.C na pretekoch P. na základe faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 5.4.2014 na sumu 4999,20 Eur, tej istej služby na základe faktúr č. XXXXXXXX zo dňa 5.4.2014 na sumu 4999,20 Eur, č. XXXXXXXX zo dňa 5.4.2014 na sumu 4999,20 Eur, č. XXXXXXXX zo dňa 11.4.2014 na sumu 3002,40 Eur, služieb spočívajúcich v sprostredkovaní a zhotovení reklamy na automobilové podujatie F. P E. D. na základe faktúr č. XXXXXXXX zo dňa 11.5.2014 na sumu 4999,20 Eur, č. XXXXXXXX zo dňa 11.4.2014 na sumu 4999,20 Eur, č. XXXXXXXX zo dňa 11.4.2014 na sumu 2001,60 Eur, č. XXXXXXXX zo dňa 22.4.2014 na sumu 4999,20 Eur, č. XXXXXXXX zo dňa 22.4.2014 na sumu 4999,20 Eur, č. 2XXXXXX0 zo dňa 22.4.2014 na sumu 4999,20 Eur, č. XXXXXXXX zo dňa 22.4.2014 na sumu 3002,40 Eur ani dodanie služieb spočívajúcich v prenájme a príprave súťažného vozidla Q. C. K. na pretekoch P F. E. D. na základe faktúr č. XXXXXXXX zo dňa 25.4.2014 na sumu 4999,20 Eur, č. XXXXXXXX zo dňa 25.4.2014 na sumu 4999,20 Eur, č. XXXXXXXX zo dňa 25.4.2014 na sumu 4999,20 Eur, č. XXXXXXXX zo dňa 25.4.2014 na sumu 4999,20 Eur, č. XXXXXXXX zo dňa 25.4.2014 na sumu 4999,20 Eur, č. XXXXXXXX zo dňa 25.4.2014 na sumu 4999,20 Eur, č. XXXXXXXX zo dňa 25.4.2014 na sumu 3002,40 Eur, č. XXXXXXXX zo dňa 26.4.2014 na sumu 3002,40 Eur, č. XXXXXXXX zo dňa 26.4.2014 na sumu 4999,20 Eur, č. XXXXXXXX zo dňa 26.4.2014 na sumu 4999,20 Eur č. XXXXXXXX zo dňa 26.4.2014 na sumu 4999,20 Eur, č. XXXXXXXX zo dňa 26.4.2014 na sumu 4999,20 Eur, č. XXXXXXXX

zo dňa 26.4.2014 na sumu 4999,20 Eur ani dodanie služby za rádiové a bezpečnostné zabezpečenie pilota rally teamu počas automobilového podujatia P F. E. D. na základe faktúr č. XXXXXXXX zo dňa 26.4.2014 na sumu 12600,- Eur ani dodanie služieb spočívajúcich v servise a príprave súťažného vozidla Q. C. K. na automobilové podujatie F. H./H. na základe faktúr č. XXXXXXXX zo dňa 26.4.2014 na sumu 4999,20 Eur, č. XXXXXXXX zo dňa 26.4.2014 na sumu 4999,20 Eur, č. XXXXXXXX zo dňa 26.4.2014 na sumu 4999,20 Eur, č. XXXXXXXX zo dňa 26.4.2014 na sumu 4999,20 Eur, č. XXXXXXXX zo dňa 26.4.2014 na sumu 4999,20 Eur, č. XXXXXXXX zo dňa 26.4.2014 na sumu 4003,20 Eur ani dodanie služby spočívajúcej v prenájme športového vozidle Škoda C. K. na tréning na F. H./H. na základe faktúr č. XXXXXXXX zo dňa 26.4.2014 na sumu 4999,20 Eur, č. XXXXXXXX zo dňa 26.4.2014 na sumu 4999,20 Eur, č. XXXXXXXX zo dňa 26.4.2014 na sumu 4999,20 Eur, č. XXXXXXXX zo dňa 26.4.2014 na sumu 4999,20 Eur, č. XXXXXXX2 zo dňa 26.4.2014 na sumu 4003,20 Eur ani dodanie služby spočívajúcej v servise a prenájme športového vozidla Škoda C. K. na pretekoch F. H./H. na základe faktúr č. XXXXXXXX zo dňa 27.4.2014 na sumu 4999,20 Eur, č. XXXXXXXX zo dňa 27.4.2014 na sumu 4999,20 Eur, č. XXXXXXXX zo dňa 27.4.2014 na sumu 4999,20 Eur, č. XXXXXXXX zo dňa 27.4.2014 na sumu 4999,20 Eur, č. XXXXXXXX zo dňa 27.4.2014 na sumu 4999,20 Eur, č. 2XXXXXXX zo dňa 27.4.2014 na sumu 1005,60 Eur ani dodanie služby spočívajúcej v zabezpečení servisného parkoviska na automobilovom podujatí pretekoch F. H./H. na základe faktúr č. XXXXXXXX zo dňa 27.4.2014 na sumu 4999,20 Eur, č. XXXXXXXX zo dňa 27.4.2014 na sumu 4999,20 Eur, č. XXXXXXXX zo dňa 27.4.2014 na sumu 4999,20 Eur,č. XXXXXXXX zo dňa 27.4.2014 na sumu 4999,20 Eur a č. XXXXXXXX zo dňa 27.4.2014 na sumu 3002,40 Eur a ani dodanie služby za rádiové a bezpečnostné zabezpečenie pilota rally teamu počas automobilového podujatiaH./H. na základe faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 27.4.2014 na sumu 12600,- Eur a taktiež ani dodanie služby spočívajúcej v podnikateľskom poradenstve pri realizácií objednávok a výkonu zákaziek na základe faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 30.4.2014 na sumu 4999,20 Eur.

46. Správny súd uvádza, že žalobca orgánom verejnej správy ani len nepodal vysvetlenie ohľadom tej skutočnosti o aké dodané služby sa jednalo, teda žalobca ich nešpecifikoval. Sporné faktúry obsahovali iba všeobecné pomenovanie služieb ako príprava a servis súťažného vozidla, resp. prenájom vozidla, sprostredkovanie a zhotovenie reklamy, žalobca však bližšie nevysvetlil o aké konkrétne služby sa jednalo, tobôž nie aby ich dodanie aj reálne preukázal. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že podľa sporných faktúr boli žalobcovi v rovnaký deň dodané taktiežslužby s totožným označením na rovnakú sumu, pričom. z administratívneho spisu správnemu súdu, rovnako ako orgánom verejnej moci, nie je zrejmé, v akých úkonoch jednotlivé služby spočívali. Skutočnosti, ktoré tvrdí žalobca a zároveň, ktoré považuje za preukázané ako je predmet jeho činnosti a zároveň aj to, že sa na pretekoch zúčastňoval a jeho vozidlo malo na sebe polep reklám pre jeho odberateľov, nepreukazujú dodanie služieb fakturovaných spoločnosťou BH.CH, s.r.o.. Uvedený záver vyplývalo prinajmenšom z tej skutočnosti, že ani samotný žalobca neuviedol v čom fakturované služby mali spočívať. Správny súd poukazuje na dôkaz vyplývajúci z administratívneho spisu a to výsluch svedka Věroslava I., ktorý k spôsobu prenájmu vozidla uviedol, že vozidlo priviezol na každý závod, odovzdal ho technikom od pána T., ktorí sa starali o formálnu technickú prípravu vozidla k závodu apo ukončení závodu ho skontroloval a odviezol. Zároveň podotkol, že väčšinou sa na aute nič iné nerobilo. Z uvedenej výpovede teda nie je zrejmé v čom mali poskytnuté služby od spoločnosti W. s.r.o. spočívať. Taktiež správny súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť na tú skutočnosť, že zo zoznamu automobilových podujatí, ktoré predložil žalobca, je zrejmé, že tento sa v roku 2014 zúčastnil 27 závodov, pričom ako je z administratívneho spisu zrejmé na 10 podujatiach mal žalobca motorové vozidlo prenajaté od p. Věroslav I. a na 18 závodoch od p. O. S.. Na základe uvedeného nie je správnemu súdu zrejmé o aký nájom súťažného vozidla, ktorý bol fakturovaný spoločnosťou W. s.r.o., sa jednalo, keďže samotný žalobca mal uzatvorené nájomné zmluvy s vlastníkmi vozidiel, a teda tieto vozidla mu neboli zabezpečované prostredníctvom dodávateľa spoločnosti BRY., s.r.o.. S poukazom na uvedené nezrovnalosti vo výpovediach žalobcu v korelácií s vykonanými dôkazmi, nachádzajúcimi sa v administratívnom spise, správny súd dospel k totožným zisteniam ako správca dane a žalovaný, keď títo nemali za preukázané dodanie fakturovaných služieb od spoločnosti W., s.r.o..

47. Nepreukázanie tvrdených skutočností je neunesením dôkazného bremena a v prípade neunesenia dôkazného bremena na strane daňového subjektu je následkom neuznanie tvrdených skutočností za dokázané, v dôsledku čoho tieto tvrdené skutočnosti nevyvolávajú hmotnoprávne následky.

48. Čo sa týka žalobcom predložených faktúr, k týmto správny súd uvádza, že faktúra je listinným dokladom, ktorý preukazuje, že došlo k nejakej skutočnosti vo vzťahu k DPH, avšak uvedený listinný materiál nie je zárukou, že skutočne došlo aj k skutočnostiam v nej deklarovaným. Podpornými dôkazmi, ktorými sa dá preveriť, či skutočne došlo k zdaniteľnému obchodu sú ďalšie doklady, napr. zmluvy, fotodokumentácia, svedecké výpovede zamestnancov, ktorí služby poskytli, resp. tých, ktorí sa zúčastnili pri poskytovaní služieba podobne. (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 25.1.2018) Podľa správneho súdu žalobca nepredložil také relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali materiálnu podstatu veci, t.j. reálne dodanie služieb tak, ako boli deklarované v predložených listinných dôkazoch. Čo sa týka žalobcom preukázaných skutočností a to, že sa zúčastnil na pretekoch dňa 26.4.2014 na F. Ostrá D. a dňa 27.4.2014na PAV Rechberg/ H., uvedené nepreukazuje dodanie služieb od spoločnosti W., s.r.o. deklarovaných na sporných faktúrach iba to, že žalobca sa skutočne na týchto podujatiach zúčastnil. Zákon však žalobcovi ako daňovému subjektu ukladá povinnosť aj preukázať dodanie služieb, ktoré mu boli fakturované.

49. V prvom rade správny súd uvádza, že mu v administratívnom spise absentoval zoznam konkrétne špecifikovaných služieb, ktoré dodávateľ W. s.r.o. žalobcovi poskytol s vysvetlením o aké služby sa jedná a vo vykonaní akých úkonov tieto služby spočívali a to aj napriek výzve správcu dane na odstránenie vedenej nezrovnalosti. Vzhľadom na uvedené nebolo možné ani len preskúmať reálnosť dodania uvedených služieb, keďže tieto neboli konkretizované. Správny súd konštatuje, že z administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobca navrhoval ďalšie dôkazy na preukázanie zdaniteľných obchodov, tieto neuvádzal ani v žalobe, preto je nevyhnutné vychádzať zo zistení nachádzajúcich sa v administratívnom spise. Nakoľko všeobecná formulácia o poskytnutých službách bez akéhokoľvek dôkazu o ich poskytnutí nenapĺňa podmienku preukázania dodania služieb a s tým spojené naplnenie zákonných podmienok ustanovených v , v spojení s , správny súd považoval napadnuté rozhodnutie za správne a všeobecnú správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

50. Čo sa týka rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie, (Mahagébenkft., C-80/11 a C 142/11) , na tieto žalobcapoukázal až v jeho vyjadrení zo 29.3.2019, teda po uplynutí zákonnej lehoty na podanie žalobných námietok. Napriek uvedenému, v kontexte žalobných námietok, týkajúcich sa rozloženia dôkazného bremena , správny súd poukazuje na to, že doktrínu zneužitia práva možno aplikovať v súdnom konaní len vtedy, ak je preukázané, že zdaniteľné obchody prebehli a ich materiálne výsledky reálne existujú. V prejednávanom prípade, však nie je preukázané, že služby deklarované na vyššie uvedených sporných faktúrach boli reálne dodané, dokonca nie je možné ani len konštatovať o aké konkrétne služby sa jednalo, preto nemožno konštatovať uskutočnenie zdaniteľných obchodov a v tejto súvislosti aplikovať na vec závery prijaté rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ o prenesení dôkazného bremena z daňového subjektu na správcu dane. Pokiaľ teda žalobca poukazoval na judikatúru Súdneho dvora EÚ v uvedenej veci, správny súd uvádza, že vo veci poukazoval na rozhodnutia , ktoré na posudzovaný prípad nedopadajú. Ako bolo vyššie citované, jednalo sa o posudzované prípady s rozdielnym skutkovým stavom. Súčasne je potrebné uviesť, že žalovaný ani správny orgán I. stupňa v konaní nesubsumovali konanie žalobcu pod daňový podvod resp. podvodné konanie , ale spochybnili reálne dodanie služieb v apríli 2014.

51. Správny súd tiež s poukazom na § 24 ods. 1 Daňového poriadku pripomína, že dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia zaťažuje predovšetkým daňový subjekt, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (pozri najmä rozsudky z 29. apríla 2004, GemeenteLeusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02, Zb. s- I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71).

52. Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky Súdneho dvora vo veciach napr. Teleos plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10).

53. V súvislosti s obozretnosťou daňového subjektu, pri výbere svojich obchodných partnerov si správny súd dovolí citovať z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v ktorom najvyšší súd skonštatoval nasledovné : „Najvyšší súd opätovne na tomto mieste poukazuje nielen

na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (viď ), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú oprávnené".

54. Neuniklo pozornosti správneho súdu ani aktuálne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ako kasačného súdu pod sp. zn. zo dňa 10. septembra 2020. V uvedenom rozsudku najvyšší súd potvrdil rozhodnutie tunajšieho súdu vo veci žalobcu W., s.r.o- teda subdodávateľa žalobcu. V predmetnej veci sa síce jednalo o posúdenie právnej otázky dane z príjmu, avšak jedná sa o identické zdaňovacie obdobie roka 2014. Aj podľa cit. rozsudku NS SR žalobca W., s.r.o. nepreukázal vynaloženie výdavkov za dodanie tovarov a služieb spoločnost'ami MPV I., s.r.0., C. & I. F. spols.r.o., Y., s.r.o., Q., s.r.o., Y., s.r.o., F. H+R, s.r.o., v súlade s ust. a za použitia , a preto nemohli byt' tieto výdavky uznané za oprávnené náklady (výdavky). Nárok daňovníka na uznanie uplatnených výdavkov viaže zákon na splnenie podmienky, že musíísť o výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom. zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka a zároveň musíísť o výdavok dostatočne preukázaný. Iba bezpodmienečné splnenie týchto podmienok zakladá nárok daňovníka na uznanie uplatnených výdavkov. Ak daňovník kumulatívne tieto zákonné podmienky nesplní (čo v danom prípade splnené zo strany žalobcu nebolo), je správca dane a žalovaný oprávnený tieto daňové výdavky neuznať. Aj podľa názoru kasačného súdu, daňový subjekt v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že ním uplatnený náklad bol skutočne vynaložený na dosiahnutie jeho zdaniteľných príjmov. Uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu v skoršej veci má právny význam aj v posudzovanom prípade, pretože vychádza z rovnakého skutkového a právneho základu.

55. Správny súd súčasne procesne rozhodol aj o opakovanom návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktorý podal dňa 17.12.2019. Správny súd pôvodne rozhodol o nepriznaní odkladného účinku správnej žalobe uznesením č.k. -37 dňa 16.4.2019. Neskorším podaním z decembra 2019 sa žalobca opätovne domáhal priznania odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd z uvedeného podania nezistil žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iným spôsobom posúdiť takýto návrh, žalobca uvádzal len tú skutočnosť, že mu bola doručená daňová exekučná výzva zo strany správcu dane a zablokovanie účtov má negatívne dopady na platobnú bilanciu spoločnosti. Uvedené skutočnosti samé osobe podľa názoru súdu neodôvodňujú výnimočné okolnosti pre takýto postup. Dôkazné bremeno , ktoré je na žalobcovi pritom unesené v potrebnom rozsahu nebolo. Vzhľadom na uvedené opakovaný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku zamietol.

56. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. a nasl. tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v konaní, nepriznal ich náhradu. Žalovaný na náhradu trov konania zo zákona nemá nárok, keďže v danom prípade neboli splnené podmienky podľa a .

57. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Prešove prijal pomerom hlasov 3:0 ( v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove ( v spojení s ).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná proti III. výroku rozsudku o nepriznaní odkladného účinku správnej žalobe ( per analogiam).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).