Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31Cob-131-2019.pdf
PDF · 97.58 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cob/131/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členov senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a JUDr. Róberta Foltána, vo veci žalobkyne: Rieker Slovakia, spol. s r.o., Roľníckej školy 1, Komárno, IČO: 36 531 235, zastúpenej: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: KEJT s.r.o., Márie Terézie 8/3175, Holíč, IČO: 46 463 640, zastúpenej advokátom: JUDr. Václav Sosna, Námestie slobody 2, Skalica, o zaplatenie 5.209,70 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Skalica z 8. augusta 2019 č. k. 5Cb/64/2015-177, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol, II. žalovanej priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ustanovením § 2 ods. 1 a ods. 2 písm. b/, § 261 ods. 1, § 266 ods. 1, § 365, § 369 ods. 1, 2, § 409 ods. 1, § 411, § 443 ods. 1, § 447, § 448 ods. 1, § 570 ods. 1, 2, § 571 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie“). Vecne dôvodil, že žalobkyňa sa žalobou domáhala voči žalovanej zaplatenia 5.209,70 eur s príslušenstvom, nakoľko na základe objednávok žalovaná objednala u žalobkyne tovar - obuv špecifikovanú vo faktúrach, pričom žalobkyňa objednaný tovar žalovanej dodala. Žalovaná na základe toho bola povinná uhradiť žalobkyni faktúry, čo však neurobila a celková dlžná suma predstavovala 5.209,70 eur. Ďalej súd prvej inštancie dôvodil neunesením dôkazného bremena žalobkyňou, keď žalobkyňa nepreukázala vznik kúpnej zmluvy medzi stranami sporu, týkajúcej sa žalobou uplatnenej pohľadávky. Žalovaná pohľadávku žalobkyne a dôvodnosť žaloby v konaní poprela a žalobkyňa nepreukázala dodanie tovaru žalovanej. Z príloh k faktúram, ktoré mali preukazovať dodanie tovaru od žalobkyne pre žalovanú vyplynulo, že na týchto boli uvedené dva subjekty, a to OBUV EL BUNDA a Rieker Schuh AG. Tieto subjekty boli odlišné od žalobkyne a žalovanej. Z týchto listín potom nevyplynulo, že žalobkyňa dodala žalovanej tovar, na ktorý potom následne vystavila faktúru. Taktiež táto príloha k faktúre bola v nemeckom jazyku a žalobkyňa je obchodná spoločnosť so sídlom v Slovenskej republike. Súd prvej inštancie považoval za nelogické, aby žalobkyňa vystavovala faktúru v slovenskom jazyku a dodací list v nemeckom jazyku. Z týchto dôkazov mal súd prvej inštancie za zrejmé, že tovar dodával iný subjekt (Rieker Schuh AG so sídlom Tuttlingen) a navyše ho dodával subjektu OBUV EL BUNDA, čo nebolo označenie žalovanej. Nebolo zrejmé, prečo tento tovar fakturovala žalobkyňa. Taktiež listiny označené žalobkyňou ako objednávky („Auftrag“ a „Auftragsauskunft“) neboli podpísané osobou, ktorá by bola označená ako konateľ spoločnosti - žalovanej. Z týchto listín vzhľadom k tomu, že boli vystavené
v nemeckom jazyku ani nevyplynulo, komu bola objednávka adresovaná (E. V., obchodný zástupca Rieker, Gaštanova 26, Žilina) a nebolo preukázané, že by bola adresovaná žalobkyni. Dôkazy na vysvetlenie možných súvislostí a vzťahov súvisiacich so spôsobom obchodnej činnosti žalobkyne táto neprodukovala. Na základe uvedeného, keďže žalobkyňa nepreukázala vznik zmluvného vzťahu so žalovanou a plnenie na základe takéhoto zmluvného vzťahu vzniknutého so žalovanou, súd žalobu zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), vecne úspechom žalovanej v konaní v plnom rozsahu.
2. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala včas odvolanie žalobkyňa, navrhujúc jeho zmenu vyhovením žalobe, resp. zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenie mu veci na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP. Súd prvej inštancie si nesplnil svoju povinnosť v ust. § 181 ods. 2 CSP a neinformoval o rozsahu sporných a nesporných skutočností ani o tom, ako sa mu javí právne posúdenie veci. Jedným z dôvodov zamietnutia žaloby bola skutočnosť, že z príloh k faktúram, ktoré majú preukazovať dodanie tovaru od žalobkyne pre žalovanú vyplýva, že na týchto sú uvedené dva subjekty, a to OBUV EL BUNDA a Rieker Schuh AG a tieto subjekty sú odlišné od žalobkyne a žalovanej. Preto súdu z týchto dôkazov vyplynulo, že tovar dodával iný subjekt a navyše ho dodával subjektu OBUV EL BUDNA (čo nie je označenie žalovanej). Námietka ohľadom odlišných subjektov, medzi ktorými malo dôjsť k doručovaniu tovaru, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy nepadla počas celého súdneho konania ani raz zo strany žalovanej, pričom rozpor v tejto skutočnosti dokonca ani raz neprezentoval konajúci súd. Jedná sa o skutočnosť, ktorú bolo možné ozrejmiť jednoduchým spôsobom zo strany samotnej žalobkyne alebo výsluchom štatutárneho orgánu žalovanej. Napriek uvedenému však žalobkyni nie je zrejmé, prečo by predmet kúpy nemohol doručovať subjekt odlišný od žalobkyne, prípadne by tento tovar nemohol byť doručovaný na inú adresu ako sídlo žalovanej, ba dokonca inému subjektu, ak to bolo súčasťou dohody medzi zmluvnými stranami. Žiaden z dôvodov zamietnutia žaloby okrem námietky cudzojazyčných podkladov nebol zo strany prvoinštančného súdu prezentovaný ako sporný. Závery odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nereflektujú preukázaný skutkový stav, nakoľko prvoinštančný súd úvodom vykonal záver o tom, že žalobkyňa nepreukázala dodanie tovaru žalovanej. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na odpor žalovanej zo 16.2.2016, kde žalovaná potvrdila dodanie tovaru zo strany žalobkyne, pretože tento podľa jej vyjadrenia bol z jej strany aj vrátený. Uvedená skutočnosť teda nemohla byť ani v rámci konania sporná. Poukázala tiež na to, že bez povšimnutia s prihliadnutím na dobré mravy nemôže ostať skutočnosť, že prvých 6 pojednávaní bolo odročených práve z dôvodu mimosúdnych rokovaní, kde žalovaná prejavila záujem a snahu uzatvoriť súdny zmier prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Žalobkyni nebolo zrejmé, ako dospel súd prvej inštancie k záveru, že samotné objednávky nie sú podpísané osobou, ktorá by bola označená ako konateľ spoločnosti, keďže na objednávkach je pečiatka žalovanej spolu s podpisom. Ak by aj tento podpis nemal patriť osobe konajúcej v mene žalovanej, je potrebné aplikovať ust. § 16 Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti tiež poukázala na dodacie listy k faktúram, ktoré sú podpísané p. Z., pričom táto bola v čase podpisu konateľkou žalovanej. Uvedený záver teda nereflektuje zistený a preukázaný skutkový stav veci a prvoinštančný súd sa s touto skutočnosťou žiadnym spôsobom nevysporiadal. Žalobkyňa za účelom preukázania svojho nároku predložila prvoinštančnému súdu objednávky, ktoré sú podpísané žalovanou a faktúry prislúchajúce k predmetným objednávkam, pričom dodacie listy, ktoré tvoria prílohu faktúr sú zároveň podpísané žalovanou. Vo vzťahu k námietke prekladu predmetných listín žalobkyňa uviedla, že predmetný tovar je možné jednoznačne identifikovať podľa identifikačných čísiel uvedených na objednávkach, ako i na samotných faktúrach, pričom ak žalovaná tomuto obsahu nerozumela, nemala objednávky a faktúry podpisovať, ba dokonca preberať tovar doručený jej zo strany žalobkyne. Žalovaná je zároveň v likvidácii a takýto preklad žalobkyňa považuje za účelové a nehospodárne navyšovanie nákladov. Pokiaľ ide o subjekt, resp. adresu na doručovanie „OBUV EL BUNDA“, táto vyplýva aj z objednávky, pričom žalobkyňa nevidí dôvod, prečo by práve takáto skutočnosť mala zakladať neplatnosť kúpnej zmluvy. Mala za to, že v rámci konania bolo jednoznačne preukázané objednanie tovaru a jeho doručenie. Súd prvej inštancie sa stotožnil s námietkami žalovanej, ktoré neboli podložené žiadnymi listinnými dôkazmi. Žalobkyňa navrhla výsluch svedka p. Z., ktorá mala byť v rozhodnej dobe konateľkou spoločnosti žalovanej, pričom jej prítomnosť mal zabezpečiť právny zástupca žalovanej, avšak túto povinnosť si nesplnil. Žalobkyňa svoj nárok dostatočným spôsobom preukázala, na vykonaní tohto dôkazu netrvala, avšak keby mu bolo poskytnuté predbežné právne posúdenie v súlade s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na tomto výsluchu by zotrvala. Žalobkyňa považuje rozhodnutie prvoinštančného súdu za nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie veci,
zmätočné, neposkytujúce jednoznačné vyčerpávajúce odpovede na sporné otázky v intenciách priebehu pojednávania a správania žalovanej, ktorá sa ani raz napriek predvolaniu nedostavila na pojednávanie, ako aj šikanózne, keďže žalobkyňa skutkový stav veci niekoľkokrát v rámci konania jednoznačne vymedzila.
3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.
5. V predmetnej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby na názore o neunesení dôkazného bremena žalobkyňou.
6. Podľa § 181 ods. 2 CSP po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná, ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci, to neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu.
7. Z citovaného zákonného ustanovenia CSP vyplýva, že súd pred ďalším postupom vo veci je povinný určiť, ktoré skutkové tvrdenia považuje medzi stranami za sporné a ktoré za nesporné. Rovnako sudca na prvom pojednávaní oznámi, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Náležité splnenie uvedených povinností je podmienené dôsledným oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, celkovým skutkovým stavom veci, procesnými podaniami strán. Súd je zároveň povinný umožniť stranám adekvátne reagovať na vzniknutú procesnú situáciu a vytvoriť im priestor na uplatnenie primeraných prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany vo vzťahu k ochrane ich subjektívnych práv a oprávnených záujmov. Taktiež je sudca povinný na prvom pojednávaní stranám a ich zástupcom oznámiť predbežné právne posúdenie veci, ktorého účelom je zefektívnenie, zrýchlenie a zjednodušenie sporového konania, vrátane prevencie tzv. prekvapivých rozhodnutí (porov. uznesenie Krajského súdu v Trnave z 30.9.2020 sp. zn. 26Co/41/2020).
8. Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 18.12.2018 (viď zápisnica o pojednávaní) podľa ust. § 181 ods. 2 CSP uviedol, ktoré skutkové tvrdenia považuje za zhodné, ktoré sú sporné, ktoré dôkazy vykonaná a ktoré vykonávať nebude, pričom uviedol i predbežné posúdenie sporu (bez ďalšieho). Podľa zvukového záznamu súd považoval z listinných dôkazov založených do spisu za jasný titul žaloby, t. j. čoho sa žalobkyňa domáha a z akého dôvodu - nezaplatené faktúry za dodaný tovar. Ďalej len skonštatoval sporné skutočnosti (tvrdené žalovanou až na tomto pojednávaní po tom, čo bolo 6 predchádzajúcich pojednávaní odročených na zhodný návrh strán sporu z dôvodu uzavretia mimosúdnej dohody) s tým, že žalobkyňa musí preukázať naplnenie kúpnej zmluvy, na základe ktorej si uplatňuje pohľadávku, či došlo k uzavretiu dohody o kúpe, aká bola kúpna cena, či a kedy bol tovar dodaný a v akom množstve a po preukázaní týchto skutočností, žalovaná by mala produkovať dôkazy, že tovar žalobkyni vrátila, príp. pohľadávka zanikla iným spôsobom. Súd prvej inštancie však vôbec neuviedol, že žalobkyňou predložené listinné dôkazy (objednávky, faktúry, potvrdenia o zaslaní tovaru a potvrdenia o prevzatí zásielok) nepreukazujú nárok žalobkyne ani čo do dôvodu, ani čo do výšky, a teda že v konečnom dôsledku považuje žalobu žalobkyne za nedôvodnú. Tiež neoznačil za spornú, resp. za pre súd nejasnú skutočnosť, že z príloh k faktúram, ktoré majú preukazovať dodanie tovaru od žalobkyne pre žalovanú vyplýva, že na týchto sú uvedené dva subjekty, a to OBUV EL BUNDA a Rieker Schuh AG a tieto subjekty sú odlišné od žalobkyne a žalovanej. Napriek tomu v rozsudku skonštatoval, že mal z týchto dôkazov zrejmé, že tovar dodával iný subjekt a navyše ho dodával subjektu OBUV EL BUDNA, čo nie je označenie žalovanej, pričom dôkazy
na vysvetlenie možných súvislostí a vzťahov súvisiacich so spôsobom obchodnej činnosti žalobkyne, žalobkyňa neprodukovala.
9. Spravodlivým prejednaním veci je také súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi (strane sporu) znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní, za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
10. Účelom ustanovenia § 181 ods. 2 CSP je mimo akúkoľvek pochybnosť eliminovať jav tzv. prekvapivých rozhodnutí súdov, pri ktorých strana sporu (presvedčená o tom, že využila všetky procesné prostriedky, aby v spore uspela, na druhej strane však ale nič netušiaca o myšlienkových pochodoch súdu, ktorý sa mal postarať o realizáciu ústavne zaručujúceho práva strany sporu na súdnu ochranu v konkrétnej veci) môže byť konfrontovaná s celkom nečakaným a pre takúto stranu zásadne novým pohľadom súdu na vec. Takto ale samozrejme len dostatočne konkrétne a preukázateľné poskytnutie názoru súdu na to, čo z právne významných skutkových tvrdení sporiacich sa strán je medzi nimi sporné a čo naopak, dáva stranám i priestor na úvahy akým smerom, za pomoci akých dôkazných prostriedkov a či vôbec viesť ďalšie dokazovanie (porov. uznesenie Krajského súdu v Trnave z 28.6.2019 sp. zn. 11Co/173/2018, uznesenie Krajského súdu v Trnave z 1.10.2019 sp. zn. 24Co/161/2019).
11. Predvídateľné je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní a rozhodovaní. Strany sporu by nemali byť zaskočené možným iným právnym posúdením veci súdom bez toho, aby im bolo umožnené tvrdiť skutočnosti významné z hľadiska právneho názoru súdu a navrhnúť k ich preukázaniu dôkazy.
12. Konanie pred súdom má zabezpečiť pre strany konania spravodlivú ochranu ich práv a záujmov (tzv. fair process). Preto im musí byť vytvorená možnosť predvídať rozhodnutie súdu a tomu prispôsobiť uplatňovanie (realizáciu) svojich procesných práv. Všeobecný súd je tak povinný na všetky procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky, alebo sa bráni ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 12. februára 2015 sp. zn. II. ÚS 85/2015-17).
13. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie nepostupoval dôsledne v zmysle § 181 ods. 2 CSP, čo malo za následok, že odvolateľke bolo znemožnené, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nebolo možné napraviť pred odvolacím súdom.
14. Odvolací súd preto podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
15. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude na základe riadne vykonaného dokazovania, opätovne vec prejednať a posúdiť nárok žalobkyne (pričom nemožno opomenúť vyhodnotenie splnenia procesnej povinnosti strán konania, podľa § 150 a § 151 CSP), pri dôslednom rešpektovaní ust. § 181 ods. 2 CSP (aby rozhodnutie súdu bolo predvídateľné). Ak bude mať súd prvej inštancie za to, že pre rozhodnutie vo veci je potrebné vykonať dôkazy cudzojazyčnými listinami (pri ktorých nie sú splnené podmienky na ich vykonanie aj v cudzom jazyku), umožní žalobkyni predložiť preklad listín (prípadne môže preklad zabezpečiť sám na trovy žalobkyne), avšak s upozornením, že v opačnom prípade taký dôkaz nevykoná (v tejto súvislosti sa dáva do pozornosti súdu prvej inštancie uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. novembra 2013 sp. zn. 7 Cdo 16/2013). Vykonanie dôkazu zaznamená do zápisnice o pojednávaní tak, aby dokazovanie bolo vykonané v súlade s § 204 CSP.
16. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením § 220 CSP a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol.
17. Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania, vrátane žalovaných, musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).
18. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka (strany) na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán sporu (napr. i s tvrdením žalobkyne, že dodacie listy /napísané v slovenskom jazyku/ boli podpísané p. Z., rovnako tak objednávky).
19. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
20. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
21. Písomné vyhovenie rozhodnutia vypracovala členka senátu JUDr. Erika Tischlerová.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.