Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/91/2025

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov senátu JUDr. Maroša Maškoviča a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: LKAS s.r.o. v konkurze, so sídlom Galvaniho 7/D, Bratislava, IČO: 46 969 063, konajúci prostredníctvom správcu konkurznej podstaty JUDr. Alexandra Molnárová, so sídlom Kominárska 2,4, Bratislava, proti žalovanej: G. Y., narodená XX.X.XXXX, bytom Š. XX J., G., právne zastúpená advokátom Mgr. Michal Píry, so sídlom Kopčianska 8/A, Bratislava, o zaplatenie kúpnej ceny vo výške 13.424 eur, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV, č.k. - 88 zo dňa 15.februára 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 13.424 eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (I výrok); žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % (II. výrok). 2. V dôvodoch napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zhrnul, že žalobou doručenou dňa 18.04.2023 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 13.424 eur z titulu kúpnej ceny. Ďalej bližšie ozrejmil, že v žalobe správca konkurznej podstaty úpadcu tvrdil, že po ustanovení do funkcie bez zbytočného odkladu písomne požiadal o poskytnutie súčinnosti osoby, ktoré disponovali účtovnými dokladmi úpadcu. Po obdržaní vybraných účtovných dokladov s odbornou starostlivosťou vykonal kontrolu účtovníctva, pričom zistil, že úpadca ako predávajúci predal kúpnou zmluvou zo dňa 11.2.2020 žalovanej ako kupujúcej, pričom žalovaná je manželkou konateľa úpadcu, stavbu súp. číslo XXXX - bufet so zariadením v katastrálnom území G., evidovanú na LV č. XXXX za kúpnu cenu 13.424 eur, pričom v zmluve je uvedené, že kupujúci sa zaväzuje vyplatiť kúpnu cenu po podpise zmluvy, najneskôr do 28.2.2020. V zmluve zo strany konateľa úpadcu je uvedené, že kúpna cena bude uhradená na bankový účet predávajúceho. Po preskúmaní bankových výpisov správca zistil, že žalovaný predmetnú kúpnu cenu neuhradil na bankový účet úpadcu, úhrada kúpnej ceny nebola zaúčtovaná ako príjem na bankový účet, nakoľko nebola uhradená na bankový účet žalobcu. Úhrada kúpnej ceny nebola zaúčtovaná v účtovnom denníku za rok 2020 ani za rok 2021 vo forme úhrady do pokladne, nakoľko nebola uhradená ani do pokladne úpadcu v hotovosti, preto možno konštatovať, že žalovaný do dnešného dňa neuhradil kúpnu cenu na bankový účet tak ako bolo dojednané v samotnej kúpnej zmluve, ani do pokladne úpadcu. 3. Súd prvej inštancie ďalej zhrnul, že žalovaná podala odpor voči platobnému rozkazu vydanému v upomínacom konaní a žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V odpore namietala, že cenu 13.424 eur uhradila v hotovosti žalobcovi, v zmysle zmluvy a ako dôkaz o úhrade priložila potvrdenie zo dňa 23.4.2020. Nemá vedomosť, z akého dôvodu sa daná úhrada za kúpnu cenu nenachádza v účtovnom denníku žalobcu za rok 2020, 2021. Má za to, že úhradou kúpnej ceny si splnila svoju povinnosť zo zmluvy a právny nárok žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny zanikol. Ako dôkaz predložila fotokópiu potvrdenia zo dňa 23.4.2020. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že dôkaz ohľadom úhrady kúpnej ceny považuje za sporný, nakoľko v účtovníctve úpadcu sa nenachádza. Podľa žalovanej však skutočnosť, že

žalobca nedisponuje takýmto dokladom nemôže automaticky znamenať, že ona úhradu nerealizovala, predloženým dokladom preukázala úhradu kúpnej ceny a je nesporné, že úhradu potvrdil aj žalobca. 4. Podľa súdu prvej inštancie v konaní nebolo sporné, že dňa 24.2.2020 bola uzatvorená kúpna zmluva v zmysle , ktorou žalobca ako predávajúci (konajúci prostredníctvom W.Á. Y., Y.) a žalovaná ako kupujúca, prevádzali vlastníctvo k bufetu so zariadením, stavby súp. číslo XXXX, druh stavby budova obchodu a služieb, postavený ma parcele č. XXXX/XX, zapísanom v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu v Bratislave, Správa katastra G., katastrálne územie G., zapísané na LV č. XXXX. Rozhodnutím V 1836/2020 zo dňa 15.4.2020 Okresný úrad Senec povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalovanej. V zmysle článku III. citovanej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že kúpna cena 13.424 eur bude vyplatená po podpise zmluvy, pričom žalovaná sa ju zaviazala vyplatiť v plnej výške najneskôr do 30.9.2020. Podľa bodu 4. zmluvy všetky platby podľa tejto zmluvy mali byť uskutočnené na účet predávajúceho. Podľa súdu prvej inštancie nebolo sporné, že žalovaná na účet žalobcu kúpnu cenu nepoukázala. 5. Právne odkazujúc na súd prvej inštancie uzavrel, že kúpna cena bola v zmluve riadne dojednaná, jej splatnosť bola najneskôr do 30.9.2020; mala byť zaplatená na účet žalobcu, k splneniu tejto povinnosti by došlo pripísaním sumy kúpnej ceny na účet predávajúceho v peňažnom ústave, v zmysle ustanovenia . Nebolo sporné, že zaplatená na účet žalobcu nebola. Ďalej s odkazom na súd prvej inštancie uviedol, že ide o zákonné ustanovenie, ktoré upravuje dôkaznú povinnosť strán sporu, ktorá súvisí s tzv. dôkazným bremenom. Dôsledok neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu sporu, na ktorej dôkazné bremeno spočívalo a ktorá sa tak dostala do dôkaznej núdze, pretože neponúkla alebo nevedela súdu ponúknuť také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali skutočnosti rozhodujúce pre výsledok sporu. V tomto kontexte potom ďalej rozviedol, že to bola práve žalovaná, ktorá v spore tvrdila, že k úhrade kúpnej ceny došlo iným spôsobom ako bolo v zmluve dojednané a to úhradou v hotovosti. Dôkazné bremeno zaťažovalo ju, žalovaná bola povinná v spore preukázať svoje tvrdenie, že povinnosť zaplatiť kúpnu cenu splnila iným spôsobom ako bolo v zmluve dojednané. Na preukázanie svojho tvrdenia predložila iba fotokópiu potvrdenia zo dňa 23.4.2020, ktorým predávajúci, W. Y., manžel žalovanej, potvrdil, že prevzal kúpnu cenu vo výške 13.424 eur. Na potvrdení nebol overený podpis predávajúceho, išlo iba o fotokópiu a navyše žalobca prostredníctvom správcu konkurznej podstaty označil toto potvrdenie za sporné, nakoľko takáto úhrada kúpnej ceny nebola zaúčtovaná v účtovnom denníku žalobcu za rok 2020 ani za rok 2021 vo forme úhrady do pokladne. Preto súd prvej inštancie uzavrel, že vykonaným dokazovaním nemal za preukázané, že žalovaná si povinnosť zaplatiť kúpnu cenu splnila a preto žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 13.424 eur. 6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodoval podľa ust. a nakoľko žaloba mal vo veci plný úspech, súd prvej inštancie zaviazal žalovanú k náhrade trov konania v plnej výške. O výške náhrady trov konania si vyhradil rozhodnúť po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). 7. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná a navrhla odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, a to z odvolacích dôvodov podľa , , . Zhrnula, že žalobca v žalobe, ako aj v priebehu celého súdneho konania, tvrdil, že žalovaná neuhradila dohodnutú kúpnu cenu. Žalovaná však toto jeho tvrdenie účinne poprela, pričom na preukázanie ňou tvrdených skutočností, t.j. že kúpnu cenu riadne a včas uhradila, predložila súdu prvej inštancie písomné potvrdenie podpísané oboma sporovými stranami dňa 23.04.2020, v rámci ktorého žalobca, okrem iného písomne potvrdil, že od žalovanej prevzal dohodnutú kúpnu cenu, t.j. peňažné prostriedky vo výške 13.424 eur. Žalobca toto žalovanou predložené Potvrdenie spochybnil, a to výlučne z dôvodu, že sa nenachádza v jemu (resp. správkyni) odovzdaných dokladoch. Žalovaná toto spochybnenie nepovažovala za účinný prostriedok procesného útoku, pričom v rámci procesnej obrany poznamenala, že samotná skutočnosť, že žalobca nedisponuje potvrdením, nemôže automaticky znamenať, že ňou prezentované zaplatenie kúpnej ceny nezrealizovala. Zaplatenie kúpnej ceny jednoznačne a nespochybniteľne dosvedčil svojím podpisom na potvrdení aj samotný žalobca. Súd prvej inštancie vyhodnotil vyššie opísaný skutkový stav tak, že žalovaná v konaní nepreukázala ňou tvrdené skutočnosti, t.j. že riadne a včas zaplatila dohodnutú kúpnu cenu. K žalovanou predloženému potvrdeniu súd prvej inštancie len stručne uviedol, že pravosť podpisu žalobcu na tomto doklade nebola úradne osvedčená, že šlo len o fotokópiu daného dokladu a že žalobca (správkyňa) označila tento doklad za sporný, keďže ho neevidovala v jej odovzdaných účtovných dokladoch. Žalovaná v odvolaní akcentovala, že ním poukazuje na celkom nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie, konkrétne vo vzťahu k zaplateniu kúpnej ceny, ktoré považuje za najzávažnejšie pochybenie súdu prvej inštancie a ktoré sa v konečnom dôsledku prejavili v priznaní žalobou uplatneného nároku, a

ktoré samo o sebe zakladajú dôvod na zrušenie rozsudku. Zhrnula priebeh dokazovania pred súdom prvej inštancie, keď žalobca v žalobe uviedol skutkové tvrdenie o tom, že žalovaná neuhradila riadne a včas kúpnu cenu; žalovaná na margo tohto skutkového tvrdenia predložila súdu prvej inštancie potvrdenie, z ktorého jednoznačne vyplýva, že kúpna cena bola ku dňu 23.04.2020 riadne a včas uhradená, pričom túto skutočnosť potvrdil podpisom Potvrdenia aj samotný žalobca. Podľa žalovanej teda v konaní riadne a účinne poprela nepravdivé skutkové tvrdenie žalobcu. V kontexte uvedeného je pre žalovanú nepochopiteľné, ako mohol súd prvej inštancie dospieť na základe takto vykonaného dokazovania k záveru, že žalovaná neuhradila kúpnu cenu. Takýto záver vníma ako celkom zjavne nesprávny a ako nepochopenie podstaty predmetu konania. Za nepochopiteľný a nesprávny považuje aj záver súdu prvej inštancie o tom, že Potvrdenie nebolo podpísané žalobcom, ale subjektom W. Y., ako manželom žalovanej. Vo vzťahu k tomuto konštatovaniu súdu prvej inštancie namietala, že na žiadnom mieste v potvrdení nie je zmienka o tom, že subjekt, ktorý toto potvrdenie podpísal je W. Y., ako manžel žalovanej. Obdobne z Potvrdenia nevyplýva ani to, že zmluvnou stranou je subjekt - W. Y. ako manžel žalovanej. Z potvrdenia práve naopak úplne jednoznačne vyplýva, že predávajúcim je žalobca, v mene ktorého koná W. Y. ako Y. a nie ako manžel žalovanej, ako to nesprávne vyhodnotil súd prvej inštancie. V tomto kontexte si žalovaná položila otázku, akým iným spôsobom môže sporová strana v konaní viac preukázať zaplatenie peňažnej čiastky, ako práve predložením dokladu preukazujúcim jej zaplatenie, naviac, ak zaplatenie peňažnej čiastky potvrdí v danom doklade aj druhá sporová strana. K súdom prvej inštancie priamo vytýkaným nedostatkom predloženého potvrdenia, t.j. že pravosť podpisu žalobcu na tomto doklade nebola úradne osvedčená a že šlo len o fotokópiu daného dokladu, žalovaná namietala, že žalobca v súdnom konaní žiadnym spôsobom nenamietal, že by potvrdenie nebolo ním podpísané, prípadne ani nenamietal jeho vierohodnosť alebo pravosť. V súdnom konaní tak bolo nesporné, že žalobca podpísal potvrdenie, a že tento doklad je pravý. Žalovaná preto nemala žiadny dôvod preukazovať platnosť a ani vierohodnosť potvrdenia. Ak súd prvej inštancie tvrdí opak, takýto jeho záver je nesprávny a právne neudržateľný. Na podporu svojej odvolacej argumentácie žalovaný poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 25.11.2010, podľa ktorého aj fotokópia listiny je spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz zákonom predpokladaným spôsobom, keď v žiadnom svojom ustanovení neukladá súdu povinnosť vykonávať dôkaz iba originálom listiny. Obdobne takýto záver vyslovil NS SR aj v uznesení sp. zn. zo dňa 25.11.2013, ako aj v rozsudku sp. zn. , ako aj v uznesení sp. zn. zo dňa 11.12.2008. Dodala, že obdobné závery založila aj početná judikatúra NS ČR, príkladmi v rozsudku sp. zn. zo dňa 31.01.2006. Na základe uvedeného má žalovaná za to, že predložením fotokópie Potvrdenia splnila svoju dôkaznú povinnosť k ňou prezentovaným skutkovým tvrdeniam, t.j. že riadne a včas uhradila kúpnu cenu. S ohľadom na opísaný priebeh súdneho konania, preto nemala žiaden logický a procesnoprávny dôvod vykonávať iné dokazovanie k týmto skutočnostiam. Pokiaľ mal teda súd prvej inštancie za tejto situácie vo vzťahu k dokazovaniu a k tvrdeniu žalovanej za to, že tieto sú nedostatočné, tak v konaní boli prípustné aj ďalšie prostriedky procesnej obrany, prípadne procesného útoku. Vydanie rozsudku preto žalovaná hodnotí ako predčasné. V kontexte čestného prehlásenia a v ňom naznačeného dôvodu, pre ktorý bola kúpna cena zaplatená v hotovosti, žalovaná upriamila pozornosť na čl. III, bod 4. kúpnej zmluvy, na ktorý vo vzťahu k argumentácii o mieste plnenia odkazuje v odôvodnení rozsudku aj s odkazom na ust. aj súd prvej inštancie (odsek 9 a 12 odôvodnenia rozsudku). Všetky platby podľa tejto zmluvy budú uskutočňované na účet predávajúceho č......, v prípade zmeny čísla účtu je predávajúci povinný bezodkladne informovať kupujúceho o takejto zmene a oznámiť mu nové číslo účtu, na ktorý majú byť uskutočnené platby kúpnej ceny (čl. III bod 4 kúpnej zmluvy). V zmysle , dlh sa plní na mieste určenom dohodou účastníkov. Ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka. V zmysle platí, že peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu je plnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak. S poukazom na citované ustanovenie Obč. Zákonníka, ako aj čl. III bod 4 kúpnej zmluvy, je potrebné konštatovať, že sporové strany si v kúpnej zmluve nedostatočne jasne, určito a zrozumiteľne určili miesto plnenia, teda spôsob a miesto, akým a kde má byť zaplatená kúpna cena. Sporové strany totiž v kúpnej zmluve neurčili konkrétne číslo bankového účtu žalobcu, na ktorý mala žalovaná ako kupujúca poukázať kúpnu cenu. Inými slovami, žalovaná nemala na základe kúpnej zmluvy objektívnu možnosť plniť na bankový účet žalobcu, keďže tento v kúpnej zmluve nebol špecifikovaný. Vzhľadom na uvedené je preto potrebné aplikovať druhú vetu ust. a teda, keďže miesto plnenia nebolo kúpnou zmluvou určené, bolo ním bydlisko žalovanej, t. j. adresa Š. XXX/XXE, G.. V tejto súvislosti žalovaná akcentovala, že z predloženého Potvrdenia jednoznačne vyplýva, že k plneniu na základe kúpnej zmluvy, t. j. k zaplateniu kúpnej ceny došlo práve v bydlisku

žalovanej. Dodala tiež, že za predpokladu nemožnosti aplikovať druhú vetu ut. , t.j. určiť miestom plnenia v zmysle kúpnej zmluvy bydlisko žalovanej, je možné bezpochyby aplikovať v tomto prípade ust. , v zmysle ktorého je peňažný dlh možné splniť buď pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave alebo alternatívne vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti. Nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie vidí žalovaná v nadväznosti na vyššie uvedené v tom, že neaplikoval na daný zmluvný vzťah príslušnú právnu normu (druhú vetu ustanovenia ), resp. obsah správnej právnej normy (ust. ) nesprávne interpretoval. Pripomenula, že podľa právneho názoru súdu prvej inštancie, malo dôjsť k zaplateniu kúpnej ceny výlučne na bližšie nešpecifikovaný bankový účet žalobcu. Súd prvej inštancie pritom v rozpore s citovanými ustanoveniami Obč. Zák. úplne vylúčil možnosť kupujúceho uhradiť kúpnu cenu v hotovosti. Pokiaľ teda sporové strany v kúpnej zmluve nedohodli dostatočne určito miesto plnenia, teda nešpecifikovali bankový účet žalobcu, v prospech ktorého sa má realizovať predmetné plnenie, žalovaná považuje dohodu strán o zaplatení kúpnej ceny v hotovosti ako nepochybne logické a v konečnom dôsledku ako jediné možné riešenie vzniknutej situácie. Zaplatenie kúpnej ceny v hotovosti je v kontexte s touto argumentáciou a citovaných ustanovení Obč. Zák. plne legitímny a legálny spôsob splnenia kúpnej zmluvy. V súvislosti na skôr prezentovanú procesnú obranu žalovanej, t.j. že kúpnu cenu riadne a včas zaplatila a najmä na jej procesný dopad na výsledok tohto konania, žalovaná dôvodila aj tým, že súd prvej inštancie sa touto argumentáciou dostatočne nezaoberal, odôvodnenie jeho rozsudku nie je presvedčivé, čím bolo porušené právo žalovanej na spravodlivý súdny proces. Dodala, že v tomto smere akcentovala, že bolo nevyhnuté položiť si otázky, ktorými sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal a to, či je skutočne na ťarchu žalovanej, že žalobca vo svojich účtovných dokladoch neeviduje Potvrdenie, resp. zmienku o zaplatení kúpnej ceny. Žalovaná dodala, že obsahom práva na spravodlivý súdny proces je okrem iného aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia a na podporu svojej argumentácie poukázala na rozhodovaciu prax ESĽP (napr. Ruiz Torija v. Španielsko z 9.12.1994, Hiro Balani v. Španielsko z 9.12.1994, Higgins v. Francúzsko z 19.02.1998, ako aj z ustálenej judikatúry ÚS SR (, , atď.). S poukazom na namietané nedostatočné, resp. úplne absentujúce odôvodnenie rozsudku vo vzťahu k vysporiadaniu sa s podstatnou a v zásade aj jedinou námietkou žalovanej, t. j. námietkou faktického zaplatenia kúpnej ceny, žalovaná má za to, že napadnutý rozsudok vykazuje aj prvky arbitrárnosti a zároveň porušuje jej právo na spravodlivý súdny proces. Pripomenula, že súd prvej inštancie jej uložil povinnosť uhradiť žalobcovi peňažné plnenie, ktoré však už preukázateľne žalobcovi poskytla, čím došlo zo strany súdu prvej inštancie k závažnému zásahu do jej ľudských práv a slobôd garantovaných v SR v spojení s čl. 11 Listiny základných práv a slobôd. Ako súčasť odvolania žalovaná predložila fotokópiu kúpnej zmluvy o dňa 24.02.2020, Potvrdenie zo dňa 23.04.2020 a ako nóvum Čestné prehlásenie W. Y. zo dňa 22.04.2024 (č.l. 107). 8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. K odvolacej argumentácii žalovanej uviedol, že v zmysle citovanej kúpnej zmluvy čl. III, na základe ktorej sa prevádzalo vlastnícke právo k bufetu na žalovanú, sa zmluvné strany dohodli, že kúpna cena 13.424 eur bude vyplatená po podpise zmluvy, pričom žalovaná sa zaviazala žalobcovi vyplatiť kúpnu cenu v plnej výške najneskôr do 30.09.2020. Bod 4 upravoval, že všetky platby podľa tejto zmluvy budú uskutočnené na účet predávajúceho. Žalovaná však tvrdí, že uhradila kúpnu cenu v hotovosti a ako dôkaz predložila fotokópiu dokladu o úhrade, ktorý nie je zaúčtovaný ani odovzdaný v účtovných dokladoch na polícií, nenachádza sa ani v účtovných dokladoch odovzdaných správcovi. Preto žalobca považuje preukázanie úhrady za sporné, nedostatočne preukázané, a to jednak z dôvodu, že vyvoláva pochybnosti okolnosť, prečo bola údajná kúpna zmluva uhradená v hotovosti, keď mala byť zaplatená na účet (špekulatívne konanie), predložením „fotokópie dokladu o úhrade“ nie je reálne preukázané, že sa daná kúpna cena fyzicky dostala do dispozície žalobcu. Žalobca má za to, že predložený dôkaz nepreukazuje reálne faktické odovzdanie kúpnej ceny. V danom prípade teda kúpna cena nebola uhradená riadne. Bola to práve žalovaná, ktorá v spore tvrdila, že k úhrade kúpnej ceny došlo iným spôsobom, ako bolo v zmluve dojednané a to úhradou v hotovosti. Dôkazné bremeno v spore zaťažovalo ju, a preto bola povinná v spore preukázať svoje tvrdenie, že povinnosť zaplatiť kúpnu cenu splnila iným spôsobom ako bolo v zmluve dojednané. Uvedené však žalovaná nepreukázala, nakoľko nepreukázala faktické reálne odovzdanie kúpnej ceny. Na osobnom stretnutí správcu a konateľa úpadcu sám konateľ úpadcu potvrdil, že nedisponuje nijakým dokladom o úhrade kúpnej ceny, žalovaná však predložila doklad, ale ide len fotokópiu bez overeného podpisu predávajúceho tak, ako správne konštatuje prvostupňový súd. Žalobca má za to, že predložením fotokópie dokladu žalovaná v konaní riadne a účinne nepoprela údajne nepravdivé tvrdenia žalobcu, nakoľko žalobca tvrdil, že daný doklad o úhrade, ktorého fotokópiu predložila žalovaná, sa nenachádza nikde v účtovníctve a nie je ani zaúčtovaný v peňažnom denníku ako príjem do pokladne. Predložená fotokópia dokladu nie je listina osvedčujúca, že sa potvrdenie

nachádza v účtovníctve, že bola odovzdaná na zaúčtovanie účtovníčke úpadcu a tá ho napr. zabudla zaúčtovať. Žalobca má teda za to, že úhrada kúpnej ceny sa nikde v účtovníctve nenachádza, a nie je ani zaúčtovaný v účtovnom denníku ako príjem do pokladne. Žalobca má za to, že v danom prípade ide o dodatočne vyrobenú fotokópiu dokladu“, o ktorej dátume predloženia ako dôkazu žalovanou nikto nevedel, t.j. ani správca, účtovník, polícia. 9. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť. 10. Súdu prvej inštancie je predovšetkým potrebné dať do pozornosti, že sa nezaoberal otázkou aktívnej vecne legitimácie žalobcu v spore. Podľa ustálenej judikatúry je v sporoch o majetok podliehajúcich konkurzu (vrátane predkonkurzných pohľadávok úpadcu) aktívne vecne legitimovaný správca konkurznej podstaty, a to s poukazom na Zo KR, podľa ktorého „súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca“. Súd prvej inštancie teda primárne neriešil otázku, či ide o spor týkajúci sa majetku podliehajúceho konkurzu (podľa názoru odvolacieho súdu ide o majetok podliehajúci konkurzu), sekundárne potom to, či je žaloba len formálne podaná úpadcom v konkurze a možno ju považovať za žalobu podanú správcom alebo nie (ako žalobca je v návrhu na vydanie platobného rozkazu a v záhlaví rozsudku súdu prvej inštancie označený úpadca, hoci z obsahu žaloby sa javí, že žalobu podal správca, čo možno vyvodiť z citácie žaloby: „Žalobca po ustanovení do funkcie správcu úpadcu spoločnosti LKAS s.r.o. v konkurze bez zbytočného odkladu požiadal o poskytnutie súčinnosti...“, poznámka odvolacieho súdu). Výnimky, ktoré priznávajú úpadcovi vlastnú žalobnú iniciatívu totiž upravujú osobitné zákony (napr. zákon o dobrovoľných dražbách), prípadne ide o konflikt záujmov medzi správcom a úpadcom, resp. ak ide o majetok, ktorý sa netýka konkurznej podstaty (pozri napr. uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 28.09.2022). Treba dodať, že otázku vecnej legitimácie v spore rieši súd ex offo, teda z úradnej povinnosti. 11. Pokiaľ ide o samotné meritum veci, žalobca (súd prvej inštancie si musí ujasniť či je ním správca alebo úpadca) dôvodnosť nároku na zaplatenie žalovanej sumy odvodzoval od Kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi LKAS s.r.o. ako predávajúcim a G. Y. ako kupujúcou zo dňa 24.02.2020, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - stavba - bufet malý, súp. č. XXXX, zapísaná na LV č. XXXX, katastrálne územie G., za kúpnu cenu 13.424 eur. Kúpna cena bola splatná do 30.09.2020 a mala byť uhradená na účet predávajúceho, ktorý nebol v písomnej zmluve bližšie špecifikovaný (čl. III kúpnej zmluvy). Následne bol na majetok predávajúceho Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. zo dňa 24.01.2022 vyhlásený konkurz. Správca konkurznej podstaty z účtovníctva úpadcu zistil, že kúpna cena nebola účtovne zaevidovaná a to ani ako príjem do pokladne (t.j. v hotovosti), ani priamou úhradou na bankový účet predávajúceho. Platba teda nebola vnesená do účtovníctva spoločnosti. Úpadca zastúpený správcom konkurznej podstaty úpadcu inicioval v upomínacom konaní vydanie platobného rozkazu, voči ktorému podala žalovaná odpor. Bránila sa tvrdením, že kúpnu cenu zaplatila v hotovosti, čo dôkazne preukazovala písomným Potvrdením zo dňa 23.04.2020 vystaveným predávajúcim LKAS s.r.o., zastúpeným Y. W. Y. (ide o manžela žalovanej), podľa ktorého k úhrade kúpnej ceny došlo v hotovosti. Žalobca považoval toto potvrdenie (slúžiace ako doklad o úhrade) za sporné, nakoľko sa nenachádza v účtovníctve úpadcu. Po postúpení spisu na Mestský súd Bratislava IV súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie (riadne predvolaná žalovaná sa nedostavila), na ktorom dňa 15.02.2024 vyhlásil rozsudok a žalobe vyhovel. Pokiaľ išlo o vyššie zmienené potvrdenie, to v bode 15. rozsudku vyhodnotil celkom zjavne v rozpore s jeho písomným obsahom ako: „fotokópiu potvrdenia zo dňa 23.04.2020, ktorým predávajú W. Y., manžel žalovanej, potvrdil, že prevzal kúpnu cenu vo výške 13.424 eur. Na potvrdení nebol overený podpis predávajúceho, išlo iba o fotokópiu a navyše žalobca prostredníctvom správcu konkurznej podstaty označil toto potvrdenie za sporné, nakoľko takáto úhrada kúpnej ceny nebola zaúčtovaná v účtovnom denníku žalobcu za rok 2020, ani za rok 2021 vo forme úhrady do pokladne.“ Odvolací súd sa stotožňuje s odvolateľkou v tom smere, že z obsahu vyššie citovanej listiny vyplýva, že bola vystavená priamo predávajúcim, teda obchodnou spoločnosťou LKAS s.r.o. zastúpenou konateľom, nie manželom žalovanej ako fyzickou osobou. Je zrejmé, že úhrada kúpnej ceny žalovanou vzbudzuje veľké pochybnosti, avšak spôsob vyhodnotenia listinného dôkazu - Potvrdenia zo dňa 23.04.2020 súdom prvej inštancie nie je súladný s jeho skutočným obsahom. Z tohto dôkazu, v spojení s tvrdením správcu konkurznej podstaty úpadcu o neevidovaní úhrady kúpnej ceny v účtovníctve úpadcu nie je možné, bez ďalšieho, žalobe vyhovieť. Bolo na správkyni konkurznej podstaty, aby na podporu dôvodnosti žaloby navrhla vykonať ďalšie dôkazy (výsluch svedka

- konateľa úpadcu a výsluch žalovanej a to najmä k spôsobu úhrady kúpnej ceny a odovzdania peňazí, k dôvodom nemožnosti zistiť číslo bankového účtu zo strany žalovanej zohľadniac, že konateľ a žalovaná sú manželmi a zrejme žijú/žili v rozhodnom čase v spoločnej domácnosti, k dôvodu, pre ktorý žalovaná zvolila hotovostnú formu úhrady kúpnej ceny, keď ide o väčší obnos a bezhotovostný prevod tejto medzi sumy medzi dvomi bankovými účtami by bol jednoduchší o najmä transparentnejší, atď.). Naviac (hypoteticky), ak by konateľ p. W. Y. prijatú hotovosť neodviedol do pokladne, prípadne dokonca spreneveril, možno uvažovať o jeho právnej zodpovednosti ako konateľa voči obchodnej spoločnosti v zmysle príslušných ustanovení , prípadne aj jeho trestnoprávnej zodpovednosti v zmysle príslušných ustanovení . 12. Porušením práva na spravodlivý súdny proces je aj situácia, ktorá nerešpektuje pravidlá vymedzujúce proces vyhľadávania, vykonávania a hodnotenia dôkazov, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktorá vyšla najavo alebo boli kvalifikovane namietané, ale súd ich právne nezhodnotil v celom súhrne posudzovaných skutkových okolností bez toho, aby dostatočným spôsobom odôvodnil ich relevantnosť. (porov. ). 13. Sumarizujúc uvedené potom možno súhlasiť s odvolateľkou v tom smere, že súd prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý súdny proces; že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že vec nesprávne právne posúdil. 14. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok zrušil podľa , a podľa vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 15. V ďalšom konaní súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ), si predovšetkým ujasní otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore (najmä to, kto je žalobca; ak by ním totiž bol priamo úpadca, nie je možné žalobe vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie v spore), vec opätovne riadne prejedná, v zmysle dôkaznej aktivity sporových strán, prípadne vykoná ďalšie navrhnuté dôkazy, tieto vyhodnotí jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, ustáli skutkový stav potrebný pre svoje rozhodnutie a svoje závery v skutkových zisteniach a právnom posúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim tak, aby obsahovalo dostatok dôvodov a ich uvedenie bolo zrozumiteľné. 16. V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o trovách prvoinštančného a odvolacieho konania ( ). 17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).