Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/161/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., IČO 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., IČO 50 361 368, so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, proti žalovanej: S. Z., narodená X.XX.XXXX, bytom O. XXX, o zaplatenie 1.888,58 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti výroku II. rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. -92 zo dňa 8.2.2018 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trnava č. k. -128 zo dňa 2.7.2019, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku II. a v závislom výroku III. o náhrade trov konania r u š í a vec mu v r a c i a v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom a opravným uznesením označenými v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti o zaplatenie sumy 78,70 eur a úrokov z úveru vo výške 24,5% ročne a úrokov z omeškania vo výške 5,25% ročne obe počítané zo sumy 1.888,58 eur za obdobie od 08.11.2016 do 08.04.2017 zastavil, výrokom II. žalobu vo zvyšku zamietol a výrokom III. žalovanej náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.

2. Rozsudok a opravné uznesenie označené v záhlaví súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. , , , , , , , , , , , , až k), , , , prílohou č. 2 bod 1, , , , , , , , , Čl. 4 ods. 2, Čl. 17 .

3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že zmluvný vzťah účastníkov založený na základe zmluvy o úvere spadá pod úpravu zákona o spotrebiteľských úveroch a . Zmluva o úvere neobsahuje v rozpore s ustanovením zákona o spotrebiteľských úveroch riadne uvedenú ročnú percentuálnu mieru nákladov, keď tento údaj je uvedený spôsobom 27,45%, avšak správne mala byť uvedená hodnota 30,84%, keď súd prvej inštancie pre výpočet použil vzorec podľa prílohy č. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch uvedený v ods. 28 odôvodnenia. V zmluve o úvere je nesprávne uvedená aj celková suma nákladov spotrebiteľa, kde je uvedená suma 1.450,18 eur, pričom však prenásobením výšky splátok 61,29 eur x 60 mesiacov je celková suma 3.677,40 eur, pričom poplatky, úroky a náklady spojené s úverom predstavujú sumu 1.677,40 eur. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca urobil chybu pri výpočte RPMN, kde nezohľadnil niektoré položky, ako napr. poistné, ktoré bolo treba použiť pri výpočte RPMN. Ďalej žalobca nepostupoval s odbornou starostlivosťou a nezisťoval dlžníkove pomery pred poskytnutím úveru, nakoľko z obsahu žaloby, ani zmluvy toto neplynie. Z obsahu zmluvy plynie, že dlžník predložil len doklad totožnosti a uviedol svoje

príjmy vo výške 440 eur mesačne, býva v prenajatom byte a má dve deti. Nezisťovanie dlžníkových pomerov pred poskytnutím úveru je hrubé porušenie povinnosti žalobcu podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Uvedené obsahové nedostatky zmluvy o úvere ako aj porušenie povinností žalobcu majú za následok, že úver je potrebné v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) a d) a § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná dostala úver 2.000 eur, ktorý je považovaný za bezúročný a bez poplatkov vzhľadom na obsahové nedostatky zmluvy, pričom žalovaná zaplatila na úver pred podaním žaloby sumu 1.806,54 eur a po podaní žaloby sumu 562,55 eur, t. j. zaplatila celú sumu poskytnutého úveru (sumu 2.369,09 eur). Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie musel žalobu zamietnuť, nakoľko žalovanej dlh zanikol splnením.

4. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadol na skutočnosť, že žalobca vzal žalobu v rozsahu sumy 562,55 eur späť, pričom uvedené späťvzatie nepripočítal k úspechu žalobcu, nakoľko tento nepreukázal, že žalobu vzal späť dôvodne z dôvodu úhrady pohľadávky žalovanou. Vzhľadom na uvedené vyhodnotil súd prvej inštancie úspech žalovanej ako 100% a mal by tak rozhodnúť, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. Po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej by súd samostatným rozhodnutím mal rozhodnúť o výške trov, pričom z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že rozhodnutie bude znieť, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanej 0,-eur, nakoľko tejto v konaní žiadne trovy nevznikli, a preto súd prvej inštancie rozhodol tak, že náhradu trov konania žalovanej nepriznal.

5. Proti zamietajúcemu výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. , , , , , , . V odvolaní uviedol, že mu nie je zrejmé, na základe akých skutočností sa súd prvej inštancie opieral o ustanovenie o ochrane spotrebiteľa, keď mal mať a mohol mať vedomosť, že Ústavný súd Slovenskej republiky dňa 7. februára 2018 rozhodol, že ustanovenie o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372 /1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s . Súd prvej inštancie nevyzval žalobcu podľa ustanovenia . Súd prvej inštancie mohol za účelom rýchleho a hospodárneho konania vyzvať žalobcu na preukázanie skúmania bonity žalovanej. Takýto postup súdu nie je v súlade so zásadami účelnosti a hospodárnosti konania a nastáva situácia, kedy jedinou možnosťou procesnej obrany žalobcu je právo podať odvolanie, čím sa de facto prenáša úloha súdu prvej inštancie na súd druhej inštancie, čo nie je žiaduce. Žalobca nesúhlasí s tvrdením súdu prvej inštancie týkajúcim sa skutočnosti, že v zmluve o úvere je uvedený nesprávny údaj o celkovej výške nákladov, ako aj o výške RPMN. Nie je vôbec jasné, na základe akých skutočností súd prvej inštancie tvrdí, že údaj o celkovej výške nákladov je nesprávny a zároveň výška RPMN je vypočítaná nesprávne. Súd prvej inštancie si jednoduchým vynásobením určil celkovú výšku nákladov tak, že vynásobil počet mesačných splátok uvedených na úverovej zmluve krát výška mesačnej splátky. Uvedený prepočet však nie je v žiadnom prípade správny, keďže neprepočítaval celkovú výšku nákladov na základe rozpisu splátok, resp. kalkulačky na výpočet RPMN, pričom ak by tak bol býval spravil, tak by mu vyšla presná suma, nakoľko posledná splátka je v nižšej sume, ako bola mesačná splátka úveru. V danom prípade išlo o dobrovoľné poistenie vo forme doplnkovej služby, pričom do celkových nákladov úveru sa s poukazom na ust. zákona o spotrebiteľských úveroch nezapočítavajú poplatky za nepovinné poistenie k úveru. Do celkových nákladov sa poplatok za poistenie úveru započíta, len ak je poistenie povinné na získanie úveru, resp. na získanie za ponúkaných podmienok. Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a arbitrárne, pretože nie je zrejmé, z akého právneho predpisu súd prvej inštancie vychádzal, keď uzavrel záver, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalobca nemá nárok na dohodnuté zmluvné úroky. Predmetné rozhodnutie je vo svojom odôvodnení nepreskúmateľné. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných práv jednotlivca, ktoré mu zaručuje . Ide najmä o právo jednotlivca na prístup k nezávislému a nestrannému súdu, a to za takých podmienok, aby zo strany súdu nedochádzalo k bezdôvodnému znevýhodňovaniu jednej zo strán konania, teda na nediskriminačný prístup k súdu, a to tak, aby bola zachovaná rovnosť strán. Žalobca má za to, že v konaní na súde prvej inštancie došlo k porušeniu práva strany konania na spravodlivý súdny proces. Zdôrazňuje, že garancia spravodlivého súdneho procesu musí byť naplnená v každom konaní. Pokiaľ ide aplikáciu ustanovení na plynutie premlčacej doby, resp. aplikáciu ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa, žalobca poukazuje na skutočnosť, že článkom II. bodom l. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, došlo k novelizácii ustanovenia

, a to tak, že došlo k doplneniu vety: Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Na ustanovenie sa vzťahuje zákaz retroaktivity, a teda nie je možné toto ustanovenie aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred 1.4.2015, v opačnom prípade by došlo k porušeniu základných princípov nášho právneho poriadku. Súdy sú povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy, aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nie je možné chápať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Žalobca uzavrel zmluvu dobrovoľne, bez pripomienok a nátlaku. Žalobca žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Žalovaná odvolanie nepodala, k odvolaniu žalobcu sa nevyjadrila.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (aktuálne ) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , , , , , ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku II. a v závislom výroku III. o náhrade trov konania zrušiť (, ) a vec mu v zrušenom rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

8. Už právoplatným ( veta prvá ) výrokom I. preskúmavaného rozsudku súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 78,70 eur, úrokov z úveru vo výške 24,5% ročne a úrokov z omeškania vo výške 5,25% ročne obe počítané zo sumy 1.888,58 eur za obdobie od 08.11.2016 do 08.04.2017 zastavil. Vzhľadom na to, že žalovaná proti preskúmavanému rozsudku odvolanie nepodala, v tomto výroku I. rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť. Predmetom odvolacieho prieskumu tak zostal napadnutý zamietajúci výrok II. a závislý výrok III. o náhrade trov konania rozsudku súdu prvej inštancie. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie správne a zákonne žalobu vo zvyšku zamietol.

9. Odvolací súd je pri preskúmavaní odvolaním napadnutého rozhodnutia zásadne viazaný uplatneným rozsahom a dôvodmi odvolania, vyplýva z toho mimo iného to, že pri preskúmavaní správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie môže prihliadať len k tým dôvodom, ktoré odvolateľ v odvolaní označil, nie je viazaný rozsahom odvolania len v prípadoch uvedených v , , (nejde o daný prípad), pričom však vždy musí prihliadnuť k vadám týkajúcich sa procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené ( ).

10. Podľa na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

11. Z citovaného ustanovenia procesného predpisu potom vyplýva, že odvolací súd musí z úradnej povinnosti skúmať vady konania pred súdom prvej inštancie, ktoré sa týkajú procesných podmienok. Odvolací súd prihliada na tieto vady, aj keď odvolateľom neboli uplatnené. Takéto vady musia byť vždy v bezprostrednom vzťahu k možnosti nesprávnosti výsledku konania. Kedy o takúto procesnú vadu ide, je vecou posúdenia konkrétneho prípadu. Preskúmavacia činnosť odvolacieho súdu tak v sebe zahrňuje nielen skúmanie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ale aj postupu súdu z hľadiska procesnoprávnych predpisov.

12. Žalobca sa žalobou zo dňa 8.11.2016 doručenou súdu prvej inštancie dňa 14.11.2016 domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 1.888,58 eur, úroky v sume 253,64 eur, úroky vo výške 24,50% ročne zo sumy 1.888,58 eur od 8.11.2016 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 1.888,58 eur od 8.11.2016 do zaplatenia. Podaním zo dňa 12.4.2017 doručeným súdu prvej inštancie dňa 24.4.2017 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 1.809,88 eur, úroky vo výške 24,50% ročne zo sumy 1.809,88 eur od 8.4.2017 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 1.809,88 eur od 8.4.2017 do zaplatenia. Podaním zo dňa 7.2.2018 doručeným súdu prvej inštancie dňa 7.2.2018 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 687,94 eur, úroky vo výške 24,50% ročne zo sumy 1.809,88 eur do 10.5.2017, úroky vo výške 24,50% ročne zo sumy 1.669,89 eur od 11.5.2017 do 8.6.2017, úroky vo výške 24,50% ročne zo sumy 1.565,18 eur od 9.6.2017 do 10.7.2017, úroky vo výške 24,50% ročne zo sumy 1.444,25 eur od 11.7.2017 do 8.8.2017, úroky vo výške 24,50% ročne zo sumy 1.410,62 eur od 9.8.2017 do 8.9.2017, úroky vo výške 24,50% ročne zo sumy 1.294,97 eur od 9.9.2017 do 2.11.2017, úroky vo výške 24,50% ročne zo sumy 1.161,65 eur od 3.11.2017 do 8.11.2017, úroky vo výške 24,50% ročne zo sumy 1.013,51 eur od 9.11.2017 do 6.12.2017, úroky vo výške 24,50% ročne zo sumy 896,60 eur od 7.12.2017 do 10.1.2018, úroky vo výške 24,50% ročne zo sumy 687,94 eur od 11.1.2018 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.809,88 eur do 10.5.2017, úroky z omeškania vo výške 24,50% ročne zo sumy 1.669,89 eur od 11.5.2017 do 8.6.2017, úroky z omeškania vo výške 24,50% ročne zo sumy 1.565,18 eur od 9.6.2017 do 10.7.2017, úroky z omeškania vo výške 24,50% ročne zo sumy 1.444,25 eur od 11.7.2017 do 8.8.2017, úroky z omeškania vo výške 24,50% ročne zo sumy 1.410,62 eur od 9.8.2017 do 8.9.2017, úroky z omeškania vo výške 24,50% ročne zo sumy 1.294,97 eur od 9.9.2017 do 2.11.2017, úroky z omeškania vo výške 24,50% ročne zo sumy 1.161,65 eur od 3.11.2017 do 8.11.2017, úroky z omeškania vo výške 24,50% ročne zo sumy 1.013,51 eur od 9.11.2017 do 6.12.2017, úroky z omeškania vo výške 24,50% ročne zo sumy 896,60 eur od 7.12.2017 do 10.1.2018, úroky z omeškania vo výške 24,50% ročne zo sumy 687,94 eur od 11.1.2018 do zaplatenia.

13. Podľa žalobca môže vziať žalobu späť.

14. Podľa , ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej (odsek 2). Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti (odsek 3).

15. Podľa súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

16. Späťvzatie žaloby je dispozitívny procesný úkon žalobcu, z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho nároku celkom alebo v určenej časti nemá záujem a je uzrozumený s tým, že o jeho žalobe alebo časti jeho žaloby nebude súdom meritórne rozhodnuté. Práve žalobca totiž rozhoduje o existencii sporu a je na jeho vôli, či podá žalobu a či aj v priebehu konania bude mať záujem na ďalšom vedení sporu a v akom rozsahu, a to pokiaľ ide o subjekty na strane žalovaného ako i rozsah žalovaného nároku. So žalobou je oprávnený disponovať jedine žalobca. Súd je viazaný dispozičnými úkonmi žalobcu. Pretože späťvzatie žaloby môže byť v rozpore s oprávnenými záujmami žalovaného v sporovom konaní na dokončenie konania meritórnym rozhodnutím o veci, majú ostatné strany zásadne právo vyjadriť nesúhlas s týmto žalobcovým procesným úkonom za podmienok stanovených zákonom. Ak takýto úkon žalobca urobí a sú splnené procesné podmienky na žalobcom uplatnený postup, je povinnosťou súdu rozhodnutie žalobcu rešpektovať.

17. Žalobca v prejednávanej veci prejavil svoju vôľu ďalej neuplatňovať svoj nárok v pôvodnom rozsahu v zmysle žaloby zo dňa 8.11.2016, ako vyplýva z obsahu podaní zo dňa 12.4.2017 a zo dňa 7.2.2018. Súd prvej inštancie už právoplatným výrokom I. rozhodol o zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 78,70 eur, úrokov vo výške 24,50% ročne a úrokov z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 1.888,58 eur od 8.11.2016 do 8.4.2017. Súd prvej inštancie však nerozhodol o celom čiastočnom späťvzatí žaloby v zmysle podania žalobcu zo dňa 12.4.2017, keď nerozhodol aj o čiastočnom späťvzatí žaloby o zaplatenie úrokov v sume 253,64 eur, úrokov vo výške 24,50% ročne zo sumy 78,70 eur od 8.4.2017 do zaplatenia a

úrokov z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 78,70 eur od 8.4.2017 do zaplatenia a o čiastočnom späťvzatí žaloby v zmysle podania zo dňa 7.2.2018 nerozhodol vôbec.

18. Nenáležitá je argumentácia súdu prvej inštancie, že nemohol prihliadať na podanie žalobcu zo dňa 7.2.2018, keďže bolo prijaté na spracovanie dňa 8.2.2018 o 5.50 hod. a reálne bolo spracované dňa 8.2.2018 o 15:03 hod., pričom vzhľadom na čas konania pojednávania od 8.30 hod. dňa 8.2.2018 sa uvedené podanie nemohlo dostať súdu. V zmysle o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak je adresátom orgán verejnej moci uložením elektronickej úradnej správy, pričom v zmysle uvedeného zákona uložením elektronickej úradnej správy sa rozumie okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke adresáta. Z elektronickej doručenky ( zákona o e-Governmente) jednoznačne vyplýva, že podanie žalobcu zo dňa 7.2.2018 bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 7.2.2018 o 16:24 hod., teda jednoznačne pred dňom a časom konania pojednávania vo veci dňa 8.2.2019 o 9.57 hod., na ktorom súd prvej inštancie rozhodol preskúmavaným rozsudkom. Argumenty súdu prvej inštancie, prečo nerozhodol o tomto čiastočnom späťvzatí žaloby zo strany žalobcu, sú nenáležité, keďže okamih doručenia elektronického dokumentu je jednoznačne definovaný zákonom o e-Governmente (ktorý zákon nepozná pojem reálne spracovanie použitý súdom prvej inštancie) a strana sporu nemôže niesť a ani nenesie zodpovednosť za oneskorené predloženie jej podania vo veci konajúcemu sudcovi. Súd prvej inštancie pochybil, keď o čiastočnom späťvzatí žaloby zo dňa 12.4.2017 nerozhodol celkom, resp. rozhodol len z časti, a o čiastočnom späťvzatí žaloby zo dňa 7.2.2018 nerozhodol vôbec a žalobu vo zvyšku zamietol. Pokiaľ súd prvej inštancie v danej veci nepostupoval zákonom predpísaným spôsobom a nerozhodol o čiastočných späťvzatiach žaloby, porušil tým procesné normy a dopustil sa vád konania, ktoré mali napokon za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

19. Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle konštantnej súdnej judikatúry rozumie taký chybný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi (aktuálne strane) znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu (aktuálne ) priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov (viď napr. zo dňa 14.4.2004, zo dňa 27.9.2001, zo dňa 25.10.2000). Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým odňal strane jej procesné práva. Takýmto vadným postupom je bezpochyby aj nerozhodnutie o čiastočnom späťvzatí žaloby. Ak potom súd prvej inštancie konal a rozhodol o žalobe bez toho, aby rozhodol o čiastočných späťvzatiach žaloby, dopustil sa takého procesného pochybenia, ktoré malo za následok odňatie možnosti konať pred súdom.

20. Podľa po vyvolaní veci a úkonoch podľa žalobca prednesie podstatný obsah žaloby a vyjadrení podľa . Žalovaný má právo vyjadriť sa k prednesu žalobcu. Strana môže odkázať na svoje písomné podanie (odsek 1). Po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu (odsek 2).

21. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie si tiež ani nesplnil povinnosť vyjadrenú v ustanovenia , keď počas vedenia pojednávania neuviedol, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné a ktoré nepovažuje sa nesporné, ktoré dôkazy vykoná alebo nevykoná a predbežné právne posúdenie veci.

22. Z dôvodu predvídateľnosti postupu súdu a tým aj práva na spravodlivý súdny proces je v ustanovení zakotvená povinnosť samosudcu uviesť stranám rozsah sporných a nesporných skutočností a dokazovania, predbežné právne posúdenie veci. Toto oboznámenie má prebehnúť po úvode prvého pojednávania. Strane má byť tým vytvorená možnosť predvídať rozhodnutie súdu a tomu prispôsobiť uplatňovanie - realizáciu svojich procesných oprávnení. Predvídateľnosť rozhodnutia a jeho účinkov je rovnako významná ako iné procesné postuláty; princípy legitímneho (oprávneného) očakávania a predvídateľnosti rozhodnutia súdu sú totiž súčasťou právnej istoty - pojmového znaku právneho štátu.

23. Ako to vyplýva z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 8.2.2018 vo veci pred súdom prvej inštancie, súd prvej inštancie si svoju povinnosť v zmysle citovaného ustanovenia nesplnil a neinformoval o rozsahu sporných a nesporných skutočností a dokazovania, neuviedol predbežné právne posúdenie veci, pričom podľa názoru odvolacieho súdu tu nie je právne významným, či sa v konkrétnej veci strana o sporných skutočnostiach aj skutočne dozvedela (pre možnosť ďalšieho postupu predpokladaného zákonom stačí už len možnosť daná, napr. aj nedostavením sa riadne predvolanej strany, resp. jej zástupcu, na pojednávanie bez ospravedlnenia neprítomnosti dôležitým dôvodom oprávňujúcim žiadať aj o odročenie pojednávania).

24. Spravodlivým prejednaním veci je totiž také súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 10.5.1994 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v Čl. 46 ods. 1 nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

25. S poukazom na uvedené je zrejmé, že pokiaľ súd prvej inštancie nesplnil zákonom uloženú povinnosť postupovať v zmysle citovaného ustanovenia , v dôsledku čoho vydal pre strany nepredvídateľné a prekvapivé rozhodnutie, odňal tým stranám možnosť konať pred súdom a porušil ich právo na spravodlivý proces. Zákonnému postupu súdu prvej inštancie by podľa odvolacieho súdu korešpondoval len taký stav, keby bolo v zápisnici o pojednávaní výslovne uvedené, že poučovacia povinnosť súdu podľa ustanovenia splnená bola. stojí na zásade predvídateľnosti rozhodnutí súdu. Predvídateľné je pritom také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní a rozhodovaní. Preto pokiaľ súd prvej inštancie vo zvyšku zamietol žalobu, pričom zákonným spôsobom nepostupoval podľa ustanovenia , týmto nesprávnym postupom zaťažil konanie vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

26. Ďalej odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že prevažná väčšina odvolacích námietok žalobcu je irelevantná vo vzťahu k preskúmavanému rozsudku. Žalobca v odvolaní uvádza námietky, ktoré žiadnym spôsobom nekorešpondujú priebehu konania vo veci samej a dôvodom, pre ktoré súd žalobu vo zvyšku zamietol. Takýmito irelevantnými námietkami sú námietka vo vzťahu k aplikácii ustanovenia o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov, námietka vo vzťahu k otázke nároku na zmluvný úrok po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, námietka vo vzťahu k aplikácii ustanovení na plynutie premlčacej doby, námietka vo vzťahu k aplikácii ustanovenia v znení účinnom od 1.4.2015. Súd prvej nštancie totiž v prejednávanej veci neaplikoval ustanovenie ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ani ustanovenia o plynutí premlčacej doby (premlčaním sa vôbec nezaoberal), ani ustanovenie v znení účinnom od 1.4.2015 (aplikoval uvedené ustnovenie v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere) a napokon ani nazamietol nárok na na zaplatenie zmluvného úroku z dôvodu, že veriteľ nemá naň nárok po vyhlásení predčasnej splatnosti. Preto sú uvedené odvolacie námietky bezpredmetné a nemajú žiaden vzťah k preskúmavanému rozsudku.

27. Odvolaciu námietku procesného charakteru, podľa ktorej súd prvej inštancie nepostupoval v zmysle ustanovenia , keď mal vyzvať žalobcu za účelom rýchleho a hospodárneho konania na preukázanie skúmania bonity žalovanej, nepovažuje odvolací súd za náležitú. Tu odvolací súd uvádza, že uvedené ustanovenie sa týka výzvy k otázke postupu a vedenia konania, teda k otázke výlučne procesného charakteru, za čo v žiadnom prípade nemožno považovať žalobcom uvádzané skúmanie bonity žalovanej. Vo vzťahu k tejto odvolacej námietke v súdenom prípade procesný postup súdu prvej inštancie bol súladný zo zákonom, na námietky žalobcu s poukazom na ustanovenie neboli žiadne dôvody.

28. Žalobca v odvolaní tiež namietal, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný a súd prvej inštancie nedostatočným odôvodnením porušil práva žalobcu na spravodlivý súdny proces.

29. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

30. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces ( , čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (). Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (, ).

31. Odvolací súd z obsahu preskúmavaného rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie nevyhotovil rozsudok v súlade s ustanovením . Tu je potrebné dať za pravdu odvolateľovi, že závery pre čiastočné zamietnutie žaloby v ňom obsiahnuté sú nedostatočné. V odôvodnení rozsudku nie sú uvedené komplexne skutkové zistenia v spojitosti s čiastkovými zisteniami, ktoré by mali mať logickú nadväznosť, aby v súhrne umožnili vytvoriť záver o celkovom skutkovom stave. Súd musí potrebné údaje, hodnotenia a závery o rozhodných skutočnostiach formulovať vlastnými slovami s prihliadnutím na konkrétne okolnosti danej veci, a to najmä na obsah dokazovania, zložitosť zisťovania skutkového stavu, návrhy strán na doplnenie dokazovania, čo v odôvodnení preskúmavaného rozsudku absentuje. Preskúmavaný rozsudok tak nenaplňuje požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje ani presvedčivé hodnotenie dôkazov, keďže v ňom nie je nepochybným spôsobom uvedené, ktoré z rozhodných skutkových okolností boli preukázané a ktoré nie. Zvlášť považuje v tejto súvislosti odvolací súd súdu prvej inštancie vytknúť, že súd prvej inštancie len stroho konštatoval, že výška RPMN 27,45% v zmluve je nesprávna, správne mala byť 30,84% s tým, že použil vzorec uvedený v odseku 28. preskúmavaného rozsudku, avšak neuviedol konkrétny výpočet výšky RPMN s výsledkom 30,84%, ktorý považoval za správny a ktorý ho viedol aj ku konštatovaniu o nesprávnej výške RPMN uvedenej v zmluve o úvere v neprospech spotrebiteľa. Z obsahu odôvodnenia preskúmavaného rozsudku nie je tiež zrejmé, podľa ktorej právnej normy postupoval súd prvej inštancie, keď uvedenie nesprávnej výšky celkových nákladov spotrebiteľa považoval za dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, nakoľko v preskúmavanom rozsudku citoval ustanovenia , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov vzťahujúcich sa k náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako sú úroková sadzba spotrebiteľského úveru, ročná percentuálna miera nákladov a výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zmätočným je odôvodnenie preskúmavaného rozsudku i v časti rozhodovania o náhrade trov konania, keď v odseku 33. preskúmavaného rozsudku súd prvej inštancie konštatuje, že po podaní žaloby zaplatila žalovaná sumu 562,55 eur a v odseku 42. preskúmavaného rozsudku súd prvej inštancie v rozpore s tým zasa konštatuje, že žalobca nepreukázal, že žalobu vzal späť z dôvodu úhrady pohľadávky žalovanou. Preto je potrebné dať za pravdu žalobcovi i v tom smere, že rozsudok súdu prvej inštancie je okrem iného (vyššie uvedeného) zaťažený aj vadou nepreskúmateľnosti, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolacia námietka žalobcu o nedostatočnom odôvodnení preskúmavaného rozsudku je opodstatnená. Za týchto okolností rozsudok súdu prvej inštancie nie je v súlade s ustanovením , keďže súd

prvej inštancie svoje rozhodnutie neodôvodnil ústavne prijateľným spôsobom, odňal stranám možnosť konať pred súdom a tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, ktorý nedostatok nemožno napraviť v odvolacom konaní. Odvolacia námietka žalobcu o nedostatočnom odôvodnení preskúmavaného rozsudku je opodstatnená.

32. S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku II. s použitím ustanovenia , zrušil, vrátane závislého výroku o náhrade trov, a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

33. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ), bude opätovne vec prejednať za stavu dodržania postupu opísaného vyššie, v ktorom odstráni procesné pochybenie a ktorého nedostatok spôsobil aj nutnosť zrušenia jeho rozsudku, teda splní si zákonnú povinnosť v zmysle ustanovenia a rozhodne o čiastočných späťvzatiach žaloby v zmysle ustanovení - , znova posúdiť žalobou uplatnený nárok vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré je nevyhnutné vyhodnotiť v súlade s ustanovením Civilného sporého poriadku, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty odvolateľa, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením Civilného sporého poriadku odôvodniť.

34. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania ( ).

35. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).