Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/16/2013

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne K., so sídlom v B.,

IČO: X., proti ţalovanému Ľ., bývajúcemu v Ţ., zastúpenému JUDr. L., advokátom, so

sídlom v Ţ., o 2 197,01 €, vedenej na Okresnom súde Ţilina pod sp. zn. ,

o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 29. marca 2012 sp. zn. 10 Co

185/2011 v znení opravného uznesenia z 21. júna 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline z 29. marca 2012

sp. zn. v znení opravného uznesenia z 21. júna 2012 sp. zn.

a rozsudok Okresného súdu Ţilina z 11. januára 2011 č.k. -110 z r u š u j e

a vec vracia Okresnému súdu Ţilina na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Ţilina rozsudkom z 11. januára 2011 č.k. -110 ţalobu

zamietol a uloţil ţalobkyni povinnosť v lehote 3 dní nahradiť ţalovanému trovy konania

591,14 €. Vychádzal zo zistenia, ţe ţalobkyňa s M. uzatvorila s účinnosťou od 1. januára

2002 poistnú zmluvu o povinnom zmluvnom poistní motorového vozidla (EVČ: Z.).

Ţalovaný 29. septembra 2005 spôsobil dopravnú nehodu s poisteným motorovým vozidlom

na území Švajčiarska. Spoločnosť W.W. (ďalej len spoločnosť W.) uplatnila voči ţalobkyni

náhradu škody z povinného zmluvného poistenia za spôsobenú dopravnú nehodu

66 187,12 Sk (2 197,01 €). Ţalobkyňa vyplatila spoločnosti W. sumu 66 187,12 Sk (2 197,01

2

€). V zmysle o povinnom zmluvnom poistení

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení účinnom do 31. marca 2007 (ďalej len „“)

poisťovňa má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za

neho vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil

škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti

podľa aţ 4. Podľa , poistený je povinný

písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 30 dní po jej vzniku, ak vznikla

mimo územia Slovenskej republiky. Ţalovaný v konaní nepreukázal splnenie svojej

oznamovacej povinnosti a v tejto súvislosti neuniesol dôkazné bremeno. Ţalobkyňa v konaní

nepreukázala výšku spôsobenej škody, z dôvodu ktorej vyplatila poistné plnenie, neuniesla

dôkazné bremeno a z tohto dôvodu súd ţalobu zamietol. Za nedôvodné povaţoval námietky

ţalovaného o nedostatku jeho vecnej legitimácie a tieţ námietku o premlčaní uplatneného

nároku v zmysle (ďalej len ), ako náhrady za

vyplatené poistné plnenie (vychádzajúc z toho, ţe poistné plnenie bolo ţalobkyňou vyplatené

6. júna 2006, trojročná premlčacia doba uplynula 6. júna 2009, ţaloba bola podaná 7.

septembra 2009). Výrok o náhrade trov konania odôvodnil

Krajský súd v Ţiline na odvolanie ţalobkyne rozsudkom z 29. marca 2012 sp. zn.

(v znení opravného uznesenia z 21. júna 2012) napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa v zmysle zmenil tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť

ţalobkyni 2 197,01 € a nahradiť jej trovy konania 263 € ( v spojení s

ods. 1 ), do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd po zopakovaní

dokazovania (výsluchom ţalovaného a listinnými dôkazmi) zistil, ţe ţalobkyňa v prospech

spoločnosti W. 6. septembra 2006 vyplatila náhradu poistného plnenia 2 750 švajčiarskych

frankov, poplatky banke 661,87 Sk, spolu 66 848,87 Sk (2 197,01 €) z dôvodu škody

spôsobenej ţalovaným v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla. Ţalovaný nepreukázal

svoje tvrdenie, ţe voči K. splnil svoju oznamovaciu povinnosť v zmysle § 10 ods. 1 písm. b/

Námietku ţalovaného‚ ktorou bola spochybňovaná výška vyplatenej

náhrady, odvolací súd nepovaţoval za opodstatnenú v dôsledku nesplnenia jeho oznamovacej,

ktorá ţalobkyni znemoţnila prešetriť namietané skutočnosti (tieţ výšku škody a jej náhradu).

Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru o dôvodnosti podanej ţaloby.

Proti zmeňujúcemu výroku tohto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie

ţalovaný a ţiadal, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil tomuto

súdu na ďalšie konanie. Dovolateľ napadnutý rozsudok označil za „nezákonný, zmätočný,

nepreskúmateľný, bez skutkového a právneho opodstatnenia.“ Odvolací súd „nesprávne

vyhodnotil zistený skutkový stav veci a následne vec nesprávne právne posúdil.“ Dovolateľ

namietal, ţe odvolací súd akceptoval kópie dokladov a listiny v cudzom jazyku predloţené

ţalobkyňou. V konaní ţalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie uplatňovaného

nároku, absentuje jeho špecifikácia, nie je zrejmé, či predkladané listiny sa týkajú ţalovaného.

Podľa názoru dovolateľa len originál dokladu (v prípade uskutočnenia peňaţného plnenia

ţalobkyne) môţe byť právne relevantným dôkazom v konaní. Ţalobkyňa nepredloţila

originály dokladov a pri listinách v cudzom jazyku nezabezpečila ich preklad. Vyplatenie

poistného plnenia ţalobkyňou dovolateľ spochybňoval aj z pohľadu poukazovanej peňaţnej

meny. Odvolaciemu súdu vyčítal, ţe sa nezaoberal námietkou premlčania, ktorú dovolateľ

vzniesol uţ v konaní pred súdom prvého stupňa a ktorá je podľa jeho názoru dôvodná.

Predmetom konania je postihový nárok v zmysle , t.j. náhrada škody sui generis,

ktorá sa premlčí za dva roky odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o škode a o tom,

kto za ňu zodpovedá; najneskoršie sa právo premlčí za tri roky, keď došlo k udalosti, z ktorej

škoda vznikla (, ). Objektívna trojročná premlčacia doba v prípade stretu

motorových vozidiel, ku ktorému v danom prípade došlo 29. septembra 2005, začala plynúť

30. septembra 2005 a uplynula 29. septembra 2008. Subjektívna lehota začala plynúť

8. júla 2006 (hlásenie W. zo 7. júla 2006) a uplynula 7. júla 2008. Ţalobkyňa si uplatnila

nárok na súde 7. septembra 2009, k jeho uplatneniu došlo po márnom uplynutí subjektívnej

premlčacej doby plynúcej v rámci objektívnej premlčacej doby a preto mal odvolací súd

ţalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie zamietnuť vzhľadom na vecnú

správnosť napadnutého rozsudku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa a

a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovaného nie je dôvodné.

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov,

ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tieţ tzv. inými vadami konania ( ),

pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom

neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného

prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vţdy,

či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z najzávaţnejších procesných vád, zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie v tejto veci

nie je postihnuté vadou konania v zmysle Podľa tohto ustanovenia je dovolanie

prípustné, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Vady konania v zmysle aţ e/ a v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo.

1. Dovolateľ v dovolaní namieta, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu nezodpovedá

povinnosti súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v zmysle , v takom

prípade z obsahového hľadiska uplatňuje dovolací dôvod v zmysle

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p, je procesne

nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť

realizovať procesné oprávnenia priznané mu v konaní za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv.

Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, je imanentnou zloţkou práva na súdnu ochranu,

zaraďujúceho sa medzi základné práva a slobody, je neodňateľným prirodzeným právom

kaţdého v demokratickom prostredí rešpektujúcom princípy právneho štátu. Miera naplnenia

povinnosti odôvodniť rozhodnutie treba posudzovať vţdy so zreteľom na právnu úpravu

a konkrétny prípad, so zreteľom na charakter konania, v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie

vydané (porovnaj napr. ).

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu musí mať náleţitosti uvedené v § 157

ods. 2 ( ). Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí

vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť

v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného

dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne

závery. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným

podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozsudok odvolacieho súdu

zodpovedá z formálneho ako aj z obsahového hľadiska poţiadavkám kladeným

na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Dovolací súd

nezistil také skutočnosti, ktoré by potvrdili tvrdenia dovolateľa o tom, ţe ide o rozhodnutie

zmätočné a nepreskúmateľné, v ktorom absentujú skutkové zistenia i právne posúdenie veci.

Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol skutkový stav, ktorý zistil súd

prvého stupňa (v rámci toho výslovne uviedol, ktoré tvrdenia sa účastníkom nepodarilo

preukázať), aké právne normy na vec aplikoval a ako tieto vyloţil, prečo nepovaţoval

za opodstatnené námietky účastníkov o vecnej pasívnej legitimácii a premlčaní ţalobou

uplatneného práva, z akých dôvodov ţalobu zamietol a prečo ju nepovaţoval za dôvodnú,

6

z akých odvolacích dôvodov napadla rozsudok súdu prvého stupňa ţalobkyňa, ako

sa k jej odvolaniu vyjadril ţalovaný, v akom rozsahu odvolací súd opakoval dokazovanie

a k akým rozhodným skutkovým zisteniam dospel (osobitne vysvetlil, ktorí z účastníkov

uniesol dôkazné bremeno), aké právne normy na vec aplikoval a ako ich subsumoval

na konkrétny prípad, prečo povaţoval ţalobu za dôvodne podanú a čo ho viedlo k zmene

rozsudku súdu prvého stupňa. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho nevyplýva

jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych

predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odôvodnenie dovolaním

napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok (nadväzujúce na konanie a rozhodnutie

vydané súdom prvého stupňa) spĺňa parametre zákonného odôvodnenia ( ).

Na základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, ţe konanie netrpí vadou konania

v zmysle

2. Inou vadou konania ( ), na ktorú musí dovolací súd

prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád

taxatívne vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom

je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich

postup súdu v občianskom súdnom konaní. Literatúra i doktrína sa zhodujú v tom, ţe „inou

vadou konania“ (error in procedendo) sa rozumie porušenie ustanovenia zákona upravujúceho

konanie od začiatku aţ do skončenia, ako príklady sa uvádzajú nezisťovanie skutočností

podstatných pre rozhodnutie, porušenie ustanovení o vykonávaní jednotlivých dôkazov,

nesprávne meritórne rozhodnutie namiesto odmietnutia alebo zastavenia konania, nesprávne

vyhodnotenie určitej skutočnosti ako nespornej, prípadne všeobecne známej,

a na to nadväzujúce nevykonanie navrhnutého dôkazu alebo nedostatok predpísaných

poučení. Dovolacím dôvodom je však takéto porušenie zákona len v prípade, ak bolo

kauzálne pre nesprávne rozhodnutie vo veci. Kauzalita musí byť konkrétna, preto nepostačuje

len abstraktná spôsobilosť zistenej vady konania zaloţiť nesprávnosť napadnutého

rozhodnutia.

Dovolateľ namieta, ţe v konaní súd vykonal dôkaz listinou len v jej fotokópii

(nie originálom), resp. ţe vykonal ako dôkaz listinou, ktorá je napísaná v cudzom jazyku.

Dôkazným prostriedkom môţe byť všetko, čím moţno zistiť skutkový stav veci (§ 125

). Súd pri hodnotení dôkazov ( ) v zásade nie je obmedzovaný právnymi

predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz

hodnotiť. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí

z hľadiska ich pravdivosti a dôleţitosti pre rozhodnutie. Uplatňuje sa tu zásada voľného

hodnotenia dôkazov. Námietka o vykonaní dôkazu listinou v jej fotokópii, nie je dôvodná,

pretoţe tým súd neporušuje ţiadne procesné ustanovenie o vykonávaní dôkazov. Pre

spôsobilosť listiny byť dôkazným prostriedkom nie je rozhodujúce, či ide o originál listiny

alebo jej odpis alebo fotokópiu. Aj fotokópia listiny je spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz

zákonom predpokladaným spôsobom. V prípade vykonania dôkazu fotokópiou listiny moţno

len zváţiť jej dôkaznú silu. (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.

). Iná je situácia, pokiaľ ide o vykonávanie dôkazu listinou, ktorá je napísaná

v inom ako štátnom jazyku. V takom prípade je súd povinný najskôr pribrať prekladateľa

na preklad listinných dôkazov predloţených do súdneho spisu účastníkmi konania

vyhotovených v inom ako štátnom jazyku s výnimkou českého (§ 51 ods. 5 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o Spravovacom

a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy).

Uvedenú povinnosť má súd bez ohľadu na to, či dôkaz listinou vykoná alebo ho nevykoná,

pretoţe právom účastníka je vyjadriť sa k návrhom na dôkazy, t.j. či a prípadne z akých

dôvodov súd má alebo nemá určitý dôkaz vykonať ( ). O (ne)vykonaní dôkazu

rozhoduje súd a preto týmto postupom sa účastníkovi nemôţe odňať právo konať pred súdom.

Zo zápisnice o pojednávaní pred súdom prvého stupňa z 11. januára 2011 (č.l. 113 spisu)

vyplýva, ţe boli vykonané aj listinné dôkazy napísané v nemeckom jazyku zaloţené

v súdnom spise na č.l. 7 a č.l. 76 aţ 100 a to ich prečítaním. K týmto dôkazom sa mal vyjadriť

aj ţalovaný. Z obsahu spisu ale nevyplýva, ţeby listinné dôkazy predloţené ţalobkyňou (viď

č.l. 7, č.l. 85 aţ 93 a č.l. 98 aţ 99 spisu), ktorými zdôvodňovala svoje rozhodné tvrdenia

o dôvodnosti postihového práva z poistnej udalosti v zahraničí (uplatnenie nároku na náhradu

škody s prílohami spoločnosťou W. v nemeckom jazyku voči ţalobkyni) a ktoré súd vykonal,

boli súdom preloţené do štátneho jazyka. Napriek tomu, pri vykonaní dôkazov súd mal tieto

listiny ako dôkazy prečítať v štátnom jazyku. Pokiaľ si však súd nezabezpečil ich preklad do

štátneho jazyka nemohol ich v úradnom (štátnom) jazyku prečítať a tak správne vykonať

dôkaz listinou, ktorá mala preukazovať opodstatnenosť plnenia uskutočneného ţalobkyňou

v prospech spoločnosti W.. Prečítanie listín v cudzom jazyku zákon neumoţňuje, ak sa tak

udialo a účastníci cudziemu jazyku nerozumeli, mohlo by dôjsť k porušeniu ich práv

zaručených v v spojení s článkom 34 . Súd v rozpore

s vykonal listinný dôkaz na zistenie skutkového stavu veci, pretoţe

rozhodujúce okolnosti pre posúdenie postihového práva ţalobkyne voči ţalovanému

predpokladajú dôvodnosť plnenia ţalobkyne voči spoločnosti W., čo má vyplývať tieţ

z predloţených listinných dôkazov vyhotovených spoločnosťou W. v nemeckom jazyku,

uvedené zakladá priamu a konkrétnu kauzalitu medzi uvedenou vadou a správnosťou

právneho posúdenia veci. Ide o tzv. inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Všeobecne totiţ platí, ţe skutkové zistenia súdu, ktoré majú základ v

nesprávnom spôsobe vykonania dôkazu, zakladajú vadu konania, na ktorú dopadá

ustanovenie Touto vadou konania bolo zaťaţené konanie pred

súdom prvého stupňa, na ktorú neprihliadal ani odvolací súd i keď ţalovaný vo vyjadrení

k odvolaniu ţalobkyne signalizoval „nezabezpečenie prekladu listín“, ktorých hodnovernosť

z hľadiska obsahu ako aj formy namietal uţ v konaní pred prvostupňovým súdom (viď č.l.

112 a 135 spisu) a z ktorých vychádzal pri rozhodovaní i odvolací súd, i keď opakované

dokazovanie v odvolacom konaní sa týchto listín netýkalo.

3. Z dôvodov uvedených vyššie dospel dovolací súd k záveru, ţe konania na súdoch

niţšieho stupňa boli zaťaţené tzv. inou vadou konania ( ) preto

zrušil rozsudok odvolacieho súdu v spojení s opravným uznesením, ako aj rovnakou vadou

konania postihnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvého

stupňa ( a ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. novembra 2013

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová